C-237/04

ENIRISORSE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 12. januára 2006 1

1. Uznesením zo 14. mája 2004 položil aby spoločne s ďalšími dvoma verejnopráv­ Tribunale di Cagliari (Taliansko) Súdnemu nymi orgánmi, ENEL a ENEA, založila dvoru dve prejudiciálne otázky týkajúce sa akciovú spoločnosť na účely vývoja inovač­ výkladu článkov 87 ES a 88 ES a článkov 43 ných a pokrokových technológií pri použí­ ES, 44 ES, 48 ES a 49 ES. Skúmanie prvej vaní uhlia. Ten istý zákon stanovoval, že táto z týchto otázok vedie opäť k prediskutovaniu operácia je v plnom rozsahu financovaná zo podmienok, ktoré upravujú pojem štátnej štátneho rozpočtu. Takto bola založená pomoci. spoločnosť Sotacarbo. S cieľom pomôcť vytvoriť centrum pre výskum uhlia v Sardínii zaplatila ENI spoločnosti Sota­ carbo sumu 12 708 900 033 ITL ako kapitá­ lový vklad.

I — Skutkový a právny rámec sporu vo veci samej

4. Tento článok stanovuje: „S cieľom zabezpečiť pre Sotacarbo nevyh­ nutné finančné zdroje na implementáciu programu činností uvedeného v článku 7 ods. 5 zákona č. 140 z 11. mája 1999 sú akcionári spoločnosti povinní uhradiť nespla­ tené časti akcií do 60 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a majú možnosť vystúpiť zo spoločnosti pod podmienkou, že „Spoločníci, ktorí namietajú proti rozhodnu­ sa vzdajú všetkých práv na majetok spoloč­ tiam týkajúcim sa zmeny predmetu po­ nosti a uhradia nesplatené časti vkladov. dnikania alebo právnej formy spoločnosti, Vyhlásenia o vystúpení, ktoré už boli ozná­ alebo presunu sídla do zahraničia, majú mené Sotacarbo SpA v súlade s už uvedeným právo vystúpiť zo spoločnosti a dostať článkom 7 ods. 4 zákona č. 140 z 11. mája náhradu za ich akcie vo výške priemernej 1999, môžu byť odvolané do 30 dní od ceny počas posledných šiestich mesiacov, ak nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po sú akcie kótované na burze, alebo v opačnom uplynutí tejto lehoty je vystúpenie považo­ prípade vo výške pomernej časti základného vané za definitívne s bezpodmienečným pri­ imania vyplývajúceho z účtovnej závierky za jatím vyššie uvedených podmienok zo strany posledný účtovný rok.“ vystupujúceho spoločníka.“

5. Na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 12. februára 2001, vzala 7. Enirisorse vyjadrila pred vnútroštátnym Sotacarbo vystúpenie do úvahy a rozhodla súdom pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť o zrušení akcií Enirisorse. Odmietla však tohto zákona s určitými ustanoveniami vyhovieť žiadosti o náhradu z dôvodu, že zmluvy ES. Keďže sa vnútroštátny súd takáto náhrada by sa dotkla pokračovania jej domnieval, že sú tieto pochybnosti dôvodné, úlohy všeobecného záujmu, tak ako je rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súd­ stanovená v zákone. Žalobou podanou 8. júna nemu dvoru podľa článku 234 ES tieto 2001 bol Tribunale di Cagliari predložený otázky: návrh Enirisorse smerujúci k náhrade sumy zodpovedajúcej hodnote jej akcií.

8. Pripomínam, že podľa článku 87 ods. 1 ES, „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych pro­ striedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže 10. Je pravdou, že „potreba dospieť tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov k výkladu práva Spoločenstva, ktorý by bol alebo výrobu určitých druhov tovaru, je užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. do ktorého patrí otázka, ktorú predkladá, Podľa článku 88 ods. 3 ES „Komisia musí byť alebo aspoň aby vysvetlil skutkové dom­ v dostatočnom čase upovedomená nienky, na ktorých sa táto otázka zakladá“ 2. o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo Naopak, pokiaľ Súdnemu dvoru poskytuje upravením pomoci, aby mohla podať svoje skutočnosti dostatočné na to, aby mu Súdny pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je dvor mohol poskytnúť užitočnú odpoveď, nezlučiteľný so spoločným trhom podľa nemožno mu vytýkať, že v návrhu na začatie článku 87, začne konanie podľa odseku 2. prejudiciálneho konania uviedol svoje vlastné Členský štát nemôže vykonať navrhované posúdenie tvrdení, ktoré boli pred ním opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo prednesené. Takáto prax je úplne v súlade s konečnou platnosťou“. s povahou súdnej spolupráce stanovenej v článku 234 ES, ktorá vyžaduje aktívnu spoluprácu vnútroštátnych súdov 3.

II — O prípustnosti prejudiciálnych otá­ zok

11. V prejednávanej veci uvádza návrh na začatie prejudiciálneho konania, síce stručne,

15. Naopak, ak má vnútroštátny súd pochybnosti o kvalifikácii predmetného vnú­ troštátneho opatrenia ako štátnej pomoci, môže alebo prípadne musí Súdnemu dvoru položiť prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 87 ES 7. V prípade, že by B — O prvej otázke takéto opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, mal by povinnosť overiť, či sa pred­ bežný kontrolný postup zavedený článkom 88 ods. 3 ES skutočne dodržiaval. Ak tomu tak nie je, má vnútroštátny súd povinnosť 13. Svojou prvou otázkou žiada vnútroštátny zabezpečiť osobám podliehajúcim jeho prá­ súd Súdny dvor, aby rozhodol o zlučiteľnosti vomoci, aby podľa jeho vnútroštátneho práva vnútroštátneho predpisu s článkami 87 ES došlo k vyvodeniu všetkých dôsledkov poru­ a 88 ES. šenia tohto ustanovenia v súvislosti jednak s platnosťou vykonávacích aktov opatrení pomoci, ako aj s vymáhaním finančných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením 8.

C — O druhej prejudiciálnej otázke 20. Takáto požiadavka však nie je v prejednávanej veci splnená. Vnútroštátny súd neposkytuje žiaden užitočný údaj o súvislosti, ktorú vidí vo svojej otázke medzi článkami 43 ES, 44 ES, 48 ES a 49 ES a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľ­ 17. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou nou na spor. V tejto súvislosti iba vyjadruje vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby pochybnosti o zlučiteľnosti tejto právnej rozhodol o súlade predmetnej právnej úpravy „so zásadou rovnakého zaobchádza­ úpravy s článkami 43 ES, 44 ES, 48 ES nia v trhovom hospodárstve“. a 49 ES týkajúcimi sa slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb v Spoločenstve.

21. Za týchto okolností sa musí druhá otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, vyhlásiť za neprípustnú. Režim zavedený 18. Okrem vyššie spomenutej skutočnosti, zákonom č. 273/2002 sa tak preskúma iba že Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať vzhľadom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa o zlučiteľnosti vnútroštátneho ustanovenia štátnej pomoci. s právom Spoločenstva, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva relevantnosť výkladu ustanovení práva Spo­ 9 — Rozsudok z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, ločenstva, na ktoré sa v tejto otázke po- Zb. s. I-8027, bod 11.

I - 2851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-237/04

25. Podnik v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže charakterizuje to, že vykonáva „hospodársku činnosť“. Súdny dvor rozumie pod hospodárskou činnosťou každú „činnosť, 23. Je nesporné, že uplatniteľnosť pravidiel ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže, kto­ služieb na danom trhu“ 15. V tomto prípade rých neoddeliteľnú súčasť tvoria pravidlá sa zdá, že úlohou Sotacarbo je najmä rozvoj týkajúce sa štátnej pomoci, podlieha po­ nových technológií použitia uhlia dmienke, že uvedený subjekt je podnikom. a poskytovanie podporných odborných slu­ V prejednávanej veci je však toto postavenie žieb pre administratívu, verejnoprávne spochybnené. Žalovaná vo veci samej orgány a spoločnosti, ktoré majú záujem a talianska vláda, ktorá je vedľajším účastní­ o rozvoj týchto technológií. S výnimkou kom v konaní pred Súdnym dvorom, tvrdia, informácií a doplňujúcich overení, ktoré že takúto spoločnosť, akou je Sotacarbo, ktorá sleduje činnosti všeobecného záujmu stanovené zákonom, nemožno kvalifikovať 11 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Steinike ako podnik, ak tieto činnosti nesmerujú & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, body 16 až 18, a zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i., k dosahovaniu ziskov a sú úplne financované C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 21. štátom. 12 — Rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elster, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21. 13 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 21. 14 — Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci FENIN/Komisia, 10 — Pozri najmä rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans C-205/03 P, prejednávaná pred Súdnym dvorom. a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, 15 — Rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 až bod 75. C-184/98, Zb. p. I-6451, bod 75.

I - 2853

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-237/04

výnimky zo všeobecného práva, bude podľa článku 2437 občianskeho zákonníka (zásada môjho názoru potrebné vyhlásiť, že sporné práva na náhradu akcií v prípade vystúpenia). ustanovenie zákona č. 273/2002 nemá cha­ Zdá sa však, že zákon č. 273/2002 je rakter štátnej pomoci. v prejednávanej veci neoddeliteľný od zákona č. 140/1999. Obe tieto ustanovenia tvoria jediný režim. Práve tento režim je potrebné na účely kvalifikácie, ktorá sa má vykonať, vziať do úvahy. Podľa zákona č. 140/1999 je však spoločníkom Sotacarbo priznaná výni­ močná možnosť vystúpenia. V tomto prípade nemajú títo spoločníci podľa všeobecného práva právo na vystúpenie. V dôsledku toho by sa Sotacarbo za bežných podmienok 31. Z ustálenej judikatúry síce vyplýva, že nemusela obávať žiadnej straty majetku. „pojem pomoci obsahuje nielen priamu Nemožno sa teda domnievať, že taký zákon, pomoc, ale aj zásahy znižujúce rôznymi akým je zákon č. 273/2002, ktorý obmedzuje formami náklady, ktoré obyčajne znášajú právo na náhradu v prípade výnimočného podniky a ktoré bez toho, aby boli subven­ vystúpenia spoločníkov tejto spoločnosti, ciami vo vlastnom slova zmysle, majú znižuje náklady tejto spoločnosti, ktoré by rovnakú povahu a zhodné účinky“ 17. za normálnych okolností musela znášať. Z tohto hľadiska sa zdá, že ustanovenie, Cieľom tohto zákona je jednoducho zabez­ ktoré umožňuje oslobodiť spoločnosť od jej pečiť, že výhoda takto poskytnutá niektorým povinnosti nahradiť sumu akcií, ktorých sú jej akcionárom neovplyvní majetkovú situ­ jej spoločníci držiteľmi z dôvodu ich vkladu áciu Sotacarbo. V skutočnosti iba neutrali­ do tejto spoločnosti, priznáva svojmu prí­ zuje výhodu danú Enirisorse vo forme jemcovi hospodársku výhodu, keďže takéto výnimočnej možnosti vystúpenia. Jeho účin­ oslobodenie by bolo v rámci uplatnenia kom teda nie je vytvorenie hospodárskej všeobecných pravidiel v oblasti vystúpenia výhody v zmysle pravidiel Zmluvy vylúčené. v prospech Sotacarbo.

34. Podotýkam, že s ohľadom na písomnosti v spise sa prvý prípad javí ako najpravdepo­ dobnejší. Občiansky zákonník obsahuje taxa­ tívny výpočet prípadov vystúpenia 18 a nezdá C — Ďalšie podmienky pomoci sa, že by sa niektorý z nich vzťahoval na vystúpenie Enirisorse. V návrhu, ktorý podal Enirisorse na vnútroštátny súd, sa snaží domáhať uplatnenia podmienok vystúpenia stanovených v článku 2437 občianskeho zákonníka, a to náhrady výšky svojich akcií, mimo rozsahu pôsobnosti práva na vystúpe­ nie, ktoré je stanovené v tomto ustanovení. 36. Za predpokladu, že by bola splnená Ak by tento naposledy uvedený výklad podmienka výhody, sa talianska vláda dom­ potvrdil súd a quo, bolo by potrebné vyvodiť nieva, že v každom prípade nie je záver, že keďže predmetné opatrenie nepo­ v prejednávanej veci splnená tretia a štvrtá skytuje žiadnu výhodu svojmu adresátovi, stanovená podmienka. Pokiaľ bude Súdny nemožno ho kvalifikovať ako štátnu pomoc. dvor považovať za užitočné rozhodnúť o tomto bode, je potrebné pripomenúť, že výhody, ktoré ako výhoda poskytnutá pred­ metnou právnou úpravou smerujú k oslobodeniu podniku od nákladov, ktoré by obvykle musel znášať pri bežnom riadení alebo obvyklej činnosti, v zásade narušujú podmienky hospodárskej súťaže 19. Keďže nie 35. Súdnemu dvoru však neprislúcha, aby je preukázané, že činnosti spoločnosti, ktorá rozhodoval o výklade a uplatňovaní vnútro­ je príjemcom, nemajú na vnútornom trhu štátneho práva na prejednávaný prípad. To žiaden ekvivalent, možno predpokladať patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho skreslenie hospodárskej súťaže. Z toho istého dôvodu nemožno spochybniť vplyv opatrení na obchod medzi členskými štátmi. 18 — Pozri Campobasso, G. F.: Diritto commerciale, zv. 2, Turín, 5. vydanie, 2002, s. 485. Podotýkam, že odvtedy došlo k reforme práva na vystúpenie, ktorá rozšírila zoznam dôvodov vystúpenia, avšak bez toho, aby zmenila ich taxatívnu povahu (pozri v súvislosti s týmto bodom zvláštne číslo Rivista delle 19 — Pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, società, marec — jún 2005). C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30.

40. V tejto súvislosti talianska vláda tvrdí, že predmetný režim nevytvára „dodatočné náklady“ pre štátny rozpočet. Tento režim má totiž zmeniť rámec vzťahov medzi verejnoprávnou spoločnosťou a jej súkrom­ nými spoločníkmi v prospech verejnoprávnej spoločnosti. Financovanie výhody poskytnu­ tej tejto spoločnosti teda pochádza zo súkromných prostriedkov. Okrem toho, keďže bol kapitál Sotacarbo úplne vytvorený vďaka štátnym prostriedkom, neprináša toto vyňatie z povinnosti náhrady nové náklady pre štátny rozpočet. Výhoda nie je financo­ vaná finančným príspevkom štátu, ktorý by 38. Podmienka pripísateľnosti je bol nezávislý na príspevku, ktorý sa poskytol v prejednávanej veci ľahko splnená. Pred­ pri založení podniku. metná výhoda vyplýva z legislatívneho zásahu. V žiadnom prípade nie je určujúce, že toto opatrenie poskytuje len hypotetickú výhodu podliehajúcu využitiu možnosti vystúpenia. Bez ohľadu na to, či sa táto možnosť využije, z toho vyplýva, že práva spoločníkov ako veriteľov sú skrátené a súčasne sú zmiernené povinnosti spoloč­ nosti voči jej spoločníkom. Spoločnosť tak má k dispozícii nevyplatiteľný kapitál, ktorý 41. Je pravdou, že ak sa uplatní prístup už nemá povahu záväzku a pri ktorom sa prijatý Súdnym dvorom v jeho rozsudku nemusí obávať, že o neho v prípade vystú­ Sloman Neptun, je teda potrebné sa dom­ penia príde. Z toho vyplýva, že tento nievať, že predmetná výhoda je „inherentná“ legislatívny zásah je bez ohľadu na akékoľvek prijatému právnemu režimu 21. Z toho by rozhodnutie dotknutých spoločníkov pria­ vyplývalo, že by prvá podmienka zakladajúca mym základom výhody Sotacarbo. štátnu pomoc nebola splnená.

44. Zdá sa, že sa Súdny dvor vo svojej judikatúre snažil rozlišovať medzi naruše­ niami, ktoré vyplývajú z prijatia opatrení upravujúcich hospodárske činnosti, a tými opatreniami, ktorých základom je prevod verejných prostriedkov v prospech určitých podnikov 22. Podmienky hospodárskej súťaže môžu narušiť iba tieto naposledy uvedené 46. Je zjavné, že režim Spoločenstva týkajúci opatrenia. Opatrenia, ktoré boli uvedené ako sa štátnej pomoci nie je určený na kontrolu prvé, sa musia prijať v rozsahu, v akom je ich účinku všetkých legislatívnych opatrení člen­ jediným účelom stanoviť podmienky výkonu ských štátov na hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Jeho cieľom je len zisťovať narušenie hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva z vôle členského štátu priznať niektorým 22 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Sloman Neptun, už citovaný, podnikom, odchylne od jeho všeobecných bod 21; Ecotrade, už citovaný, bod 36, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 62. politických orientácií, osobitnú výhodu.

I - 2857

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-237/04

49. Následne je kritérium selektivity dokonca na odôvodnenie obmedzení stano-

23 — Je tomu tak napríklad v prípade právnej úpravy uľahčujúcej prepúšťanie v určitom sektore alebo právnej úpravy, ktorá podniku povoľuje, aby vybudoval priestory v oblasti vyžadu­ 50. Nakoniec, keďže v hospodárskej oblasti júcej významnú úpravu infraštruktúry. V tejto súvislosti pripomínam, že na účely kvalifikácie ako štátnej pomoci dochádza k narastajúcemu prelínaniu štát­ Súdny dvor nerozlišuje podľa toho, či sú výhody priamo alebo nych činností so súkromnými činnosťami, je nepriamo poskytnuté zo štátnych prostriedkov (pozri najmä

rozsudok

PreussenElektra, už citovaný, bod 58). dôvod na obavu, že sa členské štáty budú

I - 2858

ENIRISORSE

24 — Bod 47 návrhov prednesených v už citovanej veci Sloman Neptun. Toto kritérium už bolo navyše v judikatúre použité. V už citovanej veci Ecotrade sa javí ako určujúce, že predmetná právna úprava mohla podniky, na ktoré sa uplatňuje, postaviť v porovnaní s inými podnikmi do 26 — Rozsudky, Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 33; Ecotrade, výhodnejšej situácie (body 41 až 42). Pozri v tomto zmysle už citovaný, bod 36, a Adria-Wien, už citovaný, bod 42.

rozsudok

z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, 27 — Pozri k tomuto stanovisku návrhy, ktoré predniesol generálny Zb. s. 709, body 33. advokát Darmon v už citovanej veci Sloman Neptun (bod 53), 25 — Rozsudok z 30. januára 1985, Komisia/Francúzsko, 290/83, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo Zb. s. 439, bod 14. v už citovanej veci Adria-Wien, (bod 43).

I - 2859

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-237/04

Za selektívne opatrenie sa považuje každé 55. V prípade, že sa preukáže, že predmetné opatrenie, ktoré prispieva k tomu, že nie­ vystúpenie v tejto veci vyplýva z výnimočnej ktoré podniky sú vo výhodnejšej hospo­ možnosti, ktorá sa odchyľuje od podmienok dárskej situácii ako podniky nachádzajúce vystúpenia stanovených v relevantných usta­ sa v porovnateľnej situácii, bez toho, aby noveniach občianskeho zákonníka, bude náklady ktoré z toho pre spoločnosť vše­ potrebné sa domnievať, že taký režim, ako obecne vyplývajú, boli jasne odôvodnené je režim zavedený zákonom č. 273/2002, systémom spravodlivo rozdelených nákla­ ktorý priznáva spoločníkom spoločnosti dov 28. ovládanej štátom možnosť vystúpenia pod podmienkou vzdania sa všetkých práv na jej majetok, nepredstavuje štátnu pomoc v prospech tejto spoločnosti.

V — Návrh

58. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby na návrh, ktorý podal Tribunale di Cagliari, odpovedal takto:

Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 3 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že taký režim, ako je režim zavedený zákonom č. 273/2002 z 12. decembra 2002, ktorý priznáva spoločníkom spoločnosti ovládanej štátom možnosť vystúpenia pod podmienkou vzdania sa všetkých práv na majetok uvedenej spoločnosti, nepred­ stavuje štátnu pomoc v zmysle týchto ustanovení a nemusel sa vopred oznámiť Komisii Európskych spoločenstiev, pokiaľ sa nepreukáže, že k tomuto vystúpeniu mohlo dôjsť na základe pravidiel všeobecného práva v oblasti vystúpenia. V takom prípade sa musí takýto režim považovať za štátnu pomoc, ktorá sa mala vopred oznámiť Komisii.

I - 2861