C-229/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — P. LÉGER — VEC C-229/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 2. júna 2005 1

1. Po konaní vo veciach Heininger 2 zmluvy začína plynúť až od okamihu, keď a Schulte 3 sa súčasný návrh na začatie predajca v súlade s povinnosťou, ktorá mu prejudiciálneho konania opäť týka výkladu vyplýva z článku 4 smernice, informoval smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy. 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priesto­ rov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262, ďalej len „smernica") 4v osobitnom kontexte investícií do nehnuteľnosti usku­ točnených v Nemecku jednotlivcami v priebehu 90. rokov. 3. V konaní vo veci Schulte otázka znela konkrétne, či môže v prípade, ak sú súčasťou jedinej a tej istej finančnej transakcie, patriť zmluva o hypotekárnom úvere a zmluva o kúpe nehnuteľnosti do pôsobnosti smer­ nice. Aj keď ešte Súdny dvor nevyhlásil rozsudok, v mojich návrhoch prednesených 28. septembra 2004 5som mu navrhol, aby odpovedal na túto otázku záporne. Pripome­ nul som, že smernica výslovne vylučuje zo 2. V konaní vo veci Heininger bola položená svojej pôsobnosti zmluvy o kúpe nehnuteľ­ otázka, či sa môže smernica uplatňovať na ného majetku a že hlavným cieľom pred­ zmluvy o „hypotekárnom úvere", teda úve­ metnej finančnej transakcie je nadobudnutie rové zmluvy uzavreté s cieľom financovať vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. n a d o b u d n u t i e v l a s t n í c k e h o práva k nehnuteľnému majetku. Súdny dvor odpo­ vedal na túto otázku kladne a vyvodil z toho záver, že spotrebitelia, ktorí uzavreli tento typ zmluvy formou podomového predaja, majú právo odstúpiť od zmluvy podľa článku 5 smernice. Súdny dvor takisto upresnil, že lehota na uplatnenie práva odstúpiť od 4. Vec Schulte sa tiež týka dôsledkov odstú­ penia od zmluvy o úvere. Je potrebné zistiť, či podľa práva Spoločenstva odstúpenie od 1 — Jazyk prednesu: francúzština. zmluvy o hypotekárnom úvere môže alebo 2 — Rozsudok z 13. decembra 2001, C-481/99, Zb. s. I-9945. 3 — C-350/03, Zb. s. I-9215. 4 — Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262, ďalej len „smernica". 5 — Body 52 až 68.

6. Cieľom smernice je zaručiť spotrebiteľom v členských štátoch minimálnu ochranu v oblasti podomového predaja v mieste ii) na spotrebiteľovom pracovisku, bydliska.

6 — Tamže, body 74 až 97. 7 — Táto otázka už bola položená v konaní vo veci Schulte. Ja som sa však domnieval, že je neprípustná z dôvodu že, podľa mňa, vnútroštátny sudca nedostatočne vysvetlil dôvody, ktorć stáli pokiaľ sa návšteva nekoná výslovne na v pozadí (pozri moje návrhy vo veci Schulte, body 101 až 112). požiadanie spotrebiteľa."

I - 9277

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-229/04

8. Naproti tomu sa smernica v súlade so 11. Pokiaľ ide o dôsledky odstúpenia od svojím článkom 3 ods. 2 písm. a) nevzťahuje zmluvy, článok 7 smernice naznačuje, že: na „zmluvy o výstavbe, predaji a nájme nehnuteľného majetku alebo zmluvy týkajúce sa iných práv na nehnuteľný majetok".

„Ak spotrebiteľ použije svoje právo zrieknu­ tia sa [odstúpiť od zmluvy — neoficiálny preklad], právne dôsledky takéhoto zrieknu­ 9. Článok 4 smernice hovorí, že predajca tia sa [odstúpenia od zmluvy — neoficiálny musí informovať spotrebiteľa o jeho práve preklad] sú upravené národnými právnymi odstúpiť od zmluvy v lehotách uvedených predpismi, obzvlášť ohľadne náhrady platby v článku 5 smernice. za poskytnuté tovary alebo služby a vrátenie získaných tovarov."

14. Okrem toho nemecký zákonodarca pre­ predávajúcemu, na veriteľa prechádzajú bral s m e r n i c u Rady 87/102/EHS práva a povinnosti predávajúceho voči spo­ z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, trebiteľovi vyplývajúce z kúpnej zmluvy, iných právnych predpisov a správnych opa­ pokiaľ ide o právne následky odstúpenia od trení členských štátov, ktoré sa týkajú zmluvy..." spotrebiteľského úveru 9prijatím zákona zo 17. decembra 1990 o spotrebiteľskom úvere (Verbraucherkreditgesetz). 10 § 9 tohto zákona stanovuje:

15. § 3 ods. 2 bod 2 VerbrKrG upresňuje, že niektoré ustanovenia tohto zákona, pre­ dovšetkým § 9, sa nevzťahujú na „zmluvy o úvere, podľa ktorých úver závisí od „1. Kúpna zmluva tvorí transakciu prepojenú zriadenia ťarchy na nehnuteľnosť a je poskyt­ so zmluvou o úvere, pokiaľ úver slúži na nutý za obvyklých podmienok pre úvery financovanie kúpnej ceny a obidve zmluvy zabezpečené ťarchou na nehnuteľnosť a ich treba považovať za tvoriace ekonomický strednodobým financovaním." celok. O ekonomický celok ide najmä vtedy, ak veriteľ využíva spoluprácu s predávajúcim pri príprave alebo uzavretí zmluvy o úvere.

III — Konania pred vnútroštátnym súdom 2. Prejav vôle spotrebiteľa smerujúci a prejudiciálne otázky k uzavretiu prepojenej kúpnej zmluvy je platný len vtedy, ak spotrebiteľ nezruší... svoj prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o úvere.

16. Začiatkom 90. rokov developerská spo­ ločnosť kúpila pozemok v Steinenbronne, región Stuttgart (Nemecko), a postavila tam hotelový komplex zložený zo 188 bytov. Cieľom tejto transakcie bolo ponúknuť Informácia týkajúca sa práva na odstúpenie zákazníkom, predovšetkým podnikateľom, od zmluvy... musí obsahovať údaj, že možnosť ubytovania s vlastným stravovaním v prípade odstúpenia od zmluvy prestane na niekoľko týždňov na okraji mesta Stutt­ platiť aj kúpna zmluva prepojená so zmluvou gart, čo malo, z dôvodu úspornosti nákladov o úvere... Ak sa už celá suma úveru vyplatila na zamestnancov umožniť ponúknuť ceny nižšie ako v hoteloch porovnateľnej triedy. Predpokladalo sa, že tieto byty nadobudnú 9 — Ú. v. ES L 42, s. 48. do vlastníctva jednotlivci v rámci výhodnej 10 — BGBl. I, s. 2840 (ďalej len „VerbrKrG"). finančnej konštrukcie.

„1. Je zlučiteľné s článkom 1 ods. 1 smer­ nice..., ak sa pre práva spotrebiteľa, najmä pre jeho právo odstúpiť od zmluvy, stanoví nielen podmienka okol­ ností podomového predaja v mieste bydliska podľa článku 1 ods. 1 smer­ nice..., ale aj dodatočné podmienky 19. Čoskoro sa činnosť hotela ukázala ako týkajúce sa jej pripísania, akými sú stratová. Na majetok viacerých spoločností, vystupovanie tretej osoby pri uzatváraní ktoré sa zúčastnili výstavby a využívania zmluvy na podnet predajcu alebo ned- hotela, bol vyhlásený konkurz a investori, ktorí počítali s príjmami z prenájmu svojich bytov, neboli ďalej schopní splácať pôžičku. Okrem toho sa ukázalo, že byty nebolo 11 — Pozri rozhodnutie vnútroštátneho súdu, s. 4 a 5.

I - 9280

CRAILSHEIMER VOLKSBANK

banlivosť predajcu pri konaní tretej IV — Predmet prejudiciálnych otázok osoby v rámci podomového predaja v mieste bydliska?

22. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nia podaný Hanseatisches Oberlandesgericht in Bremen obsahuje dve kategórie otázok.

2. Je zlučiteľné s článkom 5 ods. 2 smer­ nice..., ak dlžník z hypotekárnej pôžičky je povinný v prípade odstúpenia od zmluvy splatiť veriteľovi sumu pôžičky uzavretej formou podomového predaja v mieste bydliska, pričom dlžník dal príkaz na prevod predmetnej sumy na účet, s ktorým prakticky nemôže dispo­ 23. Prvá sa vzťahuje na podmienky odstú­ novať? penia od zmluvy. Ide o zistenie, či uplatňo­ vanie smernice, a najmä práva odstúpiť od zmluvy stanoveného v článku 5, možno viazať na ďalšie podmienky, okrem existencie okolností podomového predaja v mieste bydliska podľa článku 1 ods. 1 smernice. 12

29. Sudca, ktorý podal návrh na začatie 26. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny prejudiciálneho konania, ako aj ďalšie súd pýta, presnejšie, či sa majú články 1 a 2 nemecké súdy, sa domnievajú, že podmienka smernice vykladať v tom zmysle, že ak tretia pripísateľnosti je nezlučiteľná so smernicou. osoba vystupuje v mene a na účet predajcu Ďalej uvádza, že ak by mala byť uplatnená pri rokovaní a pri uzatváraní zmluvy, uplat­ v predmetnom konaní, žalovaní v konaní ňovanie smernice možno viazať nielen na pred vnútroštátnym súdom by nemohli podmienku, že zmluva bola uzavretá v jednej využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy, keďže z objektívnych situácií uvedených v článku í sprostredkovateľ W. tvorí posledné ohnivko ods. 1 smernice, ale aj na ďalšie subjektívne v reťazi niekoľkých nezávislých spoločností, podmienky, a najmä tie, podľa ktorých pred- a preto bol Banke úplne neznámy. ajca vedel alebo mal vedieť o konaní tretej osoby.

30. Preto považoval Hanseatisches Oberlan­ desgericht in Bremen za nevyhnutné spýtať 27. Vo svojom rozhodnutí vnútroštátneho sa Súdneho dvora, či je sporná podmienka súdu Hanseatisches Oberlandesgericht in v rozpore so smernicou. Bremen vysvetľuje, že v Nemecku existuje kontroverzia, pokiaľ ide o presné podmienky uplatnenia práva odstúpiť od zmluvy podľa smernice.

31. Podľa môjho názoru musí rozsudok z 22. apríla 1999, Travel Vac 14 , umožniť Súdnemu dvoru odpovedať na túto otázku stručne. 28. Podľa ustálenej judikatúry sa Bundesge­ richtshof (Nemecko) totiž domnieva, že k uplatneniu práva odstúpiť od zmluvy podľa 14 - C-423/97, Zb. s. I-2195.

15 — Štvrté odôvodnenie. 16 — Bod 43 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

I - 9283

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-229/04

VI — O účinkoch odstúpenia od zmluvy 41. V tejto veci sa Hanseatisches Oberlan­ desgericht in Bremen domnieva, že opatrenia prijaté nemeckými orgánmi, a najmä judika- túra Bundesgerichtshof, neumožňujú zabez­ pečiť plný účinok smernice. Podľa neho 38. Druhá, tretia a štvrtá prejudiciálna môžu tieto opatrenia odradiť dlžníka od jeho otázka sa vzťahujú na účinky odstúpenia od práva odstúpiť od zmluvy, a sú preto zmluvy o úvere. v rozpore s cieľom ochrany spotrebiteľa, ktorý smernica sleduje.

39. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 7 smernice „právne dôsledky takéhoto zrieknutia sa [odstúpenia od zmluvy — neoficiálny preklad] sú upravené 42. Z toho vychádza aj povinnosť splatenia národnými právnymi predpismi, obzvlášť uložená spotrebiteľovi (bod A vyššie), okam- ohľadne náhrady platby za poskytnuté tovary žitosť splatenia (bod B vyššie) a povinnosť alebo služby a vrátenie získaných tovarov". zaplatiť úroky v trhovej sadzbe (bod C vyššie).

44. Vnútroštátny sudca pripomína, že podľa príkazu, ktorý v tomto zmysle dal dlžník: § 3 ods. 1 HWiG je spotrebiteľ povinný zmluvy o úvere podpísané žalovanými v prípade odstúpenia od zmluvy uhradiť v konaní pred vnútroštátnym súdom všetky plnenia, ktoré prijal na základe tejto výslovne stanovovali, že Banka zaplatí čistú zmluvy od druhej strany. Dodáva, že Bun­ sumu úveru developerskej spoločnosti na desgerichtshof z tohto ustanovenia vyvodil, účely zabezpečenia financovania bytu „boar­ že v takomto prípade je dlžník povinný ding house". Z právneho hľadiska sa preto splatiť sumu pôžičky orgánu veriteľa, aj keď spotrebiteľ slobodne rozhodol vyčleniť sumu bola táto suma zaplatená priamo tretej úveru na kúpu bytu, pričom Banka sa osobe, v tomto prípade developerskej spo­ obmedzila na vykonanie jeho príkazu ločnosti. v tejto veci.

45. Vnútroštátny sudca sa domnieva, že táto povinnosť je v rozpore s potrebným účinkom 48. So zreteľom na tieto dôkazy nevidím smernice. Podľa neho dôsledkom nej budú dôvod, prečo by bola povinnosť úhrady spotrebiteľovi zo zmluvy o úvere aj naďalej uložená spotrebiteľovi, v rozpore vyplývať povinnosti, napriek tomu, že s potrebným účinkom smernice. z dôvodu zaplatenia pôžičky tretej osobe spotrebiteľ v skutočnosti nikdy nemal právo „slobodne disponovať" so sumou tejto pôžičky. 18

49. Podľa môjho názoru by to bolo inak v prípade, ak by spotrebiteľ neprijal žiadne plnenie ako protihodnotu za svoju platbu. V tomto prípade by príjemca platby získal 46. Zdá sa mi, že otázka vnútroštátneho prospech z bezdôvodného obohatenia a bolo sudcu k tomuto bodu spočíva na nespráv­ by možné právom sa pýtať, či by takýto nom predpoklade: výslovne sa nevyjadruje výsledok nebol v rozpore s potrebným účin­ v tom zmysle, že spotrebiteľ nemohol kom smernice. V prejednávanej veci však disponovať sumou pôžičky. nemožno mať pochybnosti o tom, že dlžník prijal plnenie ako protihodnotu za svoju platbu, pretože nadobudol vlastnícke právo k bytu „boarding house".

51. Totiž po doručení informácií vnútroštát­ nym sudcom 2 0 hodnota bytu výrazne klesla. Okrem iného, Bundesgerichtshof odmieta 54. Za týchto podmienok si myslím, že vziať do úvahy, že zmluva o úvere a zmluva sporná povinnosť úhrady nie je v rozpore o kúpe nehnuteľnosti tvoria „ekonomický s potrebným účinkom smernice. Preto navr­ celok" v zmysle § 9 VerbrKrG, dôsledkom hujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na čoho by bolo možné uznať, že odstúpenie od druhú otázku v tom zmysle, že v prípade zmluvy o úvere automaticky spôsobuje celkovej finančnej transakcie zahŕňajúcej zrušenie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti. 21 zmluvu o hypotekárnom úvere a zmluvu o kúpe nehnuteľnosti nie je ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré ukladá v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť sumu pôžičky orgánu veriteľa, napriek tomu, že na základe príkazu bola táto suma zaplatená uvedeným orgánom priamo predajcovi 52. Ako som však naznačil v mojich návr­ nehnuteľného majetku, v rozpore hoch vo veci Schulte, smernica neobsahuje s článkami 5 a 7 smernice. žiadne ustanovenie, ktorého sa možno v tejto veci dovolávať.

B — O povinnosti okamžitej úhrady (tretia otázka)

53. Na jednej strane článok 3 ods. 2 písm. a) smernice výslovne vylučuje z jej pôsobnosti zmluvy o kúpe nehnuteľného majetku, a preto sa smernica nemôže uplatňovať na 55. Treťou otázkou sa Hanseatisches Ober­ landesgericht in Bremen pýta, či je ustano-

20 — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, s. 4 a 5. 21 — Pre podrobnosti tejto problematiky pozri moje návrhy vo veci 22 — Tamže, body 51 až 68. Schulte, body 27 až 36. 23 — Tamže, body 74 až 97.

61. Táto povinnosť úhrady sa takisto uvádza v niektorých právnych textoch Spoločenstva ako v návrhu smernice Európskeho Parla­ mentu a Rady týkajúcej sa harmonizácie 58. Z môjho pohľadu nezdieľam analýzu zákonov, iných právnych predpisov vnútroštátneho sudcu. a správnych opatrení v členských štátoch vo

I - 9287

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-229/04

veci spotrebných úverov. 24 Táto smernica je ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré totiž stanovuje, že v oblasti spotrebných určuje, že v prípade odstúpenia od zmluvy úverov disponuje spotrebiteľ štrnásťdňovou o úvere má dlžník povinnosť splatiť orgánu lehotou, aby mohol odvolať svoje prijatie veriteľa nielen sumy prijaté na základe zmluvy o úvere. Upresňuje však, že využitie zmluvy, ale aj úroky z uvedených súm, tohto práva na odvolanie ukladá spotrebite­ vypočítané podľa trhovej sadzby, je ľovi povinnosť „súčasne vrátiť veriteľovi v rozpore s článkami 5 a 7 smernice. sumy, ktoré prijal na základe zmluvy o úvere". 25

65. Vnútroštátny sudca vysvetľuje, že podľa 62. Za týchto podmienok si myslím, že judikatúry Bundesgerichtshof je spotrebiteľ, potrebný účinok smernice nie je ohrozený ktorý odstúpi od svojej zmluvy o úvere, spornou povinnosťou. povinný zaplatiť orgánu veriteľa úroky zo súm prijatých na základe zmluvy, vypočítané podľa trhovej sadzby.

68. Predbežne treba zdôrazniť, že riešenie vyplývajúce z už citovaného rozsudku Travel Vac nemožno uplatniť v prejednávanej veci. 71. V takomto prípade sa domnievam, že ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré ukladá platbu zákonných úrokov v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, v zásade nie je v rozpore so smernicou. 69. V tomto rozsudku malo totiž predmetné opatrenie formu zmluvnej doložky stanovu­ júcej paušálnu náhradu škody spôsobenú spotrebiteľom predajcovi z dôvodu uplatne­ nia svojho práva odstúpiť od zmluvy. Súdny dvor skutočne rozhodol, že smernica nepri­ púšťa náhradu škody a úrokov z toho 72. Keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva dôvodu, že by tak sankcionovala spotrebiteľa od začiatku zrušuje, zdá sa, že veci by sa mali za uplatnenie svojho práva odstúpiť od uviesť do stavu, v akom sa nachádzali pred zmluvy. 26 Usúdil, že tento účinok by bol uzavretím zmluvy. Keďže sa predpokladá, že v rozpore s cieľom ochrany zakotveným dlžník nikdy nemal úžitok z úveru, je logické, v smernici, ktorého obsahom je práve že nezaplatí len sumy, ktoré prijal na základe zabrániť tomu, aby spotrebiteľ prevzal zmluvy, ale aj úroky, teda príjmy, ktoré by finančné záväzky bez toho, aby bol na ne tieto sumy vytvorili, ak by zostali v dispozícii pripravený. 27 orgánu veriteľa.

70. V prejednávanej veci má však povinnosť platby uložená na ťarchu spotrebiteľa v zásade odlišnú povahu. Jej cieľom nie je 73. Toto riešenie, okrem iného, presadzujú nahradiť škodu, ktorú utrpel orgán veriteľa aj niektoré právne texty Spoločenstva, z dôvodu zrušenia zmluvy. Jej cieľom je len a najmä návrh smernice KOM(2002) 443, pokryť príjmy, ktoré vznikli z peniazov konečné znenie. Tento návrh určuje totiž, že v prípade využitia práva odvolať prijatie

78. So zreteľom na tieto skutočnosti si myslím, že Banka nemôže požadovať platbu úrokov z omeškania, ak si nesplnila svoje 76. Vie sa totiž, že v súčasných konaniach vlastné povinnosti. Keďže sú totiž úroky, medzi uzavretím zmluvy o úvere požadované od spotrebiteľa, zapríčinené a odstúpením od tejto zmluvy uplynulo výlučne skutočnosťou, že Banka si nesplnila značné množstvo času: od zmlúv uzavretých povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 4 v roku 1992 žalovaní na vnútroštátnom súde smernice, povinnosti spornej platby sa odstúpili až o šesť rokov neskôr, v roku nemožno domáhať. Ako Súdny dvor roz­ 3 1998. 1Okrem iného je nepochybné, že toto hodol vo veci Heininger, ak sa úverové oneskorenie, ktoré nastalo pri odstúpení od inštitúcie rozhodnú využívať na uvádzanie zmluvy o úvere, je spôsobené výlučne na trh svojich služieb podomový predaj skutočnosťou, že si Banka nesplnila povin­ v mieste bydliska, tak „môžu bez problémov nosť informovať spotrebiteľa o jeho práve zabezpečiť tak záujmy spotrebiteľov, ako aj zrušiť zmluvu. 32 svoje vlastné požiadavky právnej istoty, ak si voči nim splnia svoju informačnú povin­ nosť." 34

29 — Článok 11 ods. 3. 30 — Pozri vysvetlenie dôvodov článok 11 (s. 213). 31 — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, s. 5 až 8. 33 — Body 60 až 62. 32 — Pozri najmä písomné pripomienky Banky, bod 4. 34 — Bod 47.

I - 9290

CRAILSHEIMER VOLKSBANK

79. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu prijatých na základe uvedenej zmluvy, ak dvoru, aby na poslednú prejudiciálnu otázku predajca neinformoval, v súlade so svojou odpovedal v tom zmysle, že uplatnenie povinnosťou, ktorá mu vyplýva z článku 4 ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré smernice, spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť určuje v prípade odstúpenia od zmluvy od zmluvy v rámci lehoty stanovenej na tento o úvere povinnosť spotrebiteľa zaplatiť úroky účel, je v rozpore s článkami 5 a 7 smernice. vypočítané podľa trhovej sadzby zo súm

3. Ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť spotrebiteľa okamžite splatiť orgánu veriteľa sumy, ktoré prijal na základe uvedenej zmluvy, nie je v rozpore s článkami 5 a 7 smernice 85/577.

4. Uplatňovanie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť spotrebiteľa zaplatiť úroky vypočítané podľa trhovej sadzby zo súm prijatých na základe uvedenej zmluvy, ak predajca neinformoval, v súlade so svojou povinnosťou, ktorá mu vyplýva z článku 4 smernice, spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy v rámci lehoty stanovenej na tento účel, je v rozpore s článkami 5 a 7 smernice 85/577.

I - 9292