C-212/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 27. októbra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

1. Táto vec sa týka uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú zamestnávateľmi verejného sektora v Grécku. Návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa grécky 3. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna súd, Monomeles Protodikeio Thessalonikis, 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu pýta Súdneho dvora na požiadavky práva určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE Spoločenstva týkajúce sa takýchto pracovno­ a CEEP 2,vytvára právny rámec práva právnych vzťahov na dobu určitú. Tento Spoločenstva v tejto veci. Táto smernica návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zavádza rámcovú dohodu o práci na dobu osobitne týka opatrení, ktoré treba prijať, aby určitú (ďalej len „rámcová dohoda"), ktorú sa predchádzalo zneužitiu opakovaného uza­ 18. marca 1999 uzavreli tri všeobecné medzi- tvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. rezortné organizácie [Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), Európske cen­ trum podnikov s verejnou účasťou (CEEP), Európsky zväz priemyselných a zamestnávateľských konfederácií (UNICE)] a ktorá tvorí prílohu smernice.

2. Týmto návrhom na začatie prejudiciál­ neho konania bola tiež Súdnemu dvoru položená otázka zásadného významu: od 4. Rámcová dohoda o práci na dobu určitú je ktorého okamihu sú vnútroštátne súdy založená na úvahe, že „pracovné zmluvy na povinné vykladať vnútroštátne právo dobu neurčitú predstavujú a naďalej budú v súlade so smernicou? predstavovať všeobecnú formu pracovno-

b) určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvore­ ných pracovných zmlúv alebo [nepre­ tržite z a k l a d a n ý c h — neoficiálny preklad] pracovnoprávnych vzťahov na b) vytvoriť rámec na zamedzovanie nezá­ dobu určitú; konného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych c) určiť, k o ľ k o k r á t m o ž n o p l a t n o s ť vzťahov na dobu určitú." takýchto pracovných zmlúv alebo pra­ covnoprávnych vzťahov predĺžiť [koľko­ krát možno opätovne uzatvoriť 3 — Druhý odsek preambuły rámcovej dohody; pozri tiež bod 6 jej pracovné zmluvy alebo opätovne založiť všeobecných hľadísk. pracovnoprávne vzťahy — neoficiálny 4 — Bod 8 všeobecných hľadísk rámcovej dohody; pozri tiež druhý odsek jej preambuły. preklad].

I - 6063

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

2. Členské štáty po porade so sociálnymi obsahu rámcovej dohody. 5 Toto umožní partnermi a/alebo sociálni partneri prípadne zohľadniť situáciu príznačnú pre jednotlivé určia, za akých podmienok sú považované za č l e n s k é štáty, ako aj p o d m i e n k y pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne v jednotlivých rezortoch a povolaniach vrá­ vzťahy na dobu určitú: tane činností sezónnej povahy. 6

a) .opakovane uzatvorené';

9. Článok 3 smernice 1999/70 stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti smernice b) pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne na deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku vzťahy na dobu neurčitú." Európskych spoločenstiev, teda 10. júl 1999.

Zákon č. 2190/1994

14. Článok 5 prezidentského dekrétu č. 81/2003 obsahoval vo svojom pôvodnom znení tieto „ustanovenia o ochrane pracov­ níkov a o ochrane pred zneužitiami práv na 12. Článok 21 zákona č. 2190/1994 7stano­ ich škodu": vuje:

„... verejnoprávne orgány a právnické osoby... môžu zamestnávať pracovníkov na „1. Neobmedzené opätovné uzatváranie základe pracovnej zmluvy podía súkromného pracovných zmlúv uzavretých na dobu práva na dobu určitú na účely pokrytia určitú je v súlade so zákonom, keď je sezónnych potrieb alebo iných pravidelne odôvodnené objektívnym dôvodom. opakujúcich sa alebo dočasných potrieb... transformácia na zmluvy na dobu neurčitú je neplatná...". 8 - FEK A' 77/2.4.2003. 9 — FEK A' 60/23.8.2004. Prezidentský dekrét Ć. 180/2004 v súlade so svojím článkom 5 ods. 1 nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v úradnom vládnom vestníku, ak nie je stanovené inak v iných predpisoch. 7 — FEK A' 28/3.3.1994. 10 — Pozri článok 1 prezidentského dekrétu č. 180/2004.

I - 6065

NAVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

a) Tento objektívny dôvod predstavujú alebo založené na dobu určitú medzi najmä tieto prípady: tým istým zamestnávateľom a tým istým zamestnancom, za rovnakých podmie­ nok alebo za podobných podmienok, keď nie sú oddelené obdobím dlhším ako dvadsať (20) pracovných dní. ... keď povinnosť uzavrieť zmluvu na dobu určitú vyplýva zo zákona alebo nariadenia...

4. Za .opätovné' treba považovať zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy uzavreté 11 — Pozri článok 3 prezidentského dekrétu č. 180/2004.

I - 6066

ADENELER A I.

pracovnej zmluvy, napríklad v prípade úsekoch nepresahujúcich (45) štyridsať­ dočasného zamestnania pracovníka, päť dní, bez ohľadu na to, či ide zväčšenia rozsahu dočasných prác, o pracovné dni alebo nie. V prípade dočasného zvýšenia množstva práce, skupiny sa pod pojmom ,ten istý alebo keď ohraničená dĺžka súvisí so zamestnávateľ na účel uplatnenia pred­ vzdelaním alebo odbornou prípravou, chádzajúceho odseku chápu aj podniky keď opätovné uzatváranie zmluvy má za patriace do skupiny. cieľ uľahčiť prevedenie pracovníka na obdobnú prácu alebo uskutočnenie prác, alebo presného programu, alebo keď súvisí s určitou udalosťou, alebo...

I - 6067

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-212/04

na pracovníkov obecných a mestských pod­ 4. V žiadnom prípade však nie je možné nikov zamestnaných na základe pracovnej opätovne uzavrieť zmluvu viac ako zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, keď trikrát po sebe s výnimkou ustanovení je pracovník odmeňovaný mzdou, na dobu odseku 2 nasledujúceho článku." určitú alebo na základe zmluvy o dielo, alebo akejkoľvek inej formy pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorým sa má skryť vzťah podriadenosti."

18. Podľa prechodných ustanovení článku 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004:

17. Článok 5 prezidentského dekrétu č. 164/2004 obsahuje najmä tieto ustanove­ nia o možnosti opätovne uzavrieť zmluvy vo verejnom sektore: „1. Za podmienky, že boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto dekrétu a že sú ešte uplatniteľné v čase jeho nadobudnutia účinnosti, opätovne uza­ tvorené zmluvy v zmysle článku 5 ods. 1 „1. Zakázané sú zmluvy uzatvárané opä­ odteraz predstavujú pracovné zmluvy na tovne a plnené medzi tým istým zamest­ dobu neurčitú, ak sú súčasne splnené návateľom a tým istým pracovníkom tieto podmienky: v zhodnom alebo obdobnom odbore, za zhodných alebo obdobných pracovných podmienok s časovým odstupom krat­ ším ako tri mesiace.

a) Celková doba opätovne uzatvorených zmlúv je aspoň dvadsaťštyri (24) mesia­ cov ku dňu nadobudnutia účinnosti 2. Uzatváranie takýchto zmlúv je výni­ tohto dekrétu, nezávisle od počtu opä­ močne v súlade s právom, keď je tovne uzatvorených zmlúv, alebo po odôvodnené objektívnym dôvodom. uzatvorení pôvodnej zmluvy v zmysle Objektívnym dôvodom je to, keď článku 5 ods. 1 tohto dekrétu sa zmluvy nasledujúce po pôvodnej zmluve opätovne uzatvoria aspoň tri zmluvy sú uzatvárané s cieľom pokryť osobitné s celkovou dĺžkou zamestnania aspoň potreby toho istého druhu priamo alebo osemnásť (18) mesiacov počas obdobia nepriamo spojené s formou, charakte­ 24 mesiacov od pôvodnej zmluvy. rom alebo činnosťou podniku.

21. Prvý pracovnoprávny vzťah jedného zo žalobcov bol založený pred 10. júlom 2001, 5. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa teda dátumom, ktorý znamenal koniec riad­ tiež vzťahujú na zmluvy, ktorých účin­ nej lehoty na prebratie smernice 1999/70. nosť uplynula v priebehu troch mesia­ ELOG uzavrel prvé p r a c o v n é zmluvy cov pred nadobudnutím účinnosti tohto s ostatnými žalobcami v každom prípade dekrétu; tieto zmluvy sa považujú za pred uplynutím lehoty predĺženej do 10. júla opätovne uzavreté zmluvy, ktoré zostá­ 2002. Všetky zmluvy, tak pôvodné zmluvy, vajú uplatniteľhé až do nadobudnutia ako aj opätovne uzavreté zmluvy, boli účinnosti tohto dekrétu. Podmienka uvedená v odseku 1 písm. a) tohto článku musí byť splnená ku dňu uply­ 13 — Traja žalobcovia medzičasom vzali späť svoju žalobu. nutia účinnosti zmluvy." 14 — Článok 51 ods. 1 zákona č. 1892/1990 (FEK A' 101).

I - 6069

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

uzavreté na dobu osem mesiacov, pričom IV — Návrh na začatie prejudiciálneho medzi opätovne uzatvorenými zmluvami boli konania a konanie na Súdnom dvore časové úseky v rozsahu 22 dní až takmer 11 mesiacov. Každý zo žalobcov bol znovu zamestnaný na tie isté pracovné miesta (laboratórny technik, sekretárka, veterinár atď.) ako v pôvodnej pracovnej zmluve. 24. Uznesením z 8. apríla 2004, opraveným uznesením z 5. júla 2004, položil Monomeles Protodikeio Thessalonikis 1 5(ďalej tiež „vnú­ troštátny súd") Súdnemu dvoru tieto pre- judiciálne otázky:

22. V čase nadobudnutia účinnosti prezi­ dentského dekrétu č. 81/2003 2. aprila 2003 mal každý zo žalobcov uzavretú pracovnú „1. Má vnútroštátny sudca vykladať svoje zmluvu na dobu určitú. Doba trvania všet­ vnútroštátne právo — v čo najväčšej kých týchto pracovnoprávnych vzťahov uply­ možnej miere — v súlade so smernicou, nula medzi júnom 2003 a koncom augusta ktorá bola prebratá do vnútroštátneho 2003. Odvtedy sú žalobcovia buď nezamest­ právneho poriadku oneskorene a) odo naní, alebo dočasne zamestnaní ELOG-om dňa nadobudnutia účinností smernice na základe rozhodnutí súdnych orgánov alebo b) odo dňa uplynutia lehoty na o nariadení predbežného opatrenia. prebratie, ktorá nebola dodržaná, alebo c) odo dňa nadobudnutia účinnosti vnútroštátneho opatrenia na prebratie smernice?

b) Možno vykladať doložku 5 ods. 1 a 2 V — Posúdenie rámcovej dohody o práci na dobu určitú v tom zmysle, že sa pred­ pokladá, že pracovnoprávny vzťah medzi pracovníkom a jeho zamest­ návateľom je na dobu neurčitú, len ak je splnená podmienka uvedená v článku 5 ods. 4 prezidentského dekrétu č. 81/2003? A — O prípustnosti prejudiciálnych otázok

4. Je v súlade so zásadou potrebného účinku práva Spoločenstva a s účelom doložky 5 ods. 1 a 2 v spojení s doložkou 26. Vo svojich písomných pripomienkach aj 1 rámcovej dohody o práci na dobu grécka vláda, aj Komisia spochybnili rele­ určitú článok 21 zákona č. 2190/1994, vantnosť prejudiciálnych otázok na účely ktorým sa zakazuje premena pracov­ rozhodnutia.

I - 6071

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

O prvej otázke: deň relevantný pre právne vtedy, ak je zrejmé, že požadovaný výklad posúdenie práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, alebo pokiaľ ide o všeobecnú alebo hypotetickú otázku. 16

30. Podľa vyhlásení žalobcov vo veci samej, 28. Podľa ustálenej judikatúry je však ktoré neboli spochybnené, prvá aj druhá výlučne vecou vnútroštátneho súdu posúdiť pracovná zmluva na dobu určitú bola vzhľadom na osobitné okolnosti jednotlivého uzavretá aspoň s jedným z nich pred p r í p a d u nevyhnutnosť r o z h o d n u t i a uplynutím lehoty na prebratie stanovenej o prejudiciálnej otázke na to, aby sám mohol rozhodnúť o veci samej, ako aj relevanciu otázok, ktoré vnútroštátny súd kladie Súd­ nemu dvoru. Súdny dvor môže zamietnuť 16 — Stačí sa odvolať na dva rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman C-415/93, Zb. s. I-4921, body 59 až 61 a zo 7. júna návrh podaný vnútroštátnym súdom iba 2005, VEMW a i. C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 34.

I - 6072

ADENELER A I.

32. Podstatou druhej a tretej otázky vnútro­ 34. Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že š t á t n e h o súdu je, či rámcová d o h o d a je výlučne vecou vnútroštátneho súdu posú­ o pracovných zmluvách na dobu určitú môže diť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciál¬ nej otázke na to, aby sám mohol rozhodnúť

17 — Pozri pripomienky žalobcov vo veci samej, body 51 a 52, podľa ktorých prvé pracovné zmluvy na dobu určitú osem mesiacov boli uzavreté s takmer polovicou dotknutých osôb 18 — Rozsudok zo 7. decembra 1993, Pierrel a i., C-83/92, pred 10. júlom 2001 a s časťou z nich bola druhá pracovná 7b. s. I-6419, bod 32. Pozri v tomto zmysle rozsudok zmluva na dobu určitú uzavretá iba 22 dní po skončení prvej z 30. apríla 1996, CIA Security International, C-194/94, Zb. zmluvy. s. I-2201, bod 20.

I - 6073

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-212/04

o veci samej 19; Súdny dvor môže iba 19. júla 2004 a na zmluvy, ktoré skončili zamietnuť prejudiciálne otázky, ktoré sú mu aspoň tri mesiace pred týmto dátumom 22. predložené, ak sú pre riešenie sporu zjavne Podľa údajov vnútroštátneho súdu však irelevantné. 20 pracovné zmluvy žalobcov vo veci samej predchádzajú tomuto dátumu, keďže skončili v období medzi júnom a septembrom 2003.

37. Rovnako nie je až také zjavné, že 35. V rozpore s tvrdeniami gréckej vlády nie prezidentský dekrét č. 180/2004 retroaktivne je v prejednávanej veci vôbec zjavné, že na obmedzuje rozsah vecnej pôsobnosti prezi­ všetkých 21 žalobcov vo veci samej sa vzťa­ dentského dekrétu č. 81/2003 na pracovné hujú nové osobitné ustanovenia pre verejný zmluvy v súkromnom sektore. Prezidentský sektor ustanovené prezidentským dekrétom dekrét č. 180/2004 v každom prípade neob­ č. 164/2004 a že v dôsledku toho sa skôr sahuje žiadne výslovné ustanovenie v tomto platné právne predpisy, teda prezidentský zmysle. Naopak, dotknuté pozmeňovacie dekrét č. 81/2003 v znení z roku 2003, už na ustanovenia, zdá sa, nadobudli účinnosť až dotknuté osoby neuplatňuje. v auguste 2004 2 3 .

O štvrtej otázke: vecná pôsobnosť rámcovej verejný sektor dlhé roky odvolával na článok zmluvy 21 gréckeho zákona č. 2190/1994, aby tak odôvodnil uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú ôsmich mesiacov, uzatváraných v štvormesačných intervaloch medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom. V tomto kontexte môže byť výklad rámcovej dohody o práci na dobu určitú pre vnútro­ štátny súd užitočný a môže mať vplyv na 40. Štvrtá prejudiciálna otázka sa týka riešenie sporu, ktorý mu bol predložený. dôsledkov vyplývajúcich zo zneužívajúceho Teda aj pokiaľ ide o tento bod, neexistuje uplatnenia článku 21 gréckeho zákona žiadna pochybnosť o prípustnosti návrhu na č. 2190/1994 pri uzatváraní pracovných začatie prejudiciálneho konania. zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore pri uplatnení rámcovej dohody o práci na dobu určitú. Grécka vláda v súvislosti s týmto bodom vysvetľuje, že na tento predpis sa nevzťahuje pôsobnosť rámcovej dohody. Grécka vláda sa domnieva, že účelom tohto predpisu je zabrániť zneužitiu vyplývajúcemu z opätovného uzatvárania viacerých pracovných zmlúv na dobu určitú, zatiaľ čo článok 21 gréckeho zákona B — Deň, keď vzniká povinnosť vykladať č. 2190/1994 sa týka iba uzatvorenia prvej vnútroštátne právo v súlade so smernicou pracovnej zmluvy na dobu určitú. Grécka (prvá otázka) vláda takto znovu spochybňuje relevantnosť prejudiciálnej otázky pre riešenie sporu vo veci samej.

45. Už vo svojich návrhoch vo veci Wippel 30 som uviedla, že ustanovenia vnútroštátneho práva sa musia vykladať a uplatňovať v súlade so smernicou už pred uplynutím lehoty na prebratie, konkrétne odo dňa nadobudnutia účinnosti dotknutej smernice. Generálny advokát Tizzano sa naposledy tiež priklonil 44. Táto povinnosť sa v každom prípade k tomuto stanovisku vo veci Mangold 31. uplatňuje po uplynutí lehoty na prebratie Rozsudok Kolpinghuis Nijmegen 32 je nie- stanovenej v smernici 27. Vnútroštátny súd nie je v žiadnom prípade oprávnený pasívne čakať až na skutočné, prípadne oneskorené, prevzatie smernice do vnútroštátneho práva. 28 — Rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 115, 118 a 119; pozri v tom istom zmysle rozsudok Povinnosť výkladu v súlade s právom Spolo­ Pupino, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 47, čenstva sa vzťahuje na celé vnútroštátne posledná veta. 29 — Na rozdiel od toho, čo sa možno domnieva vnútroštátny súd, právo a nie je obmedzená na zákony, iné jeho prvá otázka teda nie je relevantná iba v pripade, keď právne predpisy a správne opatrenia osobitne smernica bola „prebratá oneskorene do vnútroštátneho právneho poriadku", ale je vo všeobecnosti relevantná pre všetky smernice, teda aj tie, ktoré boli prebraté v stanovenom čase. 30 — Návrhy z 18. mája 2004, rozsudok z 12. októbra 2004, C-313/02, Zb. s. I-9483, body 58 až 63. 25 — Rozsudky z 10. aprila 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 31 — Návrhy z 30. júna 2005, C-144/04, vec prejednávaná pred až C-403/01, Zb. s. I-8835, body 113 a 114. Pozri tiež nedávno Súdnym dvorom, body 115 a 120. Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon 14. novembra 1989 vo veci vydaný rozsudok týkajúci sa rámcovej dohody, rozsudok zo Dekker a i. (rozsudok z 8. novembra 1990, C-177/088, 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, bod 34. Zb. s. I-3941, bod 11), a 29. mája 1991 vo veci Verholen a i. 26 — Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok Von Colson (rozsudok z 11. júla 1991, C-87/90 až C-89/90, Zb. s. I-3757, a Kamann, už citovaný v poznámke 25, bod 28, posledná veta. bod 15), tiež smerovali nakoniec k tomuto záveru. Generálny 27 — Uvedené vyplýva napríklad z rozsudkov z 13. novembra 1990, advokát Jacobs sa takisto k tomuto postoju približuje [návrhy Marleasing (C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8), a zo 14. júla z 24. apríla 1997 vo veci Inter-Environnement Wallonie 1994, Faccini Dori (C-91/92, Zb. s. I-3325, bod 26): tieto dva (rozsudok z 18. decembra 1997, C-129/96, Zb. s. I-7411, body rozsudky boli vydané vo veciach, v ktorých dotknutá 29 a nasl.); jeho návrhy z 25. júna 1992 vo veci Hansa Fleisch smernica nebola prebratá v stanovenej lehote (bod 4 Ernst Mundt (rozsudok z 10. novembra 1992, C-156/91, rozsudku Marleasing a bod 8 rozsudku Faccini Dori). Pozri Zb. s. I-5567, body 23 a 24)], zachádzajú menej ďaleko. tiež nedávny rozsudok z 13. júla 2000, Centrosteel, C-456/98, 32 — Rozsudok z 8. októbra 1987 80/86, Zb. s. 3969, bod 15, Zb. s. I-6007, body 16 a 17. posledná veta.

48. Súdny dvor z uvedeného vyvodil záver, zohľadniac zásadu lojality existujúcu v práve Spoločenstva vyjadrenú v článku 10 ES, že 50. Rozsah, v akom sú súdy viazané právom členské štáty aj pred uplynutím lehoty na Spoločenstva, vyplýva tiež zo skutočnosti, že prebratie smernice sa musia zdržať prijíma­ podľa judikatúry Súdneho dvora sú povinné nia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného smernicou 34 (zákaz zmarenia cieľov smernice) . 35 — Rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 110. 36 — Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Inter-Environnement Wallonie, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, body 40 až 33 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci 42. Verholen a i., už citované v poznámke pod čiarou 31, bod 15 37 — Rozsudky z 2. júna 2005, Koppensteiner, C-15/04, v závere; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny Zb. s. I-4855, bod 33; Pfeiffer a i., už citovaný v poznámke advokát Léger 20. júna 1995 vo veci Hedley Lomas (rozsudok pod čiarou 25, bod 110; Faccini Dori, už citovaný z 23. mája 1996, C-5/94, Zb. s. I-2553, bod 64). v poznámke pod čiarou 27, bod 26; Kolpinghuis Nijmegen, 34 — Rozsudok Inter-Environnement Wallonie už citovaný už citovaný v poznámke pod čiarou 32, bod 12, a von Colson v poznámke pod čiarou 31, bod 45. a Kamann, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 26.

I - 6077

NAVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

53. Tiež je malé riziko, že vnútroštátny súd zasiahne do výsad vnútroštátneho normo- tvorcu alebo že s ním dokonca bude 52. Nakoniec skutočnosť, že členským štá­ v rozpore tým, že bude vykladať platné tom je priznaná lehota na prebratie a že nie ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade sú teda povinné prijať zákony, iné právne so smernicou už pred uplynutím lehoty na predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie tejto smernice. Ako som už totiž prebratie danej smernice pred uplynutím uviedla, cieľ smernice zaväzuje tiež súdy tejto lehoty, nijako nebráni uznaniu povin­ v rámci ich právomoci; a to od nadobudnutia nosti vykladať vnútroštátne právo v súlade so 41 jej účinnosti. V dôsledku toho, ak vnútro­ smernicou od nadobudnutia jej účinnosti . štátny súd výkladom platného práva môže Skutočnosť, že smernica priznáva vnútro­ prispieť k realizácii cieľa smernice už pred štátnemu normatívnemu orgánu určitú uplynutím lehoty na jej prebratie, nezasahuje do výsad vnútroštátneho normotvorcu, ale iba uplatňuje právo, ktoré tento normotvorca 38 — Rozsudok z 13. decembra 1989, Grimaldi, C-322/88, vytvoril. Vnútroštátny súd takto napína svoju Zb. s. 4407, bod 18. Generálny advokát Tizzano naň tiež odkázal vo svojich návrhoch vo veci Mangold, už citovanej v poznámke pod čiarou 31, bod 117. 39 — Pozri rozsudok z 5. februára 2004, Rieser Internationale Transporte, C-157/02, Zb. s. I-1477, body 67 a 69, ako aj 42 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Rieser Internationale Trans­ návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Mangold, už citované v poznámke pod čiarou 31, bod 110. porte, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 68, a Inter- -Environnement Wallonie, už citovaný v poznámke pod 40 — Pozri bod 60 a poznámku pod čiarou 41 mojich návrhov vo čiarou 31, bod 43. veci Wippel, už citované v poznámke pod čiarou 30. 43 — Pokiaľ ide o tento spor, pripomínam, že smernica 1999/70 41 — Rozsudok Inter-Environnement Wallonie, už citovaný nadobudla v súlade so svojím článkom 3 účinnosť 10. júla v poznámke pod čiarou 31, body 43 a 45. 1999.

Vnútroštátny súd je povinný od nadobudnu­ tia účinnosti smernice vykladať svoje vnút­ roštátne právo v čo najväčšej možnej miere 56. P o j e m o b j e k t í v n y d ô v o d n i e je s prihliadnutím na znenie a účel tejto v rámcovej dohode upresnený, najmä v jeho smernice, aby tak dosiahol výsledok, ktorý doložke 5 ods. 1 písm. a). V dôsledku toho je zlučiteľný s cieľom sledovaným touto majú členské štáty a sociálni partneri široký smernicou. priestor pre voľnú úvahu na definovanie tohto pojmu so zreteľom na osobitosti jednotlivých členských štátov, rezortov 44 — Podľa ustálenej judikatúry prebratie smernice do vnútroštát­ a povolaní 45. V súlade s článkom 249 tretím neho práva si nevyžaduje nevyhnutne formálne a doslovné odsekom ES však pritom zostávajú viazaní prebratie jej ustanovení do výslovného a osobitného zákon­ ného ustanovenia, ale je možné sa uspokojiť všeobecným cieľom smernice a rámcovou dohodou tvo­ právnym kontextom, [e však nevyhnutné, aby príslušné vnútroštátne právo efektívne zaručilo úplné uplatnenie riacou jej prílohu. Okrem iného samotná smernice, aby právny stav vyplývajúci z tohto práva bol smernica 1999/70 vo svojom sedemnástom dostatočne presný a jasný a aby sa oprávnené osoby mohli plne oboznámiť so všetkými svojimi právami a prípadne ich mohli uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi. Pozri napríklad rozsudky zo 14. septembra 2004, Komisia/Španielsko, C-168/03, Zb. s. I-8227, bod 36; z 28. apríla 2005, Komisia/ Taliansko, C-410/03, Zb. s. I-3507, bod 60, ako aj zo 16. júna 45 — Pozri tiež bod 10 všeobecných hľadísk rámcovej dohody 2005, Komisia/Taliansko, C-456/03, Zb. s. I-5335, bod 51. a tretí odsek jej preambuly.

odôvodnení stanovuje podmienku, že definí­ prezidentského dekrétu č. 81/2003, ide cie vo vnútroštátnom práve musia zodpove­ o ustanovenie úplne neurčité, ktoré sa dať obsahu rámcovej dohody. vzťahuje na akýkoľvek zákonný alebo pod- zákonný predpis stanovujúci uzatvorenie zmluvy na dobu určitú. Toto ustanovenie teda predpokladá objektívny dôvod aj v prípade, keď zákon alebo podzákonný predpis stanovuje uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú iba veľmi všeobecným 57. Rámcová dohoda bezpochyby výslovne spôsobom bez toho, aby bolo zo znenia alebo uznáva, že uplatňovanie pracovných zmlúv prinajmenšom zo zmyslu a účelu, rovnako na dobu určitú je príznačné v určitých ako aj z kontextu dotknutého predpisu rezortoch, povolaniach a pri niektorých zrejmé, aké sú presne osobitosti rezortu, činnostiach, čo môže vyhovovať tak zamest­ povolania a činností alebo osôb, ktoré návateľom, ako aj pracovníkom 46. Rámcová odôvodňujú obmedzenú dobu týchto zmlúv. dohoda a smernica teda nebránia vnútro­ štátnym ustanoveniam, ktoré povoľujú uza­ tvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú pre osobitné rezorty, povolania a činnosti, alebo ak ich uzatvorenie výslovne vyžadujú — z dôvodu osobitostí konkrétneho rezortu, akým je verejná služba 47. V takýchto prípa­ doch objektívny dôvod na uzatvorenie pra­ covnej zmluvy na dobu určitú konkrétne predstavujú osobitosti, ktoré sa považujú za príznačné pre zamestnanie v danom rezorte, povolaní alebo činnosti 48. Objektívny dôvod môže tiež predstavovať napríklad cieľ pomôcť určitým skupinám osôb — ako sú dlhodobo nezamestnaní alebo nezamestnaní, ktorí prekročili určitú vekovú hranicu — 59. Takto široké a neurčité ustanovenie je opätovne sa zamestnať. zvlášť náchylné na zneužitie, a nie je teda v súlade s cieľmi rámcovej dohody. Cieľom stanovenia objektívnych dôvodov, ktoré môžu odôvodniť uplatnenie pracovných zmlúv na dobu určitú, je totiž práve napo­ máhať zabráneniu zneužitia tohto typu zmlúv; tento cieľ je jasne obsiahnutý 58. Pokiaľ však ide o také ustanovenie, akým v doložke 1 písm. b) rámcovej dohody je sporná pasáž článku 5 ods. 1 písm. a) a osobitne jasne uvedený v úvodnej vete 4 doložky 5 ods. 1 9. Čímje však ustanovenie definujúce objektívny dôvod všeobecnejšie, tým menej sa približuje k tomuto cieľu 46 — Bod 8 všeobecných hľadísk rámcovej dohody; pozri tiež rámcovej dohody, a teda tým jednoduchšie druhý odsek jej preambuły. 47 — Pozri v tejto súvislosti úvahy týkajúce sa Štvrtej otázky, najmä je obchádzať pracovnú zmluvu na dobu v bode 85 týchto návrhov. 48 — Napríklad týmto spôsobom predpokladá článok 5 ods. 1 písm. b) prezidentského dekrétu č. 81/2003 existenciu objektívneho dôvodu v určitých rezortoch, ktoré vymeno­ váva. 49 — Pozri tiež bod 7 všeobecných hľadísk rámcovej dohody.

51 — Podľa článku 5 ods. 4 prezidentského dekrétu č. 81/2003 v znení z roku 2003 sa tento maximálny časový úsek 20 dní 50 — Pozri druhý odsek preambuly rámcovej dohody, ako aj bod 6 vzťahuje na 20 pracovných dní. Kedze sa vnútroštátny súd jej všeobecných hľadísk (pozri v tejto súvislosti bod 4 týchto odvoláva výslovne na toto ustanovenie vo svojej prejudiciál- návrhov). nej otázke, pôjde ďalej vždy o pracovné dni.

I - 6081

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

65. Rámcová dohoda samotná však neobsa­ huje definíciu, čo sú „opätovne" uzatvárané zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na 67. Definovať pojem opätovný charakter tak dobu určitú, ale ponecháva vyjasnenie tohto úzko, aby dokonca ani nemohol pokryť pojmu členským štátom. Zároveň im rám­ značnú časť pracovných zmlúv na dobu cová dohoda umožňuje v súlade s doložkou 5 určitú uzavretých jednu po druhej, ods. 2 pism. a), podľa ktorej „členské štáty... a zvolená definícia by sa tak prakticky stala prípadne určia, za akých podmienok sú neuplatniteľnou, nie je v súlade s týmto považované za pracovné zmluvy alebo pra­ cieľom. To by totiž defacto vylúčilo dotknuté covnoprávne vzťahy na dobu určitú .opako­ prípady z pôsobnosti vnútroštátnych opat­ rení určených na predchádzanie zneužívajú­ cemu zakladaniu pracovnoprávnych vzťahov 52 — Pozri najmä doložku 1 písm. b) a doložku 5 rámcovej dohody. 53 — Pozri druhý odsek preambuly rámcovej dohody, ako aj bod 6 všeobecných hľadísk (pozri v tejto súvislosti bod 4 týchto návrhov). 54 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

I - 6082

ADENELER A I.

Vnútroštátne ustanovenie, ktoré podriaďuje existenciu opätovne uzatváraných pracov-

69. V dôsledku toho je ustanovenie, ktoré za 55 — Ú. v. ES L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381. Kodifikuje „opätovne" uzatvárané považuje iba pra­ doteraz platnú smernicu Rady (93/104/ES) z 23. novembra covné zmluvy uzatvárané v časových úsekoch 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197), ktorá n e p r e s a h u j ú c i c h 20 p r a c o v n ý c h dní, obsahovala ustanovenie takého istého znenia. v rozpore s ochranným cieľom rámcovej 56 — Rozsudky z 26. júna 2001, BECTU, C-173/99, Zb. s. I-4881, bod 43, a z 18. marca 2004, Merino Gómez, C-342/01, dohody a cieľom smernice 1999/70. Zb. s. I-2605, bod 29.

I - 6083

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-212/04

ných zmlúv alebo opätovne zakladaných na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pracovnoprávnych vzťahov najmä pod­ pričom ju uvádza iba ako príklad sankcie mienke, že budú uzatvorené v časových bez toho, aby jej akýmkoľvek spôsobom úsekoch nepresahujúcich 20 pracovných ukladala povinnosť ju prijať. Členské štáty dní, je v rozpore s doložkou 5 ods. 1 totiž iba prípadne určia, za akých podmienok rámcovej dohody v spojení s odsekom 2 sú považované pracovné zmluvy alebo pra­ písm. a) tejto doložky. covnoprávne vzťahy na dobu určitú za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu neurčitú.

Rekvalifikácia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú [tretia otázka písm. b)]

I - 6084

ADENELER A I.

brániacich jeho vzniku, je dokonca možné si zmluvy na dobu neurčitú, táto transformácia predstaviť, že sa sankcia neustanoví. Jediná sa nemusí nevyhnutne uskutočniť v každom povinnosť, ktorú smernica obsahuje okrem prípade, ale môže sa napríklad obmedziť na zlepšenia kvality práce na dobu určitú, určité prípady zvlášť zjavného zneužitia. spočíva v cieli účinne predchádzať zneužíva­ júcemu používaniu opätovne zakladaných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

78. V tejto súvislosti nemožno nič namietať proti skutočnosti, že existencia pracovno­ právneho vzťahu na dobu neurčitú sa pred­ pokladá iba vtedy, ak existujú osobitne krátke časové úseky nepresahujúce 20 pracovných 76. Povaha a podrobná úprava prípadných dní medzi jednotlivými opätovne uzatvára­ sankcií tiež nie je v rámcovej dohode nými pracovnými zmluvami na dobu určitú definovaná. Skutočnosť, že rekvalifikácia (pozri v tejto súvislosti článok 5 ods. 3 a 4 pracovných zmlúv na dobu určitú na pra­ prezidentského dekrétu č. 81/2003 v znení covné zmluvy na dobu neurčitú je osobitne z roku 2003). Doložka 5 ods. 2 písm. b) uvedená, ako príklad nevylučuje aj prijatie rámcovej dohody tomu nebráni. iných opatrení, ako je priznanie náhrady škody dotknutým pracovníkom 5 8 .

zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu 81. Žalobcovia vo veci samej sa bezpochyby neurčitú iba na prípady, keď boli jednotlivé domnievajú, že už súčasné platné právo zmluvy uzatvorené v úsekoch nepresahujú­ v Grécku by umožnilo veľkorysejšiu prax cich 20 pracovných zmlúv. Na druhej strane, pri rekvalifikácii pracovných zmlúv na určitú pokiaľ však ide o zabránenie zneužívaní, dobu na zmluvy na dobu neurčitú; v tejto rámcová dohoda, ako som uviedla vyššie, súvislosti uvádzajú článok 8 ods. 3 gréckeho nemôže byť vykladaná v tom zmysle, že zákona č. 2112/1920. V konaní pred Súdnym skutočné zneužitie nastane iba v prípade dvorom však nemohlo byť s určitosťou opätovného uzatvárania pracovných zmlúv stanovené, či sa niekedy toto ustanovenie na dobu určitú, medzi ktorými uplynul uplatnilo vo verejnom sektore v Grécku. krátky časový úsek najviac 20 pracovných Najmä výsledky ústnej časti konania skôr dní; inak by bol ochranný cier rámcovej smerujú k záveru, že išlo — ak vôbec — dohody do značnej miery pozbavený zmy­ o ojedinelé prípady a nie o ustálenú prax. slu 5 9 . Otázka, či prebratie smernice 1999/70 vedie k zhoršeniu ochrany pracovníkov, musí byť posúdená na základe skutočnej situácie a nie na základe teoretických úvah. V dôsledku toho skutočnosť, že grécke právo v nadväznosti na smernicu 1999/70 výslovne umožňuje rekvalifikovať pracovné zmluvy na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, hoci iba v niektorých a nie vo všetkých prípadoch, treba považovať nie ako zníženie úrovne, ale skôr ako zlepšenie úrovne ochrany ponúknutej dotknutým pracovní­ kom v zmysle doložky 8 ods. 3 rámcovej dohody. 80. Na okraj poznamenávam, že rekvalifiká­ cia pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú obmedzená na určité prípady nepredstavuje porušenie povinnosti neznižovania úrovne 60 uvedenej v doložke 8 ods. 3 rámcovej dohody. V porovnaní s doterajšou praxou v Grécku sa totiž postavenie pracovníkov zamestna­ ných na dobu určitú vo verejnom sektore nezhoršilo, ale naopak, skôr zlepšilo v dôsledku skutočnosti, že prezidentský 82. Z týchto dôvodov, zhrnúc vyššie uve­ dekrét č. 81/2003 v pôvodnom znení alebo dené: aktuálny prezidentský dekrét č. 164/2004 umožňuje rekvalifikáciu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú prinajmenšom v niektorých prípadoch.

62 — Určenie zneužitia predpokladá výklad a uplatnenie vnútro­ štátneho práva, ako aj posúdenie skutkových okolností sporu 84. Ako som už uviedla 61,doložka 5 ods. 2 vo veci samej, čo patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho písm. b) rámcovej dohody ponecháva na súdu (pozri rozsudky z 18. novembra 2004, Sass, C-284/02, Zb. s. I-1114i, bod 55, a z 9. júna 2005, HLH Warenvertrieb posúdenie členských štátov otázku, či treba a Orthica, C-211/03, C-299/03 a C-316/03 až C-318/03, 7b. s. I-5141, bod 96). 63 — Pozri tretí odsek preambuly rámcovej dohody; pozri tiež bod 10 jej všeobecných hľadísk. 64 — Článok 103 gréckej ústavy v znení zmien a doplnkov zákona 61 — Pozri v tejto súvislosti moje pripomienky k tretej otázke zo 16. apríla 2001. Žalobcovia vo veci samej uvádzajú toto písm. b) v bodoch 72 a nasl, týchto návrhov. ustanovenie vo svojej žalobe.

I - 6087

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-212/04

miesto je upravený určitým zákonným smernicou, aby sa v spore vo veci samej postupom. Okrem iného je v gréckom verej­ dosiahol výsledok čo najbližší k cieľom nom sektore uzatváranie pracovných zmlúv smernice a rámcovej dohody 6 6 . Teda za podľa súkromného práva — vo všeobecnosti predpokladu, že vnútroštátny súd dospeje uzatvorených iba na určitú dobu — prísne k záveru, že uzatvorenie pracovných zmlúv obmedzené zákonom a premena takýchto na dobu určitú podľa súkromného práva bolo pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy zneužívajúce v prípadoch, ktoré mu boli na dobu neurčitú je v zásade zakázaná. predložené, musí overiť, či vnútroštátne právo ustanovuje — alebo či vykladané vo svetle smernice v každom prípade umožňuje — iné sankcie ako rekvalifikáciu na pracovné zmluvy na dobu neurčitú za takéhoto skut­ kového stavu. Napríklad je možné uvažovať o priznaní náhrady škody dotknutým oso­ bám.

89. Z týchto dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal Monomeles Protodikeio Thessalonikis takto:

1. Vnútroštátny súd je povinný od nadobudnutia účinnosti smernice vykladať svoje vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere s prihliadnutím na znenie a účel tejto smernice, aby tak dosiahol výsledok, ktorý je zlučiteľný s cieľom sledovaným touto smernicou.

2. Samotná skutočnosť, že uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú stanovuje zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie, nepredstavuje objektívny dôvod v zmysle doložky 5 ods. 1 písm. a) prílohy smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP.

3. a) Vnútroštátne ustanovenie, ktoré podriaďuje existenciu opätovne uzatvára­ ných pracovných zmlúv alebo opätovne zakladaných pracovnoprávnych vzťahov najmä podmienke, že budú uzatvorené v časových úsekoch nepresahujúcich 20 pracovných dní, je v rozpore s doložkou 5 ods. 1 prílohy smernice 1999/70 v spojení s odsekom 2 písm. a) tejto doložky.

b) Doložka 5 ods. 1 a 2 písm. b) prílohy smernice 1999/70 nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje rekvalifikáciu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú zneužívajúcim spôsobom na pracovné zmluvy na dobu neurčitú iba v obmedzenom počte prípadov.

I - 6089