C-302/04

YNOS KFT.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 22. septembra 2005 1

1. Uznesením z 10. júna 2004 položil Szom­ tvorená medzi Európskymi spoločenstvami bathely Városi Bíróság (Súd v Szombathely) a ich členskými štátmi na strane jednej Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, a Maďarskou republikou na strane druhej z ktorých dve sa týkajú výkladu smernice (ďalej len „dohoda o pridružení") 3. Táto Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých dohoda nadobudla účinnosť 1. februára 1994. podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13" alebo jedno­ ducho „smernica") 2, pričom tretia sa týka uplatniteľnosti práva Spoločenstva na spor, ktorý vznikol v niektorom členskom štáte pred jeho vstupom do Únie.

3. Podľa článku 67 dohody o pridružení:

I — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

7. Pokiaľ ide o už existujúce smernice, článok 53 stanovuje:

5. Následne 16. apríla 2003 bol podpísaný v Aténach Akt o pristúpení Maďarska k Európskej únii 4a Akt o podmienkach pristúpenia (ďalej len „akt o pristúpení" ) 5, oba nadobudli účinnosť 1. mája 2004. „Nové členské štáty budú po pristúpení považované za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES... za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. S výnimkou 6. Článok 2 aktu o pristúpení ustanovuje: smerníc a rozhodnutí, ktoré naďobudnú účinnosť podľa článku 254 odseku 1 a 2 zmluvy o ES, sa predpokladá, že novým členským štátom boli doručené oznámenia o takýchto smerniciach a rozhodnutiach odo dňa pristúpenia." „Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých

Smernica 93/13

12. Článok 4 ods. 1 ďalej stanovuje, že:

9. Účelom smernice 93/13 „je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opa­ trenia členských štátov, ktoré sa [týkajú — neoficiálny preklad] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom" (člá­ „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nok 1). článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na 10. Podľa článku 2 písm. b) „spotrebiteľ" inú zmluvu, od ktorej závisí." znamená:

„akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, 13. Článok 6 ods. 1 ďalej stanovuje, že: nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, pod­ nikaniu alebo povolaniu".

11. Podľa článku 3 ods. 1: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé pod­ mienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva „Zmluvná podmienka, ktorá nebola indivi­ bola podľa týchto podmienok naďalej duálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú možná bez nekalých podmienok."

I - 375

I-376

YNOS KFT.

2. Práva a povinnosti sú jednostranne a bez 21. Pokiaľ ide o napadnutie, Ptk stanovuje, odôvodnenia dojednané na škodu jednej zo že ak je všeobecná podmienka zmluvy strán, pokiaľ: nekalá, poškodená strana môže túto pod­ mienku napadnúť (paragraf 209 ods. 1). Toto napadnutie sa musí písomne oznámiť druhej strane v lehote jedného roka. Po uplynutí tejto lehoty sa môže právo na napadnutie vykonať ešte prostredníctvom námietky proti tomu, kto žiada o plnenie povinností vyplý­ a) sa významným spôsobom vzďaľujú od vajúcich zo zmluvy [paragraf 236 ods. 1, 2 podstatných ustanovení, ktoré sa vzťahujú pism. c) a ods. 3]. na zmluvu; alebo

22. Pokiaľ ide o dôsledky, vyplývajúce z existencie týchto podmienok, Ptk v tejto súvislosti zakotvuje zásadu, podľa ktorej je b) sú v rozpore s predmetom a účelom zmluvy. zmluva neplatná v celom rozsahu, pokiaľ by zmluvné strany bez neplatnej zmluvnej pod­ mienky neboli zmluvu uzavreli (para­ graf 239).

3. Na zistenie nekalosti podmienky je potrebné preskúmať všetky okolnosti, ktoré existujú v čase uzavretia zmluvy, ktoré viedli zmluvné strany k jej uzavretiu, ako aj povahu II — Skutkový stav a konanie dohodnutej služby a vzťah sporej zmluvnej podmienky a ostatných zmluvných podmie­ nok alebo iných zmlúv" 6 . 23. Účastníkmi konania vo veci samej sú Ynos Kft (ďalej len „Ynos"), spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania v oblasti nehnuteľností, a pán Varga János, stavebník.

20. Pokiaľ ide o to, čo je teraz dôležité, je potrebné pripomenúť najmä ustanovenia Ptk týkajúce sa napadnutia nekalých podmienok 24. S úmyslom predať nedávno opravenú a podmienok, ktoré upravujú dôsledky, ktoré synovu nehnuteľnosť 7 na účel jej využitia ako vyplývajú z uvedenia týchto podmienok do zmlúv.

26. Dňa 11. marca 2002 konatelia spoloč­ nosti Ynos, pán Varga a jeho syn (posledný uvedený ako predávajúci) a páni Ragasits a Kovács (ako kupujúci) podpísali „princi­ piálnu dohodu o uzavretí zmluvy", v ktorej určili kúpnu cenu nehnuteľnosti, a dohodli sa, že do 15. marca 2002 uzavrú zmluvu „1. Môže sa článok 6 ods. 1 [smernice alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. 93/13]..., ktorý uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky pou­ žité v zmluvách uzatvorených so spo­ trebiteľom zo strany preďajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, 27. K uvedenému dátumu však neboli uza­ vykladať v tom zmysle, že môže pred­ vreté ani kúpna zmluva, ani zmluva stavovať podklad pre také vnútroštátne o budúcej kúpnej zmluve. Napriek tomu sa ustanovenie, ako je ustanovenie para­ spoločnosť Ynos domnievala, že jej spro­ grafu 209 ods. 1 [Ptk], uplatnitelhé stredkovanie bolo úspešné, a požadovala v prípade, keď je preukázaná nekalá preto dohodnutú odmenu. povaha všeobecnej zmluvnej pod-

I-378

YNOS KFT.

mienky, podľa ktorého nekalé pod­ 31. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom mienky nezaväzujú spotrebiteľa ipso 21. júna 2005 sa zúčastnili maďarská iure, ale len ak spotrebiteľ urobí a španielska vláda, ako aj Komisia. výslovné vyhlásenie v tomto zmysle, teda ak úspešne napadne zmluvu?

III — Právny rozbor 2. Vyplýva z ustanovenia smernice, podľa ktorého zmluva zostáva záväzná pre strany za rovnakých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, že hoci nekalé podmienky 32. Ako už bolo u v e d e n é , Súd určené predajcom alebo dodávateľom v Szombathely položil tri otázky, z ktorých nezaväzujú spotrebiteľa podľa ich vnú­ dve sa týkajú podstaty sporu vo veci samej troštátneho práva, ale za absencie týchto a ich predmetom je výklad smernice 93/13, podmienok tvoriacich časť zmluvy by pričom tretia má predbežný a všeobecnejší predávajúci alebo dodávateľ neuzavrel charakter, ktorý sa týka právomoci Súdneho túto zmluvu so spotrebiteľom, zmluva dvora rozhodnúť v tomto konaní. nie je neplatná v celom rozsahu, pokiaľ je jej ďalšia existencia bez nekalých podmienok možná?

35. Osobitne podľa rakúskej a španielskej vlády sa smernica 93/13 určite na tento prípad vzťahuje. Podľa ich názoru totiž z článkov 67 a 68 dohody o pridružení a z paragrafu 3 zákona 1/1994, ktorým bola táto dohoda ratifikovaná, bolo Maďarsko už pred pristúpením povinné prispôsobiť vnú­ troštátny právny poriadok ustanoveniam smernice. A práve na účel splnenia tejto 37. Opačný názor zastáva Komisia povinnosti malo Maďarsko prijať vnútro­ a maďarská a česká vláda, ktoré sa štátnu právnu úpravu týkajúcu sa nekalých z dôvodov, ktoré radšej rozoberiem neskôr podmienok, na ktorej zlučiteľnosť s právom (pozri ďalej body 41 až 43), domnievajú, že Spoločenstva sa teraz vnútroštátny súd pýta. keďže skutkové okolnosti nastali v roku 2002, keď ešte Maďarsko nepristúpilo k Únii, smernica 93/13 sa na spor vo veci samej nemohla uplatňovať, a jej výklad Súdnym dvorom teda nie je potrebný.

36. K rovnakému hoci inak odôvodnenému záveru dospela lotyšská vláda. Ak som dobre porozumel, táto vláda uznáva, že pred pristúpením nebola smernica 93/13 ako taká v Maďarsku uplatniteľná a že preto by sa mal 38. Musím predovšetkým pripomenúť, že predmetný prípad vyriešiť výlučne z hľadiska podľa článku 234 ES môže vnútroštátny súd maďarskej právnej úpravy o nekalých zmluv­ požiadať Súdny dvor, aby odpovedal na ných podmienkach, ktoré platili už v čase, keď nastali skutkové okolnosti sporu. Zdô­ razňuje však, že hoci táto právna úprava predchádzala pristúpeniu, má aj tak za cieľ 8 — V tejto súvislosti odkazuje lotyšská vláda na rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/88 a C-197/89, Zb. zabezpečiť zlučiteľnosť vnútroštátneho práv­ s. I-3763.

39. Ako je známe, Súdny dvor si v rámci hodnotenia vykonávaného vnútroštátnymi sudcami vyhradil priestor na posúdenie nevyhnutnosti a opodstatnenosti otázok položených Súdnemu dvoru až po možnosť v prípade potreby odmietnuť prejudiciálnu otázku z dôvodu neprípustnosti. Pri viace­ 42. V tejto súvislosti je totiž akt o pristúpení rých príležitostiach „sa domnieval, že veľmi jasný. Jeho článok 2 ustanovuje, že iba nemôže odpovedať na prejudiciálnu otázku, „odo dňa pristúpenia" budú ustanovenia ktorú položil vnútroštátny súd, pokiaľ je pôvodných zmlúv a aktov už prijatých zrejmé, že požadovaný výklad predpisu práva orgánmi „záväzné pre nové členské štáty Spoločenstva alebo posúdenie jeho platnosti a budú sa uplatňovať". Okrem toho podľa nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťami článkov 53 a 54 sa iba od tejto chvíle tieto alebo s predmetom sporu vo veci samej, štáty považujú za adresátov existujúcich [alebo] ak problém je hypotetickej povahy" . smerníc a musia prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, čo pre skúmanú smernicu nie je stanovené.

46. Inými slovami, hoci aj s určitou núteno- sťou je možné rozšíriť logiku, na ktorej spočíva táto judikatúra aj na skúmaný prípad, hoci v tomto prípade sa namieta uplatniteľ- nosť práva Spoločenstva z dôvodu časovej pôsobnosti.

44. Teda na rozdiel od tvrdení rakúskej a španielskej vlády neukladali citované články Maďarsku povinnosť zosúladiť smernicu 93/13 v okamihu, ktorý predchádzal oka­ mihu, ktorý bol jasne ustanovený aktom o pristúpení, ale ako pripomenula Komisia, iba povinnosť „vyvinúť úsilie" „na zabezpe­ čenie čo najväčšej možnej zlučiteľnosti" 47. Dalo by sa teda povedať aj vo vzťahu ku vnútroštátneho právneho poriadku skúmanému prípadu, že „pokiaľ vnútroštátna s právnym poriadkom Spoločenstva tak, aby právna úprava", akou je maďarská právna sa umožnila „hospodárska integrácia Maďar­ úprava o nekalých podmienkach, „je v súlade ska do Spoločenstva" a jeho budúce pristú­ s právom Spoločenstva, pre riešenia, ktoré penie k Spoločenstvu. prináša vo vnútroštátnej situácii..., existuje určitý záujem Spoločenstva, aby sa ustano­ venia alebo pojmy, prevzaté z práva Spolo­ čenstva vykladali rovnako bez ohľadu na podmienky, v ktorých sa uplatňujú, aby sa 13 vylúčili budúce rozdiely vo výklade" .

53. Z tohto hľadiska by som napríklad 50. Keby bol totiž prijatý, mohol by ešte viac mohol poznamenať, že z uznesenia rozšíriť judikatúru, ktorá podľa môjho o návrhu na začatie prejudiciálneho konania názoru musí byť výnimočná, keďže, ako to ani jasne nevyplýva, či sa pán Varga môže namietala právna veda ako aj niektorí považovať za „spotrebiteľa", hoci týmto generálni advokáti, rozširuje rozsah prejudi- postavením sa v tomto prípade podmieňuje ciálnej právomoci Súdneho dvora až do uplatňovanie a relevancia smernice 93/13. krajných medzí (ak ich dokonca neprekra­ čuje) tým, že mu umožňuje rozhodovať v prípadoch, v ktorých sa zjavne právo Spoločenstva neuplatňuje na spor vo veci samej a existuje iba budúci, a teda čisto hypotetický záujem na jeho jednotnom výklade. 1415 54. Ale odhliadnuc od toho podotýkam, že celá prejudiciálna otázka, počínajúc od jej relevancie na účely rozhodnutia vo veci samej, je vymedzená v podstate na základe tvrdení jedného z účastníkov a navyše vnú­ troštátny súd ešte o dôvodnosti týchto tvrdení nerozhodol. 51. Nemám dôvod predlžovať rozbor pri tejto otázke a pri spore, ktorý vyvolala; podľa môjho názoru totiž v tomto prípade existujú 16 — Je totiž známe, że táto smernica sa vzťahuje iba na „zmluv[y] u z a t v o r e n [ é | medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom" (článoK 1) a že „spotrebiteľ' znamená „akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá... koná s cieľom, nevzťahu­ júcim sa k jeho obchodom podnikaniu alebo povolaniu" 14 — Pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát [článok 2 písm. b)]. Mám veľké pochybnosti o tom, že sa Tesauro vo veci Kleinwort-Benson a generálny advokát Rutz- v tomto zmysle môže za „spotrebitel'Ial" považovať stavebník, larabo Colomer vo veci Kolísa Italia, oba už citované akým je pán Varga, ktorý potom, ako opravil nehnuteľnosť na v poznáme pod čiarou 12. účel jej využívania ako centrum pre obchodné kancelárske 15 — 7-dá sa, że uznesenie z 26. apríla 2002, VIS Farmaceutici priestory s úmyslom predať túto nehnuteľnosť uzavrie Istituto scientifico delle Venezie, C-454/00, neuverejnený zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti s určitou v Zbierke, bod 21 podporuje rozpaky generálneho advokáta. spoločnosťou (pozri vyššie body 23 a 24).

57. Takýmto spôsobom vnútroštátny súd preukazuje, že zakladá nevyhnutnosť výkladu 60. Toto sa však v tomto prípade nestalo. smernice 93/13, a teda relevanciu polo­ Tým totiž, že Súd v Szombathely nezaujal žených otázok, iba na tvrdeniach žalovaného, stanovisko k uvedenej predchádzajúcej ktorý práve tvrdí, že v predmetnom prípade otázke (k existencii nekalej podmienky ide o nekalú podmienku. Naopak, vnútro­ štátny súd vôbec neuvádza, či podľa jeho názoru o takúto podmienku ide, pretože sa 17 — Rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, obmedzuje na tvrdenie, že keby to tak bolo, bod 17.

I-384

YNOS KFT.

v tomto prípade), neobjasnil, z akých dôvo­ povedá požiadavkám ustanoveným dov je pre jeho rozhodnutie vo veci samej v spomínanom ustanovení smernice (absen­ potrebné, aby Súdny dvor vyložil smer­ cia individuálnej dohody a značná nerovno- nicu 93/13 o nekalých podmienkach váha v zmluvných právach a povinnostiach). v spotrebiteľských zmluvách. Takto by totiž Súdny dvor nakoniec uplat­ ňoval na konkrétny prípad právo Spoločen­ stva, o ktorého výklad sa žiada, pričom by vykonal úlohu, ktorá neprináleží jemu, ale iba vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o spore vo veci samej 19.

62. Preto by Súdny dvor mohol tiež vyložiť článok 3 smernice, ktorý vymedzuje, že nekalou podmienkou je akákoľvek pod­ 64. Ak totiž z dôvodu vyššie uvedených mienka, „ktorá nebola individuálne dohod­ hľadísk neobsahuje uznesenie o návrhu na nutá" a ktorá „napriek požiadavke dôvery začatie prejudiciálneho konania nevyhnutné spôsobí značnú nerovnováhu v právach údaje, na druhej strane poskytuje prvky, a povinnostiach strán vzniknutých na ktoré vážne spochybňujú relevanciu roz­ základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa", ako hodnutia Súdneho dvora pre odpoveď na sa zdá, že navrhuje Komisia. Nemohol by prvé dve položené prejudiciálne otázky. však v žiadnom prípade nahradiť Súd v Szombathely, aby určil, či zmluvná pod­ mienka namietaná pred týmto súdom zod­ 19 — O to viac, že v takom prípade sa zdá, że kvalifikácia zmluvnej podmienky predpokladá — ako to okrem iného požaduje aj článok 4 smernice (pozri vyššie bod 12) — presné hodnotenie „všetkých okolnosti" súvisiacich s uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní, ako aj pozorné preskúmanie vnútroštátnej 18 - Pozri rozsudky z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, judikatúry, týkajúcej sa vymedzenia predmetu tohto zmluv­ C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 11 a z 27. septembra 2001, ného typu, ktorá zjavne nie je homogénna, na konštatovanie Bacardi, C-253/99, Zb. s. 1-6493, bod 58. čoho sa vnútroštátny súd obmedzuje vo svojom uznesení.

I - 385

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-302/04

65. Z toho, čo uvádza vnútroštátny súd, totiž o sprostredkovaní je nekalou podmienkou, vyplýva, že: a teda nezaväzuje pána Vargu, prvá otázka by ostala aj tak irelevantná. Keďže totiž v tomto prípade bola neplatnosť zmluvnej podmienky uplatnená formou námietky, ako to umož­ ňuje vnútroštátne právo (pozri bod 21 vyš­ šie), nie je na účely sporu vo veci samej i) spoločnost'Ynos žiada úhradu odmeny za potrebné vedieť, či vyhlásenie neplatnosti vykonané sprostredkovanie, pričom svoj zmluvnej podmienky je výsledkom námietky nárok opiera o bod 5 zmluvy; alebo či by sa aj tak mohlo dosiahnuť uznanie neúčinnosti zmluvnej podmienky súdom z úradnej moci.

66. Vzhľadom na tieto okolnosti sa mi zdá, že môžem predovšetkým považovať odpoveď na prvú otázku, v ktorej sa vnútroštátny súd 69. Ako som už totiž uviedol, spoločnosť pýta, či článok 6 ods. 1 smernice 93/13 bráni Ynos žiada úhradu odmeny, pričom tento takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa n á r o k o p i e r a o bod 5 zmluvy ktorej sa môže vyhlásiť, že nekalá podmienka o sprostredkovaní. Rozhodujúce v tomto nezaväzuje spotrebiteľa iba vtedy, ak ju prípade je teda vedieť, či táto zmluvná výslovne namietal, za zjavne irelevantnú. podmienka je nekalá, a teda či je záväzná pre spotrebiteľa. Naopak, je úplne irele­ vantné vedieť, či a za akých podmienok sa rozširuje neplatnosť zmluvnej podmienky považovanej za nekalú na ostatné ustanove­ nia zmluvy. Ak je totiž bod 5 zmluvy 67. Ako totiž správne pripomenula maďar­ neplatný, či táto neplatnosť ostane obme­ ská vláda, aj keď sa pripustí, že bod 5 zmluvy dzená iba na tento bod, alebo sa rozšíri aj na

I-386

YNOS KFT.

ostatné zmluvné podmienky, spoločnosť ods. 1 smernice 93/13 bráni takej vnútro­ Ynos nebude mať právo na dohodnutú štátnej právnej úprave, podľa ktorej sa môže odmenu, ktorá sa opiera práve o tento vyhlásiť, že nekalá podmienka nezaväzuje zmluvný bod. spotrebiteľa iba vtedy, ak ju výslovne namie­ tal.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa preto domnievam, že otázky, ktoré položil súd v Szombathelyi, majú jednak čisto hypotetickú povahu a jednak sa nejavia relevantnými pre rozhodnutie sporu vo veci samej. V dôsledku toho navrhujem, aby 73. V tejto súvislosti súhlasím so španiel­ Súdny dvor vyhlásil, že nemá právomoc na skou vládou a s Komisiou, ktoré tvrdia, že ich zodpovedanie. odpoveď na túto otázku jasne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora.

O druhej otázke 79. Podľa tohto ustanovenia je teda bežným dôsledkom existencie nekalej podmienky v zmluve neúčinnosť iba tejto zmluvnej podmienky a zachovanie ostatných ustano­ vení dohody, ktorá po vylúčení nerovnováhy na škodu spotrebiteľa naďalej zaväzuje zmluvné strany. Toto všeobecné pravidlo 76. Druhou otázkou sa vnútroštátny súd neplatí iba vtedy, ak táto zmluva nemôže pýta, či článok 6 ods. 1 smernice bráni takej objektívne existovať bez nekalej podmienky; vnútroštátnej právnej úprave, akou je maďar­ a teda nie vtedy, ak sa podľa posúdenia ská právna úprava, ktorá ustanovuje, že a posteriori zdá, že jedna zo zmluvných strán pokiaľ existuje nekalá podmienka, zmluva (pravdepodobne predajca alebo dodávateľ, ostane v ostávajúcej časti záväzná, iba ak by ktorý ju vyhotovil,) by neuzavrela dohodu ju zmluvné strany boli uzavreli aj bez tejto bez tejto podmienky. zmluvnej podmienky.

77. Rovnako ako rakúska a poľská vláda 80. Tento výklad potom potvrdzuje aj účel a Komisia sa domnievam, že odpoveď na skúmaného ustanovenia a, všeobecnejšie túto otázku musí byť kladná, keďže sa zdá, že povedané, smernice. Ako som pripomenul táto právna úprava je v rozpore so znením, vyššie, smernica totiž sleduje skôr vyváženie ako aj s účelom smernice. zmluvného postavenia spotrebiteľa tým, že zabraňuje tomu, aby bol „viazaný nekalou podmienkou", ako ochranu zmluvnej slo­ body zmluvných strán a ešte menej ochranu predajcu alebo dodávateľa, ktorý by naopak mohol mať záujem na tom, aby sa oslobodil od povinností zo zmluvy, ktorá je pre neho po vyvážení menej výhodná. 78. V zmysle článku 6 ods. 1 totiž „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotre­ biteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa 21 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát

1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/CEE z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa môže vyhlásiť, že nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa iba vtedy, ak ju výslovne namietal.

2. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/CEE z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je maďarská právna úprava, ktorá ustanovuje, že pokiaľ existuje nekalá podmienka, zmluva ostane v ostávajúcej časti záväzná, iba ak by ju zmluvné strany boli uzavreli aj bez tejto zmluvnej podmienky.

I - 389