C-244/04

KOMISIA/NEMECKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 15. septembra 2005 1

I — Úvod diplomatickým a konzulárnym zastupiteľ stvám v iných štátoch (ďalej len „obežník“).

1. V danom prípade sa Komisia domáha, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že podmienila vyslanie 3. Podľa paragrafov 1 až 3 AuslG musia pracovníkov z tretích krajín, ktoré nie sú osoby, ktoré nie sú nemeckými štátnymi členmi Európskej únie, poskytovateľmi slu príslušníkmi, získať pre vstup a pobyt na žieb so sídlom v iných členských štátoch nemeckom území vízum. Cudzinci, ktorí Európskej únie určitým osobitným požiadav chcú zostať v Nemecku na účel zárobkovej kám, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú činnosti, musia získať osobitné povolenie na z článku 49 ES. pobyt v súlade s osobitnou vykonávacou vyhláškou. Súčasná prax týkajúca sa vydáva nia týchto osobitných víz je založená na obežníku. Podniky, ktoré majú v úmysle poskytovať služby v Nemecku, musia zabez pečiť, aby ich pracovníci z tretích krajín získali vízum na nemeckom diplomatickom zastupiteľstve v členskom štáte, v ktorom má II — Nemecké právne predpisy týkajúce sa podnik sídlo. Pri spracovávaní takýchto vysielania štátnych príslušníkov z tretích žiadostí skúma príslušný orgán, či sú splnené krajín nasledujúce kritériá, ktoré majú za cieľ uplatnenie rozsudku Súdneho dvora vo veci Vander Elst 2:

2. Vysielanie štátnych príslušníkov z tretích krajín je v Nemecku upravené prostredníc tvom Ausländergesetz (nemecký zákon o cudzincoch, ďalej len „AuslG“) v jeho a) dátumy týkajúce sa začiatku a konca podobe z 9. januára 2002, vykonávacou doby vyslania pracovníka musia byť vyhláškou k tomuto zákonu a obežníkom jasne určené; z 15. mája 1999 adresovaným nemeckým

1. rozhodol, že Spolková republika e) pracovník z tretej krajiny musí mať Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré aspoň počas doby pobytu v Nemecku jej vyplývajú z článku 49 ES tým, že na platný cestovný pas. základe praxe založenej na obežníkoch

I - 888

KOMISIA/NEMECKO

sústavne a neprimerane obmedzovala neskôr menovaného aspektu zavedenia „pre vysielanie pracovníkov z tretích krajín ukazu ES pre poskytovanie služieb“ 4 stiahla do Nemecka na účel poskytovania späť v októbri 2004. 5 V dôsledku toho tak služieb; nie je otázka položená v danom prípade upravená sekundárnymi právnymi predpismi Spoločenstva, ale tak ako už bolo uvedené, ustanoveniami Zmluvy o ES týkajúcimi sa poskytovania služieb.

2. zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

IV — Posúdenie

I - 889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

I - 890

KOMISIA/NEMECKO

sankciou uloženia správnej pokuty v prípade legálny pobyt a pracovali v neskôr menova porušenia takejto povinnosti“ 13. Pojmy nom členskom štáte. Tieto povolenia boli zamestnaní „obvyklým a legálnym spôso vydané so zreteľom na okolnosti súvisiace bom“ sa odvtedy označujú ako kritéria s trhom práce a za podmienky existencie Vander Elst. zmluvy na dobu neurčitú a predchádzajú ceho zamestnania u toho istého poskytova teľa služieb najmenej na obdobie aspoň šiestich mesiacov. Súdny dvor rozhodol, že tieto požiadavky sú nevhodné pre dosiahnu tie cieľa ochrany pracovníkov. 16 12. Pokiaľ ide o naliehavé dôvody všeobec ného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obme dzenia vysielať pracovníkov v rámci posky tovania služieb, Súdny dvor skonštatoval, okrem iného v rozsudku Arblade a Leloup, že medzi takéto dôvody patrí ochrana pracovníkov, avšak nie okolnosti čisto správ nej povahy. „Naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú hmotnoprávne ustanovenia súboru pravidiel, však môžu B — Rozsah žaloby takisto odôvodniť kontrolné opatrenia nevyhnutné pre zabezpečenie ich dodržiava nia“ 14.

15. Komisia v úvode objasňuje, že nemá námietky proti vízovým požiadavkám a predbežným kontrolám v rozsahu, v akom sú odôvodnené verejným poriadkom, verej nou bezpečnosťou alebo verejným zdravím. Nenamieta ani kontroly smerujúce k overeniu splnenia takzvaných kritérií 17. Nemecká vláda tvrdí, že členské štáty „Vander Elst“. Jediným sporným bodom je majú legitímny záujem na uskutočňovaní skutočnosť, že podľa nemeckej praxe musí predbežných kontrol s cieľom zistiť prípady toto overenie prebehnúť pred vyslaním zneužitia voľného pohybu služieb a na účel dotknutých pracovníkov na nemecké úze predchádzať obchádzaniu vnútroštátnych mie. Pokiaľ je povolenie udelené formou požiadaviek a požiadaviek Spoločenstva týka „Arbeitsvisum“ (pracovného víza), je zjavné, júcich sa zamestnávania štátnych príslu že bez takéhoto dokumentu nebude možné šníkov tretích krajín. Uskutočňovanie vyslať pracovníka na nemecké územie na predbežných kontrol je podľa jej názoru zdô účel uskutočnenia služieb, ktoré má poskyt vodnené právnou istotou a ochranou pracov núť jeho zamestnávateľ. Predstavuje preto níkov. Postup, ktorý uplatňuje, musí byť obmedzenie voľného pohybu služieb. Komi považovaný za primerané opatrenie, pretože sia uvádza, že daný postup presahuje rámec samotné predloženie pasu nie je dôkazom overenia nevyhnutného z dôvodov verejnej o pravidelnom zamestnaní jeho držiteľa bezpečnosti. Navyše, keďže sa nevzťahuje na v členskom štáte pôvodu. Následné kontroly, všetky subjekty poskytujúce služby ktoré navrhuje Komisia, nie sú dostatočné. v Nemecku, nespĺňa tak podmienky na Osobitne to platí, pokiaľ ide o možnosť

odôvodnenie

naliehavými dôvodmi všeobec overenia v okamihu povinného prihlásenia ného záujmu. Komisia je tiež toho názoru, že pri začatí pobytu. Okrem toho skutočnosť, že aj menej obmedzujúcimi opatreniami, akými sú následné kontroly, by sa mohol dosiahnuť cieľ, ktorým je zabezpečiť návrat pracovníkov do členského štátu, z ktorého boli vyslaní. 17 — Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci Takéto overenie by mohlo byť uskutočnené musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských vo chvíli, keď osoba splní svoju prihlasovaciu štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, povinnosť pre začatie pobytu v Nemecku. s. 65).

18. Najskôr je potrebné skonštatovať, že povinnosť poskytovateľa služby zabezpečiť, aby predtým, ako začne poskytovať služby 20. Vzniká tak otázka, či je možné osobitný v Nemecku prostredníctvom ním zamestna postup zdôvodniť na základe všeobecného ných štátnych príslušníkov z tretích krajín, záujmu, ktorého sa dovoláva nemecká vláda. získal od nemeckého diplomatického zastu Osobitne odkazuje na rozsudok Súdneho piteľstva v členskom štáte, v ktorom má sídlo dvora vo veci Rush Portuguesa, podľa overenie o tom, že daní zamestnanci spĺňajú ktorého musia mať členské štáty možnosť kritériá, bez ktorých by nemohol takýchto presvedčiť sa, či poskytovateľ služieb so zamestnancov vyslať do Nemecka, zjavne sídlom v inom členskom štáte nevyužíva zakladá obmedzenie voľného pohybu služieb voľný pohyb služieb na iný účel, napríklad na v zmysle článku 49 ES. Bez ohľadu na to, či presunutie svojich zamestnancov na účel ich pri dodržaní tohto postupu takýto zamest umiestnenia na trh práce. 21 Je toho názoru, nanci, akí boli dotknutí vo veciach Vander že kontroly sú odôvodnené vzhľadom na to, Elst 18 a Komisia/Luxembursko, 19 získajú že ich cieľom je overenie, či daní pracovníci formálne pracovné povolenie, alebo nie, je boli zamestnaní „legálnym a obvyklým spô zjavné, že má rovnaký účinok na poskytova sobom“ v členskom štáte, v ktorom má sídlo teľa služieb ako výkon jeho práv na základe poskytovateľ, tak ako je to uvedené uvedeného ustanovenia Zmluvy. Rozhodnu-

20 — Rozsudky Vander Elst, už citovaný, bod 15, a Komisia/ 18 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2. Luxembursko, už citovaný, bod 24. 19 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6. 21 — Rozsudok, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 17.

21. Je potrebné pripomenúť, že podľa judi katúry Súdneho dvora uvedenej v bode 8 vyššie, je možné dovolávať sa naliehavých dôvodov všeobecného záujmu vo vzťahu k opatreniu, ktoré obmedzuje voľný pohyb služieb len vtedy, ak sa takéto opatrenie uplatňuje na všetky osoby alebo podniky vykonávajúce svoju činnosť na území člen ského štátu, v ktorom sa má služba poskyt núť 22. Ak opatrenie obmedzujúce pohyb 23. Súdny dvor v niekoľkých rozsudkoch služieb túto podmienku nespĺňa, môže byť týkajúcich sa podobných požiadaviek, ktoré odôvodnené len na základe dôvodov uvede museli byť splnené pred vyslaním pracov ných v článku 55 ES v súvislosti s článkami níkov poskytovateľom služieb so sídlom 45 ES a 46 ES. v inom členskom štáte, tiež rozhodol, že členské štáty musia dozerať na dodržiavanie vnútroštátnych predpisov a predpisov Spo ločenstva v oblasti poskytovania služieb. V rozsudku Rush Portuguesa uviedol, že členské štáty majú právo presvedčiť sa, či nie je voľný pohyb služieb zneužívaný, napríklad 22. Je teda možné pochybovať o tom, či pre umiestnenie pracovníkov z tretích krajín osobitný postup uplatňovaný nemeckými na trh práce hostiteľského členského štátu. 23 orgánmi platí bez obmedzenia pre poskyto V rozsudku Arblade a Leloup uznal, že môžu vateľov služieb so sídlom na území Nemecka byť odôvodnené kontrolné opatrenia, kto a mimo jeho územia. Svojou povahou je rých cieľom je overenie dodržiavania požia zamerané na poskytovateľov služieb so síd daviek, ktoré sú samé osebe odôvodnené lom v iných členských štátoch. V tejto všeobecným záujmom.24 Hoci Súdny dvor súvislosti je však potrebné rozlišovať medzi prijal zásadu vykonávania kontrol, zdôraznil hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tiež, že tieto kontroly musia dodržiavať poskytovanie služieb a medzi opatreniami, obmedzenia uložené právom Spoločenstva ktorých cieľom je overiť dodržiavanie a nesmú robiť voľný pohyb služieb iluzór takýchto opatrení. Keďže je zjavné, že nym. 25 hmotnoprávne opatrenia sa musia uplatňo vať rovnako na všetky podniky poskytujúce 23 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 17. 24 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 38. 25 — Rozsudok Rush Portuguesa, už citovaný v poznámke pod 22 — Pozri bod 8 vyššie a tam citovanú judikatúru. čiarou 8, bod 17.

24. Prvotným cieľom osobitného postupu 26. Je však zjavné, že kontroly vykonávané uplatňovaného Spolkovou republikou po začatí poskytovania služieb by predstavo Nemecko je overiť dodržiavanie požiadaviek, vali menej obmedzujúce opatrenie ako pre ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva, pre ventívne kontroly, ktoré v súčasnosti uplat snejšie z článku 49 ES, tak ako to vyložil ňuje Spolková republika Nemecko. Na Súdny dvor vo veci Vander Elst. Účelom zabezpečenie účinnosti takýchto kontrol týchto požiadaviek je zabezpečiť, aby štátni však musia byť orgánom hostiteľského člen príslušníci tretích krajín mali legálny pobyt ského štátu poskytnuté relevantné informá a boli legálne zamestnaní v členskom štáte, cie v okamihu, keď majú v prípade, že je to v ktorom má sídlo poskytovateľ služby. nevyhnutné, možnosť prijať opatrenia na Z toho okrem iného vyplýva, že ich pracovný zabezpečenie verejných záujmov. V tejto pomer sa spravuje predpismi o sociálnom súvislosti súhlasím s nemeckou vládou, podľa zabezpečení členského štátu, v ktorom má ktorej odklad kontrol na čas, keď sa dotknutá spomínaný poskytovateľ služieb sídlo, preto, osoba prihlási v Nemecku na pobyt, tak ako aby sa v čo najväčšom rozsahu obmedzilo to navrhuje Komisia, by nebolo účinné vo riziku zneužitia voľného pohybu služieb na vzťahu k splneniu záujmov nemeckej vlády. obchádzanie predpisov o sociálnom zabez pečení hostiteľského členského štátu a riziku sociálneho dumpingu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky Súdneho dvora kontroly smerujúce k overeniu splnenia takýchto požiadaviek, ktoré sú samé odôvodnené všeobecným záujmom, musia byť v zásade 27. Na druhej strane požiadavka jednodu takisto považované za odôvodnené. chého vyhlásenia poskytovateľa služieb o jeho plánovaných činnostiach v Nemecku a poskytnutia nevyhnutných údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, kto rých má v úmysle na tento účel vyslať v okamihu začatia takejto činnosti, by umožnila nemeckým orgánom skontrolovať a overiť si tieto údaje bez toho, aby bolo poskytovanie služieb príliš narušené. V rozsudku Komisia/Luxembursko Súdny 25. Ako však už bolo vyššie uvedené, Súdny dvor výslovne odkázal na menej obmedzu dvor takisto objasnil, že takéto kontroly júce opatrenie ako na rovnako účinnú musia zodpovedať obmedzeniam, ktoré im možnosť pre pracovné povolenia požadované ukladá právo Spoločenstva. Konkrétnejšie, zo strany luxemburských orgánov. 26 musia byť vhodné pre uskutočnenie ich cieľov a taktiež nesmú obmedzovať voľný pohyb viac, ako je to nevyhnutné. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že následné kontroly by umožnili nemeckým orgánom overiť rôzne údaje, ktoré považujú za nevyhnutné 28. Chcel by som dodať, že vo všeobecnosti na zabezpečenie návratu štátnych príslu sú podniky, ktoré majú v úmysle prechodne šníkov tretích krajín vyslaných na ich územie poskytovateľom služieb so sídlom v inom členskom štáte alebo že nebudú žiadať v Nemecku o iné dávky. 26 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 31.

pôsobiť na území iného členského štátu členskom štáte na účel poskytovania služieb prostredníctvom pracovníkov z tretích kra na nemeckom území predchádzajúcemu jín, zodpovedné za to, že títo pracovníci majú povoleniu, nesplnila povinnosti, ktoré je legálny pobyt v členskom štáte, v ktorom vyplývajú z článku 49 ES. majú sídlo, a že podmienky ich pracovného pomeru sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia. V rozsahu, v akom je možné dovolávať sa právnej istoty ako osobitného dôvodu všeo becného záujmu, o čom pochybujem, nie je možné sa jej dovolávať v tom zmysle, že takéto prechodné kontroly vopred zabezpe čia istotu pre poskytovateľov služieb v iných členských štátoch. Je potrebné predpokladať, že podniky, ktoré vykonávajú činnosť D — Požiadavka byť zamestnaný na dobu v dobrej viere, dodržiavajú platné imigračné jedného roka u toho istého zamestnávateľa a sociálne predpisy členského štátu, v ktorom majú sídlo. Hostiteľský členský štát môže uplatniť svoje právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia na poskytovateľov služieb z iných členských štátov v rozsahu, v akom zabezpečujú väčšiu ochranu než sociálne predpisy členského štátu, v ktorom má poskytovateľ služieb sídlo. 27 Za týchto okolností je vhodnejšie, aby hostiteľský člen 30. Komisia je toho názoru, že skutočnosť, ský štát obmedzil jeho zásah pre overenie že poskytovateľ služieb môže vyslať len informácie poskytnutej poskytovateľom slu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žieb pri začatí jeho činnosti v hostiteľskom zamestnával najmenej jeden rok pred posky členskom štáte a prijal sankcie, až keď sa to tovaním služieb v Nemecku, predstavuje ukáže ako nevyhnutné. jasné obmedzenie voľného pohybu služieb. Táto požiadavka nezodpovedá kritériám sta noveným v rozsudku Vander Elst, podľa ktorých musia byť štátni príslušníci tretích krajín „legálnym a obvyklým spôsobom“ zamestnávaní poskytovateľom služieb. Komi sia je preto toho názoru, že namiesto toho, aby išlo o osobitnú podmienku uloženú Súdnym dvorom, požiadavka legálneho a obvyklého zamestnania len odráža znenie prejudiciálnej otázky položenej vnútroštát 29. Som preto toho názoru, že Spolková nym súdom v danej veci. Takisto poukazuje republika Nemecko si tým, že podmienila na skutočnosť, že Súdny dvor vo veci vyslanie štátnych príslušníkov tretích krajín Komisia/Luxembursko výslovne odmietol poskytovateľom služieb so sídlom v inom možnosť odôvodniť podobnú požiadavku na základe sociálnej ochrany. 28

bola preskúmaná v rozsudku Komisia/ Luxembursko. V uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že „... skutočnosť, že na udelenie kolektívneho pracovného povolenia sa vyža duje existencia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú uzavretej medzi dotknutými pra covníkmi a vysielajúcim podnikom najmenej 6 mesiacov pred začiatkom ich vyslania na luxemburské územie, prekračuje rámec toho, 32. Nemecká vláda uvádza, že je nesprávne, čo možno vyžadovať v mene sociálnej ak Komisia porovnáva rozsudok Komisia/ ochrany ako nevyhnutnú podmienku na Luxembursko a danú vec, pretože Súdny poskytovanie služieb prostredníctvom vysla dvor určil, že luxemburské opatrenia boli nia pracovníkov so štátnou príslušnosťou neprimerané, a teda v rozpore s článkom 49 tretích krajín“31. ES na základe kumulatívneho účinku požia daviek pracovného povolenia, doby pred chádzajúceho zamestnania a bankovej záruky. Zdôrazňuje takisto, že pri skúmaní možnosti uplatniť rozsudok Súdneho dvora vo veci Vander Elst výbor K. 4 uznal, že predchádzajúce zamestnanie v trvaní najme nej jedného roka je potrebné chápať ako 34. Hoci osobitné povolenie na vyslanie ukazovateľa toho, že pracovník je legálnym štátnych príslušníkov tretích krajín na účel a obvyklým spôsobom zamestnaný v členskom štáte, v ktorom je sídlom vysielajúceho podniku. Ďalej uvádza, že 29 — Uvedený v poznámke pod čiarou 4. samotná Komisia vo svojom návrhu smer 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6. nice týkajúcej sa vysielania pracovníkov, ktorí 31 — Bod 32 rozsudku.

I - 897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

37. Pokus nemeckej vlády rozlíšiť postup, ktorý uplatňuje, od požiadaviek dotknutých vo veci Komisia/Luxembursko z dôvodov, že 35. Pokiaľ totiž nemecká vláda uvádza, že Súdny dvor údajne rozhodol, že tieto požia táto požiadavka má zabezpečiť, aby sa davky sú nezlučiteľné s článkom 49 ES len dotknutí pracovníci mohli oboznámiť z dôvodu ich kumulatívneho účinku, je s platnými pracovnoprávnymi predpismi takisto potrebné odmietnuť. Nielen že každá a aby boli zaručené jej výsady v oblasti z požiadaviek uplatnených Luxemburskom kontroly vstupu na vnútroštátny trh práce, predstavuje sama osebe obmedzenie voľného nie je jasné, ako môže určitá doba pred pohybu služieb, podmienky uložené v rámci chádzajúceho zamestnania prispieť osobitného postupu sa takisto uplatňujú k dosiahnutiu týchto cieľov alebo či je na kumulatívne. tieto účely nevyhnutná. V každom prípade zo samotnej povahy vysielania pracovníkov vyplýva, tak ako Súdny dvor opakovane 32 — Pozri okrem iného rozsudky Rush Portuguesa, už citovaný konštatoval, že sa dotknutí pracovníci vra v poznámke pod čiarou 8, bod 18, a Komisia/Luxembursko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 38. cajú po skončení svojej práce do štátu, 33 — Pozri okrem iného rozsudok Arblade a i., už citovaný v ktorom má poskytovateľ služieb sídlo, v poznámke pod čiarou 6, bod 41.

I - 898

KOMISIA/NEMECKO

39. Na druhej strane v odôvodnení Súdny dvor priznal osobitný význam skutočnosti, že pracovníci dotknutí v rozsudku Vader Elst 41. Tento aspekt „obvyklého spôsobu mali legálny pobyt na území členského štátu, zamestnania“ nemá preto podľa môjho v ktorom mal sídlo podnik, ktorý ich vyslal názoru autonómny význam. Otázka legality (Belgicko), boli im v tomto štáte vydané pracovného pomeru musí byť zodpovedaná pracovné povolenia a mali platné pracovné so zreteľom na právo členského štátu, zmluvy. Vzhľadom na to, že sa ich postavenie ktorým sa spravuje pracovná zmluva. Člen v plnom rozsahu spravovalo belgickým ský štát, v ktorom má byť služba poskytnutá, právom, neexistovalo tak žiadne podstatné preto nie je oprávnený uplatňovať svoje riziko zneužitia pracovníkov alebo narušenia vlastné kritériá na účel overenia zákonnosti súťaže medzi podnikmi. zamestnaneckého statusu pracovníkov vysla ných poskytovateľom služieb so sídlom v inom členskom štáte. Hostiteľský členský štát môže len overiť, či štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú na jeho územie umiestnení na účel poskytovania služieb podnikom so sídlom v inom členskom štáte, 40. Zdá sa mi preto, že Súdny dvor zdôraz majú naozaj legálny pobyt a či sú legálne ňoval potrebu zabezpečiť, aby len pracovníci zamestnaní v tomto členskom štáte podľa z tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt právnych predpisov použiteľných v danom v členskom štáte, v ktorom má sídlo členskom štáte. 34 poskytovateľ služieb, a ktorí sú legálne zamestnaní daným poskytovateľom služieb v tomto členskom štáte, mohli byť vyslaní na účel poskytovania služieb do iných členských 34 — V tejto súvislosti pozri podobné úvahy v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Vander Elst, už štátov bez ďalších obmedzení uložených citovanej v poznámke pod čiarou 6, bod 27.

— podmienila vyslanie pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, na účel poskytovania služieb na jej území režimu predchádzajúceho povolenia a

— uložila požiadavku, aby dotknutí pracovníci boli trvalo zamestnaní podnikom poskytujúcim služby v Nemecku, pričom je tomu tak vtedy, ak sú pracovníci zamestnaní v tomto podniku najmenej jeden rok,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES;

2. zaviazal Spolkovú republika Nemecku na náhradu trov konania.

I -900