C-310/04
ECLI:EU:C:2006:179
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0310
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON - VEC C-310/04
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 16. marca 2006 1
I - Úvod bavlny a zabezpečenia toho, aby nebola bavlna vytláčaná inými plodinami v tých oblastiach, kde je dôležitá pre poľnohospo dársku ekonomiku — čo sú ciele zakotvené v protokole č. 4 aktu o pristúpení Helénskej republiky k Európskym spoločenstvám (ďalej len „protokol č. 4") 4následne rozšíreného na 1. Touto žalobou podía článku 230 ES Španielsko a Portugalsko vtedy, keď sa napáda Španielsko nový systém pomoci uvedené dva štáty stali v roku 1986 člen Spoločenstva na bavlnu prijatý nariadením skými štátmi 5 a v preambule sporného Rady (ES) č. 864/2004 2(ďalej len „sporné nariadenia. Španielsko tvrdí, že nový systém nariadenie") a včlenený do hlavného „hori naopak pravdepodobne podporí poľnoho zontálneho" nariadenia, nariadenia Rady (ES) spodárov, aby opustili výrobu bavlny č. 1782/2003 3obsahujúceho takzvané Mac- v prospech konkurenčných plodín, čo bude Sharryho reformy Spoločnej poľnohospodár mať veľmi škodlivé dôsledky pre poľno skej politiky (dalej len „SPP"). hospodárske oblasti závislé od bavlny.
2. V zásade Španielsko tvrdí, že nový systém pomoci spôsobí účinky, ktoré sú v priamom rozpore s uznávanými cieľmi podpory výroby
1 — Jazyk prednesú: angličtina. 3. Sporné nariadenie je napadané zo štyroch 2 — Nariadenie z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa dôvodov: 1. porušenie ustanovení protokolu nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospo č. 4; 2. porušenie podstatných formálnych dárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodá rov a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Polska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 161, s. 48; Mim. vyd. 03/045, s. 136). 4 — Dokumenty týkajúce sa pristúpenia Helénskej republiky 3 — Nariadenie z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú k Európskym spoločenstvám, Akt o podmienkach pristúpenia spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej Helénskej republiky a o úpravách zmlúv, protokol č. 4 o bavine poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré (Ú. v. ES L 291, 1979, s. 174). režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia 5 — Dokumenty týkajúce sa pristúpenia Španielskeho kráľovstva a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám, Akt (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999. (ES) č. 1673/2000, (EHS) a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv, protokol č. 14 č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (U. v. EÚ L 270, s. 1). o bavlne (Ú. v. ES L 302, 1985, s. 436).
I - 7292
ŠPANIELSKO/RADA
náležitostí pre chýbajúce alebo nedostatočné 6. Odsek 3 protokolu č. 4 stanovuje, že taký odôvodnenie; 3. zneužitie právomocí, a 4. systém „zahŕňa finančnú podporu pomoci porušenie základných zásad — konkrétne, pri výrobe [poskytovanie pomoci na výrobu zásady proporcionality a zásady legitímnej — neoficiálny preklad]". dôvery.
7. Odsek 11 protokolu č. 4 vo svojom pôvodnom znení Rade ukladal, aby preskú II — Skutkové a právne okolnosti sporu mala fungovanie systému pomoci na bavlnu a udelil jej právomoci na úpravu tohto systému. Na základe uvedeného odseku vykonala Rada niekoľko úprav systému.
A — Pôvodný systém pomoci Spoločenstva na bavlnu
8. Šiesta úprava systému sa uskutočnila v roku 2001 nariadením Rady (ES) 4. Uznávajúc veľký význam, ktorý predsta č. 1050/2001 6.V tom čase zastávala Komisia vovala výroba bavlny pre grécke hospodár názor, že právna úprava týkajúca sa systému stvo, zaviedlo Spoločenstvo protokolom č. 4 bavlny na úrovni Spoločenstva sa stala pri vstupe Grécka do Európskeho spoločen „mimoriadne komplikovanou a, na účely stva v roku 1980 systém pomoci Spoločen zjednodušenia [systému], ustanovenia pro stva na bavlnu. tokolu by mali byt' obmedzené na nevyh nutné záležitosti a všetky ostatné normatívne akty by mali byť zjednotené do jediného nariadenia Rady". 7Nariadenie č. 1050/2001 teda okrem iného zrušilo odsek 11 protokolu č. 4 a nahradilo ho novým splnomocňujúcim ustanovením (teraz odsek 6 protokolu č. 4), kde sa uvádza, že „Rada, konajúca na základe 5. V súlade s odsekom 2 protokolu č. 4 je cieľom systému pomoci „najmä podpora výroby bavlny v oblastiach Spoločenstva, v ktorých je dôležitá pre poľnohospodársku 6 — Nariadenie z 22. mája 2001, ktoré upravuje po šiestykrát ekonomiku, aby sa dotknutým výrobcom systém pomoci pre bavlnu zavedenej protokolom 4, ktorý je súčasťou prílohy k Aktu o pristúpení Grécka (U. v. ES L 148, umožnilo získať primeraný príjem a aby sa s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 330). stabilizoval trh prostredníctvom štrukturál 7 — Návrh nariadenia Rady, ktoré upravuje po šiestykrát systém pomoci zavedený protokolom č. 4, ktorý je prílohou Aktu nych zlepšení na úrovni ponuky a uvádzania o pristúpení Grécka, KOM(1999) 492 v konečnom znení, s. 2. Tento dôvod je uvedený aj v odôvodnení č. 2 preambuly na trh". nariadenia Rady č. 1050/2001.
I - 7293
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
kvalifikovanej väčšiny, na návrh Komisie a po bavlny. Ústrednú úlohu v systéme pomoci konzultácii s Európskym parlamentom roz hrali skôr podniky odzrňujúce bavlnu. Pod hodne o úpravách potrebných pre systém niky odzrňujúce bavlnu boli priamymi prí podľa tohto protokolu a prijme všeobecné jemcami pomoci Spoločenstva. 9 pravidlá potrebné na vykonávanie ustanovení tohto protokolu".
11. Podniky odzrňujúce bavlnu uskutočňujú prvú fázu priemyselného spracovania zo B — Systém pomoci z roku 2001 zbieranej bavlny oddelením bavlnených vlá kien od toboliek a semien. Pestovatelia bavlny dostali pevnú sumu pomoci za tonu neodzrnenej bavlny predávanej podnikom odzrňujúcim bavlnu, keďže uvedené podniky museli platiť minimálnu cenu stanovenú v nariadení. Podniky odzrňujúce bavlnu zasa 9. V ten istý deň a na základe nového odseku dostávali premenlivú sumu za tonu 6 protokolu č. 4 bolo prijaté nariadenie Rady v závislosti od výchyliek cien na svetovom (ES) č. 1051/2001 8 (ďalej len „nariadenie trhu. Keď boli ceny na svetovom trhu nízke, č. 1051/2001"). Uvedené nariadenie zaviedlo cenová dotácia sa zvyšovala a naopak. systém pomoci na bavlnu, ktorý fungoval od V každom prípade však boli podniky odzr roku 2001 až do jeho nahradenia sporným ňujúce bavlnu schopné konkurovať svetovým systémom s účinnosťou od 1. januára 2006. cenám. Systém takto chránil výrobcov bavlny Pre prehľadnosť budem tento systém pomoci v Spoločenstve od výchyliek cien na sveto označovať ako „systém pomoci z roku 2001". vom trhu, zatiaľ čo umožňoval podnikom odzrňujúcim bavlnu v Spoločenstve vyrábať bavlnené vlákna za konkurencieschopné ceny a stále dosahovať zisk.
10. Na základe systému pomoci z roku 2001 spočívala pomoc na výrobu bavlny výlučne z „viazanej pomoci" — teda pomoci spojenej so skutočnou výrobou neodzrnenej bavlny (špecifikovanej) štandardnej kvality. Pomoc však nebola vyplácaná priamo pestovateľom 12. Cieľom systému pomoci z roku 2001 preto bolo chrániť tak pestovateľov bavlny,
8 — Nariadenie z 22. mája 2001 o výrobnej pomoci pre bavlnu (Ú. v. ES L 148, s. 3; Mim. vyd. 03/032, s. 332). 9 — Články 10 až 12 nariadenia č. 1051/2001.
I - 7294
ŠPANIELSKO/RADA
ako aj podniky odzrñujúce bavlnu. Uvedený pre poľnohospodárov na základe SPP stala zámer sa odrážal v odôvodnení č. 4 nariade „neviazanou", takže poľnohospodári dostá nia č. 1051/2001, ktoré vyžadovalo, aby bol vajú jednotnú poľnohospodársku platbu, systém cenovej pomoci taký, aby „umožnil ktorá nie je spojená s výrobou definovaných prevádzkovateľom realizovať strednodobé plodín. Cieľom zmeny politiky je poskytnúť pestovateľské a spracovatetské programy". 10 poľnohospodárom viac slobody rozhodnúť o najúčinnejšom využití ich poľnohospodár skej pôdy a zároveň im zaručiť minimálny príjem. 11 Reformy sa tiež usilujú posilniť konkurencieschopnosť, posilniť orientáciu na trh, zlepšiť rešpekt k životnému prostrediu, stabilizovať príjmy a lepšie zohľadniť situáciu výrobcov v menej priaznivých oblastiach. 12
C — Reformy SPP z roku 2003
13. MacSharryho reformy, dohodnuté ministrami poľnohospodárstva EÚ na stret nutí Rady v Luxemburgu 26. júna 2003, zaviedli ďalekosiahlu všeobecnú reformu SPP. Vedúcou zásadou bol posun od politiky podpory ceny a výroby pre konkrétne plodiny k politike priamej podpory príjmov 15. Ako výnimka z uvedenej všeobecnej poľnohospodárov. zásady mala byť v prípade určitých plodín (jednou z ktorých bola bavlna) neviazaná pomoc doplnená určitou sumou „viazanej pomoci" (t. j . pomoci spojenej so skutočnou výrobou uvedenej plodiny). Konkrétne pra vidlá upravujúce systém pomoci Spoločen stva pre uvedené plodiny, vrátane bavlny, boli zavedené sporným nariadením, ktorým bolo zmenené a doplnené nariadenie č. 1782/2003. 14. Nariadenie č. 1782/2003 riadne vykonalo reformu SPP pre rozličné poľnohospodárske výrobky. K októbru 2003 sa väčšina pomoci 11 — Odôvodnenie č. 28 nariadenia č. 1782/2003. 12 — Pozri Oznámenie Rade a Európskemu parlamentu „Dosiah nutie udržateľného modelu poľnohospodárstva pre Európu prostredníctvom reformovanej SPP — odvetvia tabaku, olivového oleja, bavlny a cukru", KOM(2003) 554 10 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. v konečnom znení, s. 2.
I-7295
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON - VEC C-310/04
D—Nariadenie č. 1782/2003 zmenené Komisia navrhla, aby bola časť pomoci a doplnené sporným nariadením naďalej viazaná. 15
1. Prípravné práce 18. Komisia vypočítala, že výdavky Spolo čenstva spojené s výrobou počas referenč ného obdobia rokov 2000 až 2002, ktoré treba rozdeliť medzi jednotnú platbu a novú pomoc na výrobu, predstavovali 695,8 milió nov eur. 16 Aby sa zabezpečilo to, že hospo 16. Na účely riadneho posúdenia žaloby dárske podmienky umožnia pokračovanie Španielska je nevyhnutné v krátkosti načrt činnosti v odvetví bavlny a že bavlna bude núť prípravné práce na spornom nariadení atraktívna vo vzťahu k ostatným konkurenč prijatom v súlade s článkom 37 ods. 2 ES ným poľnohospodárskym plodinám, Komisia a odsekom 6 protokolu č. 4, ktoré vyžadujú navrhla, aby bolo 40 % rozpočtu prideleného dodržanie konzultačného postupu. novej (viazanej) pomoci výrobe na hektár. 17 Návrh tiež definoval maximálnu nárokova- teľnú plochu na členský štát Španielsku tak bola priznaná priama (viazaná) pomoc výrobe vo výške 898 eur za nárokovateľný hektár. Zvyšok rozpočtu, 60 96, mal byť pridelený schéme jednotných platieb v súlade s nariadením č. 1782/2003. 17. Cieľom návrhu Komisie 13 bolo uviesť do účinnosti reformy SPP okrem iného v odvetví bavlny. Preto sa uprednostňoval „príjem výrobcu a nie podpora výroby prostredníctvom prevodu podstatnej časti súčasných výdavkov spojených s výrobou na jednotný platobný mechanizmus zavedený novým h o r i z o n t á l n y m [ n a r i a d e n í m 19. Napokon, aby sa poskytìa kompenzácia č. 1782/2003]". 14 Návrh však zohľadnil za akúkoľvek následnú reštrukturalizáciu, potenciálny dopad úplného zrušenia viazania ktorú môže reforma vyžadovať, Komisia v odvetví bavlny, najmä riziko, že od výroby navrhla, aby bolo približne 103 miliónov bavlny by sa upustilo. Z uvedeného dôvodu eur prevedených na reštrukturalizáciu od-
13 — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy 15 — Tamže. priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej 16 — Pre podrobný opis toho, ako Komisia uvedený údaj politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov, vypočítala, pozri KOM(2003) 698 v konečnom znení, s. 2 KOM(2003) 698 v konečnom znení. až 4. 14 — KOM(2003) 698 v konečnom znení, s. 2. 17 — Tamže, s. 3.
I-7296
ŠPANIELSKO/RADA
vetvia v kontexte opatrení rozvoja vidieka životné prostredie, atď.) pred prijatím akých prostredníctvom Európskeho poľnohospo koľvek rozhodnutí o zmene existujúcich dárskeho a usmerňovacieho záručného 20 mechanizmov" a poukázal na to, že návrh 18 fondu (ďalej len „EPUZF"). Komisie nebol „sprevádzaný štúdiou dopa dov, ako to bolo v prípade ostatných odvetví preskúmavaných v júni 2003 a v prípade odvetvia tabaku". 21
20. Vo svojom zákonodarnom uznesení o návrhu Komisie Európsky parlament navr hol zásadné zmeny a doplnenia navrhova ného pomeru viazanej a neviazanej pomoci. Navrhol, aby „[mohol] každý členský štát 22. Komisia navrhované zmeny a doplnenia prideliť až do 80 %" podielu členského štátu neprijala. Neuskutočnila ani štúdiu dopadov. na pomoc, ktorá bola vyplácaná priamo Rada upravila percentuálne podiely neviaza výrobcom ako platbu viazanú na plodinu, nej a viazanej pomoci z 60 %: 40 % na 65 %: teda ako viazanú pomoc. Zvyšných „20 %" by 35 %. Znížila celkovú podporu na rozvoj malo byť k dispozícii pre schému jednotných vidieka pre reštrukturalizáciu prostredníc platieb. 19 tvom EPUZF-u zo 103 miliónov eur na 22 miliónov eur a zmenila nárokovateľné oblasti za členský štát. 2 2 Potom sporné nariadenie prijala.
21. Stanovisko, ktoré predložil Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV"), bolo tiež k návrhu Komisie veľmi kritické, tak vo všeobecnosti, ako aj v súvislosti s navrhovaným systémom pomoci na bavlnu. Požadovalo „súbor kon 2. Sporné nariadenie v prijatom znení krétnych analýz", ktoré „by mali byť vyko nané v jednotlivých odvetviach a oblastiach v súvislosti s možnými účinkami rozličných stupňov zrušenia viazanosti pomoci (trhové, územné účinky, účinky na zamestnanosť, 23. Preambula sporného nariadenia najskôr odráža prevažujúcu zásadu reforiem SPP, 18 — Tamže, s. 5. Dodatková podpora vo výške 103 miliónov eur by mala byť použitá tak, ako to bolo stanovené v nariadení Rady (ES) ć. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia 20 — Stanovisko EHSV k „návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení niektoré nariadenia (U. v. ES L 160, s. 80; Mim. vyd. 03/025, a dopfňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné s. 391). pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre 19 — Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu poľnohospodárov''(U. v. EÚ C 110, 2004, s. 116, bod 2.10). nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy 21 — Tamže, bod 5.8. Pre prehľadnosť budem obdobne ako EHSV priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej odkazovať na tieto predbežné štúdie ako na „štúdie dopadov". politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov 22 — V prípade Španielska bola celková nárokovateľná plocha (Ú. v. EÚ C 102 E, 2004, s. 601, s. 604 a 605). znížená z 85 000 na 70 000 hektárov.
I - 7297
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E SHARPSTON — VEC C-310/04
konkrétne, že by v zásade mala byť viazanosť bavlny nepriamo poberali na základe pre pomoci na bavlnu, olivový olej, surový tabak došlého systému pomoci, teraz zrušená a chmeľ, obdobne ako pomoci na ostatné a premenená na jednotnú platbu poľnohos výrobky, zrušená a transformovaná do jed podárom určenú všetkým poľnohospodá notnej platby na podporu príjmu poľnohos rom, ktorí na ňu majú nárok. 2 5 Zvyšných podárov. 2 3 35 % bude stále viazaných, teda spojených s pestovaním bavlny, ale vypočítaných ako suma za hektár nárokovateľnej pôdy. 2 6
26. Článok 1 ods. 20 sporného nariadenia 24. Odôvodnenia však pokračujú tým, že včlenil novú kapitolu 10a, nazvanú „Dru v súvislosti s bavlnou uvádzajú, že kedze hotná platba na bavlnu [Osobitná pomoc na „úplným začlenením súčasnej podpory bavlnu — neoficiálny preklad]", v rámci hlavy v sektore bavlny do jednotného systému IV nariadenia č. 1782/2003. Články 110a až platieb by sa v bavlnárskych oblastiach 110f v uvedenej kapitole zakotvujú hlavné spoločenstva v značnej miere mohla narušiť ustanovenia týkajúce sa nového systému produkcia, časť podpory by sa preto naďalej pomoci na bavlnu. mala viazať na pestovanie bavlny, a to vo forme platby na vybranú plodinu za nároko- vateľný hektár. Jej výška by sa mala vypočítať tak, aby sa zabezpečili hospodárske pod mienky, ktoré v oblastiach, kde sa táto plodina pestuje, umožnia naďalej vykonávať činnosť v sektore bavlny a zabránia jej vytlačeniu inými plodinami." 2 4 27. Navyše k sume neviazanej pomoci, na ktorú má nárok každý poľnohospodár spô sobilý na základe hlavy III nariadenia č. 1782/2003, teda článok 110b zakotvuje podmienky pre vyplácanie podpory, ktorá je „viazanou pomocou", vyplácanou v závislosti od hektárov nárokovateľnej pôdy. Nárokova- teľnosť je založená na tom, že pôda má byť „poľnohospodárskou] pôd[ou], na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, ak je 25. Preambula uvádza, že na dosiahnutie uvedeného cieľa bude viazanosť 65 % podielu členského štátu na pomoc, ktorú pestovatelia 25 — Odôvodnenie č. 6. Kritérium nárokovateľnosti a mechanizmus pre vykonanie jednotnej platby v poľnohospodárstve sú upravené hlavou 111 nariadenia í. 1782/2003. 26 — Odôvodnenie č. 5. Výsledkom uvedeného percentuálneho podielu bola suma pomoci na nárokovatemý nektár uvedená 23 — Odôvodnenia č. 1 a 2 v preambule. v novom článku 110c nariadenia č. 1782/2003 zavedeného 24 — Odôvodnenie č. 5. článkom 1 ods. 20 sporného nariadenia.
I - 7298
ŠPANIELSKO/RADA
osiata schválenými odrodami a ak sa aspoň opatrenia v bavlnárskych oblastiach na účely do otvorenia toboliek udržiava 2 7 za bežných kompenzácie za akúkoľvek reštrukturalizá rastových podmienok". ciu, ktorú môže v uvedených oblastiach zahrnat novy system pomoci. 29
28. Článok 110c ods. 1 určuje celkovú plochu, pri ktorej vzniká nárok na pomoc pre každý z producentských členských štátov (pre Španielsko celkom 70 000 hektárov). Článok 110c ods. 2 určuje sumu pomoci, III — Posúdenie ktorá má byť vyplatená na nárokovateľný hektár (v prípade Španielska 1 039 eur).
A — Prvý žalobný dôvod: údajné porušenie 29. Všetky platby sa majú navyše uskutočniť protokolu č. 4 priamo pestovateľom bavlny. Už sa viac nevyplácajú prostredníctvom podnikov odzr- ňujúcich bavlnu. 28
31. Španielsko tvrdí, že nový článok 110b nariadenia č. 1782/2003 tým, že stanovuje otvorenie toboliek a nie zber za rozhodujúcu 30. Napokon článok 1 ods. 22 sporného skutočnosť, keď vo vzťahu k pôde, na ktorej n a r i a d e n i a d o p l n i l do n a r i a d e n i a je bavlna vysiata, vzniká nárok na pomoc, č. 1782/2003 novú hlavu IVb s názvom porušuje požiadavky odseku 3 protokolu č. 4. „Finančné prevody". Uvedená hlava obsahuje V podstate Španielsko argumentuje, že tak nový článok 143d, podľa ktorého je „počnúc doslovný, ako aj systematický výklad pro rozpočtovým rokom 2007... čiastka [22 tokolu č. 4 vedie k záveru, že na to, aby bol miliónov] eur" k dispozícii za kalendárny systém pomoci kvalifikovaný ako „pomoc na rok ako dodatková podpora Spoločenstva na výrobu bavlny" v zmysle odseku 3, musí byť bavlna zozbieraná.
27 — Otváranie toboliek odkazuje na okamih, kedy sa kapsula (alebo tobolka) obsahujúca semená bavlny otvorí a objavia sa bavlnené vlákna, ktoré rastú okolo semien, nazývané 29 — Pozri odôvodnenie č. 22 sporného nariadenia. Táto dodat vyzrnené bavlnené vlákno. ková podpora by mala byť použitá tak, ako je to stanovené 28 — Nové články 110a a 110fnariadenia č. 1782/2003 zavedené v nariadení č. 1257/1999, už citovanom v poznámke pod článkom 1 ods. 20 sporného nariadenia. čiarou 18.
I - 7299
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
32. Argumenty Španielska týkajúce sa tohto 35. Španielsko ďalej argumentuje, že všeo žalobného dôvodu možno zhrnúť takto. becnou zásadou občianskeho práva spoloč Kľúčovou požiadavkou odseku 3 protokolu nou rozličným členským štátom je to, 3 1 že č. 4 je to, že systém pomoci Spoločenstva na prírodné plody nemôžu byť považované za bavlnu musí zahŕňať „pomoc na výrobu". „produkty", kým nie sú oddelené od rastliny, Z pojmu „výroba" vyplýva, že bavlna nesmie na ktorej rastú: teda kým nie sú zozbierané. dospieť iba k otvoreniu tobolky. Musí tiež To isté platí o bavlne. skutočne byť zozbieraná. Inak k „výrobe" bavlny strictu senso nedochádza.
36. Napokon Španielsko udáva jazykový argument založený na španielskom texte sporného nariadenia. Odôvodnenie č. 5 vyža duje, že „časť podpory by sa preto naďalej 33. Uvedená analýza je podporená skutoč mala viazať na pestovanie bavlny" (podčiark nosťou, že preambula protokolu č. 4 pou nuté v pôvodnej španielskej žalobe); kazuje na dôležitosť bavlny ako suroviny. Iba a kapitola 10a hlavy IV má nadpis (v jej zozbieraná bavlna môže byť predmetom španielskej verzii) „osobitná pomoc na pesto priemyselného spracovania. Preto možno vanie" (a nie na „produkciu") bavlny. Špa iba zozbieranú bavlnu kvalifikovať ako suro nielsko tvrdí, že produkcia a pestovanie nie vinu. sú synonymá. Zatiaľ čo produkciu možno pripodobniť zberu, nemožno ju nikdy pripo dobniť pestovaniu. Sporné nariadenie je preto v rozpore s protokolom č. 4.
34. Ďalej odsek 1 protokolu č. 4 3 0 uvádza, že protokol „sa týka bavlny nemykanej alebo 37. Nezdieľam španielsky výklad protokolu česanej [nečesanej — neoficiálny preklad], č. 4. ktorá spadá pod položku č. 5201 00 kombi novanej nomenklatúry". Uvedené dáva zmy sel iba vtedy, ak protokol odkazuje na zozbieranú bavlnu.
30 — Zmenený a doplnený nariadením Komisie (EHS) č. 4006/87 z 23. decembra 1987, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol c. 4 38. Ako na to správne poukazuje Rada, o bavlne (Ú. v. ES L 377, s. 49; Mim. vyd. 02/002, s. 434) na odsek 3 súčasného znenia protokolu č. 4 účely harmonizácie opisu tovarov a čísiel colných položiek, ktoré sú uvedené v protokole č. 4 s kombinovanou nomen klatúrou založenou na harmonizovanom systéme zavedenom nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 (U. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením (EHS) č. 3985/87 (U. v. ES L 376, s. 1; Mim. vyd. 02/002, 31 — Španielsko odkazuje na španielsky, taliansky, belgický s. 428). a francúzsky občiansky zákonník.
I - 7300
ŠPANIELSKO/RADA
bez ďalšieho spresnenia iba uvádza, že výrobný proces pozostáva z niekoľkých systém podpory „zahŕňa finančnú podporu navzájom súvisiacich fáz. Podľa môjho pomoci pri výrobe [poskytovanie pomoci na názoru pomoc na výrobu môže spočívať výrobu — neoficiálny preklad]"'. Protokol č. 4 v pomoci udelenej na podporu ktorejkoľvek neobsahuje žiadnu výslovnú požiadavku, z uvedených fáz vrátane „pestovania", z ktorej by bolo možné vyvodiť, že systém dokonca aj vtedy, ak nie je udelenie uvedenej pomoci a zodpovedajúca pomoc na výrobu pomoci závislé od získania suroviny na závisia od skutočného zozbierania bavlny. predaj na trhu. Ďalej nový odsek 6 protokolu č. 4 doplnený nariadením č. 1050/2001 splnomocnil Radu, aby rozhodla o nevyhnutných úpravách a aby prijala všeobecné pravidlá na vykonanie ustanovení protokolu. Rade bola teda výslovne udelená široká právomoc voľnej úvahy o tom, ako organizovať pomoc na „výrobu bavlny". Jediným obmedzením pri výkone uvedenej právomoci vyplývajúcim z protokolu č. 4 je zrejmé obmedzenie: prijaté pravidlá musia byť primerané na 40. Keďže pojem pomoci na výrobu dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2. v protokole č. 4 zahŕňa pomoc udelenú na podporu ktorejkoľvek z fáz pestovania, a teda vyrábania bavlny, uvedené odôvodnenie nespochybňuje skutočnosť, že na účely občianskeho práva „ovocie" z právneho hľa diska neexistuje dovtedy, kým nie je odde lené od svojej rastliny.
39. Vzhľadom na to, že v protokole č. 4 neexistuje nijaké ustanovenie v tom zmysle, že výroba bavlny znamená zozbieranú bavlnu, nepovažujem zužujúci výklad pojmu 41. Nesúhlasím ani s tým, že z odkazu „výroba" zo strany Španielska za presvedčivý. v preambule protokolu č. 4 na „dôležitosť Z hospodárskeho hľadiska „výroba" odkazuje bavlny ako suroviny" nevyhnutne vyplýva, že tak na konečný výsledok výrobného procesu, protokol č. 4 sa týka iba zozbieranej bavlny. či už je priemyselný, remeselný alebo poľ Odôvodnenie, o ktoré sa opiera Španielsko, nohospodársky, ako aj na výrobný proces citované v úplnom znení znie: „Uznávajúc, že samotný. Ako Španielsko samo uznáva, vzhľadom na význam bavlny ako suroviny by nemal byť postihnutý systém obchodu s tretími štátmi". V danom kontexte zastá 32 — Podra Shorter Oxford English Dictionary, „production" vam názor, že odkaz na dôležitosť bavlny ako znamená tak „činnosť alebo úkon výroby, zhotovovania alebo spôsobenia niečoho", ako aj „niečo, čo je vyrobené činnosťou, suroviny zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, aký procesom". To isté platí v španielčine. V súlade s Diccionario de la Real Academia de la Lengua, „producción" znamená systém pomoci sa vyberie, nesmie dôjsť tak „acción de producir", ako aj „la cosa producida". k (nepriaznivému) dopadu na obchod
I - 7301
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
s tretími štátmi. Nie je mi jasné, ako by rastových" a dobrých poľnohospodárskych z tohto odkazu mohlo vyplývať, že protokol a environmentálnych podmienok. To, či je č. 4 sa vzťahuje iba na zozbieranú bavlnu. 33 uvedený jednoduchý predpoklad prijateľný, preskúmam pri analýze štvrtého žalobného dôvodu neplatnosti.
42. Rovnako opieranie sa Španielska o striktný textový výklad odkazu na „bavln[u] nemykan[ú] alebo česan[ú] [nečesanú — neoficiálny preklad], ktorá spadá pod polo žku č. 5201 00 kombinovanej nomenklatúry" v bode 1 protokolu č. 4 nie je o nič 44. Argument Španielska vzťahujúci sa na užitočnejšie. Uvedený odkaz nevyhnutne odôvodnenie č. 5 sporného nariadenia je nevylučuje bavlnu, ktorá nebola zozbieraná, možné ľahko vyvrátiť. Ak pestovanie možno z pôsobnosti protokolu č. 4. Česanie považovať za fázu výrobného procesu, ako a m y k a n i e sú p r o c e s y , k t o r é sa som už s tým súhlasila skôr, pomoc na pri zozbieranej bavlne používajú na účely „pestovanie" možno postaviť na roveň očistenia od nečistôt a menších bavlnených pomoci na výrobu. vlákien vyrastajúcich zo semien. Bavlna vo fáze otvárania toboliek je (z definície) „nemy- kan[á] alebo česan[á] [nečesaná — neofi ciálny preklad]". Patrí teda do rozsahu pôsobnosti odseku 1.
45. Jazykový argument založený na skutoč nosti, že v španielskom znení sporného 43. Stojí za to na tomto mieste zdôrazniť, že nariadenia je kapitola 10a nazvaná „Osobitná sporný systém nebráni poľnohospodárom pomoc na pestovanie" je nesprávny z iného v zbere. Skôr im ponecháva voľbu, či tak dôvodu. Stačí poznamenať, že terminológia urobia alebo nie. Predpokladom, ktorý stojí španielskeho textu odporuje množstvu ostat v pozadí, je to, že vykonať zber bude pre nich ných jazykových znení. Rovnaká kapitola je hospodársky zmysluplné, ak plodina napríklad rôzne nazvaná „Crop specific dosiahne fázu otvárania toboliek „za bežných payment for cotton" (anglicky), „Pagamento específico para o algodão" (portugalsky), „Kulturspezifische Zahlung für Baumwolle" (nemecky), „Aide spécifique au cotton" 33 — Vskutku sa mi zdá, že systém z roku 2001, ktorý fungoval prostredníctvom podnikov odzrñujúcich bavlnu, v podstate (francúzsky) a „Pagamento specifico per il predstavoval cenovú dotáciu umožňujúcu, aby bola bavlna vyrábaná v EÚ konkurencieschopná za trhové ceny na cotone" (taliansky). Súdny dvor v minulosti svetovom trhu. To mohlo mať dosť dobre väčší potenciálny účinok na obchod s tretími štátmi ako nový systém podpory uprednostňoval jazykové znenie predstavu zavedený sporným nariadením. júce väčšinu vždy vtedy, keď je z nich
I - 7302
ŠPANIELSKO/RADA
vyplývajúci výklad viac v súlade s cieľmi B — Druhý žalobný dôvod: porušenie pod sledovanými nariadením. 34 Tak je to aj statných formálnych náležitostí (chýbajúce v tomto prípade. Kedže podía môjho názoru alebo nedostatočné odôvodnenie) sa pomoc na pestovanie kvalifikuje ako pomoc na výrobu, pojem „pestovanie" v španielskom texte nepreukazuje, že nová schéma je v rozpore s protokolom č. 4.
48. Španielsko namieta, že Rada neuviedla dôvody, na ktorých je sporné nariadenie založené. Konkrétne Rada dostatočne nevy 46. Čo je však podstatnejšie, zdá sa mi, že svetlila, prečo nový systém opúšťa nepriame zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle platby pomoci výrobcom prostredníctvom umožniť vykonanie MacSharryho reforiem podnikov odzrňujúcich bavlnu v prospech SPP v rámci štruktúry existujúcich ustano priamych platieb pomoci výrobcom. Rada vení Zmluvy a protokolov, vrátane protokolu ani neodôvodnila výber fázy otvárania tobo č. 4. Celé smerovanie uvedených reforiem liek a nie inej fázy vo výrobnom procese ako s ich dôrazom na použitie neviazanej (a nie rozhodujúceho okamihu na určenie, kedy viazanej) pomoci hovorí proti takému res vzniká výrobcom nárok na viazanú pomoc. triktivnemu výkladu protokolu č. 4, že akékoľvek zrušenie viazanosti prelamuje požadované spojenie medzi poskytovanou pomocou a „výrobou" bavlny. 35
49. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „roz sah povinnosti uviesť dôvody závisí od 47. Prvý žalobný dôvod neplatnosti presa povahy predmetného aktu a... ak ide o akt dzovaný Španielskom je preto nedôvodný. určený pre všeobecné uplatnenie, odôvod nenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho 34 — Rozsudky zo 7. júla 1988, Moksel, 55/87, Zb. s. 3845, bod 16 prijatiu, a na druhej strane na uvedenie a nasl., a zo 17. októbra 1996, Lubella, C-64/95, Zb. s. I-5105, všeobecných ciefov, ktorých dosiahnutie sa bod 18. Na analýzu judikatúry k výkladu rozchádzajúcich sa jazykových verzií pozri návrhy, ktoré predniesla generálna navrhuje". 36 Okrem toho, „je neprimerané advokátka Stix-Hackl vo veci Simutenkov, C-265/03 (roz sudok z 12. apríla 2005, Zb. s. I-2579). vyžadovať osobitné odôvodnenie pre rôznu 35 — Aby som bola spravodlivá, argument Španielska na pojedná vaní nebol taký, že akékoľvek zrušenie viazania je nezákonné. Španielsko skôr argumentovalo, že neviazaná pomoc by mohla byť zavedená za predpokladu, že systém ako celok a najmä suma stále poskytovanej viazanej pomoci umožňuje 36 — Rozsudky z 19. novembra 1998, Španielsko/Rada, C-284/94, pokračovanie výroby bavlny v tých oblastiach, kde to je Zb. s. I-7309, bod 28, a z 13. marca 1968, Beus, 5/67, Zb. dôležité pre miestne hospodárstvo, ćo, ako tvrdí Španielsko, s. 125, s. 95. Pozri takisto nedávny rozsudok zo 17. septembra nový systém podpory nedosahuje. 1998, Pontillo, C-372/96, Zb. s. I-5091, bod 36.
I - 7303
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
voľbu p o u ž i t ý c h t e c h n í k , keď je schopnosť európskeho odvetvia poľnohospo- z napadnutého aktu zrejmý základný ciel dárstva a posilniť potravinové sledovaný inštitúciou". a environmentálne štandardy a výrobu o- rientovanú na trh. Uvedené ciele treba vidieť vo svetle strednodobej a dlhodobej politiky Spoločenstva znižovania podpory Spoločen stva pre odvetvie poľnohospodárstva. Vo svetle uvedených cieľov tiež preambula jasne uvádza, že nový systém sa usiluje umožniť 50. Súdny dvor tiež vyslovil, že „to, či poľnohospodárom väčšiu slobodu pri výbere
odôvodnenie
spĺňa požiadavky [článku 235] ich plodín, zaručujúc im zároveň primeraný Zmluvy treba posúdiť nielen s ohľadom na príjem. jeho znenie, ale tiež s ohľadom na súvislosti a všetky právne predpisy upravujúce pred metnú oblasť. 38
53. Čo sa týka konkrétnej podpory výroby bavlny, odôvodnenia č. 4 až 6 preambuły sporného nariadenia jasne a jednoznačne vysvetľujú, prečo má výroba bavlny spoločne 51. Podľa môjho názoru sporné nariadenie, s určitými inými plodinami naďalej ťažiť posudzované v tomto kontexte a s poukazom z viazanej pomoci ako doplnku neviazanej na všetky právne pravidlá upravujúce pred pomoci v kontexte reformy SPP. 39 metnú otázku, dostatočne splna uvedené podmienky.
54. Je pravda, že preambula sporného naria denia neposkytuje žiadne podrobné vysvet lenie toho, prečo je pomer medzi viazanou 52. Rozsiahla preambula nariadenia a neviazanou pomocou stanovený na 35 %: č. 1782/2003 jasne vysvetľuje politické 65 %. Nezastávam však názor, že to pred dôvody pre zmenu celkového systému pod stavuje neuvedenie dôvodov. pory pre poľnohospodárov podľa SPP. Odô vodnenia č. 24 a 28 jasne a jednoznačne uvádzajú, že cieľom zmien je vykonať posun od systému pomoci založeného na výrobe k priamemu systému pomoci príjmov poľ nohospodárov. Cieľom uvedeného politic 55. Určenie pomeru medzi viazanou kého rozhodnutia je posilniť konkurencie- a neviazanou pomocou je technickou voľbou a inštitúcie Spoločenstva nie sú povinné podrobne odôvodňovať technické voľby, 37 — Rozsudok Španielsko/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 30 a tam citovaná judikatúra. 38 — Pozri najmä rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63. 39 — Pozri body 24 a 25 vyššie.
I-7304
ŠPANIELSKO/RADA
ktoré uskutočňujú na účely dosiahnutia nimi z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia, a teda stanovených cieľov. Odôvodnenia č. 5 a 6 porušenia podstatnej formálnej náležitosti. preambuły sporného nariadenia ukazujú, že Uvedená voľba je, obdobne ako pomer podľa názoru Rady sú dve ponechané úrovne viazanej a neviazanej pomoci, technickou pomoci vhodné, aby ,,umož[nili] naďalej voľbou. 41 Nie je to celkom nerozumná voľba vykonávať činnosť v sektore bavlny a zabrán okamihu rozhodujúceho pre vyplatenie via [nili] jej vytlačeniu inými plodinami". Je zanej pomoci. Zákonodarca Spoločenstva nie možné, že sa názor Rady ukáže ako je povinný vysvetľovať všetky technické volby nesprávny. V takom prípade by však chybou v preambule takého všeobecného aktu, ako je nebolo nedostatočné odôvodnenie, ale chyba nariadenie. Po zvážení všetkých okolností sa v posúdení, ktorú v tejto veci treba pre mi zdá byť primeranejšie opätovne preskú skúmať podľa zásady proporcionality. 40 mať tento problém v kontexte toho, či systém zavedený sporným nariadením spĺňa zásadu proporcionality.
58. Druhý žalobný dôvod neplatnosti presa dzovaný Španielskom je preto nedôvodný.
56. Stanovisko v súvislosti s odôvodnením výberu fázy otvárania toboliek (a nie napr. zberu) ako momentu vzniku nároku na pomoc je dosť odlišné. Sporné nariadenie nikde neponúka vysvetlenie tejto voľby. To je jasne neuspokojivé. C — Tretí žalobný dôvod: údajné zneužitie právomocí
59. Španielsko tvrdí, že prijatím sporného nariadenia na základe odseku 6 protokolu
57. Po zvážení všetkých okolností pochybu 41 — Existuje argument, że z hospodárskeho hradiska môže byť jem o tom, že uvedené opomenutie posu efektívnejšie vyžadovať, aby bavlna dosiahla fázu otvorenia dzované izolovane je dostatočne vážne na to, tobolky, ale nie nevyhnutne aby bola zozbieraná, na to, aby vznikol nárok na pomoc. Ak sú svetové ceny zozbieranej aby Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a odzrnenej bavlny príliš nízke na to, aby to odôvodnilo zozbieranie úrody bavlny, bolo by neprimerané nútiť pestovateľov bavlny, aby napriek tomu vynaložili (dodatočné) náklady na zber na to, aby im vznikol nárok na pomoc Spoločenstva. Tým, že bolo za bod vzniku nároku vybrané otvorenie tobolky, poľnohospodárska pôda venovaná bavlne 40 — Pozri napríklad rozlíšenie vyznačené Súdnym dvorom v jeho je udržiavaná v stave vhodnom na výrobu bavlny dokonca aj rozsudku z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, v rokoch, ked" zber úrody bavlny nedáva z hospodárskeho Zb. s. I-2061, body 110 až 122. hľadiska zmysel.
I - 7305
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
č. 4 Rada zneužila svoje právomoci. Úprava a stanovisko tak Európskeho parlamentu, systému z roku 2001 zo strany Rady sa ako aj EHSV na zmenu systému pomoci na neobmedzovala iba na včlenenie úprav, ako bavlnu. Komisia a Rada uvedený postup do to stanovil odsek 6. Predstavovala skôr písmena dodržali na účely prijatia systému podstatnú reformu systému pomoci na pomoci na bavlnu sledujúceho zásady Mac- výrobu bavlny. Použitím odseku 6 protokolu Sharryho reforiem SPP. Nie je jasné, ako by č. 4 na zavedenie takej reformy mala Rada toto mohlo byť označené za zneužitie v úmysle vyhnúť sa postupom osobitne právomocí. určeným pre zmeny a doplnenia takých pravidiel primárneho práva Spoločenstva, ako sú pravidlá obsiahnuté v protokole č. 4.
63. Po druhé odsek 6 a odsek 11, ktorý mu 60. Ako Súdny dvor opakovane vyslovil, predchádzal, bol Radou v minulosti využí "v prípade aktu môže dôjsť k zneužitiu vaný na vykonávanie podstatných úprav právomoci, iba ak z objektívnych, relevant samotného protokolu č. 4. 43 Od prijatia ných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že nariadení č. 1050/2001 a č. 1051/2001 nebol bol prijatý s výlučným cieľom alebo prinaj totiž systém nepriamej pomoci na výrobu menšom rozhodujúcim cieľom iným, ako sú bavlny prostredníctvom podnikov odzrňujú- uvádzané ciele, alebo na vyhnutie sa postupu cich bavlnu upravený ustanoveniami proto osobitne stanovenému Zmluvou na riešenie kolu č. 4, ale nariadeniami Spoločenstva skutočností v danom prípade". 42 prijatými na základe protokolu č. 4. V pravom zmysle slova sporné nariadenie vôbec neupravuje protokol č. 4. Skôr upra vuje nariadenie č. 1782/2003 o sektore bavlny.
61. Uvedené podmienky zjavne v tomto prípade nie sú splnené.
64. Za uvedených okolností sa opretie zmeny systému Spoločenstva pomoci na
62. Po prvé odsek 6 protokolu č. 4 upravuje osobitný postup zahŕňajúci návrh Komisie 43 — Pozri napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1553/95 z 29. júna 1995, ktorým sa piaty krát upravuje systém pomoci pre bavlnu zavedený protokolom 4 priloženým k aktu o pristúpení Grécka (Ú. v. ES L 148, s. 45; Mim. vyd. 03/017, s. 463), prijaté na základe skoršej verzie bodu 11 42 — Rozsudok z 13. novembra 1990, Federa a i., C-331/88, Zb. protokolu č. 4, alebo nariadenie č. 1050/2001, ktoré bolo s. 1-4023, bod 24 a tam citovaná judikatúra. prijaté na základe bodu 6; pozri bod 8 vyššie.
I - 7306
ŠPANIELSKO/RADA
bavlnu o bod 6 zdalo byť najzjavnejšou 1. Legitímna dôvera voľbou. Španielsko nedodalo žiaden dôkaz na preukázanie toho, že by tým Rada sledovala iné ciele, ako sú ciele uvedené v spornom nariadení.
68. Španielsko argumentuje, že hospodárske subjekty v odvetví odôvodnene očakávali, že budú mať naďalej prospech zo systému pomoci Spoločenstva, ktorý nepoškodí pestovanie plodiny. Prijatie sporných usta 65. Neexistujú preto žiadne „objektívne, novení však bolo nepredvídateľné a nebolo relevantné a zhodujúce sa dôkazy" na opodstatnené ani zo sociálno-ekonomického vyvodenie záveru, že Rada svojvoľne využila hľadiska, ani na základe medzinárodných postup v bode 6 protokolu č. 4 výlučne alebo záväzkov Európskej únie. predovšetkým na účely dosiahnutia iného ako uvádzaného cieľa alebo pre vyhnutie sa postupu osobitne predvídaného Zmluvou.
69. Tieto tvrdenia pri podrobnom preskú maní neobstoja. 66. V dôsledku toho je tretí žalobný dôvod neplatnosti nedôvodný.
70. Po prvé sporné akty možno sotva opísať ako nepredvídateľné, ako to vyžaduje judika- túra. 44 Reforma SPP bola na programe politického rozhodovania od roku 1992. D — Štvrtý žalobný dôvod: porušenie základ V roku 2003 Rada konečne súhlasila ných zásad s ústrednou zásadou MacSharryho reforiem, konkrétne s posunom od systému pomoci založenom na výrobe a cenách smerom k systému, ktorý podporoval príjmy poľno hospodárov. Nariadenie č. 1782/2003 bolo prijaté na vykonanie uvedených zásad a jasne 67. Pre prehľadnosť sa najskôr budem zaoberať argumentmi vzťahujúcimi sa na legitímnu dôveru a potom argumentmi 44 — Pozri rozsudky z 1. februára 1978, Lührs, 78/77, Zb. s. 169, bod 6, a z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jürgens a Van Španielska k proporcionalite. Dijk Food Products/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44.
I - 7307
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
ich odráža. Okrem toho na žiadosť Rady legitímne očakávali, že bude zachovaný Komisia vydala v roku 2003 oznámenie , existujúci stav, ktorý môže byť zmenený v ktorom vysvetlila, ako má v úmysle zmeniť inštitúciami Spoločenstva v rámci ich voľnej systém pomoci pre bavlnu vo svetle nových úvahy, a to najmä v takej oblasti, akou je zásad inšpirujúcich SPP. Nový systém oblasť spoločnej organizácie trhu, ktorej pomoci na bavlnu zavedený sporným naria účelom je neustále reagovať na zmeny dením mal preto ďaleko od toho, aby bol hospodárskej situácie". 48 nepredvídateľný.
71. Ďalej pôvodný návrh Komisie predpo kladal, že systém pomoci z roku 2001 sa 73. Rada bola výslovne splnomocnená usku prestane uplatňovať po zbere úrody zo točniť úpravy systému pomoci na bavlnu sezóny 2004/2005 a že nový systém pomoci (pôvodne na základe odseku 11 anásledne na bude zavedený s účinnosťou od 1. septembra základe odseku 6 protokolu č. 4) vo svetle 2005, ale bude sa uplatňovať na bavlnu hospodárskeho, sociálneho alebo politického vysiatu na jar 2005. 46V skutočnosti bol nový vývoja. Uvedené právomoci už pri niekoľ systém pomoci prijatý v roku 2004, ale kých príležitostiach vykonala. Keď inštitúcie nadobudol účinnosť až s ostatnými refor Spoločenstva požívajú takéto oprávnenie mami SPP v roku 2006. Zákonodarca Spolo voľnej úvahy pri výbere prostriedkov, pod čenstva bol oprávnený toto považovať za niky pôsobiace v sektore bavlny si nemôžu dostatočný čas na to, aby sa hospodárske nárokovať na neodňateľné právo na udržanie subjekty ovplyvnené zmenou novému pôvodnej situácie alebo na výhody, ktoré systému prispôsobili. Za uvedených okol z nej odvodzovali a ktoré v danom čase ností nemôžu hospodárske subjekty používať požívali. 49 argumenty založené na porušení ich legitím nej dôvery vtedy, keď je potom opatrenie 4 prijaté. 7
72. Po druhé Súdny dvor opakovane 74. Opieranie sa Španielska o zásadu legi vyslovil, že „aj keď zásada legitímnej dôvery tímnej dôvery je preto nedôvodné. patrí medzi základné zásady Spoločenstva, nie je dôvodné, aby hospodárske subjekty 48 — Pozri okrem iného rozsudok z 5. októbra 1994, Crispoltoni a i.. C-133/93, C-300/93 a C-362/93, Zb. s. I-4863, bod 56 a tam citovanú judikatúru. V tomto kontexte stojí za to poznamenať, že odôvodnenie č. 22 nariadenia č. 1782/2003 45 — Pozri poznámku pod čiarou 12. už poukázalo na to, že .oprávnené osoby tak nemôžu počítať 46 — KOM(2003) 698 v konečnom znení, bod 2.5. s nemennosťou podmienok na poskytovanie podpory a musia 47 — Pozri okrem iného rozsudok Lührs, už citovaný v poznámke sa pripraviť na to, že režimy sa preskúmajú v závislosti od pod čiarou 44, bod 6, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo vývoja trhov". 16. októbra 1996, Efisol/Komisia, T-336/94, Zb. s. II-1343, 49 — Pozri napríklad rozsudok zo 14. júla 1994, Grécko/Rada, bod 31. C-353/92, Zb. s. I-3411, bod 45 a tam citovanú judikatúru.
I - 7308
ŠPANIELSKO/RADA
2. Porušenie zásady proporcionality dosiahnutie uvedených cieľov. 52 Keď sa inštitúcie Spoločenstva dopustia zjavnej chyby v posúdení, výsledné opatrenie bude zjavne neprimerané, a preto v rozpore so zásadou proporcionality. 53 Svojou povahou 75. Inštitúcie Spoločenstva požívajú značnú robí taká chyba neplatnou reťaz argumentá mieru voľnej úvahy v súvislosti s vhodnými cie, ktorá vedie k zvolenému opatreniu, prostriedkami na dosiahnutie cieľov sledova a postihuje chybou výkon oprávnenia voľnej ných opatrením Spoločenstva, najmä čo sa úvahy inštitúciami Spoločenstva. Uvedenú týka správy poľnohospodárskych trhov. 5 0 Je judikatúru logicky nemožno vykladať tak, že rovnako jasné, že ak má byť zachovaná súdna oslobodzuje inštitúcie Spoločenstva od usku kontrola právnej úpravy v odvetví poľnohos točňovania akéhokoľvek preskúmavania podárstva, musia existovať obmedzenia vhodnosti sporných opatrení vo vzťahu miery voľnej úvahy inštitúcií. k stanoveným cieľom.
76. Takže Súdny dvor tiež uviedol, že „zásada proporcionality... vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na usku 78. Zásada proporcionality niekedy od vnú točnenie legitímnych cieľov sledovaných troštátnych orgánov vyžaduje „pozorne skú predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ mať možnosť uchýliť sa k opatreniam, ktoré sa ponúka výber medzi viacerými primera by menej obmedzovali voľný pohyb, a vylúčiť nými opatreniami, je potrebné prikloniť sa ich len vtedy, ak by bol zjavne preukázaný ich k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené nevhodný charakter vo vzťahu zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu". 54 k sledovaným cieľom".
77. Judikatúra Súdneho dvora jasne uvádza, že v takých prípadoch musí byť súdne 79. Nemyslím si, že uvedenú prísnu povin preskúmavanie obmedzené na preskúmanie nosť možno automaticky preniesť na posu toho, či sú opatrenia „zjavne neprimerané" dzovanie aktov Spoločenstva a že v dôsledku s ohľadom na sledovaný cieľ, a nie či sú zvolené prostriedky jedinými prostriedkami alebo najvhodnejšími prostriedkami na 52 — Tamže, body 82 a 83 a tam citovaná judikatúra. 53 — Rozsudok z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, body 50 až 67, najmä bod 58. 50 — Rozsudok z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, 54 — Rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C-320/03, Zb. s. I-9871, bod 87. Vec sa týkala vnútroštátneho opatrenia bod 80 a tam citovanú judikatúru. podporujúceho ochranu životného prostredia na úkor 51 — Tamže, bod 81 a tam citovaná judikatúra. voľného pohybu tovaru.
I - 7309
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
toho možno vyžadovať ten istý stupeň možnosť, že „spôsobené zásahy" nie sú obozretnosti tak od vnútroštátnych orgánov, „neprimerané vo vzťahu k sledovaným cie ako aj od orgánov Spoločenstva pri prijímaní ľom". Inštitúcie Spoločenstva musia byť normatívnych aktov. Skutočnosť, že menej v každom prípade schopné odôvodniť svoje prísne kritérium proporcionality sa uplatňuje legislatívne rozhodnutia, ak sú tieto napad s ohľadom na opatrenia Spoločenstva možno nuté pred Súdom prvého stupňa na základe podrobiť kritike. No (aspoň sčasti) je to zásady proporcionality. opodstatnené skutočnosťou, že zatiaľ čo opatrenia Spoločenstva sú prijímané pro stredníctvom rozhodovacieho procesu na ú r o v n i S p o l o č e n s t v a a usilujú sa o všeobecný záujem Spoločenstva, vnútro štátne opatrenia vo všeobecnosti sledujú vnútroštátne záujmy, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami Spoločenstva. 55 81. Vzhľadom na uvedené okolnosti zastá vam názor, že argument Španielska vzťahu júci sa na porušenie zásady proporcionality je sčasti dôvodný v dvoch ohľadoch.
— Neexistencia štúdie dopadov
80. Napriek tomu chápem zásadu propor cionality tak, že ukladá inštitúciám Spolo čenstva povinnosť aspoň sa uistiť o tom, že navrhované opatrenia sú už na prvý pohľad vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov 82. Je nesporné, že Komisia nevykonala sledovaných právnou úpravou a byť si žiadnu predbežnú štúdiu na preskúmanie vedomé toho, ako obmedzujúce asi uvedené pravdepodobných sociálno-ekonomických navrhované opatrenia budú. Inak Súdny dvor dopadov svojho návrhu nového systému nemôže preskúmať, či inštitúcie Spoločen pomoci na bavlnu. Nebola tak povinná stva „neprekr[očili] hranice toho, čo je urobiť na základe žiadneho konkrétneho primerané a potrebné na uskutočnenie ustanovenia práva Spoločenstva. Napriek legitímnych cieľov" a či (keď, ako tomu, ako argumentovalo Španielsko pred v prejednávanej veci, keď existovala voľba Súdnym dvorom bez toho, aby mu niekto medzi niekoľkými vhodnými opatreniami) odporoval, rovnocenné štúdie dopadov boli bola zvolená taká „najmenej obmedzujúc[a]" riadne vykonané pred tým, ako boli navr hnuté reformy iných odvetví poľnohospodár stva. 56 55 — Tento názor obhajoval generálny advokát Jacobs v prvej prednáške Journal of Environmental Law prednesenej na University College London 24. novembra 2005. Text tejto prednášky bude čoskoro v uvedenom časopise zverejnený. 56 — Pozri tiež stanoviská EHSV, už citované v bode 21 vyššie.
I - 7310
ŠPANIELSKO/RADA
83. Na pojednávaní Komisia vyjadrila názor, a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po že keďže je systém pomoci na bavlnu jedno prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrob duchý v porovnaní s inými organizáciami kami bezprostredne súvisia". Pojem „prvot spoločného trhu (t. j. jednoduchý mechaniz nom spracovaní" bol rozsiahlo definovaný mus prepája vnútornú podporovanú cenu Súdnym dvorom v rozsudku vo veci König a vonkajšiu cenu na svetovom trhu), dopa- ako „[pojem, z ktorého vyplýva] jasná vzá dová štúdia nebola nevyhnutná. Podľa môjho jomná hospodárska závislosť medzi základ názoru to je prílišné zjednodušenie, ktoré nie nými výrobkami a výrobkami, ktoré sú je podporené skutkovými okolnosťami. výsledkom výrobného procesu, bez ohľadu Vidiecke hospodárstvo je celkom, ktorého na množstvo operácií, ktoré je s nimi spo súčasti sú od seba vzájomne závislé, jené". 57 a prvotné spracovanie poľnohospodárskych výrobkov vtedy, keď vlastnosti výrobku nevyhnutne vyžadujú, aby sa uskutočnilo na mieste, je dôležitou súčasťou miestnej zamestnanosti a tvorby príjmov. Zákono darca Spoločenstva už skôr uznal prepoje- nosť medzi výrobou bavlny a prvou fázou spracovania bavlny (odzrňovanie) tým, že vytvoril systém pomoci, ktorý výslovne pod 86. Odzrňovanie je prvý proces pri trans poroval tak pestovateľov bavlny, ako aj formácií surovej bavlny na výrobok, ktorý podniky odzrňujúce bavlnu. môže byť uvádzaný na trh na ďalšie spraco vanie a/alebo jeho zapracovanie do iných výrobkov, ako je napríklad textil. Ako také nie je zjavné, že odzrnenú bavlnu nemožno kvalifikovať ako poľnohospodársky výrobok na účely SPP. Ďalej systém pomoci z roku 2001 výslovne podporoval tak pestovateľov bavlny, ako aj podniky odzrňujúce bavlnu. 5 8
84. Na pojednávaní Rada obdobne tvrdila, že nebola povinná posudzovať dopad reforiem na podniky odzrňujúce bavlnu. Som si istá, že vo všeobecnosti má Rada pravdu, keď tvrdí, že článok 37 ES a na základe neho prijaté opatrenia sa týkajú poľnohospodár stva, a nie priemyslu. 87. Nech je to už akokoľvek, Súdny dvor bol informovaný — bez toho, aby to spochybnili Rada alebo Komisia — že bavlna musí byť odzrnená blízko k miestu jej výroby a nemožno ju prepravovať na dlhé vzdiale nosti. Je preto jasné, že v rámci poľnoho spodárskeho spoločenstva veľmi závislého na výrobe bavlny bude miestna zamestnanosť 85. Prejednávaná vec však má osobitné črty. V súlade s článkom 32 ES sú poľnohospodár ske výrobky na účely SPP definované ako 57 — Rozsudok z 29. mája 1974, 185/73, Zb. s. 607, bod 13. „výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby 58 — Pozri body 10 až 12.
I - 7311
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
vzťahujúca sa na bavlnu pozostávať tak ak zostane celková úroveň podpory rovnaká, z pracovnej sily v poľnohospodárstve, ako aj ale štruktúra pomoci a metóda platieb sa z pracovníkov zamestnaných v podnikoch radikálne zmení, nedôjde k vedľajším účin odzrňujúcich bavlnu. kom, ktorých možný dopad by mal byť zhodnotený, pretože by mohli byť neprime rane obmedzujúce?
88. Naopak nový systém pomoci tým, že udeľuje pomoc priamo poľnohospodárom a nevyžaduje predaj bavlny podnikom odzr- ňujúcim bavlnu na to, aby vznikol poľnoho spodárom nárok na pomoc, môže spôsobiť, 90. Tak Európsky parlament 59, ako aj že miestny priemysel odzrňovania bavlny sa EHSV 60 upriamili pozornosť na tie aspekty stane ekonomicky neživotaschopným. Zmiz navrhovanej schémy, ktoré podľa ich názoru nutie miestnych kapacít odzrňovania by zase budú pravdepodobne viesť k podstatným mohlo viesť k zníženiu výroby bavlny negatívnym dopadom napríklad na vidiecku v ovplyvnených oblastiach. Za uvedených zamestnanosť v daných oblastiach. Navrho okolností hoci súhlasím s tým, že osud vali zásadné zmeny. Európsky parlament podnikov odzrňujúcich bavlnu nemal zaují napríklad navrhoval, aby bol pomer medzi mať ústredné miesto pri navrhovaní nového neviazanou a viazanou pomocou 20 %: systému pomoci, nesúhlasím s tým, že by 80 96. 61 Podľa konzultačného postupu, kto mohol byť v súlade s právom úplne vyne rým bolo sporné nariadenie prijaté, nemali chaný z úvah bez toho, aby tým bola Komisia ani Rada žiadnu právnu povinnosť spochybnená proporcionalita zavedených formálne alebo verejne odpovedať na kritiku, opatrení. ktorú vzniesol Európsky parlament a EHSV. Napriek tomu, vzhľadom na to, že uvedené ciele sa stali ústrednou súčasťou navrhovanej novej schémy podpory, mohlo by sa očaká vať, že K o m i s i a p o t o m p r i s t ú p i k dôkladnejšiemu preskúmaniu pravdepo dobných sociálno-ekonomických dopadov svojho návrhu (možno vykonaním dopadovej štúdie v uvedenej fáze) a/alebo že odôvod 89. Nevykonanie dopadovej štúdie vedie nenia sporného nariadenia v prijatom znení k množstvu zrejmých otázok. Existoval ne poskytnú podrobnejšie vysvetlenie toho, jaký základ (iný ako jednoduchá aritmetika) prečo považovala Rada novú schému za pre rozhodnutie o pomere 65 96: 35 % medzi vhodné legislatívne rozhodnutie. Nič z toho neviazanou a viazanou pomocou a pre názor, sa nestalo. že oba prvky budú fungovať správne tak, aby sa zachovali nevyhnutné hospodárske pod mienky na zabezpečenie prežitia výroby 59 — Pozri bod 20 vyššie. bavlny v ovplyvnených oblastiach? Prečo 60 — Pozri bod 21 vyššie. a ako dospeli Komisia a Rada k názoru, že 61 — Pozri bod 20 vyšite.
I - 7312
ŠPANIELSKO/RADA
91. Neexistencia osobitnej dopadovej štúdie nosť možnosti, že zmeny neutrálne vykonanej v okamihu, keď sa mali navrhovať z rozpočtového hľadiska by napriek tomu radikálne zmeny, samozrejme neznamená, že mohli mať prostredníctvom novej štruktúry Komisia (a prostredníctvom nej Rada) boli a mechanizmov vyplácania pomoci účinky nevyhnutne nedostatočne informované v rámci miestneho vidieckeho hospodárstva, o pravdepodobnom dopade navrhovaných ktoré smerujú proti dosahovaniu stanove zmien na to, aby dokázali zaviesť novú ných cieľov protokolu č. 4 a sporného schému, ktorá spÍňala kritérium proporcio nariadenia. nality, a že museli v uvedenom okamihu splniť formálnu požiadavku vykonania oso bitnej dopadovej štúdie. Z dokumentácie predloženej Súdnemu dvoru a z ústnych vyhlásení na pojednávaní vyplýva, že to tak v prejednávanej veci nebolo.
94. Pri neexistencii akejkoľvek dopadovej štúdie sa určité rozhodnutia uskutočnené Komisiou a Radou zdajú byť svojvoľné. V priebehu tohto konania ich neboli uvedené inštitúcie schopné presvedčivo odôvodniť. Osobitne stoja za povšimnutie dva aspekty: nezohľadnenie dopadu novej schémy na 92. Okrem toho z vyhlásení Komisie a Rady miestny spracovateľský priemysel v odvetví na pojednávaní bolo jasné, že hlavným bavlny (t.j. odvetví odzrňovania) a stanovenie záujmom inštitúcií pri prijímaní sporného konkrétneho pomeru medzi viazanou a nariadenia bolo zabezpečiť, aby nový systém neviazanou pomocou. rešpektoval zásadu rozpočtovej neutrality. Zdá sa, že tak Komisia, ako aj Rada pred pokladali, že keďže vnímali systém pomoci Spoločenstva pre odvetvie bavlny ako jedno duchý, ciele protokolu č. 4 a sporného nariadenia budú automaticky dosiahnuté, ak jednoducho zabezpečia, aby celková suma pomoci Spoločenstva venovaná odvetviu zostala na základe nového systému rovnaká, ako bola na základe starého systému. 95. Pri dosahovaní uvedeného záveru by som mala jasne uviesť, že nevyhnutne hneď na prvý pohľad weakceptujem dve štúdie predložené Španielskom Súdnemu dvoru. Nie je ú l o h o u S ú d n e h o dvora z ekonomického hľadiska rozhodnúť o stanoviskách Španielska na jednej strane a Rady a Komisie na strane druhej. Je jasné, že medzi oboma hodnoteniami existujú zásadné odchýlky. Uvedené odlišnosti mali 93. Španielsko má o uvedenom predpoklade byť skúmané pred zavedením radikálne vážne pochybnosti. Predovšetkým preuká odlišnej novej schémy podpory, a nie potom. zalo, že inštitúcie nevenovali žiadnu pozor Porovnávacia tabuľka ukazujúca relatívnu
I - 7313
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
ziskovosť pšenice, kukurice a bavlny pri prejsť na iné plodiny, treba posudzovať konkrétnych úrovniach svetových cien, ako celkovú sumu viazanej a neviazanej pomoci. je napríklad tabuľka, ktorá tvorí prílohu Uvedený prístup je podľa môjho názoru návrhu Komisie ako vedľajšieho účastníka nesprávny. Ako správne tvrdí Španielsko, konania, nie je — v tomto ohľade kedze poľnohospodári sú oprávnení dostávať — náhradou za také preskúmanie. neviazanú pomoc bez ohľadu na to, či pestujú bavlnu alebo nie, budú bavlnu pestovať iba vtedy, ak to vzhľadom na náklady výroby bude z hospodárskeho hľa diska opodstatnené sumou viazanej pomoci spolu s výnosmi z predaja za trhové ceny.
96. Nezastávam preto názor, že Rada a Komisia dostatočne zvážili pravdepodobný dopad navrhovanej novej schémy na pesto vateľov bavlny a pridružené vidiecke spolo čenstvá pri navrhovaní schémy, ktorej para metre nebudú poznačené svojvoľnosťou a/alebo ktorej účinky nebudú potenciálne neprimerané. Pri neexistencii dopadovej štúdie je ťažké predstaviť si, ako mohla Rada a Komisia dospieť k záveru, že nový systém 98. Opierajúc sa o údaje poskytnuté Komi pomoci predstavuje najvhodnejšie opatrenie siou, Rada argumentuje, že náklady na hektár „na zabezpečenie hospodárskych podmie pestovania bavlny sú nižšie ako sprístupnená nok, ktoré v oblastiach, priaznivých pre viazaná pomoc na hektár spolu s výnosmi uvedenú plodinu, umožnia pokračovanie z predaja, dokonca aj po nákladoch na zber. činnosti v odvetví bavlny a zabránia vytlače Rada tvrdí, že náklady na výrobu bavlny niu bavlny inými plodinami", ako to vyžaduje predstavujú 1 045 eur na hektár. Rada na sporné nariadenie. záver uvádza, že pre španielskych farmárov bude vždy z hospodárskeho hľadiska zmys luplné na základe nového systému pomoci pestovať a zbierať svoju bavlnu, keďže viazaná pomoc na základe sporného naria denia je určená na 1 039 eur na hektár, ku ktorým treba pridať výnosy z predaja bavlny odhadované na približne 744 eur na hektár.
— Nezahrnutie priamych mzdových nákla dov do výpočtov
97. Rada vychádza z predpokladu, že pri skúmaní toho, či sa poľnohospodári roz 99. No Rada (opierajúc sa o stanovisko hodnú pestovať bavlnu alebo sa rozhodnú Komisie) nezahŕňa do výpočtu nákladov
I - 7314
ŠPANIELSKO/RADA
pestovania a zberu bavlny fixné mzdové nielska. Nepreukázali ani, že by fixné mzdové náklady. 62 Na pojednávaní Komisia tvrdila, náklady boli zanedbateľnou časťou celkových že so zahrnutím fixných mzdových nákladov . mzdových nákladov pri výrobe bavlny a že sú spojené metodologické ťažkosti. Španiel v dôsledku toho ich možno nezohľadniť. sko proti uvedenému prístupu dôrazne Z toho vyplýva, že Rada sa tým, že nezo namieta, tvrdiac, pričom to nebolo spochyb hľadnila uvedené mzdové náklady a ich nené, že mzdové náklady nezohľadnené možný vplyv na rozhodnutia poľnohospodá Radou predstavujú približne 630 eur na rov, či pestovať bavlnu alebo či prejsť na iné hektár. Len čo sa tieto náklady zohľadnia, plodiny, dopustila pri prijímaní sporného hrubá marža, ktorú poľnohospodári dostá nariadenia zjavnej chyby v posúdení. Porušila vajú za pestovanie a predaj svojej výroby teda zásadu proporcionality. bavlny, je znížená na úroveň, kedy už pre nich nemusí byť ekonomicky príťažlivé pestovať bavlnu.
— Záver o proporcionalite 100. Bez toho, aby som sa púšťala do podrobnej analýzy údajov poskytnutých všet kými účastníkmi, sa mi zdá, že ak je bavlna skutočne plodina náročná na prácu (ako to tvrdí Španielsko bez toho, aby to Rada spochybnila), celkové mzdové náklady, t. j . tak sezónne, ako aj fixné náklady, musia nevyhnutne predstavovať dôležitý prvok cel 102. Uvádzanými cieľmi sporného nariade kových nákladov. Mzdové náklady musia nia je zabezpečenie pokračovania ekonomic preto ovplyvňovať rozhodnutia poľnohospo kých podmienok, ktoré umožnia prežitie dárov o tom, či pestovať a zberať bavlnu výroby bavlny v dotknutých oblastiach alebo nie. a zabránia jej vytlačeniu konkurenčnými plodinami. 63 Zavedením nového systému pomoci bez vykonania predchádzajúceho preskúmania pravdepodobného dopadu zmeny na odvetvie bavlny ako celok (a najmä bez zváženia účinkov, ktoré by nový systém mohol mať na priemysel odzrňovania a v dôsledku toho na výrobu bavlny a bez 101. V priebehu konania ani Rada, ani odôvodnenia vybraného pomeru 65 %: 35 % Komisia nepredložili dôkaz spochybňujúci neviazanej a viazanej pomoci) Rada usku odhady mzdových nákladov zo strany Špa točnila rozhodnutia, ktorých svojvoľnosť porušuje zásadu proporcionality. Tým, že
62 — Na rozdiel od mzdových nákladov na prácu sezónnych pracovníkov, ktoré sú zahrnuté. 63 — Pozri bod 24 vyššie.
I - 7315
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-310/04
vo svojich výpočtoch na určenie úrovne 104. To má zjavne závažné dôsledky. Nový viazanej pomoci nezohľadnila fixné mzdové režim nadobudol účinnosť v januári 2006. Je náklady, sa Rada dopustila zjavnej chyby pravdepodobné, že poľnohospodári prispô v posúdení. Z oboch týchto dôvodov teda sobili svoje stratégie výroby predpokladu, že Rada nepreukázala, že systém pomoci obsa sa budú uplatňovať podmienky nového huje „primerané a potrebné" opatrenia na systému pomoci. Ovplyvnené členské štáty dosiahnutie sledovaných cieľov. Sporné už možno prijali opatrenia na vykonanie nariadenie je v týchto ohľadoch v rozpore nového systému pomoci. Rada a Komisia so zásadou proporcionality. Žaloba Španiel budú tiež potrebovať nezanedbateľné množ ska je preto dôvodná. stvo času, aby zaviedli náhradný systém pomoci.
— Rozsah neplatnosti
105. Ak by sa Súdny dvor rozhodol zrušiť uvedené časti sporného nariadenia, zdá sa byť preto vhodné z dôvodu právnej istoty a na účely vyhnutia sa právnej medzere, ktorá by mala zrejmé negatívne dôsledky tak pre verejné, ako aj pre súkromné záujmy, o ktoré 103. Španielsko správne tvrdí, že neplatnosť ide, aby Súdny dvor vykonal svoje právomoci článku 110b by spôsobila, že by sa stali podľa článku 231 ods. 2 ES a rozhodol, že bezpredmetnými všetky ostatné ustanovenia účinky zrušených ustanovení majú byť upravujúce nový systém pomoci pre bavlnu. zachované až do prijatia a nadobudnutia Zdá sa mi preto, že, ako o to Španielsko účinnosti nového aktu Spoločenstva vykoná žiadalo, Súdny dvor by tiež v dôsledku toho vajúceho tento rozsudok v primeranej musel zrušiť kapitolu 10a hlavy IV nariadenia lehote. 6 4 č. 1782/2003 („Druhotná platba na bavlnu [Osobitná pomoc na bavlnu — neoficiálny preklad]"). To v skutočnosti znamená zru 64 — Pozri súbor vecí začínajúcich rozsudkom z 5. júna 1973, šenie nového systému pomoci na výrobu Komisia/Rada, 81/72, Zb. s. 575; posledným rozhodnutím k dnešnému dňu je rozsudok z 10. januára 2006, Komisia/ bavlny. Parlament a Rada, C-178/03, Zb. s. I-107, body 61 až 65.
I - 7316
ŠPANIELSKO/RADA
Návrh
106. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor:
— zrušil kapitolu 10a hlavy IV nariadenia č. 1782/2003 zavedenú nariadením č. 864/2004 ako odporujúcu zásade proporcionality,
— ponechal v účinnosti kapitolu 10a hlavy IV nariadenia č. 1782/2003 zavedenú nariadením č. 864/2004 do prijatia nových náhradných ustanovení v primeranej lehote a v súlade so zásadou proporcionality,
— uložil Rade povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Španielska,
— uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.
I - 7317