C-209/04

I - 2758

KOMISIA/RAKÚSKO

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chrá c) druhom, ktoré sú považované za vzácne nené územia klasifikované členskými štátmi vzhľadom na ich malú početnosť alebo podľa smernice 79/409/EHS.“ obmedzené rozšírenie v danej oblasti;

4. Článok 4 smernice o ochrane vtáctva d) iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu obsahuje ustanovenia o tom, ktoré územia pozornosť z dôvodov špecifického cha majú členské štáty označiť za osobitne rakteru ich biotopov. chránené územia pre vtáctvo (ďalej len „OCHÚ“). V odseku 4 prvej vete bola pôvodne upravená ochrana týchto území:

Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populá cií. „1. Druhy uvedené v prílohe 1 sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ich V tejto súvislosti sa venuje pozornosť: ochranu v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica.

4. Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty podniknú náležité kroky na zabránenie znečistenia alebo poškodzovania biotopov alebo akýchkoľvek rušivých vplyvov pôsobia cich na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. …“ 7. Pre túto vec relevantný článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch znie takto:

5. Článok 7 smernice o biotopoch zmenil úpravu o ochrane OCHÚ:

„3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepo dobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi „Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 alebo projektmi, podlieha primeranému tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky odhadu jeho dosahov na danú lokalitu vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe smernice 79/409/EHS, pokiaľ ide o územia výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo a podľa ustanovení ods. 4 príslušné vnútro podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 štátne orgány súhlasia s plánom alebo uvedenej smernice, a to odo dňa vykonania projektom iba po presvedčení sa, že nepriaz tejto smernice alebo oznámenia, alebo uzna nivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, nia členským štátom podľa smernice 79/409/ a v prípade potreby po získaní stanoviska EHS, ak je tento druhý dátum neskorší.“ verejnosti.

I - 2760

KOMISIA/RAKÚSKO

4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu v roku 1992. O žiadosti vtedy nemohlo byť dosahov na lokalitu a pri neexistencii alter rozhodnuté, ale projekt bol celkom prepra natívnych riešení plán alebo projekt musí covaný a 8. marca 1994 bol predložený na realizovať z dôvodov vyššieho verejného nové konanie. Bolo ukončené stanovením záujmu, vrátane záujmov sociálnej trasy nariadením spolkového ministra pre a ekonomickej povahy, členský štát prijme hospodárske záležitosti z 8. apríla 1997. všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

14. V štandardnom formulári, ktorý poslali rakúske orgány Komisii v júni 1997, sú uvedené aj sťahovavé vtáky močiarnica mekotavá (gallinago gallinago) s 15 hniez diacimi pármi, cíbik chochlatý (vanellus vanellus) s 20 hniezdiacimi pármi a hvizdák veľký (numenius arquata) s 10 hniezdiacimi pármi. Celosvetovo sa tieto druhy zaraďujú medzi málo ohrozené (low risk/least con cern). 8 V Európe sa však močiarnica meko tavá a hvizdák veľký považuje za ustupujúci druh a cíbik chochlatý za zraniteľného. 9

13. Predmetné OCHÚ sa považuje za významné miesto hniezdenia pre chrapkáča poľného (Crex crex), uvedeného v prílohe I smernice o ochrane vtáctva. Chrapkáč poľný bol dlhšiu dobu považovaný za celosvetovo ohrozeného (threatened) a zraniteľného (vul 15. Všetky štyri druhy vtákov hniezdia nerable), t. j. existovalo vysoké riziko jeho najmä na takých lúkach poskytujúcich po vyhynutia. Nedávno bolo však jeho zaradenie dstielku, ako sú tie, čo sú chránené a po zmenené vďaka novým poznatkom dporované v rámci siete biotopu „Streuewie o populáciách mimo Európskej únie na senbiotopverbund Rheintal-Walgau“.

17. Komisia sa týmto projektom zaoberala na základe sťažnosti. Najprv poslala — nezaradila do osobitného chráne 12. novembra 2001 na príslušné rakúske ného územia Lauteracher Ried orgány žiadosť o informácie. Po preskúmaní odpovede z 1. februára 2002 Komisia dospela (ďalej len „Lauteracher Ried“) oblas k záveru, že si Rakúska republika nesplnila ti Soren a Gleggen-Köblern, ktoré povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 podľa vedeckých kritérií patria spo ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, ako aj ločne s vykázaným osobitne chrá z článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, neným územím Lauteracher Ried čo a 27. júna 2002 jej zaslala výzvu v súlade do počtu a plochy k najvhodnejším s článkom 226 ES, aby Rakúska republika oblastiam v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, a predložila svoje pripomienky. Rakúske pri pomienky boli Komisii doručené 29. októbra 2002. Komisia trvala na svojom názore a 11. júla 2003 vydala odôvodnené stanovis ko, v ktorom vyzvala Rakúsko napraviť uvádzané nesplnenie do 11. septembra 2003. Keďže odpovede rakúskej vlády nepre svedčili Komisiu o tom, že bolo jej výčitkám — pri schválení plánu výstavby rých zadosťučinené, podala túto žalobu. lostnej komunikácie S 18 pri Boden see nedodržala presne a úplne požiadavky, ktoré v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch platia v prípade uskutočňovania plánu aj napriek tomu, že existuje negatívny výsledok posúdenia dosahov plánu 18. Komisia Európskych spoločenstiev navr na životné prostredie. huje, aby Súdny dvor určil, že:

1. Rakúska republika si nesplnila svoje 2. Rakúska republika je povinná nahradiť povinnosti vyplývajúce jej z článku 4 trovy konania.

I - 2764

KOMISIA/RAKÚSKO

22. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho približne 500 metrov. Jeho východnú hranicu dvora majú členské štáty pri výbere OCHÚ tvorí diaľnica. Výstavba cesty, ktorá je pred síce určitý priestor pre voľnú úvahu, avšak metom tohto sporu, by prebiehala čiastočne o zaradení a ohraničení týchto území musia v južnej časti tejto oblasti. rozhodnúť výlučne na základe ornitologic kých hľadísk uvedených v smernici. 10

26. Oblasť Gleggen-Köblern má plochu 352 hektárov a nachádza sa juhozápadne od 23. Účastníci konania teraz vedú spor o tom, OCHÚ. Ide o pruh pozemku prebiehajúci či územia Soren a Gleggen-Köblern patria v severo-južnom smere, ktorý má šírku do k najvhodnejším územiam na základe orni 400 metrov a dĺžku vyše 2 kilometrov. Jeho tologických hľadísk, ktoré sa musia použiť. severný cíp je od OCHÚ oddelený križovat kou krajinských ciest L 41 a L 42 a vodným tokom Dornbirnerach. Výstavba cesty sa v tejto oblasti má uskutočniť po trase už existujúcej cesty.

29. Komisia sa opiera predovšetkým o výsledky monitorovania a vedecké štúdie, z ktorých vyplýva, že oblasti Soren a Gleggen-Köblern tvoria s označeným OCHÚ Lauteracher Ried nedeliteľnú priro dzenú jednotku. 32. Rakúska vláda voči týmto počtom — správne — namieta predovšetkým to, že nie každý výskyt vtákov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva alebo sťahova vých vtákov zaväzuje na označenie územia za chránené. Z počtov, ktoré rakúska vláda 30. Z odôvodneného stanoviska vyplýva, že nepopiera, však vyplýva, že oblasti Soren v rokoch 2000 až 2002 boli počty na OCHÚ a Gleggen-Köblern sú pre druhy ako chrap pozorovaných chrapkáčov poľných 4 až 5, káč poľný, močiarnica mekotavá, cíbik choch z toho boli 4 a 3 volajúci samčekovia. Počty latý a hvizdák veľký prinajmenšom porovna na územiach Soren a Gleggen-Köblern boli teľne významné ako územia v rámci OCHÚ len o málo nižšie: 4 (1 + 3), 2 (1 + 1) Lauteracher Ried. Počty močiarnice mekota a 3 (0 + 3). vej, cíbika chochlatého a hvizdáka veľkého uvedené v štandardnom formulári pre OCHÚ sa dosiahnu len vtedy, keď sa zohľadnia aj plochy mimo menovaného OCHÚ. Treba preto vychádzať z toho, že tieto oblasti ležiace v bezprostrednom sused 31. Komisia takisto uviedla, že v roku 2001 stve s OCHÚ tvoria spolu s týmto OCHÚ sťahovavé vtáky druhov močiarnica meko z ornitologického hľadiska jednotné územie. tavá, cíbik chochlatý a hvizdák veľký sa dokonca vo veľkom počte rozmnožovali na oboch územiach, ktoré rakúske orgány neoz načili ako OCHÚ. Počet hniezdiacich párov dosahoval v OCHÚ Lauteracher Ried 3 až 5 pri močiarniciach mekotavých, 11 až 12 pri cíbikoch chochlatých a 3 pri hvizdákoch veľkých. Na území Soren boli 3 páry močiarnic mekotavých a 6 párov cíbikov chochlatých a na území Gleggen-Köblern 33. Rakúska vláda vzhľadom na zásahy dosahoval počet 3 až 4 páry močiarnic v týchto oblastiach vyplývajúce hlavne mekotavých, 9 párov cíbikov chochlatých z poľnohospodárstva a z využívania na rekreačné účely ďalej vyvodzuje, že tieto územia nie sú pre ochranu uvedených druhov vtákov najvhodnejšie. Čísla však 11 — Pozri mapový server Spolkovej krajiny Vorarlbersko: http:// ukazujú, že tieto rušivé vplyvy majú len vogis.cnv.at/dva04/init.aspx?ks=allgemein&karte=natur schutz. nepodstatný význam. V týchto oblastiach sa

I - 2767

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-209/04

ako aj smernicu o ochrane vtáctva ku dňu svojich častiach dostatočne vhodné na to, aby pristúpenia, teda k 1. januáru 1995. 13 bolo označené za OCHÚ. Údaje o histórii tohto územia uvedené v znaleckých posud koch predložených Komisiou preukazujú, že výskyt vtákov bol v minulosti dokonca ešte podstatne vyšší ako dnes. 14

38. Táto povinnosť sa však neobmedzuje na tento dátum. Zo siedmeho odôvodnenia smernice o biotopoch totiž vyplýva, že do siete sústavy Natura 2000 sa mali zatriediť nielen OCHÚ označené k tomuto dátumu, ale aj ďalšie, ktoré „budú označené“. Z toho vyplýva, že zákonodarca pri prijatí smernice 41. Proti týmto novším poznatkom nemôže o biotopoch vychádzal z toho, že povinnosť rakúska vláda namietať, že povinnosť označiť označiť OCHÚ sa neobmedzuje na dátum jej OCHÚ treba posudzovať výhradne na vykonania. základe najlepších informácií, ktoré boli k dispozícii v dobe vzniku tejto povinnosti. Povinnosť označiť OCHÚ totiž nie je obme dzená na poznatky k určitému dátumu.

I - 2768

KOMISIA/RAKÚSKO

nemôžu byť identifikované všetky najvhod ods. 4 smernice o biotopoch platia v prípade nejšie územia v celom rozsahu, nemôžu uskutočňovania plánu, aj napriek tomu, že členské štáty ospravedlňovať nedostatky existuje negatívny výsledok posúdenia dosa v označení chýbajúcimi znalosťami. Ich hov plánu na životné prostredie. úlohou je naopak vykonať ďalšie prieskumy, aby týmto nedostatkom zabránili.

1. O uplatnení článku 6 ods. 3 a 4 smernice 43. Z toho vyplýva, že Komisia právom o biotopoch na projekt podopiera tento žalobný dôvod novšími znaleckými posudkami.

46. Najprv treba preskúmať, či sa má roz hodnutie, ktoré je predmetom sporu, posu dzovať podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch, alebo, ako to uviedla rakúska 44. Treba preto konštatovať, že Rakúska vláda v odpovedi na písomnú výzvu Komisie, republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré podľa článku 4 ods. 4 prvej vety smernice jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva. o ochrane vtáctva, tým, že nezaradila do osobitne chráneného územia oblasti Soren a Gleggen-Köblern.

47. Podľa článku 7 smernice o biotopoch nahradia záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, pokiaľ ide B — O ochrane biotopov o územia klasifikované ako OCHÚ alebo podobne uznané územia, a to odo dňa vykonania tejto smernice, to znamená, pre Rakúsko od 1. januára 1995, alebo odo dňa oznámenia, alebo uznania členským štátom ako OCHÚ podľa smernice o ochrane vtác 45. Komisia v rámci druhého žalobného tva. Súdny dvor určil v rozsudku Basses dôvodu vyčíta Rakúskej republike, že pri Corbières, že územia, ktoré napriek tomu, že povoľovaní plánu výstavby rýchlostnej komu mali byť označené ako OCHÚ, tak označené nikácie S 18 pri Bodensee nedodržala presne neboli, spadajú naďalej pod článok 4 ods. 4 a úplne požiadavky, ktoré v zmysle článku 6 prvú vetu smernice o ochrane vtáctva a nie

52. Právne prebratie oboch smerníc nie je v článku 7 smernice o biotopoch uvedené 50. Podmienky na označenie ako OCHÚ sú ako podmienka uplatnenia článku 6 ods. 2, 3 teda dané. OCHÚ bolo označené formálnym a 4. Ochranný účinok označenia je však aktom, totiž oznámením Komisii podstatne obmedzený, keď neprináša so a nariadeniami o ochrane biotopov. 18 sebou súčasne ochranný režim smernice Okrem toho nie je spochybňované, že boli o biotopoch. Štátne orgány sú síce týmto prijaté opatrenia na ochranu špecifické pre ochranným režimom viazané, avšak bez dané územie. 19 prebratia do vnútroštátneho práva ho nemožno voči súkromným osobám vynuco vať. Rakúska vláda preto správne pripomína, že OCHÚ nebolo až do roku 2003 materiálne 16 — Rozsudok zo 7. decembra 2000, Komisia/Francúzsko, dokonale chránené. C-374/98, Zb. s. I-10799, body 47 a 57. 17 — Pozri poznámku pod čiarou 12 vyššie. 18 — Pozri rozsudok Basses Corbières, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 53. 19 — Pozri rozsudok Mokrade Santoña, už citovaný v poznámke 20 — Nariadenie krajinskej vlády o zmene nariadenia o ochrane pod čiarou 10, body 31 a nasl. prírody, LGBl. 36/2003.

I - 2770

KOMISIA/RAKÚSKO

22 — Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248. 21 — Rozsudky z 13. júna 2002, Komisia/Írsko [Owenduff-Nephin 23 — Rozsudok z 18. júna 1998, Gedeputeerde Staten van Noord- Beg Complex], C-117/00, Zb. s. I-5335, bod 25, Holland, C-81/96, Zb. s. I-3923, bod 24. Pojem projekty a z 27. februára 2003, Komisia/Belgicko [Mapy oblastí], „pipeline“ používa Súdny dvor v rozsudku zo 7. januára 2004, C-415/01, Zb. s. I-2081, bod 16. Delena Wells, C-201/02, Zb. s. I-723, body 40, 43 a 48.

I - 2771

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-209/04

59. Na prvý pohľad by bolo možné vysloviť podobné úvahy aj v súvislosti s článkom 6 61. Smernica 85/337 obsahuje procesno ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Aj ich právne ustanovenia, ktoré majú lepšie uplatnenie sa môže týkať projektov väčšieho zohľadňovať ekologické ciele. Nestanovuje žiadne záväzné ekologické požiadavky, takže príslušné orgány nie sú smernicou 85/337 zaviazané vyvodzovať z výsledkov posúdenia 24 — Rozsudok Gedeputeerde Staten van Noord-Holland, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 24. vplyvov na životné prostredie určité kon 25 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Gulmann 3. mája krétne dôsledky. Posúdenie vplyvov na 1994, Bund Naturschutz in Bayern a i., C-396/92, Zb. s. I-3717, body 34 a 37. Súdny dvor v rozsudku v tejto životné prostredie má predovšetkým taký veci z 9. augusta 1994, bod 19, ako aj v rozsudku z 11. augusta 1995, Komisia/Nemecko (C-431/92, Zb. s. I-2189, bod 28), účinok, že orgány, navrhovateľ a verejnosť nechal výslovne tieto otázky ešte otvorené. môžu byť včas informovaní o ekologických 26 — Smernica Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov záležitostiach a projekt sa im môže (aj) určitých verejných a súkromných projektov na životné prispôsobiť. Preto nemá veľký zmysel „nanú prostredie, Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151. Článok 3 odsek 2 znie: „Ak sa žiadosť o povolenie predkladá tiť“ procesnoprávne požiadavky smernice príslušnému orgánu pred koncom termínu stanoveného v odseku 1, uplatňujú sa opatrenia smernice 85/337/EHS 85/337 na povoľovacie konanie, ktoré je už platné pred zmenami a doplnkami v tejto smernici.“ v pokročilejšom štádiu. Spravidla bývajú

62. Naproti tomu obsahuje smernica 64. Preto je článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch vecné požiadavky na schvaľova o biotopoch uplatniteľný na projekt výstavby nie projektov, ktorým má slúžiť postup cesty aj v zmysle ratione temporis. uvedený v článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch na preskúmanie vplyvov na životné prostredie s prípadne následným preskúmaním alternatívnych riešení a ich zvážením. Tento postup spravidla zabráni tomu, aby došlo k negatívnemu vplyvu na chránené územie ako také. Takéto rušivé vplyvy sú podľa ods. 4 prípustné len vo výnimočných prípadoch, ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán 3. O uplatnení článku 6 ods. 3 a 4 smernice alebo projekt musí zrealizovať z dôvodov o biotopoch vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. V týchto prípadoch treba prijať všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zaručenie toho, že bude zabezpečená celková koherencia sústavy Natura 2000. Ochranné opatrenia teda majú svoj praktický účinok aj pri uplatnení v prípade už prebiehajúcich 65. Obidvaja účastníci konania vychádzajú konaní. zhodne z toho, že stavebný projekt cesty S 18 môže mať podstatný vplyv na OCHÚ Laute racher Ried, hoci jej trasa prebieha mimo označeného OCHÚ, a preto mal byť v zásade podrobený preskúmaniu vplyvov na lokalitu v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch. 27 63. Uplatnenie článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch na projekty „pipeline“ nie je teda ani v rozpore so zásadou primeranosti, právnej istoty a ochrany dobrej viery. Pokiaľ 27 — K priebehu konania pozri rozsudok zo 14. apríla 2005, Komisia/Holandsko [Prebratie smernice o biotopoch], povolenie nebolo vydané, neexistuje dosta- C-441/03, body 23 až 26.

a) O preskúmaní alternatív 70. Rakúska vláda však popiera, že článok 6 ods. 4 prvá veta smernice o biotopoch pripúšťa povolenie projektu len pri neexis tencii alternatív, zatiaľ čo skúmanie alternatív podľa smernice 85/337 nie je obmedzené, čo

68. Táto výčitka Komisie sa zakladá na článku 6 ods. 4 prvej vete smernice 30 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1979, Denkavit, o biotopoch, podľa ktorej sa napriek nega- 251/78, Zb. s. 3369, bod 24, a z 12. júla 1990, Komisia/ Taliansko, C-128/89, Zb. s. I-3239, bod 23, týkajúci sa pohybu tovaru; z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. I-5699, bod 51, týkajúci sa článku 88 ods. 2 ES, a rozsudky z 28. marca 1996, Komisia/Nemecko, C-318/94, Zb. s. I-1949, bod 13, a z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, 28 — Príloha 2 vyjadrenia k žalobe, s. 111 a nasl. C-20/01 a C-28/01, Zb. s. I-3609, bod 58, týkajúce sa 29 — Pozri najmä bod 105 vyjadrenia k žalobe. verejného obstarávania.

I - 2774

KOMISIA/RAKÚSKO

sa týka ich výberu, ale vyžaduje len pred­ zjavne, bez rozumných pochybností, nerealis­ loženie dôvodov rozhodnutia o výbere a jeho tické. 31 Pre výber alternatívy je rozhodujúce

odôvodnenie.

to, či naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu vyžadujú uskutočnenie tejto alterna­ tívy alebo či im možno vyhovieť aj nejakou inou alternatívou. 32

73. Z dokumentov, ktoré predložila rakúska 71. Podľa článku 5 ods. 1 a prílohy III bodu 2 vláda, však vyplýva, že jedna alternatíva smernice 85/337 má navrhovateľ predložiť vo s údajne menej rušivými vplyvmi nebola vhodnej forme prehľad hlavných variantov, predmetom konania. 33 ktoré navrhovateľ študoval s uvedením hlav­ ných dôvodov svojho výberu s prihliadnutím na vplyvy na životné prostredie. Zvažovanie vplyvov na životné prostredie sa však neviaže na iné záujmy.

I - 2775

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-209/04

posudku o ochrane životného prostredia 77. Z toho vyplýva, že Rakúsko porušilo z roku 1992 36, ako aj od neskorších znalec­ článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch tým, že kých posudkov z mája 2000 a zo 14. februára príslušné orgány opätovne povolili projekt 2002, ktoré Komisia uznala za dostatočné. výstavby rýchlostnej komunikácie pri Boden­ see S 18 bez toho, aby konštatovali, že neexistujú alternatívne riešenia.

75. Rakúska vláda nemohla preto preukázať, že jej preskúmanie alternatív z roku 1994 b) O opatreniach na zabezpečenie koheren­ zodpovedalo požiadavkám článku 6 ods. 4 cie sústavy Natura 2000 smernice o biotopoch.

KOMISIA/RAKÚSKO

80. Komisia však okrem toho Rakúsku 83. Pri uplatnení článku 6 ods. 4 smernice v podstate vytýka, že neprijalo všetky opat­ o biotopoch členský štát prijme všetky renia potrebné na zabezpečenie celkovej kompenzačné opatrenia potrebné na zabez­ koherencie sústavy Natura 2000. Táto pečenie toho, aby celková koherencia sústavy výčitka vyvoláva otázku, aké požiadavky Natura 2000 bola ochránená aj napriek musia opatrenia na zabezpečenie koherencie negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu. spĺňať a hlavne kedy majú byť prijaté. Sústava Natura 2000 je podľa článku 3 ods. 1 smernice o biotopoch súvislá európska ekologická sústava OCHÚ. Táto sústava pozostáva z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedených v prílohe II a OCHÚ vtákov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva, ako aj pravidelne vyskytujúcich sa sťahovavých vtákov. Natura 2000 musí zabezpečiť udržanie typov prirodzených bio­ 81. Komisia zastáva názor, že opatrenia na topov a biotopov druhov a v prípade potreby zabezpečenie koherencie sú podmienkou obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich vydania povolenia. Opatrenia teda v dobe prirodzenom prostredí. udelenia povolenia musia byť aspoň naplá­ nované. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože bola stanovená len výška kompen­ začnej platby, nie však jej presné použitie. Z dôvodu nedostatku údajov Komisia nemôže posúdiť, či „skutočné kompenzačné opatrenia“ na zlepšenie kvality biotopov dostatočne zabezpečujú koherenciu sústavy Natura 2000. 84. Potrebné opatrenia môžu byť teda sta­ novené len v závislosti od rušivých vplyvov konkrétnej oblasti. Príslušné orgány musia určiť, aký prínos sa stráca negatívnym vplyvom projektu na oblasti sústavy Natura 2000 a ako sa má táto strata kompenzovať, aby v konečnom dôsledku zostala koherencia sústavy zabezpečená.

hniezdiace na lúkach a osobitne chrapkáča abstraktne priradenú hodnotu poškodenia poľného. Táto funkcia je porušená projektom prírodných zdrojov, nezávisí však od toho, výstavby cesty, predovšetkým vo forme hluku aké konkrétne náklady sú potrebné na a účinkami oddelenia lokalít. Už stanovené vykonanie potrebných opatrení. „skutočné kompenzačné opatrenia“ znižujú existujúce zdroje hluku a iné rušivé vplyvy, najmä zlikvidovaním jednej cesty. Príslušné orgány súčasne vychádzajú z toho, že sa hluk celkovo zvýši a oddelenie lokalít, hlavne kvôli protihlukovým stenám, zníži celkové spoje­ nie OCHÚ s južnejšie ležiacimi oblasťami lúk. Z toho vyplýva, že sú potrebné ďalšie 88. Toto oddelenie od opatrení potrebných opatrenia na to, aby bola zabezpečená na zabezpečenie koherencie sa prejavuje aj koherencie sústavy Natura 2000. pri použití kompenzačnej platby. Prostriedky sú síce účelovo viazané na zriadenie vhod­ ných biotopov, nie je však zabezpečené, že tieto prostriedky budú stačiť na to, aby sa prijali konkrétne potrebné opatrenia, naprí­ klad aby sa mohli kúpiť určité pozemky v blízkosti.

86. Kompenzačná platba môže prispieť k zabezpečeniu koherencie sústavy Natura 2000, avšak samotná nie je postačujúca, ako to správne uvádza Komisia. Medzi kompen­ začnou platbou a potrebnými opatreniami na zabezpečenie koherencie totiž neexistuje ani 89. Rakúsko je síce toho názoru, ktorý nie je pri jej výpočte, ani pri jej použití dostatočne spochybňovaný, že potrebné opatrenia na úzka súvislosť. zabezpečenie koherencie bude môcť dokon­ čiť ešte včas pred dokončením projektu. Prostá možnosť, že budú potrebné opatrenia prijaté včas, však ešte nie je zárukou toho, že sa opatrenia aj zrealizujú.

91. Rakúsko sa tiež nemôže odvolávať na to, príslušné orgány opätovne povolili projekt že povolenie z hľadiska predpisov o ochrane výstavby rýchlostnej komunikácie pri Boden­ prírody zatiaľ nie je právoplatné, pretože ešte see S 18 bez toho, aby stanovili kompenzačné prebiehajú súdne konania, v rámci ktorých opatrenia potrebné na zabezpečenie celkovej bol jeho výkon pozastavený. Udelením povo­ koherencie sústavy Natura 2000. lenia totiž príslušné orgány už prijali také rozhodnutie, ktoré je v rozpore s článkom 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Toto porušenie práva Spoločenstva síce môže byť odstránené tak, že súd zruší povolenie, ale porušenie pokračuje doteraz. Existovalo hlavne v čase, V — O trovách keď uplynula príslušná lehota, ktorú Komisia určila vo svojom odôvodnenom stanovisku. 93. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ nuté. Keďže Komisia mala úspech vo svojich 92. Z toho vyplýva, že Rakúsko porušilo dôvodoch, je opodstatnené zaviazať Rakúsku článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch tým, že republiku na náhradu trov konania.

VI — Návrh

94. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1. Rakúska republika si tým, že oblasti Soren a Gleggen-Köblern nezaradila do osobitne chráneného územia, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva. I - 2779

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-209/04

2. Rakúska republika si tým, že príslušné orgány opätovne povolili projekt výstavby rýchlostnej komunikácie pri Bodensee S 18