← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·10.11.2005

C-294/04

ECLI:EU:C:2005:677

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0294

SARKATZIS HERRERO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 10. novembra 2005

I - Úvod nástup úradníka do služby je predpokladom vyžadovaným pre vznik jeho práv. Estatuto de personal no sanitario al servicio de las Instituciones Sanitarias (Služobný poriadok nesanitárnych zamestnancov v službe zdra­ 1 Predmetom prejednávanej veci je predo­ votníckych inštitúcií) vydaný nariadením všetkým otázka, či žena čerpajúca materskú z 5. júla 1971 nestanovuje v tomto smere dovolenku je — z hľadiska práva Spoločen­ žiadnu výnimku. stva — znevýhodnená, ak vnútroštátne právo podmieňuje získanie postavenia úradníčky a s tým spojené právne dôsledky skutočným nástupom do služby.

3 Bod 9 rozhodnutia Instituto Nacional de la II — Právny rámec Salud (Národný inštitút zdravia, ďalej len „Insalud") z 3. decembra 1997, ktorým bolo vyhlásené verejné výberové konanie a spoločné pravidlá výberových konaní na obsadenie niektorých volných miest rôznych kategórií v zdravotníckych zariadeniach pod­ A — Vnútroštátne právo riadených tomuto inštitútu, v časti týkajúcej sa vymenovania a nástupu do služby v odseku 2 stanovuje, že vymenovaní uchá­ dzači musia do jedného mesiace od dňa zverejnenia rozhodnutia o ich vymenovaní nastúpiť do služby. V odseku 3 sa uvádza, že 2 Vnútroštátny súd vymedzil relevantné uchádzač/uchádzačka, ktorý/á nenastúpi do ustanovenia vnútroštátneho práva takto: služby v stanovenej lehote, stratí všetky práva ustanovenia španielskeho práva týkajúce sa vyplývajúcich z jeho/jej účasti na výberovom obsadzovania miest úradníkov stanovujú, že konaní okrem prípadu, že k tomu dôjde z oprávneného dôvodu, ktorého závažnosť musí posúdiť inštitúcia, ktorá uskutočnila 1 — Jazyk prednesú: nemčina. výberové konanie.

I - 1515

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-294/04

4 Vnútroštátny súd uviedol, že touto práv­ 7 Pokiaľ ide o materskú dovolenku, článok 8 nou úpravou týkajúcou sa výberového kona­ smernice 92/85 zaručuje nárok na materskú nia sa uplatňujú ustanovenia kráľovského dovolenku v trvaní nepretržite najmenej 14 dekrétu 118/1991 z 25. januára 1991, ktorý týždňov, z ktorých materská dovolenka vo svojom článku 12 ods. 5 stanovuje, že najmenej v trvaní dvoch týždňov je povinná. — s výnimkou prípadov vyššej moci — tí Okrem toho článok 11 tejto smernice úspešní uchádzači, ktorí v stanovenej lehote stanovuje, že počas čerpania dovolenky podľa nepredložili svoje doklady, nemôžu byť článku 8 sa musí zabezpečiť vyplácanie vymenovaní. odmeny a/alebo nároku na primerané dávky sociálneho zabezpečenia, a musia sa zabez­ pečiť aj práva spojené s pracovnou zmluvou.

B — Právo Spoločenstva

III — Skutkový stav, konanie a prejudi- 5 Smernica Rady 76/207/EHS 2 (ďalej len ciálne otázky „smernica 76/207°) je zameraná na odstrá­ nenie akýchkoľvek foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti s pracovnými podmienkami a podmienkami prístupu k zamestnaniu alebo k pracovným miestam na všetkých úrovniach pracovnej hierarchie, pričom ňou nie sú dotknuté ustanovenia na 8 Carmen Sarkatzis Herrero (ďalej len „Sar- ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo katzis Herrero" alebo „žalobkyňa v spore vo a materstvo. veci samej") podala 12. septembra 2003 určovaciu žalobu a žalobu na plnenie proti Instituto Madrileño de la Salud (dalej len „Imsalud"), v ktorej žiadala, aby sa na účely výpočtu odpracovaných rokov zohľadnil deň jej vymenovania a nie deň nástupu do služby. 6 Ďalej stanovuje smernica Rady 92/85/ EHS 3(ďalej len „smernica 92/85") niektoré minimálne požiadavky na jej ochranu.

2 — Smernica z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187). 9 Pani Sarkatzis Herrero pracovala 3 — Smernica z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu v žalovanej inštitúcii ako dočasná zamest­ zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných nankyňa, a to najprv v Insalud a neskôr — po pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (U. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110). tom, čo Administración Central del Estado

I - 1516

SARKATZIS HERRERO

1. januára 2002 previedol právomoci denej informácie poskytnutej žalobkyni a zdravotnícke služby, ako aj príslušný v spore vo veci samej mala žalobkyňa personál na Comunidad Autónoma Madrid v spore vo veci samej na toto miesto nastúpiť — v Imsalud. po skončení materskej dovolenky; v tejto súvislosti sa odkazuje na konkrétne roz­ hodnutie Insalud z 3. decembra 1997, ktoré zjavne stanovuje kritériá, ako v takýchto prípadoch postupovať.

10 V čase, keď pani Sarkatzis Herrero ešte pracovala v Insalud, boli rozhodnutím z 3. decembra 1997 vyhlásené rôzne výbe­ rové konania na obsadenie stálych pracov­ ných miest v týchto zariadeniach. 13 Dňa 20. decembra 2002 pani Sarkatzis Herrero požiadala o odklad nástupu do služby v súlade s informáciou, ktorá jej bola poskytnutá. Súčasne požiadala, aby bola zohľadnená jej materská dovolenka pri výpočte odpracovaných rokov, a odvolala sa 11 Pani Sarkatzis Herrero sa zúčastnila na pritom na španielske právne predpisy upra­ týchto výberových konaniach a na základe vujúce rodinný a pracovný život zamestnan­ uznesenia z 20. decembra 2002 získala cov. Dňa 8. januára 2003 jej bolo oznámené, miesto pomocnej administratívnej úradníčky. že jej žiadosti bolo vyhovené a bol jej Týmto rozhodnutím jej bolo pridelené kon­ povolený odklad nástupu do služby, no o jej krétne pracovné miesto, na ktoré mala druhej žiadosti nepadla nijaká zmienka. nastúpiť do jedného mesiaca.

12 Dňa 27. novembra 2002 sa žalobkyňa 14 V n ú t r o š t á t n y súd, vychádzajúc v spore vo veci samej — vtedy už z predpokladu, že žalobkyňa v spore vo veci v pokročilom štádiu tehotenstva — obrátila samej bola z dôvodu čerpania materskej na verejnú inštitúciu (v tom čase už Imsa­ dovolenky znevýhodnená, pokiaľ ide o jej lud), v ktorej bola zamestnaná ako dočasná služobný postup a výpočet odpracovaných zamestnankyňa, s prosbou o poskytnutie rokov, položil Súdnemu dvoru nasledujúce informácie týkajúcej sa jej služobného prejudiciálne otázky: pomeru, pokiaľ ide o jej nástup do služby a jej plánovanú materskú dovolenku. Dňa 9. decembra 2002 jej Imsalud oznámil, že ak v čase zverejnenia obsadzovania pracovných miest bude na materskej dovolenke, bude to musieť oznámiť, aby tak mohla získať povo­ lenie odkladu nástupu do služby po dobu do „1. Majú sa ustanovenia práva Spoločenstva skončenia materskej dovolenky. Podľa uve­ v oblasti materskej dovolenky a rovnosti

I - 1517

NA VRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-294/04

zaobchádzania s mužmi a ženami, tohto okamihu, a za rovnakých pod­ pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, mienok ako ostatní uchádzači, ktorí vykladať tak, že žena, ktorá je na získali takéto miesto, bez ohľadu na to, materskej dovolenke a ktorá získa počas či na základe uplatnitefných ustanovení tohto obdobia miesto úradníčky vo vnútroštátneho práva môže byť v jej verejnej službe, musí mať rovnaké práva prípade výkon práv spojených so sku­ ako ostatní uchádzači, ktorí uspeli vo točným vykonávaním služby prerušený výberovom konaní na miesto vo verejnej až do skutočného nástupu do služby?" službe?

2. Bez ohľadu na riešenie, ktoré by sa IV — Právne posúdenie ponúkalo v prípade pracovníčky, ktorá nastupuje do zamestnania prvýkrát, zakladá prístup k zamestnaniu stálej zamestnankyne alebo zamestnankyne zamestnanej na dobu neurčitú v prípade, že pracovnoprávny vzťah existuje, no pracovníčka z dôvodu A — Úvodné poznámky k prejudiciálnym materskej dovolenky nevykonáva pra­ otázkam a k skúmaniu covné úlohy, jedno z práv na povýšenie v zamestnaní, na ktorého výkon nemôže mať vplyv skutočnosť, že pracovníčka je na materskej dovolenke? 15 Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútro­ štátny súd pýta, či z právnej zásady Spolo­ čenstva o rovnosti z a o b c h á d z a n i a a z ustanovení práva Spoločenstva o materskej dovolenke vyplýva, že žene, ktorá je na materskej dovolenke a ktorá získa 3. Má dočasná zamestnankyňa, ktorá je počas tohto obdobia pracovné miesto vo v čase získania stáleho miesta na mater­ verejnej službe, musia prislúchať rovnaké skej dovolenke, ak sa v konkrétnom práva ako ostatným uchádzačom, ktorí uspeli prípade uplatnia uvedené ustanovenia, vo výberovom konaní na miesto vo verejnej najmä ustanovenia o rovnosti zaobchá­ službe. dzania s mužmi a ženami týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, alebo ak zamestnanecký vzťah už existuje, nárok nastúpiť na svoje miesto a získať posta­ venie úradníčky so všetkými s tým spojenými právami, ako napríklad prá­ vom na začatie služobného postupu 16 Prvá prejudiciálna otázka má veľmi a počítanie odpracovaných rokov od všeobecnú povahu a odpoveď na ňu priamo

I - 1518

SARKATZIS HERRERO

vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. služobnému pomeru, ako to tvrdí, „z dôvodu V rozsudku z 18. novembra 2004 vo veci neprítomnosti, počas ktorej čerpá materskú Sass 4 Súdny dvor uviedol, že „pracovníčka je dovolenku", v dôsledku čoho sa zdá, že tu vo svojom pracovnoprávnom vzťahu chrá­ v zásade možno použiť riešenie z rozsudku nená proti každému znevýhodňujúcemu Sass. zaobchádzaniu z dôvodu, že čerpá alebo 5 čerpala materskú dovolenku" , bez ohľadu na to, či znevýhodňujúce zaobchádzanie sa týka existujúceho pracovnoprávneho pomeru, alebo takého, ktorý vznikne až po skončení materskej dovolenky.

19 Vnútroštátny súd však v tretej prejudi- ciálnej otázke upresnil prvú prejudiciálnu otázku vo vzťahu k prípadným nárokom 17 Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, žalobkyne v spore vo veci samej. Vnútro­ že „žena, s ktorou sa zaobchádza nepriaznivo štátny súd sa tam totiž v podstate snaží zistiť, z dôvodu neprítomnosti, počas ktorej čerpá či právo Spoločenstva bráni požiadavke materskú dovolenku,... [je] diskriminovaná skutočného nástupu do služby na účely z dôvodu jej tehotenstva a čerpania mater­ služobného postupu úradníka podľa vnútro­ skej dovolenky. Takéto zaobchádzanie pred­ štátneho práva tým, že má za následok stavuje diskrimináciu priamo založenú na znevýhodnenie žien — bližšie opísané pohlaví v zmysle smernice 76/207" 6 . v návrhu na začatie prejudiciálneho konania —, ktoré nemôžu nastúpiť do služby z dôvodu materskej dovolenky. Aby vnútro­ štátnemu súdu mohla byť daná užitočná odpoveď, je potrebné objasniť zákaz znevý­ hodnenia so zreteľom na konkrétnu diskri­ mináciu, ako ju opísal vnútroštátny súd, pričom prvú a tretiu prejudiciálnu otázku je potrebné preskúmať spoločne. 18 Hoci žalobkyňa v spore vo veci samej sa formálne odvoláva na znevýhodnenie v prístupe k jej novému zamestnaniu, a nie teda na znevýhodnenie v rámci existujúceho pracovného pomeru, na základe ktorého jej bola materská dovolenka poskytnutá, ako je to napríklad vo veci Sass, zostáva konštato­ vať, že žalobkyňa bola v každom prípade znevýhodnená v prístupe k jej novému

20 Najprv je však potrebné určiť, na základe 4 — Vec C-284/02, Zb. s. I-11143. ktorých ustanovení práva Spoločenstva je 5 — Ibidem, bod 35. potrebné preskúmať vyššie uvedenú otázku. 6 — Ibidem, bod 36. V prvej prejudiciálnej otázke sa v tomto

I - 1519

NÁ VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-294/04

smere spomínajú iba „ustanovenia práva 22 Keďže odpoveď na druhú prejudiciálnu Spoločenstva v oblasti materskej dovolenky otázku je teda predpokladom zodpovedania a rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami, prvej a tretej prejudiciálnej otázky, bude pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu", zatiaľ čo zrejme účelné najprv vymedziť právny rámec v tretej prejudiciálnej otázke sú zdôraznené a až v jeho kontexte dať odpoveď na druhú uvedené ustanovenia. Druhá prejudiciálna prejudiciálnu otázku. otázka sa týka príslušných ustanovení práva Spoločenstva v rozsahu, v akom sa vnútro­ štátny súd touto otázkou v podstate snaží zistiť, či postavenie žalobkyne v spore vo veci samej treba považovať za prístup k novému zamestnaniu alebo skôr za povýšenie v rámci existujúceho pracovného pomeru.

B — O príslušných právnych predpisoch

23 Vnútroštátny súd sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania opakovane odvoláva na smernicu Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi 21 V tejto súvislosti je potrebné pozname­ UNICE, CEEP a ETUC 7(ďalej len „smernica nať, že druhá prejudiciálna otázka je formu­ 96/34"). Poukazuje predovšetkým na to, že lovaná hypoteticky, pretože vnútroštátny súd táto smernica priznáva nárok po skončení kladie-túto otázku-„bez ohľadu na-riešenie, rodičovskej dovolenky nastúpiť na- rovnaké ktoré by sa ponúkalo v prípade pracov­ alebo zodpovedajúce pracovné miesto. Vnú­ níčky...". Táto otázka má napriek tomu úzku troštátny súd cituje bod 6 doložky 2 časti II spojitosť so sporom vo veci samej, keďže prílohy rámcovej dohody k smernici 96/34, — ako bolo už naznačené — v konečnom podľa ktorého „práva, na ktoré pracovník mal dôsledku je zameraná na zistenie, či nástup alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase žalobkyne v spore vo veci samej do služby, začatia rodičovskej dovolenky, sa zacho­ ktorá už pred nástupom na materskú dovo­ vajú... až do konca rodičovskej dovolenky. lenku pôsobila na tom istom pracovnom Po skončení rodičovskej dovolenky tieto mieste ako zmluvná zamestnankyňa, sa má práva platia vrátane akýchkoľvek ich zmien v konečnom dôsledku považovať za pokra­ vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych čovanie služobného postupu v rámci existu­ predpisov, kolektívnych zmlúv alebo praxe". júceho služobného pomeru, alebo skôr — práve z dôvodu zásadných zmien v jej právnom postavení — za nástup na nové pracovné miesto. 7 — Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285.

I - 1520

SARKATZIS HERRERO

24 V tejto súvislosti však treba poznamenať, porušené vo vzťahu k existujúcemu pracov­ že žalobkyňa v spore vo veci samej bola nému pomeru. Smernica 92/85 9výslovne v čase, keď mala nastúpiť na pracovné neupravuje prípad vrátenia sa mladej matky miesto, na materskej dovolenke, a nie na do existujúceho služobného pomeru. Až rodičovskej dovolenke, čím teda smernicu smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/334, ako sa rovnako domnievajú žalovaná 10 2002/73/ES , ktorá prevzala podstatný v spore vo veci samej, španielska vláda obsah u s t a n o v e n í s m e r n i c e 92/85 a Komisia, nemožno považovať za príslušnú. a kodifikovala ich v smernici 76/207, stano­ vuje nárok na vrátenie sa na predchádzajúce alebo porovnateľné pracovné miesto, ktorého podmienky nesmú viesť k zhoršeniu posta­ venia dotknutej osoby: článok 2 smernice 76/207 v znení smernice 2002/73 totiž okrem iného stanovuje, že „žena na mater­ skej dovolenke má právo po skončení svojej materskej dovolenky vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na porovnateľné 25 Vnútroštátny súd tým, že poukazuje na miesto za dojednaní a podmienok, ktoré „ustanovenia práva Spoločenstva týkajúce sa pre ňu nie sú menej priaznivé, a mať úžitok materskej dovolenky", zjavne požaduje z akéhokoľvek zlepšenia pracovných pod­ výklad smernice 92/85. Otázka, či túto mienok, na ktoré by mala právo počas svojej smernicu možno uplatniť v prejednávanej neprítomnosti v práci. veci, závisí zase od toho, či znevýhodnenie uvádzané v spore vo veci samej sa týka práv, ktoré podliehajú ochrane poskytnutej smer­ nicou 92/85 8 .

Menej priaznivé zaobchádzanie so ženou 26 V tejto súvislosti sa zdá byť relevantné to, súvisiace s tehotenstvom alebo materskou že žalobkyňa v spore vo veci samej ako dovolenkou v zmysle smernice 92/85/EHS zmluvná zamestnankyňa čerpala materskú vytvára diskrimináciu v zmysle tejto smer­ dovolenku. Žalobkyňa však neuviedla, že jej nice." práva vyplývajúce zo smernice 92/85 boli

9 — Ide o nárok na pokračovanie vo vyplácaní odmeny za prácu a/ alebo nárok na primerané sociálne dávky, ako aj nárok na 8 — Treba tu pripomenúť ochranný účel materskej dovolenky zabezpečenie iných práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. podľa smernice 92/85: .Účelom (materskej dovolenky] je Ďalej je potrebné poukázať na ochranu pred výpoveďou. zabezpečiť jednak ochranu telesného stavu ženy počas a po 10 — Smernica z 23. septembra 2002, ktorou sa meni a dopÍňa skončení tehotenstva a jednak ochranu osobitného vzťahu smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého medzi matkou a jej dieťaťom po tehotenstve a pôrode"; pozri zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup

rozsudok

z 18. marca 2004, Merino Gómez (C-342/01, k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní Zb. s. I-2605, bod 32) v spojení s rozsudkami z 12. júla 1984, a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. Hofmann (184/83, Zb. s. 3047, bod 25); z 30. apríla 1988, 05/001, s. 187). Keďže lehota na zosúladenie tejto smernice Thibault (C-136/95, Zb. s. I-2011, bod 25), a z 27. októbra uplynula až 1. októbra 2005, nie je táto smernica priamo 1998, Boyle a i. (C-411/96, Zb. s. I-6401, bod 41). uplatniteľnána spor vo veci samej.

I - 1521

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-294/04

27 Aj bez ohľadu na toto objasnenie „deliacu čiaru" medzi starým a novým v smernici 2002/73 je však pravdepodobne zamestnaním, keďže k nástupu do služby návrat mladej matky na jej pracovné miesto môže dôjsť iba po uskutočnení výberového po skončení materskej dovolenky v priamej konania — a po vymenovaní — a nie na súvislosti s nárokom na materskú dovolenku. základe povýšenia z predchádzajúceho slu­ Bez tohto nároku vrátiť sa bez znevýhodne­ žobného pomeru. nia na pôvodné pracovné miesto by bol nárok na materskú dovolenku iluzórny, keďže právo na „prestávku v práci" by bolo spojené s rizikom zhoršenia pracovných podmienok, čo by mnoho žien s veľkou pravdepodobnosťou odradilo od čerpania materskej dovolenky.

29 Skutočnosť, že v prejednávanej veci vznikol služobný pomer na tom istom pracovnom mieste, na ktorom žalobkyňa pôvodne pôsobila ako zmluvná zamestnan­ kyňa, nemôže byť relevantná: otázka prípad­ ného znevýhodnenia na základe požiadavky skutočného nástupu do služby by sa naskytla rovnako v prípade, ak by žalobkyňa v spore vo veci samej zmenila pracovné miesto, z čoho opäť zreteľne vyplýva, že v prejednávanej veci nejde o návrat na pôvodné pracovné miesto, ale o prístup 28 Vznik nového pracovného pomeru, resp. k novému zamestnaniu. služobného pomeru, ako je v spore vo veci samej, v úzkej časovej súvislosti s materskou dovolenkou sa však výrazne líši od návratu na pôvodné — alebo na porovnateľné — pracovné miesto po skončení materskej dovolenky: Nástup do služby zakladá nový služobný pomer. Tak žalovaná v-spore-vo veci samej, ako aj španielska vláda poukazujú na výrazné rozdiely medzi právnym postave­ 30 Z judikatúry Súdneho dvora ďalej ním zmluvného zamestnanca a právnym vyplýva, že odmietnutie uzavrieť pracovný postavení úradníka, ktoré podľa ich názoru pomer s tehotnou ženou nespadá do pôsob­ existujú vo vnútroštátnom práve, a v ktorých nosti smernice 92/85. V rozsudku zo 4. októ­ dôsledku nový služobný pomer nemožno bra 2001 vo veci Jiménez Melgar 1 2Súdny považovať za pokračovanie starého 11. Hoci dvor najmä konštatoval, že nepredlženie sa takýto výklad práva Spoločenstva nemôže časovo obmedzenej pracovnej zmluvy opierať o vnútroštátne právo, uvedené úvahy nespadá pod ochranu pred výpoveďou podľa v každom prípade zvýrazňujú predpokladanú článku 10 smernice 92/85; rovnako zdôraz­ nil, že „pokiaľ dôvodom nepredĺženia... je

11 — To sa však netýka prípadného zohľadnenia predchádzajúcich zamestnaní na účely zaradenia alebo výpočtu odpracovaných rokov. 12 - Vec C-438/99, Zb. s. I-6915.

I - 1522

SARKATZIS HERRERO

tehotenstvo pracovníčky,... predstavuje ňujúce zaobchádzanie, keďže jej neskorší priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, nástup do služby kvôli čerpaniu materskej ktorá je v rozpore s článkom 2 ods. 1 dovolenky môže mať negatívny vplyv na jej a článkom 3 ods. 1 smernice 76/207/EHS". budúci služobný postup a výpočet odpraco­ V rozsudku z 3. februára 2000 vo veci vaných rokov. Smernica 92/85 teda v každom 1 Mahlburg 3už Súdny dvor došiel k záveru, prípade nie je uplatniteľná na takéto znevý¬ že „článok 2 ods. 1 a 3 smernice 76/207/ hodňujúce zaobchádzanie v rámci nového EHS... zakazuje, aby tehotná žena nebola zamestnania. prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú s odôvodnením, že tomu od počiatku bráni zákonný zákaz zamestnať ju na toto pracovné miesto počas tehotenstva. Odmietnutie zamestnať ženu, pretože je tehotná 14 , preto treba posudzovať na základe kritéria rovnosti zaobchádzania stanoveného v smernici 76/207.

32 Ťažiskovou právnou otázkou v prejedná­ vanej veci je teda otázka, či článok 2 ods. 1 a 3 a článok 3 smernice 76/207 zakazujú považovať dátum skutočného nástupu do služby za dátum rozhodujúci pre začiatok služobného postupu a výpočet odpracova­ ných rokov.

31 Ak smernica 92/85 nie je uplatniteľná na prípad odmietnutia zamestnať ženu, ktorá je buď tehotná, alebo je na materskej dovo­ lenke, potom uvedené platí o to viac v prípade, keď pracovníčka síce bude zamest­ naná, avšak za takých podmienok, ktoré môžu zakladať diskrimináciu z dôvodu pohlavia. I keď v prejednávanej veci nedošlo k odmietnutiu prijať pani Sarkatzis Herrero do zamestnania, keďže najmä jej žiadosti 33 Hoci v prejednávanej veci ide o prístup o povolenie neskoršieho nástupu do služby k miestu vo verejnej službe, Súdny dvor už bolo vyhovené 1 5,odvoláva sa na znevýhod¬ v rozsudku z 21. mája 1985 vo veci Komisia/ Nemecko 16 vo vzťahu k „všeobecnému významu" zásad stanovených v smernici 76/207, konštatoval, že „smernica 76/207 13 — Vec C-207/98, Zb. s. I-549. — ako napokon aj smernica 75/117 — sa 14 — Odmietnutie zamestnať ženu na materskej dovolenke sa preto zdá byť porovnateľné s odmietnutím zamestnať tehotnú vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy vo verej­ ženu, keďže tehotenstvo je predpokladom materskej dovo­ lenky. nej službe" 17. 15 — Skutočnosť, že tu podľa vnútroštátneho práva zjavne ide o rozhodnutie vydané na základe diskrečnej právomoci, je v pripade odmietnutia len ťažko zlučiteľná so zákazom diskriminácie smernice 76/207 a s ochranným účelom smernice 92/85; v spore vo veci samej však takáto otázka 16 — Vec 248/83, Zb. s. 1459. nebola nastolená. 17 — Ibidem, bod 16.

I - 1523

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-294/04

C — Zákaz znevýhodňovania podľa práva žiadnu ujmu, pokiaľ ide o prístup Spoločenstva k zamestnaniu, a zamestnávateľovi nedovo­ ľuje odmietnuť zamestnať tehotnú uchá­ dzačku z dôvodu, že zákaz zamestnávania vyplývajúci z tehotenstva nedovoľuje od začiatku tehotenstva a počas jeho trvania zamestnať ju na dobu neurčitú".

34 Článok 2 ods. 1 smernice 76/207 zaka­ zuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pričom články 3 a nasl, smernice 76/207 vymedzujú oblasti, v ktorých nesmie dôjsť k diskriminácii. Podľa týchto ustano­ vení sa zakazuje priama a nepriama diskri­ minácia v nasledujúcich prípadoch: pod­ mienky prístupu k zamestnaniu (vrátane kritérií výberu a podmienok prijatia do pracovného pomeru), prístup k všetkým formám a úrovniam poradenstva pre voľbu 36 Osobitná ochrana, na ktorú majú nárok povolania, odborná príprava, vyššia odborná tehotné ženy a mladé matky, ktorých legiti­ príprava a preškoľovanie, ako aj praktické mitu článok 2 ods. 3 smernice 76/207 vo odborné skúsenosti, podmienky zamestnania vzťahu k zákazu diskriminácie výslovne a pracovné podmienky a členstvo a účasť uznáva, nesmie týmto ženám prinášať nevý­ v zamestnaneckých alebo podobných orga­ hody, čo Súdny dvor vyslovil už v rozsudku nizáciách. Thibault 20, kde konštatoval, že „výkon práv priznaných ženám článkom 2 ods. 3 smer­ nice ich nesmie znevýhodňovať, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a o pracovné pod­ mienky, a že táto smernica sa teda zameriava na obsahovú a nie formálnu rovnosť" 2 1 .

35 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že neprijatie ženy do pracovného pomeru z dôvodu jej tehotenstva spadá pod zákaz diskriminácie v článku 2 ods. 1 a 3 a článku 3 smernice 76/207 18. Vo veci Mahlburg 1 9sa žalovaný pokúšal toto neprijatie odôvodniť najmä existenciou zákazu zamestnávania smerujúceho k ochrane tehotných žien. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že „... uplatňovanie predpisov na ochranu budúcich matiek im nesmie spôsobovať 37 Medzi osobitné predpisy na ochranu žien podľa článku 2 ods. 3 smernice 76/207 patria

18 — Rozsudok Mahlburg, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 30. 20 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 8. 19 — Rozsudok, už citovaný v poznámke pod čiarou 13. 21 — Ibidem, bod 26.

I - 1524

SARKATZIS HERRERO

právne predpisy o materskej dovolenke . 39 Keďže sa ale smernica 76/207 zameriava V rozsudku Sass , ktorého predmetom bolo na „obsahovú a nie formálnu rovnosť", započítanie doby materskej dovolenky na ustanovenia článku 2 ods. 1 a 3 a článku 3 účely postupu do vyššieho platového stupňa, tejto smernice sa musia vykladať tak, že Súdny dvor nadviazal na svoju judikatúru zakazujú akékoľvek znevýhodňujúce zaob­ najmä vo veci Thibault a uviedol, že „pra­ chádzanie s pracovníčkou z dôvodu mater­ covníčka je vo svojom pracovnom pomere skej dovolenky alebo v súvislosti s touto chránená proti akémukoľvek znevýhodňujú¬ dovolenkou ako zákonom chránenou dovo­ cemu zaobchádzaniu z dôvodu, že čerpá lenkou bez toho, aby bolo v tomto smere alebo čerpala materskú dovolenku" 24. Na relevantné, či uvedené znevýhodňujúce objasnenie Súdny dvor dodal, „že zaobchádzanie sa týka existujúceho pracov­ v skutočnosti žena, s ktorou sa znevýhodňu¬ ného pomeru alebo nového pracovného júco zaobchádza z dôvodu neprítomnosti, pomeru. To vyplýva rovnako zo zásady počas ktorej čerpá materskú dovolenku, je formulovanej v bode 48 rozsudku Sass, kde diskriminovaná z dôvodu jej tehotenstva Súdny dvor rozlišuje medzi prerušením a čerpania materskej dovolenky. Takéto existujúceho pracovného pomeru zaobchádzanie zakladá diskrimináciu priamo a uplatnením s tým súvisiacich práv na založenú na pohlaví v zmysle smernice jednej strane a na strane druhej znevýhod¬ 76/207" 2 5 . Nazáver Súdny dvor stanovil ňujúcim zaobchádzaním so ženou. požiadavku, aby čerpanie dovolenky „na jednej strane ani neprerušilo pracovnoprávny vzťah dotknutej ženy, ani uplatňovanie práv z neho vyplývajúcich, a na druhej strane, aby nespôsobilo nevýhodné zaobchádzanie s touto ženou" 2 6 .

40 Vnútroštátne právne predpisy musia byť v tomto ohľade formulované tak, aby čerpa­ nie materskej dovolenky nemalo nepriaznivý vplyv na práva ženy v súvislosti s jej nástu­ pom do služby.

38 Konanie vo veci Sass sa však od pre­ jednávanej veci odlišuje tým, ako vláda Spojeného kráľovstva správne vystihla, že materská dovolenka vo veci Sass viedla k znevýhodneniu v existujúcom pracovnom pomere. 41 Vnútroštátny súd opisuje znevýhodňu­ júce zaobchádzanie, ktorého obeťou mala byť žalobkyňa v spore vo veci samej takto: žalobkyňa v čase, keď mala nastúpiť do 22 — Pozri rozsudok Thibault, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 24. služby, čerpala materskú dovolenku 2 7 . Keďže 23 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4. 24 — Ibidem, bod 35. 25 — Tamže, bod 36. 26 — Tamže, bod 48. 27 — Mesiac od 20. decembra 2002.

I - 1525

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-294/04

jej bol povolený odklad nástupu do služby, 42 Možno síce tvrdiť, že žalobkyňa v tomto v skutočnosti nastúpila do služby 5. apríla smere nebola diskriminovaná z dôvodu 2003. Vnútroštátne právo však so skutočným pohlavia, keďže s ňou nebolo zaobchádzané nástupom do služby zjavne 28 spája rôzne horšie ako s mužským kolegom, ktorý do právne následky jednak v súvislosti so služby skutočne nastúpil rovnaký deň ako 31 vznikom služobného pomeru a jednak žalobkyňa ; tento záver by však nezohľad­ v súvislosti s právami s tým spojenými 29. ňoval skutočnosť, že práve okamih skutoč­ Keďže v prejednávanej veci malo čerpanie ného nástupu do služby je nevyhnutne dovolenky za následok neskorší nástup do ovplyvnený čerpaním materskej dovolenky, služby, toto spájanie právnych následkov keďže vnútroštátne právo nepozná „fiktívny" nástup do služby — napríklad na základe podla vnútroštátneho práva so skutočným podpisu dokumentu — čím porovnávanie so nástupom do služby vedie v konečnom situáciou mužského kolegu v tomto prípade dôsledku k tomu, že služobný postup sa sa zdá byť nesprávne. začína až od tohto okamihu a že odpraco­ vané roky — s výhradou zohľadnenia pred­ chádzajúceho zamestnania vo verejnej službe, ako to uviedla španielska vláda, 30 — sa počítajú takisto až od tohto okamihu — so zodpovedajúcimi dôsledkami na poskytnutie zložiek odmeny v závislosti od počtu odpra­ covaných rokov, prípadne s dôsledkami na možnosť povýšenia. Vychádzajúc z predpo­ kladov, o ktoré sa opieral vnútroštátny súd, čerpanie materskej dovolenky teda v každom ohľade vedie k znevýhodňujúcemu zaobchá­ dzaniu so ženou.

28 — Je tu potrebné poukázať na to, že výklad vnútroštátneho práva je výlučne vecou vnútroštátneho súdu (pozri už 43 Na záver treba poznamenať, že vnútro­ citovaný rozsudok z 13. októbra 1976, Saieva, 32/76, štátnemu súdu prináleží stanoviť prostred­ Zb. s. 1523, bod 7). Pokiaľ španielska vláda nesúhlasí s výkladom vnútroštátneho práva vykonaným vnútroštátnym níctvom výkladu vnútroštátneho práva súdom a týkajúcim sa relevantnosti nástupu do služby pre výpočet odpracovaných rokov — tým, že najmä poukazuje na v súlade s právom Spoločenstva rozhodujúci to, že podľa Ley 70/1978 sa uznávajú všetky odpracované dni vo verejnej službe bez ohľadu na základ zamestnania, — tento deň začiatku služobného postupu úradníka prednes sa zdá byť bezvýznamný, keďže Súdny dvor musí tak, aby žena nachádzajúca sa na materskej v zásade vychádzať z údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. dovolenke nebola znevýhodnená v prístupe 29 — Zo spisu vyplýva, že ide jednak o nároky na odmenu a na k verejnej službe vo vzťahu k ostatným dávky sociálneho zabezpečenia a jednak o výpočet odpraco­ vaných rokov, ktorý v konečnom dôsledku má vplyv na úspešným uchádzačom výberového konania. odmeňovanie založené na platových stupňoch. Čo sa týka pojmu „trienios", pozri tiež ešte neskončené konanie C-205/04 (Komisia/Španielsko). 30 — Z písomných pripomienok španielskej vlády nijako nevy­ plýva, do akej miery sa pri výpočte odpracovaných rokov 31 — Pozri rozsudok Sass (už citovaný v poznámke pod čiarou 4, podľa vnútroštátneho práva zoruadňuje materská dovolenka bod 58): Súdny dvor porovnáva situáciu ženy čerpajúcej (napríklad uznaním doby čerpania materskej dovolenky ako materskú dovolenku so situáciou jej mužského kolegu, ktorý doby vykonávania služby). začal pracovať v ten istý deň ako ona.

I - 1526

SARKATZIS HERRERO

V — Návrh

44 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem na otázky predložené vnútro­ štátnym súdom odpovedať takto:

Článok 2 ods. 1 a 3 a článok 3 smernice Rady 76/207/EHS sa majú vykladať tak, že dočasná zamestnankyňa, ktorá v čase získania stáleho pracovného miesta čerpá materskú dovolenku, má nárok na služobný postup úradníka so všetkým právami priamo a nepriamo s tým spojenými, a to za rovnakých podmienok ako ostatní uchádzači, ktorí získali miesto súčasne s ňou, a to bez ohľadu na rozdielny okamih skutočného nástupu do služby z dôvodu materskej dovolenky.

Vnútroštátnemu súdu prináleží stanoviť prostredníctvom výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva rozhodujúci deň začiatku služobného postupu úradníka tak, aby žena nachádzajúca sa na materskej dovolenke nebola znevýhod­ nená v prístupe k verejnej službe vo vzťahu k ostatným úspešným uchádzačom výberového konania.

I - 1527

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-294/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik