C-302/04
ECLI:EU:C:2005:576
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0302
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
YNOS KFT.
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 22. septembra 2005 1
1. Uznesením z 10. júna 2004 položil Szom tvorená medzi Európskymi spoločenstvami bathely Városi Bíróság (Súd v Szombathely) a ich členskými štátmi na strane jednej Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, a Maďarskou republikou na strane druhej z ktorých dve sa týkajú výkladu smernice (ďalej len „dohoda o pridružení") 3. Táto Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých dohoda nadobudla účinnosť 1. februára 1994. podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13" alebo jedno ducho „smernica") 2, pričom tretia sa týka uplatniteľnosti práva Spoločenstva na spor, ktorý vznikol v niektorom členskom štáte pred jeho vstupom do Únie.
3. Podľa článku 67 dohody o pridružení:
I — Právny rámec
A — Právo Spoločenstva
„Zmluvné strany sú si vedomé toho, že Dohoda o pridružení a Akt o pristúpení hlavnou podmienkou hospodárskej integrá cie Maďarska do Spoločenstva je zbližovanie existujúcich a budúcich legislatívnych pred pisov Maďarska s predpismi Spoločenstva. Maďarsko vyvinie úsilie na zabezpečenie čo 2. V Bruseli bola 16. decembra 1991 pod najväčšej možnej zlučiteľnosti jeho legislatív písaná Európska dohoda o pridružení uza nych predpisov s predpismi Spoločenstva." [neoficiálny preklad]
1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 - Ú. v. ES 1. 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288. 3 - Ú. v. ES 1993, L 347, s. 2.
I-373
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-302/04
4. Článok 68 potom upresňuje: orgánmi... pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte".
„Zbližovanie práva bude zahŕňať najmä tieto oblasti... ochrana spotrebiteľov, ..." [neofi ciálny preklad].
7. Pokiaľ ide o už existujúce smernice, článok 53 stanovuje:
5. Následne 16. apríla 2003 bol podpísaný v Aténach Akt o pristúpení Maďarska k Európskej únii 4a Akt o podmienkach pristúpenia (ďalej len „akt o pristúpení" ) 5, oba nadobudli účinnosť 1. mája 2004. „Nové členské štáty budú po pristúpení považované za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES... za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. S výnimkou 6. Článok 2 aktu o pristúpení ustanovuje: smerníc a rozhodnutí, ktoré naďobudnú účinnosť podľa článku 254 odseku 1 a 2 zmluvy o ES, sa predpokladá, že novým členským štátom boli doručené oznámenia o takýchto smerniciach a rozhodnutiach odo dňa pristúpenia." „Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých
4 — Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou. Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou 8. Článok 54 stanovuje, že: republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou. Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou repub likou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EU L 236, s. 17). 5 — Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej „Nové členské štáty prijmú opatrenia nevyh republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej nutné na to, aby odo dňa pristúpenia dosiahli republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia súlad s ustanoveniami smerníc a rozhodnutí (Ú. v. EÚ L 236, s. 33). v zmysle článku 249 zmluvy o ES..., pokiaľ
I-374
YNOS KFT.
v prílohách uvedených v článku 24 alebo nerovnováhu v právach a povinnostiach v ktoromkoľvek inom ustanovení tohto aktu strán vzniknutých na základe zmluvy, ku nie je stanovená iná lehota." škode spotrebiteľa."
Smernica 93/13
12. Článok 4 ods. 1 ďalej stanovuje, že:
9. Účelom smernice 93/13 „je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opa trenia členských štátov, ktoré sa [týkajú — neoficiálny preklad] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom" (člá „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nok 1). článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na 10. Podľa článku 2 písm. b) „spotrebiteľ" inú zmluvu, od ktorej závisí." znamená:
„akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, 13. Článok 6 ods. 1 ďalej stanovuje, že: nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, pod nikaniu alebo povolaniu".
11. Podľa článku 3 ods. 1: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé pod mienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva „Zmluvná podmienka, ktorá nebola indivi bola podľa týchto podmienok naďalej duálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú možná bez nekalých podmienok."
I - 375
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-302/04
14. Podľa článku 7 ods. 1 napokon: a prijímanie vnútroštátneho práva boli zlu čiteľné s predmetnou dohodou. Ďalej podľa odseku 2 citovaného paragrafu je pri vypra covávaní a prijímaní právnych predpisov potrebné dodržať povinnosti definované v článku 67 tej istej dohody o pridružení. „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné pro striedky, ktoré by zabránili súvislému uplat ňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."
18. V súlade s týmto ustanovením bol prijatý zákon CXLIX/97 o zmene viacerých ustano vení maďarského občianskeho zákonníka (ďalej len „Ptk"), pričom sa do vnútroštát 15. Keďže ani akt o pristúpení ani jeho neho právneho poriadku zaviedol systém prílohy neustanovujú inak, bolo Maďarsko nekalých podmienok v spotrebiteľských adresátom smernice 93/13 a bolo povinné zmluvách zlučiteľný so systémom upraveným prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby ku smernicou 93/13. Zo spisu vyplýva, že po dňu pristúpenia k Únii, a teda k 1. máju pristúpení sa už tento systém nemenil. 2004, dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc a rozhodnutí.
B — Vnútroštátne právo 19. Podľa paragrafu 209/B Ptk:
16. Maďarsko ratifikovalo dohodu o pridružení zákonom 1/1994.
„1. Všeobecná zmluvná podmienka alebo podmienka zmluvy uzavretej medzi spotre biteľom a profesionálom je nekalá, ak 17. Podľa paragrafu 3 ods. 1 tohto zákona je v rozpore s požiadavkami dobrej viery určuje v maďarskom právnom poriadku potrebné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy dbať o to, aby príprava a uzatváranie medzi jednostranne a bez odôvodnenia na škodu národných dohôd, ako aj príprava jednej zo strán.
I-376
YNOS KFT.
2. Práva a povinnosti sú jednostranne a bez 21. Pokiaľ ide o napadnutie, Ptk stanovuje, odôvodnenia dojednané na škodu jednej zo že ak je všeobecná podmienka zmluvy strán, pokiaľ: nekalá, poškodená strana môže túto pod mienku napadnúť (paragraf 209 ods. 1). Toto napadnutie sa musí písomne oznámiť druhej strane v lehote jedného roka. Po uplynutí tejto lehoty sa môže právo na napadnutie vykonať ešte prostredníctvom námietky proti tomu, kto žiada o plnenie povinností vyplý a) sa významným spôsobom vzďaľujú od vajúcich zo zmluvy [paragraf 236 ods. 1, 2 podstatných ustanovení, ktoré sa vzťahujú pism. c) a ods. 3]. na zmluvu; alebo
22. Pokiaľ ide o dôsledky, vyplývajúce z existencie týchto podmienok, Ptk v tejto súvislosti zakotvuje zásadu, podľa ktorej je b) sú v rozpore s predmetom a účelom zmluvy. zmluva neplatná v celom rozsahu, pokiaľ by zmluvné strany bez neplatnej zmluvnej pod mienky neboli zmluvu uzavreli (para graf 239).
3. Na zistenie nekalosti podmienky je potrebné preskúmať všetky okolnosti, ktoré existujú v čase uzavretia zmluvy, ktoré viedli zmluvné strany k jej uzavretiu, ako aj povahu II — Skutkový stav a konanie dohodnutej služby a vzťah sporej zmluvnej podmienky a ostatných zmluvných podmie nok alebo iných zmlúv" 6 . 23. Účastníkmi konania vo veci samej sú Ynos Kft (ďalej len „Ynos"), spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania v oblasti nehnuteľností, a pán Varga János, stavebník.
20. Pokiaľ ide o to, čo je teraz dôležité, je potrebné pripomenúť najmä ustanovenia Ptk týkajúce sa napadnutia nekalých podmienok 24. S úmyslom predať nedávno opravenú a podmienok, ktoré upravujú dôsledky, ktoré synovu nehnuteľnosť 7 na účel jej využitia ako vyplývajú z uvedenia týchto podmienok do zmlúv.
1 — 7. uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, że dotknutá nehnuteľnosť je vlastníctvom syna pána Vargu v podieli 232/1038. Naopak, nevyplýva, że by bol 6 — Neoficiálny preklad. vlastníkom ostatných podielov na nehnuteľnosti.
I - 377
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-302/04
centra obchodných kancelárskych priestorov 28. Keďže spoločnosť Ynos nedostala uzavrel pán Varga 10. januára 2002 so odmenu, obrátila sa na Súd v Szombathelyi. spoločnosťou Ynos zmluvu o sprostredkovaní Pred týmto súdom pán Varga okrem iného predaja nehnuteľnosti, ktorá sa opierala namietal, že druhá veta bodu 5 zmluvy o typovú zmluvu, ktorá obsahuje mnohé o sprostredkovaní, o ktorú sa opiera nárok všeobecné podmienky. spoločnosti Ynos, je nekalou podmienkou a že preto jej požadovaná odmena nepatrí. Podľa spoločnosti Ynos je táto námietka nedôvodná, keďže v tomto prípade neboli splnené kritériá uvedené v paragrafe 209/B Ptk, podľa ktorých sa posudzuje nekalosť 25. Na základe tejto zmluvy mala Ynos zmluvnej podmienky. nadobudnúť právo na odmenu vo výške 2 % z dohodnutej kúpnej ceny, keď bude spro stredkovanie úspešné. V bode 5 zmluvy sa upresňuje, že sprostredkovanie sa považuje za úspešné, pokiaľ sa zmluva uzavrie so zmluvným partnerom prostredníctvom spro stredkovateľa; v druhej vete toho istého bodu bolo tiež dohodnuté, že sprostredkovateľ má rovnako právo na odmenu v prípade, ak záujemca odmietne písomný návrh na kúpu 29. Vzhľadom na to, že „keďže je možné alebo nájom týkajúci sa nehnuteľnosti konštatovať, že z pohľadu žalovaného ide s rovnakou alebo vyššou cenou ako cena o nekalú podmienku, je potrebné rozhodnúť určená v zmluve o sprostredkovaní. vo veci vo svetle smernice", položil Súd v Szombathely Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES tieto prejudiciálne otázky:
26. Dňa 11. marca 2002 konatelia spoloč nosti Ynos, pán Varga a jeho syn (posledný uvedený ako predávajúci) a páni Ragasits a Kovács (ako kupujúci) podpísali „princi piálnu dohodu o uzavretí zmluvy", v ktorej určili kúpnu cenu nehnuteľnosti, a dohodli sa, že do 15. marca 2002 uzavrú zmluvu „1. Môže sa článok 6 ods. 1 [smernice alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. 93/13]..., ktorý uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky pou žité v zmluvách uzatvorených so spo trebiteľom zo strany preďajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, 27. K uvedenému dátumu však neboli uza vykladať v tom zmysle, že môže pred vreté ani kúpna zmluva, ani zmluva stavovať podklad pre také vnútroštátne o budúcej kúpnej zmluve. Napriek tomu sa ustanovenie, ako je ustanovenie para spoločnosť Ynos domnievala, že jej spro grafu 209 ods. 1 [Ptk], uplatnitelhé stredkovanie bolo úspešné, a požadovala v prípade, keď je preukázaná nekalá preto dohodnutú odmenu. povaha všeobecnej zmluvnej pod-
I-378
YNOS KFT.
mienky, podľa ktorého nekalé pod 31. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom mienky nezaväzujú spotrebiteľa ipso 21. júna 2005 sa zúčastnili maďarská iure, ale len ak spotrebiteľ urobí a španielska vláda, ako aj Komisia. výslovné vyhlásenie v tomto zmysle, teda ak úspešne napadne zmluvu?
III — Právny rozbor 2. Vyplýva z ustanovenia smernice, podľa ktorého zmluva zostáva záväzná pre strany za rovnakých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, že hoci nekalé podmienky 32. Ako už bolo u v e d e n é , Súd určené predajcom alebo dodávateľom v Szombathely položil tri otázky, z ktorých nezaväzujú spotrebiteľa podľa ich vnú dve sa týkajú podstaty sporu vo veci samej troštátneho práva, ale za absencie týchto a ich predmetom je výklad smernice 93/13, podmienok tvoriacich časť zmluvy by pričom tretia má predbežný a všeobecnejší predávajúci alebo dodávateľ neuzavrel charakter, ktorý sa týka právomoci Súdneho túto zmluvu so spotrebiteľom, zmluva dvora rozhodnúť v tomto konaní. nie je neplatná v celom rozsahu, pokiaľ je jej ďalšia existencia bez nekalých podmienok možná?
33. Pretože odpoveď na poslednú otázku môže spôsobiť, že odpovede na prvé dve otázky budú nadbytočné, domnievam sa, že je potrebné zmeniť poradie otázok polo 3. Je z pohľadu uplatnenia práva Spolo žených Súdnemu dvoru a opýtať sa pre čenstva relevantná skutočnosť, že spor dovšetkým, či boli položené v súlade vznikol pred pristúpením Maďarskej s ustanovením článku 234 ES. republiky k Európskej únii, ale po prispôsobení vnútroštátneho práva smernici?"
O právomoci Súdneho dvora
30. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred ložili písomné pripomienky maďarská vláda, rakúska vláda, lotyšská vláda, poľská vláda, 34. Vlády, ktoré predložili pripomienky, ako španielska vláda, česká vláda a Komisia. aj Komisia totiž v širokom rozsahu diskuto-
I - 379
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-302/04
vali o uplatniteľnosti smernice 93/13 na neho poriadku s citovanou smernicou, ktorej skutkové okolnosti, ktoré nastali pred pri ustanovenia presne opakuje. Odpoveď Súd stúpením Maďarska k Spoločenstvu (1. mája neho dvora na položené prejudiciálne otázky 2004), pričom podľa príslušných odpovedí je teda nevyhnutná na zabezpečenie toho, niektorí namietajú a iní obhajujú prípustnosť aby sa predpisy práva Spoločenstva a totožné týchto otázok, ktoré boli vo veci samej vnútroštátne právne predpisy vykladali rov položené Súdnemu dvoru. nako. Lotyšská vláda sa na druhej strane domnieva, že judikatúra už uznala právomoc Súdneho dvora rozhodnúť o výklade pred pisov Spoločenstva, keď prípad nie je upra vený právom Spoločenstva, ale vnútroštát nymi ustanoveniami, ktoré odkazujú na právo Spoločenstva alebo sa s ním zosúla- ďujú tým, že preberajú jeho obsah 8 .
35. Osobitne podľa rakúskej a španielskej vlády sa smernica 93/13 určite na tento prípad vzťahuje. Podľa ich názoru totiž z článkov 67 a 68 dohody o pridružení a z paragrafu 3 zákona 1/1994, ktorým bola táto dohoda ratifikovaná, bolo Maďarsko už pred pristúpením povinné prispôsobiť vnú troštátny právny poriadok ustanoveniam smernice. A práve na účel splnenia tejto 37. Opačný názor zastáva Komisia povinnosti malo Maďarsko prijať vnútro a maďarská a česká vláda, ktoré sa štátnu právnu úpravu týkajúcu sa nekalých z dôvodov, ktoré radšej rozoberiem neskôr podmienok, na ktorej zlučiteľnosť s právom (pozri ďalej body 41 až 43), domnievajú, že Spoločenstva sa teraz vnútroštátny súd pýta. keďže skutkové okolnosti nastali v roku 2002, keď ešte Maďarsko nepristúpilo k Únii, smernica 93/13 sa na spor vo veci samej nemohla uplatňovať, a jej výklad Súdnym dvorom teda nie je potrebný.
36. K rovnakému hoci inak odôvodnenému záveru dospela lotyšská vláda. Ak som dobre porozumel, táto vláda uznáva, že pred pristúpením nebola smernica 93/13 ako taká v Maďarsku uplatniteľná a že preto by sa mal 38. Musím predovšetkým pripomenúť, že predmetný prípad vyriešiť výlučne z hľadiska podľa článku 234 ES môže vnútroštátny súd maďarskej právnej úpravy o nekalých zmluv požiadať Súdny dvor, aby odpovedal na ných podmienkach, ktoré platili už v čase, keď nastali skutkové okolnosti sporu. Zdô razňuje však, že hoci táto právna úprava predchádzala pristúpeniu, má aj tak za cieľ 8 — V tejto súvislosti odkazuje lotyšská vláda na rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/88 a C-197/89, Zb. zabezpečiť zlučiteľnosť vnútroštátneho práv s. I-3763.
I-380
YNOS KFT.
prejudiciálnu otázku, pokiaľ považuje odpo 41. Toto podľa môjho názoru nastalo veď na túto otázku za „nevyhnutnú" pre v predmetnom prípade. Súhlasím totiž vydanie vlastného rozhodnutia. s maďarskou a českou vládou a s Komisiou, ktoré tvrdia, že v spore vo veci samej sa smernica nemôže uplatniť, ani sa na ňu nemôžu odvolávať jednotlivci, keďže skut kové okolnosti nastali v roku 2002, keď ešte Maďarsko nepristúpilo k Únii, a teda táto smernica pre neho nebola záväzná 11.
39. Ako je známe, Súdny dvor si v rámci hodnotenia vykonávaného vnútroštátnymi sudcami vyhradil priestor na posúdenie nevyhnutnosti a opodstatnenosti otázok položených Súdnemu dvoru až po možnosť v prípade potreby odmietnuť prejudiciálnu otázku z dôvodu neprípustnosti. Pri viace 42. V tejto súvislosti je totiž akt o pristúpení rých príležitostiach „sa domnieval, že veľmi jasný. Jeho článok 2 ustanovuje, že iba nemôže odpovedať na prejudiciálnu otázku, „odo dňa pristúpenia" budú ustanovenia ktorú položil vnútroštátny súd, pokiaľ je pôvodných zmlúv a aktov už prijatých zrejmé, že požadovaný výklad predpisu práva orgánmi „záväzné pre nové členské štáty Spoločenstva alebo posúdenie jeho platnosti a budú sa uplatňovať". Okrem toho podľa nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťami článkov 53 a 54 sa iba od tejto chvíle tieto alebo s predmetom sporu vo veci samej, štáty považujú za adresátov existujúcich [alebo] ak problém je hypotetickej povahy" . smerníc a musia prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, čo pre skúmanú smernicu nie je stanovené.
40. Z tohto hľadiska Súdny dvor vylúčil svoju právomoc v prípade, pokiaľ je „zrejmé, že sa ustanovenie práva Spoločenstva, ktoré má Súdny dvor vyložiť, nemôže uplatniť" 10. 43. Z hľadiska týchto jasných ustanovení sa musia vykladať aj články 67 a 68 pred chádzajúcej dohody o pridružení, ktorá 9 - Rozsudok z 13. júla 2000, Idéal tourisme. C-36/99, Zb. nadobudla účinnosť 1. februára 1994, ktoré s. 1-6049, bod 20. Pozri tiež rozsudky zo 16. júla 1992, Lourenço Dias, C-343/90, Zb. s. I-4673, body 17 a 18; sa, ako správne podotkli maďarská vláda zo 16. júla 1992, Meilicke, C-83/91, Zb. s. 1-4871, bod 25; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. 1 4921, bod 61; z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. s. 1 1157, bod 52 a z 21. januára 2003, Bacardi-Martini a Cellier des Dauphins, C-318/00, Zb. s. 1-905. 11 — V tejto súvislosti pozri stanovisko, ktoré vyslovil Súdny dvor 10 — Rozsudok z 5. decembra 1996, Reisdorf, C-85/95. Zb. v obdobnej veci v rozsudku z 15. júna 1999, Andersson s. 1-6257. bod 16. a Wåkerås-Andersson, C-321/97, Zb. s. I-3551, bod 3.
I - 381
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO — VEC C-302/04
a Komisia, obmedzujú na ustanovenie, že stva, ktorých výklad sa požaduje, ale iba „hlavnou podmienkou hospodárskej integrá vnútroštátne ustanovenia, ktoré odkazujú na cie Maďarska do Spoločenstva je zbližovanie právo Spoločenstva alebo sa s ním zosúla- existujúcich a budúcich legislatívnych pred dujú. 12 pisov Maďarska s predpismi Spoločenstva" a že preto musí Maďarsko „vyviň [úť] úsilie na zabezpečenie čo najväčšej možnej zlučitel'- nosti jeho legislatívnych predpisov", najmä predpisov v oblasti „ochrany spotrebiteľa", „s predpismi Spoločenstva".
46. Inými slovami, hoci aj s určitou núteno- sťou je možné rozšíriť logiku, na ktorej spočíva táto judikatúra aj na skúmaný prípad, hoci v tomto prípade sa namieta uplatniteľ- nosť práva Spoločenstva z dôvodu časovej pôsobnosti.
44. Teda na rozdiel od tvrdení rakúskej a španielskej vlády neukladali citované články Maďarsku povinnosť zosúladiť smernicu 93/13 v okamihu, ktorý predchádzal oka mihu, ktorý bol jasne ustanovený aktom o pristúpení, ale ako pripomenula Komisia, iba povinnosť „vyvinúť úsilie" „na zabezpe čenie čo najväčšej možnej zlučiteľnosti" 47. Dalo by sa teda povedať aj vo vzťahu ku vnútroštátneho právneho poriadku skúmanému prípadu, že „pokiaľ vnútroštátna s právnym poriadkom Spoločenstva tak, aby právna úprava", akou je maďarská právna sa umožnila „hospodárska integrácia Maďar úprava o nekalých podmienkach, „je v súlade ska do Spoločenstva" a jeho budúce pristú s právom Spoločenstva, pre riešenia, ktoré penie k Spoločenstvu. prináša vo vnútroštátnej situácii..., existuje určitý záujem Spoločenstva, aby sa ustano venia alebo pojmy, prevzaté z práva Spolo čenstva vykladali rovnako bez ohľadu na podmienky, v ktorých sa uplatňujú, aby sa 13 vylúčili budúce rozdiely vo výklade" .
12 — Pozri rozsudky Dzodzi, už citovaný; z 8. novembra 1990, Gmurzynska-Bscher, C-231/89, Zb. s. I-4003; z 25. júna 1992, 45. Opačný názor by sa mohol oprieť tak, Federconsorzi, C-88/91, Zb. s. I-4035; z 12. novembra 1992, Fournier, C-73/89, Zb. s. I-5621; zo 17. júla 1997, Giloy, ako to urobila lotyšská vláda, o ustálenú C-130/95, Zb. s. I-4291; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161; z 26. novembra 1998, Bronner, judíkatúru Súdneho dvora, ktorá pripúšťa C-7/97, Zb. s. I-7791; z 11. januára 2001, Koflsa Italia, C-1/99, prípustnosť návrhu na začatie prejudiciál- Zb. s. I-207; z U. októbra 2001, Adam, C-267/99, Zb. s. 1-7467 a z 15. januára 2002, Andersen og jensen, C-43/00, neho konania, keď sa z dôvodu ich osobnej Zb. s. I-379. V opačnom zmysle pozri rozsudok z 28. marca 1995, Kleinwort Benson, C-346/93, Zb. s. I-615. alebo vecnej pôsobnosti na spor vo veci 13 — Rozsudky Dzodzi, už citovaný, bod 37 a Giloy, už citovaný, samej neuplatňujú predpisy práva Spoločen bod 28. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I-382
YNOS KFT.
48. Keby sa postupovalo podl'a tejto logiky, ešte jasnejšie dôvody neprípustnosti tohto bolo by možné vyhlásiť tento návrh na návrhu na začatie prejudiciálneho konania. začatie prejudiciálneho konania za prípustný.
52. V prvom rade sa mi zdá, že uznesenie 49. Musím však povedať, že tento záver by maďarského súdu neobsahuje podstatné ma trochu dostal do rozpakov. náležitosti pre rozhodnutie Súdneho dvora.
53. Z tohto hľadiska by som napríklad 50. Keby bol totiž prijatý, mohol by ešte viac mohol poznamenať, že z uznesenia rozšíriť judikatúru, ktorá podľa môjho o návrhu na začatie prejudiciálneho konania názoru musí byť výnimočná, keďže, ako to ani jasne nevyplýva, či sa pán Varga môže namietala právna veda ako aj niektorí považovať za „spotrebiteľa", hoci týmto generálni advokáti, rozširuje rozsah prejudi- postavením sa v tomto prípade podmieňuje ciálnej právomoci Súdneho dvora až do uplatňovanie a relevancia smernice 93/13. krajných medzí (ak ich dokonca neprekra čuje) tým, že mu umožňuje rozhodovať v prípadoch, v ktorých sa zjavne právo Spoločenstva neuplatňuje na spor vo veci samej a existuje iba budúci, a teda čisto hypotetický záujem na jeho jednotnom výklade. 1415 54. Ale odhliadnuc od toho podotýkam, že celá prejudiciálna otázka, počínajúc od jej relevancie na účely rozhodnutia vo veci samej, je vymedzená v podstate na základe tvrdení jedného z účastníkov a navyše vnú troštátny súd ešte o dôvodnosti týchto tvrdení nerozhodol. 51. Nemám dôvod predlžovať rozbor pri tejto otázke a pri spore, ktorý vyvolala; podľa môjho názoru totiž v tomto prípade existujú 16 — Je totiž známe, że táto smernica sa vzťahuje iba na „zmluv[y] u z a t v o r e n [ é | medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom" (článoK 1) a že „spotrebiteľ' znamená „akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá... koná s cieľom, nevzťahu júcim sa k jeho obchodom podnikaniu alebo povolaniu" 14 — Pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát [článok 2 písm. b)]. Mám veľké pochybnosti o tom, že sa Tesauro vo veci Kleinwort-Benson a generálny advokát Rutz- v tomto zmysle môže za „spotrebitel'Ial" považovať stavebník, larabo Colomer vo veci Kolísa Italia, oba už citované akým je pán Varga, ktorý potom, ako opravil nehnuteľnosť na v poznáme pod čiarou 12. účel jej využívania ako centrum pre obchodné kancelárske 15 — 7-dá sa, że uznesenie z 26. apríla 2002, VIS Farmaceutici priestory s úmyslom predať túto nehnuteľnosť uzavrie Istituto scientifico delle Venezie, C-454/00, neuverejnený zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti s určitou v Zbierke, bod 21 podporuje rozpaky generálneho advokáta. spoločnosťou (pozri vyššie body 23 a 24).
I - 383
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — A. TIZZANO — VEC C-302/04
55. V uznesení je totiž uvedené: na jednej tak by bol podstatný výklad smernice 93/13, strane, že podľa žalovaného (pána Vargu) ktorá upravuje tento druh podmienok druhá veta bodu 5 zmluvy o sprostredkovaní, v spotrebiteľských zmluvách. ktorá uznáva, že sprostredkovateľ má rov nako právo na odmenu v prípade, ak záujemca odmietne písomný návrh na kúpu alebo nájom týkajúci sa nehnuteľnosti s rovnakou alebo vyššou cenou ako cena určená v zmluve o sprostredkovaní, „je nekalou podmienkou"; na druhej strane, že podľa žalujúcej spoločnosti (Ynos) „nejde 58. Pri absencii stanoviska vnútroštátneho o nekalú podmienku, keďže v paragrafe 209/ súdu o tejto veci teda ostane relevancia B Ptk (uplatnitel'né vnútroštátne právo) sú prejudiciálnej otázky na účely rozhodnutia presne vymedzené kritériá, podľa ktorých sa v konaní vo veci samej spojená výlučne posudzuje nekalost'zmluvnej podmienky". s prípadným prijatím tvrdenia pána Vargu, o ktorom vnútroštátny súd ešte nerozhodol.
59. Musím však pripomenúť, že podľa zná 56. Súd v Szombathely sa však pri uvádzaní mej a ustálenej judikatúry „na účely toho, aby dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, aby položil sa Súdnemu dvoru umožnil výkon jeho úlohy prejudiciálnu otázku, obmedzuje na tvrdenie, (podľa článku 234 ES) v súlade so Zmluvou, že „z pohľadu žalovaného ide o nekalú je nevyhnutné, aby v prípade, ak to zo spisu podmienku, a preto je potrebné rozhodnúť nevyplýva jednoznačne, vnútroštátne súdy vo veci vo svetle smernice". objasnili dôvody, na základe ktorých pova žujú odpoveď na nimi položené prejudiciálne otázky za nevyhnutnú pre vyriešenie « 17 sporu
57. Takýmto spôsobom vnútroštátny súd preukazuje, že zakladá nevyhnutnosť výkladu 60. Toto sa však v tomto prípade nestalo. smernice 93/13, a teda relevanciu polo Tým totiž, že Súd v Szombathely nezaujal žených otázok, iba na tvrdeniach žalovaného, stanovisko k uvedenej predchádzajúcej ktorý práve tvrdí, že v predmetnom prípade otázke (k existencii nekalej podmienky ide o nekalú podmienku. Naopak, vnútro štátny súd vôbec neuvádza, či podľa jeho názoru o takúto podmienku ide, pretože sa 17 — Rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, obmedzuje na tvrdenie, že keby to tak bolo, bod 17.
I-384
YNOS KFT.
v tomto prípade), neobjasnil, z akých dôvo povedá požiadavkám ustanoveným dov je pre jeho rozhodnutie vo veci samej v spomínanom ustanovení smernice (absen potrebné, aby Súdny dvor vyložil smer cia individuálnej dohody a značná nerovno- nicu 93/13 o nekalých podmienkach váha v zmluvných právach a povinnostiach). v spotrebiteľských zmluvách. Takto by totiž Súdny dvor nakoniec uplat ňoval na konkrétny prípad právo Spoločen stva, o ktorého výklad sa žiada, pričom by vykonal úlohu, ktorá neprináleží jemu, ale iba vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o spore vo veci samej 19.
61. Na druhej strane sa ani nedomnievam, že Súdny dvor môže nahradiť vnútroštátny súd a určiť, či je bod 5 zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi spoločnosťou Ynos a pánom Vargom nekalou podmienkou. Pripomínam totiž, že podľa ustálenej judika- 63. Vzhľadom na vyššie uvedené sa musí túry „úloha Súdneho dvora sa obmedzuje na namietať, že to, čo vnútroštátny súd žiada od to, že poskytuje vnútroštátnemu súdu výkla Súdneho dvora, je v skutočnosti iba poradné dové prvky nevyhnutné pre rozhodnutie veci, stanovisko. Nielen to, pri dôkladnejšom ktorá mu bola predložená, pričom do právo pohľade tento súd žiada o stanovisko, kto moci vnútroštátneho súdu patrí uplatňovať rého predmetom sa zdajú byť čisto hypote právne predpisy tak, ako ich vykladá Súdny tické otázky, keďže je prinajmenšom dvor, na konkrétny prípad" 18. pochybné, že rozhodnutie Súdneho dvora bude užitočné pre rozhodnutie sporu vo veci samej.
62. Preto by Súdny dvor mohol tiež vyložiť článok 3 smernice, ktorý vymedzuje, že nekalou podmienkou je akákoľvek pod 64. Ak totiž z dôvodu vyššie uvedených mienka, „ktorá nebola individuálne dohod hľadísk neobsahuje uznesenie o návrhu na nutá" a ktorá „napriek požiadavke dôvery začatie prejudiciálneho konania nevyhnutné spôsobí značnú nerovnováhu v právach údaje, na druhej strane poskytuje prvky, a povinnostiach strán vzniknutých na ktoré vážne spochybňujú relevanciu roz základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa", ako hodnutia Súdneho dvora pre odpoveď na sa zdá, že navrhuje Komisia. Nemohol by prvé dve položené prejudiciálne otázky. však v žiadnom prípade nahradiť Súd v Szombathely, aby určil, či zmluvná pod mienka namietaná pred týmto súdom zod 19 — O to viac, že v takom prípade sa zdá, że kvalifikácia zmluvnej podmienky predpokladá — ako to okrem iného požaduje aj článok 4 smernice (pozri vyššie bod 12) — presné hodnotenie „všetkých okolnosti" súvisiacich s uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní, ako aj pozorné preskúmanie vnútroštátnej 18 - Pozri rozsudky z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, judikatúry, týkajúcej sa vymedzenia predmetu tohto zmluv C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 11 a z 27. septembra 2001, ného typu, ktorá zjavne nie je homogénna, na konštatovanie Bacardi, C-253/99, Zb. s. 1-6493, bod 58. čoho sa vnútroštátny súd obmedzuje vo svojom uznesení.
I - 385
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-302/04
65. Z toho, čo uvádza vnútroštátny súd, totiž o sprostredkovaní je nekalou podmienkou, vyplýva, že: a teda nezaväzuje pána Vargu, prvá otázka by ostala aj tak irelevantná. Keďže totiž v tomto prípade bola neplatnosť zmluvnej podmienky uplatnená formou námietky, ako to umož ňuje vnútroštátne právo (pozri bod 21 vyš šie), nie je na účely sporu vo veci samej i) spoločnost'Ynos žiada úhradu odmeny za potrebné vedieť, či vyhlásenie neplatnosti vykonané sprostredkovanie, pričom svoj zmluvnej podmienky je výsledkom námietky nárok opiera o bod 5 zmluvy; alebo či by sa aj tak mohlo dosiahnuť uznanie neúčinnosti zmluvnej podmienky súdom z úradnej moci.
ii) pán Varga namieta proti tomuto nároku, pričom vykonáva svoje právo vznesením námietky o nekalej povahe zmluvnej pod mienky; 68. Vzhľadom na tieto isté okolnosti sa mi zdá pochybná aj relevancia odpovede na druhú otázku, ktorou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 6 ods. 1 smernice bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je maďar ská právna úprava, ktorá ustanovuje, že iii) spoločnosť Ynos odpovedá, že táto pokiaľ existuje nekalá podmienka, zmluva zmluvná podmienka nie je nekalá, a teda ostane v ostávajúcej časti záväzná, iba ak by z tohto hľadiska je úplne platná. ju zmluvné strany boli uzavreli aj bez tejto zmluvnej podmienky.
66. Vzhľadom na tieto okolnosti sa mi zdá, že môžem predovšetkým považovať odpoveď na prvú otázku, v ktorej sa vnútroštátny súd 69. Ako som už totiž uviedol, spoločnosť pýta, či článok 6 ods. 1 smernice 93/13 bráni Ynos žiada úhradu odmeny, pričom tento takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa n á r o k o p i e r a o bod 5 zmluvy ktorej sa môže vyhlásiť, že nekalá podmienka o sprostredkovaní. Rozhodujúce v tomto nezaväzuje spotrebiteľa iba vtedy, ak ju prípade je teda vedieť, či táto zmluvná výslovne namietal, za zjavne irelevantnú. podmienka je nekalá, a teda či je záväzná pre spotrebiteľa. Naopak, je úplne irele vantné vedieť, či a za akých podmienok sa rozširuje neplatnosť zmluvnej podmienky považovanej za nekalú na ostatné ustanove nia zmluvy. Ak je totiž bod 5 zmluvy 67. Ako totiž správne pripomenula maďar neplatný, či táto neplatnosť ostane obme ská vláda, aj keď sa pripustí, že bod 5 zmluvy dzená iba na tento bod, alebo sa rozšíri aj na
I-386
YNOS KFT.
ostatné zmluvné podmienky, spoločnosť ods. 1 smernice 93/13 bráni takej vnútro Ynos nebude mať právo na dohodnutú štátnej právnej úprave, podľa ktorej sa môže odmenu, ktorá sa opiera práve o tento vyhlásiť, že nekalá podmienka nezaväzuje zmluvný bod. spotrebiteľa iba vtedy, ak ju výslovne namie tal.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa preto domnievam, že otázky, ktoré položil súd v Szombathelyi, majú jednak čisto hypotetickú povahu a jednak sa nejavia relevantnými pre rozhodnutie sporu vo veci samej. V dôsledku toho navrhujem, aby 73. V tejto súvislosti súhlasím so španiel Súdny dvor vyhlásil, že nemá právomoc na skou vládou a s Komisiou, ktoré tvrdia, že ich zodpovedanie. odpoveď na túto otázku jasne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora.
71. Pre prípad, že by Súdny dvor nechcel postupovať týmto spôsobom, ako aj z dôvodov úplnosti rozboru považujem za vhodné preskúmať aj tak dve vecné otázky, ktoré sa týkajú výkladu článku 6 ods. 1 smernice 93/13. 74. Už dvakrát totiž Súdny dvor potvrdil, že „ochrana zabezpečená spotrebiteľom smer nicou spôsobuje, že vnútroštátny súd... môže z úradnej povinnosti posúdiť protiprávnosť zmluvnej podmienky". Totiž „možnosť súdu posúdiť z úradnej povinnosti protiprávnosť zmluvnej podmienky je vhodným prostried O veci samej kom na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 6 smernice, ktorým je zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, ako aj cieľa článku 7, keďže toto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok, a preto môže prispieť k tomu, aby O prvej otázke sa prestali nekalé podmienky uvádzať do zmlúv uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom" 20.
20 — Pozri rozsudky z 27. júna 2000. Océano Grupo Editorial 72. Ako bolo uvedené, prvou otázkou sa a Salvat Editores, C- 240/98 aż C-244/98, Zb. s. I-4941. body 28 a 29 a z 21. novembra 2002, Colidis, C-473/00, Zb. v podstate vnútroštátny súd pýta, či článok 6 s. I-10875, bod 32.
I -387
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-302/04
75. Vzhľadom na túto judikatúru sa mi preto podľa ich vnútroštátneho práva neboli zdá jasné, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre podľa ktorej sa môže vyhlásiť, že nekalá strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez podmienka nezaväzuje spotrebiteľa iba vtedy, nekalých podmienok" 2 1 . ak ju výslovne namietal.
O druhej otázke 79. Podľa tohto ustanovenia je teda bežným dôsledkom existencie nekalej podmienky v zmluve neúčinnosť iba tejto zmluvnej podmienky a zachovanie ostatných ustano vení dohody, ktorá po vylúčení nerovnováhy na škodu spotrebiteľa naďalej zaväzuje zmluvné strany. Toto všeobecné pravidlo 76. Druhou otázkou sa vnútroštátny súd neplatí iba vtedy, ak táto zmluva nemôže pýta, či článok 6 ods. 1 smernice bráni takej objektívne existovať bez nekalej podmienky; vnútroštátnej právnej úprave, akou je maďar a teda nie vtedy, ak sa podľa posúdenia ská právna úprava, ktorá ustanovuje, že a posteriori zdá, že jedna zo zmluvných strán pokiaľ existuje nekalá podmienka, zmluva (pravdepodobne predajca alebo dodávateľ, ostane v ostávajúcej časti záväzná, iba ak by ktorý ju vyhotovil,) by neuzavrela dohodu ju zmluvné strany boli uzavreli aj bez tejto bez tejto podmienky. zmluvnej podmienky.
77. Rovnako ako rakúska a poľská vláda 80. Tento výklad potom potvrdzuje aj účel a Komisia sa domnievam, že odpoveď na skúmaného ustanovenia a, všeobecnejšie túto otázku musí byť kladná, keďže sa zdá, že povedané, smernice. Ako som pripomenul táto právna úprava je v rozpore so znením, vyššie, smernica totiž sleduje skôr vyváženie ako aj s účelom smernice. zmluvného postavenia spotrebiteľa tým, že zabraňuje tomu, aby bol „viazaný nekalou podmienkou", ako ochranu zmluvnej slo body zmluvných strán a ešte menej ochranu predajcu alebo dodávateľa, ktorý by naopak mohol mať záujem na tom, aby sa oslobodil od povinností zo zmluvy, ktorá je pre neho po vyvážení menej výhodná. 78. V zmysle článku 6 ods. 1 totiž „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotre biteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa 21 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát
I-388
YNOS KFT.
81. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa ustanovuje, že pokiaľ existuje nekalá pod preto domnievam, že článok 6 ods. 1 smer mienka, zmluva ostane v ostávajúcej časti nice bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, záväzná, iba ak by ju zmluvné strany boli akou je maďarská právna úprava, ktorá uzavreli aj bez tejto zmluvnej podmienky.
IV - Návrh
82. Na základe predchádzajúcich úvah preto navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré mu položil Szombathelyi Városi Bíróság.
Subsidíame pre prípad, že Súdny dvor vyhlási, že má túto právomoc, navrhujem, aby odpovedal takto:
1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/CEE z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa môže vyhlásiť, že nekalá podmienka nezaväzuje spotrebiteľa iba vtedy, ak ju výslovne namietal.
2. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/CEE z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je maďarská právna úprava, ktorá ustanovuje, že pokiaľ existuje nekalá podmienka, zmluva ostane v ostávajúcej časti záväzná, iba ak by ju zmluvné strany boli uzavreli aj bez tejto zmluvnej podmienky.
I - 389