C-207/04
ECLI:EU:C:2005:295
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0207
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-207/04
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 12. mája 2005 1
1. Prostredníctvom tohto prejudiciálneho „1. Každý členský štát zabezpečí uplatňova konania Commissione tributaria provinciale nie zásady rovnakej odmeny pre mužov di Novara (Taliansko) chce vedieť, či článku a ženy za rovnakú prácu alebo prácu 141 ES alebo smernici 76/207/EHS 2 odpo rovnakej hodnoty. ruje vnútroštátne ustanovenie, podla ktorého muži a ženy z dôvodu veku podliehajú rozličným daňovým režimom, pokiaľ ide 0 dávku, ktorú im vyplatí zamestnávateľ v súvislosti s predčasným skončením pra covného pomeru.
2. Pre účely tohto článku znamená .odmena' obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnáva teľ vypláca priamo alebo nepriamo, I — Právny rámec v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere.
A — Právna úprava Spoločenstva
1. Článok 141 ES Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:
2. Toto ustanovenie znie:
1 — Jazyk prednesú: španielčina. 2 — Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mím. vyd. 05/001, s. 187), ktorá bola zmenená a doplnená a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES vej mzde sa vypočíta podľa rovnakej z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255), ktorá nadobudla účinnosť 5. októbra 2002. sadzby,
I - 7456
VERGANI
b) že odmena za prácu je pri časovej mzde uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre za rovnakú prácu rovnaká. mužov a ženy 3a v spomenutej smernici 76/207, pričom sa pôsobnosti týchto dvoch smerníc vzájomne vylučujú. 4
3. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania, vrátane zásady rovnakej odmeny 2. Smernica 76/207 za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
4. Článok 1 zdôrazňuje účel tejto smernice, 4. Vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi ktorým je uviesť do platnosti zásadu rovnosti rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup v pracovnom procese nebráni zásada rovna k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu kého zaobchádzania žiadnemu členskému v zamestnaní a o pracovné podmienky, ako aj štátu zachovať alebo zaviesť opatrenia umož o sociálne zabezpečenie za určitých podmie ňujúce osobitné výhody menej zastúpenému nok. 5 V článku 2 ods. 1 sa uvádza, že pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej „neexistuje žiadna priama ani nepriama pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére." s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav".
3 — Ú. v. ES I. 45, s. 19; Mim. vyd. 05/001, s. 179. 4 — Rozsudok z U. septembra 2003, Steinicke, C-77/02, Zb. s. I-9027, body 48 až 51. V rovnakom zmysle sa vyjadrila generalna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Wippel (rozsudok z. 22. októbra 2004, C-313/02, Zb. s. I-9483, bod 64), a vo veci Hlozek (rozsudok z 9. decembra 2004, C-19/02, Zb. s. I-11491, bod 96 a nasl.). 3. Tieto základné pravidlá sú zdôraznené 5 — CABEZA PEREIRA, J.: El derecho de la mujer a trabajar en v rozličných predpisoch sekundárneho práva igualdad: apuntes sobre el estado de la cuestión. In: Revista española ele dercdlo del trabajo, č. 101, marec/apríl 2001, ako v smernici Rady 75/117/EHS s. 211: poznámka pod čiarou 65, uvádza, že táto smernica je z 10. februára 1975 o aproximácii právnych menej priaznivejšia ako Dohovor č. 111 Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii v zamestnaní a povolaní predpisov členských štátov týkajúcich sa z roku 1958.
I - 7457
NAVRHY GENERALNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-207/04
5. Podľa článku 5 ods. 1 uplatňovanie tejto a zamestnávateľov sa požiadajú o ich zásady, „pokiaľ ide o pracovné podmienky, vhodnú zmenu". 6 vrátane podmienok upravujúcich prepuste nie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia", a podľa článku 5 ods. 2 sú členské štáty povinné prijať potrebné opatrenia, „ktorými zabezpečia, že: 6. Článok 1 ods. 2 s cieľom zabezpečiť postupné vykonávanie zásady rovností zaob chádzania vo veciach súvisiacich so sociál nym zabezpečením vyzýva Radu prijať na základe návrhu Komisie ustanovenia, ktoré vymedzujú „podstatu, rozsah a spôsoby a) všetky zákony, iné právne predpisy uplatňovania tejto zásady"; k týmto ustano a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore veniam patrí aj smernica 79/7/EHS. 7 so zásadou rovnakého zaobchádzania, sa zrušia;
3. Smernica 79/7 b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách, jednotlivých pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpi soch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, sa vyhlá 7. Táto smernica sa podľa článku 3 ods. 1 sia alebo môžu vyhlásiť za neplatné vzťahuje na zákonné systémy, ktoré posky alebo sa zmenia; tujú ochranu pred rizikami choroby, invali dity, staroby, pracovných úrazov, chorôb z povolania a nezamestnanosti, ďalej na sociálnu pomoc, pokiaľ je jej cieľom doplniť alebo nahradiť tieto systémy. Odsek 2 vyníma
6 — Spomenutá smernica 2002/73 toto ustanovenie zrušila, avšak c) zákony, iné právne predpisy a správne jeho obsah možno vyvodiť z nového znenia článku 3 ods. 1 písm. c), ktorý stanovuje, že treba zohľadňovať „zamestnanie opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou a pracovné podmienky vrátane prepustení, rovnako ako odmeny, ako je stanovené v smernici 75/117/EHS", a ods. 2 rovnakého zaobchádzania, ak záujem písm. a) stanovuje povinnosť členských štátov zrušiť „všetky o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania". už nie je odôvodnený, sa zmenia; ak sú 7 — Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom podobné ustanovenia súčasťou kolektív vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením nych zmlúv, zástupcovia pracovníkov (Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215).
I - 7458
VERGANI
z rozsahu pôsobnosti tejto smernice opatre 9. Ako vyplýva z článku 5, členské štáty nia týkajúce sa pozostalostných dávok, dávok prijmú „potrebné opatrenia, ktorými zabez v materstve a rodinných dávok, s výnimkou pečia, že všetky zákony, iné právne predpisy prípadu, že tieto dávky sú poskytované a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so prostredníctvom zvýšenia dávok na manže zásadou rovnakého zaobchádzania, budú lov alebo vyživované osôb. 8 zrušené". Bez ohľadu na to dovoľuje článok 7 ods. 1 členským štátom vyňať z pôsobnosti smernice „určovanie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov a jeho možné dôsledky na iné dávky" [písm. a)]; to isté platí pre určité výhody a nároky. 8. Podľa článku 4 sa zásadou rovnosti zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:
B — Talianske právo „— rozsah jednotlivých systémov a pod mienky prístupu k nim,
10. Článok 9 zákona č. 1272 zo 6. júla 1939 — povinnosť platiť príspevky a výpočet v znení článku 2 zákona č. 218 zo 4. apríla výšky príspevkov, 1952 9priznal zamestnancom, ktorí dovŕšili vek 60 rokov, a zamestnankyniam, ktoré dovŕšili vek 55 rokov, príspevok v súvislosti s odchodom do dôchodku napriek tomu, že tieto vekové hranice boli článkom 1 a tabuľkou obsiahnutou v prílohe legislatív neho dekrétu č. 503 z 30. decembra 1992 10 — výpočet dávok..." stanovené na 65, resp. 60 rokov.
8 — Právna úprava bola v príslušnej oblasti doplnená smernicou 9 — „Riordinamento delle pensioni dell'assicurazione obbligatoria Rady 86/378/EHS z 24. júna 1986 o vykonávaní zásady per l'invalidità, la vecchiaia e i superstiti", GURI č. 89 rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami z 15. apríla 1952, Supplemento ordinario. v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia 10 — „Norme per il riordinamento del sistema previdenziale dei (Ú. v. ES L 225, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 327) zmenenou lavoratori privati e pubblici, a norma dell'articolo 3 della a doplnenou smernicou Rady 96/97 z 20. decembra 1996 legge 23 ottobre 1992, n° 421". GURI C. 305 z 30. decembra (Ú. v. ES L 46, 1997, s. 20; Mim. vyd. 05/003, s. 232). 1992, Supplemento ordinano.
I - 7459
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-207/04
11. Zákon č. 155 z 23. apríla 1981 11 vaná na platby vyplácané z dôvodu skončenia dovoľuje, aby v prípade, že Comitato Inter pracovného pomeru a iné dodatočné prí ministeriale per il Coordinamento della spevky a sumy uvedené v článku 16 ods. 1 Politica industriale (medzirezortný výbor pism. a) [15]." pre koordináciu priemyselnej politiky) vyhlási, že podnik sa nachádza v kríze, zamestnanci tohto podniku odišli do dôchodku po dovŕšení veku 55 rokov a zamestnankyne po dovŕšení veku 50 rokov.
12. Dekrét prezidenta republiky č. 917 z 22. decembra 1986 12 upravuje zdaňovanie II — Skutkový stav, spor vo veci samej príspevkov vyplácaných v súvislosti so a prejudiciálne otázky skončením pracovného pomeru v rámci pro gramu na podporu dôchodku a rozlišuje pritom z hľadiska pohlavia. Článok 17 ods. 4bis, ktorý bol doplnený legislatívnym dekrétom č. 314 z 2. septembra 1997 13, stanovuje:
13. Pán Vergani súhlasil s plánom dobro voľného skončenia pracovného pomeru pod niku Chubb Insurance Company S.A, „Sumy podľa článku 16 ods. 1 pism. a), v ktorom bol zamestnaný, a 14. novembra vyplácané ženám, ktoré dovŕšili vek 50 rokov, 2001 po dovŕšení veku 51 rokov, vypovedal a mužom, ktorí dovŕšili vek 55 rokov, pracovnú zmluvu s týmto podnikom. s cieľom motivovať týchto zamestnancov V dôsledku toho mu bolo vyplatené k dobrovoľnému odchodu [14], sú zdaňované odchodné vo výške 751 000 000 ITL polovičnou sadzbou, ako je sadzba uplatňo (387 859,13 eur), pričom mu bola strhnutá čiastka zodpovedajúca dani z prímov fyzic kých osôb, ktorá bola stanovená na 33,95 %. 11 — „Adeguamento delle strutture e delle procedure per la liquidazione urgente delle pensioni e per i trattamenti disoccupazione, e misure urgenti in materia previdenziale e pensionistica", GURI č. 114 z 27. aprila 1981, Supplemento ordinario. 15 — Uvádza sa tam: „a) Trattamento di fine rapporto di cui 12 — „Approvazione del testo unico delle imposte sui redditi", all'articolo 2120 del Codice Civile e indennità equipollenti, GURI č. 302 z 31. decembra 1986, Supplemento ordinario. comunque denominate, commisurate alla durata dei rapporti di lavoro dipendente, compresi quelli contemplati alle lettere 13 — Armonizzazione, razionalizzazione e semplificazione delle a) e g) del comma primo dell'articolo 47, anche nelle ipotesi disposizioni fiscali e previdenziali concernenti í redditi di di cui all'articolo 2122 del Codice Civile; altre indennità e lavoro dipendente e dei relativi adempimenti da parte dei somme percepite una volta tanto in dipendenza della datori di lavoro", GURI č. 219 z 19. septembra 1997, cessazione dei predetti rapporti, comprese l'indennità di Supplemento ordinario. preavviso, le somme risultanti dalla capitalizzazione di 14 — V talianskej verzii sa uvádza: alfinedi incentivare l'esodo pensioni e quelle attribuite a fronte dell'obbligo di non dei lavoratori..." concorrenza ai sensi dell'articolo 2125 del Codice Civile."
I - 7460
VERGANI
14. Žiadosť o zníženie daňovej sadzby o 50 % III — Konanie pred Súdnym dvorom a vrátenie čiastky 70 757,22 eur a zodpove dajúcich úrokov z tejto čiastky Agencia Entrate Ufficio Arona (výkonný orgán talian skeho ministerstva hospodárstva a financií) zamietla s odôvodnením, že daňová výhoda sa vzťahuje na zamestnancov mužského 16. Pán Vergani, talianska vláda a Komisia pohlavia, ktorý dovŕšili vek 55 rokov. predložili svoje písomné pripomienky v súlade s článkom 20 Štatútu Súdneho dvora.
17. Na pojednávaní zo 14. apríla 2005 splnomocnení zástupcovia pána Vergani 15. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná a splnomocnení zástupcovia Komisie pred žaloba na Commissione tributaria provin niesli svoje vyjadrenia. ciale di Novara, ktorá toto konanie prerušila a Súdnemu dvoru položila nasledujúcu pre- judiciálnu otázku:
IV — Rovnosť zaobchádzania so zamest nancami a zainestnankyňami v Únii
„Porušuje článok 17 ods. 4bis dekrétu pre zidenta republiky č. 917/86 ustanovenia článku 141 ES (predtým článok 119 Zmluvy 18. Na jednoduchšie zodpovedanie prejudi- ES) a smernice 76/207/EHS, je v rozpore ciálnej otázky je vhodné najprv uviesť s týmito ustanoveniami alebo zakladá nerov niektoré skutočnosti o zásade zákazu diskri nosť zaobchádzania s mužmi a ženami, ktoré minácie v oblasti pracovno-právnych vzťa tieto ustanovenia zakazujú, tým, že za inak hov 16 , počínajúc právnou úpravou zmlúv, rovnakých podmienok priznáva zamestnan- cez jej hlavné črty a končiac presnými kyniam, ktoré dovŕšili vek 50 rokov a zamestnancom, ktorí dovŕšili vek 55 rokov, daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej 16 - Podľa BALAGUER CALLEJÓN, M. L.: Derecho comunitario sadzby na polovicu (50 %), s cieľom motivo y derecho interno en la interdicción de la discriminación por vať ich k dobrovoľnému skončeniu pracov razón de género. In: Revista de Derecho Constitucional Europeo, č. 1, január až, jún 2001, s. 383; európska právna ného pomeru a na sumy vyplácané pri úprava v tejto oblasti pokročila ďalej ako právna úprava niektorých štátov, najmä pokiaľ ide o pracovno-právne skončení pracovného pomeru?" aspekty.
I - 7461
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-207/04
kritériami pre konštatovanie nerovnosti 20. V čase založenia Európskeho spoločen zaobchádzania porušujúceho právo Spolo stva bola zásada rovnosti zaobchádzania čenstva. s obidvoma pohlaviami poznačená značnými nedostatkami, ktoré boli v rámci neustáleho procesu ich prekonávania odstraňované. 19
A — Primárne právo
21. Zakladajúce zmluvy, ktoré sledovali jed notný cieľ zjednodušiť hospodársky styk, nevenovali bezprostredne týmto aspektom pozornosť. Cieľmi ich najdôležitejších usta novení bolo zabrániť, aby príjemcovia mzdy alebo odmeny boli znevýhodnení z dôvodu štátnej príslušnosti (predtým článok 48 19. Právne postavenie ženy v Európe Zmluvy ES) a zabezpečiť sociálnu ochranu v 50. rokoch sa už výrazne odlišovalo od jej týchto príjemcov (predtým článok 51 Zmluvy znevažujúceho postavenia známeho z dejín. ES) v rámci voľného pohybu výrobných Stačí napríklad spomenúť, že Fray Luis de faktorov. Niekoľko málo ustanovení osobitne León vo svojom diele La perfecta casada zakotvujúce pracovnoprávne nároky, ako opísal ženu ako „bytosť slabšiu a labilnejšiu rovnosť odmeny pre mužov a ženy (predtým ako iné bytosti a správaním a duchom článok 119 Zmluvy ES), boli určené na to, krehkejšiu a precitlivenejšiu". 17 Aj v 16. aby zabránili „sociálnemu dumpingu", ktorý storočí však zaznievali hlasy podávajúce narúša hospodársku súťaž medzi členskými svedectvo o vykonaných neprávostiach; štátmi 20, hoci sa dodatočne začalo hovoriť z nich sa vyníma predovšetkým odkaz o pôsobení na zlepšenie životných a pracov Terézie z Ávily, ktorá vo svojom diele Cesta ných podmienok, čím by v dôsledku pokroku k dokonalosti uvádza: „Tomu neverím dobrý mala byť umožnená ich aproximácia (pred a spravodlivý Bože, veď ty si spravodlivým tým článok 117 Zmluvy ES), a okrem toho sudcom, iným ako sudcovia tohto sveta, ktorí neveria v cnosť ženy, keďže sú synmi Adama a napokon všetci súmuži."18 19 — Pozri LÓPEZ LÓPEZ, J. a CHACARTEGUI JÁVEGA, C: Las políticas de empleo comunitarias sobre inserción de la mujer en el mercado de trabajo. Del principio de igualdad retributiva en el Tratado de Roma a la constitucionalización comunitaria del principio de igualdad de trato y de 17 - FRAY LUIS DE LEÓN: La perfecta casada, vyd. Javier San oportunidades en el Tratado de Amsterdam. In: Revista José Lera, Espasa Calpe, col. Austral, Madrid 1992, s. 86. española de derecho del trabajo, č. 99, 2000, s. 5 a nasl. 18 — TERESA DE AVILA: Camino de perfección, vyd. María Jesús 20 — ORDÓÑEZ SOLÍS, D.: La igualdad entre hombres y mujeres Mancho Duque, Espasa Calpe, edícia Austral, Madrid 1996, en el derecho europeo. Ministerio de Trabajo y Asuntos s. 81, poznámka pod čiarou 170, ktorá odkazuje na Códice de Sociales y Consejo General del Poder Judicial, Madrid 1999, El Escorial, s. 44.
I - 7462
VERGANI
bol založený Európsky sociálny fond (pred a okrem toho podporil dialóg v tejto oblasti tým článok 123 a nasl. Zmluvy ES). 1 (predtým článok 118b Zmluvy ES).
22. Hierarchia existujúca v čase zavedenia tohto systému je odôvodnená slabou inicia tívou Spoločenstva v tejto oblasti, ktorej 24. Na základe Zmluvy o Európskej únii 23sa základným cieľom bolo uľahčiť voľný pohyb táto politika Spoločenstva stala samostatnou, príjemcov miezd a odmien a koordinovať nezávislou od hospodárstva, keďže ciele Únie ochranné mechanizmy. Bez ohľadu na to boli a Spoločenstva zahŕňajú podporu sociálneho v 70. rokoch predmetom diskusie ďalšie témy rozvoja, vysokú úroveň zamestnanosti a ustanovenia týkajúce sa rovnakého posta a sociálnej ochrany (predtým článok B venia v súvislosti s odmeňovaním (smernica Zmluvy o Európskej únii a článok 2 Zmluvy 75/117), v súvislosti s prístupom k zamest ES), hoci najvýznamnejšie zmeny priniesli naniu, odbornej príprave a postupu zmeny v Protokole o sociálnej politike, ktorý v zamestnaní a pri pracovných podmienkach Spojené kráľovstvo nepodpísalo, a ktorý sa (smernica 76/207) alebo v súvislosti so opieral o Chartu základných sociálnych práv sociálnym zabezpečením (smernica 79/7). pracovníkov Spoločenstva z roku 1989 24, na základe ktorej bola pre túto oblasť uzatvo rená dohoda, v ktorej je spomenutá rovnosť príležitostí a rovnosť zaobchádzania (článok 2 ods. 1).
23. Jednotný európsky akt 22 sa osobitne nezaoberal otázkou rovnosti zaobchádzania v oblasti pracovno-právnych vzťahov, ale do základných dokumentov pridal niektoré ustanovenia, ako napríklad ustanovenie o ochrane bezpečnosti a zdravia zamestnan cov (predtým článok 118a Zmluvy ES), 25. Amsterdamská zmluva 25 zabezpečuje ktorých cieľom bolo zlepšiť pracovné pro túto zásadu tým, že ju výslovne uvádza ako stredie, načrtol základné systémy na posil jeden z cieľov Spoločenstva, ktorého úlohou nenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti „je utvorením spoločného trhu, hospodárskej (predtým článok 130a a nasi. Zmluvy ES) a menovej únie a uskutočňovaním spoloč ných politík a činností uvedených v článkoch 3 a 4 podporovať... rovnoprávne postavenie 21 — ROCELLA, M., a TREU, T.: Diritto del Lavoro della Comunità Europea. 2. vydanie, Ceadm, Padova 1995; COLINA, M, RAMÍREZ, J. M., a SALA FRANCO, T.: Derecho Social Comunitario. 2. vydanie, Tirant lo Blanch, Valencia 1995; a SEMl'ERE NAVARRO, A. V.: predslov ku 23 — Ú. v. ES C 191, 1992, s. 1. knihe BIURRUN ABAD, F. J., MELENDE/ MORILLO 24 — KOM(89) 471, konečné znenie VELARDE, L.,a Pérez CAMPOS, A.I.: Cuestiones laborales 25 — Zmluva, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii. Zmluvy de derecho social comunitario. Aranzadi, Pamplona 2002, o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace s. 21 až 30. akty, podpísaná v Amsterdame 2. októbra 1997 (Ú. v. ES 22 — Ú. v. ES I. 169, 1987, s. 1. C 340, s. 1).
I - 7463
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-IARABO — VEC C-207/04
žien a mužov..." (článok 2). Posilnené to ktorá, bez ohľadu na polemiku, ktorá sa bolo pridaním nového odseku do článku 3, viedla o jej právnej povahe, mala významný podľa ktorého vo všetkých činnostiach uve vplyv na neskôr navrhnuté a schválené texty. dených v tomto článku sa Spoločenstvo zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. 27 Okrem toho bola do Zmluvy ES začlenená Dohoda o sociálnej politike a súčasne bol rozšírený a posilnený jej obsah. Osobitný účinok má výslovné prevzatie základných sociálnych práv (článok 136), pri ktorých má zamýšľaná symetria medzi zamestnancami a zamestnankyňami osobitný význam.
28. Nakoniec sa Zmluva o Ústave pre Európu 29 zmieňuje o rovnosti hodnôt, na ktorých je Únia založená, a pritom konkrétne uvádza rovnosť medzi „ženami a mužmi" (článok 1-2); vyhlasuje, že Únia „bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi..." 26. V podmienkach tejto platnej úpravy (článok I-3 ods. 3 druhý pododsek); v časti upravuje zmluva z Nice 28, toho času venovanej základným právam sa uvádza: posledná dôležitá časť európskej konštrukcie, „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť aspekty ako boj proti sociálnemu vylúčeniu. zabezpečená vo všetkých oblastiach, vrátane zamestnania, práce a odmeňovania", pričom táto zásada „nebráni zachovaniu alebo prijí maniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia" (článok II-83). Ďalšie vyjadrenia tejto zásady možno nájsť v právnej úprave sociálnej politiky: Ústava predpokladá pod porovanie a dopĺňanie činnosti členských štátov v oblasti „rovnosti medzi ženami 27. Väčší význam prináleží Charte základ a mužmi v oblasti príležitostí na trhu práce ných práv Európskej únie prijatej 7. decembra a zaobchádzania v práci" [článok III-210 2000 na zasadaní Európskej rady v Nice, ods. 1 písm. i)]. Pritom sú členské štáty povinné zabezpečiť „uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre pracovníkov ženského a mužského pohlavia za rovnakú prácu alebo 26 - RODRÍGUEZ-PIÑERO a BRAVO-FERRER, M.: Igualdad de género y políticas comunitarias. In. Relaciones Laborales, č. 6, prácu rovnakej hodnoty" a sú poverené 2000, s. 3 a nasl. zachovať alebo prijať opatrenia „umožňujúce 27 — Podľa LECLERC, S.: L'égalité de traitement entre les hommes et les femmes: l'ascension d'un droit social fondamental, osobitné výhody menej zastúpenému pohla- v spoločnom diele L'Union européenne et les droits fonda mentaux. Bruylant, Brusel 1999, s. 215 a nasl.; toto nové ustanovenie rozširuje rozsah pôsobnosti zásady nad rámec sociálneho kontextu tým, že ho vymedzuje pozitívne a nie iba ako vedľajší produkt zákazu diskriminácie. 28 — Ú. v. ES C 80, 2001, s. 1. 29 — Ú. v. ES C 310, 2004,, s. 1.
I - 7464
VERGANI
viu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej 1. Zásada rovnosti odmeňovania činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére"; súčasne sa zdôrazňuje, že európske zákony alebo európ ske rámcové zákony majú zabrániť rozlič nému zaobchádzaniu „v záležitostiach práce a zamestnanosti" vrátane zásady rovnosti odmeny (článok III-214).
B — Obsah 30. Táto zásada patrí k „základným zásadám Spoločenstva" 33 a je najvýraznejším vyjadre ním zákazu diskriminačného rozlišovania medzi zamestnancami a zamestnanky- ňami. 34 Je potvrdená v článku 141 ES, ktorého ekonomický cieľ spočívajúci v odstránení narušení hospodárskej súťaže medzi podnikmi usadenými v rôznych člen ských štátoch, má vo vzťahu k sociálnemu cieľu tohto predpisu druhoradý význam.35 29. „Odstránenie diskriminácií z dôvodu Ako som uviedol v bode 32 mojich návrhov pohlavia"30 sa tak z kvantitatívneho, ako aj vo veci Mayer 36 , výskyt tohto ustanovenia z kvalitatívneho hľadiska stalo významným v medzinárodnej zmluve je značne neob aspektom sociálnej politiky Spoločenstva.31 vyklý. Na jednej strane predstavuje spoločen Prejavuje sa v troch významných oblastiach: ský ideál a prinajmenšom nepriamy nástroj v oblasti odmeňovania, prístupu k zamestna harmonizácie politiky zamestnanosti v Únii. niu, profesijnej kariéry a pracovných pod Na strane druhej zakladá právnu povinnosť mienok a v oblasti sociálneho zabezpeče- zameranú na výsledok37, ktorý ako taký nia. 32 predstavuje hospodársky a spoločenský cieľ.
30 — Rozsudok z 15. júna 1978, Defrenne III, 149/77, Zb. s. 1365, 33 — Rozsudok z 8. apríla 1976, Defrenne II, 43/75, Zb. s. 455. bod 27; rovnako rozsudok z 12. decembra 2002, Rodriguez Caballero, C-442/00, Zb. s. 11915, bod 32. 34 — QUINTANILLA NAVARRO, B.: Discriminación retributiva. Diferencias salaríales por razón de sexo. Marcial Pons, 31 — PÉREZ DEL RÍO, T.: Una aproximación ai derecho social Madrid 1996, s. 63 aż 168. comunitario. Tecnos, Madrid 2000, s. 87. 35 — Rozsudok z 10. februára 2000, Schröder, C-50/96, 32 — MONTOYA MELGAR, A., GALIANA MORENO, J. M., Zb. s. I-743. bod 57. a SEMPERE NAVARRO, A. V.: Derecho Social Europeo. Tecnos, Madrid 1994, najmä druhá kapitola La acción 36 — Rozsudok z 13. januára 2005, C-356/03, Zb. s. 1-295. comunitaria a favor de la igualdad laboral por razón de sexo, 37 — Rozsudok z 28. septembra 1994, Coloroll Pension Trustees, s. 49 a nasl. C-200/91, Zb. s. I-4389, bod 38.
I - 7465
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-207/04
Jej obsah vyplýva z článku 2 Dohovoru zamestnancovi z titulu pracovného Medzinárodnej organizácie práce 100- 40 pomeru , a síce na základe zmluvy, zo 38 1951. 41 zákona alebo dobrovoľne. Zo skúmania judikatúry vyplýva spoločný menovateľ, pokiaľ ide o subjekty povinné plniť, keďže bez toho, aby to bolo výslovne zdôraznené, jasne vyplýva, že subjektom povinným plniť musí byť zamestnávateľ aj vtedy, ak má postavenie verejnoprávneho orgánu. 42 To vyplýva bezprostredne z článku 141 ES.
31. Ťažiskom spomenutého ustanovenia je pojem „odmena", ktorý Súdny dvor postupne upresňoval 39 a rozšíril na všetky odmeny, 32. Napokon je potrebné zohľadniť ďalšie ktoré zamestnávateľ priamo alebo nepriamo, ustanovenia sekundárneho práva, ako je v hotovosti alebo vecným plnením poskytuje smernica 75/117.
38 — ELLIS, E.: EC Sex Equality Law. 2. vydanie, kol. Oxford EC Law Library, Ed. Clarendon Press, Oxford 1998, s. 62. Rovnako CRUZ VILLALÓN, J.: Los interstícios de penetra ción de la prohibición de discriminación en el derecho comunitario. V spoločnom diele La igualdad de trato en el Derecho comunitario, Aranzadi, Pamplona 1997, najmä s. 38 a nasl. 39 — Judikatúra považovala za odmenu napríklad zvýhodnenia v doprave, ktoré poskytla železničná spoločnosť svojim zamestnancom pri odchode do dôchodku, a ktoré sa vzťahovali na ich rodinných príslušníkov, v dôsledku čoho 2. Zásada rovnosti zaobchádzania ich príjemcami boli za rovnakých podmienok aj rodičia bývalých zamestnancov (rozsudok z 9. februára 1982, Garland, 12/81, Zb. s. 359), podnikové plány dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli založené dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi a úplne alebo čiastočne finan cované podnikom (rozsudok z 13. mája 1986, Bilka, 170/84, Zb. s. 1607), pokračovanie vo vyplácaní mzdy počas pracovnej neschopnosti (rozsudok z 13. júla 1989, Rinner- Kühn, 171/88, Zb. s. 2743), dávky, ktoré sa poskytujú v prípade výpovede z hospodárskych dôvodov, ako aj dôchodky vyplácané zo súkromných podnikových systémoy dôchodkového zabezpečenia (rozsudok zo 17. mája 1990, 33. Po zmenách zavedených Amsterdam Barber, C-262/88, Zb. s. I-1889), odmena pre členov skou zmluvou obsahuje článok 141 ES podnikovej rady vo forme platenej dovolenky alebo vo forme platených nadčasov za školenia zamerane na získavanie znalostí nevyhnutných pre vykonávanie funkcie člena pod nikovej rady aj v prípade, že členovia podnikovej rady počas týchto školení nevykonávajú úlohy, ktoré stanovuje ich pracovná zmluva (rozsudok zo 4. júna 1992, Botel, 40 — Rozsudky z 25. mája 1971, Defrenne I, 80/70, Zb. s. 445, bod C-360/90, Zb. s. I-3589), nárok na účasť na podnikovom 6; z 3. decembra 1987, Newstead, 192/85, Zb. s. 4753, bod 11; systéme dôchodkového zabezpečenia (rozsudky z 22. decembra 1993, Neath, C-152/91, Zb. s. 1-6935, bod 28; z 28. septembra 1994, Vroege, C-57/93, Zb. s. I-4541, z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, C-4/02 a C-5/02, a Fisscher, C-128/93, Zb. s. I-4583), odstupné pri skončení Zb. s. I-12575, bod 56, a z 30. marca 2004, Alabaster, pracovného pomeru (rozsudok zo 14. septembra 1999, C-147/02, Zb. s. I-3101, bod 42; ďalej rozsudky Garland, už Gruber, C-249/97, s. I-5295), dobrovofne a odvolateľné citovaný, bod 5, Barber, už citovaný, bod 12, a Coloroll poskytnuté vianočné odmeny ako motivácia na budúce Pension Trustees, už citovaný, bod 77. pracovné výkony a lojalitu k podniku (rozsudok z 21. októbra 1999, Lewen, C-333/97, Zb. s. I-7243) alebo 41 — Rozsudky Garland, už citovaný, bod 10, Barber, už citovaný, preklenovact príspevok poskytnutý ako príplatok bod 20, a Lewen, už citovaný, bod 21. k odstupnému (rozsudok Hlozek, už citovaný v poznámke 42 — Rozsudok z 27. júna 1990, Kowalska, C-33/89, Zb. s. I-2591, pod čiarou 4). bod 12, pripomína, že táto zásada zaväzuje tak súkromných zamestnávateľov, ako aj úrady.
I - 7466
VERGANI
ods. 3 zásadu „rovnakého zaobchádzania obsiahnutá v článku 7 ods. 1 písm. a) s mužmi a ženami v otázkach zamestnania smernice 79/7... vzťahuje iba na určovanie a povolania". Smernica 76/207 predtým veku odchodu do dôchodku na účely posky priznala, že rovnosť je potrebné posudzovať tovania starobného dôchodku alebo vo všetkých oblastiach a situáciách pra- dôchodku za výsluhu rokov a jeho možné covno-právneho vzťahu 43, keďže rovnosť sa dôsledky na iné dávky sociálneho zabezpe nedotýka iba odmeňovania, ale aj konkrétne čenia". 46 prístupu k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných pod mienok vrátane podmienok prepustenia zo zamestnania. 44 Pojem prepustenia zo zamestnania je potrebné chápať v širšom slova zmysle, zahŕňa akúkoľvek formu ukon čenia alebo zrušenia pracovného pomeru bez ohľadu na to, ako ho označia jeho účastníci, vrátane skončenia pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody. 45 3. Rovnosť v oblasti dávok sociálneho zabez pečenia
35. Smernica 79/7 prenáša túto zásadu na riziká, na ktoré sa vzťahujú zákonné systémy sociálneho zabezpečenia — vyššie uvedená smernica 86/398 má rovnaký cieľ vo vzťahu 34. Osobitnú pozornosť si vyžadujú otázky k podnikovým systémom. 47 odchodu do dôchodku vzhľadom na to, že Súdny dvor rozhodol, že veková hranica pre obligatórne skončenie pracovného pomeru zamestnancov v rámci všeobecnej politiky podniku spadá pod uvedený pojem „prepu stenie zo zamestnania" aj vtedy, ak toto skončenie je spojené s priznaním starobného dôchodku, v dôsledku čoho sa „výnimka zo zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia 36. Podľa ustálenej judikatúry spadá dávka do pôsobnosti smernice 79/7 iba vtedy, ak predstavuje ochranné opatrenie proti niekto rému z rizík uvedených v článku 3 ods. 1, 43 — DURAN LOPEZ, F.: LT igualdad de tralo entre hombres y mujeres en la Directiva 76/207, de 9 de febrero de 1976. V spoločnom diele Cuestiones actuales del Derecho dcl trabajo. Estudios ofrecidos por los catedráticos españoles de Derecho del trabajo al profesor Manuel Alonso Olea. Ministerio de Trabajo y Seguridad Social, Madrid 1990, 46 — Rozsudky z 26. februára 1986, Marshall I, 152/84, Zb. s. 723, s. 406 a nasl. body 34 a 36, a Roberts, už citovaný, body 34 a 35. 47 — RECIO LAZA, A.: La seguridad social en la jurisprudencia 44 — Rozsudok z 2. augusta 1993, Marshall 11, C-271/91, comunitaria. La Ley, Madrid 1986; pozri liez. FERNANDEZ Zb. s. I-4367, bod 19. DOMÍNGUEZ, J. I.: La mujer ante el Derecho de la seguridad 45 — Rozsudky zo 16. februára 1982, Burton, 19/81, Zb. s. 554, social. Antiguos y nuevos problemas de la igualdad de trato a z 26. februára 1986, Roberts, 151/84, Zb. s. 703. por razón ele sexo. La Ley, Madrid 1999.
I - 7467
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-207/04
s ktorými musí mať priamu a skutočnú mať na zamestnanca určitého pohlavia menej suvislost. priaznivé účinky.50 Rovnako neprípustná je nepriama diskriminácia na základe právnej úpravy, ktorá je síce formulovaná neutrálne, avšak v skutočnosti znevýhodňuje výrazne viac ženy ako mužov, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie neodôvodňujú faktory, ktoré nijako nesúvisia s diskrimináciou z dôvodu pohlavia. 51
C — Konštatovanie diskriminácie
38. K tomuto poslednému bodu Súdny dvor uviedol, že opatrenia nie sú v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ak sledujú legitímny sociálno-politický cieľ a na dosiah nutie tohto cieľa sú vhodné a nevyhnutné 5 2 , pričom úvahy rozpočtového charakteru ako 37. V prípade neexistencie právnej úpravy také nepatria k týmto opatreniam. 53 Súdny dvor vo všetkých troch oblastiach zastáva v súvislosti s nerovnosťou rovnaký názor. Opakovane uviedol, že o nerovnosť ide v prípade, keď rozličné predpisy sa uplatňujú na rovnaké situácie, alebo ak rovnaké predpisy sa uplatňujú na rôzne situácie.4 Zodpovedajúce posúdenie vyža duje skúmať, či sporné ustanovenia môžu V — Posúdenie prejudiciálnej otázky
48 — Rozsudky zo 4. februára 1992, Smithson, C-243/90, Zb. s. I-467, body 12 a 14; zo 16. júla 1992, Jackson a Cresswell, C-63/91 a C-64/91, Zb. s. I-4737, body 15 a 16, 39. Predchádzajúce úvahy vyžadujú a z 19. októbra 1995, Richardson, C-137/94, Zb. s. I-3407, body 8 a 9, a ďalšie. Pri uplatnení týchto kritérií sa vychádzalo V prejednávanej veci skúmať, ktorý právny z toho, že vecná pôsobnosť smernice nezahŕňa napríklad cenové zľavy na verejnú dopravu pre starších ľudí (rozsudok z 11. júla 1996, Atkins, C-228/94, Zb. s. I-3633), doplňujúcu podporu osobám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na uspokojenie svojich potrieb (rozsudok Jackson a Gresswelí, už citovaný), rodičovský príspevok (rozsudok z 10. októbra 50 — Rozsudky z 9. februára 1999, Seymour-Smith a Pérez, 1996, Hoever a Zachov, C-245/94 a C-312/94, Zb. s. I-4895) C-167/97, Zb. s. I-623, bod 58, a z 23. októbra 2003, a zvýhodnenia v dôchodkovom poistení pre osoby, ktoré sa Schönheit a Becker, už citovaný, bod 69. starali o svoje deti, alebo nároky na dávky ako dôsledok 51 — Rozsudky z 30. novembra 1993, Kirsammer-Hack, C-189/91, prerušenia pracovnej činnosti z dôvodu výchovy dieťaťa Zb. s. I-6185, bod 22; zo 6. februára 1996, Lewark, C-457/93, (rozsudok z 13. decembra 1994, Grau-Hupka, C-297/93, Zb. s. I-243, bod 31; zo 17. júna 1998, Hill a Stapleton, Żb, s. I-5535). Naproti tomu sa predpokladalo, že právna C-243/95, Zb. s. I-3739, bod 34; z 12. júla 2001, Jippes a i., úprava Spoločenstva sa vzťahuje na príspevok za ošetrovanie C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 129; z 20. marca 2003, Kutz- invalidnej osoby (rozsudok z 24. júna 1986, Drake, 150/85, Bauer, C-187/00, Zb. s. I-2741, bod 50; Rinner-Kühn, už Zb. s. 1995), ako aj príspevok na vykurovanie pre osoby, ktoré citovaný, bod 12, a Rodrigues Caballero, už citovaný, bod 32. dosiahli dôchodkový vek (rozsudok zo 16. decembra 1999, Taylor, C-382/98, Zb. s. I-8955). 52 — Rozsudky z 19. novembra 1992, Molenbroek, C-226/91, Zb. s. I-5943, bod 13, a zo 6. apríla 2000, Jørgensen, 49 — Rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, C-226/98, Zb. s. I-2447, bod 41. Zb. s. I-225, bod 30; z 13. februára 1996, Gillespie a i., 53 — Rozsudky z 24. februára, Roks a i., C-343/93, Zb. s. I-571, bod C-342/93, Zb. s. I-475, bod 16, a z 24. októbra 1998, Boyle a i„ 35; zo 6. apríla 2000, Jørgensen, už citovaný, bod 42, C-411/96, Zb. s. I-6401, bod 39. a z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, už citovaný, bod 85.
I - 7468
VERGANI
predpis práva Únie je rozhodujúci, či došlo 42. Na strane druhej nepatria povinnosti k diskriminačnému zaobchádzaniu, voči daňovým orgánom do oblasti sociálneho a v prípade kladnej odpovede skúmanie, či zabezpečenia bez ohľadu na to, či ide takéto zaobchádzanie možno odôvodniť. o zákonný alebo podnikový systém. Skutoč nosť, že úprava niektorých daní zohľadňuje sociálne ciele, neznamená, že tieto povin nosti sú ochrannými opatreniami proti rizikám. Preto nie je možné použiť smernicu 79/7.
A — Vymedzenie uplatniteľnej právnej úpravy Spoločenstva 43. Zostáva skúmať, či možno uplatniť smernicu 76/207, ktorá, ako už bolo spome nuté, rozširuje zásadu rovnosti zaobchádza nia prakticky na všetky oblasti práce, pred ovšetkým na pracovné podmienky vrátane podmienok skončenia pracovného pomeru.
40. Prejudiciálna otázka sa týka talianskej daňovej úpravy dávok súvisiacich so skonče ním pracovného pomeru. Predmetom sporu nie je výška prijatých súm ani vek odchodu do dôchodku, ale skutočnosť, že daňové 44. Cieľom tejto právnej úpravy je v zásade zaťaženie žien je nižšie. umožniť častejšie reagovať na diskriminačné správanie zo strany zamestnávateľa, avšak vzťahuje sa tiež na opatrenia strán kolektív nej zmluvy a samotného štátu, ktorých povinnosťou je odstrániť akékoľvek zákony, právne predpisy a správne opatrenia, ktoré nerovnosť zaobchádzania podporujú, zvý hodňujú alebo vyvolávajú. 41. Na základe toho je potrebné vylúčiť ustanovenia o rovnosti odmeny, pretože čiastky, ktoré platia daňovníci ako daň z príjmov fyzických osôb, napriek širokému chápaniu pojmu odmeny v práve Spoločen stva, nie sú do tohto pojmu zahrnuté, keďže 45. Čiastky, ktoré zamestnanci získajú ich nevypláca zamestnávateľ z dôvodu pra v súvislosti so skončením pracovného covného pomeru. Dokonca ani štát neuhrá pomeru v podniku, sú zdaňované zodpove dza tieto čiastky z dôvodu takého vzťahu. dajúcimi daňami, od ktorých závisí konečná Z toho dôvodu nie je možné uplatniť článok suma; preto sa spomenutá smernica dotýka 141 ES ods. 1 a 2 a smernicu 75/117 ako ani vnútroštátnych daňových systémov bez použiť výklad týchto predpisov, ktorý usku ohľadu na to, že sa na tieto systémy môže točnil Súdny dvor. vzťahovať aj iná právna úprava.
I - 7469
NÁVRHY GENERALNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-207/04
B — Zdaňovanie príspevku pri skončení C — Odôvodnenie nerovnosti zaobchádzania pracovného pomeru
1. Vek predčasného odchodu do dôchodku 46. Dekrét prezidenta republiky č. 917 sta novuje daňovú sadzbu príspevkov vypláca ných v súvislosti s dobrovoľným skončením pracovného pomeru tak, že znižuje sadzbu dane pre ženy, ktoré dovŕšili vek 50 rokov, 50. Taliansko sa pokúša odôvodniť diskrimi a pre mužov, ktorí dovŕšili vek 55 rokov. načnú vnútroštátnu právnu úpravu tým, že táto úprava sa opiera o právnu úpravu veku predčasného odchodu do dôchodku, ktorý bol zákonom z 23. apríla 1981 stanovený na 55 a 50 rokov v závislosti od toho, či zamestnanci podniku, ktorý sa nachádza 47. Zamestnanci získajú túto daňovú v kríze, sú mužského alebo ženského pohla výhodu po dosiahnutí jednej z týchto veko via. Táto súvislosť je síce zjavná, avšak na vých hraníc, v závislosti od pohlavia. Týmto uvedenú diskrimináciu sa nevzťahuje spôsobom dochádza k rozdielnemu zaobchá z nasledujúcich dôvodov: dzaniu v prospech žien, ktoré pri rovnakej dĺžke života ako muži platia do štátneho rozpočtu nižšiu čiastku z príspevku, ktorý im bol mimoriadne vyplatený v dôsledku skon čenia pracovného pomeru so zamestnávate ľom, a takto získajú vyšší čistý obnos. Po prvé v spore nejde o rozdielne hranice veku pre predčasné skončenie pracovného pomeru, ale o skutočnosť, že tento rozdiel sa prejavuje v zdaňovaní.
48. Tak je tomu aj v prípade pána Vergani, ktorému vo veku 51 rokov po splnení podmienok bola odoprená daňová výhoda, ktorá bolo inej zamestnankyni v tom istom Po druhé tento postoj nezohľadňuje ďalšie podniku v rovnakej situácii priznaná. možnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa tvrdenia Talianskej republiky sa daňová výhoda článku 17 ods. 4bis dekrétu prezidenta č. 917 vzťahuje iba na prípady uvedené v zákone z 23. apríla 1981. Toto ustanovenie sa však bez bližšieho vysvetlenia vzťahuje na „skončenie pracovného 49. Konštatovanie tohto porušenia zásady pomeru..., s cieľom motivovať... skončiť rovnosti vyžaduje skúmať, či existujú skutoč pracovný pomer", zatiaľ čo zákon stanovuje, nosti, ktoré môžu toto porušenie odôvodňo kedy sa podniku, ktorý sa nachádza v kríze, vať. takáto možnosť naskytne.
I - 7470
VERGANI
51. To znamená, že napriek tvrdeniu Komi dochádza vtedy, ak je ohrozená finančná sie daňová úprava odráža iba rozdiel vo rovnováha systému sociálneho zabezpečenia vekovej hranici pre predčasný odchod do alebo spojitosť medzi systémom dôchodkov 5 dôchodku v prípadoch, ktoré upravuje zákon a systémom iných dávok. 5Sporné je teda z roku 1981, ktorý nezahŕňa všetky možnosti, predovšetkým to, do akej miery má rozdielna medzi nimi ani tú v prípade pána Vergani. hranica veku pri skončení pracovného pomeru spojitosť s priznaním daňovej výhody.
2. Vnútroštátna sociálna politika
54. Ďalej, ako už bolo uvedené, spomenutá smernica sa nepoužije na prejednávanú vec. 52. Podľa ustálenej judikatúry majú členské štáty pri volbe opatrení, ktoré sú spôsobilé dosiahnuť ich ciele v tejto oblasti, širokú mieru voľnej úvahy. 54 Preto prostriedky, ktoré si štát zvolí podľa svojich potrieb a cieľov, môžu odôvodňovať skutočnosť, že ženy prestávajú pracovať skôr ako muži, pričom rozhodujúcou je tu smernica 79/7, najmä jej článok 7, ktorý umožňuje z pôsobnosti smernice vyňať určenie veku odchodu do dôchodku pre priznanie nároku 55. Okrem toho je potrebné zistiť, či znížená na dôchodok a súvisiacich plnení. daňová sadzba zvýhodňuje ženy. V kontexte ustanovenia vnútroštátneho práva sa možno sotva iba domnievať, že jeho cieľom je zvýhodnenie zamestnankýň, prípadne zabrá nenie tomu, aby im nevznikla ujma tým, že ich motivuje k skoršiemu skončeniu ich pracovného pomeru. Ak sa znížením dane 53. Výnimka zakotvená v spomenutom usta malo dosiahnuť, aby všetci zamestnanci novení sa však, ako už bolo uvedené, dosahovali porovnateľné príjmy, možno na obmedzuje „na také formy diskriminácie porovnanie použiť rozsudok Birds Eye Walls, existujúce v iných systémoch dávok..., ktoré podľa ktorého rozdielne zaobchádzanie sú nevyhnutne a objektívne spojené s touto možno odôvodniť týmto cieľom. Chýbajú rozdielnou vekovou hranicou", k čomu
55 - Rozsudky z 30. marca 1993, Thomas a i., C-328/91, Zb. s. I-1247, bod 20: z 11. augusta 1995, Graham a i„ 54 - Rozsudky zo 14. decembra 1995. Nolte, C-317/93, C-92/94, Zb. s. I-2521, bod U; z 30. januära 1997, Balestra, Zb. s. I-4625, bod 33, a Menger a Scheffel, C-444/93, C-139/95, Zb. s. I-549. bod 33; z 23. mája 2000, Buchner a i., Zb. s. I-4741, bod 29, ako a) z 9. septembra 1999, Krüger, C-101/98, Zb. s. I-3625, bod 25, a zo 4. marca 2001, C-281/97, Zb. s. I-5127, bod 28. Haackert, C-303/02, Zb. s. I-2195, bod 30.
I - 7471
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-207/04
však nevyhnutné údaje umožňujúce zistiť, či D — Dôsledky takýto zámer existuje, a teda či ide o rovnaký prípad.
3. Ekonomické dôvody 59. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že daňová výhoda týkajúca sa príspevku pri skončení pracovného pomeru, ktorá je vyplácaná na základe rozličnej vekovej hra nice mužov a žien, bez toho, aby táto 56. Nakoniec treba skúmať, či sa sporná diskriminácia bola odôvodnená objektívnou nerovnosť zaobchádzania dotýka ekonomic skutočnosťou, ktorá nesúvisí s pohlavím kých alebo finančných záujmov, ako to zamestnancov, je v rozpore s článkom 2 uviedla Komisia. ods. 1 a článkom 5 ods. 1 smernice 76/207.
57. S takouto možnosťou nemožno počítať, keďže podľa rozsudku Roks a i. sa roz hodnutia štátu v oblasti sociálnej politiky síce môžu opierať o rozpočtové úvahy a tieto úvahy môžu ovplyvňovať povahu a rozsah sociálnych ochranných opatrení, ktoré štát 60. K rovnakému záveru by sme dospeli, ak zamýšľa prijať, avšak tieto úvahy ako také by sme použili zásadu rovnosti odmeňovania nepredstavujú cieľ, ktorý táto politika sleduje, v zmysle, ktorý jej prisúdil Súdny dvor pri a teda nemôžu odôvodňovať diskrimináciu viacerých príležitostiach, počínajúc spome jedného z pohlaví (bod 35). 57 nutým rozsudkom Barber, podľa ktorého stanovenie odlišnej vekovej hranice odchodu do dôchodku v závislosti od pohlavia na účely priznania alebo výpočtu podnikových dávok je v rozpore s článkom 141 ES, a to aj vtedy, ak tento rozdiel vo vekovej hranici 58. Okrem toho ani samotný dotknutý štát odchodu do dôchodku mužov a žien je sa na túto skutočnosť neodvolal. 58 v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou dôchodkového systému. 59 Toto posúdenie je možné v celom rozsahu preniesť na zdaňo vanie akéhokoľvek odmeňovania. 56 — Rozsudok z 9. novembra 1993, C-132/92, Zb. s. I-5579. 57 — V rovnakom zmysle rozsudky z 10. marca 2005, Nikoloudi, C-196/02, Zb. s. I-1789, bod 53, a z 20. marca 2003, Kutz- Bauer, už citovaný, bod 59. 58 — Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázku toto tvrdenie 59 — Najmä rozsudky zo 14. decembra 1993, Moroni, C-110/91, neobjasnila a neuviedla tu nič konkrétne, ale iba zdôraznila Zb. s. I-6591, body 10 a 20, a z 28. septembra 1994, Smith a i., neutralitu talianskej právnej úpravy. C-408/92, Zb. s. I-4435, bod 11.
I - 7472
VERGANI
VI — Návrh
61. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku Commissione tributaria provinciale di Novara (Taliansko) takto:
Právnej úprave Spoločenstva, konkrétne smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, odporuje, aby daňová výhoda týkajúca sa príspevku pri skončení pracovného pomeru vyplácaná s cieľom motivovať k skončeniu pracovného pomeru, bola uplatňovaná na zamestnankyne po dovŕšení veku 50 rokov a na zamestnancov až po dovŕšení veku 55 rokov.
I - 7473