C-226/04

I - 1350

LA CASCINA A I.

curazione contro gli infortuni sul lavoro k 1. januáru 2003 zaplatil dane, ktoré dlžil. (Narodnemu inštitútu pre poistenie proti Zilch tiež zdôraznil skutočnosť, že podal pracovným úrazom, ďalej len „INAIL"). žiadosť o uplatnenie zákona upravujúceho legalizáciu daňových dlhov a bolo mu povolené uskutočniť platby v splátkach.

I - 1351

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-226/04 A C-228/04

8 Keďže taliansky súd konštatoval výkladové platenia daní podľa talianskych práv­ rozdiely v rozsudkoch, ktoré vydali rôzne nych predpisov alebo právnych pred­ talianske súdy na základe článku 12 legisla­ pisov štátu, v ktorom sú usadení', tívneho dekrétu č. 157/1995, a domnieval sa, — vykladať výlučne s odvolaním sa na že sa tento dekrét má vykladať s ohľadom na nesplnenie týchto povinností — overi- smernicu 92/50, prerušil konanie a položil teľné k uvedenému dátumu (uplynutie Súdnemu dvoru tieto otázky: lehoty na predloženie žiadostí o účasť, čas bezprostredne pred prijatím roz­ hodnutia, aj keď dočasným, o tom, s kým bude uzavretá zmluva) — s vylúčením akejkoľvek možnosti následnej .legalizácie';

I - 1352

LA C A S C I N A A I.

nie je toto ustanovenie v rozpore so s právom Spoločenstva totiž vyplýva zo základnými zásadami práva Spoločen­ systému Zmluvy [ES], ktorá tým umožňuje stva, akými sú rovnaké zaobchádzanie vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich so všetkými o b č a n m i Únie alebo právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva — pokiaľ ide výlučne o verejné obstará­ Spoločenstva pri rozhodovaní o spore" 4. vanie — záruka par condicio v prospech V prejednávanej veci z toho vyplýva, že aj všetkých podnikov, ktoré žiadajú o účasť keď má osobitné podmienky vylúčenia v ňom." potencionálnych záujemcov určiť vnútro­ štátne právo 5, ako to Komisia zdôrazňuje vo svojich p í s o m n ý c h p r i p o m i e n k a c h , napriek tomu je potrebné vnútroštátnemu súdu poskytnúť výklad článku 29 písm. e) a f) smernice 92/50.

9 Cascina a Zilch, rakúska a talianska vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev vstúpili do písomnej časti konania pred Súdnym dvorom ako vedľajší účastníci. Pojednávanie sa konalo 30. júna 2005 a v jeho priebehu vyjadrili Cascina, Zilch, 11 Zdá sa, že prvá a štvrtá otázka sa týkajú G. f. M., Pedus Service, talianska vláda miery voľnej úvahy, ktorá je ponechaná a Komisia svoje stanoviská. vnútroštátnemu zákonodarcovi na prebratie článku 29 smernice 92/50. Presnejšie, prvá otázka uvádza dva odlišné výkladové body. Na jednej strane sa vnútroštátny súd pýta na dôsledky slovného rozdielu, ktorý uvádza medzi znením tejto smernice a jej prebratím

I - 1353

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — SPOJENÉ VECI C-226/04 A C-228/04

do vnútroštátneho práva. Na druhej strane je podniky, „ktoré si neplnia" tie isté povinnosti. položená otázka, či uvedená smernica vyža­ Podľa tohto súdu je povinnosť plniť si duje splnenie povinností uvedených v článku povinnosti širšia než povinnosť splniť si svoje 29 písm. e) a f) tejto smernice v plnom povinnosti. Uvedený súd odkazuje najmä na rozsahu a bez omeškania. Zásady práva možnosť podniku využiť legalizáciu zo strany Spoločenstva uvedené vo štvrtej otázke daňových orgánov, ktorá môže mať spätné vnútroštátneho súdu budú užitočné na účinky. zodpovedanie týchto dvoch bodov. Svojou druhou a treťou otázkou chce vnútroštátny súd vedieť, ku ktorému okamihu môže podnik, ktorý sa účastní verejného obstará­ vania formou verejnej súťaže, preukázať, že si splnil svoje daňové povinnosti a povinnosti týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie. Postupne preberiem dosah uvedeného slovného rozdielu, výklad, ktorý 13 Po prvé zdôrazňujem, že článok 29 treba dať pojmu „splniť si svoje povinnosti", smernice 92/50 poskytuje členským štátom a potom otázku, ku ktorému okamihu je možnosť stanoviť dôvody vylúčenia, ktoré podniku povolené predložiť tento dôkaz. vymenúva. Členské štáty však nie sú povinné prijať takéto kvalitatívne kritéria výberu 6. Talianska republika využila túto možnosť tým, že vo svojich vnútroštátnych predpisoch stanovila vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní pre podniky, ktoré „si neplnia" svoje povinnosti týkajúce sa platenia prís­ pevkov na sociálne zabezpečenie a daňové povinnosti. II — Analýza

15 Na prvú otázku v preformulovanom znení preto treba odpovedať tak, že výraz „splniť si povinnosti", ktorý je obsiahnutý 1 Vplyv omeškania s platením v texte smernice 92/50, možno vykladať tak, že znamená „plniť si povinnosti", tak ako je uvedený v talianskom ustanovení na pre­ bratie smernice, keďže oba výrazy majú ten istý zmysel. 17 Vnútroštátny súd sa po prvé pýta, či článok 29 písm. e) a f) smernice 92/50 sa má vykladať tak, že vyžaduje splnenie povinností, 7 — Pokiaľ ide o verejné obstarávanie prác, článok 29 písm. e) a f) smernice 92/50 zodpovedá článku 24 písm. e) a f) smernice ktoré uvádza „v celom rozsahu a bez omeš­ 93/37. Talianska verzia tohto článku 24 písm. e) a f) smernice 93/37 uvádza „che non sia in regola"; francúzska verzia „qui kania". n'est pas en règle", španielska verzia „que no esté al corriente", portugalská verzia „não tenham cumprido", anglická verzia „has not fulfilled" a nemecká verzia „nicht erfüllt haben". Článok 20 ods. 1 písm. e) a f) smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110), zmenenej a doplnenej smernicou 2001/78, používa tiež vyraz „qui n'est pas en règle" vo francúzskej verzii, zatiaľ čo v taliančine je zvoleným výrazom „non abbia adempiuto" a v portugalskej verzii „não tenham cumprido". Článok 45 ods. 2 písm. e) a 0 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov 18 Cascina v tomto ohľade tvrdí, že sa­ zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na motné omeškanie s platením nemôže viesť dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. ES L 134, p. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) je dôležitý, pretože jeho k vylúčeniu. Žalobca v tejto súvislosti uvádza cieľom je zjednotiť platné ustanovenia v rôznych smerniciach, a najmä smernice 92/50 a 93/37. Francúzska verzia používa dve tvrdenia. Na jednej strane sa domnieva, „qui n'est pas en règle" a talianska verzia „che non sia in že predmetom platobnej povinnosti uvedenej regola", španielska verzia „que no esté al corriente", portugal- ská verzia „não tenham cumprido", anglická verzia „has not v článku 29 smernice 92/50 nie je skutočné fulfilled", ako aj nemecká verzia „nicht erfüllt haben". zaplatenie, ale všetky prípravné činnosti na

19 Druhé tvrdenie žalobcu je závažnejšie. Podľa neho je zo systematického hľadiska, teda ak sa porovnávajú rôzne dôvody vylú­ čenia vymenované v článku 29 smernice 92/50, absurdné povoliť veľmi zadĺženej spoločnosti účasť vo verejnom obstarávaní za predpokladu, že nie je v konkurze, vo vyrovnaní alebo v likvidácii [v konkurznom konaní, v likvidácii, pod správou súdu alebo neuzavrela s veriteľmi dohodu — neoficiálny 22 Nakoniec tvrdenie žalobcu nemôže byť preklad] [článok 29 písm. a) a b) uvedenej úspešné v časti, v ktorej je založené na smernice] a zároveň nepovoliť slabo zadĺže­ nesprávnom posúdení cieľov sledovaných nej spoločnosti účasť v tom istom verejnom kvalitatívnymi kritériami výberu v systéme obstarávaní s odvolaním sa na to, že je smernice 92/50. V tejto súvislosti už Súdny v omeškaní s plnením svojich daňových dvor v rozsudku Holst Italia 8rozhodol, že povinností alebo povinností týkajúcich sa „jediným cieľom kritérií pre kvalitatívny platenia príspevkov na sociálne zabezpeče­ výber stanovených v kapitole 2 hlavy VI nie. Cascina z toho vyvodzuje, že omeškanie smernice 92/50 je definovať pravidlá objek­ s platením na rozdiel od neplatenia nemôže tívneho posúdenia schopnosti uchádzačov". viesť k vylúčeniu podľa článku 29 písm. e) Schopnosť podnikateľov však nezávisí iba na alebo f) smernice 92/50. ich solventnosti. Kritériá uplatniteľné na základe kvalitatívneho výberu totiž spájajú kritériá týkajúce sa osobných pomerov uchá­ dzača, jeho finančnej a hospodárskej schop­ nosti alebo tiež jeho know-how, výkonnosti, skúsenosti a dôveryhodnosti. Ako to správne uvádza talianska vláda, cieľom, ktorý sleduje článok 29 smernice 92/50, je práve zaručiť 9 dôveryhodnosť záujemcov .

24 Treba konštatovať, že cieľom dôvodov vylúčenia uvedených v článku 29 smernice 92/50 nie je výlučne zabezpečiť solventnosť dotknutého poskytovateľa služieb, ktorá je predmetom článku 31 uvedenej smernice, ale skôr zabrániť tomu, aby tento poskytovateľ služieb nezískal z neplatenia svojich daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie neoprávnenú výhodu v porovnaní s jeho 26 Článok 29 smernice 92/50 sa má teda konkurentmi na účely uzatvorenia zmluvy na vykladať tak, že stanovuje výpočet dôvodov základe verejného obstarávania. Vylúčenie vylúčenia konkurentov z účasti vo verejnom podnikov, ktoré si nesplnili svoje povinnosti obstarávaní v mene zásady rovnosti zaob­ týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne chádzania. Takéto vylúčenie nevyhnutne zabezpečenie a daní, je teda odôvodnené znamená, že súbežný cieľ sledovaný smerni- rizikom porušenia rovnakej príležitosti medzi konkurentmi, ktoré by mohla spôsobiť účasť podnikov, ktoré si neplnia tieto správne povinnosti, vo verejnom obstarávaní. 10 — Rozsudky z 18. novembra 1999, Unitron Scandinavia a 3-S, C-275/98, Zb. s. I-8291, bod 31; zo 7. decembra 2000, ARGE, C-94/99, Zb. s. I-11037, bod 24; zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, C-324/98, Zb. s. I-10745, bod 61; z 18. júna 2002, Hl, C-92/00, Zb. s. I-5553, bod 45, a z 19. júna 2003, GAT, C-315/01, Zb. s. I-6351, bod 73. Na pripomenutie skoršej ustálenej judikatúry v tomto ohľade pozri body 20 a 21 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano v už citovanej veci Hl. Pozri tiež odôvod­ nenie é. 2 smernice 2004/18, ktoré uvádza, že „zadávanie zákaziek v členských štátoch v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä rešpektovaniu zásady volného pohybu tovaru, zásady slobody usadiť sa a zásady slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásada rovnakého [rovnosti — neoficiálny prekíad] zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada transparentnosti". 25 Zásada rovnosti zaobchádzania medzi 11 — Pokiaľ ide o smernicu 93/37, rozsudok Universale-Bau, už konkurentmi je základom práva verejného citovaný, bod 93.

27 Keďže k vylúčeniu konkurenta, ktorý si 2 Dôsledky platenia dlhu v splátkach nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, dochádza preto, aby sa zabezpečila rovnosť zaobchádzania medzi uchádzačmi, nie je potrebné rozlišovať medzi neplatením a oneskoreným platením. Ak by sa totiž 28 Vnútroštátny súd sa po druhé pýta na podnik mohol dovolávať takéhoto omeška­ dosah platenia v splátkach povoleného nia, aby zabránil vylúčeniu z účasti vo správnym orgánom na zistenie, že podnik si verejnom obstarávaní na základe článku 29 nesplnil svoje povinnosti v zmysle článku 29 písm. e) alebo f) smernice 92/50, značne by písm. e) a f) smernice 92/50. Vnútroštátny sa tým obmedzilo uplatnenie tohto ustano­ súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok venia. Dôkazom požadovaným týmto usta­ Tribunale amministrativo regionale per la Puglia č. 1114 z 12. februára 2004, ktorým bol článok 12 legislatívneho dekrétu č. 157/1995 vyložený ako uplatniteľný nielen 12 — Tento cieľ je uvedený v dvadsiatom odôvodnení smernice 92/50, ktoré stanovuje, že „na elimináciu praktík, ktoré na podniky, ktoré sa dopustili podvodného obmedzujú hospodársku súťaž ako takú a najmä účasť štátnych príslušníkov iných členských štátov [účasť štátnych konania, ale tiež na podniky, ktoré nezaplatili príslušníkov iných členských štátov vo verejnom obstarávaní príspevky. Naopak, na základe uvedeného — neoficiálny preklad], je potrebné zlepšiť prístup subjektov poskytujúcich služby k postupom verejného obstarávania". Je článku nemožno vylúčiť podniky využívajúce to tiež vyjadrené v článku 13 ods. 5 tejto smernice, ktorý stanovuje, že „v každom prípade musí byť počet pozvaných legalizáciu prostredníctvom poskytnutia účastníkov dostatočný pre zabezpečenie regulárnej súťaže", a článku 27 ods. 2 druhom pododseku tej istej smernice, podľa ktorého „v každom prípade, aby bola súťaž regulárna, musí byť počet záujemcov vyzvaných na predloženie ponuky dostatočný". Pokiaľ ide o smernicu 93/37, pozri tiež rozsudok zo 7. októbra 2004, Sintesi (C-247/02, Zb. s. I-9215, bod 35). 14 — Periodická povaha plnenia povinností platiť príspevky na sociálne zabezpečenie a dane navyše bráni tomu, aby 13 — Cassia, P.: „Contrats publics et principe communautaire poskytovatelia služieb, ktorí sú uznaní a uvedení na úradných d'égalité de traitement", RTDE, 2002, s. 413, 420, ktorý zoznamoch, mohli mať prospech z domnienky, že spĺňajú uvádza, že „zásada rovnosti Spoločenstva prispieva kritériá pre kvalitatívny výber uvedené v článku 29 písm. e) k zabezpečeniu rozvoja účinnej hospodárskej súťaže pri a f), ako to vyplýva z článku 35 ods. 3 prvého a druhého uzatváraní a plnení zmlúv v rámci verejného obstarávania". pododseku smernice 92/50.

29 Najskôr je potrebné pripomenúť, že v každom prípade sú výška a splatnosť súm, ktoré sú predmetom povinností v daňovej oblasti, ako aj v oblasti sociálneho zabezpe­ 31 Posledný bod, ktorý v súvislosti čenia, stanovené vnútroštátnym právom. s výkladom článku 29 písm. e) a f) smernice S výhradou výkladu vnútroštátneho práva 92/50 uviedol súd a quo, sa týka prípadu, keď súdom a quo sa však zdá, že pokiaľ daňová podnik podal opravný prostriedok na správ­ správa alebo príslušný orgán súhlasil nom alebo súdnom orgáne smerujúci s postupným platením príspevkov na k spochybneniu výšky príspevkov na sociálne sociálne zabezpečenie, ktoré podnik dlhuje, zabezpečenie alebo daní, ktoré je povinný v splátkach, nemožno tento podnik považo­ zaplatiť. V prejednávanej veci zo spisu vať, za podnik, ktorý je v omeškaní. vyplýva, že Cascina podal opravné pros­ triedky na správnom orgáne dvoma listami zo 6. februára 2002 poslanými INAIL. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti cituje

rozsudok

č. 890, ktorý vyhlásil Tribunale amministrativo regionale per l'Umbria 30. novembra 2002, a ktorý sa z dôvodu, že bola spochybnená daňová povinnosť na daňovom súde, domnieval, že predmetný podnik nemohol byť vylúčený z účasti vo verejnom obstarávaní z dôvodu, že si nesplnil svoje povinnosti vzťahujúce sa na platenie 30 Okrem toho v rámci uplatnenia článku daní. Podľa vnútroštátneho súdu vykonal 29 písm. e) a f) smernice 92/50, prináleží rovnakú analýzu Consiglio di Stato 1 6 . dôkazné bremeno, ako to Komisia pripomína vo svojich písomných pripomienkach, pod­ niku, ktorý sa chce zúčastniť verejného obstarávania. Podnik, ktorému správny 15 — Ak správny orgán ešte nerozhodol o žiadosti o zaplatenie orgán povolil platbu jeho daňového dlhu daňového dlhu alebo dlhu na príspevkoch na sociálne zabezpečenie v splátkach v relevantnom okamihu, keď má v splátkach alebo ktorý si splnil svoje podnik povinnosť preukázať, že si splnil tieto povinnosti, logicky ho nebude možné považovať za podnik, ktorý spĺňa povinnosti pred daňovým orgánom, aby podmienky článku 29 smernice 92/50. som použil ten istý výraz ako vnútroštátny 16 — V. komora, 1. december 2003, č. 7836. Rozsudok uvedený v prílohe 3 písomných pripomienok, ktoré Súdnemu dvoru súd, získa osvedčenie od toho istého orgánu, predložil Cascina.

33 Postoj, ktorý Komisia zaujala na pojed­ návaní, je tiež diferencovaný, pretože navr­ 36 Je však nepopierateľné, že podanie žaloby huje odlíšiť prípad, keď sa žalobca dovoláva proti rozhodnutiu daňovej správy môže mať pochybenia, ktorého sa dopustil správny podľa dotknutého vnútroštátneho práva orgán, od prípadu, keď sa daňovník domáha odlišné právne účinky. Tak napríklad na daňovej správe daňovej úľavy. Prístup odkladný účinok žaloby a podmienky jeho k účasti vo verejnom obstarávaní je možný poskytnutia súdom sa líšia medzi jednotli­ iba v prvom prípade. vými právnymi systémami 17. V dôsledku toho by rozdielnosť vnútroštátnych právnych úprav mohla mať za následok, že niektoré podniky, ktoré podali žalobu, sa budú môcť zúčastniť verejného obstarávania, zatiaľ čo iné podniky, ktoré sú zdanené v inom členskom štáte, budú z toho istého verejného 34 Naopak, Cascina a Zilch tvrdia, že obstarávania vylúčené, pretože sa nebudú dodržiavanie práv obhajoby chránených považovať za podniky, ktoré si plnia svoje článkom 24 talianskej ústavy bráni domnie­ daňové povinnosti a povinnosti v oblasti vať sa, že podnik, ktorý podal opravný sociálneho zabezpečenia. prostriedok na správnom alebo súdnom orgáne, si neplní svoje daňové povinnosti alebo povinnosti v oblasti sociálneho zabez­ pečenia. 17 — Ak vnútroštátne právo priznáva podaniu žaloby odkladný účinok, má sa podnik, ktorý podal takúto žalobu považovať za podnik, ktorý si splnil svoje povinnosti v zmysle článku 29 písm. e) a f ) smernice 92/50, až do okamihu, keď bude právoplatným rozsudkom rozhodnuté o jeho návrhoch. Naopak, pri neexistencii odkladného účinku platobnej povinnosti vo vnútroštátnom práve zostáva žalobcovi povin­ nosť plniť si svoje platobné povinnosti, aby vyhovel uvedenému článku, s možnosťou následného vrátenia v jeho prospech. Toto schematické uvedenie nie je samo­ zrejme vyčerpávajúce, pretože odklad platobnej povinnosti 35 Právo Spoločenstva, v danom prípade môže napríklad podliehať podmienke, že podnik zriadi článok 29 písm. e) a f) smernice 92/50, sa záruku.

37 Podanie žaloby, ktoré je výkonom práva, stenie k účasti vo verejnom obstarávaní sú by však nemalo mať za automatický dôsledok stanovené na základe práva verejného obsta- vylúčenie žalobkyne z akéhokoľvek verejného rávateľa za predpokladu, že sa dodržiava obstarávania, a to tým menej, že samo osebe právo na obhajobu a zásada rovnosti zaob­ nemôže narušiť dôveryhodnosť podniku uve­ chádzania medzi podnikmi. Všetci potencio­ denú v článku 29 písm. e) alebo f) smernice nálni účastníci verejného obstarávania tak 92/50. Vylúčiť podnik za to, že podal žalobu, podliehajú jednotným pravidlám. by bolo o to viac nevhodné, že ak by podnik na konci konania uspel, jeho vylúčenie by sa mohlo spochybniť a mohlo by mať za následok povinnosť nahradiť škodu. Za určitých okolností by zrušenie rozhodnutia o vylúčení mohlo spôsobiť zrušenie roz­ hodnutia o tom, s kým bude uzavretá verejná zmluva. 40 Na záruky potrebné na uplatnenie práva na obhajobu, pokiaľ ide o podanie žaloby, sa vzťahuje vnútroštátne právo a procesné pod­ mienky, ktoré toto vnútroštátne právo defi­ nuje, tak ako ich uplatňujú vnútroštátne súdy (ako napríklad v prejednávanej veci Consiglio 38 Napriek tomu, ak by automatickým di Stato), s výhradou dodržiavania základ­ dôsledkom samotného podania žaloby bolo ných zásad práva Spoločenstva 1 8 . to, že by žalobca musel byť pripustený k účasti vo verejnom obstarávaní, existovalo by riziko, že by to podnecovalo podniky podávať žaloby zneužívajúcim spôsobom alebo spôsobovať prieťahy. Okrem toho, ak by sa žalobe, ktorú podal podnik, nevyhovelo po tom, čo uspel vo verejnom obstarávaní, jeho konkurenti by boli znevýhodnení a nemohli by spochybniť postup verejného 41 Požiadavka rovnosti zaobchádzania so obstarávania. záujemcami ukladá, aby daňová situácia podnikov, ktorá je stanovená ich vnútroštát­ nym právom pôvodu, bola uznaná totožným spôsobom, pokiaľ ide o dôsledky na ich pripustenie k účasti vo verejnom obstarávaní. Taliansky právny poriadok, ktorý predovšet­ kým na základe ústavných zásad určuje, že 39 Právo Spoločenstva nepredpisuje žiadnu podnikom, ktoré podali žalobu proti daňo­ z týchto alternatív. Smernica 92/50 totiž vému dlhu, nemožno z tohto dôvodu brániť, poskytuje štátom mieru voľnej úvahy na aby sa zúčastnili verejného obstarávania, je účely posúdenia, či podniky, ktoré podali teda v súlade s požiadavkami práva Spolo­ žalobu, si riadne plnia alebo neplnia svoje čenstva za podmienky, že sa rovnaké pravidlo daňové povinnosti. Túto skutkovú situáciu určuje vnútroštátny právny poriadok pôvodu podnikov, ktoré sa chcú zúčastniť verejného 18 — Pozri rozsudok z 10. novembra 1993, Otto, C-60/92, Zb. obstarávania, zatiaľ čo dôsledky na pripu­ s. I-5683, bod 14.

43 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy t r e b a odpovedať na d r u h ú otázku 45 Podľa Komisie má byť relevantným dňom v preformulovanom znení tak, že pojem deň uplynutia lehoty na predloženie žiadosti „splniť si svoje povinnosti" v zmysle článku o účasť vo verejnom obstarávaní. Podľa 29 písm. e) a f) smernice 92/50 sa má rakúskej vlády môže poskytovateľ služieb vykladať tak, že požaduje skutočné splnenie predložiť dôkaz o tom, že si splnil svoje predmetných povinností, ktorých výšku povinnosti daňovej a sociálnej povahy, až do a splatnosť stanovuje vnútroštátne právo, uplynutia lehoty na predloženie ponúk. a že mu neodporuje vnútroštátne pravidlo Cascina a Zilch naopak tvrdia, že podnik alebo výklad vnútroštátnych pravidiel, podľa môže preukázať dodržanie kritérií pre kvali­ ktorých sa podnik, ktorý podal opravný tatívny výber do doby, než dôjde prostriedok na správny alebo súdny orgán, k predbežnému rozhodnutiu o tom, s kým považuje až do okamihu, vydania konečného bude verejná zmluva uzatvorená. rozhodnutia za podnik, ktorý si splnil svoje povinnosti.

C — Lehota na predloženie dôkazu dodrža­ 46 Je nepochybné, že systém verejného nia kritérií pre kvalitatívny výber obstarávania služieb zavedený smernicou 92/50 sa skladá z dvoch fáz, na jednej strane výber záujemcov pripustených k účasti vo verejnom obstarávaní na základe ich tech­ 44 Tretia otázka položená Súdnemu dvoru nickej, finančnej schopnosti a iných kvalita­ sa týka lehoty, v ktorej majú podniky tívnych kritérií a na druhej strane výber

I - 1362

LA CASCINA A I.

predložených ponúk na základe kritérií na verejnému obstarávateľovi, ktorý skúma iba uzavretie verejnej zmluvy . Toto rozdelenie ponuky podnikov, ktorých schopnosť je verejného obstarávania do dvoch fáz je preukázaná, ako aj uchádzačom, ktorí vyvinú spoločné pre všetky smernice týkajúce sa potrebné úsilie na predloženie takej ponuky 20 verejného obstarávania . iba vtedy, ak ich schopnosť zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa.

50 Postup verejného obstarávania však môže zahŕňať iba jednu fázu bez toho, aby došlo 48 Vymedzenie dvoch odlišných fáz verej­ k porušeniu smernice 92/50. Rozlíšenie ného obstarávania prináša prospech tak medzi kritériami výberu hospodárskych sub­ jektov a kritériami na uzavretie verejnej zmluvy totiž neznamená, že k posúdeniu týchto kritérií dochádza vždy v odlišných 19 — Už citovaný rozsudok Beentjes, ktorý v bode 15 uvádza, že „overenie vhodnosti podnikateľov uskutočňovať práce, ktoré okamihoch. V už citovanom rozsudku Beent­ sú predmetom verejného obstarávania, a rozhodnutie o tom, s kým bude zmluva uzatvorená, sú dva odlišné úkony v rámci jes a GAT sa naopak konštatuje, že ak verejného obstarávania". Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon v tejto veci, ktorý v bode 36 smernica 93/36 „nevylučuje, aby k overeniu usudzuje, že „takto smernica jasne rozlišuje kritériá pre vhodnosti uchádzačov a rozhodnutiu o tom, potvrdenie vhodnosti, ktoré sa týkajú kvalít podnikateľa, a kritériá na uzavretie verejnej zmluvy týkajúce sa kvalít s kým bude verejná zmluva uzavretá, došlo poskytovania, ktoré ponúka, práce, ktorú navrhuje vykonať". Pozri tiež rozsudok GAT, už citovaný, bod 59. 20 — Systém spoločný pre všetky smernice o verejnom obstarávaní a zachovaný v smernici 2004/18. Článok 45 tejto smernice preberá kvalitatívne kritériá, ktorým môžu podliehať hospo­ 21 — Verejný obstarávateľ si naopak až do uzatvorenia verejnej dárske subjekty, ktoré sú záujemcami o účasť vo verejnom zmluvy ponecháva možnosť určiť, že podnik nespĺňa kritériá obstarávaní. pre kvalitatívny výber.

51 V tomto rámci možno dôkaz o dodržaní kritérií pre kvalitatívny výber predložiť až do uplynutia lehoty stanovenej na predloženie ponúk. Keďže verejný obstarávate! skúma dodržiavanie kritérií výberu a predložených ponúk súčasne, nie je užitočné stanoviť dve odlišné lehoty na jednej strane na pred­ loženie -informáciístýkajúcich sa dodržania kritérií výberu a na druhej strane informácií týkajúcich sa predloženej ponuky. Naopak, žiaden dôkaz o dodržaní kritérií pre kvalita­ tívny výber nebude možné predložiť neskôr, 53 Z predchádzajúceho vyplýva, že je pretože akákoľvek následná zmena v spise potrebné na tretiu otázku v preformulova- podniku po uplynutí tejto lehoty by viedla nom znení odpovedať tak, že podnik môže k porušeniu rovnosti zaobchádzania medzi predložiť dôkaz, že splna kritériá pre kvali­ 2 záujemcami 3. tatívny výber, ktoré sú uplatniteľné na verejné obstarávanie, až do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o účasť vo verejnom 22 — Rozsudky Beentjes, uż citovaný, bod 16, a GAT, už citovaný, obstarávaní, s výnimkou prípadu, ak verejný bod 60. obstarávateľ súčasne preskúma dodržanie 23 — Pozri analogicky už citovaný rozsudok Makedoniko Metro kritérií výberu a ponuky záujemcov, a Michaniki vykladajúci smernicu 93/37 tak, že jej neodpo­ ruje zákaz stanovený vo vnútroštátnom práve zmeniť zloženie v takom prípade je uplatniteľnou lehotou skupiny podnikateľov, ktorá sa zúčastňuje verejného obsta­ rávania prác, po predložení ponúk. lehota stanovená na predloženie ponúk.

I - 1364

LA CASCINA A I.

III - Návrh

54 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky vnútroštátneho súdu, ktoré položil Tribunale amministrativo regionale del Lazio, odpovedal takto: