C-221/04
ECLI:EU:C:2005:777
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0221
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 15. decembra 2005 1
I — Úvod II — Právny rámec
A — Ustanovenia smernice o biotopoch
1. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či je v súlade so smernicou 3. Článok 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane o biotopoch stanovuje: prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) 2 povolenie lovu na líšky prostredníctvom slučiek s brzdnou zarážkou v určitých poľovníckych oblastiach. „Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíš nych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
2. Smernica o biotopoch zakazuje okrem a) všetky formy úmyselného odchytávania iného úmyselné usmrcovanie a odchytávanie alebo usmrcovania vzoriek týchto dru vydry (Lutra lutra). Komisia sa obáva, že do hov vo voľnej prírode; povolených slučiek sa nechytia — ako sa predpokladalo — iba líšky, ale aj vydry.
1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102. ..."
I - 4518
KOMISIA/ŠPANIELSKO
4. Článok 12 ods. 4 smernice o biotopoch „Každá zmluvná strana prijme vhodné stanovuje nasledujúcu ochranu: a potrebné legislatívne a správne opatrenia na zabezpečenie osobitnej ochrany voľne žijúcich druhov fauny, ktoré sú uvedené v prílohe č. II. Vo vzťahu k týmto druhom sa menovite zakážu
„Členské štáty vytvoria systém monitorova nia náhodného odchytu a usmrcovania živo číšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Na základe zhromaždených infor mácií členské štáty zabezpečia ďalší výskum alebo podniknú ochranné opatrenia nevyh a) všetky spôsoby zámerného odchytu, nutné na zabezpečenie toho, že náhodný držby a zámerného zabíjania; odchyt a usmrcovanie nemá výrazný nega tívny vplyv na príslušný druh."
b) zámerné poškodzovanie alebo ničenie 5. Vydra je uvedená v prílohe IV písm. a) miest slúžiacich na ich rozmnožovanie smernice o biotopoch, líška tam však uve alebo na odpočinok; dená nie je.
c) zámerné rušenie voľne žijúcich živočí chov, predovšetkým v čase rozmnožo B — Bernský dohovor vania, odchovu mláďat a prezimovania, ak by išlo o rušenie podstatné vzhľadom na ciele tohto dohovoru;
6. Ustanovenia podobné tým v článku 12 smernice o biotopoch sú obsiahnuté v článku 6 Bernského dohovoru o ochrane európ skych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť 3: ..."4
3 — Prijatý 19. septembra 1979, ETS č. 104, Spoločenstvo ho ratifikovalo rozhodnutím Rady 82/72/EHS z 3. decembra 1981 4 - Dohovor je záväzný iba v anglickom a francúzskom jazyku. o podpísaní dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich Anglická verzia používa pre výraz „absichtlich“, ako aj pre organizmov a prírodných stanovíšť (Ú. v. ES L 38, s. 1; Mim. výraz „mutwillig“ termín „deliberate“, francúzska verzia vyd. 11/014, s. 280). používa termín „intentionnelle“.
I - 4519
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
III — Skutkový stav, konanie pred po zvieratá okrem líšky. Slučky mohli byť daním žaloby a návrh na začatie konania kladené alebo odstránené iba v prítomnosti lesnej stráže („agente forestal" 5). Povolenie z 13. decembra 2002 mení toto predchádza júce povolenie a obsahuje ďalšie podmienky. Podľa nich mohli slučky klásť alebo odstra 7. Predmetom konania o nesplnenie povin ňovať iba príslušníci takzvanej stráže lovu nosti je povolenie lovu na líšku prostredníc („guarda de caza“ 6). Slučky nemožno klásť tvom slučiek s brzdnou zarážkou. Ide v oblastiach priehrad. Poloha slučiek musí o povolenia z 10. januára 2000 byť oznámená orgánom zodpovedným za lov a z 13. decembra 2002 týkajúce sa poľov do 10 dní od vydania povolenia. níckej oblasti SA-10.328 na území obce Aldeanueva de la Sierra v provincii Sala manca a o povolenie z 24. mája 2001 týkajúce sa poľovníckej oblasti AV-10.198 na území obce Mediana de la Voltoya v provincii Ávila. Obidve provincie sú súčasťou regiónu Kastí 11. Komisia sa v nadväznosti na sťažnosti lia a León. dozvedela o povoleniach a 19. apríla 2001 a 21. decembra 2001 zaslala španielskej vláde výzvy. Dňa 3. apríla 2003 zaslala odôvodnené stanovisko.
8. Povolenia konkrétne stanovujú, že loviť možno iba líšky. Slučka s brzdnou zarážkou zabraňuje tomu, aby boli chytené zvieratá uškrtené. Slučky musia byť denne kontrolo vané, najlepšie skoro ráno. 12. Svojou žalobou sa Komisia domáha, aby Súdny dvor:
9. Povolenie z 24. marca 2001 týkajúce sa poľovníckej oblasti AV-10.198 na území obce — určil, že tým, že orgány Kastílie a Leónu Mediana de la Voltoya, platilo od 3. mája povolili kladenie slučiek s brzdnou 2001 do 15. júna 2001. zarážkou v rôznych súkromných poľo vníckych oblastiach, si Španielske krá ľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 ods. 1 prílohy VI smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája
10. Pre poľovnícku oblasť SA-10.328 na území obce Aldeanueva de la Sierra bola už 5 — Ide pravdepodobne o štátneho zamestnanca. v povolení z 10. januára 2000 stanovená 6 — Pokiaľ ide o nich, pravdepodobne ide o súkromné osoby, ktoré majú špeciálnu kvalifikáciu v oblasti lovu a ktoré sú poverené povinnosť okamžite oslobodiť všetky chytené bezpečnosťou.
I - 4520
KOMISIA/ŠPANIELSKO
1992 o ochrane prirodzených biotopov 15. Španielske kráľovstvo v prvom rade a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, namieta, že predmet žaloby bol rozšírený na povolenie z 24. mája 2001 týkajúce sa poľovníckej oblasti AV-10.198 na území obce Mediana de la Voltoya v provincii Ávila a na povolenie z 13. decembra 2002 týkajúce sa — zaviazal Španielske kráľovstvo na poľovníckej oblasti SA-10.328 na území obce náhradu trov konania. Aldeanueva de la Sierra v provincii Sala manca. Podľa neho bolo prvé povolenie príslušnými úradmi zrušené už 29. mája 2001. Druhé povolenie bolo prvýkrát spo menuté v odôvodnenom stanovisku. 13. Španielske kráľovstvo sa domáha, aby Súdny dvor:
— vyhlásil žalobu za neprípustnú pre nedostatočné určenie predmetu, nedo statok dôkazov a pre chýbajúce určenie namietaných porušení,
16. Čo sa týka povolenia z 24. mája 2001, je irelevantné, či bolo zrušené už 29. mája 2001, pričom Komisia popiera, že vedela o tejto — subsidiárne, aby zamietol predmetnú skutočnosti. Platnosť tohto povolenia totiž žalobu, skončila najneskôr 15. júna 2001 v zmysle lehoty stanovenej v jeho bode 7.
— zaviazal Komisiu na náhradu trov kona nia.
IV — Posúdenie 17. V zmysle článku 226 ES môže Komisia podať na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti, len ak dotknutý členský štát A — Prípustnosť nedosiahol súlad s odôvodneným stanovis kom v lehote, ktorý mu Komisia na tento účel stanovila. Povolenie z 24. mája 2001 však prestalo mať právne účinky už pred 14. Španielska vláda vzniesla viacero námie zaslaním odôvodneného stanoviska tok proti prípustnosti žaloby. z 3. apríla 2003. Na základe toho Španielsko
I - 4521
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
nemohlo prijať žiadne opatrenie na zosúla spomaľovať samotné konanie. Povolenie denie sa s odôvodneným stanoviskom týka z 13. decembra 2002 skutočne mení júcim sa tohto povolenia. Žaloba je preto a dopĺňa podmienky lovu prostredníctvom v tomto smere neprípustná. 7 slučiek v predmetnej poľovníckej oblasti, no nezakazuje ho.
18. Pokiaľ ide o povolenie z 13. decembra 2002, Komisia v skutočnosti v žalobe najprv tvrdí, že toto povolenie je uvedené v odôvodnenom stanovisku len ako príklad, neskôr však z neho robí konkrétny predmet žaloby. Komisia to zdôvodňuje skutočnosťou, 20. Tvrdenia, ktoré Komisia uvádza v žalobe že toto povolenie predstavuje iba predĺženie týkajúcej sa tohto povolenia, nie sú celkom povolenia z 10. januára 2000. bez rozporov, avšak jasne ukazujú, že Komi sia ho zahŕňa do predmetu žaloby. Skutoč nosť, že toto povolenie bolo spomenuté hneď, ako to bolo možné — to znamená v odôvodnenom stanovisku —, má za 19. Komisia v tomto smere odkazuje na následok, že ani táto výhrada nebola pre judikatúru, podľa ktorej môže v žalobe Španielsko neočakávaná. o nesplnenie povinnosti namietnuť proti skutočnostiam, ktoré nastali po odôvodne nom stanovisku, pokiaľ sú rovnakej povahy a predstavujú rovnaké správanie ako skutoč nosti, na ktoré sa vzťahuje uvedené stanovis ko. 8 Nie je totiž prijateľné, aby členský štát mohol zmenou namietaných opatrení v konaní pred podaním žaloby neustále 21. Keďže španielska vláda v duplike uvádza, že Komisia nemôže zahrnúť jednotlivé povo 7 — Pozri rozsudok z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, lenia do predmetu konania o nesplnenie C-525/03, Zb. s. I-9405, bod 12 a nasl. V tomto prípade Súdny dvor nesúhlasil s návrhmi, ktoré predniesol generálny povinnosti bez toho, aby súčasne nespochyb advokát Jacobs 2. júna 2005 (pozri bod 28 a nasl. a v nich nila prebratie smernice, ktorá sa pri nich odvolanie na poznámku pod čiarou 24), ktorý žalobu považoval za prípustnú, vychádzajúc predovšetkým uplatňuje, táto vláda neuznáva voľnú úvahu, z rozsudku z 10. marca 1987, Komisia/Taliansko (199/85, Zb. s. 1039, bod 7 a nasl.). V tomto poslednom uvedenom ktorá prislúcha Komisii pri začatí konania rozsudku Súdny dvor výnimočne považoval žalobu za o nesplnenie povinnosti. Komisia vzhľadom prípustnú napriek tomu, že porušenie povinnosti bolo odstránené, pretože dotknutý členský štát trval na svojom na jej úlohu strážcu Zmluvy môže Súdnemu právnom výklade. Tieto prípady sa však lepšie pochopia prostredníctvom dôkazu o praxi zaužívanej v členskom štáte, dvoru navrhnúť, aby vyhlásil nesplnenie o ktorý môže Komisia oprieť svoje konštatovanie, že porušenie povinnosti z dôvodu, že v konkrétnom prí povinnosti bolo odstránené (pozri rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C-494/01, Zb. s. I-3331, bod 32). Napriek pade nebol dosiahnutý cieľ sledovaný smer niektorým odkazom v tomto smere Komisia v priebehu pojednávania nepoukázala na existenciu takejto praxe. nicou. 9 8 — Rozsudky z 22. marca 1983, Komisia/Francúzsko, 42/82, Zb. s. 1013, bod 20, a zo 4. februára 1988, Komisia/Taliansko, 113/86, Zb. s. 607, bod 11. Čo sa týka zákonných opatrení, pozri tiež rozsudky zo 17. novembra 1992, Komisia/Grécko, C-105/91, Zb. s. I-5871, bod 13, a z 1. decembra 1965, 9 — Rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko (San Komisia/Taliansko, 45/64, Zb. s. 1126, 1137 a nasl. Rocco), C-365/97, Zb. s. I-7773, bod 60.
I - 4522
KOMISIA/ŠPANIELSKO
22. Španielska vláda okrem toho namieta, že — „výzva“ - má za cieľ vymedziť predmet Komisia počas konania pred podaním žaloby sporu.11 Je tiež pravda, že Komisia musí vzniesla výhrady, ktoré sa týkajú súladu v odôvodnenom stanovisku presne určiť španielskeho práva so smernicou výhrady, ktoré už všeobecnejšie uplatnila vo o biotopoch, ďalej nebezpečenstva, ktoré výzve a ktoré vzniesla proti dotknutému okrem vydry hrozí aj ďalším živočíšnym členskému štátu po tom, čo sa oboznámila druhom, ako aj lovu prostredníctvom pascí, s prípadnými pripomienkami štátu, pred no potom obmedzila žalobu na nebezpečen loženými na základe článku 226 prvého stvo vyplývajúce pre vydru v dôsledku povo odseku ES.12 Ako už bolo uvedené, to však lenia lovu prostredníctvom slučiek. Tieto nebráni obmedzeniu predmetu sporu ani výhrady však nemôžu spochybniť prípustnosť jeho rozšíreniu o neskoršie opatrenia, ktoré žaloby. Nevyhnutný súlad medzi konaním v podstate súvisia s napadnutými opatre pred podaním žaloby a žalobou totiž nevy niami. Hlavnou úlohou konania pred po lučuje možnosť obmedziť predmet sporu. 10 daním žaloby je práve vymedzenie výhrad, ktoré na začiatku konania boli ešte relatívne
všeobecné, a určenie bodov, ktoré už ďalej netreba sledovať.
23. Zo všetkých námietok týkajúcich sa povolení a výhrad, ktoré neboli splnené, španielska vláda vyvodzuje, že celé konanie pred podaním žaloby má vážne nedostatky. Namiesto toho, aby Komisia definovala predmet sporu v písomnej výzve, využila konanie pred podaním žaloby na účely postupného určenia predmetu žaloby. 25. Španielska vláda sa ďalej domnieva, že žaloba nespĺňa požiadavky stanovené člán kom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Má tým na mysli pravdepodobne článok 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, v zmysle ktorého musí žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je žaloba založená. 13 Toto určenie musí byť dosta 24. Touto výhradou však španielska vláda točne jasné a presné, aby umožnilo žalova neuznáva funkciu a účinky konania pred nému pripraviť svoju obhajobu a Súdnemu podaním žaloby v zmysle článku 226 ES. Je pravda, že vyzvanie na zaujatie stanoviska 11 — Rozsudok z 15. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C-230/99, Zb. s. I-1169, bod 31. 12 — Rozsudok z 24. júna 2004, Komisia/Holandsko, C-350/02, 10 — Rozsudky zo 16. septembra 1997, Komisia/Taliansko, Zb. s. I-6213, bod 21. C-279/94, Zb. s. I-4743, bod 25, z 11. júla 2002, Komisia/ 13 — Takéto pravidlo je uvedené v článku 44 ods. 1 písm. c) Španielsko, C-139/00, Zb. s. I-6407, bod 19, a zo 14. júla Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorého judika- 2005, Komisia/Nemecko, C-433/03, Zb. s. I-6985, bod 28. túru v tomto kontexte citovala španielska vláda.
I - 4523
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
dvoru vykonať kontrolu. Z toho vyplýva, že 28. Na záver je potrebné konštatovať, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na žaloba je neprípustná v časti, v ktorej sme ktorých sa žaloba zakladá, musia súdržným ruje proti povoleniu z 24. mája 2001 a pochopiteľným spôsobom vyplývať z jej týkajúcemu sa poľovníckej oblasti AV- samotného textu. 14 10.198 na území obce Mediana de la Voltoya v provincii Ávila. V zostávajúcej časti je žaloba prípustná.
B — O dôvodnosti žaloby
26. Žaloba v prejednávanej veci spĺňa tieto požiadavky. Komisia kritizuje tri presne 29. Je teda potrebné preskúmať, či povolenie určené povolenia, keďže podľa jej názoru lovu na líšky prostredníctvom použitia slu z dôvodu ohrozenia, ktoré predstavujú pre čiek v poľovníckej oblasti SA-10.328 na vydry, porušujú článok 12 ods. 1 a prílohu VI území obce Aldeanueva de la Sierra smernice o biotopoch. v provincii Salamanca porušuje článok 12 ods. 1 a prílohu VI smernice o biotopoch.
1. O prílohe VI smernice o biotopoch
27. Španielska vláda na záver tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku práv 30. Príloha VI smernice o biotopoch obsa neho základu. Táto výhrada by bola opo huje zoznam zakázaných metód dstatnená, keby Komisia nenamietla poruše a prostriedkov odchytu a usmrcovania nie práva Spoločenstva. Komisia však tvrdí, a zakázaných dopravných prostriedkov. že Španielsko porušilo článok 12 ods. 1 Pokiaľ ide o cicavce, písm. a) desiata zarážka a prílohu VI smernice o biotopoch, teda uvádza pasce, ktoré sú svojím princípom ustanovenia práva Spoločenstva. Španielska alebo podľa podmienok používania neselek- vláda v skutočnosti namieta proti odôvodne tívne. niu žaloby. To ale nie je otázka prípustnosti, ale dôvodnosti žaloby. Aj táto výhrada preto musí byť zamietnutá.
31. Vymenované metódy a prostriedky však 14 — Rozsudok z 9. januára 2003, Taliansko/Komisia, C-178/00, nie sú zakázané vždy a v každom prípade, ale Zb. s. I-303, bod 6. iba v prípadoch uvedených v článku 15
I - 4524
KOMISIA/ŠPANIELSKO
smernice o biotopoch. To je jediné ustano systém musí v zmysle článku 12 ods. 1 venie smernice o biotopoch, ktoré odkazuje písm. a) zakázať všetky formy úmyselného na prílohu VI. Zakazuje používanie všetkých odchytávania alebo usmrcovania vzoriek neselektívnych prostriedkov, predovšetkým týchto druhov vo voľnej prírode a v zmysle tých, ktoré sú uvedené v prílohe VI písmena b) úmyselné rušenie týchto druhov, v súvislosti s odchytom alebo usmrcovaním najmä počas obdobia párenia, odchovu druhov divokej fauny uvedených v prílohe mláďat, hibernácie a sťahovania. V písm. a), a v prípadoch, keď sa v súlade s článkom 16 použijú odchýlky na odber, odchyt alebo usmrcovanie druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Dokonca aj v týchto prípadoch sú neselektívne prostriedky zaká zané iba vtedy, ak sú schopné spôsobiť miestne vyhubenie alebo vážne poškodenie 34. Pokiaľ ide o dosah zákazu uvedeného populácií takýchto druhov. v článku 12 ods. 1 písm. a), treba upresniť, že výraz „úmyselné“, ktorý je tu použitý, sa vzťahuje ako na odchytávanie, tak na usmrcovanie chránených živočíšnych dru hov. To síce odporuje francúzskej verzii, podľa ktorej sa výraz „intentionnelle“, použitý v jednotnom čísle, vzťahuje iba na usmrco- 32. Povolenie, ktoré je predmetom tohto vanie, potvrdené je to však v ostatných sporu, sa vzťahuje na líšku, ktorá nie je jazykových verziách, v ktorých bola smernica uvedená ani v prílohe IV písm. a), ani prijatá. V španielskej, nemeckej, gréckej v prílohe V smernice o biotopoch. Nie je a portugalskej verzii sa výraz „úmyselné“ preto možné uplatniť zákaz neselektívnych bez akýchkoľvek pochýb vzťahuje na obidva prostriedkov. Nemožno teda konštatovať akty. V anglickej, holandskej a dánskej verzii porušenie prílohy VI smernice o biotopoch. ho možno spojiť buď iba s odchytávaním, alebo s obidvoma aktmi. Iba talianska verzia by mohla byť vykladaná tak ako francúzska, ale aj v taliančine je možné spojiť „úmyselné“ s obidvoma aktmi. Nakoniec gramaticky vzťahovať výraz „úmyselné“ na obidva akty je aj v súlade s Bernským dohovorom, ktorý sa v Spoločenstvách uplatňuje prostredníc tvom smernice o biotopoch a smernice 2. O článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch o ochrane voľne žijúceho vtáctva 15 16.
15 — Smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98). 16 — Správa k Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich 33. Je teda potrebné preskúmať, či povolenie organizmov a prírodných stanovíšť (1997 — 1998) (článok 9 ods. 2) (predložená Európskou komisiou), SEC/2001/0515 porušuje článok 12 ods. 1 smernice v konečnom znení. Pozri tiež uznesenie Rady z 19. októbra o biotopoch. V jeho zmysle sú členské štáty 1987 o pokračovaní a uplatňovaní politiky a akčného programu Európskeho spoločenstva pre životné prostredie povinné prijať opatrenia potrebné na vytvo (1987 — 1992) (Ú. v. ES C 328, č. 5.1.6). Rozsudok z 13. februára 2003, Komisia/Luxembursko (C-75/01, renie systému prísnej ochrany živočíšnych Zb. s. I-1585, bod 57), nebráni tomu, aby bol uvedený druhov uvedených v prílohe IV písm. a) dohovor zohľadnený, keďže Súdny dvor v tomto rozsudku iba vyhlásil, že prebratie dohovoru neznamená prebratie smer v prostredí ich prirodzeného pohybu. Tento nice, ak je dohovor menej prísny než smernica.
I - 4525
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
35. Je potrebné preskúmať, či je povolenie vtedy, ak by usmrcovanie alebo odchytávanie v súlade so systémom prísnej ochrany chránených druhov bolo cieľom konania. stanoveným v článku 12 ods. 1 smernice Týmto smerom sa uberajú aj termíny použité o biotopoch, ktorý zakazuje úmyselné ochy vo francúzskej verzii („intentionnelle") távanie alebo usmrcovanie vydry a úmyselné a v anglickej verzii („deliberate") smernice rušenie tohto druhu. o biotopoch. Termín intentionnelle zodpo vedá termínu intention, teda termínu, ktorý vo francúzskom trestnom práve označuje úmysel (v nemčine: „Vorsatz"). 18 Vo fran cúzskom práve úmysel zahŕňa ako vedomosť, tak aj vôľu vykonať čin. Naopak, nepriamy úmysel (dolus eventualis, dol éventuel), teda vedomosť o možnom následku konania a uzrozumenie s ním, nie je ekvivalentný úmyslu s výnimkou výslovného ustanovenia a) O „úmyselnom" ohrození vydry zákona 19. Anglický termín deliberate nemá (v nemčine: „absichtlich") porovnateľný význam v právnom jazyku. Anglický výraz zodpovedajúci úmyslu je intention. Napriek tomu by mal aj termín deliberate zahŕňať vedomostnú aj vôľovú zložku.
36. Povolenie by nebolo v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice o biotopoch už vtedy, ak by pri vykonávaní povolenia mohlo dôjsť k úmyselnému škodlivému pôsobeniu na vydry. 17
38. Podľa tohto doslovného výkladu článku 37. Podľa nemeckého trestného práva by 12 ods. 1 písm. a) a b) smernice o biotopoch o „úmyselný charakter" (Absicht) išlo iba — z hľadiska použitia termínu v trestnom práve — by uvedené konania mali byť zakázané iba vtedy, ak by k nim došlo s vedomosťou a vôľou škodiť chráneným 17 - Výraz „úmyselne“ nie je relevantný iba pre konania zakázané v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch vo druhom. V praxi by tieto zákazy porušilo iba vzťahu k chráneným druhom v zmysle prílohy IV písm. a). Aj článok 5 smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva stanovuje, pokiaľ ide o druhy vtáctva žijúce na európskom území, zákaz úmyselného usmrcovania alebo odchytu [písm. a)] úmyselného rušenia týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné 18 — Pozri článok 121-3 ods. 1 francúzskeho code pénal. vzhľadom na ciele tejto smernice [písm. d)] a úmyselné 19 — Pozri článok 121-3 ods. 2 francúzskeho code pénal. Tu ničenie alebo poškodzovanie ich hniezd a vajec alebo stanovená úprava úmyselného ohrozenia iných osôb pred odstraňovanie hniezd [písm. b)]. stavuje kodifikáciu nepriameho úmyslu.
I - 4526
KOMISIA/ŠPANIELSKO
málo konaní zameraných priamo proti chrá 41. Článok 12 ods. 4 smernice o biotopoch neným živočíšnym druhom, ako napríklad stanovuje, že členské štáty vytvoria systém odchytávanie, dezinfekcia alebo týranie zvie monitorovania náhodného odchytu rat. a usmrcovania chránených živočíšnych dru hov, a ak to bude potrebné, prijmú ochranné opatrenia 22.
42. V zmysle článku 5 smernice 2004/35 sa 39. Na druhej strane rezolúcia Stáleho musí zabrániť vzniku predvídateľných škôd výboru Bernského dohovoru č. 1/89 na chránených druhoch, pokiaľ tieto škody z 9. júna 1989 20 uvádza, že aspoň termíny môžu mať významný negatívny vplyv na intentionnelle/deliberate používané v tomto dosiahnutie alebo udržanie priaznivého stavu dohovore musia byť za istých okolností ochrany týchto druhov. V zásade teda musí vykladané aj v širšom zmysle. Pokiaľ ide ísť o udalosti týkajúce sa veľkého počtu o miesta slúžiace na rozmnožovanie alebo na jedincov. Táto povinnosť platí v princípe pre odpočinok v zmysle článku 6 písm. b) profesionálne činnosti v prípade úmyselného dohovoru, tieto termíny je vhodné vykladať alebo zavineného konania a pre určité v tom zmysle, že zahŕňajú aj konania, ku činnosti — zvyčajne priemyselného charak ktorým dôjde bez cieľa poškodiť miesta teru — dokonca nezávisle na úmysle alebo slúžiace na rozmnožovanie alebo na odpoči zavinení. nok, no s vedomím, že tieto konania pravdepodobne spôsobia škody.
43. Súdny dvor sa zaoberal pojmom úmysel v rámci článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch pri príležitosti konania o nesplnenie povinnosti týkajúceho sa chrá nenej korytnačky morskej Caretta caretta 23. 40. Z hľadiska systematiky si treba uvedomiť, Tento prísne chránený druh využíva pre že systém prísnej ochrany v zmysle článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch je doplnený článkom 12 ods. 4 smernice o biotopoch 22 — Príkladom podobných ochranných opatrení, ktoré neobvykle patria do práva Spoločenstva, je nariadenie Rady (ES) č. 812 a smernicou Parlamentu a Rady 2004/35/ES z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpo náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) vednosti pri prevencii a odstraňovaní envi č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, s. 12, oprava v Ú. v. EÚ L 185, s. 4). Spoločenstvá museli prijať túto úpravu, pretože má výlučnú ronmentálnych škôd 21, predovšetkým jej právomoc v odvetví rybolovu. článkom 5. 23 — Rozsudok z 30. januára 2002, Komisia/Grécko, C-103/00 (Caretta caretta), Zb. s. I-1147. Pozri tiež rozsudok zo 17. decembra 1987, Komisia/Nemecko (412/85, Zb. s. 3503, bod 14 a nasl.): zámer využívať územie napríklad pre poľnohospodárstvo zároveň nevylučuje úmyselné usmrcova- nie alebo odchytávanie druhov vtáctva, úmyselné ničenie 20 — Prístupné na internetovej stránke Rady Európy http://www. alebo poškodzovanie hniezd a vajec a úmyselné rušenie coe.int. týchto vtákov v zmysle článku 5 smernice o ochrane voľne 21 — Ú. v. EÚ L 143, s. 56; Mim. vyd. 15/008, s. 357. žijúceho vtáctva.
I - 4527
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
rozmnožovanie iba niekoľko pláži v oblasti 46. Táto téza však nie je presvedčivá. Pojem Stredomoria. Najdôležitejšie pláže sa nachá úmysel v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) dzajú v zálive Laganas na gréckom ostrove smernice o biotopoch sa vzťahuje na zaká Zakynthos. Využívanie týchto pláží na roz zané konania poškodzujúce chránené živo množovanie korytnačiek je rušené premáv číšne druhy. Tento pojem by bol pozbavený kou mopedov na pláži, prítomnosťou ležadiel svojho významu, pokiaľ by stačilo, aby bola a slnečníkov, ako aj nepovolených stavieb či škoda spôsobená iba v súvislosti s konaním, premávkou vodných bicyklov a malých člnov ktoré je vedené s iným úmyslom. Okrem v pobrežných oblastiach. Všetky tieto aktivity toho aj doplňujúce ochranné ustanovenia boli preto zakázané prostredníctvom záka- v článku 12 ods. 4 smernice o biotopoch zových značiek. a v článku 5 smernice 2004/35 by boli výrazne pozbavené ich praktických účinkov, ak by bolo každé poškodenie, ktoré je stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) smernice o biotopoch, zakázané v miere, v akej bolo spôsobené iba úmyselným konaním.
44. Keďže Komisia počas návštev ostrova konštatovala, že k tomuto rušeniu dochádza vo veľkom rozsahu, podala žalobu s návrhom, aby súd vyhlásil, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej 47. Rozsudok je založený na inej koncepcii vyplývajú z článku 12 ods. 1 smernice úmyslu. Keďže aj napriek zákazovým znač o biotopoch. kám na pláži ďalej premávali mopedy a kotvili lode, Súdny dvor to považoval za konanie, ktoré úmyselne ruší morskú koryt načku počas obdobia rozmnožovania v zmysle článku 12 ods. 1 písm. b) smernice o biotopoch. 25
45. Generálny advokát Léger vo svojich návrhoch v tejto veci vychádzal zo skutoč nosti, že premávka mopedov a používanie ležadiel, slnečníkov či výstavba nepovolených stavieb boli úmyselné a spôsobilé rušiť daný 48. Tento záver by mohol byť chápaný v tom druh v období, keď má byť podľa práva zmysle, že úmysel sa predpokladá už vtedy, Spoločenstva osobitne chránený. 24 Tým ak konajúca osoba mohla na základe skutko postavil úmysel konajúcich subjektov pred vých okolností vedieť, že jej správanie príslušné konanie, ale nie pred poškodenie ohrozuje chránené druhy. Na základe toho druhu. by bola obyčajná nedbanlivosť považovaná
24 — Návrhy z 25. októbra 2001 vo veci Komisia/Grécko [rozsudok 25 — Rozsudok Caretta caretta, už citovaný v poznámke pod C-103/00 (Caretta caretta), Zb. s. I-1147] bod 57. čiarou 23, bod 36.
I - 4528
KOMISIA/ŠPANIELSKO
v zmysle článku 12 ods. 1 smernice ale ktorý by toleroval, aby k vedomému o biotopoch za úmysel. poškodeniu týchto druhov dochádzalo inými konaniami.
51. Na rozdiel od výkladu, ktorý ponúkol generálny advokát Léger, výklad Súdneho 49. Nemožno sa však domnievať, že Súdny dvora nevedie k pozbaveniu účinku článku dvor chcel pojem úmysel rozšíriť až tak, že by 12 ods. 4 smernice o biotopoch ani smernice ho bolo možné predpokladať nezávisle od 2004/35. vôle konajúcej osoby. Vo všetkých troch skúmaných jazykových verziách totiž kon cepcia úmyslu zahŕňa veľmi silný prvok vôle. Uvedené skutočnosti preto musia byť chá pané v tom zmysle, že sa muselo pred pokladať, že vzhľadom na zákazové značky užívatelia mopedov a lodí vedeli o ohrození 52. Článok 12 ods. 4 smernice o biotopoch korytnačiek. Z tejto vedomosti je rovnako totiž do tohto výkladu pojmu úmysel zahŕňa vhodné vyvodiť, že prinajmenšom vzali do prípady, v ktorých nebezpečenstvo pre chrá úvahy škodu hroziacu chráneným korytnač nené druhy nie je vzaté do úvahy. Prípadné kám. Kritériom pri posúdení úmyslu je teda ochranné opatrenia môžu spočívať pre to, či ohrozenie chránených živočíšnych dovšetkým v oznámení tohto ohrozenia druhov bolo konajúcej osobe známe prostredníctvom informovania alebo ozna a napriek tomu podstúpila toto riziko. mov.
53. Pokiaľ ide o smernicu 2004/35, ochrana stanovená v článku 5 je reštriktívnejšia vo vzťahu k škodám, ktorým treba predchádzať, 50. Každé ďalšie obmedzenie pojmu úmysel rozhodne je však širšia, čo sa týka požado na jeho význam v rámci trestného práva by vaných subjektívnych prvkov. Prevencia sa bolo v rozpore s definíciou „systému prísnej totiž uplatňuje iba na závažné negatívne ochrany”, ktorý sa má realizovať prostredníc pôsobenie na dosiahnutie alebo udržanie tvom zákazov uvedených v článku 12 ods. 1 priaznivého stavu ochrany, zatiaľ čo zákazy smernice o biotopoch. Za „prísny“ nemožno v článku 12 ods. 1 platia aj pre konania považovať ten systém ochrany, ktorý zaka s menej závažnými následkami, pretože sa zuje usmrcovanie, odchytávanie alebo ruše týkajú iba určitých jedincov. Povinnosť pre nie druhov všeobecného záujmu iba obme vencie stanovená smernicou 2004/35 však dzene vo vzťahu k niektorým konaniam, v zásade platí aj pre nedbanlivé konania zameraným priamo proti týmto druhom, a v prípade určitých činností — pre-
I - 4529
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
dovšetkým priemyselných — dokonca nezá súhlas s poškodením chránených živočíšnych visle od úmyslu či zavinenia. Výklad pojmu druhov. Tento záver je však prijateľný iba úmysel, ktorý urobil Súdny dvor, tým bráni v prípade, ak by lovci vedeli, že jedinci týchto vytvoreniu medzery v ochrane určitých druhov sa vyskytujú v oblastiach, v ktorých jednotlivých exemplárov, ktorá je zabezpe boli použité rôzne metódy lovu. čená článkom 12 smernice o biotopoch, a v ochrane populácií zabezpečenej smerni cou 2004/35, ale smernici 2004/35 pone cháva ešte vlastný rámec pôsobnosti.
57. V predmetnom prípade však nie sú dostatočné indície pre tvrdenie, že lovci pri kladení slučiek vedeli o hrozbe, ktorú tieto 54. Je teda potrebné domnievať sa, že slučky predstavujú pre vydry. Zatiaľ čo bolo o úmyselné poškodenie chránených živočíš známe, že pláže v Zakynthose sú jednou nych druhov ide vtedy, ak je následkom z mála lokalít v oblasti Stredomoria, konania, pri ktorom konajúca osoba vedela v ktorých sa rozmnožuje korytnačka morská o riziku hroziacom pre chránené druhy Caretta caretta, v prejednávanej veci je a vzala ho do úvahy. dokonca sporný samotný výskyt vydry v danej poľovníckej oblasti. Ešte v rámci konania pred podaním žaloby Komisia uviedla vydru len ako ďalší zasiahnutý druh a na prvom mieste spomenula predovšetkým rysa iberského (Lynx pardinus). Až do dôkazu o opaku nemožno preto lovcom vyčítať, že vedeli o výskyte vydry v ich 55. Do tejto koncepcie úmyslu zapadajú aj poľovníckej oblasti, a teda aj o nebezpečen tvrdenia Komisie. Tá sa domnieva, že na stve, v ktorom sa nachádza. území, na ktorom bol potvrdený výskyt vydry, nemožno lov prostredníctvom nese- lektívnych prostriedkov chápať ako neúmy selné odchytávanie chráneného druhu. Odkaz na líšky je podľa nej čisto formálny.
58. Okrem toho na pláži v Zakynthose sa nachádzali značky, ktoré výslovne zakazovali predmetné správanie. Naproti tomu kladenie slučiek v prejednávanom prípade bolo 56. Komisia sa preto opiera o objektívne priamo povolené. Lovci sa preto museli riziko spojené s používaním neselektívnych domnievať, že neporušujú žiaden právny metód lovu. Z toho implicitne vyvodzuje predpis.
I - 4530
KOMISIA/ŠPANIELSKO
59. Na základe toho nemožno kvalifikovať 62. Členské štáty sa preto nemôžu obmedziť prípadné škodlivé pôsobenie na vydry spô na stanovenie všeobecných zákazov inšpiro sobené lovom prostredníctvom použitia slu vaných znením článku 12 ods. 1 smernice čiek za úmyselné. o biotopoch. Naopak, v prípade potreby musia tiež prijať konkrétne pravidlá zame rané na ochranu chráneného druhu na určitých miestach, pokiaľ tieto miesta majú podstatný význam pre zachovanie tohto druhu a uvedený druh je vystavený osobitným rizikám, a zabezpečiť ich dodržia vanie. 28
b) O podmienkach povolenia
63. Komisia v prejednávanej veci síce nevy 60. Je však tiež otázne, či je štátne povolenie žaduje, aby boli stanovené alebo vykonané v súlade s prísnym systémom ochrany takéto ustanovenia spojené s miestom stanoveným v článku 12 ods. 1 smernice ochrany vydry, ale namieta proti povoleniu o biotopoch iba z toho dôvodu, že povolené lovu prostredníctvom použitia slučiek. konania nemusia nevyhnutne porušovať výslovné zákazy písmen a) až d).
64. Ak však členské štátu môžu byť priamo prinútené prijať a zabezpečiť aktívne dodr žiavanie osobitných miestnych ustanovení 61. Rozsudok týkajúci sa korytnačky mor o ochrane chránených živočíšnych druhov, skej Caretta caretta uvádza aj v tomto v rámci ich povoľovacej činnosti sú potom zmysle užitočné odkazy. Na základe tohto povinné na prvom mieste posúdiť, či povo rozsudku totiž Grécko porušilo článok 12 ľujúce opatrenia poškodzujú chránené živo smernice o biotopoch aj z dôvodu, že číšne druhy. miestne ochranné ustanovenia v Zakynthose neboli schopné zabezpečiť účinnú ochranu korytnačiek v období roz množovania. 26 Grécko bolo okrem toho odsúdené z dôvodu, že v súvislosti s neustálymi porušovaniami nezabezpečilo účinné dodržiavanie existujúcich pravidiel 65. V rámci tohto preventívneho uplatnenia o ochrane korytnačiek. 27 článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch nie je
28 — Súdny dvor bude musieť v tomto smere preskúmať výklad 26 — Rozsudok Caretta caretta, už citovaný v poznámke pod rozsudku Caretta caretta (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 27 a nasl. čiarou 23) vo veci Komisia/Grécko, C-518/04 (Vipera 27 — Tamže, bod 39. schweizeri) (oznámenie v Ú. v. EÚ C 57, 2005, s. 15).
I - 4531
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
podstatné, či jednotlivci dovŕšením svojho stredníctvom slučiek bez potreby ďalších konania úmyselne poškodia chránené druhy. objasnení predpokladať, že vydry tým Oveľa dôležitejšie je stanoviť, či príslušné nebudú poškodené. orgány musia predpokladať, že povolené konanie bude mať za následok poškodenie zakázané v zmysle článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch. V tomto prípade bude možné vydať povolenie iba v rámci výnimiek stano vených v článku 16 smernice o biotopoch. Ak by tak príslušné orgány neurobili, nepriamo by tým porušili zákazy stanovené v článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch.
68. Pri posúdení tejto otázky je potrebné preskúmať všetky dokumenty predložené Súdnemu dvoru. Španielska vláda totiž výslovne uviedla po prvýkrát v duplike, že vodné toky zobrazené na mape v poľovníckej oblasti SA-10.328 na území obce Aldeanueva de la Sierra často vysychajú, toto tvrdenie 66. Táto povinnosť príslušných orgánov však nepredstavuje nový dôkaz, ktorého nepredpokladá úmysel v zmysle trestného oneskorené predloženie by bolo odôvodnené práva. Subjektívnu zložku úmyslu nie je v zmysle článku 42 ods. 1 rokovacieho možné uplatniť na verejný orgán. Tieto poriadku. Naopak, španielska vláda už orgány musia predovšetkým použiť najlepšie vo svojej odpovedi na prvú výzvu uviedla, vedecké dôkazové prostriedky, ktoré sú že výskyt vydry je nepravdepodobný k dispozícii. 29 Na účely uplatnenia všeobec z dôvodu charakteru daného územia. Toto ných poznatkov na konkrétny prípad môže tvrdenie je objasnené údajom o vysýchaní byť za určitých okolností nevyhnutné získať vodných tokov. Okrem toho Komisia spo dodatočné informácie. menula tieto vodné toky prvýkrát v replike.
67. Je teda potrebné preskúmať, či španiel ske orgány mohli pri povolení lovu pro- 69. Pokiaľ ide o údaje, ktoré španielska vláda uviedla v duplike a Komisia po ukončení 29 — Pozri rozsudky zo 17. januára 1991, Komisia/Taliansko, písomnej časti konania, nepredstavujú C-157/89 (Obdobia lovu), Zb. s. I-57, bod 15; z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C-3/96 (Zoznam IBA), dôkazy vo vlastnom zmysle slova. Ide iba Zb. s. I-3031, bod 69 a nasl., a z 9. decembra 2004, o oznámenia všeobecne známych faktov na Komisia/Španielsko, C-79/03 (Kvóty pri love), Zb. s. I-11619, bod 41. podporu vlastného stanoviska.
I - 4532
KOMISIA/ŠPANIELSKO
70. Pochybnosti, ktoré pretrvávajú po pre s touto oblasťou. Tieto vodné toky patria do skúmaní týchto dôkazov, idú v neprospech hydrografickej siete nachádzajúcej sa na Komisie, keďže v rámci konania o nesplnenie západ od Quilamas, kde bol tiež potvrdený povinnosti jej prislúcha preukázať porušenie výskyt vydry. 32 Španielska vláda však práva Spoločenstva. 30 namieta proti tvrdeniu Komisie, pričom Komisia sa proti tomu neohradila, že tieto vodné toky pravidelne vysychajú. Z predložených štúdií vyplýva, že vydra sa výnimočne môže vyskytovať v riekach, ktoré niekedy vysýchajú, ale v zásade k tomu nedochádza. 33
71. Účastníci konania sa nezhodujú v otázke, či sa vydra vyskytuje v poľovníckej oblasti SA-10.328. Komisia vychádza z bežného formulára návrhu na zaradenie španielskej lokality „Quilamas“ na účely siete Natura 2000, vydaného španielskymi orgánmi. Podľa tohto formulára by sa vydra mala vyskytovať v navrhovanom regióne. „Quilamas“ má rozlohu viac ako 10 000 hektárov. Poľovnícka oblasť sa nachádza v priamom susedstve s touto lokalitou, a to na severozápade, ale 73. Na základe uvedených informácií najvýznamnejšie vodné toky nachádzajúce sa vyplýva, že prítomnosť vydry v poľovníckej v „Quilamas“, napríklad „Arroyo de las oblasti nemožno vylúčiť, je však veľmi Quilamas", tečú na juhovýchod. Medzi nepravdepodobná. týmito vodnými tokmi a poľovníckou oblas ťou sa nachádza pás vrchov s výškou nie koľko stoviek metrov 31. Je preto málo pravdepodobné, že by sa vydry z populácií žijúcich v tejto hydrografickej sieti premiest ňovali do poľovníckej oblasti.
74. Pri posudzovaní rizík spojených s povolením lovu prostredníctvom slučiek bolo okrem možného výskytu vydry vzaté do 72. Komisia však poukazuje aj na skutoč úvahy aj objektívne riziko predstavované nosť, že cez danú oblasť preteká rieka Mina a že rieky Zarzosa a Media tečú v susedstve
32 — LIZANA a kol. In: RUIZ-OLMO a DELIBES.: La nutria en España, 1998, s. 118. 33 — LIZANA a kol. In: RUIZ-OLMO a DELIBES.: La nutria en 30 — Pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľov- España, 1998, s. 118. RUIZ-OLMO a DELIBES, tamže, s. 215, stvo, C-6/04, Zb. s. I-9017, bod 75 s ďalšími odkazmi). však zdôrazňujú, že výskyt vydry v riekach, ktoré vysýchajú, 31 — Pozri mapu na internetovej stránke http://www.dipsanet.es/- sa v mnohých oblastiach Španielska potvrdzuje čoraz provin/MapaSalamanca2003.pdf. častejšie.
I - 4533
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-221/04
spôsobom lovu, ako aj význam prípadných redukcii v minulosti opäť v súčasnosti vzrastá škôd. alebo je prinajmenšom stabilizovaná. 37
77. Na záver možno zhrnúť, že prítomnosť vydry v poľovníckej oblasti SA-10.328 je málo pravdepodobná. Stupeň rizika pre 75. Na rozdiel od toho, čo uviedla španielska vydry, ktoré by sa prípadne dostali do vláda, skutočne existuje riziko, že sa vydry poľovníckej oblasti, by bol okrem toho skôr chytia do slučiek a utrpia tým zranenia, ktoré nízky. Ak by však vydry boli napriek tomu môžu byť smrteľné.34 Španielska vláda však chytené, bolo by to nemilé, ale vzhľadom na poukázala na dokument, na základe ktorého stav ochrany populácie vydier v regióne je možné uzavrieť, že chytenie vydier do Salamanca 38 by nešlo o značnú škodu. Na pascí umiestnených na pevnine je skôr základe informácií, ktorými disponuje Súdny nepravdepodobné. 35 Zdá sa, že oveľa častej dvor, je teda potrebné vychádzať šie sú vydry zrazené na ceste alebo utopené z predpokladu, že orgány zodpovedné za v sieťach alebo podobných prostriedkoch na lov sa mohli bez ďalších informácií domnie rybolov. 36 Kladenie slučiek za pomoci vať, že povolenie lovu prostredníctvom odborníkov a zákaz kladenia slučiek slučiek neohrozí vydry. v oblastiach hrádzí ešte znižujú riziko pred stavované slučkami.
c) Záver
76. Okrem toho sa zdá nesporné, že popu lácia vydry v oblasti Salamanca — tak ako vo väčšine iných španielskych regiónov 78. Na základe toho nemožno určiť, že a v iných častiach Európy — po výraznej Španielsko si nesplnilo povinnosti uvedené v článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch. Žaloba preto musí byť zamietnutá. 34 — Pozri správu BBC z 3. mája 2005 o usmrtení vydry chytenej do slučky, http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/corn- wall/4511053.stm, a správu International Otter Survival Fund z 3. mája 2003, http://www.otter.org/Update.html, 37 — RUIZ-OLMO a DELIBES In: RUIZ-OLMO a DELIBES.: La o usmrtení vydry z dôvodu srdcovej dilatácie, ktorá sa nutria en España, 1998, s. 212 a nasl. niekoľko hodín snažila vyslobodiť zo slučky. 38 — Tým sa vydra líši napríklad od korytnačky morskej Caretta 35 — PALAZÓN a RUIZ-OLMO In: II Jornadas SECEM 1995, caretta, ktorá využíva na rozmnožovanie už iba niekoľko s. 67. pláži v Stredomorí, a od veľmi vzácneho rysa iberského, ktorý 36 — SAAVEDRA a kol. In: V Jornadas SECEM 2001, s. 125. sa vyskytuje iba v Španielsku.
I - 4534
KOMISIA/ŠPANIELSKO
V — O trovách ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Španielske kráľov stvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo 79. Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať poriadku Súdneho dvora účastník konania, ju na náhradu trov konania.
VI — Návrh
80. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
I - 4535