C-221/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 15. decembra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Ustanovenia smernice o biotopoch

1. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či je v súlade so smernicou 3. Článok 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane o biotopoch stanovuje: prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) 2 povolenie lovu na líšky prostredníctvom slučiek s brzdnou zarážkou v určitých poľovníckych oblastiach. „Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíš­ nych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

2. Smernica o biotopoch zakazuje okrem a) všetky formy úmyselného odchytávania iného úmyselné usmrcovanie a odchytávanie alebo usmrcovania vzoriek týchto dru­ vydry (Lutra lutra). Komisia sa obáva, že do hov vo voľnej prírode; povolených slučiek sa nechytia — ako sa predpokladalo — iba líšky, ale aj vydry.

c) zámerné rušenie voľne žijúcich živočí­ chov, predovšetkým v čase rozmnožo­ B — Bernský dohovor vania, odchovu mláďat a prezimovania, ak by išlo o rušenie podstatné vzhľadom na ciele tohto dohovoru;

6. Ustanovenia podobné tým v článku 12 smernice o biotopoch sú obsiahnuté v článku 6 Bernského dohovoru o ochrane európ­ skych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť 3: ..."4

3 — Prijatý 19. septembra 1979, ETS č. 104, Spoločenstvo ho ratifikovalo rozhodnutím Rady 82/72/EHS z 3. decembra 1981 4 - Dohovor je záväzný iba v anglickom a francúzskom jazyku. o podpísaní dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich Anglická verzia používa pre výraz „absichtlich“, ako aj pre organizmov a prírodných stanovíšť (Ú. v. ES L 38, s. 1; Mim. výraz „mutwillig“ termín „deliberate“, francúzska verzia vyd. 11/014, s. 280). používa termín „intentionnelle“.

I - 4519

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

10. Pre poľovnícku oblasť SA-10.328 na území obce Aldeanueva de la Sierra bola už 5 — Ide pravdepodobne o štátneho zamestnanca. v povolení z 10. januára 2000 stanovená 6 — Pokiaľ ide o nich, pravdepodobne ide o súkromné osoby, ktoré majú špeciálnu kvalifikáciu v oblasti lovu a ktoré sú poverené povinnosť okamžite oslobodiť všetky chytené bezpečnosťou.

I - 4520

KOMISIA/ŠPANIELSKO

1992 o ochrane prirodzených biotopov 15. Španielske kráľovstvo v prvom rade a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, namieta, že predmet žaloby bol rozšírený na povolenie z 24. mája 2001 týkajúce sa poľovníckej oblasti AV-10.198 na území obce Mediana de la Voltoya v provincii Ávila a na povolenie z 13. decembra 2002 týkajúce sa — zaviazal Španielske kráľovstvo na poľovníckej oblasti SA-10.328 na území obce náhradu trov konania. Aldeanueva de la Sierra v provincii Sala­ manca. Podľa neho bolo prvé povolenie príslušnými úradmi zrušené už 29. mája 2001. Druhé povolenie bolo prvýkrát spo­ menuté v odôvodnenom stanovisku. 13. Španielske kráľovstvo sa domáha, aby Súdny dvor:

— vyhlásil žalobu za neprípustnú pre nedostatočné určenie predmetu, nedo­ statok dôkazov a pre chýbajúce určenie namietaných porušení,

16. Čo sa týka povolenia z 24. mája 2001, je irelevantné, či bolo zrušené už 29. mája 2001, pričom Komisia popiera, že vedela o tejto — subsidiárne, aby zamietol predmetnú skutočnosti. Platnosť tohto povolenia totiž žalobu, skončila najneskôr 15. júna 2001 v zmysle lehoty stanovenej v jeho bode 7.

18. Pokiaľ ide o povolenie z 13. decembra 2002, Komisia v skutočnosti v žalobe najprv tvrdí, že toto povolenie je uvedené v odôvodnenom stanovisku len ako príklad, neskôr však z neho robí konkrétny predmet žaloby. Komisia to zdôvodňuje skutočnosťou, 20. Tvrdenia, ktoré Komisia uvádza v žalobe že toto povolenie predstavuje iba predĺženie týkajúcej sa tohto povolenia, nie sú celkom povolenia z 10. januára 2000. bez rozporov, avšak jasne ukazujú, že Komi­ sia ho zahŕňa do predmetu žaloby. Skutoč­ nosť, že toto povolenie bolo spomenuté hneď, ako to bolo možné — to znamená v odôvodnenom stanovisku —, má za 19. Komisia v tomto smere odkazuje na následok, že ani táto výhrada nebola pre judikatúru, podľa ktorej môže v žalobe Španielsko neočakávaná. o nesplnenie povinnosti namietnuť proti skutočnostiam, ktoré nastali po odôvodne­ nom stanovisku, pokiaľ sú rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako skutoč­ nosti, na ktoré sa vzťahuje uvedené stanovis­ ko. 8 Nie je totiž prijateľné, aby členský štát mohol zmenou namietaných opatrení v konaní pred podaním žaloby neustále 21. Keďže španielska vláda v duplike uvádza, že Komisia nemôže zahrnúť jednotlivé povo­ 7 — Pozri rozsudok z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, lenia do predmetu konania o nesplnenie C-525/03, Zb. s. I-9405, bod 12 a nasl. V tomto prípade Súdny dvor nesúhlasil s návrhmi, ktoré predniesol generálny povinnosti bez toho, aby súčasne nespochyb­ advokát Jacobs 2. júna 2005 (pozri bod 28 a nasl. a v nich nila prebratie smernice, ktorá sa pri nich odvolanie na poznámku pod čiarou 24), ktorý žalobu považoval za prípustnú, vychádzajúc predovšetkým uplatňuje, táto vláda neuznáva voľnú úvahu, z rozsudku z 10. marca 1987, Komisia/Taliansko (199/85, Zb. s. 1039, bod 7 a nasl.). V tomto poslednom uvedenom ktorá prislúcha Komisii pri začatí konania rozsudku Súdny dvor výnimočne považoval žalobu za o nesplnenie povinnosti. Komisia vzhľadom prípustnú napriek tomu, že porušenie povinnosti bolo odstránené, pretože dotknutý členský štát trval na svojom na jej úlohu strážcu Zmluvy môže Súdnemu právnom výklade. Tieto prípady sa však lepšie pochopia prostredníctvom dôkazu o praxi zaužívanej v členskom štáte, dvoru navrhnúť, aby vyhlásil nesplnenie o ktorý môže Komisia oprieť svoje konštatovanie, že porušenie povinnosti z dôvodu, že v konkrétnom prí­ povinnosti bolo odstránené (pozri rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C-494/01, Zb. s. I-3331, bod 32). Napriek pade nebol dosiahnutý cieľ sledovaný smer­ niektorým odkazom v tomto smere Komisia v priebehu pojednávania nepoukázala na existenciu takejto praxe. nicou. 9 8 — Rozsudky z 22. marca 1983, Komisia/Francúzsko, 42/82, Zb. s. 1013, bod 20, a zo 4. februára 1988, Komisia/Taliansko, 113/86, Zb. s. 607, bod 11. Čo sa týka zákonných opatrení, pozri tiež rozsudky zo 17. novembra 1992, Komisia/Grécko, C-105/91, Zb. s. I-5871, bod 13, a z 1. decembra 1965, 9 — Rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko (San Komisia/Taliansko, 45/64, Zb. s. 1126, 1137 a nasl. Rocco), C-365/97, Zb. s. I-7773, bod 60.

23. Zo všetkých námietok týkajúcich sa povolení a výhrad, ktoré neboli splnené, španielska vláda vyvodzuje, že celé konanie pred podaním žaloby má vážne nedostatky. Namiesto toho, aby Komisia definovala predmet sporu v písomnej výzve, využila konanie pred podaním žaloby na účely postupného určenia predmetu žaloby. 25. Španielska vláda sa ďalej domnieva, že žaloba nespĺňa požiadavky stanovené člán­ kom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Má tým na mysli pravdepodobne článok 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v zmysle ktorého musí žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je žaloba založená. 13 Toto určenie musí byť dosta­ 24. Touto výhradou však španielska vláda točne jasné a presné, aby umožnilo žalova­ neuznáva funkciu a účinky konania pred nému pripraviť svoju obhajobu a Súdnemu podaním žaloby v zmysle článku 226 ES. Je pravda, že vyzvanie na zaujatie stanoviska 11 — Rozsudok z 15. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C-230/99, Zb. s. I-1169, bod 31. 12 — Rozsudok z 24. júna 2004, Komisia/Holandsko, C-350/02, 10 — Rozsudky zo 16. septembra 1997, Komisia/Taliansko, Zb. s. I-6213, bod 21. C-279/94, Zb. s. I-4743, bod 25, z 11. júla 2002, Komisia/­ 13 — Takéto pravidlo je uvedené v článku 44 ods. 1 písm. c) Španielsko, C-139/00, Zb. s. I-6407, bod 19, a zo 14. júla Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorého judika- 2005, Komisia/Nemecko, C-433/03, Zb. s. I-6985, bod 28. túru v tomto kontexte citovala španielska vláda.

I - 4523

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

dvoru vykonať kontrolu. Z toho vyplýva, že 28. Na záver je potrebné konštatovať, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na žaloba je neprípustná v časti, v ktorej sme­ ktorých sa žaloba zakladá, musia súdržným ruje proti povoleniu z 24. mája 2001 a pochopiteľným spôsobom vyplývať z jej týkajúcemu sa poľovníckej oblasti AV- samotného textu. 14 10.198 na území obce Mediana de la Voltoya v provincii Ávila. V zostávajúcej časti je žaloba prípustná.

KOMISIA/ŠPANIELSKO

smernice o biotopoch. To je jediné ustano­ systém musí v zmysle článku 12 ods. 1 venie smernice o biotopoch, ktoré odkazuje písm. a) zakázať všetky formy úmyselného na prílohu VI. Zakazuje používanie všetkých odchytávania alebo usmrcovania vzoriek neselektívnych prostriedkov, predovšetkým týchto druhov vo voľnej prírode a v zmysle tých, ktoré sú uvedené v prílohe VI písmena b) úmyselné rušenie týchto druhov, v súvislosti s odchytom alebo usmrcovaním najmä počas obdobia párenia, odchovu druhov divokej fauny uvedených v prílohe mláďat, hibernácie a sťahovania. V písm. a), a v prípadoch, keď sa v súlade s článkom 16 použijú odchýlky na odber, odchyt alebo usmrcovanie druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Dokonca aj v týchto prípadoch sú neselektívne prostriedky zaká­ zané iba vtedy, ak sú schopné spôsobiť miestne vyhubenie alebo vážne poškodenie 34. Pokiaľ ide o dosah zákazu uvedeného populácií takýchto druhov. v článku 12 ods. 1 písm. a), treba upresniť, že výraz „úmyselné“, ktorý je tu použitý, sa vzťahuje ako na odchytávanie, tak na usmrcovanie chránených živočíšnych dru­ hov. To síce odporuje francúzskej verzii, podľa ktorej sa výraz „intentionnelle“, použitý v jednotnom čísle, vzťahuje iba na usmrco- 32. Povolenie, ktoré je predmetom tohto vanie, potvrdené je to však v ostatných sporu, sa vzťahuje na líšku, ktorá nie je jazykových verziách, v ktorých bola smernica uvedená ani v prílohe IV písm. a), ani prijatá. V španielskej, nemeckej, gréckej v prílohe V smernice o biotopoch. Nie je a portugalskej verzii sa výraz „úmyselné“ preto možné uplatniť zákaz neselektívnych bez akýchkoľvek pochýb vzťahuje na obidva prostriedkov. Nemožno teda konštatovať akty. V anglickej, holandskej a dánskej verzii porušenie prílohy VI smernice o biotopoch. ho možno spojiť buď iba s odchytávaním, alebo s obidvoma aktmi. Iba talianska verzia by mohla byť vykladaná tak ako francúzska, ale aj v taliančine je možné spojiť „úmyselné“ s obidvoma aktmi. Nakoniec gramaticky vzťahovať výraz „úmyselné“ na obidva akty je aj v súlade s Bernským dohovorom, ktorý sa v Spoločenstvách uplatňuje prostredníc­ tvom smernice o biotopoch a smernice 2. O článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch o ochrane voľne žijúceho vtáctva 15 16.

35. Je potrebné preskúmať, či je povolenie vtedy, ak by usmrcovanie alebo odchytávanie v súlade so systémom prísnej ochrany chránených druhov bolo cieľom konania. stanoveným v článku 12 ods. 1 smernice Týmto smerom sa uberajú aj termíny použité o biotopoch, ktorý zakazuje úmyselné ochy­ vo francúzskej verzii („intentionnelle") távanie alebo usmrcovanie vydry a úmyselné a v anglickej verzii („deliberate") smernice rušenie tohto druhu. o biotopoch. Termín intentionnelle zodpo­ vedá termínu intention, teda termínu, ktorý vo francúzskom trestnom práve označuje úmysel (v nemčine: „Vorsatz"). 18 Vo fran­ cúzskom práve úmysel zahŕňa ako vedomosť, tak aj vôľu vykonať čin. Naopak, nepriamy úmysel (dolus eventualis, dol éventuel), teda vedomosť o možnom následku konania a uzrozumenie s ním, nie je ekvivalentný úmyslu s výnimkou výslovného ustanovenia a) O „úmyselnom" ohrození vydry zákona 19. Anglický termín deliberate nemá (v nemčine: „absichtlich") porovnateľný význam v právnom jazyku. Anglický výraz zodpovedajúci úmyslu je intention. Napriek tomu by mal aj termín deliberate zahŕňať vedomostnú aj vôľovú zložku.

36. Povolenie by nebolo v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice o biotopoch už vtedy, ak by pri vykonávaní povolenia mohlo dôjsť k úmyselnému škodlivému pôsobeniu na vydry. 17

42. V zmysle článku 5 smernice 2004/35 sa 39. Na druhej strane rezolúcia Stáleho musí zabrániť vzniku predvídateľných škôd výboru Bernského dohovoru č. 1/89 na chránených druhoch, pokiaľ tieto škody z 9. júna 1989 20 uvádza, že aspoň termíny môžu mať významný negatívny vplyv na intentionnelle/deliberate používané v tomto dosiahnutie alebo udržanie priaznivého stavu dohovore musia byť za istých okolností ochrany týchto druhov. V zásade teda musí vykladané aj v širšom zmysle. Pokiaľ ide ísť o udalosti týkajúce sa veľkého počtu o miesta slúžiace na rozmnožovanie alebo na jedincov. Táto povinnosť platí v princípe pre odpočinok v zmysle článku 6 písm. b) profesionálne činnosti v prípade úmyselného dohovoru, tieto termíny je vhodné vykladať alebo zavineného konania a pre určité v tom zmysle, že zahŕňajú aj konania, ku činnosti — zvyčajne priemyselného charak­ ktorým dôjde bez cieľa poškodiť miesta teru — dokonca nezávisle na úmysle alebo slúžiace na rozmnožovanie alebo na odpoči­ zavinení. nok, no s vedomím, že tieto konania pravdepodobne spôsobia škody.

I - 4527

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

rozmnožovanie iba niekoľko pláži v oblasti 46. Táto téza však nie je presvedčivá. Pojem Stredomoria. Najdôležitejšie pláže sa nachá­ úmysel v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) dzajú v zálive Laganas na gréckom ostrove smernice o biotopoch sa vzťahuje na zaká­ Zakynthos. Využívanie týchto pláží na roz­ zané konania poškodzujúce chránené živo­ množovanie korytnačiek je rušené premáv­ číšne druhy. Tento pojem by bol pozbavený kou mopedov na pláži, prítomnosťou ležadiel svojho významu, pokiaľ by stačilo, aby bola a slnečníkov, ako aj nepovolených stavieb či škoda spôsobená iba v súvislosti s konaním, premávkou vodných bicyklov a malých člnov ktoré je vedené s iným úmyslom. Okrem v pobrežných oblastiach. Všetky tieto aktivity toho aj doplňujúce ochranné ustanovenia boli preto zakázané prostredníctvom záka- v článku 12 ods. 4 smernice o biotopoch zových značiek. a v článku 5 smernice 2004/35 by boli výrazne pozbavené ich praktických účinkov, ak by bolo každé poškodenie, ktoré je stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) smernice o biotopoch, zakázané v miere, v akej bolo spôsobené iba úmyselným konaním.

44. Keďže Komisia počas návštev ostrova konštatovala, že k tomuto rušeniu dochádza vo veľkom rozsahu, podala žalobu s návrhom, aby súd vyhlásil, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej 47. Rozsudok je založený na inej koncepcii vyplývajú z článku 12 ods. 1 smernice úmyslu. Keďže aj napriek zákazovým znač­ o biotopoch. kám na pláži ďalej premávali mopedy a kotvili lode, Súdny dvor to považoval za konanie, ktoré úmyselne ruší morskú koryt­ načku počas obdobia rozmnožovania v zmysle článku 12 ods. 1 písm. b) smernice o biotopoch. 25

51. Na rozdiel od výkladu, ktorý ponúkol generálny advokát Léger, výklad Súdneho 49. Nemožno sa však domnievať, že Súdny dvora nevedie k pozbaveniu účinku článku dvor chcel pojem úmysel rozšíriť až tak, že by 12 ods. 4 smernice o biotopoch ani smernice ho bolo možné predpokladať nezávisle od 2004/35. vôle konajúcej osoby. Vo všetkých troch skúmaných jazykových verziách totiž kon­ cepcia úmyslu zahŕňa veľmi silný prvok vôle. Uvedené skutočnosti preto musia byť chá­ pané v tom zmysle, že sa muselo pred­ pokladať, že vzhľadom na zákazové značky užívatelia mopedov a lodí vedeli o ohrození 52. Článok 12 ods. 4 smernice o biotopoch korytnačiek. Z tejto vedomosti je rovnako totiž do tohto výkladu pojmu úmysel zahŕňa vhodné vyvodiť, že prinajmenšom vzali do prípady, v ktorých nebezpečenstvo pre chrá­ úvahy škodu hroziacu chráneným korytnač­ nené druhy nie je vzaté do úvahy. Prípadné kám. Kritériom pri posúdení úmyslu je teda ochranné opatrenia môžu spočívať pre­ to, či ohrozenie chránených živočíšnych dovšetkým v oznámení tohto ohrozenia druhov bolo konajúcej osobe známe prostredníctvom informovania alebo ozna­ a napriek tomu podstúpila toto riziko. mov.

57. V predmetnom prípade však nie sú dostatočné indície pre tvrdenie, že lovci pri kladení slučiek vedeli o hrozbe, ktorú tieto 54. Je teda potrebné domnievať sa, že slučky predstavujú pre vydry. Zatiaľ čo bolo o úmyselné poškodenie chránených živočíš­ známe, že pláže v Zakynthose sú jednou nych druhov ide vtedy, ak je následkom z mála lokalít v oblasti Stredomoria, konania, pri ktorom konajúca osoba vedela v ktorých sa rozmnožuje korytnačka morská o riziku hroziacom pre chránené druhy Caretta caretta, v prejednávanej veci je a vzala ho do úvahy. dokonca sporný samotný výskyt vydry v danej poľovníckej oblasti. Ešte v rámci konania pred podaním žaloby Komisia uviedla vydru len ako ďalší zasiahnutý druh a na prvom mieste spomenula predovšetkým rysa iberského (Lynx pardinus). Až do dôkazu o opaku nemožno preto lovcom vyčítať, že vedeli o výskyte vydry v ich 55. Do tejto koncepcie úmyslu zapadajú aj poľovníckej oblasti, a teda aj o nebezpečen­ tvrdenia Komisie. Tá sa domnieva, že na stve, v ktorom sa nachádza. území, na ktorom bol potvrdený výskyt vydry, nemožno lov prostredníctvom nese- lektívnych prostriedkov chápať ako neúmy­ selné odchytávanie chráneného druhu. Odkaz na líšky je podľa nej čisto formálny.

58. Okrem toho na pláži v Zakynthose sa nachádzali značky, ktoré výslovne zakazovali predmetné správanie. Naproti tomu kladenie slučiek v prejednávanom prípade bolo 56. Komisia sa preto opiera o objektívne priamo povolené. Lovci sa preto museli riziko spojené s používaním neselektívnych domnievať, že neporušujú žiaden právny metód lovu. Z toho implicitne vyvodzuje predpis.

28 — Súdny dvor bude musieť v tomto smere preskúmať výklad 26 — Rozsudok Caretta caretta, už citovaný v poznámke pod rozsudku Caretta caretta (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 27 a nasl. čiarou 23) vo veci Komisia/Grécko, C-518/04 (Vipera 27 — Tamže, bod 39. schweizeri) (oznámenie v Ú. v. EÚ C 57, 2005, s. 15).

I - 4531

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

podstatné, či jednotlivci dovŕšením svojho stredníctvom slučiek bez potreby ďalších konania úmyselne poškodia chránené druhy. objasnení predpokladať, že vydry tým Oveľa dôležitejšie je stanoviť, či príslušné nebudú poškodené. orgány musia predpokladať, že povolené konanie bude mať za následok poškodenie zakázané v zmysle článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch. V tomto prípade bude možné vydať povolenie iba v rámci výnimiek stano­ vených v článku 16 smernice o biotopoch. Ak by tak príslušné orgány neurobili, nepriamo by tým porušili zákazy stanovené v článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch.

I - 4532

KOMISIA/ŠPANIELSKO

70. Pochybnosti, ktoré pretrvávajú po pre­ s touto oblasťou. Tieto vodné toky patria do skúmaní týchto dôkazov, idú v neprospech hydrografickej siete nachádzajúcej sa na Komisie, keďže v rámci konania o nesplnenie západ od Quilamas, kde bol tiež potvrdený povinnosti jej prislúcha preukázať porušenie výskyt vydry. 32 Španielska vláda však práva Spoločenstva. 30 namieta proti tvrdeniu Komisie, pričom Komisia sa proti tomu neohradila, že tieto vodné toky pravidelne vysychajú. Z predložených štúdií vyplýva, že vydra sa výnimočne môže vyskytovať v riekach, ktoré niekedy vysýchajú, ale v zásade k tomu nedochádza. 33

I - 4533

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04

spôsobom lovu, ako aj význam prípadných redukcii v minulosti opäť v súčasnosti vzrastá škôd. alebo je prinajmenšom stabilizovaná. 37

77. Na záver možno zhrnúť, že prítomnosť vydry v poľovníckej oblasti SA-10.328 je málo pravdepodobná. Stupeň rizika pre 75. Na rozdiel od toho, čo uviedla španielska vydry, ktoré by sa prípadne dostali do vláda, skutočne existuje riziko, že sa vydry poľovníckej oblasti, by bol okrem toho skôr chytia do slučiek a utrpia tým zranenia, ktoré nízky. Ak by však vydry boli napriek tomu môžu byť smrteľné.34 Španielska vláda však chytené, bolo by to nemilé, ale vzhľadom na poukázala na dokument, na základe ktorého stav ochrany populácie vydier v regióne je možné uzavrieť, že chytenie vydier do Salamanca 38 by nešlo o značnú škodu. Na pascí umiestnených na pevnine je skôr základe informácií, ktorými disponuje Súdny nepravdepodobné. 35 Zdá sa, že oveľa častej­ dvor, je teda potrebné vychádzať šie sú vydry zrazené na ceste alebo utopené z predpokladu, že orgány zodpovedné za v sieťach alebo podobných prostriedkoch na lov sa mohli bez ďalších informácií domnie­ rybolov. 36 Kladenie slučiek za pomoci vať, že povolenie lovu prostredníctvom odborníkov a zákaz kladenia slučiek slučiek neohrozí vydry. v oblastiach hrádzí ešte znižujú riziko pred­ stavované slučkami.

c) Záver

1. Žaloba sa zamieta.

2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

I - 4535