C-301/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 1

1. V tomto odvolaní Komisia navrhuje moci Komisie podľa nariadenia č. 17, na čiastočné zrušenie rozsudku Súdu prvého rozdiel od dobrovoľnej spolupráce podľa stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./­ oznámenia o spolupráci. Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01) 2 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Odvolanie je obme­ dzené na vec T-239/01.

I — Právna úprava

2. V konaní pred Súdom prvého stupňa tento súd znížil pokutu, ktorú Komisia Nariadenie č. 17/62 uložila SGL rozhodnutím Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody EHP — vec COMP/­ E-1/36.490 — Grafitové elektródy [neofi­ ciálny preklad]. 3 4. Článok 15 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implemen­ tujúce články [81] a [82] zmluvy 4 (ďalej len „nariadenie č. 17“) stanovuje:

3. Odvolacie dôvody Komisie sa týkajú určitých prvkov spolupráce podnikov s Komisiou v kontexte vyšetrovacej právo- „1. Komisia môže rozhodnutím uložiť pod­ nikom alebo združeniam podnikov pokuty

Nová metóda určovania výšky pokuty sa bude pridŕžať nasledujúcich pravidiel, ktoré začínajú od základnej čiastky, ktorá sa bude zvyšovať s ohľadom na poľahčujúce okol­ nosti, alebo znižovať s ohľadom na poľahču­ júce okolnosti.“ Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“ 5 — Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171.

I - 5919

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

Oznámenie o spolupráci pokuta, ktorá by mu bola uložená, ak by nespolupracoval.

6. Vo svojom oznámení o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neofi­ 2. Také prípady môžu zahŕňať: ciálny preklad] 6 (ďalej len „oznámenie o spolupráci“) Komisia definovala pod­ mienky, za ktorých môže byť podnik spolu­ pracujúci s Komisiou počas vyšetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodený od uloženia — pred zaslaním oznámenia o výhradách pokuty alebo mu môže byť znížená pokuta, podnik poskytne Komisii informácie, ktorú by inak musel zaplatiť, ako je uvedené listiny alebo iné dôkazy, ktoré podstat­ v bode 3 časti A uvedeného oznámenia. ným spôsobom prispejú k preukázaniu existencie porušenia,

7. Bod 5 časť A oznámenia o spolupráci uvádza: — po doručení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, že v podstatných ohľadoch nenamieta proti skutkovým okolnostiam, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia.“ [neoficiálny preklad] „Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení výšky pokuty..." [neoficiálny pre­ klad].

…

2 Grafitové elektródy sa používajú najmä 5 Technologické zlepšenia v 80. rokoch na výrobu ocele v elektrických oblúko­ umožnili podstatné zníženie spotreby vých peciach. Výroba ocele v týchto elektród na tonu vyrobenej ocele. Oce­ peciach spočíva hlavne v recyklácii, pri liarsky priemysel prešiel v tomto období ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby významnou reštrukturalizáciou. Pokles zo železnej rudy vo vysokých kyslíko­ dopytu po elektródach viedol vých peciach oceľový odpad spracúva na k reštrukturalizácii svetového elektró­ novú oceľ. V elektrickej oblúkovej peci dového priemyslu. Mnoho závodov bolo sa na roztavenie oceľového šrotu po­ zatvorených. užívadeväť elektród spojených do stĺpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je približne každých osem hodín spotre­ bovaná jedna elektróda. Výroba elek­ tródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh ničím nahradiť. s grafitovými elektródami deväť západ­ ných výrobcov:… .

7 Podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17… vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbežné šetrenia… 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú približne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala 8 V ten istý deň agenti Federal Bureau of svetová produkcia surovej ocele 800 Investigation (FBI) vykonali v Spojených

I - 5921

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

štátoch prehliadky priestorov niekoľ­ v ktorom bolo žalujúcim podnikom... kých výrobcov. Po týchto prehliadkach vytknuté, že na celosvetovej úrovni sa začalo trestné konanie proti SGL… za určili ceny a rozdelili si národné nedovolený kartel. Všetci obvinení sa a regionálne tovarové relevantné trhy priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli podľa princípu ,domáci výrobca‘: UCAR za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty a SGL zodpovedali za Spojené štáty; [stanovenej] pre SGL na 135 miliónov navyše, UCAR zodpovedal za určité USD,… časti Európy a SGL za zvyšok Európy;

KOMISIA/SGL CARBON

— na ,nedomácich‘ trhoch, teda na trhoch, 16 Na základe skutkových zistení na ktorých nepôsobil žiaden ,domáci‘ a právneho posúdenia vykonaného výrobca, sa ceny určovali dohodou, v Rozhodnutí Komisia uložila dotknu­ tým podnikom pokuty, ktorých výška bola vypočítaná v súlade s metodológiou uvedenou v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 — ,nedomáci‘ výrobcovia sa mali zdržať a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO…, agresívnej hospodárskej súťaže ako aj podľa oznámenia o neuložení a stiahnuť z ,domácich‘ trhov iných alebo znížení pokút v prípadoch karte­ výrobcov, lov.

— nesmela sa zvýšiť výkonnosť (od japon­ ských výrobcov sa očakávalo, že znížia svoju výkonnosť), 17 Článok 3 výroku Rozhodnutia ukladá tieto pokuty:

— nemalo dôjsť k žiadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúčastnených na karteli. — SGL: 80,2 milióna eur;

14 V Rozhodnutí sa ďalej uvádza, že tieto základné princípy boli realizované stret­ nutiami kartelu, ktoré sa konali na niekoľkých úrovniach: stretnutia ‚mana­ … žérov‘, ‚pracovné‘ stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované špecific­ kým trhom a dvojstranné vzťahy medzi podnikmi.

18 Článok 4 výroku nariaďuje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia Roz­ hodnutia, v opačnom prípade sú … povinné zaplatiť úrok vo výške 8,04 %.“

— zaviazal SGL Carbon na náhradu trov — výška pokuty uloženej žalobcovi člán­ konania. kom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stano­ vuje na 69 114 000 eur,

— v zostávajúcej časti sa žaloba zamieta, 14. SGL Carbon navrhuje, aby Súdny dvor:

..." — zamietol odvolanie,

12. V bodoch 401 až 412 Súd prvého stupňa rozhodol, že SGL nebol povinný odpovedať na určité otázky položené Komisiou, ani — zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ predložiť určité listiny. Skutočnosť, že SGL nia.

I - 5924

KOMISIA/SGL CARBON

I - 5925

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

uvedenú spoluprácu zohľadnila. Jediné odpo­ že skôr SGL neodmenila viac preto, lebo vede, ktoré Komisia nezohľadnila na účely odpoveď skutočne poskytnutá SGL nepre­ svojej politiky zhovievavosti, boli odpovede kročila rámec povinnosti SGL spolupracovať predstavujúce odpoveď na formálnu žiadosť podľa článku 11 nariadenia č. 17. Ďalej, o informácie. Informácie, ktoré prekračovali k zníženiu pokuty môžu viesť iba príspevky, rozsah povinnosti spolupracovať, boli ktoré umožnili Komisii dokázať porušenie zohľadnené. s menšími ťažkosťami.

I - 5926

KOMISIA/SGL CARBON

platí a fortiori vtedy, keď je príspevok plnení úlohy dbať na dodržiavanie spontánny, pretože sa objavuje pravidiel hospodárskej súťaže na spo­ v počiatočnej fáze, a preto šetrí Komisiu ločnom trhu. Ďalej pripomenul, že pred prijímaním určitých vyšetrovacích opat­ právo odoprieť výpoveď možno uznať rení, ako je napríklad spisovanie žiadosti iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý o informácie. podnik nútený poskytnúť odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porušenia, ktoré má preuká­ zať Komisia (bod 402),

— napokon dospel k záveru, že samotná povinnosť odpovedať na výlučne skut­ kové otázky položené Komisiou a vyhovieť jej žiadostiam na predloženie existujúcich listín nemôže porušiť základnú zásadu dodržiavania práva na 30. No v nasledujúcich bodoch, ktoré sú obranu, ako aj základnú zásadu práva na predmetom tohto odvolania Súd prvého spravodlivý proces, ktoré v konkrétnej stupňa uviedol: oblasti práva hospodárskej súťaže ponú­ kajú ochranu rovnocennú ochrane zaru­ čenej článkom 6 Dohovoru (bod 406).

„408 To sa vzťahuje aj na žiadosti smerujúce k získaniu zápisníc z týchto stretnutí, 29. Pokračoval takto: pracovných a prípravných dokumen­ tov, ktoré sa ich týkajú, rukopisných poznámok, poznámok a záverov, ku ktorým dospeli tieto stretnutia, projek­ tov a diskusných materiálov, ako aj realizačných projektov týkajúcich sa zvýšení cien vykonaných medzi rokmi — v rozsahu, v akom bol SGL povinný 1992 a 1998. v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou odpovedať na žiadosť o informácie z 31. marca 1999, je potrebné uviesť,

7 — Rozsudok z 15. októbra 2002, nazývaný „PVC II“, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375. 409 Keďže SGL nebol povinný odpovedať na 8 — Rozsudok z 18. októbra 1989, 374/87, Zb. s. 3283. tento druh otázok obsiahnutých

I - 5928

KOMISIA/SGL CARBON

v žiadosti o informácie z 31. marca 411 Z toho vyplýva, že Komisia nezohľadnila 1999, treba skutočnosť, že k nim napriek význam spolupráce poskytnutej v tejto tomu informácie poskytol, považovať za súvislosti zo strany SGL.“ dobrovoľnú spoluprácu podniku spôso­ bilú odôvodniť zníženie pokuty podľa oznámenia o spolupráci.

I - 5929

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

VII — Právne posúdenie jeho spoluprácu v kontexte oznámenia o spolupráci. Tvrdil, že na určité otázky v žiadosti Komisie o informácie odpovedať nemusel, pretože by inak musel sám seba usvedčovať. Argumentoval, že vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva 32. Ako je uvedené vyššie, odvolanie Komi­ bol dokonca oprávnený namietať voči aké­ sie sa vzťahuje najmä na body 408, 409, 410 mukoľvek príspevku preukazujúcemu jeho a 412. vlastnú vinu.

I - 5930

KOMISIA/SGL CARBON

o predloženie určitých listín, okrem iného predmet a priebeh niekoľkých stretnutí kópií pozvánok, programov, zoznamov prekračovala rámec toho, na čo sa bola účastníkov, rukopisných poznámok, pracov­ oprávnená pýtať na základe článku 11 ných, prípravných a realizačných dokumen­ nariadenia č. 17. Toto zistenie netvorí súčasť tov týkajúcich sa zvýšení cien počas daného tohto odvolania. obdobia. 10

40. Teda Súd prvého stupňa v bodoch 407 38. Vo svojej žiadosti o informácie z 30. júna až 409 a v bode 412 napadnutého rozsudku 1997 sa Komisia po tom, čo uviedla, že sa od konštatoval, že odpovede SGL na žiadosti inej spoločnosti dozvedela, že uvedená spo­ o informácie adresované mu v súlade ločnosť bola upozornená zo strany SGL na s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 17 uvedenú možné nadchádzajúce vyšetrovania, spýtala, spoločnosť oprávňovali – na rozdiel od či SGL túto informáciu dostal od spoločnosti názoru vyjadreného Komisiou v rozhodnutí – pôsobiacej v dotknutom odvetví a ak áno, na zníženie pokuty, v súlade s oznámením požiadala o názov uvedenej spoločnosti. o spolupráci. Svojou druhou otázkou sa Komisia pýtala na názvy spoločností, ktorým SGL dal toto upozornenie. 11

41. Ďalej Súd prvého stupňa zamietol tvr­ denie Komisie, že akékoľvek zníženie kvôli odpovediam SGL by v každom prípade Žiadosť z 31. marca 1999 muselo byť menšie ako by bolo v prípade, ak by podnik sám informácie dobrovoľne odhalil (bod 410).

47. V uvedenom ohľade Súdny dvor rozlíšil 44. Je dobre známe, že je úlohou Komisie medzi poskytovaním odpovedí na otázky na vyšetrovať a trestať porušenia pravidiel jednej strane a predkladaním listín na druhej hospodárskej súťaže Zmluvy ES. Aby túto strane. V súvislosti s poskytovaním odpovedí úlohu vykonávala, Komisia môže, v súlade na otázky Súdny dvor uskutočnil dodatočné s článkom 11 ods. 1 nariadenia č. 17, rozlíšenie. Konštatoval, že Komisia má prá­ požadovať všetky nevyhnutné informácie. vomoc donútiť podnik odpovedať na otázky Po prvé musí o uvedené informácie žiadať skutkovej povahy, ale že nemá právomoc prostredníctvom jednoduchej formálnej žia­ donútiť podnik, aby jej poskytol odpovede, dosti o informácie (článok 11 ods. 2) a vtedy, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal keď podnik tejto žiadosti nevyhovie, pro­ existenciu porušenia. Práve proti neskôr stredníctvom formálneho rozhodnutia (člá­ uvedenému prípadu sa podnik môže dovo­ nok 11 ods. 5). 12 lávať svojho práva odoprieť výpoveď ako časti svojho práva na obranu. Čo sa týka listín, Súdny dvor vyšetrovaciu právomoc Komisie neobmedzil. Ak je o to požiadaný, dotknutý podnik musí sprístupniť existujúce listiny, ktoré sa vzťahujú na predmet vyšetrovania, dokonca ak aj tieto listiny môžu byť použité na preukázanie existencie porušenia. 14

45. V dobre známej veci Orkem/Komisia 13, v ktorej musel Súdny dvor zhodnotiť vyšet­ rovacie právomoci Komisie vo svetle práva na obranu, Súdny dvor preukázal, že spoloč­ nosti sú povinné aktívne spolupracovať pri vyšetrovacích opatreniach. 48. Ďalej, aby odhalila niektoré z najzávažnejších kartelov, Komisia vyvinula 12 — Od tohto dvojfázového procesu sa upustilo v nariadení politiku zhovievavosti. Táto politika je zakot- č. 1/2003. Podľa článku 18 uvedeného nariadenia sa môže Komisia na začiatku rozhodnúť požadovať informácie od podnikov rozhodnutím. 13 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8; pozri body 22 a 27. 14 — Pozri body 34 a 35.

15 — Rozsudok zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 87 až 89. 16 — Pozri rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/­ 17 — Z právneho hľadiska nie je podnik povinný odpovedať na Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36. Pozri žiadosť podľa článku 11 ods. 2, ak však podnik odpovedať v kontexte oznámenia o spolupráci rozsudok z 28. júna odmietne, Komisia má rozhodnutím podľa článku 11 ods. 5 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, požadovať poskytnutie informácií. Za nedodržanie [uvedenej C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. povinnosti] existujú sankcie. Teda konečným výsledkom je s. I-5425, body 395 a 396. povinnosť vyhovieť požiadavke Komisie.

I - 5933

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

zrejmé, že taká žiadosť a odpovede na ňu by a „neprípustnými“ listinami. Inými slovami, mali byť zohľadnené pri celkovom posudzo­ keďže Komisia nemohla donútiť SGL odpo­ vaní kooperatívneho postoja dotknutého vedať na otázky o predmete a výsledkoch/­ podniku podľa oznámenia o spolupráci. záveroch uvedených stretnutí, nemohla požadovať ani listiny vzťahujúce sa na stretnutia.

54. Aby zhodnotil, či bolo zníženie pokuty mysliteľné, Súd prvého stupňa uskutočnil 57. Podľa môjho názoru je toto posúdenie vyššie uvedený test. Preskúmal, či bol SGL nesprávne alebo prinajmenšom chybné povinný predložiť požadované listiny. z troch rôznych dôvodov.

58. Po prvé, keďže sa informácie, ktorými sa 55. Pri preskúmavaní toho, či žiadosť zaoberajú body 408 a 409 týkajú „listín“ a nie o informácie obsahuje otázky, na ktoré sa žiadostí o „odpovede“, Súd prvého stupňa Komisia nebola oprávnená pýtať na základe opomenul konštatovať rozdiel, ktorý sa článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17, Súd prvého v judikatúre robí medzi listinami na jednej stupňa správne poznamenal, že otázka týka­ strane a odpoveďami na otázky na strane júca sa predmetu a výsledku určitých stret­ druhej. Prinajmenšom neuplatnil zásady nutí bola neprípustná. Odpoveď na také zakotvené v uvedenej judikatúre na skutkové otázky by nevyhnutne znamenala priznanie. okolnosti prípadu. Ako je uvedené vyššie, Komisia to pred Súdom prvého stupňa uznala. Uvedené zistenie netvorí časť tohto odvolania.

odkazuje na ustálenú judikatúru, ale potom 62. Súdny dvor pripisuje veľkú dôležitosť v bode 408 postupuje proti uvedenej judi­ judikatúre Európskeho súdu pre ľudské katúre. Uvedená judikatúra bola veľakrát práva. Je tiež pravdou, že vzhľadom na potvrdená, naposledy v takzvaných veciach odvolací dôvod udávajúci porušenie výsady „prirážky za legovanie“ 19. nebyť nútený k priznaniu sa Súdny dvor v skutočnosti touto záležitosťou nemusel v uvedenej veci zaoberať. 22 Všeobecnejšie by sa dalo pýtať, či existujú vôbec dôvody na zmenu judikatúry ustálenej v rozsudku vo veci Orkem/Komisia a nasledujúcich roz­ sudkoch vo svetle neskoršej judikatúry 60. Súdny dvor naozaj v rozsudku vo veci Európskeho súdu pre ľudské práva. Vysve­ Limburgse Vinyl Maatschappij a i. 20, tiež tlím, že podľa môjho názoru neexistujú známom ako rozsudok PVC II, poznamenal, žiadne presvedčivé dôvody. že po rozsudku vo veci Orkem/Komisia došlo k ďalšiemu vývoju judikatúry Európ­ skeho súdu pre ľudské práva v rozsudku Funke, Saunders/Spojené kráľovstvo a J.B./­ Švajčiarsko. Napriek tomu, ako poznamenal sám Súd prvého stupňa, nevidel žiaden dôvod odchýliť sa od svojej predchádzajúcej judikatúry. 21 Preto sú zistenia Súdu prvého stupňa jasne v rozpore s existujúcou judika­ túrou. Okrem toho človek márne hľadá akékoľvek osobitné zdôvodnenie tejto sku­ točnosti v príslušných bodoch rozsudku, čo 63. Po prvé treba mať na pamäti, že uvedená je samo osebe pozoruhodné. judikatúra sa týkala fyzických osôb v kontexte „klasického“ trestného konania. Právo hospodárskej súťaže sa týka podnikov. Komisia je oprávnená uložiť za porušenia článkov 81 ES a 82 ES podnikateľom a združeniam podnikateľov iba pokuty. Nie je možné jednoducho bez ďalšieho preniesť 61. Teda hoci Súd prvého stupňa dospel zistenia Európskeho súdu pre ľudské práva k záveru, že v rozsudku vo veci LVM nedošlo na právnické osoby alebo podniky. 23 k žiadnemu odchýleniu sa od ustálenej V uvedenom ohľade by som poukázal na judikatúry, napriek tomu dospel iné právne poriadky, v ktorých je zásada, že k odlišnému výsledku. Pre uvedené nemožno nikoho nemožno donucovať k priznaniu, v napadnutom rozsudku nájsť žiaden dôvod. vyhradená výlučne fyzickým osobám Ako je uvedené vyššie, rozsudok je tiež a nemôžu sa jej dovolávať právnické osoby. 24 vnútorne rozporný. Už len z týchto dôvodov Takto sa v Spojených štátoch spoločnosti by malo byť zistenie Súdu prvého stupňa v bode 408 zrušené. 22 — Rozsudok PVC II, body 274 až 276. 23 — V niektorých členských štátoch môžu orgány podľa svojho vnútroštátneho práva tiež uložiť iné typy sankcií, ako je 19 — Rozsudky Acerinox/Komisia, už citovaný v poznámke pod napríklad odňatie slobody riaditeľom alebo manažérom čiarou 15, bod 86, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, zodpovedným za porušenie článkov 81 ES a 82 ES ich C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 49. spoločnosťami. Možno očakávať, že budú existovať zodpove­ 20 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 7. dajúce silnejšie procesné práva a záruky. 21 — Pozri bod 405. 24 — Najvyšší súd Spojených štátov/Whit 322 U.S 694 (1944).

nemôžu dovolávať piateho dodatku Ústavy v rozsahu povolenom článkom 8 ods. 2. Spojených štátov. Ustanovenie piateho Uvedený rozsudok bol neskôr potvrdený dodatku uvádza, že „žiadna osoba nebude v rozsudku vo veci Colas Est 26. nútená k tomu, aby svedčila v akejkoľvek V uvedenom rozsudku Európsky súd pre trestnej veci sama proti sebe“. Toto právo ľudské práva vyslovil, rovnako ako alebo výsada nebyť nútený k priznaniu je v rozsudku vo veci Niemietz, že za určitých osobným právom alebo výsadou. Uplatňuje okolností možno práva zaručené článkom 8 sa iba na jednotlivé fyzické osoby. Obchodná vykladať ako práva zahŕňajúce právo na spoločnosť sa piateho dodatku na účely rešpektovanie sídla spoločnosti, pobočky odopretia výpovede dovolávať nemôže. Inými alebo iných podnikateľských priestorov. slovami, obchodná spoločnosť musí predložiť V dôsledku toho, v súlade s uvedenou listiny, ak je o to požiadaná. judikatúrou, Súdny dvor vyslovil v rozsudku vo veci Roquette Frères 27, že „na účely určenia rozsahu pôsobnosti uvedenej zásady vo vzťahu k ochrane podnikateľských pries­ torov treba zohľadniť judikatúru Európ­ skeho súdu pre ľudské práva nasledujúcu po rozsudku vo veci Hoechst. Podľa uvedenej judikatúry, po prvé, ochrana obydlia upra­ vená v článku 8 EDĽP môže byť za istých okolností rozšírená tak, že bude také pries­ tory pokrývať [odkaz na rozsudok vo veci Colas Est, § 41] a, po druhé, právo na zásah zavedené článkom 8 ods. 2 EDĽP by mohlo 64. Po druhé, niet sporu o tom, že Európsky siahať oveľa ďalej v prípade, ak by sa súd pre ľudské práva rozšíril určité práva v priestoroch vykonávali profesijné alebo a slobody na obchodné spoločnosti a iné podnikateľské činnosti, alebo ak by išlo právnické osoby zaoberajúce sa podnikaním. o priestory na podnikanie, ako by to bolo To isté platí v práve Spoločenstva a podľa v iných prípadoch [odkaz na rozsudok vo Charty základných práv Európskej únie. veci Niemietz, § 31]“. Vzhľadom na uvedené tiež Európsky súd pre ľudské práva rozlišuje medzi úrovňou ochrany priznanej fyzickým osobám na jednej strane a právnickými osobám na strane druhej. To možno vyvodiť z iných základných práv v Dohovore, ako je naprík­ lad článok 8. Napríklad v rozsudku vo veci Niemietz 25 Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že ochrana podnikateľských priesto­ rov môže byť menšia, ako je to v prípade súkromných obydlí. Súd rozhodol, že význam pojmu „obydlie“ možno rozšíriť na kanceláriu podnikateľa a že taký výklad by 65. Po tretie, pokiaľ ide o článok 6 Doho­ neprimerane neobmedzoval zmluvné štáty, voru, je však rozhodujúce, že žiadosť o listiny pretože by im ostalo oprávnenie zasiahnuť

nie je v rozpore s právom odoprieť výpoveď. Môžu odhaliť pravdepodobnosť kartelu alebo Európsky súd pre ľudské práva neuznal zosúladeného postupu, ale to samo osebe nie absolútne právo odoprieť výpoveď. je priznaním. Je stále možné uvedenú prav­ V rozsudku vo veci Saunders vyslovil, že depodobnosť vyvrátiť. (Prekročiť rozsah uve­ „zásada, že nikoho nemožno donucovať deného by znamenalo odstrániť objektívny k priznaniu, sa predovšetkým týka rešpekto­ prvok judikatúry súdov, čo by narušilo vania vôle obvinenej osoby odoprieť výpoveď. rovnováhu vymáhania.) Ako je to vo všeobecnosti chápané v právnych systémoch zmluvných strán Dohovoru a inde, netýka sa použitia v trestnom konaní materiálu, ktorý možno získať od obžalovaného prostredníctvom použitia donucovacej právomoci, ale mate­ riálu, ktorý existuje nezávisle od vôle po­ dozrivého, ako sú napríklad listiny získané prostredníctvom výzvy na vydanie veci, vzorky dychu, krvi, moču a telesných tkanív na účely testov DNA“. 28 Uvedené zistenie bolo nedávno potvrdené v rozsudku vo veci J.B./Švajčiarsko. 67. Napokon treba povedať, že vzájomné ovplyvňovanie základných práv právnických osôb a vymáhania [dodržiavania pravidiel] hospodárskej súťaže zostáva záležitosťou neustáleho vyvažovania: v hre je ochrana základných práv verzus účinné vymáhanie práva hospodárskej súťaže Spoločenstva. Ako vyslovil Súdny dvor v rozsudku vo veci Eco Swiss 29, článok 81 ES je základným ustano­ vením, ktoré je zásadné pre splnenie úloh zverených Spoločenstvu a najmä pre fungo­ vanie vnútorného trhu. Článok 81 ES tvorí 66. Teda zásada, že nikoho nemožno donu­ súčasť verejného poriadku. Ak by Komisia covať k priznaniu sa nevzťahuje na také prestala mať oprávnenie požadovať pred­ informácie, ktoré existujú nezávisle od vôle loženie listín, vymáhanie práva hospodárskej podozrivého, ako sú okrem iného listiny. súťaže v právnom poriadku Spoločenstva by Predloženie uvedených listín možno poža­ sa stalo silne závislým buď od dobrovoľnej dovať a môžu byť použité ako dôkaz. spolupráce, alebo od použitia iných pro­ V uvedenom ohľade by som poukázal najmä striedkov donútenia, ako sú napríklad prek­ na zdokumentované informácie vzťahujúce vapivé šetrenia na mieste. Je zrejmé, že sa na interné procesy a rozhodovanie pod­ účinné vymáhanie základných zásad práv­ niku a informácie pri nich používané, ako sú neho poriadku Spoločenstva by malo ostať napríklad marketingové stratégie alebo stra­ možné, práve tak ako je zrejmé, že právo na tégie tvorby cien. Také informácie, dostupné obranu by malo byť tiež rešpektované. Podľa pre vnútorné použitie, možno požadovať. môjho názoru platí neskôr uvedené. Podľa

68. V tejto veci boli dotknutými listinami existujúce listiny, ktoré bolo možné v konečnom dôsledku požadovať prostred­ níctvom rozhodnutia podľa článku 11 ods. 5 a ktoré bol podnik povinný predložiť, ak ich mal v držbe. 71. Komisia tvrdí, že z bodu 412 napadnu­ tého rozsudku sa zdá, že Súd prvého stupňa zastával názor, že cieľom Komisie bolo zabezpečiť priznanie porušenia, a preto sa v súlade s rozsudkom vo veci Orkem/­ Komisia na SGL vzťahovalo právo na obranu a v dôsledku toho, na základe oznámenia o spolupráci, bol oprávnený na zníženie pokuty. 69. Teda podľa môjho názoru, keďže sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho práv­ neho posúdenia, neexistuje žiaden dôvod pre zníženie ani podľa oznámenia o spolupráci. Ako Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, nezohľadnila informácie, o ktorých sa dom­ nievala, že ich bol SGL v každom prípade povinný poskytnúť, odpovedajúc na žiadosť 72. Komisia namieta, že otázka, ktorú polo­ o informácie. Zohľadnila informácie poskyt­ žila, neprekračovala jej vyšetrovacie právo­ nuté SGL, ktoré prekračovali rámec toho, čo moci, a teda že poskytnutá odpoveď nepre­ bolo požadované na základe článku 11 ods. 2 kračovala rámec toho, čo bolo požadované nariadenia č. 17. Pri znížení pokuty SGL však podľa článku 11 nariadenia č. 17. V dôsledku Súd prvého stupňa tiež zohľadnil otázku toho neexistoval žiaden dôvod na zníženie týkajúcu sa žiadosti o opísanie predmetu pokuty podľa oznámenia o spolupráci. a výsledkov niekoľkých stretnutí. Keďže Navyše ďalším dôvodom na to, aby nebolo Komisia pripustila, že uvedená časť žiadosti priznané zníženie pokuty na základe ozná­ bola neprípustná, nikdy nemohla uvedenú menia o spolupráci, je skutočnosť, že odpo­ časť vziať do úvahy pri stanovovaní pokuty. veď SGL bola neúplná a nepravdivá.

77. V dôsledku toho, ako správne pozname­ nal Súd prvého stupňa v bode 412 rozsudku, SGL nebol povinný informovať Komisiu, že 75. Ako som už vysvetlil vo svojich návrhoch upozornil iné podniky. Zatiaľ čo Komisia vo veci SGL Carbon/Komisia, Súd prvého môže položiť otázku týkajúcu sa týchto stupňa správne dospel k záveru, že skutoč­ upozornení, Komisia by nikdy nemohla

I - 5939

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

donútiť SGL na ňu odpovedať. Na rozdiel od Záverečné pripomienky a riešenie tvrdenia Komisie sa táto otázka netýka objektívnych skutkových okolností.

30 — Pozri v tejto súvislosti rozsudok vo veci Dansk Rørindustri, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 388 až 403. 31 — Tamže, bod 352.

I - 5940

KOMISIA/SGL CARBON

I - 5941

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-301/04 P

VIII — Návrh

83. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

— rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-139/01) sa zrušuje,

— výška pokuty sa stanovuje na 75,7 milióna eur,