← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.9.2005

C-244/04

ECLI:EU:C:2005:558

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0244

KOMISIA/NEMECKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 15. septembra 2005 1

I — Úvod diplomatickým a konzulárnym zastupiteľ stvám v iných štátoch (ďalej len „obežník“).

1. V danom prípade sa Komisia domáha, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že podmienila vyslanie 3. Podľa paragrafov 1 až 3 AuslG musia pracovníkov z tretích krajín, ktoré nie sú osoby, ktoré nie sú nemeckými štátnymi členmi Európskej únie, poskytovateľmi slu príslušníkmi, získať pre vstup a pobyt na žieb so sídlom v iných členských štátoch nemeckom území vízum. Cudzinci, ktorí Európskej únie určitým osobitným požiadav chcú zostať v Nemecku na účel zárobkovej kám, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú činnosti, musia získať osobitné povolenie na z článku 49 ES. pobyt v súlade s osobitnou vykonávacou vyhláškou. Súčasná prax týkajúca sa vydáva nia týchto osobitných víz je založená na obežníku. Podniky, ktoré majú v úmysle poskytovať služby v Nemecku, musia zabez pečiť, aby ich pracovníci z tretích krajín získali vízum na nemeckom diplomatickom zastupiteľstve v členskom štáte, v ktorom má II — Nemecké právne predpisy týkajúce sa podnik sídlo. Pri spracovávaní takýchto vysielania štátnych príslušníkov z tretích žiadostí skúma príslušný orgán, či sú splnené krajín nasledujúce kritériá, ktoré majú za cieľ uplatnenie rozsudku Súdneho dvora vo veci Vander Elst 2:

2. Vysielanie štátnych príslušníkov z tretích krajín je v Nemecku upravené prostredníc tvom Ausländergesetz (nemecký zákon o cudzincoch, ďalej len „AuslG“) v jeho a) dátumy týkajúce sa začiatku a konca podobe z 9. januára 2002, vykonávacou doby vyslania pracovníka musia byť vyhláškou k tomuto zákonu a obežníkom jasne určené; z 15. mája 1999 adresovaným nemeckým

2 — Rozsudok z 9. augusta 1994, C-43/93, Zb. I-3803. Pozri bod 11 1 — Jazyk prednesu: angličtina. nižšie.

I - 887

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

b) tento pracovník musí byť trvalo zamest III — Konanie návaný v podniku, ktorý ho vysiela, pričom je tomu tak vtedy, ak je tento pracovník zamestnaný v tomto podniku najmenej jeden rok;

4. V písomnej výzve z 12. februára 1997 položila Komisia najskôr otázku zlučiteľnosti osobitného postupu, ktorý používa Spolková republika Nemecko vo veci vysielania pra covníkov z tretích krajín poskytovateľmi c) povolenie na pobyt, ako aj prípadné služieb so sídlom v iných členských štátoch pracovné povolenie členského štátu, Európskej únie na jej území, s článkom 49 v ktorom má vysielajúci podnik sídlo, ES. Po tejto výzve nasledovalo odôvodnené musia zabezpečiť, že títo pracovníci stanovisko zo 7. augusta 1998 a ďalšie budú po uplynutí doby činnosti žiadosti o vysvetlenie v rokoch 2000 a 2001. v Nemecku znovu zamestnaní podni kom v tomto členskom štáte;

5. Vzhľadom na to, že Komisia nepovažovala d) pracovník z tretej krajiny musí spadať vysvetlenia poskytnuté nemeckou vládou pod vnútroštátny režim sociálneho v odpovediach na tieto žiadosti, posledná zabezpečenia platný v členskom štáte, z 28. novembra 2001, za dostatočné pre v ktorom má zamestnávateľ sídlo, alebo riadne posúdenie legálnosti pravidiel uplat musí byť dostatočne zabezpečený ňovaných pre vysielanie štátnych príslušní súkromným režimom poistenia pre prí kov tretích krajín do Nemecka, asi po dva pad choroby a úrazu. Ochrana zaručo a pol roku, 4. júna 2004, sa rozhodla podať na vaná ktorýmkoľvek z týchto režimov sa Súdny dvor túto žalobu. Navrhuje, aby Súdny musí vzťahovať na činnosti vykonávané dvor: v Nemecku;

1. rozhodol, že Spolková republika e) pracovník z tretej krajiny musí mať Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré aspoň počas doby pobytu v Nemecku jej vyplývajú z článku 49 ES tým, že na platný cestovný pas. základe praxe založenej na obežníkoch

I - 888

KOMISIA/NEMECKO

sústavne a neprimerane obmedzovala neskôr menovaného aspektu zavedenia „pre vysielanie pracovníkov z tretích krajín ukazu ES pre poskytovanie služieb“ 4 stiahla do Nemecka na účel poskytovania späť v októbri 2004. 5 V dôsledku toho tak služieb; nie je otázka položená v danom prípade upravená sekundárnymi právnymi predpismi Spoločenstva, ale tak ako už bolo uvedené, ustanoveniami Zmluvy o ES týkajúcimi sa poskytovania služieb.

2. zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

IV — Posúdenie

7. Základné zásady použitia ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu slu žieb v rámci Spoločenstva vyplývajú A — Rámec hodnotenia z judikatúry Súdneho dvora. Podľa spomína nej judikatúry „článok 49 ES vyžaduje nielen odstránenie všetkých foriem diskriminácie voči poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej prísluš nosti, ale takisto odstránenie všetkých obme 6. V úvode je vhodné uviesť, že osobitný dzení, aj keď sa uplatňujú rovnako na postup uplatňovaný v Nemecku, týkajúci sa vnútroštátnych poskytovateľov ako na posky vysielania štátnych príslušníkov z tretích tovateľov z iných členských štátov, ak sú krajín je naozaj potrebné posúdiť v zmysle takej povahy, že môžu zakázať činnosti článku 49 ES. Aj napriek tomu, že v tejto poskytovateľa usadeného v inom členskom oblasti existujú právne predpisy Spoločen štáte, kde legálne poskytuje podobné služby, stva, a to smernica 96/71 o vysielaní pracov zabrániť týmto činnostiam, alebo ich spraviť níkov v rámci poskytovania služieb, 3 táto menej atraktívnymi“ 6. smernica sa použije len na podmienky pracovného pomeru a nie na vstup a pobyt na území hostiteľského členského štátu. 4 — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní Komisia svoj návrh smerujúci k úprave pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov, na účel poskytovania služieb v zahraničí [Ú. v. ES C 67, 1999, s. 12, v znení KOM(2000) 271, konečné znenie z 8. mája 2000]. 5 — KOM(2004) 542, konečné znenie/2, bod 8. 6 — Pozri okrem iného rozsudky z 23. novembra 1999, Arblade a i., 3 — Smernica 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453, bod 33; z 21. októbra 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskyto 2004, Komisia/Luxembursko, C-445/03, Zb. s. I-10191, vania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, bod 20, a Vander Elst, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, s. 431, ďalej len „smernica 96/71"). bod 14.

I - 889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

8. Toto základné pravidlo však nie je abso ktoré vyplývajú z voľného pohybu služieb, lútne: „vnútroštátna právna úprava v oblasti, ktoré nemôžu byť poskytnuté iluzórne ktorá ešte nebola predmetom harmonizácie a ktorých výkon nemôže byť predmetom na úrovni Spoločenstva a ktorá sa vzťahuje správnej úvahy orgánov. 8 rovnako na všetky osoby alebo podniky pôsobiace na území dotknutého členského štátu, môže byť napriek svojmu obmedzujú cemu účinku na slobodné poskytovanie služieb odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, pokiaľ jeho ochrana nie je zabezpečená pravidlami, ktorým pod lieha poskytovateľ služby v členskom štáte usadenia, a ak je táto úprava potrebná na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiah nutie“ 7. 11. V danej veci je osobitne relevantný

rozsudok

Súdneho dvora Vander Elst 9, keďže z uvedeného rozsudku vyplývajú osobitné požiadavky ukladané Spolkovou republikou Nemecko v prípade vysielania pracovníkov z tretích krajín. V uvedenej veci, ktorá sa týkala vysielania marockých pracovníkov belgickou spoločnosťou na účel poskytovania služieb vo Francúzsku, Súdny dvor zdôraznil skutočnosť, že daní pracovníci mali legálny 9. Vo veciach týkajúcich sa vysielania pra pobyt na území Belgicka, boli im vydané covníkov poskytovateľmi služieb Súdny dvor pracovné povolenia 10 a mali platné pracovné osobitne stanovil niektoré konkrétnejšie zmluvy. 11 V danej situácii použitie belgic zásady, ktoré sa týkajú posúdenia požiada kého systému vylučovalo akékoľvek pod viek dotknutých v danom prípade. statné riziko zneužitia pracovníkov alebo narušenie súťaže medzi podnikmi. 12 Súdny dvor skonštatoval, že „články 49 a 50 ES musia byť vykladané v tom zmysle, že bránia členskému štátu, aby ukladal podnikom so sídlom v inom členskom štáte, ktoré vstu pujú na územie skôr menovaného členského štátu na účel poskytovania služieb a ktoré legálnym a obvyklým spôsobom zamestnávajú 10. Vo veci Rush Portuguesa uviedol, že štátnych príslušníkov tretích krajín, povin hostiteľský členský štát musí mať možnosť nosť získať pracovné povolenie pre takýchto overiť si, či poskytovateľ služby so sídlom pracovníkov od vnútroštátneho imigračného v inom členskom štáte nevyužíva voľný úradu a zaplatiť náklady s tým súvisiace, pod pohyb služieb na iný účel. Takéto overenia však musia dodržiavať obmedzenia stano vené právom Spoločenstva a osobitne tie, 8 — Rozsudok z 27. marca 1990, C-113/89, Zb. s. I-1417, bod 17. 9 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2. 10 — Bod 18 rozsudku. 7 — Pozri okrem iného rozsudky Komisia/Luxembursko, už 11 — Bod 24 rozsudku. citovaný, bod 21, a Arblade a i., už citovaný, body 34 a 35. 12 — Bod 25 rozsudku.

I - 890

KOMISIA/NEMECKO

sankciou uloženia správnej pokuty v prípade legálny pobyt a pracovali v neskôr menova porušenia takejto povinnosti“ 13. Pojmy nom členskom štáte. Tieto povolenia boli zamestnaní „obvyklým a legálnym spôso vydané so zreteľom na okolnosti súvisiace bom“ sa odvtedy označujú ako kritéria s trhom práce a za podmienky existencie Vander Elst. zmluvy na dobu neurčitú a predchádzajú ceho zamestnania u toho istého poskytova teľa služieb najmenej na obdobie aspoň šiestich mesiacov. Súdny dvor rozhodol, že tieto požiadavky sú nevhodné pre dosiahnu tie cieľa ochrany pracovníkov. 16 12. Pokiaľ ide o naliehavé dôvody všeobec ného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obme dzenia vysielať pracovníkov v rámci posky tovania služieb, Súdny dvor skonštatoval, okrem iného v rozsudku Arblade a Leloup, že medzi takéto dôvody patrí ochrana pracovníkov, avšak nie okolnosti čisto správ nej povahy. „Naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú hmotnoprávne ustanovenia súboru pravidiel, však môžu B — Rozsah žaloby takisto odôvodniť kontrolné opatrenia nevyhnutné pre zabezpečenie ich dodržiava nia“ 14.

14. Rozsah žaloby Komisie je obmedzený 13. Nakoniec je v tejto súvislosti potrebné v tom, že nenapáda všetky kritériá uvedené odkázať na rozsudok Komisia/Luxembur vyššie v bode 3, ktoré sú uplatňované sko, 15 týkajúci sa vnútroštátnych požiada Spolkovou republikou Nemecko pri vydávaní viek, ktoré aj keď neboli totožné s tými, ktoré osobitného povolenia na vyslanie štátnych sú predmetom danej veci, boli však týmto príslušníkov tretích krajín na nemecké úze požiadavkám podobné, a predstavujú tak mie poskytovateľom služby so sídlom v inom užitočný precedens pre posúdenie žaloby členskom štáte. Zameriava sa skôr na dva Komisie. Konkrétnejšie, Luxembursko poža konkrétne aspekty osobitného postupu, ktoré dovalo, aby poskytovateľ služby so sídlom považuje za nezlučiteľné s článkom 49 ES. v inom členskom štáte získal individuálne Prvý z uvedených aspektov sa týka skutoč alebo kolektívne pracovné povolenie na nosti, že kritériá musia byť overené pred vyslanie svojich pracovníkov, ktorí boli štát poskytnutím služieb tak, aby bol daný postup nymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí mali v podstate preventívnej povahy. Druhý aspekt sa týka požiadavky, aby štátni prí slušníci tretích krajín boli zamestnaní posky tovateľom služby aspoň počas jedného roka. 13 — Výroková časť rozsudku. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 14 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, body 36 a 38. 15 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6. 16 — Pozri body 30 až 36 rozsudku.

I - 891

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

C — Preventívna povaha povoľovacieho 16. Nemecká vláda zdôrazňuje, že súčasná konania prax udeľovania víz neumožňuje žiadnu správnu úvahu zo strany diplomatických zastupiteľstiev a že povolenia na pobyt sú udeľované automaticky do siedmich dní. Pochybuje preto, či takáto prax predstavuje podstatnú prekážku voľného pohybu služieb. Víza označované ako „Vander Elst“ sú požadované len v obmedzenom počte prípa dov, osobitne vtedy, ak štátni príslušníci tretích krajín nie sú oprávnení voľne cestovať za podmienok Zmluvy vykonávajúcej Schen genskú zmluvu a pokiaľ sa vyžadujú víza podľa nariadenia (ES) č. 539/2001 17.

15. Komisia v úvode objasňuje, že nemá námietky proti vízovým požiadavkám a predbežným kontrolám v rozsahu, v akom sú odôvodnené verejným poriadkom, verej nou bezpečnosťou alebo verejným zdravím. Nenamieta ani kontroly smerujúce k overeniu splnenia takzvaných kritérií 17. Nemecká vláda tvrdí, že členské štáty „Vander Elst“. Jediným sporným bodom je majú legitímny záujem na uskutočňovaní skutočnosť, že podľa nemeckej praxe musí predbežných kontrol s cieľom zistiť prípady toto overenie prebehnúť pred vyslaním zneužitia voľného pohybu služieb a na účel dotknutých pracovníkov na nemecké úze predchádzať obchádzaniu vnútroštátnych mie. Pokiaľ je povolenie udelené formou požiadaviek a požiadaviek Spoločenstva týka „Arbeitsvisum“ (pracovného víza), je zjavné, júcich sa zamestnávania štátnych príslu že bez takéhoto dokumentu nebude možné šníkov tretích krajín. Uskutočňovanie vyslať pracovníka na nemecké územie na predbežných kontrol je podľa jej názoru zdô účel uskutočnenia služieb, ktoré má poskyt vodnené právnou istotou a ochranou pracov núť jeho zamestnávateľ. Predstavuje preto níkov. Postup, ktorý uplatňuje, musí byť obmedzenie voľného pohybu služieb. Komi považovaný za primerané opatrenie, pretože sia uvádza, že daný postup presahuje rámec samotné predloženie pasu nie je dôkazom overenia nevyhnutného z dôvodov verejnej o pravidelnom zamestnaní jeho držiteľa bezpečnosti. Navyše, keďže sa nevzťahuje na v členskom štáte pôvodu. Následné kontroly, všetky subjekty poskytujúce služby ktoré navrhuje Komisia, nie sú dostatočné. v Nemecku, nespĺňa tak podmienky na Osobitne to platí, pokiaľ ide o možnosť

odôvodnenie

naliehavými dôvodmi všeobec overenia v okamihu povinného prihlásenia ného záujmu. Komisia je tiež toho názoru, že pri začatí pobytu. Okrem toho skutočnosť, že aj menej obmedzujúcimi opatreniami, akými sú následné kontroly, by sa mohol dosiahnuť cieľ, ktorým je zabezpečiť návrat pracovníkov do členského štátu, z ktorého boli vyslaní. 17 — Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci Takéto overenie by mohlo byť uskutočnené musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských vo chvíli, keď osoba splní svoju prihlasovaciu štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, povinnosť pre začatie pobytu v Nemecku. s. 65).

I - 892

KOMISIA/NEMECKO

vyslaní pracovníci obyčajne nemajú v úmysle tie Súdneho dvora v uvedených veciach, usadiť sa v Nemecku, prihlasovanie osôb podľa ktorého dotknuté pracovné povolenia na pobyt spadá do pôsobnosti Bundesländer, predstavovali prekážky voľného pohybu slu zatiaľ čo pôsobnosť vo vzťahu k podmienkam žieb, 20 platia aj v danej veci. súvisiacim so vstupom a pobytom na území Nemecka vykonávajú spolkové orgány. Ove renie splnenia kritéria Vander Elst v rámci jediného správneho konania o udelení víza je menej zaťažujúce pre daného pracovníka, jeho zamestnávateľa a štátnu správu.

19. Zdá sa, že aj nemecká vláda uznáva obmedzujúcu povahu postupu, ktorý uplat ňuje, keď uvádza, že nejde o „podstatné obmedzenie“ (nennenswerten Beeinträchti gung) voľného pohybu služieb. V každom prípade je zjavné, že Súdny dvor dodnes neprijal v tejto oblasti žiadne pravidlo de minimis.

18. Najskôr je potrebné skonštatovať, že povinnosť poskytovateľa služby zabezpečiť, aby predtým, ako začne poskytovať služby 20. Vzniká tak otázka, či je možné osobitný v Nemecku prostredníctvom ním zamestna postup zdôvodniť na základe všeobecného ných štátnych príslušníkov z tretích krajín, záujmu, ktorého sa dovoláva nemecká vláda. získal od nemeckého diplomatického zastu Osobitne odkazuje na rozsudok Súdneho piteľstva v členskom štáte, v ktorom má sídlo dvora vo veci Rush Portuguesa, podľa overenie o tom, že daní zamestnanci spĺňajú ktorého musia mať členské štáty možnosť kritériá, bez ktorých by nemohol takýchto presvedčiť sa, či poskytovateľ služieb so zamestnancov vyslať do Nemecka, zjavne sídlom v inom členskom štáte nevyužíva zakladá obmedzenie voľného pohybu služieb voľný pohyb služieb na iný účel, napríklad na v zmysle článku 49 ES. Bez ohľadu na to, či presunutie svojich zamestnancov na účel ich pri dodržaní tohto postupu takýto zamest umiestnenia na trh práce. 21 Je toho názoru, nanci, akí boli dotknutí vo veciach Vander že kontroly sú odôvodnené vzhľadom na to, Elst 18 a Komisia/Luxembursko, 19 získajú že ich cieľom je overenie, či daní pracovníci formálne pracovné povolenie, alebo nie, je boli zamestnaní „legálnym a obvyklým spô zjavné, že má rovnaký účinok na poskytova sobom“ v členskom štáte, v ktorom má sídlo teľa služieb ako výkon jeho práv na základe poskytovateľ, tak ako je to uvedené uvedeného ustanovenia Zmluvy. Rozhodnu-

20 — Rozsudky Vander Elst, už citovaný, bod 15, a Komisia/ 18 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2. Luxembursko, už citovaný, bod 24. 19 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6. 21 — Rozsudok, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 17.

I - 893

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

v rozsudku Vender Elst, a ich účelom je teda služby na území členského štátu, som toho splniť požiadavku práva Spoločenstva. Ďal názoru, že overenie ich dodržiavania môže šími dôvodmi, ktorých sa nemecká vláda vyžadovať iný prístup v situáciách, keď sú v tejto súvislosti dovoláva, sú právna istota služby poskytované v zahraničí, pretože a ochrana pracovníka. poskytovatelia služieb spadajú do pôsobnosti hostiteľského členského štátu iba dočasne.

21. Je potrebné pripomenúť, že podľa judi katúry Súdneho dvora uvedenej v bode 8 vyššie, je možné dovolávať sa naliehavých dôvodov všeobecného záujmu vo vzťahu k opatreniu, ktoré obmedzuje voľný pohyb služieb len vtedy, ak sa takéto opatrenie uplatňuje na všetky osoby alebo podniky vykonávajúce svoju činnosť na území člen ského štátu, v ktorom sa má služba poskyt núť 22. Ak opatrenie obmedzujúce pohyb 23. Súdny dvor v niekoľkých rozsudkoch služieb túto podmienku nespĺňa, môže byť týkajúcich sa podobných požiadaviek, ktoré odôvodnené len na základe dôvodov uvede museli byť splnené pred vyslaním pracov ných v článku 55 ES v súvislosti s článkami níkov poskytovateľom služieb so sídlom 45 ES a 46 ES. v inom členskom štáte, tiež rozhodol, že členské štáty musia dozerať na dodržiavanie vnútroštátnych predpisov a predpisov Spo ločenstva v oblasti poskytovania služieb. V rozsudku Rush Portuguesa uviedol, že členské štáty majú právo presvedčiť sa, či nie je voľný pohyb služieb zneužívaný, napríklad 22. Je teda možné pochybovať o tom, či pre umiestnenie pracovníkov z tretích krajín osobitný postup uplatňovaný nemeckými na trh práce hostiteľského členského štátu. 23 orgánmi platí bez obmedzenia pre poskyto V rozsudku Arblade a Leloup uznal, že môžu vateľov služieb so sídlom na území Nemecka byť odôvodnené kontrolné opatrenia, kto a mimo jeho územia. Svojou povahou je rých cieľom je overenie dodržiavania požia zamerané na poskytovateľov služieb so síd daviek, ktoré sú samé osebe odôvodnené lom v iných členských štátoch. V tejto všeobecným záujmom.24 Hoci Súdny dvor súvislosti je však potrebné rozlišovať medzi prijal zásadu vykonávania kontrol, zdôraznil hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tiež, že tieto kontroly musia dodržiavať poskytovanie služieb a medzi opatreniami, obmedzenia uložené právom Spoločenstva ktorých cieľom je overiť dodržiavanie a nesmú robiť voľný pohyb služieb iluzór takýchto opatrení. Keďže je zjavné, že nym. 25 hmotnoprávne opatrenia sa musia uplatňo vať rovnako na všetky podniky poskytujúce 23 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 17. 24 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 38. 25 — Rozsudok Rush Portuguesa, už citovaný v poznámke pod 22 — Pozri bod 8 vyššie a tam citovanú judikatúru. čiarou 8, bod 17.

I - 894

KOMISIA/NEMECKO

24. Prvotným cieľom osobitného postupu 26. Je však zjavné, že kontroly vykonávané uplatňovaného Spolkovou republikou po začatí poskytovania služieb by predstavo Nemecko je overiť dodržiavanie požiadaviek, vali menej obmedzujúce opatrenie ako pre ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva, pre ventívne kontroly, ktoré v súčasnosti uplat snejšie z článku 49 ES, tak ako to vyložil ňuje Spolková republika Nemecko. Na Súdny dvor vo veci Vander Elst. Účelom zabezpečenie účinnosti takýchto kontrol týchto požiadaviek je zabezpečiť, aby štátni však musia byť orgánom hostiteľského člen príslušníci tretích krajín mali legálny pobyt ského štátu poskytnuté relevantné informá a boli legálne zamestnaní v členskom štáte, cie v okamihu, keď majú v prípade, že je to v ktorom má sídlo poskytovateľ služby. nevyhnutné, možnosť prijať opatrenia na Z toho okrem iného vyplýva, že ich pracovný zabezpečenie verejných záujmov. V tejto pomer sa spravuje predpismi o sociálnom súvislosti súhlasím s nemeckou vládou, podľa zabezpečení členského štátu, v ktorom má ktorej odklad kontrol na čas, keď sa dotknutá spomínaný poskytovateľ služieb sídlo, preto, osoba prihlási v Nemecku na pobyt, tak ako aby sa v čo najväčšom rozsahu obmedzilo to navrhuje Komisia, by nebolo účinné vo riziku zneužitia voľného pohybu služieb na vzťahu k splneniu záujmov nemeckej vlády. obchádzanie predpisov o sociálnom zabez pečení hostiteľského členského štátu a riziku sociálneho dumpingu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky Súdneho dvora kontroly smerujúce k overeniu splnenia takýchto požiadaviek, ktoré sú samé odôvodnené všeobecným záujmom, musia byť v zásade 27. Na druhej strane požiadavka jednodu takisto považované za odôvodnené. chého vyhlásenia poskytovateľa služieb o jeho plánovaných činnostiach v Nemecku a poskytnutia nevyhnutných údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, kto rých má v úmysle na tento účel vyslať v okamihu začatia takejto činnosti, by umožnila nemeckým orgánom skontrolovať a overiť si tieto údaje bez toho, aby bolo poskytovanie služieb príliš narušené. V rozsudku Komisia/Luxembursko Súdny 25. Ako však už bolo vyššie uvedené, Súdny dvor výslovne odkázal na menej obmedzu dvor takisto objasnil, že takéto kontroly júce opatrenie ako na rovnako účinnú musia zodpovedať obmedzeniam, ktoré im možnosť pre pracovné povolenia požadované ukladá právo Spoločenstva. Konkrétnejšie, zo strany luxemburských orgánov. 26 musia byť vhodné pre uskutočnenie ich cieľov a taktiež nesmú obmedzovať voľný pohyb viac, ako je to nevyhnutné. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že následné kontroly by umožnili nemeckým orgánom overiť rôzne údaje, ktoré považujú za nevyhnutné 28. Chcel by som dodať, že vo všeobecnosti na zabezpečenie návratu štátnych príslu sú podniky, ktoré majú v úmysle prechodne šníkov tretích krajín vyslaných na ich územie poskytovateľom služieb so sídlom v inom členskom štáte alebo že nebudú žiadať v Nemecku o iné dávky. 26 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 31.

I - 895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

pôsobiť na území iného členského štátu členskom štáte na účel poskytovania služieb prostredníctvom pracovníkov z tretích kra na nemeckom území predchádzajúcemu jín, zodpovedné za to, že títo pracovníci majú povoleniu, nesplnila povinnosti, ktoré je legálny pobyt v členskom štáte, v ktorom vyplývajú z článku 49 ES. majú sídlo, a že podmienky ich pracovného pomeru sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia. V rozsahu, v akom je možné dovolávať sa právnej istoty ako osobitného dôvodu všeo becného záujmu, o čom pochybujem, nie je možné sa jej dovolávať v tom zmysle, že takéto prechodné kontroly vopred zabezpe čia istotu pre poskytovateľov služieb v iných členských štátoch. Je potrebné predpokladať, že podniky, ktoré vykonávajú činnosť D — Požiadavka byť zamestnaný na dobu v dobrej viere, dodržiavajú platné imigračné jedného roka u toho istého zamestnávateľa a sociálne predpisy členského štátu, v ktorom majú sídlo. Hostiteľský členský štát môže uplatniť svoje právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia na poskytovateľov služieb z iných členských štátov v rozsahu, v akom zabezpečujú väčšiu ochranu než sociálne predpisy členského štátu, v ktorom má poskytovateľ služieb sídlo. 27 Za týchto okolností je vhodnejšie, aby hostiteľský člen 30. Komisia je toho názoru, že skutočnosť, ský štát obmedzil jeho zásah pre overenie že poskytovateľ služieb môže vyslať len informácie poskytnutej poskytovateľom slu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žieb pri začatí jeho činnosti v hostiteľskom zamestnával najmenej jeden rok pred posky členskom štáte a prijal sankcie, až keď sa to tovaním služieb v Nemecku, predstavuje ukáže ako nevyhnutné. jasné obmedzenie voľného pohybu služieb. Táto požiadavka nezodpovedá kritériám sta noveným v rozsudku Vander Elst, podľa ktorých musia byť štátni príslušníci tretích krajín „legálnym a obvyklým spôsobom“ zamestnávaní poskytovateľom služieb. Komi sia je preto toho názoru, že namiesto toho, aby išlo o osobitnú podmienku uloženú Súdnym dvorom, požiadavka legálneho a obvyklého zamestnania len odráža znenie prejudiciálnej otázky položenej vnútroštát 29. Som preto toho názoru, že Spolková nym súdom v danej veci. Takisto poukazuje republika Nemecko si tým, že podmienila na skutočnosť, že Súdny dvor vo veci vyslanie štátnych príslušníkov tretích krajín Komisia/Luxembursko výslovne odmietol poskytovateľom služieb so sídlom v inom možnosť odôvodniť podobnú požiadavku na základe sociálnej ochrany. 28

27 — Pozri okrem iného rozsudky Rush Portuguesa, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 18, a Komisia/Luxembursko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 29. 28 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 32.

I - 896

KOMISIA/NEMECKO

31. Nemecká vláda tvrdí, že požiadavka byť sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na zamestnaný na dobu jedného roka u toho účel poskytovania služieb v zahraničí 29 usú istého poskytovateľa služieb musí byť pova dila, že doba predchádzajúceho zamestnania žovaná za splnenie kritéria byť „legálnym by nemala byť menej ako šesť mesiacov. a obvyklým spôsobom“ zamestnaný, ktoré Nemecká vláda nakoniec vyhlasuje, že je vyjadril Súdny dvor v rozsudku Vander Elst. ochotná nahradiť požiadavku predchádzajú Táto požiadavka je primeraným a účinným ceho zamestnania na dobu najmenej jedného prostriedkom na zabezpečenie účinnosti roka pružnejším kritériom, napríklad spoje vnútroštátnych právnych predpisov ním doby zamestnania s dobou poskytovania a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti služieb na jej území. ochrany pracovníkov a na predchádzanie sociálnemu a mzdovému dumpingu. Tieto ciele sú v súlade so smernicou 96/71. Ďalej je tiež potrebné zaručiť výsady členských štátov v oblasti kontroly vstupu štátnych príslu šníkov tretích krajín na ich trhy práce.

33. Otázka zlučiteľnosti požiadavky určitej doby predchádzajúceho zamestnania u toho istého zamestnávateľa s článkom 49 ES

bola preskúmaná v rozsudku Komisia/ Luxembursko. V uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že „... skutočnosť, že na udelenie kolektívneho pracovného povolenia sa vyža duje existencia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú uzavretej medzi dotknutými pra covníkmi a vysielajúcim podnikom najmenej 6 mesiacov pred začiatkom ich vyslania na luxemburské územie, prekračuje rámec toho, 32. Nemecká vláda uvádza, že je nesprávne, čo možno vyžadovať v mene sociálnej ak Komisia porovnáva rozsudok Komisia/ ochrany ako nevyhnutnú podmienku na Luxembursko a danú vec, pretože Súdny poskytovanie služieb prostredníctvom vysla dvor určil, že luxemburské opatrenia boli nia pracovníkov so štátnou príslušnosťou neprimerané, a teda v rozpore s článkom 49 tretích krajín“31. ES na základe kumulatívneho účinku požia daviek pracovného povolenia, doby pred chádzajúceho zamestnania a bankovej záruky. Zdôrazňuje takisto, že pri skúmaní možnosti uplatniť rozsudok Súdneho dvora vo veci Vander Elst výbor K. 4 uznal, že predchádzajúce zamestnanie v trvaní najme nej jedného roka je potrebné chápať ako 34. Hoci osobitné povolenie na vyslanie ukazovateľa toho, že pracovník je legálnym štátnych príslušníkov tretích krajín na účel a obvyklým spôsobom zamestnaný v členskom štáte, v ktorom je sídlom vysielajúceho podniku. Ďalej uvádza, že 29 — Uvedený v poznámke pod čiarou 4. samotná Komisia vo svojom návrhu smer 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6. nice týkajúcej sa vysielania pracovníkov, ktorí 31 — Bod 32 rozsudku.

I - 897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

poskytovania služieb v Nemecku nevyžaduje a že nežiadajú o prijatie na trh práce existenciu pracovnej zmluvy na dobu neur členského štátu, v ktorom sa služba posky čitú, požiadavka, aby boli stálymi zamest tuje. 32 nancami poskytovateľa služieb, ktorá je splnená len v prípade zamestnania na dobu jedného roka u tohto zamestnávateľa, pred stavuje normu, ktorá je ešte prísnejšia ako tá, ktorá bola uložená Luxemburskom. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora v rozsudku Komisia/Luxembursko uvedená požiadavka, ktorá sa uplatňuje v rámci konania 36. Problém sociálneho dumpingu, na ktorý o osobitnom povolení ako podmienka na taktiež odkazuje nemecká vláda, je možné udelenie osobitného povolenia na vyslanie riešiť prostredníctvom iných prostriedkov, štátnych príslušníkov tretích krajín do pretože Súdny dvor uznal, že členské štáty Nemecka na účel poskytovania služieb, môžu rozšíriť ich právne predpisy alebo nemôže byť uznaná ako vhodný prostriedok kolektívne pracovné zmluvy uzavreté obid na dosiahnutie cieľov, ktorých sa dovoláva vomi stranami, týkajúce sa minimálnej mzdy, nemecká vláda. na všetky osoby, ktoré vykonávajú, aj keď len dočasne, prácu v zamestnaneckom pomere na ich území bez ohľadu na štát, v ktorom má zamestnávateľ sídlo. 33 Smernica 96/71 navyše takisto obsahuje v tomto ohľade záruky.

37. Pokus nemeckej vlády rozlíšiť postup, ktorý uplatňuje, od požiadaviek dotknutých vo veci Komisia/Luxembursko z dôvodov, že 35. Pokiaľ totiž nemecká vláda uvádza, že Súdny dvor údajne rozhodol, že tieto požia táto požiadavka má zabezpečiť, aby sa davky sú nezlučiteľné s článkom 49 ES len dotknutí pracovníci mohli oboznámiť z dôvodu ich kumulatívneho účinku, je s platnými pracovnoprávnymi predpismi takisto potrebné odmietnuť. Nielen že každá a aby boli zaručené jej výsady v oblasti z požiadaviek uplatnených Luxemburskom kontroly vstupu na vnútroštátny trh práce, predstavuje sama osebe obmedzenie voľného nie je jasné, ako môže určitá doba pred pohybu služieb, podmienky uložené v rámci chádzajúceho zamestnania prispieť osobitného postupu sa takisto uplatňujú k dosiahnutiu týchto cieľov alebo či je na kumulatívne. tieto účely nevyhnutná. V každom prípade zo samotnej povahy vysielania pracovníkov vyplýva, tak ako Súdny dvor opakovane 32 — Pozri okrem iného rozsudky Rush Portuguesa, už citovaný konštatoval, že sa dotknutí pracovníci vra v poznámke pod čiarou 8, bod 18, a Komisia/Luxembursko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 38. cajú po skončení svojej práce do štátu, 33 — Pozri okrem iného rozsudok Arblade a i., už citovaný v ktorom má poskytovateľ služieb sídlo, v poznámke pod čiarou 6, bod 41.

I - 898

KOMISIA/NEMECKO

38. Všeobecnejšie, pri podrobnejšom skú hostiteľským štátom so zreteľom na tieto dva maní rozsudku Vander Elst je v tomto smere dôvody. Je dôležité, že Súdny dvor nepod relevantná otázka, či je možné tvrdiť, že mienil splnenie žiadneho z týchto kritérií Súdny dvor skutočne v uvedenom rozsudku určitou dobou pobytu alebo zamestnania. To stanovil osobitné kritérium, a ak áno, v čom znamená, že neprikladal aspektu „obvyklého toto kritérium spočíva. Tak ako uviedla spôsobu“ zamestnania v členskom štáte, Komisia, tým, že vo výrokovej časti rozsudku v ktorom má sídlo podnik, ktorý vysiela Súdny dvor určil, že štátni príslušníci tretích pracovníkov, taký význam, aký mu prikladalo krajín sú „legálnym a obvyklým spôsobom“ Luxembursko, Spolková republika Nemecko zamestnávaní poskytovateľom služieb, Súdny a ani výbor K. 4. dvor len zopakoval znenie prejudiciálnej otázky, ktorú mu položil vnútroštátny súd. Je preto potrebné uznať, že Súdny dvor nemal v úmysle stanoviť v tomto smere osobitnú normu.

39. Na druhej strane v odôvodnení Súdny dvor priznal osobitný význam skutočnosti, že pracovníci dotknutí v rozsudku Vader Elst 41. Tento aspekt „obvyklého spôsobu mali legálny pobyt na území členského štátu, zamestnania“ nemá preto podľa môjho v ktorom mal sídlo podnik, ktorý ich vyslal názoru autonómny význam. Otázka legality (Belgicko), boli im v tomto štáte vydané pracovného pomeru musí byť zodpovedaná pracovné povolenia a mali platné pracovné so zreteľom na právo členského štátu, zmluvy. Vzhľadom na to, že sa ich postavenie ktorým sa spravuje pracovná zmluva. Člen v plnom rozsahu spravovalo belgickým ský štát, v ktorom má byť služba poskytnutá, právom, neexistovalo tak žiadne podstatné preto nie je oprávnený uplatňovať svoje riziko zneužitia pracovníkov alebo narušenia vlastné kritériá na účel overenia zákonnosti súťaže medzi podnikmi. zamestnaneckého statusu pracovníkov vysla ných poskytovateľom služieb so sídlom v inom členskom štáte. Hostiteľský členský štát môže len overiť, či štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú na jeho územie umiestnení na účel poskytovania služieb podnikom so sídlom v inom členskom štáte, 40. Zdá sa mi preto, že Súdny dvor zdôraz majú naozaj legálny pobyt a či sú legálne ňoval potrebu zabezpečiť, aby len pracovníci zamestnaní v tomto členskom štáte podľa z tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt právnych predpisov použiteľných v danom v členskom štáte, v ktorom má sídlo členskom štáte. 34 poskytovateľ služieb, a ktorí sú legálne zamestnaní daným poskytovateľom služieb v tomto členskom štáte, mohli byť vyslaní na účel poskytovania služieb do iných členských 34 — V tejto súvislosti pozri podobné úvahy v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Vander Elst, už štátov bez ďalších obmedzení uložených citovanej v poznámke pod čiarou 6, bod 27.

I - 899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-244/04

42. Som preto toho názoru, že požiadavka, niku, čo platí len v prípade, že pracovník je aby pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom zamestnaný takýmto podnikom na dobu tretej krajiny a ktorý má byť vyslaný do aspoň jedného roka, nie je zlučiteľná Nemecka na účel poskytovania služieb, bol s článkom 49 ES. stálym zamestnancom vysielajúceho pod-

V — Návrh

43. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Súdny dvor:

1. určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že

— podmienila vyslanie pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, na účel poskytovania služieb na jej území režimu predchádzajúceho povolenia a

— uložila požiadavku, aby dotknutí pracovníci boli trvalo zamestnaní podnikom poskytujúcim služby v Nemecku, pričom je tomu tak vtedy, ak sú pracovníci zamestnaní v tomto podniku najmenej jeden rok,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES;

2. zaviazal Spolkovú republika Nemecku na náhradu trov konania.

I -900

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-244/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik