C-215/04

4 Nariadenie vo svojej hlave II upravuje postup uplatňovaný na pohyb zásielok odpa­ dov medzi členskými štátmi. Kapitola A hlavy II, do ktorej patria články 3 až 5, sa 2 Prejudiciálnymi otázkami položenými vzťahuje na odpady určené na zneškodnenie vnútroštátnym súdom sa od Súdneho dvora a kapitola B, do ktorej patria články 6 až 11, osobitne žiada, aby upresnil určité dôležité sa týka odpadov určených na zhodnotenie. časti postupu týkajúceho sa pohybu zásielok Ustanovenia upravujúce pohyb zásielok odpadov určených na zhodnotenie medzi určených na zhodnotenie sú menej prísne členskými štátmi. ako tie, ktoré sa týkajú pohybu zásielok určených na zneškodnenie. Takáto rozdielna úprava je odôvodnená vôľou zákonodarcu 1 — Jazyk prednesú: francúzština. 2 — Ú. v. ES L 30, s. 1; Mím. vyd. 15/002, s. 176. Nariadenie zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 1999/816/ES z 24. novembra 1999 (Ú. v. ES L 316, s. 45; Mim. vyd. 3 — Rozsudok z 28. júna 1994, Parlament/Rada, C-187/93, 15/004, s. 339, ďalej len „nariadenie"). Zb. s. I-2857, bod 26.

I - 1468

PEDERSEN

Spoločenstva zabezpečiť uprednostňovanie alebo zhodnotenia 4 .Pojmy „zneškodnenie" a „zhodnotenie" odpadov sú vymedzené smernicou Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch 5, na ktorú nariadenie výslovne odkazuje 6. ii) keď to nie je možné, zhromažďova- teľ odpadu, ktorý má na tento účel povolenie členského štátu alebo registrovaný, alebo oprávnený pred- ajca alebo obchodník, ktorý zabez­ 5 Nariadenie ukladá fyzickej alebo právnic­ pečuje z n e š k o d n e n i e alebo kej osobe, ktorá chce uskutočniť prepravu zhodnotenie odpadu; odpadov z jedného členského štátu do iného členského štátu na účely jeho zneškodnenia alebo zhodnotenia, označovanej ako ozna­ movateľ, aby oznámila svoj zámer príslušným orgánom, ako aj príjemcovi odpadu. alebo

— zdroja, zloženia a množstva odpadu na zhodnotenie, vrátane totožnosti pôvodcu a v p r í p a d e o d p a d u „1. Keď má oznamovateľ v úmysle prepraviť z viacerých zdrojov podrobný rozpis odpad... na zhodnotenie z jedného členského odpadov aj s totožnosťou ich pôvodcu, štátu do iného členského štátu alebo ho ak je známa, tranzitne prepraviť cez jeden alebo viacero iných členských štátov,..., oznámi to prísluš­ nému orgánu štátu určenia a pošle kópie oznámenia príslušným orgánom štátu odo­ slania a tranzitu a príjemcovi.

..."

9 Okrem toho v zmysle článku 7 nariadenia:

„1. Príslušný orgán štátu určenia pošle, 3. Oznámenie sa predkladá prostredníctvom v lehote troch pracovných dní od doručenia nákladného listu, ktorý vydá príslušný orgán oznámenia, oznamovateľovi potvrdenie štátu odoslania. o prijatí oznámenia a jeho kópie pošle ostatným dotknutým príslušným orgánom a príjemcovi odpadu.

4. Pri oznámení oznamovateľ vyplní nákladný list a na požiadanie príslušných 2. Príslušné orgány štátu určenia, odoslania orgánov im predloží doplňujúce informácie a tranzitu majú lehotu do 30 dní od a dokumentáciu. [odoslania potvrdenia o prijatí — neoficiálny

I - 1470

— v súlade so smernicou 75/442/EHS, najmä s jej článkom 7,

11 Okrem toho článok 10 nariadenia obsa­ huje osobitné ustanovenia týkajúce sa najmä odpadov určených na zhodnotenie, ktoré ešte nie sú zaradené do jednej z jeho príloh II, III alebo IV. Ustanovuje totiž, že takéto odpady podliehajú tým istým postupom, ako alebo sú uvedené v článkoch 6 až 8, s výnimkou

I - 1471

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-215/04

toho, že „súhlas dotknutých príslušných odpadov a kópií oznámení o vývozoch odpa­ orgánov sa musí udeliť písomne pred začatím dov 9, o povolenie na prepravu 2 000 ton prepravy". Zo spisu vyplýva, že tento postup odpadu pochádzajúceho z elektronických sa uplatňuje pri preprave odpadu pochádza­ zariadení do svojho partnerského podniku júceho z elektronických zariadení, ktorá je v Nemecku s cieľom jeho zhodnotenia. predmetom sporu vo veci samej.

I - 1472

PEDERSEN

neposkytol nasledujúce informácie, ktoré sú Pedersen podal žalobu na Østre Landsret, n e v y h n u t n é na p r e s k ú m a n i e žiadosti keďže sa domnieval, že poskytol dostatočnú o povolenie: dokumentáciu, aby Miljøstyrelsen mohol vydať požadované povolenie, a tvrdil, že lehoty na podanie n á m i e t o k uplynuli, a preto má právo pristúpiť k vývozu.

— zoznam pôvodcov odpadu, ako aj spl­ nomocnenie vydané pôvodcami odpadu, ktoré potvrdzuje, že Pedersen ich pri preprave vyzbieraného odpadu zastu­ puje. Preto Pedersen nemohol konať ako oznamovateľ prepravy,

III — Návrh na začatie prejudiciálneho konania

— dôkaz o tom, že zariadenie v Nemecku spracováva odpad ekologicky rovnocen­ ným spôsobom ako ten, ktorý upravuje dánska právna úprava, 17 Vzhľadom na pochybnosti o výklade viac­ erých ustanovení nariadenia Østre Landsret rozhodol položiť Súdnemu dvoru nasledu­ júce prejudiciálne otázky:

2. Umožňuje článok 7 ods. 2 v spojení s [ods.] 4 pism. a) prvou a druhou zarážkou nariadenia (EHS) č. 259/93... príslušným orgánom štátu odoslania b) V prípade zápornej odpovede na namietať proti žiadosti o povolenie túto otázku, aké informácie musia vývozu odpadu s cieľom- jeho. zhodno­ byť priložené k oznámeniu, aby tenia, ak oznamovateľ nepredložil infor­ mohla lehota 30 dní stanovená mácie o spracovaní tohto odpadu v článku 7 ods. 2 začať plynúť? štátom určenia podľa ekologických metód rovnocenných tým, ktoré vyža­ duje právna úprava štátu odoslania?

c) Je právnym následkom prekročenia lehoty 30 dní skutočnosť, že prís­ 3. Má sa článok 6 ods. 5 prvá zarážka lušné orgány už nemôžu podať nariadenia (EHS) č. 259/93... vykladať námietky alebo požadovať doda­ tak, že informačná povinnosť týkajúca točné informácie?"

I - 1474

PEDERSEN

IV — Posúdenie 20 Zo znenia článku 2 písm. g) bodu ii) nariadenia totiž výslovne vyplýva, že záko­ nodarca Spoločenstva chcel zaviesť osobitné hierarchické usporiadanie osôb spôsobilých oznámiť vývoz odpadov príslušným orgánom štátu. Pri výklade tohto ustanovenia je to predovšetkým a hlavne „osoba, ktorej činnos­ A — O prvej otázke ťou vzniká odpad", teda pôvodca odpadov, ktorá má postavenie oznamovateľa.

I - 1475

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-215/04

kritériá. Prvým je, že pôvodca odpadov nie je nariadenia sám oznámiť prepravu predmet­ známy, a druhým, že počet pôvodcov odpadu 1 ných odpadov príslušným orgánom. 1 a podiel každého z nich na produkcii odpadu je tak malý, že by bolo neprimerané ukladať každému z nich povinnosť oznámiť prepravu odpadov.

26 Čo sa týka druhého kritéria, a to vyso­ kého počtu pôvodcov odpadov, pričom každý z nich je pôvodcom malého množstva odpadu, zdá sa mi ťažké vykladať nariadenie tak, že absolútnym spôsobom ukladá, aby práve títo drobní pôvodcovia, a len oni, 24 Som toho názoru, že kritériá navrhnuté oznamovali plánovanú prepravu odpadov. vnútroštátnym súdom s cieľom umožniť, aby V tomto ohľade sa domnievam, že výraz sa zhromažďovateľ, ktorý má na tento účel „keď to nie je možné" sa má vykladať povolenie, mohol považovať za oznamovateľa extenzívne z dôvodu zabezpečenia účinnosti v zmysle nariadenia, sú relevantné. oznamovacieho postupu. Znásobenie počtu oznámení pochádzajúcich od pôvodcov odpadov, ktorí sú pôvodcami len malého množstva odpadu, by totiž podľa môjho názoru bolo v rozpore s povinnosťou pre­ skúmať tieto oznámenia v pomerne krátkych lehotách, ktorá je na základe nariadenia zverená príslušným orgánom.

25 Čo sa týka prvého kritéria, je totiž podía môjho názoru zrejmé, že ak nik nepozná totožnosť pôvodcu odpadov, ktoré sa majú prepraviť, ako tomu môže byť v prípade opustených odpadov, pri ktorých žiadne označenie neodhaľuje, kto je ich pôvod­ com 10,je prakticky nemožné považovať 27 Navyše by za takýchto okolností odmiet­ takéhoto pôvodcu odpadov za oznamovateľa. nutie považovať zhromažďovateľa, ktorý má V tomto prípade bude zhromažďovateľ, ktorý na tento účel povolenie, za oznamovateľa má na tento účel povolenie, ako osoba neprispelo k podpore oddeleného zberu uvedená na druhom stupni zoznamu osôb, odpadov pochádzajúcich z elektrických alebo ktoré môžu po právnej stránke vykonávať úlohu oznamovateľa, oprávnený na základe

elektronických zariadení. Napriek tomu, že 30 Zohľadniac tieto skutočnosti navrhujem smernica 2002/96 nebola účinná v období, odpovedať vnútroštátnemu súdu, že výraz v ktorom došlo k skutkovým okolnostiam vo „keď to nie je možné" uvedený v článku 2 veci samej, je zaujímavé, že sa v nej ako cieľ písm. g) bode ii) nariadenia sa musí uvádza „dosiahnutie vysokej úrovne oddele­ vykladať tom zmysle, že zhromažďovateľ 12 ného zberu" takýchto odpadov . odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, nemôže byť automaticky oznamovateľom prepravy odpadov určených na zhodnotenie. Na druhej strane zhromažďovateľ odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, môže byť na základe uvedeného nariadenia oznamova­ teľom v prípade, že buď pôvodca odpadov nie je známy, alebo že počet pôvodcov odpadov 28 Tento cieľ odôvodňuje skutočnosť, že je vysoký a každý z nich je pôvodcom len prítomnosť nebezpečných zložiek malého množstva odpadu. v elektrických a elektronických zariadeniach vyžaduje zvláštne zaobchádzanie s odpadmi, ktoré z nich pochádzajú. Oddelený zber predstavuje v tomto ohľade predbežnú pod­ mienku na zabezpečenie takéhoto osobit­ ného zaobchádzania, ako aj recyklovanie odpadov pochádzajúcich z elektrických a elektronických zariadení za podmienok rešpektujúcich životné prostredie. 13

B — O druhej otázke

32 S cieľom odpovedať na túto otázku je 34 Je totiž potrebné poznamenať, že Súdny potrebné poukázať na nedávny rozsudok zo dvor na to, aby sa dosiahol cieľ ochrany 16. decembra 2004, EU-Wood-Trading 14. zdravia a životného prostredia, jasne zdôraz­ V tejto veci Súdny dvor na jednej strane nil nevyhnutnosť chápať každú prepravu rozhodol, že článok 7 ods. 4 písm. a) prvá odpadov ako celok, teda z miesta odoslania zarážka nariadenia sa má vykladať v tom odpadu v členskom štáte odoslania až po zmysle, že námietky proti preprave odpadov ukončenie jeho spracovania v členskom štáte určených na zhodnotenie, ktoré sú príslušné určenia. Preskúmanie prepravy odpadov orgány štátu odoslania a určenia oprávnené v jeho celistvosti by však bolo ohrozené vzniesť, sa môžu zakladať na dôvodoch v prípade, keby príslušné orgány neboli súvisiacich nielen so samotnou prepravou riadne informované o podrobnostiach pre­ odpadov vykonávanou v územnej právomoci pravy. Z tohto pohľadu je cieľom článku 6 každého príslušného orgánu, ale aj ods. 5 nariadenia práve stanoviť oznamova- s činnosťami smerujúcimi k zhodnoteniu, teľovi povinnosť predložiť komplex informá­ ktoré je cieľom prepravy. Na druhej strane cií, a to o pôvode, zložení, a množstve však rozhodol, že toto isté ustanovenie odpadov určených na zhodnotenie, ako aj nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že o možnostiach ich prepravy. v prípade, keď príslušný orgán štátu odosla­ nia namieta proti preprave odpadov, môže sa pri posudzovaní dôsledkov zhodnocovania odpadov, ktoré je plánované na mieste určenia, na zdravie a životné prostredie a pri dodržaní zásady proporcionality, oprieť o kritériá, ktoré musí kvôli vylúčeniu takýchto dôsledkov spĺňať zhodnotenie odpadu v členskom štáte odoslania, aj keď sú tieto kritériá prísnejšie ako kritériá platné v členskom štáte určenia.

39 Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že článok 7 ods. 4 písm. a) prvá zarážka nariadenia v spojení s článkom 6 ods. 5 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušnému orgánu štátu odosla­ nia vzniesť námietky proti preprave odpadov určených na zhodnotenie, a to v prípade, že oznamovateľ neposkytne tomuto orgánu 37 Toto konkrétne posúdenie nebezpečen­ informácie preukazujúce, že spracovanie stva príslušným orgánom štátu odoslania, uvedených odpadov sa v štáte určenia ktoré musí byť podľa názoru Súdneho dvora uskutoční podľa metód ekologicky rovno­ uskutočnené nie zo všeobecného hľadiska, cenných s tými, ktoré vyžaduje právna ale na základe relevantných vedeckých úprava štátu odoslania. výskumov, nie je možné v prípade, že oznamovateľ neposkytne informácie

C — O tretej otázke samotné uvedenie kategórie odpadov je príliš všeobecné a neurčité. Tento samotný údaj totiž neinformuje príslušný orgán ani o chemickom zložení, ani o fyzikálnych vlastnostiach odpadov, takže tieto orgány nemôžu posúdiť, či je plánované zhodnoco­ vanie odpadov primerané. 40 Touto otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či článok 6 ods. 5 prvá zarážka sa má vykladať v tom zmysle, že informačná povinnosť týkajúca sa zloženia odpadov je splnená, keď oznamovateľ v rámci oznáme­ nia uvedie len jednu kategóriu odpadov, v predmetnom prípade kategóriu „odpad pochádzajúci z elektronických zariadení". 43 Zo znenia článku 6 ods. 5 prvej zarážky nariadenia pritom výslovne vyplýva, že povinnosť podať podrobné informácie, ktoré predstavujú viac ako len samotné uvedenie druhu odpadov, spočíva na oznamovateľovi. Pripomínam teda, že v zmysle uvedeného ustanovenia musí oznamovateľ v nákladnom 41 Spolu s dánskou, belgickou, rakúskou liste, ktorý je podkladom formálneho úkonu a poľskou vládou, ako aj Komisiou sa oznámenia, poskytnúť informácie, ktoré sa domnievam, že toto ustanovenie nariadenia týkajú predovšetkým „zdroja, zloženia ustanovuje oznamovateľovi povinnosť pred­ a množstva odpadu na zhodnotenie" 18. ložiť detailné a úplné informácie o zložení Okrem toho v prípade odpadov z rôznych odpadov určených na zhodnotenie, a to zdrojov toto isté ustanovenie ukladá ozna­ preto, aby príslušné orgány mohli skontro­ movateľovi, aby vyhotovil „podrobný rozpis lovať, ktoré odpady sú prepravované, odpadov". a posudzovať ich nebezpečnosť pre životné prostredie.

45 Nevyhnutnosť takýchto detailných infor­ mácií sa okrem iného zvyšuje, pokiaľ sa týkajú odpadov z elektrických D — O štvrtej otázke a elektronických zariadení (OEEZ). V tomto ohľade sa len pre ilustráciu uspokojím s odkazom na smernicu 2002/96, keďže nebola účinná v období, v ktorom došlo k skutkovým okolnostiam vo veci samej, ktorá s ohľadom na osobitné spracovanie, 47 Touto poslednou otázkou sa vnútro­ ktoré sa vyžaduje pre tento druh odpadov, štátny súd pýta, či sa článok 7 ods. 1 a 2 a na nevyhnutnosť podporovať oddelený zber nariadenia má vykladať v tom zmysle, že uvádza, že „informácie o s ú č i a s t k a c h lehota 30 dní, ktorú majú príslušné orgány a materiáloch, ktoré majú výrobcovia posky­ na vyjadrenie námietok proti preprave, tovať, sú dôležité na uľahčenie hospodárenia začína plynúť od odoslania potvrdenia s OEEZ a najmä jeho spracovania o prijatí oznámenia príslušnými orgánmi a zhodnotenia/recyklácie" 1 9 . Je tiež dôležité štátu určenia, a to aj v prípade, keď sa trvať na informácii o obsahu nebezpečných príslušný orgán domnieva, že nedostal všetky zložiek v elektrických a elektronických zaria­ informácie, ktoré požaduje článok 6 ods. 5 deniach, ktorý je „závažným problémom vo nariadenia. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či fáze hospodárenia s odpadom" 2 0 . prekročenie tejto lehoty 30 dní má za následok, že príslušné orgány viac nemôžu vyjadrovať námietky proti preprave alebo požadovať oznamovateľa o dodatočné infor­ mácie.

46 S ohľadom na tieto dôvody sa domnie­ vam, že vnútroštátnemu súdu treba odpove­ dať, že článok 6 ods. 5 prvá zarážka sa má 48 Čo sa týka prvej časti prejudiciálnej vykladať v tom zmysle, že informačná otázky, Pedersen, belgická vláda a Komisia vyjadrili svoj názor, podľa ktorého lehota 30 dní začína plynúť od odoslania potvrdenia o prijatí oznámenia príslušným orgánom 19 — Dvadsiate druhé odôvodnenie tejto smernice. Pozri tiež jej článok 11 ods. 1. štátu určenia, a to nezávisle od skutočnosti, 20 — Pozri siedme odôvodnenie tej istej smernice. že informácie poskytnuté oznamovateľom

50 Rakúska vláda okrem iného tvrdí, že nariadenie nerieši konkrétnu situáciu, 21 — Tento prípad, ktorý nie je výslovne upravený nariadením, predpokladá článok 9 pozmeneného návrhu nariadenia v ktorej príslušný orgán štátu odoslania žiada o odpadoch. Tento článok ustanovuje, že príslušný orgán štátu určenia odošle potvrdenie o prijatí, keď dostane v súlade s článkom 6 ods. 4 informácie oznámenie v riadnej a náležitej forme. Článok 5 ods. 3 alebo dokumentáciu doplňujúcu oznámenie, uvedeného návrhu v tomto ohľade uvádza, že oznámenie má riadnu a náležitú formu, ak oznamovateľ predložil všetky zatiaľ čo príslušný orgán štátu určenia už informácie a dokumentáciu, ktoré sú v ňom uvedené, ako aj doplňujúce informácie a dokumentáciu, ktoré od neho môžu odoslal potvrdenie o prijatí uvedeného ozná­ byt požadované. Potvrdenie o prijatí oznámenia v riadnej a náležitej forme musí príslušný orgán štátu určenia v zásade menia. Táto vláda sa domnieva, že v takom poslať do troch pracovných dní od doručenia tohto prípade by s ohľadom na systém nariadenia oznámenia. Pokiaľ sa však ukáže, že oznámenie nemá riadnu a náležitú formu, článok 9 ods. 2 ustanovuje, že tento orgán bolo potrebné, aby sa lehota 30 dní prerušila požiada o chýbajúce informácie a dokumentáciu. V tomto prípade je predmetná lehota troch dní „prerušená dovtedy, dovtedy, kým oznamovateľ neposkytne kým príslušnému orgánu štátu určenia nie sú poskytnuté všetky požadované dokumenty. požadované informácie a dokumentácia".

I - 1482

PEDERSEN

56 Článok 7 ods. 1 nariadenia ustanovuje, že 22 — Pre ilustráciu tiež uvádzam, že podl'a článku 7 ods. 3 príslušný orgán štátu určenia pošle v lehote nariadenia majú tie isté orgány lehotu 20 dní od odoslania potvrdenia o prijatí na to, aby v rámci svojej právomoci troch pracovných dní od doručenia oznáme­ stanovili podmienky prepravy odpadu.

I - 1483

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-215/04

môcť preprava uskutočniť" . Tento výklad Takto sa tieto príslušné orgány vlastne vedie k zakotveniu dôležitej procesnej presvedčia o tom, že majú k dispozícii záruky, ktorá oznamovateľovi zaručuje, že prostriedky, ktoré im umožnia preskúmanie jeho žiadosť bude preskúmaná v krátkych okolností plánovanej prepravy. Z toho podľa lehotách a že o výsledku bude informovaný môjho názoru vyplýva, že každý z týchto pred uplynutím lehoty 30 dní. Zdá sa mi, že príslušných orgánov môže vznesením tento výklad odporuje rozboru, podľa kto­ námietky odoprieť prepravu odpadov urče­ rého by sa príslušný orgán štátu odoslania ných na zhodnotenie, keď, presnejšie pove­ mohol na základe nariadenia domnievať, že dané, nemá k dispozícii informácie potrebné lehota 30 dní nezačala plynúť vzhľadom na na podrobné preskúmanie plánovanej pre­ to, že oznámenie považuje za neúplné. pravy.

I - 1484

PEDERSEN

neho práva oznamovateľ na preskúmanie 65 Cieľom tohto ustanovenia je najmä veci v rámci uvedenej lehoty 30 dní. úprava situácie, keď má príslušný orgán štátu odoslania dočinenia s neúplným oznámením. Tento orgán by podľa môjho názoru mal využiť možnosť, ktorú mu uvedený článok poskytuje, a vyzvať oznamovateľa na pred­ loženie doplňujúcich informácií a dokumentácie.

62 V nadväznosti na predchádzajúce úvahy som teda toho názoru, že v prípade neúpl­ ného oznámenia, t. j . oznámenia, ktoré neobsahuje všetky informácie potrebné na kontrolu súladu plánovanej prepravy s nariadením, môže príslušný orgán odosla­ nia vyjadriť námietku voči tejto preprave, a to 66 Ako som už spomínal, nariadenie neus­ v lehote 30 dní, ktorá začína plynúť, a to aj tanovuje, aký vplyv má takáto výzva na v tomto prípade, od odoslania potvrdenia plynutie procesných lehôt. Nepochybne o prijatí príslušným orgánom určenia. možno prijať záver, že by na túto výzvu mal oznamovateľ bez ďalšieho reagovať v lehote 30 dní. Takéto riešenie sa mi však v praxi zdá málo reálne, keďže vzhľadom na takú krátku lehotu, počas ktorej má oznamovateľ zhro­ maždiť a doručiť príslušnému orgánu odo­ slania požadované informácie a dokumentá­ ciu, by tomuto orgánu pred uplynutím 30- dňovej lehoty zostalo na podrobné preskú­ 63 V súvislosti s tým však chcem uviesť, že manie okolností plánovanej prepravy prav­ sa mi zdá primerané, aby v súlade so zásadou depodobne len niekoľko dní. riadneho úradného postupu príslušný orgán odoslania pred tým, než vznesie takúto námietku proti preprave, vyzval oznamova- teľa na doplnenie oznámenia.

69 Okrem toho v záujme zaistenia efektív­ nosti oznamovacieho postupu a zároveň rešpektujúc procesné práva oznamovatefa by výzvu na doplnenie informácií 71 Čo sa týka poslednej časti prejudiciálnej a dokumentácie mal podľa mňa príslušný otázky, ktorou sa, pripomeňme, vnútroštátny orgán odoslania urobiť len raz a mal by ju súd pýta, či prekročenie lehoty 30 dní má za oznamovateľovi zaslať neodkladne po začatí následok, že príslušné orgány už nemôžu plynutia lehoty 30 dní. V tejto výzve by sa vzniesť námietky proti preprave alebo poža­ mala oznamovateľovi uložiť aj povinnosť dovať od oznamovateľa doplňujúce informá­ dodržať určitú lehotu na predloženie poža­ cie, na tú je podľa môjho názoru potrebné dovaných d o p l ň u j ú c i c h informácií odpovedať kladne. a dokumentácie, ktorej dĺžku by mali stano­ viť členské štáty s ohľadom na záujem zákonodarcu spoločenstva na rýchlom konaní. Tak by lehota 30 dní začala znovu plynúť buď odo dňa, kedy príslušný orgán odoslania dostane požadované doplňujúce informácie a dokumentáciu, alebo najneskôr od uplynutia krátkej lehoty, počas ktorej by 72 Na jednej strane Súdnym dvorom priz­ mal oznamovateľ tieto doplňujúce informá­ naná procesná záruka oznamovateľa na to, cie a dokumentáciu predložiť. Z uvedeného aby bol jeho plán prepravy preskúmaný v lehotách stanovených nariadením a aby bol o výsledku informovaný najneskôr v deň uplynutia týchto lehôt, by stratilo význam, ak 25 — Pozri definíciu pojmu „prerušenie" („suspension") vo francúz­ by sme pripustili, že príslušné orgány môžu skom práve v Lexique de termes juridiques, Dalloz, Paríž, 1981. vzniesť námietky aj po uplynutí lehoty 30

73 Na druhej strane na otázku, či príslušné orgány môžu vyzvať oznamovateľa na dopl­ nenie informácií a dokumentácie po uplynutí lehoty 30 dní, nedáva znenie článku 6 ods. 4 a článku 7 ods. 2 nariadenia priamu odpoveď. 76 Zo znenia článku 10 nariadenia výslovne Štruktúra týchto dvoch ustanovení nás však vyplýva, že postupy upravené v článkoch 6 až privádza k záveru, že príslušný orgán je 8 sa uplatnia aj na tieto špecifické kategórie povinný vyzvať na doplnenie informácií odpadov, čiže vrátane tam uvedených lehôt. a dokumentácie pred uplynutím uvedenej Jedinou osobitosťou je potreba písomného lehoty, ktorá je, ako som už uviedol, zásad­ súhlasu príslušných orgánov pred začatím nou pre vymedzenie času, ktorý môžu tieto prepravy. Preto prepravu odpadov, na ktoré orgány venovať preskúmaniu každého ozná­ sa vzťahuje článok 10, nebude možné pova­ menia. žovať za dovolenú, a nebude sa teda ani môcť uskutočniť, na základe prípadného tichého súhlasu týchto orgánov v rámci lehoty 30 dní.

74 V záujme dať vnútroštátnemu súdu úplnú odpoveď, keďže zo spisu vyplýva, že na prepravu odpadov z elektronických zaria­ 77 Po z r e j m o m v y m e d z e n í o s o b i t o s t i dení sa vo veci samej uplatní osobitné postupu, ktorý sa uplatňuje na odpady konanie podľa článku 10 nariadenia, je na uvedené v článku 10 nariadenia, sa nazdá­ záver potrebné overiť, či výklad, ktorý vam, že nič nebráni tomu, aby odpoveď, navrhujem, platí aj v prípade prepravy ktorú navrhujem dať vnútroštátnemu súdu, odpadov, na ktoré sa vzťahuje predmetný platila aj v predmetných prípadoch, na ktoré článok. sa vzťahuje uvedený článok.

I - 1488

PEDERSEN

odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva, zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie 1999/816/ES z 24. novembra 1999, sa musí vykladať tom zmysle, že zhromažďovateľ odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, nemôže byť automaticky oznamovateľom prepravy odpadov určených na zhodnotenie. Na druhej strane zhromažďovateľ odpadu, ktorý má na tento účel povolenie, môže byť na základe uvedeného nariadenia oznamovateľom v prípade, že buď pôvodca odpadov nie je známy, alebo že počet pôvodcov odpadov je vysoký a každý z nich je pôvodcom len malého množstva odpadu.

2. Článok 7 ods. 4 písm. a) prvá zarážka nariadenia č. 259/93, zmeneného a doplneného rozhodnutím 1999/816, v spojení s článkom 6 ods. 5 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušnému orgánu štátu odoslania vzniesť námietky proti preprave odpadov určených na zhodnotenie, a to v prípade, že oznamovateľ neposkytne tomuto orgánu informácie preukazujúce, že spracovanie uvedených odpadov sa v členskom štáte určenia uskutoční podľa metód ekologicky rovnocenných s tými, ktoré vyžaduje právna úprava členského štátu odoslania.

3. Článok 6 ods. 5 prvá zarážka nariadenia č. 259/93, zmeneného a doplneného rozhodnutím 1999/816, sa má vykladať v tom zmysle, že informačná povinnosť o preprave odpadov určených na zhodnotenie, ktorú má oznamovateľ, nie je splnená, keď je v oznámení uvedená len kategória, do ktorej predmetné odpady patria.

4. Článok 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 259/93, zmeneného a doplneného rozhodnutím 1999/816, sa má vykladať v tom zmysle, že lehota 30 dní, ktorú majú príslušné orgány na vyjadrenie námietok proti preprave, začína plynúť od odoslania potvrdenia o prijatí oznámenia príslušným orgánom určenia vrátane prípadu, keď príslušný orgán odoslania usúdi, že nedostal všetky informácie uvedené v článku 6 ods. 5 tohto nariadenia. V takom prípade však zaslanie výzvy