C-213/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-213/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 29. septembra 2005 1

1. Právne predpisy vydávané na úrovni medzi členskými štátmi a medzi členskými rakúskych spolkových krajín upravujú pro­ štátmi a tretími krajinami." blematiku dohľadu verejných orgánov pri nadobúdaní pozemkov. Za určitých okol­ ností obmedzujú tieto normy nadobúdanie pozemkov na účely zriadenia sekundárneho bydliska.

2. Oberster Gerichtshof kladie v danej veci 4. Článok 6 ods. 4 smernice 88/361 2stano­ Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, vuje: v ktorej sa pýta, či odporuje článku 56 ES o voľnom pohybe kapitálu taká právna úprava nadobúdania pozemkov v spolkovej krajine Vorarlbersko, v zmysle ktorej nepre¬ dloženie požadovaného vyhlásenia v stanovenej lehote spôsobuje neplatnosť prevodu so spätnou účinnosťou.

„Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nákupu druhých [sekundárnych — neoficiálny preklad] bydlísk zostávajú Uplatniteľné právo Spoločenstva v platnosti dovtedy, kým Rada neprijme ďalšie ustanovenia v tejto oblasti v súlade s článkom 69 zmluvy. Týmito ustanoveniami nie je dotknutá uplatniteľnosť iných ustano­ 3. Článok 56 ods. 1 ES stanovuje: vení práva spoločenstva." Článok 69 bol zrušený na základe Amsterdamskej zmluvy 3. V čase jeho zrušenia neprijala Rada v tejto oblasti žiadne ďalšie právne predpisy. „V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zaká­ zané všetky obmedzenia pohybu kapitálu 2 — Smernica Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 (teraz článok 56) zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10). 3 — Pozri Amsterdamskú zmluvu, časť dva článok 6 oddiel I bod 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 39.

4 — Vorarlberger LGBI. 12/1969. 5 — Vorarlberger LGBI. 61/1993. 6 — Vorarlberger LGBI. 29/2000.

I - 10313

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-213/04

e) osoby a spoločnosti vykonávajúce právo 13. V zmysle § 7 ods. 4 VGVG 2000 musí na voľný pohyb kapitálu za podmienky, nadobúdateľ v prípade nadobudnutia že majú bydlisko alebo sídlo na území pozemku na rekreačné účely predložiť potvr­ členského štátu Európskej únie alebo na denie príslušného orgánu, že užívanie území podliehajúcemu Dohode nehnuteľnosti ako rekreačného objektu je o Európskom hospodárskom prie­ v súlade s územnoplánovacími pravidlami. store 7". Pokiaľ sú tieto pravidlá dodržané, je príslušný orgán povinný toto potvrdenie vydať.

11. § 3 ods. 2 stanovuje: 14. Vo svojej relevantnej časti posledná veta § 17 ods. 2 stanovuje, že vyhlásenie požado­ vané v zmysle § 7 ods. 2 je potrebné predložiť do troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy.

„V prípade, že dôjde k nadobudnutiu na rekreačné účely, z ustanovení o voľnom pohybe kapitálu uvedených v Dohode o EHP nevyplýva žiadna výnimka 15. § 29 sa týka právnych následkov obme­ z pravidiel upravujúcich prevody pozemkov, dzení prevodu. Podľa prvého pododseku, v ktorých sú zmluvnou stranou cudzinci". 8 pokiaľ nebolo predložené požadované povo­ lenie alebo vyhlásenie, predmetnú zmluvu nemožno splniť; najmä nemožno do katastra nehnuteľností zapísať vecné právo. Napriek tomu sú zmluvné strany touto zmluvou naďalej viazané.

19. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa 22. Dňa 12. júla 1994 príslušný miestny uvádza, že ako nemecký štátny občan nemal orgán s odvolaním na územnoplánovacie v danom období v zmysle vtedy platnej predpisy zakázal používanie danej nehnuteľ­ právnej úpravy9 možnosť dostať od prísluš­ nosti ako rekreačného objektu. Pán Staude­ ného orgánu povolenie potrebné na na­ rer však naďalej pokračoval v užívaní tejto dobudnutie vlastníctva k predmetnej nehnu­ nehnuteľnosti. teľnosti.

„Je potrebné vykladať článok 56 ES v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (Vorarlberger Grundverkehrgesetz), 24. V druhom konaní súd prvého stupňa podľa ktorej v rámci nadobúdania nehnuteľ­ stanovil výšku výdavkov vynaložených nosti právnym aktom, ku ktorému sa nevy­ pánom Staudererom na uvedenú nehnuteľ­ žaduje povolenie príslušného orgánu nosť a nariadil mu túto nehnuteľnosť vypra­ v oblasti prevodov nehnuteľností, skutoč­ tať s tým, že ako náhradu má podľa roz­ nosť, že dôjde mimo stanovenej lehoty hodnutia tohto súdu dostať sumu 38 280,57 k predloženiu vyhlásenia nadobúdateľa, že eur. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil. pozemok je zastavaný, že nadobudnutie sa V následnom mimoriadnom dovolaní, ktorý neuskutočnilo s cieľom zriadiť tam rekreačný pán Stauderer podal na Oberster Gerichtshof objekt a že je rakúskym občanom, alebo sa na základe námietok voči právnemu posú­ s ním musí zaobchádzať rovnako ako deniu veci, tvrdil, že rozhodnutie vydané s rakúskym občanom, spôsobuje neplatnosť v prvom konaní bolo prekonané rozsudkom prevodu so spätnou účinnosťou?" Súdneho dvora vo veci Salzmann II 10.

27. Písomné stanoviská predložili pán Burt- scher, pán Stauderer, Rakúsko, Spanielsko a Komisia. Zástupcovia všetkých vyššie 25. V uvedenej veci bolo rozhodnuté, že uvedených strán boli na pojednávaní prí­ povoľovacie konanie takého typu, ako bolo tomní. stanovené vo VGVG, predstavuje obmedze­ nie voľného pohybu kapitálu, ktoré je nezlú­ čiteľné s článkom 73b ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 56 ods. 1 ES), a to s ohľadom na riziko diskriminácie, ktoré je takémuto povoľovaciemu konaniu vlastné, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že takéto konanie nebolo nevyhnutne potrebné na dosiahnutie O prípustnosti cieľa všeobecného záujmu, ktorý sledoval. u

31. Zastávam názor že v konaní, v ktorom bola Súdnemu dvoru predložená otázka na základe článku 234, musí byť námietka neprípustnosti prejudiciálnej otázky z dôvodu, že predkladajúci súd nemá právo­ 29. Pán Stauderer tvrdí, že článok 16 Bru­ moc v danej veci rozhodovať, za normálnych selského dohovoru nezakladá právomoc okolností zamietnutá. Je na vnútroštátnom rakúskych súdov. V konaniach, ktorých súde, aby sa zaoberal námietkou nedostatku predmetom sú vecné práva k nehnuteľno­ svojej právomoci. Ako už Súdny dvor pri stiam alebo prenájom nehnuteľného viacerých príležitostiach uviedol, rozdelenie majetku, priznáva článok 16 výlučnú právo­ vzájomných úloh medzi vnútroštátne súdy moc súdom toho členského štátu, na ktorého a Súdny dvor v takýchto konaniach si území sa daná nehnuteľnosť nachádza. Na vyžaduje, aby normy upravujúce organizáciu tento prípad sa však článok 16 nevzťahuje; súdov a ich postup uplatňoval vnútroštátny právo na vypratanie nehnuteľnosti je osob­ súd. 13 Vo svetle týchto rozsudkov je úlohou ným právom. vnútroštátneho súdu, aby v prípade, že námietka nedostatku právomoci vychádza z vnútroštátneho právneho poriadku, roz­ 12 — Dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone hodol o svojej právomoci. rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad]. Úplné znenie Dohovoru, tak ako vyplýva zo štyroch neskorších zmlúv o pristúpení, bolo zverejnené v úradnom vestníku Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1. S účinnosťou od 1. marca 2002 bol Dohovor nahradený s výnimkou, pokiaľ ide o Dánsko a niektoré zámorské územia iných členských 13 — Pozri rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i . ,C-39/94, štátov, nariadením Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 Zb. s. I-3547, bod 24; z 20. októbra 1993, Balocchi/Mnistero o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí Delle Finanze, C-10/92, Zb. s. I-5105, body 16 a 17, v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1, a zo 14. januára 1982, Reina/Landeskreditbank Baden- Mim. vyd. 19/004, s. 42). Württemberg, 65/81, Zb. s. 33, body 7 a 8.

35. Analogicky v zmysle ustálenej judikatúry 16 — Pozri rozsudok z 21. januára 2003, Bacardi-Martini a Cellier platí, že zatiaľ čo je úlohou vnútroštátneho des Dauphins, C-318/00, Zb. s. I-905, body 40 a 42 (body 41 a 43 v elektronickej verzii rozsudku) a tam citovanú súdu posúdiť v rámci konkrétnych okolností judikatúru. Rozdiel v číslovaní jednotlivých bodov medzi prípadu relevantnosť otázky predloženej elektronickou a tlačenou verziou rozsudku vyplýva zrejme zo skutočnosti, že siedmy bod rozsudku v tlačenej verzii nie je v zmysle článku 234, Súdny dvor nemá očíslovaný. právomoc vydať rozhodnutie v prípade, ak 17 — Schlosserova správa (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71) v bode 166 definuje vecné právo ako právo, ktoré možno uplatniť voči je zjavné, že požadovaný výklad nemá žiaden komukoľvek na svete; osoba z neho oprávnená môže požadovať, aby mu ktokoľvek, kto nemá skoršie vlastnícke súvis so skutkovými okolnosťami prípadu právo k veci, na ktorú sa toto právo vzťahuje, túto vec vydal. Na rozdiel od toho osobné právo možno uplatniť len voči určitej osobe. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v rozsudku z 1. januára 1990, Reichert a Kockler (C-115/88, Zb. s. I-27, body 14 až 16), v ktorých si osvojil stanoviská Spojeného kráľovstva a Francúzska pod­ 14 — Už citované v poznámke pod čiarou 12 vyššie. porené stanoviskami Nemecka, Talianska a Komisie, podľa 15 — Rozsudok z 5. júna 1997, Celestini/Saar-Sektkellerei Faber, ktorých podstata vecného práva spočíva v jeho všeobecnom C-105/94, Zb. s. I-2971, bod 20. účinku erga omnes.

40. Navyše tvrdenie pána Stauderera, že rakúske súdy nemajú právomoc rozhodovať na základe článku 18, je podľa môjho názoru nesprávne. Toto ustanovenie uvádza, že súd, pred ktorý sa žalovaný dostaví, má právomoc v danej veci rozhodovať, len ak by sa dostavil výlučne na účely namietania tejto právomoci. Zdá sa byť zrejmé, že pán Stauderer sa v prvom aj druhom konaní zúčastňoval 43. V súlade s odstránením tejto požiadavky pojednávaní na rakúskych súdoch s cieľom došlo 19. augusta 2004 k ďalšej novelizácii, spochybňovať meritum žalôb podaných zo v rámci ktorej bolo úplné znenie Vorarlber­ strany pána Burtschera. ger Grundverkehrsgesetz 19 (ďalej len „VGVG 2004") zmenené v toni zmysle, že pri opatreniach ukladajúcich spätné zrušenie určitých typov nadobudnutia pozemkov sa neuvádza, že sa týkajú aj prípadu nadobud­ nutia zastavaných pozemkov. § 29 VGVG 2000 uvádza, že v prípade, že pri nadobud­ 41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je nutí zastavaného pozemku nedôjde k pred­ dôvod na to, aby sa Súdny dvor ďalej loženiu vyhlásenia požadovaného v zmysle zaoberal právomocou predkladajúceho súdu. § 7 ods. 2 v rámci stanovenej dvojročnej lehoty plynúcej odo dňa uzatvorenia zmluvy, predmetný prevod sa so spätnou účinnosťou stáva neplatným. Na rozdiel od toho obdobné ustanovenie VGVG 2004, § 27, nevyžaduje, aby bol prevod zastavaného pozemku vyhlásený za neplatný v prípade, že nedôjde k predloženiu takéhoto vyhláse­ Bezpredmetnosť nia. Na druhej strane však zachováva túto sankciu v ostatných prípadoch.

42. Po druhé, pán Stauderer namieta proti 18 — VorarlbergerLGBl. 28/2004. prípustnosti rozhodnutia vnútroštátneho 19 — Vorarlberger LGBl. .12/2004.

I - 10320

BURTSCHER

52. Otázka preto stojí tak, či vnútroštátna a nepresahujú rámec toho, čo je na jeho právna úprava postihujúca odplatný prevod dosiahnutie potrebné. 22 Teraz sa budem pozemku sankciou neplatnosti z dôvodu zaoberať každým z týchto troch bodov. nepredloženia požadovaného vyhlásenia je zlučiteľná s článkom 56 ES.

Verejný záujem 53. Súdny dvor už rozhodol, že povoľovacie konanie predchádzajúce nadobudnutiu pozemku už samotným svojím účelom obmedzuje voľný pohyb kapitálu. 21

56. Rakúsko vo svojom stanovisku uvádza, že účelom konania vyžadujúceho predloženie vyhlásenia a s tým spojenou sankciou retro- aktívnej neplatnosti je v prvom rade infor­ movanie príslušného orgánu o nadobudnutí zastavaného pozemku a v druhom rade 54. Podobne konanie vyžadujúce predlože­ zaviazanie nadobúdateľa takéhoto pozemku nie vyhlásenia a sankcionujúce jeho nepre­ k jeho využívaniu na deklarovaný účel — čo dloženie neplatnosťou odplatného prevodu je podľa názoru Rakúska úzko spojené pozemku sa javí svojím účelom ako obme­ s cieľom predchádzať využívaniu zastavaných dzujúce voľný pohyb kapitálu. Preto spadá do pozemkov ako rekreačných objektov pôsobnosti zákazu uvedeného v článku 56. v rozpore s príslušnými územnoplánovacími pravidlami.

55. Voľný pohyb kapitálu však možno takýmto konaním obmedziť za predpokladu, 57. Článok 6 ods. 4 smernice 88/361 pripú­ že sa ním sleduje účel vo verejnom záujme, šťa uplatňovanie vnútroštátnej právnej že sa uplatňuje nediskriminačným spôso­ úpravy problematiky nadobúdania sekundár­ bom, a že je primeraný alebo konkrétnejšie nych bydlísk, a to až do doby, pokiaľ Rada spôsobilý na dosiahnutie sledovaného cieľa neprijme ďalšie ustanovenia v tejto oblasti, čo sa doposiaľ nestalo. 23

62. Pokiaľ ide o to, či tieto pravidlá vytvárajú diskrimináciu, je potrebné vziať do úvahy dva aspekty: jednak čo môže predstavovať zákaz Nediskriminačné uplatňovanie nadobúdania nehnuteľnosti štátnymi prísluš­ níkmi iných členských štátov s cieľom zriadiť rekreačný objekt s ohľadom na ustanovenia o voľnom pohybe kapitálu a jednak či pri vydávaní potvrdenia potrebného na účely zaevidovania vlastníctva po tom, ako bolo 60. Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či sa predložené požadované vyhlásenie, dochádza konanie vyžadujúce predloženie vyhlásenia k uplatňovaniu diskrečnej právomoci. a s ním súvisiaca sankcia spätnej neplatnosti

25 — Rozsudok z 25. júla 1991, C-76/90, Zb. s. 4221. Osobitne 24 — Pozri rozsudky Konle, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, pozri bod 12. bod 40; Reiscn, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 26 — Pozri rozsudky zo 4. júna 2002, Komisia/Francúzsko, 34, a Salzmann II, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, C-483/99, Zb. s. I-4781, bod 41, a zo 4. júna 2002, bod 44. Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 45.

I - 10322

BURTSCHER

63. Pán Stauderer tvrdí, že § 3 ods. 2 VGVG iných členských štátov ako štátnych prísluš­ 2000 vytvára diskrimináciu medzi rakúskymi níkov Rakúska. občanmi a príslušníkmi iných členských štátov.

67. Hoci sa ustanovenia § 3 ods. 2 môžu zdať 64. Španielsko uvádza, že rakúska právna diskriminačné, nezdá sa mi, že by konanie úprava je diskriminačná v tom, že sa vzťahuje vyžadujúce predloženie vyhlásenia zname­ na nerezidentov, ktorí musia deklarovať svoj nalo odlišné zaobchádzanie so štátnymi štatút nerezidenta. príslušníkmi iných členských štátov v porovnaní so štátnymi príslušníkmi Rakú­ ska.

I - 10323

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-213/04

nej právomoci, ktorú by mohol uplatniť Nevyhnutnosť a primeranosť diskriminačným spôsobom. 2 7

73. Po tretie, je potrebné posúdiť, či konanie vyžadujúce predloženie vyhlásenia a s ním súvisiaca sankcia spätnej neplatnosti pred­ stavujú nevyhnutné a primerané opatrenie 70. Na rozdiel od toho v rámci konania zamerané na predchádzanie nadobúdania podľa VGVG 2000, vyžadujúceho predlože­ pozemkov na účely zriadenia sekundárneho nie vyhlásenia, neexistuje nič, čo by umož­ bydliska v prípade, že je to v rozpore ňovalo domnievať sa, že príslušný orgán pri s územnoplánovacími predpismi. vydávaní potvrdenia využíva diskrečnú prá­ vomoc. Nadobúdateľ musí predložiť vyhlá­ senie, že nehnuteľnosť je zastavaná, že je štátnym príslušníkom Rakúska alebo že uplatňuje svoje právo na voľný pohyb kapi­ 74. Súdny dvor už predtým posudzoval, či je tálu a má bydlisko na území členského štátu konanie vyžadujúce predloženie vyhlásenia Európskej únie alebo Európskeho hospodár­ a legitímnym spôsobom zamerané na obme­ skeho priestoru, a či nadobúda nehnuteľnosť dzenie nadobúdania nehnuteľnosti na účely na rekreačné účely, alebo nie. V prípade, že jej využitia ako sekundárneho bydliska pri­ sú dodržané územnoplánovacie predpisy, meraným prostriedkom na dosiahnutie tohto takéto vyhlásenie sa jednoducho vezme na cieľa. vedomie tým, že príslušný orgán vydá zodpovedajúce potvrdenie.

75. V rozsudku Konle Súdny dvor uviedol, že konanie vyžadujúce predloženie vyhláse­ nia spolu s opatreniami, ktoré možno uplatniť v prípade nepostupovania v súlade 71. Na druhej strane, ak nedôjde k pred­ s jeho požiadavkami, by mohlo predstavovať loženiu potvrdenia v lehote dvoch rokov od účinný spôsob dohľadu spôsobilého legitím­ uzatvorenia zmluvy, prevod sa so spätnou nym spôsobom predchádzať nadobúdaniu účinnosťou stane neplatným. Automatická nehnuteľností s cieľom využívať ich ako povaha tohto pravidla znamená, že neza­ sekundárne bydlisko. 2 8Navyše k otázke hrnuje uplatňovanie diskrečnej právomoci. o tom, čo možno považovať za primerané súvisiace opatrenia, sa Súdny dvor vyjadril takto:

77. V rozsudku Salzmann II Súdny dvor dal znovu prednosť uplatneniu konania vyžadu­ júceho predloženie vyhlásení spolu s primeranými právnymi nástrojmi pred 81. Pán Stauderer, Komisia a Španielsko alternatívou neprimerane reštriktívného tvrdia, že sankcia je neprimeraná. povoľovacieho konania obsiahnutého vo VGVG 1993. 31

82. Komisia tvrdí, že automatická povaha 78. V súlade s týmito rozsudkami sa zdá, že tejto sankcie ju robí neprimeranou. S tým konanie vyžadujúce predloženie vyhlásení súhlasím. obdobné tomu, o aké ide v tomto prípade, predstavuje vhodný nástroj dosahovania cieľa sledovaného vnútroštátnou právnou úpra­ vou. Umožňuje príslušnému orgánu preveriť, či k nadobudnutiu nehnuteľnosti došlo na účely rekreácie. V prípade, že áno, tento 83. K tomuto argumentu by som doplnil, že orgán má možnosť preskúmať súlad uložená sankcia môže byť nevhodná. Neplat­ s územnoplánovacími pravidlami. nosť prevodu, ako bolo uvedené v rozsudku Konle, by predstavovalo vhodnú sankciu len v prípade, ak by sa dospelo k záveru, že došlo 29 — Rozsudok Konle, bod 47. k porušeniu legitímneho obmedzenia na­ 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 35. dobúdania pozemkov na účely zriadenia 31 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 50. sekundárneho bydliska. Takéto rozhodnutie

I - 10325

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-213/04