C-265/04

I - 925

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-265/04

4. Zásadný zákaz obmedzení pohybu kapi­ 3. Opatrenia a postupy uvedené tálu medzi členskými štátmi, ako aj medzi v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť členskými štátmi a tretími krajinami je prostriedkom pre svojvoľnú diskriminá­ obsiahnutý v článku 56 ods. 1 ES: ciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 56.“

„v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zaká­ zané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.“

B — Vnútroštátne právo

5. V súvislosti s možnosťami postupu, ktoré 6. Pokiaľ ide o rozhodujúce predpisy švéd­ zostávajú členským štátom, je vhodné pou­ kázať na článok 58 ES, ktorý znie takto: skeho práva, možno poukázať jednak na zákon o dani z dividend 4 a jednak na dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretú medzi Švédskom a Francúzskom. V rozsahu, v akom je to pre túto vec relevantné, možno ich ustanovenia zhrnúť takto:

dane vo výške 30 % sa uplatní na zisk Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia z prevodu po odpočítaní obstarávacích medzi Francúzskom a Švédskom nákladov.

10. Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi Francúzskom a Švédskom6 v článku 10 ods. 1 stanovuje, že dividendy, ktoré spoločnosť usadená v zmluvnom štáte vypláca osobe usadenej v inom zmluvnom štáte, sú zdaňované v poslednom 8. Ak naopak fyzická osoba, od ktorej sú z uvedených zmluvných štátov. akcie odkupované, nemá bydlisko alebo trvalý pobyt vo Švédsku, zaobchádza sa so sumou, ktorá jej bola vyplatená, ako s výplatou dividend. Podľa § 1, § 2 ods. 2, § 4 a § 5 švédskeho zákona o dani z dividend sa na túto sumu viaže 30 % kupónová daň, pričom obstarávacie náklady nemožno odpo­ 11. Z článku 10 ods. 2 tejto dohody čítať. 5 § 7 zákona o dani z dividend stano­ o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva, že vuje, že pri výplate dividendy vykoná cen­ takéto dividendy môžu byť zdaňované aj trálny depozitár zrážku kupónovej dane ako zmluvným štátom, v ktorom je usadená dane vyberanej zrážkou, pokiaľ z dostupných spoločnosť vyplácajúca dividendy. Pokiaľ je údajov o príjemcovi dividend nevyplýva, že však skutočným príjemcom týchto dividend nemá daňovú povinnosť. fyzická osoba usadená v inom zmluvnom štáte, toto zdanenie nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

13. Z článku 13 ods. 6 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva, že zisky z prevodu akcií sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je usadený pre­ vodca.

I - 928

BOUANICH

III — Skutkové okolnosti a spor vo veci diárnej žiadosti a vrátil jej kupónovú daň vo samej výške 166 999 SEK.

17. Pani Margaretha Bouanich má bydlisko 20. Proti rozhodnutiu daňového úradu vo Francúzsku. Bola vlastníčkou podielov na o odvolaní podala pani Bouanich žalobu na švédskej akciovej spoločnosti Förvaltnings Länsrätten i Dalarnas län 14 s návrhom na AB Ratos. Dňa 2. decembra 1998 tejto určenie, že vo vzťahu k sume, ktorá jej bola spoločnosti spätne predala svoje akcie vyplatená, nemožno vyberať kupónovú daň v aktuálnej hodnote 8 639 402 SEK. a a že jej musí byť vrátený aj zvyšný podiel V súlade so švédskym zákonom o dani zrazenej dane. z dividend a s dohodou o zamedzení dvoji­ tého zdanenia bola z vyplácanej sumy zrazená kupónová daň vo výške 15% ako daň vyberaná zrážkou, čo zodpovedá sume 1 295 910,30 SEK.

21. Rozsudkom z 29. marca 2001 Länsrätten žalobu zamietol. Proti tomu podala pani Bouanich odvolanie na Kammarrätten Sund­ svall 15, ktorý podal návrh na začatie pre­ judiciálneho konania.

18. Vzápätí podala pani Bouanich na prí­ slušnom daňovom úrade 13 Gävle odvolanie a požiadala o vrátenie zrazenej kupónovej dane v celej výške. Subsidiárne požiadala o vrátenie podielu kupónovej dane, ktorý bol vypočítaný na základe nominálnej hodnoty odkúpených akcií, teda ktorý zodpovedá zdaneniu aj tejto nominálnej hodnoty. IV — Uznesenie vnútroštátneho súdu a konanie pred Súdnym dvorom

V — O zlučiteľnosti právnej úpravy, akou je švédska právna úprava, s ustanoveniami o voľnom pohybe kapitálu (prvá prejudi­ ciálna otázka)

2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Dovoľujú články uvedené v prvej otázke, aby členský štát uplatnil právnu úpravu, aká je vyššie opísaná, v prípade, ak dohoda o zamedzení dvojitého zda­ 24. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny nenia uzavretá medzi členským štátom, súd v podstate pýta, či ustanoveniam v ktorom je akciová spoločnosť usadená, o voľnom pohybe kapitálu (články 56 ES a členským štátom, v ktorom má a 58 ES) neodporuje vnútroštátna právna akcionár bydlisko, stanovuje nižšiu úprava, akou je švédska právna úprava, sadzbu dane v porovnaní s tou, ktorá prostredníctvom ktorej členský štát sa uplatňuje na výnosy z odkúpenia v prípade, keď akciová spoločnosť usadená vyplatené akcionárovi v prvom člen­ v tomto členskom štáte odkúpi jej vlastné skom štáte, a okrem toho ak je akcionár akcie od akcionárov s bydliskom alebo v tom inom členskom štáte trvalým pobytom v tomto členskom štáte,

I - 930

BOUANICH

povoľuje odpočítať si obstarávacie náklady od prevod peňažného alebo vecného kapitálu zdaniteľného výnosu z prevodu, zatiaľ čo presahujúci hranice jedného členského štátu, akcionárom bez bydliska alebo trvalého ktorý nesúvisí s dodaním tovaru alebo služby, pobytu v tomto členskom štáte to neumož­ a preto patrí pod voľný pohyb platieb. 17 ňuje. Účinky prípadnej dohody o zamedzení Okrem toho „Nomenklatúra kapitálových dvojitého zdanenia nie sú predmetom tejto pohybov“ uvedená v prílohe I smernice otázky, ale až druhej otázky. 88/36118 má — hoci neobsahuje taxatívny výpočet možných operácií — nesporne indikatívny charakter pri definovaní pojmu pohyb kapitálu.19

17 — Na rozdiel od toho má voľný pohyb platieb (článok 56 ods. 2 ES, predtým článok 73b ods. 2 Zmluvy ES) zabezpečiť, aby dlžník, ktorý dlhuje peňažnú sumu za dodanie tovaru alebo služby alebo aj v súvislosti s kapitálovou investíciou, splnil svoju zmluvnú povinnosť dobrovoľne a bez neprípustných 26. Zmluva ES neobsahuje žiadnu definíciu obmedzení a aby ju veriteľ takejto platby mohol slobodne prijať (rozsudky z 22. júna 1999, ED, C-412/97, Zb. s. I-3845, pojmu pohyb kapitálu. Vo všeobecnosti bod 17, a z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, možno pod pohyb kapitálu zahrnúť každý Zb. s. 377, body 21 a 22. 18 — Smernica Rady z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 Zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10). 19 — Pozri rozsudok zo 16. marca 1999, Trummer a Mayer, C-222/97, Zb. s. I-1661, bod 21; takzvané rozsudky ku 16 — Rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, „Golden-Shares“ zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 37; Komisia/Francúzsko, Zb. s. I-225, bod 21; z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16; z 29. apríla 1999, Royal Bank C-483/99, Zb. s. I-4781, bod 36, a Komisia/Belgicko, of Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 19; zo 6. júna 2000, C-503/99, Zb. s. I-4809, bod 37, ako aj rozsudky z 2. júna 2005, Komisia/Taliansko, C-174/04, Zb. s. I-4933, bod 27, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 32; z 15. júla 2004, Weidert a Paulus, C-242/03, Zb. s. I-7379, bod 12; a z 5. júla 2005, D., C-376/03, Zb. s. I-5821, bod 24. zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. s. I-7477, 20 — Ako podklad môžu v tomto smere slúžiť rubriky I a III bod 19, a z 10. marca 2005, Laboratoires Fournier, C-39/04, nomenklatúry kapitálových pohybov (už citovanej v bode 26 Zb. s. I-2057, bod 14. týchto návrhov).

30. Každé opatrenie, ktoré sťažuje cezhra­ 22 — V tomto zmysle rozsudok Trummer a Mayer, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 26; pozri aj návrhy, ktoré ničný prevod kapitálu alebo ho robí menej predniesla generálna advokátka J. Kokott 18. marca 2004, Manninen, C-319/02, (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 16) bod 28. 23 — Pozri len zásadné rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5; z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. 21 — V tomto zmysle štvrtá zarážka úvodu a definície pojmov s. I-4221, bod 12, a z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, nomenklatúry kapitálových pohybov, už citovaná v bode 26 Zb. s. I-4165, bod 37, ďalej návrhy, ktoré predniesla generálna týchto návrhov, okrem toho rozsudok Trummer a Mayer, už advokátka J. Kokott vo veci Manninen, už citované citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 22. v poznámke pod čiarou 22, bod 28.

I - 932

BOUANICH

I - 933

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-265/04

C — Odôvodnenie slušných ustanovení ich daňového práva, ktoré s daňovníkmi s rozdielnym bydliskom alebo miestom investovania kapitálu zaob­ chádzajú rozdielne. 30

35. Voľný pohyb kapitálu môže byť ako základná zásada Zmluvy obmedzená vnútro­ štátnou právnou úpravou len vtedy, ak je to odôvodnené dôvodmi uvedenými v článku 58 ods. 1 Zmluvy ES alebo naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré platia pre všetky osoby alebo podniky pôsobiace na území hostiteľského členského štátu. Ďalej je vnútroštátna právna úprava odôvodnená len vtedy, ak je spôsobilá zabezpečiť uskutoč­ nenie ňou sledovaného cieľa a nepresahuje to, čo je na jeho dosiahnutie potrebné, takže zodpovedá kritériu proporcionality. 28

I - 934

BOUANICH

38. Preto je potrebné rozlišovať medzi roz­ prevádzku spojené s dosiahnutím ich príj­ dielnym zaobchádzaním dovoleným podľa mov. 34 Rovnako ako vo veci Gerritse, kde článku 58 ods. 1 písm. a) ES a svojvoľnou nebol daný žiadny vecný dôvod na to, aby diskrimináciou zakázanou podľa článku 58 bolo osobám bez bydliska na danom území ods. 3 ES. Podľa judikatúry možno totiž zabránené odpočítať si svoje výdavky na rozdielne zaobchádzanie považovať za zluči­ prevádzku, nie je ani v tejto veci zrejmý teľné s ustanoveniami Zmluvy o voľnom žiadny vecný dôvod na to, aby bola akcioná­ pohybe kapitálu len vtedy, ak sa týka situácií, rom bez bydliska vo Švédsku odoprená ktoré nie sú objektívne navzájom porovna­ možnosť odpočítať si svoje obstarávacie teľné, alebo sú odôvodnené naliehavými náklady. 35 dôvodmi všeobecného záujmu. 32 Okrem toho je rozdielne zaobchádzanie s jednotlivými kategóriami daňovníkov odô­ vodnené len vtedy, ak nepresahuje to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa sledovaného príslušnou právnou úpravou. 33 40. Právna úprava, akou je švédska právna úprava, preto nevedie k dovolenému roz­ dielnemu zaobchádzaniu v zmysle článku 58 ods. 1 písm. a) ES, ale k svojvoľnej diskrimi­ nácii, ktorá je podľa článku 58 ods. 3 ES zakázaná.

I - 935

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-265/04

akcionárom bez bydliska alebo bez trvalého pohybu kapitálu možno v celom rozsahu pobytu v tomto členskom štáte toto opráv­ odstrániť v konkrétnom prípade príslušnou nenie neprináleží. dohodou o zamedzení dvojitého zdanenia (k tomu nižšie, B).

VI — O účinkoch dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (druhá prejudiciálna otázka)

A — Všeobecne o zohľadnení dohody o zamedzení dvojitého zdanenia

42. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa na odpovedi na prvú otázku niečo zmení, ak sa pri tomto posúdení vezme do úvahy aj dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá vo vzťahu k akcionárovi bez bydliska alebo trvalého pobytu v príslušnom členskom štáte 44. Zdá sa, že Komisia vychádza z toho, že vedie k hornej hranici daňového zaťaženia dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia, a pri výklade s prihliadnutím na dôvodovú akou je tá uzavretá medzi Francúzskom správu OECD k príslušnej vzorovej zmluve a Švédskom, vo všeobecnosti nemožno otvára možnosť odpočítania nominálnej hod­ zohľadniť, keďže platí, že vnútroštátna noty akcií od zdaniteľného výnosu z prevodu. daňová právna úprava sa má posudzovať vo vzťahu k jej zlučiteľnosti so základnými slobodami. 36 Pritom sa opiera o rozsudky „Avoir fiscal“ 37 a Saint-Gobain 38 . V podobnom zmysle sa vyjadruje aj pani Bouanich s poukázaním na rozsudok Euro­ wings Luftverkehr 39.

46. Odstránenie dvojitého zdanenia v rámci Spoločenstva patrí k cieľom Zmluvy; o tom svedčí okrem iného aj samotná Zmluva ES v článku 293 druhej zarážke ES. V prípade, 48. V tejto veci však nie je zmienka ani ak neboli prijaté opatrenia na úrovni Spolo­ o výhrade vzájomnosti, ani o odkaze na iné čenstva na zjednotenie alebo harmonizáciu, výhody. je naďalej v právomoci členských štátov, aby stanovili kritériá pre zdanenie príjmov a majetku, aby tak prípadne zmluvnou cestou zamedzili dvojitému zdaneniu. V tejto súvis­ losti im nič nebráni v tom, aby v rámci bilaterálnych dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia stanovili kritériá pre rozdelenie daňovej právomoci. 40 49. Jednak tu nie sú žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o existencii nejakej výhrady vzájom­ nosti Totiž inak ako vo veci „Avoir fiscal“ tu . nie je daná snaha o vysvetlenie alebo už vôbec nie o odôvodnenie znevýhodnenia príslušníkov Spoločenstva tým, že medzi dotknutými členskými štátmi nebola uza­ vretá dohoda o zamedzení dvojitého zdane­ nia. 44 Práve naopak tu ide o opačnú otázku, 47. Pri výkone daňovej právomoci rozdele­ totiž či pri zohľadnení už existujúcej dohody nej týmto spôsobom však členské štáty nesmú nechať bez povšimnutia právne pred­ pisy Spoločenstva. 41 To má predovšetkým 42 - Rozsudok „Avoir fiscal“, už citovaný v poznámke pod čiarou dva následky: Po prvé členský štát nesmie 37, bod 26. V tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 1996, Data Delecta, C-43/95, Zb. s. I-4661, bod 21. O zákaze splnenie svojich povinností vyplývajúcich výhrady vzájomnosti pozri aj rozsudok z 25. októbra 1979, Komisia/Taliansko, 159/78, Zb. s. 3247, bod 23, ako aj z práva Spoločenstva, najmä rešpektovanie nedávno vydaný rozsudok z 30. júna 2005, Tods, C-28/04, priamo uplatniteľných základných slobôd, Zb. s. I-5781, bod 34.

50. Na druhej strane tu nie je ani snaha odôvodniť nejakú kompenzáciu znevýhodne­ nia akcionárov bez bydliska vo Švédsku podľa zákona o dani z dividend prípadnými inými B — O skutočných účinkoch dohody výhodami. Totiž inak ako vo veci „Avoir o zamedzení dvojitého zdanenia fiscal“ a v obdobných prípadoch 45 tu nejde o zohľadnenie nesúvisiacich údajných výhod, ktoré s konkrétnou vecou nemajú nič spoločné, ale o posúdenie účinkov právnych predpisov, ktoré sú vo Švédsku skutočne uplatniteľné na konkrétny prípad. K týmto 52. Zostáva však ešte preskúmať, či dohoda predpisom patrí podľa vyjadrenia vnútroštát­ o zamedzení dvojitého zdanenia, akou je tá neho súdu aj dohoda o zamedzení dvojitého medzi Francúzskom a Švédskom, skutočne zdanenia medzi Francúzskom a Švédskom. zabezpečuje vylúčenie akéhokoľvek znevý­ Pri zodpovedaní návrhu na začatie prejudi­ hodnenia akcionárov bez bydliska vo Švéd­ ciálneho konania si totiž Súdny dvor musí sku. položiť za základ právny rámec, z ktorého vychádza vnútroštátny súd vo svojom uzne­ sení. 46

54. S výnosom z prevodu, ktorý dostane akcionár bez bydliska vo Švédsku od tam usadenej spoločnosti v rámci odkúpenia akcií, ktoré sama emitovala, sa vo Švédsku zaobchádza ako s dividendou. Túto možnosť 57. Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia otvárajú článok 13 ods. 6 a článok 10 ods. 5 vedie z dvojakého hľadiska k zlepšeniu dohody o zamedzení dvojitého zdanenia postavenia akcionárky: vykladané s prihliadnutím na dôvodovú správu k článkom 10 a 13 vzorovej zmluvy OECD.

58. Po prvé sa od zdaniteľnej sumy odpočíta nominálna hodnota akcií (to vyplýva zo 55. Ak dostanú akcionári s bydliskom vo dohody o zamedzení dvojitého zdanenia Francúzsku takéto výplaty od spoločností vykladanej s prihliadnutím na dôvodovú usadených vo Švédsku, sú v zásade zdaňo správu k článku 13 vzorovej zmluvy OECD). vané vo Francúzsku (článok 10 ods. 1 dohody Ak teda výnos z prevodu obnášal 100 o zamedzení dvojitého zdanenia). V určitom a nominálna hodnota akcií 50, má sa vo rozsahu však môžu byť zdaňované aj vo Švédsku zdaniť len suma vo výške 50, čo pri Švédsku (článok 10 ods. 2 dohody sadzbe dane vo výške 30 % vedie ku o zamedzení dvojitého zdanenia). kupónovej dani vo výške 15. Ak bola naopak nominálna hodnota akcií 10, tak pri tom istom výnose z prevodu vo výške 100 sa má vo Švédsku zdaniť suma 90, čo pri sadzbe dane vo výške 30 % vedie ku kupónovej dani vo výške 27.

56. Podľa zákona o dani z dividend musí akcionárka, akou je pani Bouanich, zaplatiť vo Švédsku daň so sadzbou dane vo výške

47 — Pozri aj body 7 až 16 týchto návrhov. Súdny dvor sa pri zodpovedaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania 59. Po druhé, podľa článku 10 ods. 2 dohody opiera len o údaje vnútroštátneho súdu v jeho uznesení. Na o zamedzení dvojitého zdanenia platí pre výklad dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a výklad vnútroštátneho práva je príslušný len vnútroštátny súd. daňové zaťaženie horná hranica vo výške

60. Naproti tomu postavenie akcionára s bydliskom vo Švédsku vyzerá podľa údajov vnútroštátneho súdu takto: platí pre neho takisto sadzba dane vo výške 30 %, avšak z výnosu z prevodu môže odpočítať jeho obstarávacie náklady, t. j. cenu akcie 49 v čase 62. Pri posúdení tejto situácie nemožno jej nadobudnutia prípadne aj vrátane poplat nechať bez povšimnutia, že medzi nominál kov. Ak bol teda výnos z prevodu 100 nou hodnotou akcie a obstarávacími a obstarávacie náklady 60, zdaňuje sa len nákladmi vynaloženými akcionárom na suma vo výške 40, čo pri sadzbe dane vo nadobudnutie tejto akcie je spravidla pod výške 30 % znamená daň vo výške 12. Ak statný rozdiel. Nezriedka sú totiž obstaráva však predstavovali obstarávacie náklady 30, cie náklady značne vyššie ako nominálna tak pri tom istom výnose z prevodu vo hodnota tejto akcie. Aj keď teda dohoda výške 100 sa vo Švédsku zdaňuje 70, čo pri o zamedzení dvojitého zdanenia akcionárom sadzbe dane vo výške 30 % znamená bez bydliska vo Švédsku povoľuje odpočíta kupónovú daň vo výške 21. nie nominálnej hodnoty akcií, spravidla to nevedie k úplne rovnakému postaveniu, aké majú akcionári s bydliskom vo Švédsku; posledne menovaní si totiž môžu svoje — spravidla vyššie — obstarávacie náklady odpočítať od zdaniteľného výnosu z prevodu, takže napokon musia zväčša zdaniť len nižšiu sumu. 61. Ako čiastkový záver preto možno kon štatovať, že hoci pre akcionárov s bydliskom vo Švédsku a akcionárov bez takéhoto bydliska je východiskom tá istá sadzba dane vo výške 30 %, skutočné daňové zaťaženie akcionárov s bydliskom vo Švédsku závisí od 63. S prihliadnutím na uvedené nemožno možnosť odpočítania nominálnej hodnoty 48 — 30 % výnosu z prevodu zníženého o menovitú hodnotu akcií. akcií, ktorá pre akcionárov bez bydliska vo 49 — Kurzová hodnota alebo emisný kurz. Švédsku vyplýva z dohody o zamedzení

66. Len na okraj možno poznamenať, že 64. Zo zákazu obmedzenia pohybu kapitálu obmedzenie daňového zaťaženia vo Švédsku (článok 56 ods. 1 ES) a najmä zo zákazu najviac na 15 % z výnosu z prevodu (článok svojvoľnej diskriminácie investorov na 10 ods. 2 dohody), ktoré stanovuje dohoda základe ich bydliska (článok 58 ods. 3 ES) o zamedzení dvojitého zdanenia, v žiadnom však vyplýva, že v prípade, aký je tento, prípade nevyhnutne nevedie k zvýhodneniu nesmú mať akcionári bez bydliska vo Švéd akcionárov bez bydliska vo Švédsku. sku pri odkúpení ich akcií spoločnosťou usadenou vo Švédsku, ktorá bola ich emi tentom, z daňového hľadiska nevýhodnejšie postavenie ako akcionári s bydliskom vo Švédsku.50 67. Pretože jednak akcionár bez bydliska vo Švédsku je týmto ustanovením voči akcioná rovi s bydliskom vo Švédsku zvýhodnený nanajvýš vtedy, ak jeho obstarávacie náklady — z nominálneho hľadiska — predstavovali menej ako polovicu dosiahnutého výnosu z prevodu; naproti tomu zostáva znevýhod 65. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby nený, ak obstarávacie náklady predstavovali skúmal, či odpočítanie nominálnej hodnoty viac ako polovicu dosiahnutého výnosu akcií a horná hranica vo výške 15 % 51 vo z prevodu. 54 vzťahu k akcionárom bez bydliska vo Švéd sku vedú v tejto veci k rovnakému výsledku ako odpočítanie obstarávacích nákladov pri akcionároch s bydliskom vo Švédsku. 52 Ak 53 — V tomto zmysle ustálená súdna prax; pozri len rozsudky z 9. marca 1978, Staatliche Finanzverwaltung/Simmenthal, tomu tak nie je, musí vnútroštátny súd 106/77, Zb. s. 629, body 21 až 24; z 19. júna 1990, Factortame, C-213/89, Zb. s. I-2433, body 18 až 20, a zo 7. februára 1991, zabezpečiť úplný účinok práva Spoločenstva Nimz, C-184/89, Zb. s. I-297, bod 19. O nemožnosti a chrániť práva, ktoré právo Spoločenstva uplatnenia zmluvy medzi dvoma členskými štátmi, ktorá je v rozpore so Zmluvou ES, pozri rozsudky z 10. novembra — v tomto prípade voľný pohyb kapitálu — 1992, Exportur, C-3/91, Zb. s. I-5529, bod 8, a z 20. mája 2003, Ravil, C-469/00, Zb. s. I-5053, bod 37. priznáva jednotlivcovi; na tento účel sa má 54 — Pri nominálnom výnose z prevodu vo výške 100 v prípade potreby ex offo vzdať uplatnenia a obstarávacích nákladoch vo výške 50 predstavuje daňové zaťaženie akcionára s bydliskom vo Švédsku 15 (zdaniteľná každého protichodného ustanovenia vnútro- suma: 50, daňová sadzba: 30 %, pozri k tomu vyššie body 7 a 60 týchto návrhov). Aj akcionár bez bydliska vo Švédsku má podľa článku 10 ods. 2 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia zaplatiť daň nanajvýš vo výške 15, teda toľko isto bez ohľadu na to, či môže odpočítať svoje obstarávacie 50 — Pozri k tomu vyjadrenia k prvej prejudiciálnej otázke, body náklady, resp. menovitú hodnotu akcií alebo nie. Horná 24 až 41 týchto návrhov. hranica 15 % výnosu z predaja má pre akcionára bez bydliska vo Švédsku priaznivé účinky len vtedy, keď si môže uplatniť 51 — Článok 10 ods. 2 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia. obstarávacie náklady alebo menovitú hodnotu nižšiu ako 50, 52 — Podobne rozsudok Gerritse, už citovaný v poznámke pod pretože vtedy podlieha vo Švédsku podiel z výnosu pre čiarou 34, body 52 až 54. sahujúci 50 kupónovej dani so sadzbou 30 %.

Ak v prípade spätného nákupu vlastných akcií akciovou spoločnosťou usadenou v členskom štáte platí pre daňové zaobchá dzanie s akcionármi bez bydliska alebo bez trvalého pobytu v tomto členskom štáte 71. Oblasti pôsobnosti slobody usadiť sa dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia, a voľného pohybu kapitálu sa môžu pre ktorú tento členský štát uzavrel s iným krývať vtedy, ak kapitálová investícia slúži aj členským štátom, je úlohou vnútroštátneho na usadenie sa v inom členskom štáte, súdu, aby v konkrétnom prípade zabezpečil, napríklad prostredníctvom pobočiek alebo že dotknutí akcionári nebudú v konečnom dcérskych spoločností. 56 Existencia článku dôsledku znevýhodnení oproti akcionárom 58 ods. 2 ES, ako aj formulácia obsiahnutá s bydliskom alebo trvalým pobytom v prvom členskom štáte. Z tohto dôvodu sa vnútro štátny súd musí v prípade potreby ex offo 56 - Pozri v tomto zmysle najmä rubriku I body 1 a 2 vzdať uplatnenia každého protichodného nomenklatúry kapitálových pohybov, ďalej aj príslušné definície pojmov, najmä vymedzenie pojmu „Priame inve stície“ (k indikatívnemu charakteru tejto nomenklatúry pre definíciu pojmu kapitálový pohyb pozri bod 26 týchto návrhov). Ďalšie odkazy možno nájsť v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Alber 14. októbra 1999, Baars, 55 — Pozri k tomu aj bod 46 týchto návrhov. C-251/98, Zb. s. I-2787, body 12 až 30.

I -942

BOUANICH

v článku 43 druhom odseku ES „pokiaľ nosti, že môže určovať jej činnosť“.59 Pretože ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu sloboda usadiť sa zahŕňa podľa článku 43 nestanovujú inak“, svedčia o tom, že druhého odseku ES „právo začať vykonávať v takýchto prípadoch nedôjde k potlačeniu samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť ani jednej ani druhej základnej slobody, ale podniky“ v inom členskom štáte. Inými že obe základné slobody možno uplatňovať slovami, spoločník musí - sám alebo spolu súčasne. 57 V tejto súvislosti potom článok 58 s inými spoločníkmi - vykonávať kontrolu ods. 2 ES uisťuje, že obe základné slobody nad podnikom. Ak sú s jeho účasťou naproti podliehajú rovnakým obmedzeniam. 58 tomu spojené len obvyklé práva na ochranu menšinových spoločníkov, možno uplatňovať len ustanovenia o voľnom pohybe kapitálu, avšak nie slobodu usadiť sa.60

57 - V tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka J. Kokott 3. marca 2005, Komisia/Taliansko, 73. V tejto veci údaje vnútroštátneho súdu C-174/04 (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 19), bod 22. neobsahujú žiadne podklady, ktoré by pre Judikatúra k tejto problematike zatiaľ neponúka nijaký ukazovali, že pani Bouanich by prostredníc ucelený obraz. Súdny dvor napríklad v rozsudku z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 22, vo vzťahu tvom svojho balíka akcií mala rozhodujúci k nadobudnutiu pozemku s cieľom usadiť sa výslovne vyhlásil obe základné slobody za uplatniteľné. Naproti tomu možno vplyv na Förvaltnings AB Ratos. Za týchto

rozsudok

z 5. novembra 2002, Überseering, C-208/00, okolností sa musí vychádzať z toho, že Zb. s. I-9919, bod 77, chápať tak, že medzi oboma slobodami existuje vzťah špeciality. Zase v iných veciach sa pravdepo slobodu usadiť sa (článok 43 ES) nemožno dobne skôr z dôvodov procesnej ekonómie skúma len jedna z týchto dvoch základných slobôd; pozri v tomto zmysle uplatňovať. Preto na tretiu prejudiciálnu napríklad rozsudky z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a. i., otázku nie je potrebné odpovedať. C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, a z 13. júla 2000, Albore, C-423/98, Zb. s. I-5965, ako aj rozsudky ku „Golden-Shares“ Komisia/Portugalsko (bod 56), Komisia/Francúzsko (bod 56) a Komisia/Belgicko (bod 59), všetky už citované v poznámke pod čiarou 19. Paralelné uplatnenie oboch základných slobôd popri sebe 59 — Rozsudok z 13. apríla 2000 Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, schvaľujú navyše aj generálny advokát Alber vo svojich bod 22, v tomto zmysle aj rozsudky Überseering, už citovaný návrhoch vo veci Baars (už citované v poznámke pod čiarou v poznámke pod čiarou 57, bod 77, a z 21. novembra 2002, X 56, body12 a nasl., avšak s obmedzením na „priame zásahy“ a Y, C-436/00, Zb. s. I-10829, bod 37. do oboch slobôd, pozri najmä bod 30) a generálny advokát La 60 - Ak naopak účasť na spoločnosti zabezpečuje spoločníkovi Pergola vo svojich návrhoch z 24. júna 1999, Verkooijen rozhodujúci vplyv na podnik, sú popri slobode usadiť sa (Zb. s. I-4071, najmä body 35, 38 a 45). rozhodujúce aj predpisy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu. 58 - Článok 58 ods. 2 ES má zabrániť aj tomu, aby najmä Pozri k tomu napríklad definíciu pojmov nomenklatúry príslušníci tretích štátov, ktorí sa nemôžu dovolávať slobody kapitálových pohybov (už citovanú v bode 26 týchto usadiť sa, obchádzali, opierajúc sa pritom o ustanovenia návrhov): Z nej vyplýva, že napríklad priame investície o voľnom pohybe kapitálu, obmedzenia svojho usadenia v akciových spoločnostiach podliehajúce voľnému pohybu v členskom štáte, ktoré sú podľa práva Spoločenstva kapitálu „umožňujú akcionárovi... efektívne sa zúčastňovať prípustné. Naopak prípustné obmedzenia pohybu kapitálu na riadení alebo kontrole spoločnosti". Podobné kritérium je, majú na základe výhrady obsiahnutej v článku 43 druhom ako je známe, použité aj v rozsudku Baars, už citovanom odseku ES („pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu v poznámke pod čiarou 59, bod 22, na opísanie postupu nestanovujú inak“) aj účinky na slobodu usadiť sa. podliehajúcemu slobode usadiť sa.

I -944