C-251/04

KOMISIA/GRÉCKO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 14. septembra 2006 1

1. Komisia sa v tomto konaní domáha Príslušné právo Spoločenstva určenia podľa článku 226 ES, že Helénska republika si tým, že poskytovanie služieb vlečenia na otvorenom mori v rámci gréc­ kych vnútroštátnych vôd 2 povoľuje len plavidlám plávajúcim pod gréckou vlajkou, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú 2. V hlave III kapitole 3 Zmluvy ES („Voľný z článku 1 nariadenia Rady (EHS) pohyb osôb, služieb a kapitálu") sa články 49 č. 3577/92 3zo 7. decembra 1992, ktorým až 55 týkajú služieb. sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci člen­ ských štátov (námorná kabotáž).

3. Článok 49 ods. 1 ES uvádza:

9. Preambula nariadenia č. 3577/92 znie v relevantnej časti takto:

6. Článok 80 ods. 2 ES, tvoriaci súčasť hlavy V tretej časti Zmluvy ES („Doprava"), uvádza, že Rada môže kvalifikovanou väčšinou roz­ hodnúť, do akej miery a akým postupom m o ž n o stanoviť v h o d n é pravidlá p r e námornú a leteckú dopravu. [2] keďže v súlade s článkom 61 zmluvy, sloboda poskytovania služieb v námornej doprave je podriadená opatreniam časti zmluvy týkajúcej sa dopravy;

7. Na základe tohto ustanovenia, ktoré bolo v tom čase uvedené v článku 84 ods. 2 [3] keďže zrušenie opatrení obmedzujúcich Zmluvy EHS, Komisia pôvodne predložila námornú dopravu v rámci členských štátov, Rade návrh jedného nariadenia, ktoré zásadu je nevyhnutnou podmienkou pre zriadenie slobody poskytovania služieb uplatňovalo na vnútorného trhu;... vnútorný t r h bude služby v oblasti námornej dopravy v rámci zahŕňať oblasť, v ktorej je zabezpečený voľný Spoločenstva. 4 S výnimkou niektorých pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu; obmedzení sa malo vzťahovať na služby v oblasti námornej dopravy v rámci člen­ ských štátov, medzi členskými štátmi navzá­ jom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Tento návrh nariadenia však nebol prijatý.

5 — Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, k t o r ý m sa u p l a t ň u j e z á s a d a s l o b o d y p o s k y t o v a ť 4 — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje zásada slobody služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi poskytovať služby na námornú dopravu [KOM(1985) 90 členskými štátmi a tretími krajinami (Ú. v. ES L 378, s. 1; Mim. v konečnom znení] (Ú. v. ES C 212, 1985, s. 4). vyd. 06/001, s. 174).

b) pobrežné zabezpečovacie služby: pre­ „Od 1. januára 1993 budú slobodu poskyto­ pravu cestujúcich alebo tovaru medzi vania n á m o r n ý c h d o p r a v n ý c h služieb ktorýmkoľvek prístavom v členskom v členskom štáte (námorná kabotáž) uplat­ ňovať majitelia lodí spoločenstva, ktorí majú svoje plavidlá registrované v členskom štáte a plávajúce pod vlajkou členského štátu za 6 — Euros mal byť názov Registra lodí Spoločenstva: pozri návrh nariadenia Rady vytvárajúceho register lodí Spoločenstva predpokladu, že tieto plavidlá spínajú všetky a stanovujúceho používanie vlajky Spoločenstva pre plavidlá p o d m i e n k y pre vykonávanie kabotáže plaviace sa po mori [KOM(1989) 266 v konečnom znení]. Návrh bol v roku 1997 stiahnutý (Ú. v. ES C 2, s. 2), register v tomto členskom štáte, vrátane plavidiel Euros preto nebol nikdy vytvorený.

I - 71

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-251/04

štáte a zariadením alebo stavbou situ­ 13. Podľa článku 188 ods. 2 tohto zákonníka ovanou v pevninskej plytčine tohto podmienky vydania povolenia pre prístavný členského štátu; remorkér, podmienky vlečenia, prípady povinného vlečenia, práva na vlečenie v prístavných vodách a práva kotvenia, „ako aj všetky ďalšie nevyhnutné podmienky" budú upravené v prístavnom nariadení, ktoré prijme prístavný orgán. c) ostrovnú kabotáž: prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori medzi:

— prístavmi situovanými na pevnine a jedným alebo viacerými ostrovmi 14. Článok 188 ods. 3 zákonníka stanovuje: jedného a toho istého členského štátu,

— ostrovmi [prístavmi — neoficiálny „Rozsah práva vlečenia, výkon činnosti vle­ preklad] situovanými na ostrovoch čenia inými plavidlami príležitostne alebo jedného a toho istého členského v naliehavom prípade, príslušné práva pre štátu; remorkér alebo iné plavidlá plávajúce pod cudzou vlajkou, ako aj všetky s tým súvisiace podmienky budú stanovené prezidentským dekrétom."

16. Článok 4 ods. 2 všeobecného nariadenia n a r i a d e n i a . G r é c k o ďalej uviedlo, že o prístavoch prijatého príslušným orgánom v nedávnom návrhu smernice o prístupe na v súlade s právomocou zverenou m u trh prístavných služieb , sa Rada odvolávala v zmysle článku 188 ods. 2 zákonníka, na Zelenú knihu o morských prístavoch vyžaduje, aby majiteľ lode, ktorý žiada a námornej infraštrukture z decembra 9 o toto povolenie pre prístavný remorkér, 1997 , v ktorej Komisia po prvýkrát vyjadrila prístavnému orgánu predložil určité doku­ svoj zámer upraviť problematiku prístavných menty, medzi ktoré patrí i potvrdenie služieb. Je preto nelogické, aby Komisia o štátnej príslušnosti. 7 navrhovala úpravu poskytovania týchto slu­ žieb a zároveň posudzovala zlučiteľnosť gréckej právnej úpravy s právom Spoločen­ stva platným v tejto oblasti. A napokon Komisia podľa Grécka takisto uznala, že situácie o b d o b n é situácii vyplývajúcej z dotknutej gréckej právnej úpravy existujú aj v niekoľkých ďalších členských štátoch.

Konanie

17. Dna 18. januára 2001 Komisia zaslala Grécku podľa prvého odseku článku 226 ES výzvu, v ktorej uviedla, že podľa jej názoru 19. Dna 22. júla 2002 zaslala Komisia článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 188 ods. 2 Grécku odôvodnené stanovisko podľa člán­ a 3 zákonníka verejného morského práva, ku 226 ES. Trvala na stanovisku, ktoré ako aj článok 1 ods. 1 prezidentského uviedla vo výzve, pričom pridala ďalšiu dekrétu č. 45/83 sú v rozpore s článkom 1 výhradu, podľa ktorej článok 4 ods. 2 všeo­ nariadenia č. 3577/92. becného nariadenia o prístavoch takisto porušuje článok 1 nariadenia č. 3577/92.

— určil, že Helénska republika si tým, že poskytovanie služieb vlečenia na otvo­ renom mori v rámci gréckych vnútro­ štátnych vôd povoľuje len plavidlám plávajúcim p o d g r é c k o u vlajkou, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 nariadenia č. 3577/92, kto­ rým sa uplatňuje zásada slobody posky­ 24. Je vhodné poznamenať, že Komisia tovania služieb na námornú dopravu vychádzala vo svojej žalobe výlučne v rámci členských štátov (námorná z nariadenia č. 3577/92. Významnou je kabotáž), skutočnosť, že Súdnemu dvoru nenavrhla, aby alternatívne určil, že ňou namietaná grécka právna úprava, ktorá zjavne rozlišuje medzi plavidlami na základe ich štátnej príslušnosti, upravuje služby, ktoré pri ich — zaviazal Helénsku republiku nahradiť správnej interpretácii nie sú námornými trovy konania. dopravnými službami, a preto porušuje ustanovenia Zmluvy upravujúce slobodu poskytovania služieb (osobitne článok 49 ods. 1 alebo článok 54 ES) a/alebo inej normy práva Spoločenstva (ako napr. člán­ 22. Grécko tvrdí, že Súdny dvor by mal ku 12 ES) vykladanej v spojitosti s týmito zamietnuť žalobu ako nedôvodnú a zaviazať ustanoveniami. Jediná otázka nastolená Komisiu na náhradu trov konania. v konaní pred podaním žaloby a v samotnej žalobe podanej na Súdny dvor je tá, či namietaná vnútroštátna právna úprava poru­ šuje článok 1 nariadenia č. 3577/92. Súdny

Posúdenie 10 — Rozsudky z 28. marca 1985, Komisia/Taliansko, C-274/83, Zb. s. 1077, bod 19; z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 55. 11 — Rozsudok zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-98/04, Zb. s. I-4003, bod 18. 23. Je ustálenou judikatúrou, že predmet 12 — Rozsudok z 15. júna 2006, Komisia/Francúzsko, C-255/04, konania podľa článku 226 ES je vymedzený Zb. s. I-5251, bod 24.

27. Jediná otázka, na ktorej táto žaloba stojí alebo padá, je preto tá, či služby vlečenia na 25. Rovnako je ustálenou judikaturou, že otvorenom mori spadajú do pôsobnosti článok 1 nariadenia č. 3577/92 ustanovuje nariadenia č. 3577/92 tak, ako je vymedzená v rámci Spoločenstva zásadu slobody posky­ v článku 2 bode 1 tohto nariadenia. tovania služieb n á m o r n e j k a b o t á ž e 13 — samozrejme za predpokladu, že pred­ metné služby spadajú do pôsobnosti tohto nariadenia. V sektore námornej kabotáže tým boli definované podmienky upravujúce uplatňovanie tejto zásady tak, ako sú uve­ dené v článkoch 49 ES a 51 ES. 14 Podobne už Súdny dvor uplatnil pravidlá vyplývajúce z článku 49 ES v kontexte nariadenia č. 4055/86 15, ako aj nariadenia č. 3577/92. 1 6 Vzťah medzi všeobecnou zásadou slobody poskytovania služieb a „službami v oblasti dopravy" 13 — Rozsudok z 21. októbra 2004, Komisia/Grécko, C-288/02, Zb. s. I-10071, bod 29. Vzhľadom na pôsobnosť tohto nariadenia je potrebné takto koncipovanú slobodu vykladať ako slobodu vzťahujúcu sa na služby námornej kabotáže v rámci člen­ ského štátu. 14 — Rozsudok z 20. februára 2001, Analir, C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 20. 15 — Napríklad rozsudok z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bo­ dy 30 až 32. 28. Poskytovanie služieb je už v súčasnosti 16 — Napríklad rozsudok z 9. marca 2006, Komisia/Španielsko, C-323/03, Zb. s. I-2161, body 44 a 45 a nasledujúcu analýzu. vo všeobecnosti liberalizované na základe Zdôrazňujem rozdiel medzi u p l a t ň o v a n í m pravidiel o slobode poskytovať služby uvedenej v článku 49 ES článku 49 ES. Zmluva následne pripúšťa v k o n t e x t e n a r i a d e n í č. 4 0 5 5 / 8 6 a č. 3 5 7 7 / 9 2 , výnimku pre „služby v oblasti dopravy", a uplatňovaním samotného článku 49 ES. Tento rozdiel je zrejmý v rozsudku zo 17. mája 1994, Corsica Ferries Italia stanovujúc — v článku 51 ods. 1 ES — že (C-18/93, Zb. s. I-1783). V tejto veci bolo požadované rozhodnutie o tom, či vnútroštátne pravidlá, o ktorých Súdny slobodu poskytovať tieto služby „upravujú dvor rozhodol, že spadajú do pôsobnosti nariadenia ustanovenia hlavy o doprave." Keďže táto č. 4055/86, sú zlučiteľné s článkom 49 ES (vtedy článok 59 Zmluvy ES). Súdny dvor uplatnil zásadu nediskriminácie kategória služieb tvorí výnimku zo všeobec­ upravenú v tomto článku, ale upresnil, že tak urobil na základe článku 51 ods. 1 ES (vtedy článok 61 ods. 1 Zmluvy ného pravidla, v súlade s obvyklými inter­ ES), článku 80 ods. 2 ES (vtedy článok 84 ods. 2 Zmluvy ES) pretačnými zásadami by mala byť vykladaná a článku 1 nariadenia č. 4055/86 (pozri body 22 až 37 tohto rozsudku). reštriktivne. Takýto spôsob výkladu pred-

31. Nie je žiadnym tajomstvom, že služby vlečenia naozaj existujú. Je preto poľutova­ niahodné, že nariadenie č. 3577/92 sa k problematike služieb vlečenia vôbec nevy­ 29. Zdá sa mi, že možno pomerne presved­ jadruje (akýmkoľvek spôsobom). čivo argumentovať v t o m zmysle, že v prípade služieb, ktoré súvisia s dopravou, alebo sú vo vzťahu k nej vedľajšie alebo pomocné (avšak sú od dopravy oddeliteľné), sa na uplatňovanie všeobecných pravidiel upravujúcich slobodu poskytovania služieb nevyžaduje prijatie osobitných ustanovení, vzhľadom na to, že tieto služby už pod uvedené pravidlá spadajú. Tento argument sa zdá byť najsilnejší v prípade služieb, ktoré sú len okrajovo spojené s dopravou. Možno Výklad článku 2 bodu 1 nariadenia však existujú iné služby, ktoré sú natoľko č. 3577/92 úzko späté s „hlavnými" dopravnými služ­ bami, že by takisto mali (a mohli) byť liberalizované len prostredníctvom nariade­ nia prijatého na základe článku 80 ods. 2 ES.

32. Článok 2 bod 1 začína tým, že uvádza, že „námorné dopravné služby v členskom štáte (námorná kabotáž)" znamenajú „služby nor­ málne vykonávané za odplatu". Je nepo­ chybné, že služby vlečenia túto podmienku spínajú. Článok 2 bod 1 pokračuje tým, že 30. V každom prípade sa mi však v záujme námorná kabotáž „zahŕňa najmä" tri kategó­ právnej istoty, náležitého výkonu povinností rie činností: pevninskú kabotáž, pobrežné členských štátov a transparentnosti (aby sa zabezpečovacie služby a ostrovnú kabotáž. 17 štátni príslušníci Spoločenstva mohli uistiť o rozsahu svojich práv vyplývajúcich z práva Spoločenstva) zdá byť nevyhnutné, aby sa v rámci právnej úpravy, ktorá explicitne 17 — Pozri bod 11 vyššie.

36. Zdá sa mi, že Súdny dvor môže k tejto žalobe pristupovať dvoma spôsobmi. Môže identifikovať podstatné znaky toho, čo je 34. Podľa Komisie výraz „najmä" ukazuje, že jednoznačne zahrnuté v definícii uvedenej článok 2 bod 1 má ilustratívny charakter v článku 2 bode 1, a potom si položiť otázku, a definícia námorných dopravných služieb, či služby vlečenia, s ohľadom na ich povahu ktorá je jeho obsahom, by sa mala vykladať možno zmysluplne priradiť k takýmto služ­ extenzívne. Preto by sa mala chápať tak, že bám, takže by v dôsledku použitia výrazu zahrnuje služby vlečenia, a to vzhľadom na „najmä" mali (aj keď explicitne nespadajú to, že takéto služby skutočne sú námornými pod definície pevninskej kabotáže, pobrež­ dopravnými službami normálne vykonáva­ ných zabezpečovacích služieb a ostrovnej nými za odplatu. kabotáže) do pôsobnosti tejto definície spa­ dať. Alternatívne môže Súdny dvor vyplniť medzeru v existujúcom znení a — tak, ako k tomu implicitne nabáda Komisia — roz­ hodnúť, že služby vlečenia sú „zjavne" do tej

35. V tomto zmysle súhlasím s Komisiou: 18 — Napríklad „en particular" v španielčine, „insbesondere" podľa môjho názoru výraz „najmä" pouka­ v nemčine, „notamment" vo francúzštine, „in particolare" v taliančine, „omvatten" v holandčine, „i synnerhet" vo zuje na to, že uvedené tri termíny „pevninská švédčine.

I - 77

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. S H A R P S T O N — VEC C-251/04

miery súčasťou námornej dopravy, že záko­ uplatňuje zásada slobody poskytovať služby nodarca Spoločenstva „musel" mať v úmysle na dopravu po mori. ich zahrnúť do definície uvedenej v článku 2 bode 1 nariadenia č. 3577/92 i v prípade, že nezdieľajú podstatné znaky činností expli­ citne uvedených v rámci písmen a), b) a c).

38. To nie je prekvapujúce. V mojich pred­ stavách slová „námorná doprava" prirodzene 20 — Už citované v poznámke pod čiarou 4. Článok 2 písm. a) až d) označujú prepravu cestujúcich a/alebo návrhu nariadenia uvádza: „prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori medzi prístavmi v ktoromkoľvek členskom nákladu po mori medzi bodom odchodu štáte, vrátane zámorských teritórií tohto štátu", „prepravu a bodom príchodu. Toto vnímanie toho, čo cestujúcich alebo tovaru po mori medzi ktorýmkoľvek prístavom v členskom štáte a zariadením alebo stavbou sa považuje za námornú dopravu takisto situovanou na pevninskej plytčine tohto členského štátu", „prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori medzi ktorým­ podporuje povaha námorných dopravných koľvek prístavom v členskom štáte a ktorýmkoľvek prístavom služieb explicitne uvádzaných v nariadení v inom členskom štáte", „prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori lodnou spoločnosťou založenou v členskom štáte č. 4055/86 1 9 a v pôvodnom návrhu tohto medzi prístavmi v inom členskom štáte a prístavmi v tretej krajine". nariadenia (ktoré nebolo prijaté), ktorým sa 21 — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európ­ skemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výklade nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná 19 — Už citované v poznámke pod čiarou 5: pozri článok 1 ods. 4 kabotáž), KOM(2003) 595 v konečnom znení. Pozri najmä písm. a) a b ) . časť 3.3.

I - 78

KOMISIA/GRÉCKO

43. Problém v prejednávanej veci naopak spočíva v tom, či vôbec predmetné služby spadajú do pôsobnosti nariadenia č. 3577/92. Zdá sa mi, že táto otázka je vo svojej podstate 42. Vo všetkých týchto prípadoch pred­ odlišná od otázok týkajúcich sa výkladu metné služby nepochybne spadali do rámca určitých (nedefinovaných) pojmov, ako aj definície „námornej kabotáže" uvedenej od otázok týkajúcich sa rozsahu pretrváva­ v článku 2 bode 1, a predstavovali tak služby, júcej právomoci členských štátov upravovať na ktoré sa v zásade toto nariadenie vzťaho­ záležitosti spadajúce do pôsobnosti nariade­ valo. Otázky položené Súdnemu dvoru sa nia (napríklad s cieľom predchádzať zneuží­ týkali presnej pôsobnosti nariadenia. Malo vaniu alebo sledovať legitímne záujmy bez­ byť poskytovanie ostrovnej kabotáže pod­ pečnosti). mienené udelením predchádzajúceho úrad­ ného povolenia, a ak áno, za akých pod­ mienok (Analir)? Mohlo Grécko pristupovať k Peloponézu ako k „ostrovu" a mohlo u p l a t n i ť svoje v n ú t r o š t á t n e p r a v i d l á o posádkach na výletné lode Spoločenstva presahujúce 650 brt a uskutočňujúce ostro­ vnú kabotáž (Komisia/Grécko)? Malo sa na účely nariadenia č. 3577/92 považovať ústie rieky Vigo za „more" a Vigo, Cangas, Moaña 44. Preto sa teraz budem venovať posúdeniu toho, či služby vlečenia spĺňajú, alebo naopak nespĺňajú dve spoločné kritériá, v zmysle ktorých majú zahrňovať i) „prepravu cestu­ 22 — Už citované v tomto poradí v poznámkach 14, 13 a 16 vyššie. júcich alebo tovaru po mori"; ii) medzi 23 — Rozsudok zo 6. apríla 2006, Agip Petroli, C-456/04, Zb. s. I-3395. dvoma bodmi v tom istom členskom štáte.

46. Túto tézu jasnejšie ozrejmí príklad. Predstavte si ropný tanker s poruchou motora nachádzajúci sa vo vzdialenosti päť námorných míľ juhozápadne od Lizardu 25 s južným vetrom o sile 4 stupňov, juhozá­ padnými vlnami a prílivovou vlnou vytvára­ júcou sa v Lamanšskom kanáli. Kapitán tankeru by nepochybne prostredníctvom 47. Je možné, že určité situácie, napríklad rádiového vysielania urgentné požadoval morský remorkér vlečúci vrtné zariadenie, poskytnutie služieb vlečenia prinajmenšom plošinu alebo boju na určité špecifické miesto určenia, predstavujú paralelu so š t a n d a r d n o u p r e p r a v o u t o v a r u . 26 24 — Ako som mala možnosť presvedčiť sa, situácia v právnych V samotnej žalobe ani vo svojich návrhoch poriadkoch jednotlivých členských štátov je rôzna. Napríklad francúzski komentátori sa sporili o to, či zmluva o vlečení je sa však Komisia nijako nepokúša rozlišovať zmluvou o prenájme služieb (podľa ktorej je posádka medzi rozličnými činnosťami, ktoré možno remorkéra v službách vlečeného plavidla), alebo zmluvou o „doprave", podľa ktorej pohyb vlečeného plavidla závisí od prostredníctvom plavidiel poskytujúcich „prepravcu" (remorkéra) (pozri PESTEL-DEBORD, P.: Le remorquage maritime: controverses et contentieux. In: Le služby vlečenia uskutočniť. V dôsledku toho Droit Maritime Français, 2003 s. 324 až 327). No ani podľa sa domnievam, že pri posudzovaní tejto druhej z týchto definícií by služby vlečenia nebolo možné označiť ako i) prepravu tovaru alebo cestujúcich (pretože to, žaloby by mal Súdny dvor prihliadať na čo sa „prepravuje" je samotné vlečené plavidlo a nie to, čo má všeobecný charakter služieb vlečenia. na palube); alebo ako ii) dopravu z miesta odchodu do špecifikovaného miesta určenia. V rámci anglického práva sa argumentovalo v tom zmysle, že remorkér nemožno vo vzťahu k vlečenému plavidlu označovať ako prepravcu (DAVISON, SNELSON: The Law of Towage. 1990, s. 2). Obvyklá definícia vlečenia podľa anglického práva uvádza, že 26 — Hoci zmluvné dohody týkajúce sa takýchto vlečení bývajú vlečené plavidlo nevyžaduje od remorkéra nič viac než podstatne komplikovanejšie než obyčajná preprava tovaru „zrýchlenie presunu v rámci jeho plavby" (Tamže, s. 1). alebo služieb po mori (pozri PESTEL-DEBORD, P.: c. d., 25 — Lizard Point, Cornwall. s. 327 až 335, a DAVISON, SNELSON: c. d., s. 15 až 30).

52. Po druhé, ak sa článok 2 bod 1 nariadenia č. 3577/92 vykladá v tom zmysle, 50. Po prvé, takýto výklad nemá oporu ani že zahrnuje akúkoľvek súvisiacu, vedľajšiu v preambule, ani v hmotnoprávnych ustano­ alebo pomocnú službu v rámci poskytovania veniach nariadenia č. 3577/92. námorných dopravných služieb vnútri člen­ ských štátov bez ohľadu na to, či vykazuje hlavné charakteristické znaky námornej kabotáže, ktoré sú tam výslovne definované, stanovenie skutočného rozsahu definície námorných dopravných služieb na základe samotného textu sa stáva veľmi zložité, ak nie priamo nemožné (čím sa popiera samotný 51. Z preambuly je zrejmé, že účelom účel článku 2 bodu 1 ako definície). Takýto nariadenia č. 3577/92 nebolo okamžité výklad je v rozpore so zásadou právnej istoty. dosiahnutie plne liberalizovaného t r h u v oblasti poskytovania všetkých služieb súvisiacich s n á m o r n o u dopravou. V ôsmom odôvodnení sa uvádza, že vykoná­ 27 — Pozri rozsudok Agip Petroli, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 13. vanie slobody poskytovať služby „by malo byť 28 — Za predpokladu, že by takýto návrh bol naozaj potrebný na postupné a nemusí byť realizované jednot­ to, aby sa ustanovenia Zmluvy o slobode poskytovať služby vzťahovali na služby vlečenia: pozri úvahu uvedenú v bo­ ným spôsobom pre všetky príslušné služby". doch 28 a 29 vyššie.

I - 81

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-251/04

55. Grécka republika vo svojom vyjadrení žiadala o náhradu trov konania. Nevidím nijaký dôvod na to, aby sa Súdny dvor odchýlil od svojej obvyklej praxe. Preto by podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku 54. Na základe uvedeného som dospela mala byť Komisia zaviazaná na náhradu trov k záveru, že Grécko tým, že poskytovanie konania.

I - 82

KOMISIA/GRÉCKO

Návrh

56. Vo svetle vyššie uvedených úvah preto odporúčam, aby Súdny dvor:

— žalobu zamietol,