C-308/04

SGL CARBON/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 1

1. Toto konanie sa týka odvolania podaného vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľova­ SGL Carbon AG (ďalej len „SGL“) proti nie hospodárskej súťaže v rámci spoločného rozsudku Súdu prvého stupňa z 29. apríla trhu“. 2004 Tokai Carbon Co. Ltd a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01) (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

3. Komisia môže také konanie sankcionovať uložením pokút podnikom, ktoré sa do neho zapojili.

I — Právna úprava

4. Článok 15 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implemen­ A — Článok 81 ES a nariadenie č. 17/62 tujúce články [81] a [82] zmluvy 2 (ďalej len „nariadenie č. 17“) stanovuje:

B — Usmernenia

b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na žiadosť podanú podľa článku 11 (3) alebo (5)… .

5. Oznámenie Komisie nazvané „Usmerne­ nia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO“ 3 (ďalej len „usmernenia“) vo svojej preambule uvá­ 2. Komisia môže rozhodnutím uložiť pod­ dza: nikom alebo združeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kaž­ dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:

„Zásady… načrtnuté by mali zabezpečiť priehľadnosť a nestrannosť rozhodnutí Komisie, rovnako v očiach podnikov, ako aj v očiach Súdneho dvora, pričom právomoci Komisie stanovovať pokuty v rozmedzí 10 % a) porušili článok [81] (1) alebo článok celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na [82] zmluvy, … základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa však musia riadiť koherentnou a nediskriminačnou poli­ tikou, konzistentnou s cieľmi sledovanými penalizáciou porušení pravidiel súťaže.

… 3 — Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171.

I - 5984

I - 5985

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

II — Skutkové okolnosti a sporné roz­ približne každých osem hodín spotre­ hodnutie bovaná jedna elektróda. Výroba elek­ tródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby ničím nahradiť.

9. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej žaloby takto: 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú približne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických „1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia oblúkových peciach… zistila účasť rozličných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodár­ skom priestore (ďalej len ,dohoda EHP‘) v odvetví grafitových elektród.

…

2 Grafitové elektródy sa používajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúko­ vých peciach. Výroba ocele v týchto 5 Technologické zlepšenia v 80. rokoch peciach spočíva hlavne v recyklácii, pri umožnili podstatné zníženie spotreby ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oce­ zo železnej rudy vo vysokých kyslíko­ liarsky priemysel prešiel v tomto období vých peciach oceľový odpad spracúva na významnou reštrukturalizáciou. Pokles novú oceľ. V elektrickej oblúkovej peci dopytu po elektródach viedol sa na roztavenie oceľového šrotu po­ k reštrukturalizácii svetového elektró­ užívadeväť elektród spojenýchdostĺpcov dového priemyslu. Mnoho závodov bolo po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je zatvorených.

10 Proti SGL… boli v Spojených štátoch v mene skupiny odberateľov podané žaloby na náhradu trojnásobku škody — ceny grafitových elektród mali byť a úrokov (triple damages). určované na svetovej úrovni,

I - 5987

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

— cenové rozhodnutia každej spoloč­ 14 V Rozhodnutí sa ďalej uvádza, že tieto nosti mal prijímať výlučne prezident základné princípy boli realizované stret­ alebo generálni riaditelia, nutiami kartelu, ktoré sa konali na niekoľkých úrovniach: stretnutia ‚mana­ žérov‘, ‚pracovné‘ stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované špecific­ kým trhom a dvojstranné vzťahy medzi - ,domáci výrobca' mal určiť trhovú podnikmi. cenu na svojom ,území' a ostatní výrobcovia mali túto cenu ,dodržia­ vať‘,

…

- na ,nedomácich' trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil žiaden ,domáci' výrobca, sa ceny určovali dohodou, 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v Rozhodnutí Komisia uložila dotknu­ tým podnikom pokuty, ktorých výška bola vypočítaná v súlade s metodológiou uvedenou v [usmerneniach]… - ,nedomáci' výrobcovia sa mali zdržať agresívnej hospodárskej súťaže a stiahnuť sa z ,domácich' trhov iných výrobcov,

18 Článok 4 výroku nariaďuje dotknutým IV — Odvolanie podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia Roz­ hodnutia, v opačnom prípade sú povinné zaplatiť úrok vo výške 8,04 %.“ 12. SGL navrhuje, aby Súdny dvor:

III — Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok — uznal žalobné dôvody uplatnené v prvostupňovom konaní a zrušil časť napadnutého rozsudku vo veci T-239/01 v rozsahu, v akom ním bola 10. SGL, rovnako ako aj ostatné podniky, zamietnutá žaloba podaná proti člán­ ktorým bolo určené sporné rozhodnutie, kom 3 a 4 rozhodnutia Komisie podali do kancelárie Súdu prvého stupňa z 18. júla 2001, 20. októbra 2001 žaloby o neplatnosť uvede­ ného rozhodnutia.

11. V napadnutom rozsudku Súd prvého — subsidiárne znížil príslušnú pokutu ulo­ stupňa najmä rozhodol a vyhlásil: ženú odvolateľovi článkom 3 rozhodnu­ tia Komisie a úrok splatný počas trvania akéhokoľvek súdneho konania, ako aj úroky z omeškania určené jeho článkom 4 v spojení s listom Komisie z 23. júla 2001,

2. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: — subsidiárnejšie, vrátil vec Súdu prvého stupňa na účely opätovného posúdenia — výška pokuty uloženej žalobcovi článkom so zreteľom na právny názor Súdneho 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na dvora, 69 114 000 eur,

— v zostávajúcej časti sa žaloba zamieta,

— zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ ..." nia.

14. SGL uplatňuje sedem odvolacích dôvo­ dov: — Siedmy odvolací dôvod sa zaoberá určením úrokov z omeškania.

— Prvý odvolací dôvod namieta porušenie zásady ne bis in idem.

VI — Analýza — Druhý odvolací dôvod sa týka stanove­ nia základnej čiastky, konkrétne jej nezníženia. Úvodné poznámky

— Tretí odvolací dôvod sa vzťahuje na 25 % zvýšenie základnej čiastky (kvôli priťažujúcej okolnosti) z dôvodu, že 15. Odvolateľ v tejto veci, rovnako ako SGL upozornil ostatných členov kartelu odvolateľ vo veci C-289/04 P, v ktorej tiež pred vyšetrovaním v roku 1997. dnes prednášam svoje návrhy, predložil

I - 5990

SGL CARBON/KOMISIA

5 — Rozsudok zo 7. júna 1983, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825. 6 — Tamže, bod 105. 7 — Tamže, bod 106.

I - 5991

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

od nich v individuálnom prípade odkloniť relevantný obrat hral prevažnú a relatívne bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so mechanickú úlohu.“9 Tiež uviedol, že „... zásadou rovnosti zaobchádzania. Je jasné, že usmernenia obsahujú rozličné flexibilné Komisia môže svoje usmernenia upraviť, prvky umožňujúce Komisii vykonávať svoju pričom takto upravené usmernenia môžu diskrečnú právomoc v súlade byť uplatňované až odo dňa ich prijatia. s ustanoveniami článku 15 nariadenia č. 17

vo svetle interpretácie Súdneho dvora...".10

8 — Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P 9 — Bod 260. a C-213/02 P, Zb. s. I-5425. 10 — Bod 267.

I - 5992

SGL CARBON/KOMISIA

24. Ďalej, pokiaľ spĺňa spolupráca zo strany poľahčujúce okolnosti. Komisia potom zní­ podniku s Komisiou podmienky spolupráce žila pokutu o 30 % na základe oznámenia na účely oznámenia o spolupráci, ďalším o spolupráci. Súd prvého stupňa sumu krokom bude uplatnenie uvedeného ozná­ pokuty znížil, pretože Komisia správne menia. neocenila spoluprácu zo strany SGL. Uve­ dený aspekt predstavuje predmet odvolania vo veci C-301/04 P, v ktorom tiež dnes prednesiem svoje návrhy. Toto odvolanie, ako som už uviedol, sa do značnej miery sústreďuje na rozličné kroky v procese sta­ novenia pokuty.

I - 5993

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

29. Teda žalobné dôvody musia byť ozna­ a na druhej strane orgánmi Spojených štátov čené za neprípustné v rozsahu, v akom sa a Kanady jasne nesledovali rovnaké ciele. domáhajú opätovného všeobecného preskú­ Cieľom prvých uvedených konaní a pokút mania pokút. bolo zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie alebo EHP, zatiaľ čo cieľom neskôr uvedených konaní a pokút bolo chrániť trh Spojených štátov alebo Kanady. Uplatnenie zásady ne bis in idem je podmienené nielen totožnosťou porušení a sankcionovaných osôb, ale tiež jednotnosťou chránených práv. Uvedený A — Prvý odvolací dôvod: porušenie zásady záver je podporený rozsahom pôsobnosti ne bis in idem zásady, že druhá sankcia nemôže byť uložená za ten istý trestný čin, ako je uvedená v článku 4 protokolu č. 7 EDĽP. Zo znenia článku 4 je jasné, že zamýšľaným účinkom 30. V konaní na prvom stupni SGL tvrdil, že zásady je výlučne zabrániť súdom ktorého­ Komisia tým, že odmietla odpočítať z pokuty koľvek daného štátu, aby stíhali alebo potres­ uloženej svojím sporným rozhodnutím sumu tali dotknutú osobu za trestný čin, za ktorý pokút, ktoré už boli uložené v Spojených už bola v tom istom štáte oslobodená alebo štátoch a v Kanade, porušila pravidlo zaka­ odsúdená. Na druhej strane zásada ne bis in zujúce dvojité sankcie za to isté porušenie. idem nebráni viacnásobnému trestnému stíhaniu alebo potrestaniu osoby v dvoch alebo viacerých rozličných štátoch za to isté správanie. 11

vedúcej k prijatiu takých spoločných pravi­ 36. V spojitosti s tým Súd prvého stupňa diel, ako sú tie, ktoré sú obsiahnuté pripomenul, že v uvedenom rozsudku Súdny v uvedenom dohovore, ktorým sa vykonáva dvor vyslovil (bod 3), že „je iba nevyhnutné Schengenská dohoda. Žalobcovia nepouká­ rozhodnúť otázku, či môže mať aj Komisia zali na žiadnu záväznú dohodu medzi povinnosť započítať pokutu uloženú orgánmi Spoločenstvom a tretími štátmi, ako naprík­ tretieho štátu proti inej pokute, ak je lad Spojené štáty alebo Kanada, ktorá by v predmetnej veci konanie žalobcu, ktoré takýto zákaz stanovovala“. 12 mu vytýka Komisia, na jednej strane a konanie žalobcu, ktoré mu vytýkajú orgány [Spojených štátov] na strane druhej, totožné“ a poznamenal, že „z uvedenej pasáže je jasné, že Súdny dvor - ani zďaleka nerozhodujúc o otázke, či má Komisia započítať sankciu uloženú orgánmi tretieho štátu vtedy, keď sú skutkové okolnosti, z ktorých Komisia obvi­ 34. Súd prvého stupňa uznal, že „článok 50 ňuje podnik rovnaké, ako sú skutkové Charty základných práv Európskej únie okolnosti, ktoré uvádzajú uvedené orgány uvádza, že nikto nemôže byť opätovne - považoval totožnosť skutkových okolností stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní uvádzaných Komisiou a orgánmi tretieho za trestný čin, za ktorý už bol právoplatne štátu za predbežnú podmienku uvedenej oslobodený alebo odsúdený v rámci únie otázky“.15 v súlade so zákonom. Je však jasné, že úmyslom bolo to, aby sa uvedená charta uplatňovala iba v rámci územia únie a rozsah práva uvedeného v článku 50 je výslovne obmedzený na prípady, kedy bolo o prvom oslobodení alebo odsúdení rozhodnuté v rámci únie.“ 13

40. SGL tvrdí, že Komisia bola povinná započítať pokuty už uložené orgánmi tretích štátov za rovnaké porušenie. To vyplýva zo 38. V každom prípade Súd prvého stupňa zásady ne bis in idem a v každom prípade zo ďalej uviedol, že „ak by sa aj malo a contrario zásady proporcionality. V uvedenom ohľade z rozsudku vo veci Boehringer vyvodiť, že sa SGL sťažuje, že Súd prvého stupňa Komisia je v skutočnosti povinná započítať nesprávne vyložil rozsudok vo veci Boehrin­ akúkoľvek sankciu uloženú orgánmi tretieho ger. SGL tvrdí, že zásadu ne bis in idem štátu vtedy, keď sú skutkové okolnosti, možno vyjadriť dvoma spôsobmi, jedným z ktorých je predmetný podnik obviňovaný doslovným a ďalším širším. Doslovný výklad Komisiou rovnaké, ako sú tie, z ktorých ho — aspoň tak, ako je uplatniteľný obviňujú prvé uvedené orgány, treba zdôraz­ v Spoločenstve — sa týka skutočného zákazu niť, že bez ohľadu na to, že rozsudok v tom zmysle, že druhé stíhanie a sankcie sú vynesený proti SGL v Spojených štátoch zakázané vtedy, keď bola za to isté porušenie uvádza, že účelom kartelu výrobcov grafito­ uložená predošlá sankcia. Pri širšom výklade, vých elektród bolo obmedziť výrobu a zvýšiť ktorý je relevantný najmä v prípadoch, kto­ ceny uvedených výrobkoch ,v Spojených rými sa zaoberajú orgány tretích štátov, sa štátoch a inde', nebolo nijako preukázané, zásada ne bis in idem prekladá ako povinnosť že by sa sankcia uložená v Spojených štátoch započítať alebo zohľadniť sankcie uložené vzťahovala na uplatňovanie kartelu alebo v zahraničí. jeho účinky inde ako v Spojených štátoch (pozri v uvedenom zmysle rozsudok vo veci Boehringer, bod 6) a konkrétne v EHP, čo je rozšírenie pôsobnosti, ktoré by navyše jasne zasahovalo do územnej pôsobnosti Komisie. Uvedená pripomienka sa rovnako uplatňuje na rozsudok vynesený v Kanade“. 17 41. Ďalej SGL tvrdí, že tri podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa uplatnila 16 — Body 141 a 142. zásada ne bis in idem (totožný páchateľ, 17 — Bod 143. totožné skutkové okolnosti a to isté právo,

42. SGL namieta proti konštatovaniu Súdu prvého stupňa, že konania uskutočnené 45. Komisia súhlasí s konštatovaním Súdu a sankcie uložené Komisiou na jednej strane prvého stupňa. a orgánmi Spojených štátov na druhej strane jasne nesledujú rovnaký cieľ. V uvedenom ohľade SGL poukazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Italcementi 18. SGL tvrdí, že túto argumentáciu možno preniesť na Posúdenie tretie štáty. Podľa jeho názoru sa oba právne poriadky usilujú zabezpečiť slobodnú hospo­ dársku súťaž. SGL namieta, že zásada územ­ nej príslušnosti nie je relevantná pre otázku, či existuje „idem“, ale je relevantná iba pre právomoc Komisie stíhať porušenia. Zatiaľ čo 46. Otázkou pravdepodobného porušenia niet pochýb o tom, že môžu existovať zásady ne bis in idem sa nedávno zaoberal paralelné pravidlá uplatňovania právnych generálny advokát Tizzano vo svojich návr­ predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, hoch vo veci Archer Daniels Midland 20. pokuty už uložené orgánmi tretích štátov Uvedená vec sa tiež týkala situácie, v ktorej by mali byť zohľadnené. boli sankcie uložené tak Komisiou, ako aj

18 — Pozri body 91 až 94 návrhov (rozsudok zo 6. januára 2004, C-204/00 P, C-205/00 P až C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 19 — Rozsudok z 13. februára 1969, 1468, Zb. s. 1. P a C-219/00 P, Zb. s. I-123). 20 — Návrhy zo 7. júna 2005, C-397/03 P, vec v konaní.

I - 5997

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

47. Vo svojich návrhoch generálny advokát Tizzano uviedol, že nemožno uznať, že by existovalo akékoľvek pravidlo medzinárod­ ného práva verejného, ktoré by bránilo orgánom alebo súdom rozličných štátov v stíhaní a usvedčení osoby na základe tých 49. S uvedenými konštatovaniami súhlasím. istých skutkových okolností a že viacstranné Neexistuje žiadne pravidlo zakazujúce Spo­ nástroje, ktoré potvrdzujú zásadu ne bis in ločenstvu ukladanie pokút vtedy, keď iný idem vo všeobecnosti obmedzujú svoju orgán už uložil pokuty za porušenie ustano­ uplatniteľnosť na súdne rozhodnutia vení o hospodárskej súťaži alebo zakazujúce v rámci toho istého štátu. V spojitosti s tým uloženie zníženej pokuty. Po druhé, ne bis in poukázal na článok 14 ods. 7 Medzinárod­ idem sa zvyčajne uplatňuje iba v rámci ného paktu o občianskych a politických jedného štátu. Po tretie, nemožno povedať, právach z roku 1966, na článok 4 protokolu že by existovala dvojstranná zmluva medzi č. 7 k EDĽP a na judikatúru Medzinárodného Spoločenstvom a Spojenými štátmi alebo trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Kanadou. Existujúce zmluvy o spolupráci a množstva národných ústavných súdov. Tiež vo vzťahu k otázkam hospodárskej súťaže 22 poukázal na to, že dokonca aj v rámci takého sa týmto aspektom nezaoberajú. Ale ak by aj integrovaného rámca, ako je to v prípade zásada ne bis in idem mala byť uplatniteľná, Spoločenstva bola zásada ne bis in idem tri vyššie zmienené podmienky musia byť uznaná iba preto, lebo je v uvedenom zmysle splnené kumulatívne. Súhlasím s Komisiou upravená pravidlami v dohodách ako sú, a so Súdom prvého stupňa, že tretia pod- okrem iného, dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. 22 — Dohoda uzavretá medzi Spoločenstvami a vládou Spojených štátov amerických 4. júna 1998 o uplatňovaní zásad dobrých mravov pri vykonávaní ich právnych predpisov 21 — Rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer o hospodárskej súťaži (Ú. v. ES L 173, 1998, s. 28; Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. Mim. vyd. 08/001, s. 318) a dohoda z roku 1991 (Ú. v. ES s. II-2597. L 95, 1995, s. 47).

50. Čo sa týka prirodzenej všeobecnej požia­ davky na prirodzenú spravodlivosť, rád by som poukázal na to, že podľa môjho názoru nie sú rozsudky vo veciach Walt Wilhelm alebo Boehringer bez ďalšieho prenositeľné 52. Zo stanoviska presadzovaného SGL by na situácie, v ktorých ide o tretie štáty. vyplývalo, že koncept územnej príslušnosti, Okrem skutočnosti, že v pravom zmysle ktorý je vlastný hospodárskemu právu verej­ slova rozsudok vo veci Walt Wilhelm sa nému, by stratil svoj význam. Znamenalo by nezaoberá otázkou ne bis in idem — to, že predpisy upravujúce podmienky trho­ a nezaoberá sa ňou ani rozsudok vo veci vého správania podnikov by boli na celom Boehringer — osobitosťou uvedenej veci, aj svete totožné, čo zo zjavných dôvodov nie je vzhľadom na skutočnosť, že orgány sa na ňu pravda. pozerali z odlišného uhla, bolo to, že k porušeniu došlo na území Spoločenstva. Existoval teda platný dôvod pre zohľadnenie 23 — Od nadobudnutia účinnosti nariadenia ES č. 1/2003 bola táto územného presahu, a teda na požiadavku, judikatúra do značnej miery prekonaná. Pozri tiež Wils, P. L.: aby druhý orgán hospodárskej súťaže zohľad­ The principles of Ne Bis in Idem in EC Antitrust Enforcement: A Legal and Economic Analysis. In: World nil prvú pokutu keď následne ukladal akú- Competition 2003.

I - 5999

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

B — Druhý odvolací dôvod Posúdenie

54. V uvedenom ohľade poukazuje SGL na reklasifikáciu iných členov kartelu, ktorej výsledkom boli nižšia základná čiastka pokuty. Predovšetkým SGL spochybňuje, či je prípustný výpočet priemerného obratu a trhových podielov v rámci tej istej kategó­ rie, pretože podľa jeho názoru by mala byť 56. V napadnutom rozsudku Súd prvého váha dopadu každého podniku na trh hod­ stupňa vyslovil, že rozdelenie do určitých notená podľa jednotlivých podnikov a nie na kategórií je ako také povolené. Tiež vyslovil, konsolidovanom základe. Po druhé, SGL že vtedy, keď sú podniky rozdelené do tvrdí, že rozdiel medzi jeho trhovým po­ kategórií na účely stanovenia východiskových dielom a trhovým podielom UCAR je príliš súm, prahy pre každú z takto označených podstatný na to, aby opodstatnil zaradenie kategórií musia byť koherentné a objektívne SGL do tej istej kategórie ako UCAR. odôvodnené. Súd prvého stupňa potom Maximálny rozdiel v trhových podieloch, preskúmal, či boli prahy oddeľujúce tri ktorý mohol byť zistený, je väčší ako kategórie určené spôsobom, ktorý bol kohe­ percentuálne úpravy použité Komisiou rentný a objektívne odôvodnený. v rozhodnutí. Preto by mala byť východis­ ková suma upravená. Po tretie, reklasifikácia niektorých iných členov by sa uskutočnila za okolností, kedy bol rozdiel v trhových po­ 24 — Rozsudok Tepelnoizolačné vedenia, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, body 244 a 245, rovnako ako aj tam citovaná dieloch menší. judikatúra.

I - 6000

SGL CARBON/KOMISIA

60. Čo sa týka prvej kategórie, Súd prvého stupňa vzhľadom na pomery veľkosti schválil zaradenie SGL a UCAR do tej istej kategórie Komisiou. Súd prvého stupňa iba opätovne klasifikoval určitých členov zaradených do druhej kategórie, pretože pomery veľkosti sa príliš líšili v porovnaní s ostatnými členmi 58. SGL nespochybňuje východiskovú sumu v uvedenej kategórii. V dôsledku toho boli prvej kategórie ale de facto skutočnosť, že bol uvedení členovia zaradení do tretej kategórie. zaradený do prvej kategórie. Tvrdí, že Súd Takto musela byť pôvodná tretia kategória prvého stupňa sa odklonil od ním samým ďalej rozdelená a vytvorená štvrtá kategória zavedenej metódy, čo predstavuje buď poru­ tak, aby sa zachovala rovnováha v metóde šenie pravidla nediskriminácie alebo použitej Komisiou. To však neovplyvňuje nesprávne posúdenie. SGL.

I - 6001

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

C — Tretí odvolací dôvod

66. Súd prvého stupňa konštatoval, že „sku­ točnosť, že SGL upozornil ostatné podniky 63. SGL namieta, že osobitné 25 % zvýšenie na blížiace sa vyšetrovania, možno správne základnej čiastky pokuty, čo sa rovná považovať za priťažujúcu okolnosť (pozri 15,5 milióna eur, kvôli upozorneniu ostat­ v uvedenom zmysle rozsudok Súdu prvého ných členov kartelu pred začatím kontroly stupňa zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, Komisie je nezákonné. Potvrdením konšta- T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 320). Na rozdiel

I - 6002

SGL CARBON/KOMISIA

od tvrdenia SGL, uvedené správanie nepred­ vyšetrovanie Komisie, aby sa zabezpečilo stavuje osobitné a samostatné porušenie, pokračovanie kartelu, zatiaľ čo UCAR zničil ktoré nie je nijako upravené v Zmluve alebo svoje dokumenty, aby zabránil odhaleniu v nariadení č. 17, ale správanie, ktoré zvýšilo jeho zapojenia sa do kartelu. To sú dva závažnosť pôvodného porušenia. Upozorne­ úplne odlišné typy správania a z uvedeného ním ostatných členov kartelu sa SGL usiloval dôvodu nemožno Komisiu kritizovať za to, že zatajiť existenciu kartelu a zachovať ho posudzovala podobné situácie odlišne.“ v činnosti, čo sa mu do marca 1998 darilo.“ 25

67. V tomto kontexte tiež bolo uvedené, že odkaz SGL na článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 17 nie je relevantný, keďže toto 69. Ako je uvedené vyššie, na podporu ustanovenie sa týka obštrukcií ako samos­ svojho tvrdenia, že táto časť napadnutého tatných porušení nezávislých od existencie rozsudku by mala byť zrušená, sa SGL opiera kartelu, zatiaľ čo cieľom upozornení SGL o tri právne dôvody. bolo zabezpečenie ďalšieho trvania kartelu, o ktorom je isté, že predstavoval zjavné a nesporné porušenie súťažného práva Spo­ ločenstva. 26

Odvolateľ namieta, že nariadenie č. 17 a nové 73. Podľa tvrdení Komisie je prvý a tretí nariadenie č. 1/2003 upravujú sankcie iba právny dôvod neprípustný. V každom prí­ v prípade obštrukcií počas vyšetrovania na pade by mali byť tri právne dôvody zamiet­ mieste. Pokiaľ neexistuje žiaden príkaz na nuté. Čo sa týka údajnej neexistencie práv­ kontrolu, neexistuje žiadne pravidlo zakazu­ neho základu, Komisia tvrdí, že SGL zabúda júce zničenie dokumentov. Neexistuje vôbec na to, že Komisia neuložila pokutu kon­ žiadne pravidlo, ktoré by zakazovalo varova­ krétne za upozornenie ostatných členov nie ostatných členov kartelu. Teda Komisia kartelu, ale že považovala uvedené správanie a Súd prvého stupňa nemôžu uvedenú za priťažujúcu okolnosť na účely výpočtu právnu situáciu obísť zvýšením pokuty, pokuty. Čo sa týka údajného diskriminujú­ nesprávne klasifikujúc toto správanie ako ceho zaobchádzania, Komisia poukazuje na priťažujúcu okolnosť. to, že upozorňovanie ostatných členov kar­ telu nie je porovnateľné so zničením doku­ mentov. V uvedenom ohľade Komisia tvrdí, že SGL sa neobmedzil na zatajenie alebo zničenie svojich vlastných dokumentov alebo na vyhnutie sa vypracúvaniu kompromitujú­ cich dokumentov, ale pomáhal tiež mariť vyšetrovanie ostatných podnikov. Napokon Komisia tvrdí, že dôvod týkajúci sa údajných domnienok Súdu prvého stupňa nie je 71. SGL tvrdí, že Súd prvého stupňa tiež presvedčivý. porušil zásadu in dubio pro reo, pretože svoje hodnotenie založil na domnienkach. V uvedenom ohľade poukazuje na to, že

rozsudok

vo veci Sarrió nie je uplatniteľný na túto vec, pretože zatajenie nie je prvkom kartelových dohôd medzi členmi kartelu. Po druhé, domnienky Súdu prvého stupňa, Posúdenie konkrétne, že SGL varoval ostatných členov kartelu v snahe zatajiť existenciu kartelu a zabezpečiť jeho ďalšie pôsobenie a darilo sa mu to do marca 1998, neboli preukázané a nie sú ani pravdepodobné. 74. Pri odvolaní je úlohou Súdneho dvora uistiť sa, že Súd prvého stupňa sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho odôvodnenia a že ani neskreslil dôkazy.

76. Otázka, na ktorú treba odpovedať, je, či 79. V tomto kontexte pripomínam ustálenú SGL má pravdu, keď tvrdí, že neexistuje judikatúru, podľa ktorej je suma pokuty žiaden právny základ pre sankcionovanie stanovovaná podľa závažnosti (pôvodného) obštrukcií, okrem prípadu kontroly zo strany porušenia, závažnosť porušenia má byť Komisie nariadenej rozhodnutím v súlade určená s odkazom na množstvo faktorov, s článkom 14 ods. 3 nariadenia č. 17. Komisia má právomoc voľnej úvahy pri stanovovaní (prvkov) pokút a môže tiež kedykoľvek upraviť úroveň pokút, aby zabez­ pečila súlad s pravidlami hospodárskej súťaže. Zohľadnenie priťažujúcich okolností pri určovaní pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpečovať dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. V tomto kontexte tiež 77. Podľa môjho názoru mal Súd prvého poukazujem na zoznam príkladov priťažujú­ stupňa pravdu, keď vyslovil, že predmetné cich okolností uvedených v bode 2 usmer­ správanie nebolo osobitným a samostatným není. porušením ale správaním, ktoré zvýšilo závažnosť pôvodného porušenia. Skutočnosť, že článok 15 ods. 1 odkazuje na určité obštrukcie v konkrétnom kontexte, ktoré predstavujú samostatné porušenia, nezna­ mená, že správanie mimo uvedeného kon­ textu nemôže prispieť k závažnosti porušenia článku 81 ES alebo článku 82 ES. 80. Ako možno vidieť z poslednej zarážky, zoznam priťažujúcich okolností odôvodňu­ júcich zvýšenie pokuty nie je vyčerpávajúci; to ale nie je ani nevyhnutné. Odpoveď na otázku, či existuje priťažujúca okolnosť odôvodňujúca zvýšenie pokuty, bude závisieť od každého konkrétneho prípadu. Je celkom 78. Vskutku, s ohľadom na neskôr uvedené zjavné, že priťažujúca okolnosť opodstatňu­ správania treba právny základ zvýšenia júca zvýšenie pokuty musí [byť prvkom pokuty hľadať v článku 15 ods. 2 nariadenia porušenia alebo] dostatočne súvisieť č. 17. 27 Teda SGL nemá pravdu, pokiaľ ide s porušením. Teda napríklad v prípade o údajnú neexistenciu právneho základu. recidívy musí byť jasné, že dotknutý podnik už spáchal porušenie toho istého druhu. Ak je to tak, jeho zapojenie sa do podobného 27 — Pozri bod 293 rozsudku Tepelnoizolačné vedenia, už porušenia po druhý raz zvyšuje závažnosť citovaného v poznámke pod čiarou 8. predmetného porušenia. To isté platí o zisku

nadobudnutom ako výsledok porušenia. veci sú v súlade s tým. V tejto veci boli Uvedený zisk predstavuje jeden z faktorov, upozornenia na blížiace sa vyšetrovanie ktorý treba posudzovať pri hodnotení závaž­ vydané spoločnosťou SGL, dôležitým európ­ nosti porušenia. Keď je objektívne možné skym členom kartelu, ostatným (európskym) odhadnúť sumy dosiahnutých nezákonných členom kartelu. Je tiež preukázané, že ziskov, premietnu sa do zvýšenia pokuty. To uvedené upozornenia mali dopad na vyšet­ isté možno povedať, čo sa týka obštrukčných rovanie uvedeného kartelu Komisiou, pre­ reakcií alebo upozornení ostatným členom tože v čase, kedy Komisia uskutočnila prek­ kartelu, ktoré majú obštrukčný účinok. vapujúce kontrolné návštevy v priestoroch podnikov zapojených do kartelu, bolo množ­ stvo dôkazov stratených. Pre Komisiu pred­ stavovali uvedené skutočnosti objektívne dôvody na zhodnotenie upozornení ako priťažujúcej okolnosti, ktorá opodstatňovala zvýšenie pokuty. Podľa môjho názoru tvrde­ niu SGL, že jediným cieľom upozornenia 81. Člen kartelu, ktorý je akýmkoľvek spô­ ostatných členov kartelu bolo urobiť na nich sobom informovaný o možnom blížiacom sa dojem, chýba presvedčivosť. Účinok upozor­ vyšetrovaní, môže reagovať rôznymi spô­ není jasne ukazuje iným smerom. Súd sobmi: 1. môže upozorniť ostatných členov prvého stupňa bol teda bez porušenia zásady a navrhnúť ukončenie kartelu, 2. môže in dubio pro reo oprávnený dospieť k záveru, upozorniť ostatných členov a navrhnúť že cieľom upozornení bolo zatajenie kartelu pokračovanie kartelu, z čoho potom tiež a zabezpečenie jeho pokračovania a že sa to vyplýva prijatie opatrení určených na zata­ členom kartelu až do istého okamihu darilo. jenie kartelu, ako je napríklad zničenie Len na okraj, ako som poznamenal inkriminujúcich dokumentov, a 3. namiesto v predchádzajúcom bode, SGL sa tiež mohol upozorňovania ostatných členov sa môže rozhodnúť, po tom, čo sa dozvedel rozhodnúť využiť politiku zhovievavosti o možnom blížiacom sa vyšetrovaní, spolu­ Komisie a spolupracovať s Komisiou. pracovať s Komisiou v kontexte oznámenia o spolupráci, v prípade ktorého by mohol využiť oveľa väčšie zníženie. Jeho rozhodnu­ tie spolupracovať bolo prijaté v oveľa neskor­ šej fáze. Tiež sa až v neskoršej fáze rozhodol kartel ukončiť.

ako to urobil Súd prvého stupňa, medzi zaobchádzania; a, okrem toho, že vonkajšími a vnútornými účinkami správa­ v uvedenom ohľade 4. je odôvodnenie nia. Vskutku neexistuje žiadna všeobecná nedostatočné. povinnosť uchovávať inkriminujúce doku­ menty v spise. Teda, aby zabránil odhaleniu zapojenia do kartelu, môže sa dotknutý podnik ako vnútornú vec rozhodnúť také dokumenty zničiť (ak nie je, ako to bolo vo veci Sarrió, systematické zatajovanie súčas­ ťou plánu). Uvedené správanie nemôže byť ako také považované za priťažujúcu okolnosť. 85. SGL namieta, že Súd prvého stupňa Upozornenia ostatných členov kartelu však nezohľadnil to, že časť obratu v roku 2000 vyvolávajú účinky, ktoré presahujú čisto mala byť pripísaná inej spoločnosti, ktorú vnútornú sféru. Ich cieľom je zmariť celé SGL nadobudol začiatkom roku 2000, vyšetrovanie Komisie. Preto Súd prvého a preto po tom, čo došlo k ukončeniu stupňa správne vyslovil, že toto sú úplne porušovania (v marci 1998). V uvedenom odlišné druhy správania, a teda že Komisia ohľade poukazuje SGL na rozsudok vo veci nemôže byť kritizovaná za to, že posudzovala Cement 28. SGL tiež poukazuje na svoju obdobné situácie odlišne. sťažnosť týkajúcu sa dĺžky správneho kona­ nia, pričom z toho vyplývajúce omeškanie nepriaznivo ovplyvnilo jeho finančné záujmy. Preto mala Komisia vziať do úvahy údaje obratu z roku 1999.

konania a rozsudok vo veci Cement neboli na článok 7 EDĽP a článok 49 ods. 1 Charty relevantné, 29 Súd prvého stupňa prehliadol základných práv, že 10 % strop, ktorý pred­ skutočnosť, že Komisia uplatnila 10 % strop stavuje pevnú maximálnu sankciu, nesmie obratu v predchádzajúcom obchodnom roku byť prekročený za žiadnych okolností a že sa na UCAR pred tým, ako uplatnila oznámenie uplatňuje taktiež na predbežné výpočty o spolupráci. Teda Súd prvého stupňa v bode pokuty. 353 napadnutého rozsudku mylne zastával názor, že SGL nebol v tej istej situácii ako UCAR. SGL tvrdí, že domnienka Súdu prvého stupňa je nesprávna. Celkový obrat SGL za rok 1999, rovnako ako aj jeho obrat v roku 2000, znížený o obrat pripísaný spoločnosti Keramchemie, bol taký, že 10 % strop bol prekročený pred uplatnením ozná­ menia o spolupráci. Teda Súd prvého stupňa 88. Po tretie, SGL tiež namieta porušenie nebol oprávnený ponechať otázku relevant­ rovnosti zaobchádzania, pretože Komisia ného roku pre výpočet obratu otvorenú. znížila sumu prevyšujúcu 10 % hranicu obratu pred tým, ako uplatnila oznámenie o spolupráci vo veci UCAR. V uvedenom ohľade SGL poukazuje na okolnosť, tiež uvedenú Súdom prvého stupňa v bode 232 napadnutého rozsudku, že Komisia musí uplatňovať svoju vlastnú metódu spôsobom, ktorý je správny, koherentný a najmä nedi­ skriminačný. Teda Komisia nemala pravdu, keď uviedla, že len v prípade UCAR pre­ kročila základná čiastka určená pred uplat­ nením oznámenia o spolupráci maximálnu dovolenú hranicu.

Posúdenie

93. Čo sa týka tvrdení o porušení zásady nulla poena sine lege, poukazujem na nedávny rozsudok v odvolacom konaní vo veci Tepelnoizolačné vedenia. 30 Uvedený

rozsudok

jasne uvádza, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nezakazuje Komisii, aby na účely ňou uskutočňovaného výpočtu odka­ zovala na dočasnú sumu prevyšujúcu uve­ 91. Čo sa týka údajného nesprávneho denú hranicu a nebráni ani uplatneniu výkladu zo strany Súdu prvého stupňa, dočasných výpočtov, ktoré zohľadňujú závaž­ poznamenal by som toto. Prístup Komisie nosť a dobu trvania porušenia, na sumu nad k určovaniu pokút bol už vysvetlený. Ako uvedenou hranicou. 31 Teda je to len suma, Súd prvého stupňa správne uviedol, roz­ ktorá je v konečnom dôsledku uložená delenie do troch skupín bolo založené na podniku, ktorá nemôže prekročiť 10 % hra­ údajoch o obrate za rok 1998, rok, v ktorý nicu. bolo porušovanie ukončené a na trhových podieloch v predchádzajúcich rokoch. Preto nemožno povedať, že Súd prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal. Ďalej, ako na to tiež poukázala Komisia, existuje rozdiel medzi výpočtom pokuty na jednej strane a zabezpečením toho, pri dokončení výpočtu, 94. Nedošlo ani k žiadnemu porušeniu aby pokuty neprevyšovali 10 % strop uvedený pravidla nediskriminácie. Súd prvého stupňa v nariadení č. 17, na strane druhej. Refe­ jednoducho konštatoval, že na základe úda­ renčný rok pre uvedený výpočet nemusí byť jov o obrate SGL a údajov o obrate UCAR ten istý. Ako už bolo vysvetlené, výpočet nebola situácia SGL podobná. pokuty je založený na údajoch za rok 1998. Aby zistila, či bol horný strop dosiahnutý, Komisia vzala do úvahy údaje o obrate za rok 30 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8. 2000, ktoré boli správnym východiskovým 31 — Pozri bod 278 napadnutého rozsudku.

99. Uvedené dokumenty podľa SGL tiež nemôžu byť klasifikované ako interné, a teda neprístupné dokumenty. To vyplýva z Oznámenia Komisie o interných pravidlách 97. SGL tvrdí, že konštatovania Súdu prvého spracovania žiadostí o prístup k spisu 35. SGL stupňa sú vnútorne rozporné. Po prvé, Súd tiež z uvedeného oznámenia a judikatúry 36 prvého stupňa konštatoval, že dokumenty vyvodzuje, že listinné dôkazy musia byť týkajúce sa spolupráce podnikov neboli v primeranom čase sprístupnené. Teda, na súčasťou interného spisu, ale nachádzali sa rozdiel od názoru vyjadreného Súdom vo vyšetrovacom spise Komisie, ku ktorému prvého stupňa, 37 nebolo nevyhnutné poža- mali podniky prístup. 32 Následne sa však ukázalo, že interný spis obsahoval informácie poskytnuté spoločnosťou UCAR a vzťahu­ 33 — Body 430 až 433 napadnutého rozsudku. júce sa na spoluprácu podnikov, ktoré mali 34 — Pozri bod 437 napadnutého rozsudku. 35 — Ú. v. ES C 23, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136. 36 — Rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775. 32 — Bod 41 napadnutého rozsudku. 37 — Pozri bod 39 napadnutého rozsudku.

I - 6010

SGL CARBON/KOMISIA

dovať zoznam dokumentov obsahujúcich právnu otázku, ale skutkové zistenia. tajné alebo dôverné záležitosti alebo ich V uvedenom ohľade Súd prvého stupňa zhrnutie obsahujúce informácie, ktoré nie preukázal, že požiadavka SGL sa nevzťaho­ sú dôverné. Teda Komisia mala označiť vala na zoznam alebo na zhrnutie neobsahu­ neprístupné dokumenty. júce dôverné informácie.

101. Čo sa týka tvrdenia SGL, že jeho list Komisii obsahuje, okrem požiadavky na prístup k interným dokumentom Komisie, 103. Čo sa týka dokumentov vzťahujúcich sa požiadavku na zoznam dokumentov obsahu­ na spoluprácu podnikov, je relevantné mať júcich tajné alebo dôverné záležitosti alebo na zreteli, že Súd prvého stupňa použil ich zhrnutie obsahujúce informácie, ktoré uvedené dokumenty na podporu nároku nie sú dôverné, jeho tvrdenie musí byť UCAR na väčšie zníženie pokuty vzhľadom zamietnuté. Odvolateľ nespochybňuje na informácie, ktoré, hoci ústne, poskytol Komisii (a ktoré boli uvedené v internom memorande spísanom úradníkmi Komisie 38 — Pozri bod II.A.2 oznámenia. a neboli zaradené do vyšetrovacieho spisu

I - 6011

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04 P

106. Týmto odvolacím dôvodom SGL 104. Okrem toho, ak by aj Komisia mala napadá bezpodmienečné rozhodnutie nezo­ oboznamovať o uvedených dokumentoch hľadniť jeho oslabenú finančnú spôsobilosť alebo aspoň o ich existencii, z ustálenej pri výpočte pokuty. SGL tvrdí, že také judikatúry vyplýva, že neoznámenie listiny nezohľadnenie predstavuje porušenie zásady je porušením práva na obranu iba vtedy, ak proporcionality a porušuje jeho slobody dotknutý podnik preukáže, po prvé, že nakladať so svojím majetkom. SGL tvrdí, že Komisia vychádzala z tejto listiny na podporu sankcie uložené podľa práva hospodárskej svojej výhrady týkajúcej sa existencie poru­ súťaže nemôžu ohrozovať existenciu tých, šenia a, po druhé, že túto výhradu možno ktorým sú sankcie ukladané a že fungujúci preukázať iba odkazom na túto listinu. Ďalej, podnik musí byť štandardom, na základe ak existovali iné listinné dôkazy, ktorých si ktorého musí byť posudzovaná primeranosť boli účastníci vedomí počas správneho kona­ a vhodnosť sankcií v jednotlivých prípadoch. nia, ktoré konkrétne podporili zistenia Komi­ sie, skutočnosť, že inkriminujúci dokument neoznámený dotknutej osobe by bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnosť 39 — Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 71 až 73, rovnako ako aj výhrad potvrdených v napadnutom rozhod- tam citovaná judikatúra.

I - 6012

SGL CARBON/KOMISIA

Uvádza, že je vo všeobecnosti neprípustné Posúdenie sústrediť sa na tie časti podniku, ktoré možno stále zachrániť po platobnej neschop­ nosti spôsobenej uložením pokuty. Každá pokuta musí byť podľa SGL vypočítaná tak, aby neboli vynášané žiadne ekonomické „rozsudky smrti“.

I - 6013

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-308/04

110. Teda platobná schopnosť nie je rele­ ohľade na články 16 a 17 Charty základných vantným kritériom pre stanovovanie pokút. práv Európskej únie. Po druhé namieta proti To neznamená, že Komisia nemôže zohľad­ paralele s judikatúrou o štátnej pomoci. niť oslabenú platobnú schopnosť. V rozsudkoch Súdneho dvora zaoberajúcich sa platobnou schopnosťou Súdny dvor len vyslovil, že Komisia nie je povinná zohľadniť finančnú situáciu dotknutého podniku. Nezakázal Komisii, aby to urobila. 113. Čo sa týka odkazu na slobodný výkon hospodárskej činnosti a vlastníckeho práva, treba poznamenať, že táto sloboda a toto právo podliehajú obmedzeniam. Teda určite nedávajú kartelom „carte blanche“ (bianko šek) a nie sú prostriedkom obrany vtedy, keď je kartel odhalený.

I - 6014

SGL CARBON/KOMISIA

spoločnosti, vyúsťujúca do neschopnosti G — Siedmy odvolací dôvod (odvolací dôvod splácať záväzky a napokon do konkurzu sa vzťahujúci sa na úroky z omeškania) stáva neúčinnou. V tejto veci sa však Komisia uistila o finančnej situácii odvolateľa, ale nenašla žiaden dôvod odkloniť sa od ňou navrhovanej pokuty. Navyše, skutočnosť, že pokuta spôsobuje ujmu, pretože je potrebné 117. V konaní pred Súdom prvého stupňa prijať interné opatrenia na získanie fondov, SGL spochybnil zákonnosť úrokovej sadzby nie je starosťou Komisie. a tiež zákonnosť úrokovej sadzby uplatnenej vtedy, keď podnik zriadil bankovú záruku. SGL pripustil, že Komisia je oprávnená uplatniť úrokové sadzby, aby zabránila zne­ užívajúcim konaniam a aby zabezpečila, že podniky, ktoré platia „neskoro“, neboli zvý­ hodňované, ale len v rozsahu, v akom sú predmetné sadzby sadzbami skutočne uplat­ ňovanými v praxi. Podľa tvrdenia SGL 115. Súd prvého stupňa tiež správne kon­ neexistuje žiaden dôvod pre zvýšenie takých štatoval, že SGL nemôže vyvodzovať tvrdenia trhových sadzieb o ďalších 3,5 %. z takzvaného rozhodnutia o špeciálnych grafitoch. 42 V uvedenom rozhodnutí Komi­ sia zohľadnila oslabenú platobnú schopnosť. Tvrdenie SGL, že Komisia preto musí konať obdobne v tejto veci, ide mimo podstaty veci. V tomto poslednom uvedenom rozhodnutí 118. Svojím siedmym odvolacím dôvodom Komisia zohľadnila platobnú schopnosť SGL SGL tvrdí, že Súd prvého stupňa sa neza­ presne kvôli obrovskej pokute, ktorá už bola oberal všetkými výhradami, ktoré nastolil, ale uložená, a pretože sa nezdalo nevyhnutné namiesto toho sa vyjadril na základe žalob­ uložiť celú sumu pokuty na to, aby sa ného dôvodu, ktorý SGL nenastolil. zabezpečilo účinné odstrašenie. Súd prvého stupňa teda správne konštatoval, že Komisia sa nedopustila žiadneho nesprávneho práv­ neho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia.

VII — Návrh

123. Vo svetle uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor:

— žalobu zamietol,

— zaviazal SGL na náhradu trov konania.

I - 6016