C-234/04

KAPFERER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA A N T O N I O TIZZANO prednesené 10. novembra 2005 1

1. Tento spor sa týka prejudiciálnej otázky, damskou zmluvou vydala Rada na základe ktorú Súdnemu dvoru položil podľa článku článku 61 písm. c) ES a článku 67 ods. 1 ES 234 ES Landesgericht Innsbruck (Rakúsko), nariadenie č. 44/2001. Toto nariadenie, ktoré aby zistil, či je vnútroštátny súd povinný nadobudlo účinnosť 1. marca 2002 a ktoré podľa článku 10 ES preskúmať právoplatné malo nahradiť Bruselský dohovor 3 vo veľkej súdne rozhodnutie, pokiaľ je v rozpore časti prebralo jeho ustanovenia, niektoré s právom Spoločenstva, a na druhej strane s určitými zmenami a úpravami. požiadal o výklad článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 0 právomoci a o uznávaní a výkone roz­ sudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001" alebo jednoducho „nariadenie") 2.

1 — Právny rámec

3. Na účely tejto veci je predovšetkým Právo Spoločenstva potrebné poukázať na článok 5, uvedený v oddiele 2 nazvanom „Osobitná právomoc"

3 — Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a o b c h o d n ý c h veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32; z m e n e n ý d o h o v o r o m 2. Po harmonizácii súdnej spolupráce z 9. októbra 1978 o vstupe Dánskeho kráľovstva, írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska v občianskych veciach vykonanej Amster­ (Ú. v. ES L 304, s. 1, a — zmenený text — s. 77), dohovorom z 25. októbra 1982 o vstupe Gréckej republiky (U. v. ES L 388, s. 1), dohovorom z 26. mája 1989 o vstupe Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES I. 285, s. 1) a dohovorom z 29. novembra 1996 o vstupe Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES 1 — Jazyk prednesú: taliančina. C 15, 1997, s. 1). Úplné znenie dohovoru je uverejnené v Ú. v. 2 — Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. ES C 27, 1998, s. 1.

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je „1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej miestom zmluvného plnenia, ktoré spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné je predmetom žaloby: považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide:

— pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky dodať, alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach — pri poskytnutí služieb miesto alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme v členskom štáte, kde sa podľa úveru, ktorým sa má financovať predaj zmluvy služby poskytli alebo inej forme úveru, ktorým sa má finan­ mali poskytnúť; covať predaj tovaru alebo

I - 2588

KAPFERER

c) vo všetkých ostatných prípadoch Vnútroštátne právo o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akým­ koľvek spôsobom smeruje takéto čin­ nosti do tohto členského štátu alebo do 8. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť § 5j viacerých štátov vrátane tohto člen­ Konsumentenschutzgesetz (rakúsky zákon ského štátu, a zmluva spadá do rozsahu o ochrane spotrebiteľov, ďalej len „KSchG") 4, týchto činností...". ktorý znie:

7. ak sa účastník konania dozvie o nových 4. v prípade § 530 ods. 1 bod 7 odo dňa, skutočnostiach alebo odhalí nové dôkazy keď účastník konania bol schopný pred­ alebo sa ocitne v postavení, ktorých pred­ ložiť súdu skutočnosti a dôkazy, loženie a použitie v predchádzajúcom konaní o ktorých sa dozvedel. mohlo privodiť pre neho priaznivejšie roz­ hodnutie vo veci.

(3) Po uplynutí desiatich rokov po nadobud­ (2) Obnova konania z dôvodu uvedeného nutí právoplatnosti rozhodnutia už nemožno v odseku 1 bode 7 je prípustná len vtedy, ak podať žalobu pre obnovu konania". účastník konania bez svojej viny nemohol použiť právoplatnosť rozhodnutia alebo nové skutočnosti, alebo dôkazy pred skončením ústneho pojednávania, po ktorom sa prijalo prvostupňové rozhodnutie."

II — Skutkový stav a konanie

10. § 534 tohto zákonníka napokon stano­ vuje:

11. Pani Kapferer, žalobkyňa v konaní vo veci samej, je spotrebiteľkou s bydliskom v Hall v Tirolskú (Rakúsko). V roku 2000 dostala list, ktorý jej bol osobne adresovaný „(1) Žalobu treba podať v lehote štyroch od Schlank & Schick GmbH, spoločnosti so týždňov. sídlom v Nemecku, ktorá vykonáva činnosť zásielkového predaja v Rakúsku a v iných krajinách (ďalej len „Schlank & Schick" alebo „žalovaná") — podľa ktorého je pre ňu pripravená výhra vo forme peňazí vo výške 53 750 ATS (rovnajúca sa 3 906,16 EUR). Asi o dva týždne neskôr jej bol spolu (2) Táto lehota sa počíta: s reklamným materiálom a katalógom výrob­ kov, ktoré ponúka táto spoločnosť, doručený ďalší list, obsahujúci objednávkovú po­ ukážku, list o poslednej správe o peniazoch a príslušný „kupón", ako aj „výpis z účtu", v ktorom bola uvedená rovnaká suma. Na zadnej strane oznámenia bol list s hlavičkou „Credit International", ktorý potvrdzoval, že

13. Keďže pani Kapferer nedostala cenu, ktorú podľa nej vyhrala, podala 27. novembra 2002 na Bezirkgericht (prvostupňový súd) v Hall žalobu proti Schlank & Schick na 17. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- základe § 5j KSchG, ktorou sa domáhala, aby judiciálneho konania vyplýva, že vnútro­ táto spoločnosť zaplatila sumu 3 906,16 eur štátny súd má pochybnosti o právomoci súdu zvýšenú o príslušný úrok. prvého stupňa. Keďže však Schlank & Schick nenapadla rozhodnutie o zamietnutí námietky, pýta sa, či je aj tak povinný podľa článku 10 ES preskúmať a zrušiť právoplatný

rozsudok

v prípade, ak je v rozpore s právom Spoločenstva. Pri uvádzaní existencie takejto povinnosti sa vnútroštátny súd odvoláva najmä na r o z s u d o k K ü h n e & Heitz 5, v ktorom Súdny dvor určil, že článok 10 14. Ž a l o v a n á p r e d o v š e t k ý m podala ukladá za určitých podmienok správnemu námietku, že súd konajúci vo veci nemá právomoc, pričom uviedla, že v rozpore s tým, čo vyžadujú články 15 a 16 nariadenia č. 44/2001, nemala žaloba podaná na rakúsky 5 — Rozsudok z 13. januára 2004, C-453/00, Zb. s. I-837.

I - 2591

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO - VEC C-234/04

orgánu preskúmať konečné rozhodnutie 2. V prípade kladnej odpovede na otázku v správnom konaní, aby prihliadol na roz­ 1: sudok súdu Spoločenstva, ktorý bol vydaný následne a pýta sa na možnosť prevziať zásady vyhlásené v uvedenom rozsudku aj na súdne rozhodnutia.

Je lehota stanovená v § 534 ZPO na zrušenie súdneho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, zlu­ čiteľná so zásadou plnej účinnosti práva Spoločenstva?

B — O právomoci súdu spotrebiteľa v zmysle 3. Uplatní sa právomoc súdu spotrebiteľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia len vtedy, ak sú splnené podmienky č. 44/2001 podnikateľa týkajúce sa účasti na výher­ nej hre, aj keď tieto podmienky nie sú relevantné pre hmotnoprávny nárok podľa § 5j KSchG?

1. Predstavuje klamlivý prísľub výhry zameraný na podnietenie do uzavretia zmluvy, a teda do prípravy tejto zmluvy, dostatočne úzku spojitosť so zamýšľa­ ným uzavretím spotrebiteľskej zmluvy na to, aby z toho vyplývajúce nároky založili právomoc súdu spotrebiteľa po­ dľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001? 4. V prípade zápornej odpovede na otázku 1 a 2:

2. V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

Uplatní sa právomoc súdu spotrebiteľa na osobitným zákonom upravený zmluvný nárok na plnenie sui generis, Uplatňuje sa právomoc súdu spotrebi­ resp. na fiktívny mimozmluvný nárok na teľa na nároky z predzmluvného záväz­ plnenie sui generis, ktorý vznikne, ak kového vzťahu a predstavuje klamlivý podnikateľ prisľúbi výhru a spotrebiteľ prísľub výhry slúžiaci na prípravu sa výhry domáha?"

I - 2593

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. T I Z Z A N O - VEC C-234/04

O prvej otázke 6 — Pozri najmä rozsudky z 9. júla 1964, Reynier a Erba, 79/63 a 82/63, Zb. s. 509; Kühne & Heitz, už citovaný, bod 24;

rozsudok

z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 46, a z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38). 7 — Rozsudok Köbler, už citovaný, bod 38. 8 — Pozri práve s poukázaním na rozhodcovské rozhodnutie

rozsudok.

Eco Swiss, už citovaný, bod 48: »na základe práva Spoločenstva sa nemajú neuplatňovať vnútroštátne procesné normy, podľa ktorých medzitýmne rozhodcovské rozhodnutie, 21. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v po­ ktoré má povahu konečného rozhodnutia a ktoré v určitej zákonom stanovenej lehote nebolo predmetom žaloby dstate pýta, či ho zaväzuje zásada spolupráce o neplatnosť nadobúda právoplatnosť ako res iudicata a nemôže už byť predmetom sporu na základe následného zakotvená v článku 10 ES, aby preskúmal rozhodcovského rozhodnutia, aj keď je to potrebné na to, aby právoplatné súdne rozhodnutie a zrušil ho, sa v rámci konania o žalobe o neplatnosť proti nasledujúcemu rozhodcovskému rozhodnutiu mohlo preskúmať, či je aj tak ak sa ukáže, že je v rozpore s právom zmluva, ktorej právoplatnosť bola ustanovená medzitýmnym rozhodcovským rozhodnutím, neplatná, pretože je v rozpore Spoločenstva. s článkom 85 Zmluvy".

I - 2594

KAPFERER

a spresnil, že uplatňovanie tejto zásady 27. Pripomínam, že v uvedenom rozsudku neukladá, aby „sa v každom prípade pre- Súdny dvor predovšetkým zdôraznil, že skúmavalo súdne rozhodnutie, ktorým bola „právo Spoločenstva nevyžaduje, aby bol spôsobená škoda" 9. správny orgán v zásade povinný zrušiť správne rozhodnutie, ktoré sa... stalo právo­ platným" 1 0 , aby sa potom pripustili výnimky z tejto zásady iba za určitých podmienok. Podľa súdu Spoločenstva je pri uplatnení zásady spolupráce zakotvenej v článku 10 ES správny orgán povinný preskúmať právo­ 24. Po tomto úvode pripomínam, že tieto platné správne rozhodnutie, aby prihliadol na zásady neboli rozsudkom Kühne & Heitz, na výklad ustanovenia týkajúceho sa práva ktorý odkazuje súd v uznesení o návrhu na Spoločenstva, ktorý následne prijal Súdny začatie prejudiciálneho konania, zmenené. dvor iba vtedy, ak:

28. Je nevyhnutné uviesť, že v tomto prípade 31. Pokiaľ ide o tretiu podmienku ustano­ nie je splnená žiadna z citovaných po­ venú rozsudkom Kühne & Heitz, týka sa dmienok. úplne inej situácie, ako je situácia, ktorá je predmetom preskúmania. V tomto konaní totiž chýba rozhodnutie potvrdzujúce prvo­ stupňový rozsudok, na ktorý by bolo možné odkázať pre overenie tejto podmienky.

29. V prvom rade dotknuté vnútroštátne právo neupravuje druh konania o obnove, o ktorom uvažuje vnútroštátny súd. Zo samotného uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž jasne vyplýva, 32. Nech je to akokoľvek, nezdá sa mi, že by že podľa rakúskeho občianskeho súdneho už v čase, keď bol podaný tento návrh na poriadku môže byť súdne rozhodnutie, ktoré začatie prejudiciálneho konania, Súdny dvor nadobudlo právoplatnosť, predmetom prijal taký výklad článku 15 alebo akéhokoľ­ obnovy konania iba vtedy, ak jeden vek iného článku týkajúceho sa nariadenia z účastníkov i) o to požiada a ii) uvedie nové č. 44/2001, ktorým by bolo možné spochyb­ skutočnosti alebo dôkazy (bod 9 vyššie). Nie niť výklad prijatý rakúskym prvostupňovým je teda upravené, ako to potvrdila rakúska súdom 12. A vnútroštátny súd skutočne taký vláda vo svojich pripomienkach, ako aj na rozsudok nespomína. pojednávaní, že súd môže začať takéto konanie z úradnej moci a odvolávať sa pritom na možné porušenie právneho pred­ pisu vyššej právnej sily, akým je právny predpis Spoločenstva.

33. Napokon v rozpore s tým, čo sa výslovne vyžaduje v rozsudku Kühne & Heitz, žiadny z účastníkov konania vo veci samej nepodal návrh na obnovu a/alebo zrušenie rozhod­ nutia prvostupňového súdu; naopak, vnútro­ 30. V druhom rade dotknuté rozhodnutie štátny súd sa pýta, či má z úradnej povinnosti v prvom stupni nenadobudlo právoplatnosť toto rozhodnutie preskúmať. v dôsledku rozsudku, ktorým vnútroštátny súd rozhodoval v poslednom stupni, ale

O druhej otázke 39. Dve uvedené vlády sa domnievajú, že súdna žaloba podaná v konaní vo veci samej má zmluvnú povahu v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia. Trvajú najmä na nevyhnutnosti vykladať toto ustanovenie extenzívne na účely ochrany spotrebiteľa,

37. Ako bolo uvedené, druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či taký 13 — Iné vlády, ktoré boli účastníkmi konania, sa k tejto otázke prísľub výhry, akým je prísľub, ktorý vyvolal nevyjadrili a obmedzili sa na vlastné pripomienky k otázke A.

I - 2597

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-234/04

41. Pokiaľ ide o mňa, musím hneď uviesť, že v nedávnom rozsudku Engler 14, ktorý bol vyhlásený po začatí tohto konania a o ktorom teda ani vnútroštátny súd, ani účastníci nemali vedomosť, Súdny dvor rozhodol o prípade, ktorý bol veľmi podobný teraz 44. Pri tejto príležitosti teda Súdny dvor skúmanému prípadu, a to jednak pre skut­ predovšetkým vylúčil, že „nemožno považo­ kové okolnosti, ktoré vyvolali spor vo veci vať žalobu, akou je žaloba pani Engler v spore samej, ako aj pre právne otázky, ktoré boli vo veci samej, za žalobu vyplývajúcu zo v konaní vo veci samej položené. zmluvy v zmysle článku 13 prvého odseku bodu 3 Bruselského dohovoru" 15 [súčasný článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia]. Ako to vyplýva z vlastného znenia, uplatňovanie tohto ustanovenia totiž podlieha viacerým podmienkam, medzi ktoré patrí tiež uzavre- tie zmluvy medzi s p o t r e b i t e ľ o m 42. Prípad Engler totiž tiež vznikol na a predávajúcim, ktorý je podnikateľom. základe žaloby, ktorú podala rakúska spotre- V tomto prípade po odoslaní reklamného biteľka na súd vo svojej krajine na základe materiálu obsahujúceho prísľub vyplatenia

14 — Už citovaný rozsudok. 15 — Rozsudok Engler, už citovaný, bod 38.

I - 2598

KAPFERER

výhry nenasledovalo uzavretie takej zmluvy, s ktorou slobodne súhlasila jedna osoba vo keďže spotrebiteľka nepodala žiadnu objed­ vzťahu k druhej osobe" 1 7 . návku spoločnosti, ktorá sa zaoberá zásiel­ kovým predajom.

46. Súdny dvor pri uplatnení ustálenej judi- katúry zdôraznil, že preto sa pojem „v zmluvných veciach" uvedený v článku 5 49. Ak teda také predpoklady nastanú, taká bode 1 na rozdiel od toho, čo je upravené žaloba, akú podala pani Engler, ktorou sa v spomínanom lex specialis v tejto oblasti spotrebiteľ domáha podľa práva zmluvného (článok 13 dohovoru a článok 15 nariadenia), štátu, v ktorom má bydlisko, vyplatenia neobmedzuje na prípad uzavretia zmluvy, ale rozširuje sa aj na vzťahy a spojitosti podobné tým, ktoré existujú medzi účastníkmi zmluvy, 17 — Rozsudok Engler, už citovaný, body 45, 50 e 51, ako aj tam citovaná judikatúra. Pripomínam tiež, že aj v návrhoch vo pokiaľ existuje ,,právn[a] povinnos[ť], veci Engler generálny advokát Jacobs už zdôraznil, že „vo všetkých právnych systémoch zmluvných Štátov môžu byť aspoň niektoré druhy jednostranných sľubov vykonať určitú vec v prospech druhého, vymožitefné voči osobe, ktorá to sľúbila" (Zb. s. I-484, bod 41). 16 — Rozsudok Engler, už citovaný, bod 49. 18 — Rozsudok Engler, už citovaný, bod 61.

I - 2599

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-234/04

zdanlivo ním vyhranej ceny od spoločnosti sa v uznesení o návrhu na začatie prejudi- zaoberajúcej sa zásielkovým predajom so ciálneho konania z nemožnosti zistiť, či pani sídlom v inom zmluvnom štáte, vyplýva zo Kapferer podala objednávku tovaru, vyvo­ zmluvy v zmysle článku 5 bodu 1 doho­ dzuje, že nebola uzavretá žiadna zmluva. voru 19.

52. Predovšetkým sa mi zdá, že z rovnakých dôvodov, aké boli vyhlásené vo vyššie uve­ denom rozsudku, nie je možné uplatniť 54. Musím ale namietať, že zmeny sa týkali článok 15 ods. 1 pism. c) nariadenia. Po­ výlučne rámca vecnej pôsobnosti ustanovení 21 dobne ako článok 13 Bruselského dohovoru, vo veci spotrebiteľských zmlúv . V ničom sa a ako to vyplýva z jeho vlastného znenia, sa naopak nedotkli, ako som vyššie uviedol, toto ustanovenie uplatňuje iba vtedy, keď požiadavky na uzavretie zmluvy medzi po­ „zmluva bola uzatvorená" medzi po­ dnikateľom a spotrebiteľom. V tomto prípade 21 — Zatiaľ čo podľa článku 13 dohovoru sa osobitná úprava v oblasti spotrebiteľských zmlúv vzťahovala iba na prípady zmlúv, ktorých predmetom bolo dodanie služieb alebo hnuteľných vecí, podľa článku 15 nariadenia do tejto úpravy 19 — Rozsudok Engler, už citovaný, body 60 a 61. patria všetky druhy spotrebiteľských zmlúv (s výnimkou 20 — Rozsudok Engler, už citovaný, body 59 a 61. niektorých zmlúv o preprave).

I - 2600

KAPFEKER

dnikatefom a spotrebiteľom, ktorú vyžadujú dené v predložených prejudiciálnych otáz­ obe ustanovenia. kach" .

56. Je však potrebné opýtať sa, či sa článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia vzťahuje na skúmaný prípad. 59. Nedomnievam sa tiež, že k inému záveru môže viesť tvrdenie Schlank & Schick a Komisie, podľa ktorých je skúmaný prípad iný ako prípad, z ktorého vychádza rozsudok Engler. Podľa názoru týchto účastníkov totiž preto, že v tomto prípade pani Kapferer nedodržala jednu z podmienok účasti na hre, 57. Hneď spresním, že na vylúčenie tohto a teda podanie nezáväznej objednávky testo­ overenia nestačí namietať, že vnútroštátny vacích výrobkov, nejde tu o vzťah záväzkovej súd výslovne na toto ustanovenie vo svojom povahy. uznesení neodkázal. Ako to totiž spresnila judikatúra Spoločenstva, „úlohou Súdneho dvora je vykladať všetky právne predpisy 22 — Rozsudky z 18. marca 1993, Viessmann, C-280/91, Spoločenstva, ktoré môžu byť užitočné Zb. s. I-971, bod 17; z 11. decembra 1997, Immobiliare SIF, C-42/96, Zb. s. I-7089, bod 28. Pozri rovnako spomedzi vnútroštátnemu súdu na účel rozhodnutia ostatných rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85, sporu, ktorý sa pred ním vedie aj vtedy, ak Zb. s. 1207, bod 9; z 27. marca 1990, Bagli Pennacchiotti, C-315/88, Zb. s. I-1323, bod 10, a z 18. novembra 1999, tieto právne predpisy nie sú výslovne uve­ Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 39.

I - 2601

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-234/04

60. Podotýkam predovšetkým, že existencia samej a ktorou sa domáha podľa práva takejto podmienky je v rámci vnútroštátneho zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko, konania skôr sporná 2 3 . Aj keby sme však vyplatenia zdanlivo ním vyhranej ceny od chceli pripustiť, že vyplatenie výhier je spoločnosti zaoberajúcej sa zásielkovým podmienené objednávkou tovaru, ostáva predajom so sídlom v inom zmluvnom štáte, však skutočnosť, ktorú žiadny z účastníkov sa nemôže zakladať na článku 15 ods. 1 nenamietal, že pani Kapferer výslovne prijala písm. c) nariadenia Rady č. 44/2001/ES; podmienky účasti na hre a požiadala naopak, patrí do rámca pôsobnosti článku 5 o vyplatenie predmetnej výhry. Podl'a roz­ ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. sudku Engler to stačí na to, aby sa dalo dospieť k záveru, že prísľub výhry je zmluv­ ným záväzkom v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia (body 48 a 50 vyššie).

I - 2602

KAPFERER

kolíznych noriem súdu, ktorý začal kona­ 69. Skutočne by mohol v tomto prípade nie" . Patrí preto do právomoci tohto súdu, zohrať úlohu článok 24 nariadenia, ktorý aby „najskôr v súlade s vlastným medzi­ uznáva právomoc súdu členského štátu, pred národným súkromným právom určil zákon, ktorým sa žalovaný zúčastní konania bez ktorý sa vzťahuje na skúmaný právny vzťah, toho, aby namietal absenciu právomoci tohto a následne na základe tohto zákona určil súdu pod podmienkou, že iný súd nemá miesto plnenia zmluvného záväzku" 2 6 . výlučnú právomoc podľa článku 22 toho istého nariadenia 28.

I - 2603

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-234/04

V — Návrh

72. Uzatváram to teda tak, že navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku, ktorú položil Landesgericht Innsbruck, v tomto zmysle:

Právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a zrušil ho, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva.

Subsidiárne, pokiaľ by Súdny dvor považoval za potrebné odpovedať na druhú otázku, navrhujem, aby odpovedal takto: