C-288/04

1 — Jazyk prednesu: angličtina.

I - 7839

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-288/04

Článok 16 a) osoby, na ktoré sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov alebo PZOZ ostat­ ných zamestnancov spoločenstiev, vrá­ tane osôb, ktoré poberajú náhradu stanovenú pre prípad prepustenia zo služobných dôvodov, s výnimkou miest­ Rada určí na návrh Komisie a po porade nych zamestnancov; s ďalšími dotknutými orgánmi kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov spolo­ čenstiev, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 12, článku 13 ods. 2 a článku 14. «

I-7840

AB

5. PZOZ sa uplatňujú, ako je to stanovené Článok 81 ods. 1 PZOZ v ich článku 1, na všetkých zamestnancov zamestnaných Spoločenstvami na základe zmluvy. Uvedené ustanovenie rozlišuje medzi dočasnými zamestnancami, pomoc­ nými zamestnancami, miestnymi zamestnan­ cami a osobitnými poradcami. Článok 4 prvý „Všetky spory medzi orgánom [inštitúciou — odsek PZOZ stanovuje: neoficiálny preklad] a miestnym zamestnan­ com, slúžiacim v členskom štáte, budú predložené príslušnému súdu v súlade so zákonmi platnými na mieste, kde zamestna­ nec plní svoje povinnosti." „Na účely týchto podmienok zamestnávania ,miestni zamestnanci' znamenajú zamest­ nancov prijatých podľa miestnych zvyklostí na vykonávanie manuálnych a pomocných činností, zaradených na pracovné miesto, ktoré nie je uvedené v zozname pracovných miest pripojenom ku kapitole rozpočtu III — Skutkový stav, konanie a préjudi­ týkajúcej sa jednotlivých orgánov [inštitúcií ciá.ble otázky — neoficiálny preklad], a sú platení z rozpočtových prostriedkov paušálne vyhra­ dených v danej kapitole na tento účel. Formou výnimky sa za miestnych zamest­ nancov môžu považovať zamestnanci vyko­ 7. Žalobca v spore vo veci samej bol návajúci výkonné úlohy v tlačových Komisiou zamestnávaný od roku 1982 ako a informačných kanceláriách Komisie Európ­ jej miestny zamestnanec. Po tom, čo bol skych spoločenstiev." zaradený na pracovné miesto na Stálom zastúpení Komisie pri medzinárodných orga­ nizáciách v Ženeve, bol v roku 1987 pre­ ložený na delegáciu Európskej komisie vo Viedni. Od vstupu Rakúska do Európskej 6. Čo sa týka sporov medzi inštitúciami únie v roku 1995 bolo miestom jeho Spoločenstva a ich zamestnancami, člá­ zamestnania Zastúpenie Európskej komisie nok 236 ES a článok 81 ods. 1 PZOZ v Rakúsku. Podľa jeho pracovnej zmluvy stanovujú: z 1. júla 1994, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1994, bol zamestnaný ako miestny zamestnanec na dobu neurčitú na výkon návrhových, plánovacích a kontrolných čin­ Článok 236 ES ností vo funkcii tlačového atašé v delegácii Európskych spoločenstiev vo Viedni a bol zaradený do triedy I, stupňa 35.

zamestnania v „inštitúcii, ktorej boli udelené 10. Žalobca tvrdí, že v súlade s § 116 výsady" v zmysle vnútroštátneho daňového Bundesabgabenordnung (Spolkový daňový práva. Situácia sa však zmenila vstupom poriadok) bol Finanzamt povinný ako pred­ Rakúska do Európskej únie 1. januára 1995. bežnú otázku určiť jeho postavenie so V dôsledku toho 5. mája 2000 Finanzamt für zreteľom na skutočne vykonávané povinnosti den 6., 7. und 15. Bezirk (daňový úrad pre 6., a s riadnym zohľadnením príslušnej právnej 7. a 15. okres) vydal daňové výmery pre daň úpravy a bol povinný založiť svoj daňový z príjmov za roky 1995 až 1998 výmer na daň z príjmu na svojich zisteniach. a rozhodnutie o určení preddavku na daň Podľa ustálenej judikatúry Verwaltungsge­ z príjmu za rok 2000. Žalobca proti uvede­ richtshof (Správny súd) 5to zahŕňa posúde­ ným výmerom podal odvolanie na Unabhän­ nie toho, či na účely uplatnenia článku 13 giger Finanzsenat tvrdiac, že Rakúsko nemá protokolu bola dotknutá osoba správne alebo žiadne právo zdaňovať príjem, ktorý dostal nesprávne zaradená do kategórie miestnych ako miestny zamestnanec z toho dôvodu, že zamestnancov. V súlade s touto judikatúrou má nepresnú pracovnú zmluvu. preskúmal Unabhängiger Finanzsenat situá­ ciu žalobcu a dospel k záveru, že od 1. januára 1995 (vstup Rakúska do EÚ) do 30. júna 1997 (zmena pracovnej zmluvy) jeho pracovná zmluva vskutku porušila článok 4 prvý odsek PZOZ. Unabhängiger Finanzsenat však zastáva názor, že nie je oprávnený, ako to vyžaduje Verwaltungsgerichtshof, určiť, akú pracovnú zmluvu mal mať žalobca namiesto toho a aké postavenie by mu malo byť retroaktívne priznané v súlade s právom Spoločenstva. Súhlasí s Finanzamt, že je 9. Konkrétnejšie argumentuje, že ten typ vecou predmetnej medzinárodnej inštitúcie, povinností, ktoré vykonáva, nemôže byť so v tomto prípade Európskej komisie, aby zreteľom na články 2 až 5 PZOZ zverený určila postavenie svojich zamestnancov. miestnym zamestnancom. Podľa článku 4 prvého odseku podmienok zamestnávania môžu byť miestni zamestnanci poverení iba povinnosťami zodpovedajúcim triedam III až VI a nie povinnosťami triedy I a II. Preto mal byť podľa jeho názoru zaradený do kategórie pomocných zamestnancov alebo iných zamestnancov, kde by podľa článku 13 pro­ tokolu podliehal zdaňovaniu na úrovni Spo­ ločenstva a nie vnútroštátnemu zdaňovaniu. Hoci bol spočiatku zaradený do triedy I, stupňa 35, bolo to s jeho súhlasom zmenené dodatkom zo 4. júla 1997 k jeho pracovnej zmluve na triedu III, stupeň 35. 4 11. V súlade s tým sa Unabhängiger Finanz­ senat uznesením z 28. júna 2004 rozhodol

IV — Posúdenie 1. Je v rozpore s článkom 13 prvým odsekom Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev zdanenie platov, miezd a požitkov, ktoré Spoločenstvá poskytujú svojim úradní­ kom a ostatným zamestnancom 13. Vzhľadom na vysvetlenie pozadia prí­ v členských štátoch iba vtedy, ak Európ­ padu podané Unabhängiger Finanzsenat ske spoločenstvá využijú svoje právo v jeho uznesení o návrhu na začatie pre- vyrubiť daň? judiciálneho konania je jasné, že hlavnou otázkou, o ktorej treba rozhodnúť, je to, či na účely uplatnenia článkov 13 a 16 protokolu sú vnútroštátne správne a súdne orgány viazané zaradením zamestnancov inštitúciou Spoločenstva do rozličných kategórií úradní­ kov a ostatných zamestnancov podľa služob­ ného poriadku alebo PZOZ. Inak vyjadrené, treba akceptovať to, že vnútroštátne orgány sú oprávnené pristúpiť k ich vlastnej klasifi­ kácii zamestnanca Spoločenstva vtedy, keď 2. Je v rozpore s článkom 16 druhým sú názoru, že rozhodnutie o zamestnaní odsekom Protokolu o výsadách dotknutej osoby porušuje služobný poriadok a imunitách Európskych spoločenstiev alebo PZOZ? Prejudiciálne otázky položené zdanenie platov, miezd a požitkov, ktoré Unabhängiger Finanzsenat sa touto otázkou Spoločenstvá poskytujú svojim úradní­ zaoberajú iba implicitne a dosť vyhýbavým kom a ostatným zamestnancom spôsobom, čo je pochopiteľné vo svetle v členských štátoch iba vtedy, ak je rozdielnosti v názoroch s Verwaltungsge­ úradník alebo iný zamestnanec uvedený richtshof. v oznámení v zmysle spomenutého článku a oprávňuje oznámenie uskutoč­ nené na základe tohto článku automa­ ticky daňové úrady členského štátu, aby vykonávali právo vyrubiť vnútroštátnu daň úradníkom a ostatným zamestnan­ com, ktorí v tomto oznámení nie sú 14. Preto súhlasím s francúzskou vládou uvedení, a teda zamestnancom, ktorých a Komisiou, že aby sa Unabhängiger Finanz­ považujú Európske spoločenstvá za senat poskytla odpoveď, ktorá bude užitočná miestnych zamestnancov? na vyriešenie ním prejednávanej veci, mali by

17. Účelom článkov 13 a 16 protokolu je zaručiť riadne fungovanie inštitúcií Spolo­ čenstva v konečnom dôsledku s cieľom uľahčiť uskutočňovanie cieľov Spoločenstiev. 15. Podľa môjho názoru je jasné, že na túto Po prvé, ako na to poukázala portugalská otázku by mala byť daná kladná odpoveď vláda, článok 13 sa usiluje zabezpečiť, aby z týchto dôvodov. osoby zamestnávané Spoločenstvom boli posudzované rovnako z hľadiska zdaňovania ich príjmu. Tým, že sú podrobení daňovému systému Spoločenstva, je čistá odmena prijí­ maná úradníkmi a ostatnými zamestnancami vypočítavaná podľa rovnakých zásad. Osoby vykonávajúce obdobné povinnosti sú preto odmeňované obdobne. Po druhé, aby sa zaručila táto rovnosť pri posudzovaní na daňové účely, článok 13 druhý odsek bráni 16. Články 13 a 16 protokolu spoločne tomu, aby boli títo zamestnanci podrobení predstavujú základ pre zdaňovanie osôb dvojitému zdaneniu. Ak by bolo členským zamestnaných inštitúciami Spoločenstva. štátom umožnené zdaňovať príjem prijatý Článok 13 obsahuje základné pravidlo, ktoré ich štátnymi príslušníkmi z inštitúcií Spolo­ pozostáva z dvoch aspektov. Na jednej strane čenstva, či už namiesto alebo dodatočne stanovuje, že úradníci a ostatní zamestnanci k zdaňovaniu Spoločenstvom, zjavne by to podliehajú v prospech Spoločenstiev dani vyúsťovalo do rozdielností pri posudzovaní z platov, miezd a požitkov vyplácaných im zamestnancov Spoločenstva v závislosti od Spoločenstvami. Na druhej strane ako ich štátu pôvodu. Nerovnosť v zaobchádzaní logický dôsledok uvedeného stanovuje, že tohto typu by mohlo mať účinky na nábor títo zamestnanci sú vyňatí z vnútroštátnych zamestnancov z rozličných členských štátov, daní z príjmu vyplácaného im Spoločen­ a mohlo by teda nepriaznivo ovplyvniť stvami. Článok 16 ďalej upravuje základ pre fungovanie inštitúcií Spoločenstva 6 . rozsah osobnej pôsobnosti tohto daňového systému tým, že splnomocňuje Radu kona­ júcu na návrh Komisie a po porade s ďalšími dotknutými inštitúciami určiť kategórie 6 — Pozri pri týchto bodoch rozsudok zo 16. decembra I960, Humblet/Belgicko, 6/60, Zb. s. 1125, bod 4.

20. Ako správne poznamenala Komisia, právny vzťah medzi inštitúciou Spoločenstva a dotknutou osobou je určovaný týmito formálnymi rozhodnutiami a nie splnením 19. Zo zdôvodnenia daňového systému určitého počtu podmienok hmotno-právnej upraveného v protokole a z toho vyplývajúcej povahy. Inými slovami, skutočnosť, že okol­ požiadavky, aby bol rozsah osobnej pôsob­ nosti osoby zodpovedajú jednej alebo druhej nosti uvedeného systému určený na úrovni zo situácií uvedených v článkoch 2, 3 alebo 4 Spoločenstva, vyplýva, že rozhodnutia PZOZ, ako taká nepriznáva danej osobe o kategorizácii zamestnancov Spoločenstva postavenie, aké sa na uvedené podmienky v jednotlivých prípadoch, čo je problém, viaže. Také postavenie môže byť priznané iba o ktorý ide v tejto veci, tiež musia patriť do menovacím orgánom alebo tými, ktorí boli výlučnej pôsobnosti dotknutých inštitúcií oprávnení uzatvárať pracovné zmluvy. Spoločenstva. Príslušné ustanovenia služob­ ného poriadku a PZOZ o založení pracovno­ právneho vzťahu medzi jednotlivcom a inštitúciou Spoločenstva sú na tomto predpoklade založené. Podľa článkov 1 a 2 služobného poriadku sú ,,úradní[ci]" „vyme­ novan[í]" na stále pracovné miesto osobitnou menovacou listinou vydanou menovacím orgánom. „Zamestnanci" na obsadenie urči­ 21. Táto zásada tiež bola uznaná Súdnym tého pracovného miesta sú naproti tomu dvorom, hoci v negatívnych pojmoch. Vo

I - 7845

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-288/04

24. Je jasné, že daňový systém upravený v protokole je koncipovaný tak, aby zabez­ pečil hladké fungovanie inštitúcií Spoločen­ 22. Súdny dvor toto stanovisko potvrdil vo stva a aby im pomáhal v plnení ich úloh. veci Tordeur a i. 10, v ktorej rozhodol, „že nie Existuje zjavný funkčný vzťah medzi týmto je možné, aby pracovná zmluva s inštitúciou cieľom a zaradením konkrétnych zamestnan­ Spoločenstva, a o to viac pracovná zmluva na cov Spoločenstva do určitých kategórií dobu neurčitú, vznikla nie ako výsledok vyúsťujúcich do udelenia rozličných výsad, rozhodnutia určeného príslušného orgánu, imunít a úľav označených v protokole. Na ale ako výsledok skutočnosti, dokonca aj tento vzťah tiež odkazuje Rada v preambule podporenej rozhodnutím vnútroštátneho súdu, že neboli dodržané určité zákonné ustanovenia členského štátu, v ktorom má uvedená inštitúcia sídlo, týkajúce sa dočasnej 12 — Tamtiež, bod 27. Naopak, v rozsudku z 9. novembra 2000, 11 Vitari (C-126/99, Zb. s. 1-9425, body 24 až 27), Súdny dvor práce" . Hoci uznal, že dočasným zamest­ nechal na vnútroštátnom súde, aby určil, či boli splnené podmienky na to, aby bolo odôvodnené uzatvorenie zmluvy na dobu určitú medzi žalobcom a Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie. V tomto prípade zistil, že politika Spoločenstva a vnútroštátna politika v danej oblasti boli vo vzájomnom súlade a že ponechanie rozhodnutia vo veci na 7 — Rozsudok z 11. marca 1975, Porrini a i., 65/74, Zb. s. 319. vnútroštátnom súde nemohlo byť za týchto okolností 8 — Tamtiež, body 14 a 15. považované za neoprávnený zásah do oblasti autonómie inštitúcií Spoločenstva. Pozri body 24 až 27 rozsudku. 9 — Tamtiež, bod 13. 13 — Pozri moje návrhy vo veci Betriebsrat der Vertretung der 10 — Rozsudok z 3. októbra 1985, 232/84, Zb. s. 3223. Europäischen Kommission in Österreich (rozsudok z 10. júla 11 — Tamtiež, bod 28. 2003, C-165/01, Zb. s. I-7683, bod 98).

25. V tomto kontexte nemôžu mať vnútro­ štátne správne a súdne orgány právomoc spochybňovať zákonnosť pracovno-právneho vzťahu medzi inštitúciou Spoločenstva a jej personálom, a tým určovať, či sa úľavy udelené podľa protokolu uplatňujú na danú 27. Nielen že nemajú vnútroštátne správne osobu alebo nie. Uznanie takej právomoci by a súdne orgány právomoc zisťovať, či roz­ malo rozvratný účinok na systém založený hodnutie určujúce postavenie zamestnanca protokolom. Ak by členské štáty mohli je nezákonné alebo neplatné, rovnako určovať postavenie zamestnancov Spoločen­ nemajú právomoc určovať, aké postavenie stva na ich vlastné interné účely a neboli by by bolo primerané vzhľadom na povinnosti viazané postavením priznaným uvedenej zverené dotknutej osobe. Toto bolo tiež osobe dotknutou inštitúciou Spoločenstva, výslovne uznané vnútroštátnym súdom kla­ mohlo by to vyústiť v niektorých situáciách dúcim prejudiciálnu otázku a poukázala na do toho, že by osoba buď nepodliehala to francúzska vláda a Komisia. Akékoľvek žiadnemu zdaneniu, ako je to možné vnútroštátne rozhodnutie týkajúce sa posta- v prípade žalobcu, alebo by podliehala dvojitému zdaneniu vtedy, ak by vnútro­ štátne orgány považovali osobu klasifikovanú 14 — Už citovaný v predchádzajúcej poznímke pod čiarou. Pozri inštitúciou Spoločenstva napríklad ako najmä bod 44 rozsudku.

I - 7847

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-288/04

venia zamestnanca Spoločenstva by nemohlo uplatňovania vnútroštátneho daňového viazať inštitúciu, ktorá ho zamestnáva, práva. V kontexte takého konania by malo a vnútroštátny súd by ani nemohol prikázať byť zamestnanecké postavenie považované dotknutej inštitúcii Spoločenstva prijať nové vnútroštátnym súdom za dokázanú skutoč­ rozhodnutie v tejto záležitosti. nosť.

I - 7848

AB

V — Návrh

32. Preto prichádzam k záveru, že na prejudiciálne otázky položené Unabhängiger Finanzsenat treba odpovedať takto:

1. Rozhodnutie prijaté príslušným orgánom v rámci inštitúcie Spoločenstva týkajúce sa postavenia ním zamestnanej osoby je záväzné pre vnútroštátne správne a súdne orgány. Zdanenie platov, miezd a požitkov, ktoré Spoločenstvá vyplácajú úradníkom a ostatným zamestnancom uvedeným v článku 2 písm. a) nariadenia č. 549/69, v členských štátoch je v rozpore s článkom 13 prvým odsekom protokolu bez ohľadu na to, či Európske spoločenstvá vykonali svoje právo vyrubiť daň podľa uvedeného ustanovenia.

2. Zdanenie platov, miezd a požitkov vyplácaných Spoločenstvami úradníkom a ostatným zamestnancom uvedeným v oznámení označenom v článku 16 protokolu v členských štátoch je v rozpore s článkom 13 druhým odsekom protokolu v spojení s článkom 16 protokolu. Daňové orgány členského štátu sú preto oprávnené vykonávať svoje právo vyrubiť daň v prípade zamestnancov Spoločenstva neuvedených v tomto oznámení, a teda v prípade tých zamestnancov, ktorých Európske spoločenstvá považujú za miestnych zamest­ nancov.