C-258/04

IOANNIDIS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 9. júna 2005 1

I - Úvod nych príslušníkov, ktorí ukončili štúdium v inom členskom štáte.

1. V Belgicku sa priznáva mladým ľuďom, ktorí majú menej ako 30 rokov, ktorí si 3. Prípad, ktorý je predmetom preskúmania hľadajú svoje prvé zamestnanie alebo ktorí v tomto konaní, nie je ničím iným ako vykonávali činnosť za odmenu príliš krátky článkom tej istej reťaze. Ako napísal Sartre, čas na to, aby nadobudli právo na bežné „Donc recommençons. Cela n'amuse per­ dávky v nezamestnanosti, osobitná podpora sonne... Mais il faut enfoncer le clou"2.Preto nazývaná „čakateľský príspevok". Pánovi budeme musieť po preskúmaní príslušnej Ioannidisovi bolo poskytnutie tohto osobit­ právnej úpravy, skutkového stavu a konania ného príspevku odmietnuté s odôvodnením, rozobrať ustálenú judikatúru, aby sme ju že neukončil svoje stredoškolské štúdium použili na tento prípad. v školskom zariadení spravovanom, podpo­ rovanom alebo uznávanom niektorým z troch belgických spoločenstiev, nemal diplom alebo potvrdenie o štúdiu týkajúce sa takéhoto vzdelania, hoci mal rovnocenný grécky doklad, a nebol dieťaťom závislým na migrujúcich pracovníkoch. II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva 2. Predmetom prejudiciálnej otázky, ktorú položil Cour du travail de Liège (Belgicko), je súlad tohto odmietnutia s právom Spoločen­ stva. Súdny dvor sa už v minulosti vyslovil vo veci čakateľského príspevku, ktorý je pred­ 4. Článok 12 ES prvý odsek v rámci pôsob­ metom tohto konania, pokiaľ ide o deti nosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli migrujúcich pracovníkov a belgických štát­

„1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občian­ stvo únie nenahrádza, ale dopĺňa štátnu príslušnosť jednotlivca. 2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov člen­ ských štátov na základe štátnej príslušností, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. 2. Občania Únie používajú práva poskyto­ vané touto zmluvou a vzťahujú sa na nich povinnosti, ktoré im táto zmluva ukladá."

3. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou 6. Následne článok 18 ES z tejto podmienky a ochranou verejného zdravia majú pracov­ vyvodzuje rôzne práva, najmä „právo slo­ níci právo: bodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov", rešpektujúc obmedzenia a podmienky stanovené v Zmluve a v predpisoch prijatých na ich vykonanie.

a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pra­ covné miesta;

7. Z toho vyplýva, že právo na rovnaké zaobchádzanie, ktoré je upravené v článku 12 ES, patrí všetkým štátnym príslušníkom štátov, ktorí sú členmi Únie, ktorí práve z tohto dôvodu požívajú práva b) voľne sa za týmto účelom pohybovať na upravené v článku 18 ES. území členských štátov;

I - 8278

IOANNIDIS

3 — Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15. 4 — Moniteur belge z 31. decembra 1991, s. 29888.

I - 8279

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-258/04

11. Článok 36 ods. 1 vymenúva alternatívne — — táto mladá osoba predloží doku­ podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa menty, z ktorých vyplýva, že štú­ priznal príspevok : dium alebo príprava majú rovnaký stupeň ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich písmenách, a sú im rovnocenné;

,,...

— v čase podania žiadosti o príspevok je mladá osoba ako dieťa závislá na 2. a) musí mať buď ukončené denné pracovníkoch migrujúcich v zmysle stredoškolské štúdium vyššieho článku 48 Zmluvy ES, ktorí majú stupňa alebo technické, či odborné bydlisko v Belgicku 7 . stredoškolské štúdium nižšieho stupňa v školskom zariadení spra­ vovanom, podporovanom alebo uznávanom niektorým spoločen­ stvom 6; «

I - 8280

IOANNIDIS

zriadil bydlisko v mestskej časti mesta Liège. (Národný úrad práce) žiadosť o čakateľský Ministerstvo školstva, výskumu a vzdelávania príspevok. Žiadosť bola rozhodnutím Francúzskeho spoločenstva v Belgicku z 5. októbra 2001 zamietnutá. uznalo 17. októbra 1994 diplom o stredoškolskom vzdelaní, ktoré získal v Grécku („apolytirion"), ako rovnocenný schválenému potvrdeniu o vyššom stredo­ školskom vzdelaní, ktoré v Belgicku umož­ ňuje prístup k vyššiemu vzdelávaniu krát­ 17. Tribunal du travail de Liège rozsudkom keho typu. zo 7. októbra 2002 vyhovel žalobe, ktorú podala dotknutá osoba proti zamietavému rozhodnutiu správneho orgánu.

I - 8281

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO - VEC C-258/04

školského štúdia ukladala žiadateľom, ktorí z účastníkov konania vo veci samej o to sú štátnymi príslušníkmi iného členského nepožiada do uplynutia ustanovenej lehoty štátu, rovnakú podmienku ako vlastným 28. apríla 2005. Keďže žiadny takýto prejav štátnym príslušníkom spočívajúcu v tom, že záujmu o ústnu časť konania nebol, je možné tento príspevok sa prizná len vtedy, ak bolo pristúpiť k vypracovaniu týchto návrhov. požadované štúdium ukončené v školskom zariadení spravovanom, podporovanom alebo uznávanom niektorým z troch belgic­ kých vnútroštátnych spoločenstiev [ako to upravuje článok 36 ods. 1 prvý pododsek bod 2° písm. a) citovaného kráľovského nariade­ nia] tak, že tento čakateľský príspevok sa zamietne mladému uchádzačovi V — Rozbor prejudiciálnej otázky o zamestnanie, ktorý hoci nie je rodinným príslušníkom migrujúceho pracovníka, je štátnym príslušníkom iného členského štátu, v ktorom predtým, než sa začal pohybovať 21. Na odpovedanie otázky je potrebné v Únii, vykonával a ukončil stredoškolské odkázať na ustálenú judikatúru Súdneho štúdium uznané ako rovnocenné štúdiu dvora, ktorá je dostatočne jasná na to, aby požadovanému orgánmi štátu, v ktorom sa rozptýlili pochybnosti, ktoré uviedol žiada o čakateľský príspevok?" vnútroštátny sudca.

A — Relevantná judikatúra IV — Konanie pred Súdnym dvorom

22. Ako som už naznačil, Súdny dvor sa viackrát vyslovil k belgickému čakateľskému príspevku. Osobitný význam majú rozsudky 19. Písomné pripomienky predložili v lehote Deak, Komisia/Belgicko a D'Hoop 9 . uvedenej v článku 20 Štatútu Súdneho dvora Nedávno sa vyslovil vo vzťahu k britskému Národný úrad práce, talianska vláda, grécka systému podpôr v prospech uchádzačov vláda a Komisia.

o zamestnanie v rozsudku Collins, ktorý sociálnou výhodou v zmysle článku 7 ods. 2 poskytuje veľmi významné argumenty pre nariadenia č. 1612/68, ktoré zahŕňa všetky tento prípad, ktorý je predmetom skúmania. výhody súvisiace alebo nesúvisiace Je teda potrebné podrobne preskúmať vyššie s pracovným pomerom, ktoré sa vo všeobec­ spomenuté rozsudky, ktoré obsahujú kľúč nosti priznávajú vlastným pracovníkom, pre odpovedanie otázky, ktorú položil vnú­ keďže sa priznávajú z objektívneho dôvodu troštátny sudca, tým viac, že v predložených alebo z dôvodu skutočnosti, že majú bydlisko pripomienkach sú vyjadrené výhrady vo veci na území tohto štátu; v druhom rade, zásada rozsahu ich odôvodnenia. rovnakého zaobchádzania pri požívaní týchto sociálnych výhod zakazuje diskrimi­ náciu na ujmu detí závislých na pracovní­ kovi; a napokon, priznanie alebo odmietnutie tejto výhody mladým uchádzačom o prvé zamestnanie, deťom migrujúcich pracovní­ kov zo Spoločenstva, nemôže byť ovplyvnené štátnou príslušnosťou dotknutých osôb.

1. Rozsudok z 20. júna 1985, Deak 1 0

23. Ide o rozsudok v prejudiciálnej veci, v ktorej návrh podal Cour du travail de Liège v rámci konania, ktoré namietal pán Deak, 2. Rozsudok z 12. septembra 1996, Komisia/ mladý Maďar, ktorý má taliansku matku, Belgicko 12 v tom čase migrujúcu pracovníčku s bydliskom v Belgicku, a Národný úrad práce, ktorý mu odmietol poskytnúť dávku s odôvodnením, že nebol občanom Spolo­ čenstva.

27. Súdny dvor si osvojil tento predpoklad a potvrdil, že čakateľský príspevok je sociál­ nou výhodou upravenou v nariadení č. 1612/68, aj vtedy, ak mladí ľudia „závislí na migrujúcich pracovníkoch s bydliskom v Belgicku ukončili svoje štúdium nie v Belgicku, ale vo svojej krajine pôvodu, alebo dokonca v inom členskom štáte" (body 26. V mojich návrhoch týkajúcich sa uvede­ 25 a 26); po tom, ako odkázal na vlastnú ného konania som rozobral obe otázky. Pre judikatúru v prípade zákazu diskriminácie prípad pána Ioannidisa je ale významná iba a podčiarkol, že „najmä sa zakazujú pod­ prvá z nich: spomenul som, že rozsudok mienky, ktoré sa uplatňujú bez rozdielu, ktoré môžu ľahšie splniť vnútroštátni pra­ Deak potvrdil, že tento príspevok predstavuje podporu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia covníci ako migrujúci pracovníci" (body 27 a 28), Súdny dvor vyhlásil, že sporná pod­ č. 1612/68 (odseky 22 až 30); podčiarkol som, že prípadná diskriminácia z dôvodu štátnej mienka, ktorá sa prejavuje ako „podmienka príslušnosti nebola zjavná, keďže určenie predchádzajúceho bydliska", zvýhodňovala dotknutých osôb sa uskutočňovalo tak, že belgických štátnych príslušníkov, hoci sa ako parameter sa zobral faktor, ktorý sa uplatňovala aj na belgických štátnych prí­ abstraktne javil ako nesúvisiaci so štátnou slušníkov, ktorí neukončili stredoškolské príslušnosťou (odsek 31), aj keď sa molilo štúdium vo svojej krajine (body 29 a 30) — zdať, že nepriamo migruj úci pracovníci a ichpričom ide o otázku, ktorá bola potom deti sú viac diskriminovaní ako vnútroštátni predmetom rozsudku D'Hoop. Z tohto hľa­ pracovníci (odsek 32), keďže povinnosť diska sa teda porušenie, ktoré namietala ukončiť štúdium v Belgicku predpokladá Komisia, javilo ako preukázané. požiadavku predchádzajúceho bydliska, a zvýhodňuje mladých ľudí z tejto krajiny, ktorí spĺňajú všetky podmienky ľahšie (odseky 33 — 43); tvrdil som, že „odradzujúci účinok na deti sa logicky odráža na rodi­ čoch..., ktorí sú pripravení o jednu zo 28. Súdny dvor ale zamietol žalobu v časti, sociálnych výhod bežne priznávaných belgic­ ktorá spočívala v prístupe k osobitným pro­ kým rodinám v prospech detí. Pracovníci, gramom zamestnávania alebo opätovného ktorých deti ukončili stredoškolské štúdium zamestnávania, keďže vzhľadom na ich vo svojej krajine pôvodu a hľadajú si osobitosti, ich spojitosť s nezamestnanosťou zamestnanie, majú väčšie ťažkosti presťaho­ a na skutočnosť, že prekračovali rámec vať sa do členského štátu, ktorý neuznáva ich prístupu k skutočnému a vlastnému zamest­ deťom to, čo priznáva deťom vlastných naniu (bod 39), právne predpisy Spoločen­ štátnych príslušníkov: čakateľský príspevok, stva v oblasti voľného pohybu pracovníkov

predpokladajú, že osoba, ktorá sa ich dovo­ 31. Tribunal du travail de Liège položil láva, už získala prístup na trh práce pro­ prejudiciálnu otázku o tom, či sa na tento stredníctvom výkonu skutočnej a účinnej prípad vzťahuje článok 39 ES a článok 7 odbornej činnosti, na základe ktorej sa jej nariadenia č. 1612/68. priznáva postavenie pracovníka v zmysle práva Spoločenstva, čo neplatí v prípade mladých uchádzačov o prvé zamestnanie (bod 40). 32. Rozsudok Súdneho dvora, ktorý potvrdil návrhy generálneho advokáta 1 4 , sa odvoláva na dve právne úpravy: na jednej strane na 29. S cieľom zosúladiť vnútroštátne právo citované ustanovenia a na druhej strane na s rozsudkom Súdneho dvora prijalo Belgické ustanovenia, ktoré upravujú pojem občian­ kráľovstvo kráľovské nariadenie z 13. decem­ stva Únie. bra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa kráľovské nariadenie z 25. novembra 1991, s tým, že do článku 36 bolo doplnené už citované písmeno h), v zmysle ktorého sa právo na podporu uznáva aj deťom migrujúcich pra­ covníkov. 33. V súvislosti s prvým okruhom Súdny dvor uviedol, že pani D'Hoop sa nemôže dovolávať práv, ktoré migrujúcim pracovní­ kom alebo členom ich rodín priznáva Zmluva alebo odvodené právo (bod 20), s odôvodnením, že na to, aby sa na dávky v nezamestnanosti mohli použiť ustanovenia 3. Rozsudok z 11. júla 2002, D'Hoop 13 práva Spoločenstva v oblasti voľného pohybu, je potrebné, aby osoba, ktorá sa ich domáha, „už získala prístup na trh práce", čo 30. V tomto prípade je situácia odlišná od je okolnosť, ktorá nie je splnená v prípade vyššie uvedeného prípadu, dotknutá osoba, osôb, ktoré sa uchádzajú o prvé zamestnanie belgická štátna občianka, ukončila stredo­ (bod 18); navyše, zatiaľ čo žiadateľka pokra­ školské štúdium vo Francúzsku, kde získala čovala v štúdiu vo Francúzsku, jej rodičia diplom, ktorý bol potom uznaný v Belgicku mali naďalej bydlisko v Belgicku (bod 19). ako rovnocenný so schváleným potvrdením o vyššom stredoškolskom vzdelaní, ktoré umožňuje prístup k vyššiemu vzdelávaniu. Po ukončení vysokoškolského štúdia v druhej uvedenej krajine požiadala o čakateľský prí­ spevok, ktorého poskytnutie jej bolo odmiet­ 34. V súvislosti s druhým bodom Súdny dvor nuté z dôvodu, že nesplnila podmienky z úvahy, že každý občan Únie má právo, aby uvedené v článku 36 kráľovského nariadenia mu bolo vo všetkých členských štátoch z 25. novembra 1991. uznané rovnaké právne zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi týchto členských štátov, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situ- 13 — Vec C-224/98, Zb. s. I-6191. Pozri tiež. A. Iliopoulo, a H. Toner: „A new approach to discrimination against free movers? D'Hoop v. Office National de l'Emploi", European Law Review, 2003, s. 389 a nasl. 14 — Predniesol ich generálny advokát Geelhoed 21. februára 2002.

ácii, vyvodil, že s právom na voľný pohyb je nariadenia z 25. novembra 1991, pričom nezlučiteľné také zaobchádzanie s kýmkoľvek kráľovským nariadením z 11. februára 2003 v členskom štáte pôvodu, ktoré je menej ustanovil nový prípad priznania podpory — výhodné ako právo, ktoré by sa uplatnilo, písmeno j) —, letory nie je pre tento prípad keby sa nevyužili úľavy, priznané Zmluvou podstatný, pre ratione temporis ho v oblasti voľného pohybu (bod 30), pričom to nemožno uplatniť. je „zvlášť dôležité v oblasti vzdelávania" (bod 32). Po tom, ako zdôraznil, že belgická právna úprava ustanovuje rozdielne zaob­ chádzanie s belgickými štátnymi prísluš­ níkmi, ktorí ukončili stredoškolské štúdium v Belgicku, a tými, ktorí využili právo na voľný pohyb a získali maturitný diplom v inom členskom štáte (bod 33), Súdny dvor vyhlásil, že rozdielnosť takého druhu je 4. Rozsudok z 23. marca 2004, Collins 16 „v rozpore so zásadami, ktoré sú základom postavenia občana Únie" (bod 35). Samo­ zrejme existujú výnimky, ale môžu sa zakla­ dať iba na objektívnych kritériách nezávi­ slých na štátnej príslušnosti dotknutých osôb a primeraných cieľu, ktorý legitímne sleduje 36. V priebehu sporu, ktorým pán Collins vnútroštátne právo (bod 36); v tomto zmysle namietal proti Secretary of State for Work Súdny dvor po zistení, že skúmaná podpora and Pensions, ktorý žiadateľovi odmietol mala za cieľ uľahčiť mladým ľuďom prechod poskytnúť dávky v nezamestnanosti, upra­ zo školy na trh práce, pripustil možnosť, že vené v právnom predpise Spojeného kráľov­ „sa vnútroštátny zákonodarca chce ubezpe­ stva, položil Social Security Commissioner čiť, že existuje skutočné spojenie medzi niekoľko prejudiciálnych otázok spočívajú­ žiadateľom o príspevok a dotknutým územím cich vo výklade nariadenia Rady (EHS) trhu práce" (bod 38). Napriek tomu Súdny č. 1612/68 a smernice Rady z 15. októbra dvor vyhlásil, že jediná podmienka týkajúca 1968, 68/360/EHS 1 7 . sa miesta získania maturitného diplomu má však príliš všeobecný a výlučný charakter. Nespravodlivo totiž vyzdvihuje prvok, ktorý nie je nevyhnutne ukazovateľom skutočného a účinného stupňa spojenia, a zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa (bod 39). 37. Ak sa ponechajú bokom tvrdenia týka­ júce sa smernice, rozsudok je zaujímavý z dvoch rozdielnych hľadísk: pojem pracov­ ník v zmysle článku 7 a nasi, nariadenia č. 1612/68 a účinky občianstva Únie na tento prípad.

40. Pri preskúmaní druhého som pripome­ 41. Aj v tomto prípade Súdny dvor zastáva nul, že podľa ustálenej judikatúry sa má rovnaký postoj ako jeho generálny advokát. zákaz diskriminácie na základe štátneho V prvom rade sa rozlišuje medzi štátnymi občianstva uvedený v článku 12 ES uplatňo­ príslušníkmi členského štátu, ktorí ešte vať samostatne iba v situáciách upravených neuzavreli pracovnú zmluvu v hostiteľskom právom Spoločenstva, pre ktoré Zmluva členskom štáte, v ktorom si hľadajú prácu, neustanovuje osobitnú právnu úpravu. a tými, ktorí naopak pracujú alebo už Obdobne článok 18 ES, ktorý všeobecne pracovali na základe pracovnej zmluvy, uvádza právo každého občana Únie na voľný ktorej platnosť sa skončila, a považujú sa pohyb a pobyt na území členských štátov, má naďalej za pracovníkov; prví uvedení poží­ osobitnú úpravu v článku 39 ES týkajúcom sa vajú zásadu rovnakého zaobchádzania iba na voľného pohybu pracovníkov tak, že sa účel prístupu k práci 20, zatiaľ čo druhí uplatní iba v takých prípadoch, ktoré nie sú uvedení môžu „žiadať na základe článku 7 výslovne pokryté touto právnou úpravou. ods. 2 nariadenia č. 1612/68 o rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pra­ covníci" (body 30 a 31). 18 — Rovnaký pojem pracovného pomeru sa nachádza v rozsudkoch z 3. júla 1986, Lawrie-Blum (66/85, Zb. s. 2121, body 16 a 17); z 12. mája 1998, Martínez Sala (C-85/96, Zb. s. I-2691, bod 32) a zo 6. novembra 2003, 20 — Článok 5 nariadenia č. 1612/68 je konkrétnym prejavom tejto Ninni-Oraschc (C-413/01, Zb. s. I-13187, bod 34). zásady, keďže uznáva právo na rovnakú pomoc zo strany 19 — Rozsudok z 18. luna 1987, 316/85, Zb. s. 2811. úradov práce.

43. Na základe týchto predpokladov sa Súdny dvor domnieval, že britská právna a) Predpoklady úprava tým, že ustanovuje rozdielne zaob­ chádzanie založené na požiadavke bydliska v Spojenom kráľovstve, zvýhodňovala vlast­ ných štátnych príslušníkov, keďže „túto podmienku (mohli) splniť ľahšie vlastní štátni 45. Predovšetkým je potrebné zistiť uplatni­ príslušníci" (bod 65). V dôsledku toho sa teľné ustanovenia primárneho práva, a to Súdny dvor odvolal na rozsudok D'Hoop, jednak tie, ktoré sú venované občianstvu aby zistil, či existovalo prípadné legitímne Únie, ako aj tie, ktoré platia v oblasti práce.

odôvodnenie

takéhoto rozdielneho zaobchá­ dzania, a potvrdil, že podmienka bydliska zabezpečuje existenciu skutočného spojenia medzi uchádzačom o prácu na trhu práce a štátom, o ktorý ide, pokiaľ sa nezachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiah­ 46. Článok 17 ES s cieľom vytvoriť status nutie sledovaného cieľa (body 67 — 72) 21. civitatis európskych občanov ustanovuje „občianstvo Únie", pričom občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu (ods. 1), ktorá požíva práva 21 — V tomto zmysle pozri rozsudky z 15. januára 1998, Schöning- poskytnuté Zmluvou a vzťahujú sa na ňu Kougebetopoulou C-15/96, Zb. s. I-47, bod 21; z 24. novembra 1998, Bickel a Franz C-274/96, povinností, ktoré jej Zmluva ukladá (ods. 2). Zb. s. I-7637, bod 27. V rozsudku zo 17. septembra 2002, Baumbast a R (C-413/99, Zb. s. I-7091), sa upresňuje, že výkon práva na pobyt zaručeného občanom Únie v článku 18 ES „môže byť podriadený legitímnym záujmom členských štátov" (bod 90), ale že „napriek tomu sa musí uplatnenie obmedzení a podmienok vykonať tak, aby sa dodržali medze ustanovené v tomto ohľade právom Spoločenstva a v súlade s jeho všeobecnými zásadami, najmä so zásadou proporcio­ nality. To znamená, že vnútroštátne opatrenia prijaté na tento účel musia byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie 47. Vzhľadom na to, že článok 12 ES zaka­ sledovaného cieľa" (bod 91). zuje každú diskrimináciu odôvodnenú spo-

49. Zásada voľného pohybu pracovníkov a zrušenie akéhokoľvek rozdielu na základe štátnej príslušnosti, ktoré z toho vyplýva, 51. Je potrebné dodať, že Súdny dvor viac­ bola vykonaná najmä nariadením Rady krát vyhlásil, že právna povaha pracovného pomeru sui generis, produktivita dotknutej osoby alebo pôvod zdrojov, z ktorých sa platí odmena, alebo aj ich obmedzený rozsah 22 — M. Requejo Isidro: „Estrategias para la .comunitarización': „nemôžu mať žiadny vplyv na postavenie descubriendo el potencial de la ciudadanía europea", La Ley, 26 2003, Č. 5903, s. 1 a nasl. Ako to ukazujú rozsudky Martínez pracovníka" , ktoré ostane zachované aj Sala, už citovaný, bod 63; z 20. septembra 2001, Grzelczyk vtedy, ak dotknutá osoba vykonávala sku- (C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 32), a z 15. marca 2005, Bidar (C-209/03, Zb. s. I-2119, bod 32), občan Európskej únie, ktorý má oprávnené bydlisko na území hostiteľského členského štátu, môže použiť článok 12 Zmluvy „v každej situácii, ktorá patrí do rámca pôsobnosti rationa materine práva Spoločenstva". 25 - Rozsudky z 28. júna 1978, Kenny, 1/78, Zb. s. 1489, bod 9, 23 — Rozsudok z 15. januára 2002, Gottardo, C-55/00, Zb. s. I-413, a 7. 12. mája 1998, Gilly, C-336/96, Zb. s. I-2793, bod 38. bod 21. 26 — Rozsudky z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, bod 21; 24 — Rozsudky z 29. februára 1996, Skanavi z 31. mája 1989, Bettray, 344/87, Zb. s. 1621, body 15 a 16; a Chryssantbakopoulos, C-193/94, Zb. s. I-929, bod 20; z 26. februára 1992, Raulin, C-357/89, Zb. s. I-1027, bod 10; z 25. júna 1997, Mora Romero, C-131/96, Zb. s. I-3659, bod Bernini, C-3/90, Zb. s. 1-1071, body 14 až 17, 10, a z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, a z 19. novembra 2002, Kurz, C-188/00, Zb. s. I-10691, bod Zb. s. I-10981, bod 25. 32.

55. V tomto prípade sú podmienky prístupu k čakateľskému príspevku príma facie usta­ novené objektívne, s odkazom na faktory, ktoré teoreticky nezávisia na spojení 53. Jedna z pochybností, ktoré vyjadril vnú­ s nejakou danou krajinou. troštátny sudca, je teda rozptýlená tak, že spomínané ustanovenia v oblasti rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a tými, ktorí si hľadajú zamestnanie, nie je možné použiť a zákaz diskriminácie podľa článku 12 ES v spojení s článkom 17 ES nadobúda plnú právnu silu. 56. Podmienka ukončenia štúdia v školskom zariadení spravovanom, podporovanom 27 — Rozsudky Lawrie-Blum, už citovaný, body 19 až 21, Bernini, alebo uznávanom niektorým z troch belgic­ už citovaný, body 15 a 16, a Kurz, už citovaný, body 33 a 34. kých spoločenstiev [článok 36 prvý pododsek 28 — Ako to uviedla Komisia v písomných pripomienkach, tých pár údajov, ktoré boli poskytnuté v tejto súvislosti, neumož­ bod 2 písm. a) kráľovského nariadenia ňuje rozšíriť rozsah rozboru prejudíciálnej otázky na témy, z 25. novembra 1991] alebo získania diplomu ako napríklad zamestnanie, ktoré je upravené v nariadení i. 1408/71. alebo potvrdenia o takom štúdiu [bod 2 29 — Rozsudky Lebon, už citovaný, bod 26, Komisia/Belgicko, už citovaný, body 39 a 40, a Collins, už citovaný, body 31 a 58. 30 — Je potrebné pripomenúť, ako to starostlivo pripomína vnútroštátny pracovnoprávny sudca, že uvedená podpora je určená mladým uchádzačom o prvé zamestnanie a tým, ktorí 31 — Rozsudky z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C 148/02, po ukončení štúdia vykonávali činnosť za odmenu príliš Zb. s. I-11613, body 22 a 23; Grzelezyk, už citovaný, bod krátky čas na to, aby nadobudli právo na bežné dávky 31; D'Hoop, už citovaný, bod 28; Collins, už citovaný, bod 61, v nezamestnanosti. a Bidar, už citovaný, bod 31.

58. Žiadna z uvedených možností neobsa­ huje prípad, keď žiadateľ o príspevok, hoci nie je pracovníkom ani dieťaťom pracovníkov 61. Ako som už podčiarkol, čakateľský zamestnaných v tejto krajine, študoval príspevok má za cieľ uľahčiť mladým ľuďom v inom členskom štáte a získal potvrdenie prechod zo školy do sveta práce a je o štúdiu rovnocenné so štúdiom s belgickým legitímnym úmyslom zákonodarcu, aby sa titulom, ktorý oprávňuje na podporu. ubezpečil o existencii skutočného spojenia s vnútroštátnym trhom práce, to je však možné len ťažko zistiť z ustanovenia jedinej podmienky týkajúcej sa miesta, kde bolo ukončené štúdium alebo kde bol získaný príslušný diplom, ako to ustanovuje článok 36 prvý pododsek bod 2 písm. a) a b) kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991; táto požiadavka okrem toho, že má 59. Možno teda pozorovať rozdielne zaob­ prehnane všeobecnú a výlučnú povahu, chádzanie na ujmu takých osôb, ako je pán neodráža skutočný a účinný stupeň spojenia, Ioannidis, ktorý sa nachádza v opísanej ako už bolo zdôraznené v rozsudku D'Hoop, situácii a nemá podporu, ktorá by mu mohla ktorého doktrína sa v plnom rozsahu na tento prípad vzťahuje, aj keď v tomto prípade nie je znevýhodnený belgický štátny prísluš­ ník a štátna príslušnosť žiadateľa je nepod­ 32 — Pozri najmä rozsudky z 23. mája 1996, O'Flynn, C-237/94, Zb. s. I-2617, bod 18; zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko, statná, pretože v opačnom prípade by išlo C-388/01, Zb. s. I-721, body 13 a 14, a Collins, už citovaný, o prípad priamej diskriminácie. bod 65.

I - 8291

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-258/04