C-313/04

FRANZ EGENBERGER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

L. A. G E E L H O E D p r e d n e s e n é 1. d e c e m b r a 2005 1

I — Úvod súladu s právom Svetovej obchodnej organi­ zácie (ďalej len „WTO")? Toto opäť nastoľuje citlivý problém vzájomného vzťahu medzi právnym poriadkom Spoločenstva a právom WTO. K týmto otázkam sa vrátim po opísaní okolností predchádzajúcich súdnemu kona­ niu.

1. V tejto veci sa návrh na začatie prejudi- ciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) týka platnosti určitých aspektov nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňova­ nia nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka II — Historické a právne okolnosti návrhu a mliečnych výrobkov a otvorenia colných na začatie prejudiciálneho konania kvót. Vec nastoľuje množstvo dôležitých principiálnych otázok. Po prvé, aká je primeraná úroveň súdneho preskúmania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti poľnohospodárstva z hľadiska ich súladu s právnymi normami Spoločenstva vyššej právnej sily, najmä z hľadiska súladu so A — Historické okolnosti zásadou zákazu diskriminácie? Konkrétnej­ šie, malo by byť súdne preskúmanie v tejto oblasti za každých okolností obmedzené? Po druhé, do akej miery môže byť Komisia viazaná pravidlami hospodárskej súťaže Spo­ ločenstva, a najmä článkom 86 ods. 1 ES, pri prijímaní normatívnych aktov? Po tretie, mal 2. Pred svojím vstupom do Európskeho by Súdny dvor prehodnotiť svoju vlastnú hospodárskeho spoločenstva v roku 1973 judikatúru a upresniť okolnosti, za akých bolo Spojené kráľovstvo tradičným vývoz­ môžu byť sekundárne právne predpisy Spo­ ným trhom pre novozélandské maslo. Aby sa ločenstva súdne preskúmané z hľadiska ich tento trh zachoval, umožnil Protokol 18 Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva, írska a Dánska (ďalej len „protokol 18") dovoz určených kvót novozélandského masla 1 — Jazyk prednesu: angličtina. a syra do Spojeného kráľovstva pri zníženej

3. Od 1. júla 1995 boli colné kvóty pre mlieko a mliečne výrobky stanovené Doho­ dou o poľnohospodárstve uzatvorenou 4. Nariadenie č. 1255/1999 prijaté na v rámci uruguajského kola mnohostranných základe článku 37 ES zavádza režim upravu­ júci spoločnú organizáciu trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. 5Tento režim upra- 2 — Protokol č. 18 o dovoze novozélandského masla a syra do Spojeného kráfovstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 73, 1972, s. 173, dánok 1 a 2). Tieto povinnosti boli pôvodne stanovené s cieľom umožniť Novému Zélandu dostať za maslo a syr cenu predstavujúcu priemernú cenu, ktorú dostával na 4 — Pozri nariadenie Komisie (ES) č. 1600/95 z 30. júna 1995, trhu v Spojenom kráľovstve v rokoch 1969 — 1972, bez ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie ohrozenia predaja masla a syra zo Spoločenstva: pozri článok 1 dovozných dohôd a otvorených colných kvót pre mlieko ods. 3 a článok 2 ods. 2 protokolu č. 18. a mliečne výrobky [neoficiálny preklad], Ú v. ES L 151, 1995, 3 — Pozri nariadenie Rady (EHS) č. 3667/83 z 19. decembra 1983 s. 12; nariadenie Komisie (ES) č. 1374/98 z 29. júna 1998 vzťahujúce sa na pokračovanie dovozu novozélandského masla upravujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie dohôd do Spojeného kráľovstva za osobitných podmienok [neofi­ o dovoze a otváranie colných kvót pre mlieko a mliečne ciálny preklad], Ú. v. ES L 366, 1983, s. 16; nariadenie Rady výrobky [neoficiálny preklad], Ú. v. ES L 185, 1998, s. 21. (EHS) č. 3841/92 zo 17. decembra 1992 vzťahujúce sa na 5 — Nariadenie Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa pokračujúci dovoz novozélandského masla do Spojeného dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót, kráľovstva za osobitných podmienok [neoficiálny preklad], Ú. v. ES L 341, 1999, s. 29; Mim. vyd. 03/034, s. 256, v znení U. v. ES L 390, 1992, s. 1. zmien a doplnení.

5. Článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1255/1999 6. Nariadenie č. 2535/2001 prijaté na stanovuje, že „Dovozy akýchkoľvek výrobkov základe článku 26 ods. 3 a článku 29 ods. 1 uvedených v článku 1 do spoločenstva nariadenia č. 1255/1999 stanovuje pravidlá podliehajú predloženiu dovoznej licencie. uplatňovania dohôd týkajúcich sa dovozu Vývozy ktoréhokoľvek z týchto výrobkov zo mlieka a mliečnych výrobkov, rovnako ako aj spoločenstva možno uskutočniť po pred­ pre otváranie colných kvót. Hlava 2 nariade­ ložení vývoznej licencie." Podľa článku 26 nia č. 2535/2001 stanovuje zvláštne pravidlá ods. 2 „Licencie vydávajú členské štáty dovozov so zníženým clom. Táto hlava každému žiadateľovi nezávisle na mieste jeho zavádza tri alternatívne dovozné režimy, usadenia sa v spoločenstve a bez ohľadu na z ktorých každý sa vzťahuje na určité opatrenia vykonané s cieľom uplatňovať definované výrobky a je s ním spojené články 29, 30, 31. Dovozné a vývozné licencie znížené clo. platia pre celé spoločenstvo...". Článok 26 ods. 3 nariadenia č. 1255/1999 stanovuje, že Komisia prijme zoznam výrobkov, pre ktoré sa vyžadujú vývozné licencie, pravidlá o dobe platnosti licencií a ostatné podrobné pravidlá na uplatňovanie článku v súlade s postupom stanoveným v článku 42. Článok 29 ods. 1 7. Prvý možný režim (hlava 2, kapitola I) nariadenia č. 1255/1999 stanovuje, že upravuje systém dovozov na základe kvót „Tarifné [Colné — neoficiálny preklad] kvóty otvorených Spoločenstvom uskutočnených pre výrobky uvedené v článku 1, vyplývajúce z dohôd uzavretých v súlade s článkom 300 zmluvy alebo z akéhokoľvek iného aktu rady, sa otvárajú a spravujú v súlade s podrobnými 6 — Tri možné metódy spravovania kvót sú uvedené v článku 29 ods. 2 nariadenia č. 1255/1999. Analogický zoznam metód je pravidlami prijatými v súlade s postupom obsiahnutý v článku 30 tohto nariadenia.

8. Podľa článku 24 oddielu 1 sa oddiel 1 vzťahuje aj na dovozy podľa kvót pre určené krajiny pôvodu uvedené v zozname CXL, 10. Hlava 2 kapitoly III, ktorá sa uplatňuje ktoré, ako je to podrobne upravené v prílohe výlučne na novozélandské maslo, v článku 35 III(A) nariadenia č. 2535/2001, zahŕňajú ods. 2 stanovuje, že „žiadosti o dovoznú dovozy novozélandského masla. Táto príloha licenciu sa môžu predkladať iba v Spojenom podrobne stanovuje clá, ktoré sa majú kráľovstve. Spojené kráľovstvo musí monito­ uplatniť na každú kategóriu tam vymenova­ rovať všetky vydané, zrušené, zmenené, ných výrobkov, a tam, kde je to primerané, doplnené a opravené certifikáty IMA la maximálne ročné množstva, ktoré sa majú certifikáty, ku ktorým boli vystavené kópie. doviezť. Článok 25 ods. 1 oddielu 1 uvádza, Musí zabezpečiť, aby celkové množstvo, na že „dovozné licencie pre produkty uvedené ktoré sa vydali dovozné licencie, nebolo v prílohe III pri uvedenej colnej sadzbe sa vyššie, ako je kvóta za akýkoľvek dovozný budú vydávať iba po predložení príslušného rok". Článok 38 oddielu 2 upravuje množstvo osvedčenia IMA 1, pre celé netto množstvo povinností pre určený novozélandský vydá­ uvedené v tomto osvedčení. IMA 1 osvedče­ vajúci orgán oznamovať určité informácie nia musia spĺňať požiadavky stanovené týkajúce sa certifikátov IMA 1 vydaných v článku 40 (1) pre maslo podľa kvóty Komisii a orgánom Spojeného kráľovstva 09.4589 uvedené v prílohe III (A) (ďalej len vrátane počtu takých vydaných certifikátov

I - 6336

FRANZ EGENBERGER

Novozélandský režim vývozných licencií

12. Postup získavania licencií na vývoz novozélandského masla do Spoločenstva je uvedený v novozélandskom Dairy Industry 13. Článok 23 DIRA uvádza, že vývozné Restructuring Act 2001 (zákon licencie sú nevyhnutné na účely vývozu o reštrukturalizácii mliekarenského priemy­ mliečnych výrobkov na určité označené trhy slu z roku 2001, ďalej len „DIRA"). DIRA (konkrétne trhy, kde sa uplatňujú prefe- podstatne zmenil rámec podnikania renčné colné kvóty). Podľa článku 24 ods. 1 v novozélandskom mliekarenskom priemysle DIRA, NZDB má výlučné právo na tieto vrátane jeho vývozného režimu. Konkrétne, licencie, pôvodne do 31. decembra 2007, pre DIRA povolil splynutie (vtedy) dvoch naj­ všetky relevantné vývozy mliečnych výrob­ väčších novozélandských mliekarenských kov do Spoločenstva. Podľa článku 25 DIRA družstiev - New Zealand Co-operative Dairy budú tieto pôvodné licencie po tomto dni

I - 6337

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-313/04

Novozélandský režim certifikátov IMA 1 15. V krátkosti, tento postup začína kúpou mlieka a výrobou mliečnych výrobkov druž­ stvom Fonterra. Tieto výrobky sú predané NZDB, ktorý v súlade s DIRA je jediným orgánom, ktorý môže získať vývoznú licenciu na vývoz masla pri preferenčnej colnej sadzbe do Spoločenstva. Ako jediný držiteľ takých vývozných licencií je NZDB v súlade s nariadeniami IMA-tiež jediným orgánom, 14. V súlade s nariadením č. 2535/2001, ktorý môže dostať od novozélandského MAF a ako je načrtnuté vyššie, jediným orgánom certifikáty IMA 1. NZDB predáva toto maslo príslušným na vydávanie certifikátov IMA 1 spolu s certifikátom IMA 1 výlučne na vývozy z Nového Zélandu je MAF. nepriamo ovládanej dcérskej spoločnosti Vydávanie certifikátov IMA 1 na novozé­ družstva Fonterra so sídlom v Spojenom landské maslo, čedar a určité iné syry na kráľovstve, spoločnosti Fonterra Logistics ďalšie spracovanie je upravené nariadeniami Limited (ďalej len „Fonterra Logistics"). pre mliekarenský priemysel (certifikácia Keďže v súlade s nariadením č. 2535/2001 IMA) z roku 2000 (ďalej len „nariadenia je držba certifikátu IMA 1 nevyhnutnou IMA"). Článok 5 nariadení IMA podmieňuje podmienkou na udelenie licencie na dovoz vydanie certifikátu IMA 1 určitými pod­ novozélandského masla do Spoločenstva,

7 — Článok 26 ods. 2 a 4 DIRA. 8 — Článok 5 ods. 1 písm. b) nariadení IMA.

I - 6338

FRANZ EGENBERGER

16. Franz Egenberger GmbH Molkerei und Trockenwerk (ďalej len „žalobca") je nemec­ kou spoločnosťou, ktorá okrem iného dováža mliečne výrobky vrátane masla do Spoločen­ stva na základe preferenčných colných kvót dohodnutých na úrovni W T O bez určenia krajiny pôvodu. V roku 2001 spoločnosť požiadala o nákup preferenčného novozé­ landského masla, ktoré ešte neprešlo colným konaním Spoločenstva od Fonterra Logistics; táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že skupina Fonterra predáva maslo vo fáze predchádzajúcej colnému konaniu pre dovoz do Spoločenstva iba spoločnosti Fonterra „1. Porušuje článok 35 ods. 2 nariadenia Komisie č. 2535/2001 právo Spoločen­ stva s vyššou právnou silou, zvlášť zákaz 9 — Tieto spoločnosti sú dcérskymi spoločnosťami NZMP (AMP) m n o ž s t e v n ý c h o b m e d z e n í dovozu Ltd, pričom holdingová spoločnosť v Spojenom kráľovstve a opatrení s rovnocenným účinkom predstavuje súčasť skupiny Fonterra. NZMP (AMP) Ltd je priamou materskou spoločnosťou Fonterra Logistics. uvedený v článku 28 ES, zákaz diskri-

I - 6339

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-313/04

minácie zakotvený v článku 34 ods. 2 nie sa konalo 27. septembra 2005a boli na druhom pododseku ES, ako aj v článku ňom predložené ústne pripomienky každým 26 ods. 2 nariadenia Rady č. 1255/1999, z týchto účastníkov s výnimkou Francúzskej a je v dôsledku toho neplatný? republiky, rovnako ako aj zo strany Poľskej republiky.

2. Porušuje článok 25 ods. 1 nariadenia IV — Posúdenie Komisie č. 2535/2001 právo Spoločen­ stva s vyššou právnou silou, zvlášť zákaz diskriminácie zakotvený v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES a zákaz diskriminácie zakotvený v článku 29 A — O prvej otázke ods. 2 nariadenia Rady č. 1255/1999, článok 28 ES, ako aj článok 82 ods. 1 ES, a je teda neplatný?

2. Článok 34 ods. 2 druhý pododsek ES

20. Toto tvrdenie však opomína zohľadniť skutočnosť, že, ako je uvedené v článku 23 ods. 2 ES, článok 28 ES sa uplatňuje iba na 21. Článok 34 ES upravuje prostriedky, výrobky majúce pôvod v členských štátoch ktorými má Spoločenstvo dosahovať svoje a na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ciele v oblasti poľnohospodárstva, ako sú ktoré sú v režime voľného obehu v členských vymenované v článku 33 ods. 1 ES: teda štátoch. Podľa článku 24 ES „za výrobky vo zavedenie spoločnej organizácie poľnohospo­ voľnom obehu v členskom štáte sa považujú dárskych trhov. Rozsah tejto spoločnej orga­ tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, nizácie je definovaný v článku 34 ods. 2 ES. pri ktorých boli splnené dovozné formálne Konkrétne, aj keď spoločná organizácia môže náležitosti a zaplatené clá a poplatky zahŕňať „všetky opatrenia p o t r e b n é na s rovnakým účinkom ako iné splatné dosiahnutie cieľov stanovených v článku 33, a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak najmä reguláciu cien, p o m o c výrobe sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné a odbytu rôznych výrobkov, skladovanie a l e b o č i a s t o č n é v r á t e n i e t ý c h t o ciel a preklenovacie opatrenia a spoločné mecha­ a poplatkov". V tejto veci sa požiadavka, nizmy na stabilizáciu dovozu alebo vývozu", aby sa o d o v o z n ú l i c e n c i u ž i a d a l o podlieha trom výslovným obmedzeniam. Po v Spojenom kráľovstve, uplatňuje na novo­ prvé, spoločná organizácia „sa obmedzí na zélandské maslo, ktoré ešte nesplnilo for­ dosiahnutie cieľov vymedzených v článku málne náležitosti pre dovoz do Spoločenstva 33". Po druhé „[vylúči] ak[úkoľvek] diskrimi- a za ktoré ešte nebolo zaplatené clo, čo teda náci[u] medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi znamená, že toto maslo nemôže (ešte) byť považované za tovar v režime voľného obehu v Spoločenstve. V dôsledku toho, a ako je p o t v r d e n é rozsudkami S ú d n e h o dvora 10 — Rozsudok z 15. decembra 1976, 41/76. Zb. s. 1921. bod 16.

23. Predovšetkým, hoci je pravdou, že nie všetci žiadatelia o dovozné licencie podľa článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 môžu byť považovaní za priamych „výrobe [ov]" v rámci Spoločenstva, čo je pojem používaný článkom 34 ods. 2 ES, to by podľa môjho názoru našu analýzu ovplyvniť nemalo. To vyplýva z požiadavky vykladať zákaz diskriminácie ako základnú zásadu práva Spoločenstva širším spôsobom. Ďalej obe nariadenia, ktorých sa prejednávaná vec 22. Otázkou je, či požiadavka, aby sa týka, používajú širší pojem zákazu diskrimi­ o dovoznú licenciu na novozélandské maslo nácie medzi „prevádzkovateľmi" alebo žiadalo v Spojenom kráľovstve, porušuje „dovozcami". 14 druhé z uvedených obmedzení, teda povin­ nosť nediskriminovať medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci Spoločenstva. Súdny dvor sústavne konštatuje, že táto povinnosť je konkrétnym vyjadrením požiadavky rov­ nakého zaobchádzania, čo znamená, že 24. Prvou otázkou teda je, či požiadavka, aby s porovnateľnými situáciami sa nemá zaob­ žiadosti o dovozné licencie boli podané chádzať rôzne a s neporovnateľnými situá­ v Spojenom kráľovstve, predstavuje rozdiel ciami rovnako okrem prípadu, keď je takéto v zaobchádzaní s potenciálnymi dovozcami 11 zaobchádzanie objektívne odôvodnené. v porovnateľných situáciách. Zatiaľ čo vnú­ Teda rozlišovanie medzi výrobcami troštátny súd, žalobca, BLE, Komisia a spotrebiteľmi pri prijímaní opatrení podľa a francúzska a nemecká vláda tvrdia, že táto Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa požiadavka zvýhodňuje potenciálnych musí uskutočňovať iba na základe objektív­ dovozcov novozélandského masla, ktorí sú nych kritérií. 12 No „skutočnosť, že opatrenie usadení v Spojenom kráľovstve, pred poten­ prijaté v rámci spoločnej organizácie trhu ciálnymi dovozcami usadenými v ostatných môže ovplyvniť výrobcov rozličnými spô­ sobmi v závislosti od konkrétnej povahy ich výroby, nepredstavuje diskrimináciu, ak je 13 — Pozri rozsudky z 9. júla 1985, Bozzetti, 179/84, Zb. s. 2301, bod 34; z 19. marca 1992, Hierl, C-311/90, Zb. s. I-2061, a z 11. mája 2000, Gascogne Limousin viandes, C-56/99, Zb. s. I-3079, bod 44. 14 — Pozri nariadenie t 1255/1999, článok 29 ods. 2: „[metódy 11 — Rozsudky z 20. septembra 1988, Španielsko/Rada, 203/86, správy colných kvót] musia predchádzať akejkoľvek diskri­ Zb. s. 4563, bod 25; z 13. júla 2000, Unilet a Le Bars, minácii prevádzkovateľov"; nariadenie č. 2535/2001, odôvod­ C-117/99, Zb. s. I-6077, bod 23; z 13. januára 2005, Heineken nenie č. 2: „Články 26 a 29 nariadenia (ES) č. 1255/1999 Brouwerijen, C-126/04, Zb. s. I-331, bod 16, a zo 17. marca stanovujú, že Komisia musí zabezpečiť vydávanie dovozných 2005, Španielsko/Rada, C-91/03, Zb. s. I-2267, bod 43. licencii pre všetkých žiadateľov bez ohľadu na to, kde sú 12 — Rozsudok z 20. septembra 1988, Spanielsko/Rada, už v spoločenstve etablovaní, a musí zabezpečiť, aby sa zabránilo citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 25. akejkoľvek diskriminácii medzi dovozcami...".

26. Po preukázaní toho, že z článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 vyplýva rozdielne zaobchádzanie s dovozcami zo Spojeného kráľovstva a s dovozcami mimo neho, je druhou otázkou to, či možno tento rozdiel objektívne odôvodniť. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní je objektívne odôvodnený tým, že je primeraný cieľu sledovanému ustanovením. V zásade sa opiera o argument, že keďže má Komisia 25. Nemôžem v tomto ohľade prijať tvrdenia široké oprávnenie voľnej úvahy pri výkone spoločnosti Fonterra Logistic. Je jasné, ako svojich právomocí v oblasti spoločnej poľ­ poznamenáva vnútroštátny súd,, že podanie nohospodárskej politiky, súdne preskúmanie žiadosti o licenciu v Spojenom kráľovstve tohto výkonu by malo byť obmedzené na bude nevyhnutne prinášať viac ťažkostí pre preskúmanie toho, či Komisia zjavne nepre­ dovozcov so sídlom mimo Spojeného krá­ kročila svoje právomoci. Ďalej cieľom požia­ ľovstva v porovnaní s dovozcami so sídlom davky, aby sa o dovozné licencie žiadalo v Spojenom kráľovstve. Predovšetkým pre v Spojenom kráľovstve, je umožniť tomuto dovozcu je ľahšie podať žiadosť vo svojom členskému štátu účinne kontrolovať všetky „materinskom jazyku". Hoci je pravdou, že predložené, zrušené alebo z m e n e n é pre veľmi veľké spoločnosti môže byť po­ a doplnené certifikáty IMA 1 a zabezpečiť, danie žiadosti v angličtine obvyklým postu­ aby celkové množstvo dovezeného masla pom nespôsobujúcim žiadne dodatočné neprekročilo kvótu na daný rok. náklady alebo komplikácie, pre menšie spo­ ločnosti môže napríklad požiadavka pokojne vyústiť do dodatočných nákladov na pre­ klady. Navyše, ak by došlo k súdnemu sporu, skutočnosť, že by sa uskutočnil v cudzom právnom systéme, predstavuje nevýhodu pre spoločnosti so sídlom mimo Spojeného kráľovstva. Podľa môjho názoru sú tieto potenciálne dodatočné ťažkosti dovozcov so 27. T i e t o t v r d e n i a nepovažujem sídlom mimo Spojeného kráľovstva dosta­ z nasledujúcich dôvodov za presvedčivé.

28. Predovšetkým tak Komisia, ako aj Fon- „zákonnosť opatrenia prijatého v uvedenej terra Logistics zakladajú svoje tvrdenia do oblasti môže byť ovplyvnená iba vtedy, ak je značnej miery na predpoklade, že úroveň opatrenie zjavne neprimerané vzhľadom na súdneho preskúmania normatívnych aktov cieľ, ktorý sa príslušná inštitúcia snaží Komisie v oblasti poľnohospodárstva by mala 16 sledovať" .

poľnohospodárskej politiky uvedenými lenej judikatúry Súdneho dvora jej môže v článku 33 ES, a na druhej strane činnosťou Rada zveriť široké oprávnenie voľnej úvahy Komisie, ktorá žiadne z týchto politických a oprávnenie konať v tejto oblasti.

29. V prvom uvedenom prípade je jasné, že hospodárskej politiky. 18 súdne preskúmanie je obmedzené na overe nie toho, že normatívny akt nie je postihnutý žiadnym zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomocí a že pri prijímaní opatrenia Komisia zjavne neprekročila hra nice svojej právomoci voľnej úvahy zohľad- ňujúc cieľ, ktorý sa usilovala sledovať. 15 30. V druhom uvedenom prípade — teda V ustálenej judikatúre Súdneho dvora odráža opatreniach Komisie nepolitickej a v zásade obmedzená povaha súdneho preskúmavania administratívnej alebo výkonnej povahy — skutočnosť, že „zákonodarca Spoločenstva však neexistuje podľa môjho názoru žiaden má široké oprávnenie voľnej úvahy

I-1461, bod 32; zo 16. mája 2002, s. 1155, bod 14; z 21. mája 1987, Rau a i., 133/85 až 136/85, Schilling a Nehring, C-63/00, Zb. s. I-4483, bod 39; zo Zb. s. 2289, bod 31; z 21. marca 1991, SAFA, C-359/89, 6. marca 2003, Niemann, C-14/01, Zb. s. I-2279, bod 39, Zb. s. I-1677, bod 16, a Hierl, už citovaný v poznámke pod a z 12. mája 2005, Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia čiarou 13, bod 14. a ERSA, C-347/03, Zb. s. I-3785. 18 — Pozri vec fippes a i., už citovaná v poznámke pod čiarou 15.

dôvod, prečo by mal byť rozsah súdneho žiadosti o d o v o z n é licencie podávané preskúmania takých opatrení obmedzený v Spojenom kráľovstve jednoduchosťou — alebo akokoľvek odlišný od úrovne pre­ a účinnosťou kontroly a overovania žiadostí skúmania opatrení členských štátov imple- a zabezpečením toho, aby nebola celková mentujúcich podrobnosti spoločnej poľno­ kvóta na dovoz novozélandského masla hospodárskej politiky. V takých prípadoch prekročená. Toto odôvodnenie podľa môjho chýba zdôvodnenie obmedzovania preskú­ názoru nestačí. Hoci je cieľ riadneho mania — teda zásadné oddelenie zákonodar­ dohľadu, overovania a kontroly žiadostí nej a súdnej moci, čo znamená, že nie je o dovozné licencie v zásade oprávnený, úlohou súdnej moci, aby „opätovne posu­ povinnosť všetkých dovozcov, aby žiadosti dzovala" politické rozhodnutia prijaté záko­ podávali v Spojenom kráľovstve, je neprime­ n o d a r c o m . T o t o o d ô v o d n e n i e vyplýva raným prostriedkom na dosiahnutie tohto z judikatúry Súdneho dvora, ktorú som cieľa. Najmä je veľmi otázne, nakoľko je citoval vyššie: Súdny dvor by nemal pod­ vhodná a účinná takáto povinnosť pri robne preskúmavať normatívne akty Spolo­ napĺňaní tohto cieľa. Neexistuje žiaden čenstva uskutočnené v súlade s „politickou dôkaz, že by orgány Spojeného kráľovstva zodpovednosťou" Spoločenstva podľa člán­ mali len im vlastnú výhodu pri dohľade nad kov 34 ES a 37 ES; rozsah s ú d n e h o správou dovozných licencií. Ako som uviedol preskúmavania opatrení Komisie by mal byť vyššie, podľa nariadenia č. 2535/2001 je obmedzený iba v prípadoch, keď jej Rada jediným výrobkom, na ktorý sa takáto zverila široké oprávnenia voľnej úvahy pri požiadavka vzťahuje, novozélandské konaní. Argumenty pre podrobnejšie súdne maslo. 19 V prípade iných výrobkov, pre ktoré preskúmavanie opatrení Komisie výkonnej sa okrem dovoznej licencie vyžaduje certifi­ povahy v oblasti poľnohospodárstva sú ešte kát IMA 1 (t. j . tých, na ktoré sa vzťahuje silnejšie vtedy, keď ide o preskúmavanie oddiel 1 hlavy 2, kapitola III nariadenia súladu so zásadou zákazu diskriminácie, č. 2535/2001) 20 môžu byť také licencie ktorá na základe článku 34 ods. 2 ES predstavuje v Zmluve výslovné obmedzenie vydané ktorýmkoľvek orgánom kompetent­ prostriedkov dosahovania cieľov Spoločen­ ným na vydávanie licencií v Spoločenstve. stva v oblasti poľnohospodárstva, ako na to Nevidím žiaden objektívny dôvod a žiaden poukazujem vyššie. O b d o b n e poverenie objektívny dôvod nebol predložený ako Radou na spravovanie colných kvót, ako je argument, prečo by podobný režim nemohol uvedené v článku 29 nariadenia č. 1255/1999, byť v zásade rovnako účinný v prípade výslovne obmedzuje oprávnenie voľnej úvahy dovozov novozélandského masla. Je vhodné pri plnení tejto úlohy: všetky metódy spra­ uviesť, že samotné nariadenie č. 2535/2001 vovania kvót „musia predchádzať akejkoľvek už poveruje orgány v každom členskom štáte diskriminácii prevádzkovateľov". zodpovednosťou za kontrolovanie hmotnosti

a obsahu tuku dovezeného novozélandského 33. To nám dnes ponecháva iba jeden masla, aby sa skontrolovalo, že zodpovedajú možný argument pre udržiavanie tohto údajom uvedeným v príslušnom certifikáte stavu — konkrétne, že je ľahšie zachovať IMA 1 . 2 1 status quo. Možno si predstaviť, že prívrženci takéhoto tvrdenia by mohli poukazovať na historickú skúsenosť orgánov Spojeného kráľovstva s vybavovaním žiadostí o dovozné licencie na novozélandské maslo. Mohli by tiež poukázať na skutočnosť, že rozličné povinnosti oznámiť určité informá­ cie, ako sú uvedené v článkoch 38 a 39 nariadenia č. 2535/2001, v súčasnosti odka­ zujú iba na orgány Spojeného kráľovstva. Tieto tvrdenia však nie sú presvedčivé. Ako som už uviedol, orgány ostatných členských štátov majú v súčasnosti právomoc zaoberať sa žiadosťami o dovozné licencie pre všetky ostatné výrobky, pre ktoré sa vyžaduje certifikát IMA 1. V každom prípade záujem vyhnúť sa nevýhodám v neprospech hospo­ dárskych subjektov so sídlom mimo Spoje­ ného kráľovstva podľa môjho názoru pre­ važuje nad akýmkoľvek okrajovým praktic­ 32. Naopak, podía môjho názoru je zrejmé, kým prospechom zo skúsenosti, ktorú v tejto že skutočný dôvod pre prítomnosť článku 35 oblasti môžu mať orgány Spojeného kráľov­ ods. 2 v nariadení č. 2535/2001 je historický. stva. Ďalej, zatiaľ čo je pravdou, že v ich Ako Komisia priznala vo svojich vyjadre­ súčasnej podobe ostatné články v nariadení niach, pôvodný dôvod, prečo museli byť č. 2535/2001 odkazujú na orgán Spojeného všetky žiadosti o dovozné licencie na novo­ kráľovstva ako na „kontaktný bod" v prípade zélandské maslo podávané v Spojenom krá­ novozélandského masla, nevidím žiaden ľovstve, bol ten, že v súlade s protokolom 18 nevyhnutný dôvod, prečo by mala zmena k Aktu o pristúpení bol toto jediný štát, týchto článkov tak, aby odkazovali na v ktorom mohlo byť také maslo uvádzané na príslušné orgány členských štátov vydávajúce trh. Hoci po nariadení č. 3841/92 bolo toto licencie, predstavovať problém, alebo ako sa obmedzenie odstránené a s preferenčným zmieňujem nižšie, prečo by Spojené kráľov­ novozélandským maslom sa mohlo voľne stvo nemohlo pokračovať vo svojich štati­ obchodovať v rámci Spoločenstva, povinnosť stických funkciách vďaka spolupráci medzi požiadať o dovoznú licenciu v Spojenom vydávajúcimi orgánmi. kráľovstve bola jednoducho nedotknutá napriek skutočnosti, že jej zdôvodnenie sa medzičasom stalo úplne obsolentným. Podľa môjho názoru nie je teda článok 35 ods. 2 v žiadnom zmysluplnom význame politickým opatrením podliehajúcim iba obmedzenému súdnemu preskúmaniu.

36. Zatiaľ čo vzhľadom na vyššie uvedený záver nie je absolútne nevyhnutné na túto 37. Svojou druhou otázkou sa Verwaltungs­ otázku odpovedať, poznamenal by som, že gericht v podstate pýta, či článok 25 ods. 1 podľa môjho názoru sú dva články úplne nariadenia č. 2535/2001 v rozsahu, v akom zlučiteľné. Článok 26 ods. 2 nariadenia stanovuje, že dovozné licencie na určité č. 1255/1999 jednoducho stanovuje, že výrobky vrátane preferenčného novozéland­ licencie (vrátane dovozných licencií) majú ského masla môžu byť vydané iba po pred­ byť členským štátom vydané každému žiada­ ložení certifikátu IMA 1 vydávajúcemu teľovi nezávisle od miesta jeho usadenia sa orgánu, porušuje (1) zásadu zákazu diskri­ v Spoločenstve a bez ohľadu na opatrenia minácie v článku 34 ods. 2 druhom pod­ vykonané s cieľom uplatňovať články 29, 30 odseku ES a v článku 29 ods. 2 nariadenia a 31. Nie je však sporné, že podľa článku 35 č. 1255/1999; (2) článok 28 ES a/alebo (3) ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 môžu (teore­ článok 82 ods. 1 ES, a mal by byť v dôsledku ticky) byť dovozné licencie vydané žiadate­ toho vyhlásený za neplatný. ľom usadeným v ktoromkoľvek členskom štáte. Ide skôr o to, že, ako je vysvetlené vyššie, títo žiadatelia budú v praxi pravdepo­ dobne znevýhodnení pri podávaní žiadostí 22 — Ďalej ustanovenie, že licencie sa vydávajú „bez ohľadu na o také licencie. Skutočnosť, že článok 26 opatrenia vykonané s cieľom uplatňovať články 29, 30, 31", podľa môjho názoru jednoducho naznačuje to, že pri ods. 2 odkazuje na licencie vydané „člensk vydávaní licencií musia členské štáty zohľadňovať metódy správy (dovozných a vývozných) kvót stanovené Komisiou [ými] štátom[mi]" v množnom čísle, nie je podľa týchto článkov.

39. V teórii existujú dva možné významy, v ktorých môže ustanovenie právneho pred­ pisu Komisie porušiť zákaz diskriminácie. 41. V zásade je toto odôvodnenie úplne prijateľné. Článkom 26 ods. 1 a článkom 29 ods. 1 nariadenia č. 1255/1999, ktoré tvoria právny základ pre nariadenie č. 2355/2001, udelila Rada Komisii poverenie okrem iného stanoviť podrobné pravidlá uplatnenia dohôd týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych 40. Prvým je význam, ktorý som rozoberal výrobkov uvedených v týchto článkoch. Roz­ vyššie; teda, keď znenie ustanovenia samot­ hodnutie Komisie uložiť dodatočnú požia­ ného používa kritérium, ktoré vedie davku na certifikáciu — certifikát IMA 1 — k diskriminačnému zaobchádzaniu medzi pre určité výrobky v záujme uľahčenia podnikateľskými subjektmi, v tejto veci pri kontroly dovážaných výrobkov z hľadiska udeľovaní dovozných licencií. Článok 25 ich súladu s opisom tovaru a colnou kvótou ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 nie je je klasickým príkladom politického rozhod­ v tomto zmysle diskriminujúci. Je pravdou, nutia spadajúceho do hraníc jej oprávnenia

I - 6348

FRANZ EGENBERGER

voľnej úvahy. Žalobca výslovne uvádza, že úlohy na tretí štát. Toto by nie len pod- v zásade nenamieta proti konceptu požia­ vracalo úmysel Rady, ako je vyjadrený v jej davky certifikátu IMA 1. V dôsledku toho 23 poverení , ale marilo by to tiež účinnosť nemožno povedať, že článok 25 ods. 1 zásadného zákazu diskriminácie uvedeného nariadenia č. 2535/2001 samotný na prvý v Zmluve. Po druhé, z hľadiska podnikateľ­ pohľad diskriminuje medzi podnikateľskými ského subjektu v Spoločenstve je škoda úplne subjektmi. V tomto zmysle nie je diskrimi­ rovnaká, či už sú diskriminačné pravidlá nujúci. uplatňované tretím štátom, alebo Komisiou.

I - 6349

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-313/04

24 — Ako taký je tento dovozný režim odlišný od režimov pre ostatné mliečne výrobky, podľa kapitoly I a II hlavy 2 nariadenia č. 2535/2001, keď sa dovozy uskutočňujú len na základe dovozných licencií, za ktoré nesú zodpovednosť orgány rozhodujúce o dovoze v Spoločenstve. 46. Z týchto dôvodov preto Komisia zlyhala 25 — Pozri článok 25 a článok 29 až 31 nariadenia č. 2535/2001. vo svojej povinnosti zabezpečiť, aby bola 26 — Článok 40 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001. zásada zákazu diskriminácie rešpektovaná

I - 6350

FRANZ EGENBERGER

49. Napriek tomu by som rád poznamenal, že s touto odpoveďou nie som úplne 47. Odpoveď na túto časť otázky vnútroštát­ spokojný. Ako som uviedol vyššie, zo spô­ neho súdu by teda mala byť taká, že článok 25 sobu, ktorým sa Komisia rozhodla uskutoč­ ňovať svoje poverenie stanoviť pravidlá dohôd týkajúcich sa dovozu, vyplýva, že 27 — Pozri napríklad článok 33 a článok 38 nariadenia právo dovážať novozélandské maslo do č. 2535/2001. Spoločenstva má iba jediná spoločnosť. 28 — Toto sa už stalo napríklad vtedy, k e d 'došlo k prekročeniu kvóty v Nórsku, v dôsledku čoho boli dva vydávajúce orgány Z hľadiska ekonomickej reality bude mať v Nórsku nahradené jediným orgánom zodpovedajúcim sa skutočnosť, že existuje iba jeden takýto priamo nórskemu Ministerstvu poľnohospodárstva: pozri

odôvodnenie

č. 15 preambuly nariadenia č. 2535/2001. dovozca, ktorý napríklad môže účtovať vyššie

I - 6351

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-313/04

3. Článok 82 ods. 1 ES

50. Posledný problém nastolený vnútroštát­ 52. V zásade existujú tri fázy pri analyzovaní nym súdom v jeho druhej otázke je ten, či toho, či sa táto doktrína uplatňuje na článok 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 prejednávanú vec. Po prvé, uplatňuje sa porušuje článok 82 ods. 1 ES, ktorý zakazuje zákaz v článku 86 ods. 1 ES nie len na zneužitie dominantného postavenia jedným opatrenia členského štátu, ale tiež na nor­ alebo viacerými podnikateľmi na spoločnom matívne akty Komisie v oblasti poľnohospo- trhu či jeho podstatnej časti.

29 — Pozri rozsudky z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia, C-202/88, Zb. s. I-1223, a z 13. decembra 1991, GB-Inno- BM, C-18/88, Zb. s. I-5941, bod 20. 30 — Rozsudok zo 16. novembra 1977, GB-INNO-BM, 13/77, Zb. s. 2115. 31 — Rozsudok z 23. aprila 1991, Höfner a Eiser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 27. Pozri tiež rozsudok zo 16. novembra 1977, GB-Inno-BM, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, 51. Je jasné, že keďže sa článok 82 ods. 1 ES bod 33, ktorý odkazuje na prijatie „opatrení umožňujúcich súkromným podnikom uniknúť obmedzeniam uloženým uplatňuje iba na činnosti podnikateľov, ktoré článkami [81 až 89] Zmluvy".

I - 6352

FRANZ EGENBERGER

dárstva prijaté v súlade s poverením Rady? fungovanie a rozvoj spoločného trhu, čo Po druhé, ak je to tak, možno povedať, že zjavne zahŕňa cieľ článku 3 písm. g) ES, Komisia článkom 25 ods. 1 nariadenia a to zabezpečiť, aby sa na vnútornom trhu č. 2535/2001 alebo iným opatrením udelila nenarušila hospodárska súťaž. NZDB osobitné alebo výlučné práva? Po tretie, ak je to tak, vytvára článok 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 situáciu, v ktorej sa skupina Fonterra alebo jej časť nemôže vyhnúť porušeniu článku 82 ES?

32 — Pozri v súvislosti so skutočnosťou, že inštitúcie Spoločenstva sú tiež viazané článkom 10 ES, rozsudky z 10. februára 1983, Luxembursko/Parlament 230/81, Zb. s. 255, bod 37; z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 33 — Pozri tiež rozsudok z 26. mája 2005, Kuipers, C-283/03, 16; z 1. júna 1999, Kortas, C-319/97, Zb. s. I-3143, bod 35; z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, C-29/99, Zb. s. I-11221, Zb. s. I-4255. bod 69, a deklaráciu č. 3. ktorá je prílohou Zmluvy z Nice, 34 — Rozsudok z 9. septembra 2003, C-137/00, Zb. s. I-7975. v súvislosti s článkom 10 Zmluvy ES. 35 — Tamže, bod 57.

I - 6353

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-313/04

55. Hoci Súdny dvor v uvedenej veci tiež vyslovil, že v prípade konfliktu uprednost­ ňuje článok 36 ES, ciele spoločnej poľn- hospodárskej politiky pred cieľmi vo vzťahu k politike hospodárskej súťaže, toto nie je podľa môjho názoru prípad, v ktorom vzniká konflikt medzi týmito dvoma politikami. 57. Po prvé, pokiaľ ide o otázku osobitných Dokážem si -predstaviť, že taký konflikt by alebo výlučných práv, článok 25 ods. 1 mohol vzniknúť, ak by bolo cieľom tohto nariadenia č. 2535/2001 opäť ns^prvý pohľad konania úplne odstrániť požiadavku pred­ samozrejme neobsahuje žiadne výslovné loženia certifikátu IMA 1 pri podávaní určenie NZDB ako jediného podnikateľského žiadosti o dovoznú licenciu Spoločenstva na subjektu oprávneného na certifikát IMA 1 novozélandské maslo. Ako však potvrdil a ani priamo neumožňuje NZDB konať žalobca, to nie je cieľom jeho žaloby; skôr spôsobom, ktorý je v rozpore s článkom 82 sa domáha (nediskriminujúceho) prístupu na ods. 1 ES. To skôr vyplýva z ustanovenia trh pre dovoz novozélandského masla do novozélandského práva priznávajúceho Spoločenstva. Toto sa vzťahuje výlučne na právo na certifikát IMA 1 výlučne NZDB volbu podmienok, za ktorých Komisia dele­ kvôli skutočnosti, že NZDB má výlučnú guje svoju zodpovednosť za spravovanie colných kvót, a podľa môjho názoru neza­ 37 — Pozri napríklad rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, v ktorom Súdny dvor potvrdil, že udelenie osobitných alebo výlučných práv môže byť samo osobe „opatrením" v zmysle článku 86 ods. 1 ES bez toho, aby 36 — Tamže, bod 58. boli potrebné dve osobitné opatrenia.

58. Ďalším problémom je, či je výlučné právo NZDB na certifikáty IMA 1 v tomto prípade také, že samotným vykonávaním výlučného práva sa skupina Fonterra alebo 38 — Ak by však bolo hypoteticky zistené, že (časť) skupiny jej časť nemôže vyhnúť zneužívaniu svojho Fonterra má dominantné postavenie na trhu pre vývoz (novozélandského) masla (do Spoločenstva), poukázal by dominantného postavenia. Logicky, prvá som, ako na potenciálny východiskový bod, na rozsudok otázka je takáto: došlo k zneužitiu domi­ Súdneho dvora z 13. februára 1991, Gb-Inno-BM, už citovaný v poznámke pod čiarou 29. V tejto veci Súdny dvor nantného postavenia skupinou Fonterra vyslovil, že opatrenia pomáhajúce dominantnému podniku v rozširovaní jeho trhovej sily na vedľajší trh sú v rozpore alebo jej časťou v zmysle článku 82 ods. 1 s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ods. 1 ES. Zdá sa mi, že táto zasada by sa tiež uplatnila v prípade rozšírenia ES? Ako uvádza Fonterra Logistics, určenie trhovej sily na trh nadväzujúcich výrobkov, ako je napríklad relevantného trhu a rozsahu trhovej sily trh pre dovoz do Spoločenstva. Opāť v závislosti od prijatej definície trhu by dalším východiskovým bodom mohla byť skupiny Fonterra na uvedenom trhu by doktrína odmietnutia dodávky novým zákazníkom za okol­ ností, keď je dodávka nevyhnutná pre schopnosť zákazníka vyžadovalo p o d r o b n ú ekonomickú konkurovať. Pozri analogicky rozsudok z 3. októbra 1985, a skutkovú analýzu. Informácie dostupné CBEM, 311/84, Zb. s. 3261.

I - 6355

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-313/04

59. Po prvé, spotrebitelia v Spoločenstve platia viac za výrobok a za nadväzujúce výrobky, pre ktoré tvorí výrobok vstup. Kedze je konkurencia možná až po tom, čo výrobok vstúpi do režimu voľného obehu, 60. Ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, monopolistický dovozca môže konať nezá­ že (časť skupiny) skupina Fonterra zneužila visle od k o n k u r e n t o v , zákazníkov svoje dominantné postavenie, napríklad roz­ a v konečnom dôsledku spotrebiteľov 39 pri šírením svojho dominantného postavenia na stanovovaní svojich cien za ďalší predaj po trh nadväzujúcich výrobkov alebo tým, že splnení colných formálnych náležitostí. Tieto zneužívajúcim spôsobom odmietala predať vyššie ceny sú zasa prenášané na spotrebite­ maslo žalobcovi pred dovozom, posledným ľov. Po druhé, iba jedna spoločnosť má problémom by bolo, či toto zneužitie bolo prospech z monopolistického zisku pri nevyhnutným dôsledkom novozélandskej opätovnom predaji výrobku. V tejto veci, právnej úpravy. V tejto súvislosti je pravdou, ako som popísal vyššie, je toto výslovnou že teoreticky by NZDB mohol predávať svoje motiváciou zdôvodňujúcou právnu úpravu maslo určené pre Spoločenstvo spolu Nového Zélandu; teda maximalizovať hospo­ s relevantnými certifikátmi IMA 1 iným dársky prospech z vývozu novozélandského dovozcom, ako je Fonterra Logistics. Teda, masla do Spoločenstva a zabezpečiť, aby sa ako poznamenal vnútroštátny súd, požia­ tento prospech v čo najväčšej miere vrátil davka žalobcu, aby mu NZDB predal také novozélandskému mliekarenskému priemy­ maslo, bola zamietnutá jednoducho z toho slu prostredníctvom spoločnosti Fonterra. dôvodu, že politikou skupiny Fonterra bolo To neznamená len to, že všetci ostatní predávať maslo na dovoz do Spoločenstva vo potenciálni dovozcovia sú úplne vylúčení fáze pred predajom zákazníkom iba spoloč­ z dovozu výrobku, ale tiež to, že Fonterra nosti Fonterra Logistics. Dalo by sa argu­ Logistics (a potenciálne jej sesterské distri­ mentovať, že akékoľvek porušenie článku 82 bučné spoločnosti v Spoločenstve) majú ES vyplývajúce z krokov NZDB nebolo značnú výhodu na trhoch veľkoobchodného nevyhnutným dôsledkom priznania výluč­ predaja novozélandského masla, pretože ných práv spoločnosti NZDB novozéland­ ostatní veľkoobchodníci musia preniesť ďalej skou právnou úpravou.40Tento argument je však umelý. Najmä nezohľadňuje účel novo-

62. V tomto ohľade Súdny dvor vyslovil, že dohody W T O vzhľadom na ich povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi pravidlá, C — O tretej otázke v ktorých svetle by mal Súdny dvor pre- skúmavať zákonnosť opatrení prijatých inšti­ túciami Spoločenstva. 4 1Z tejto zásady však existujú dve výnimky. Prvá je taká, keď napadnuté opatrenie Spoločenstva výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenie GATT 61. Svojou treťou otázkou sa Verwaltungs­ (takzvaná výnimka „Fediol"). 42 Ako pripustili gericht usiluje zistiť, či by mal byť článok 25 účastníci tohto konania, táto výnimka sa ods. 1 a článok 35 ods. 2 nariadenia v tejto veci n e u p l a t ň u j e . N a r i a d e n i e č. 2535/2001 vyhlásený za neplatný kvôli č. 2535/2001 v žiadnom ohľade neodkazuje porušeniu (1) zásady zákazu diskriminácie zo na článok XVII ods. 1 písm. a) GATT alebo strany š t á t n y c h p o d n i k o v obsiahnutej na článok 1 ods. 3 Dohody o dovoznom v článku XVII ods. 1 pism. a) GATT; a/alebo licenčnom konaní. Druhou výnimkou je, keď (2) záväzku neutrality a spravodlivosti pri má Spoločenstvo pri prijímaní napadnutej uplatňovaní pravidiel dovozného licenčného právnej úpravy v úmysle implementovať konania obsiahnutom v článku 1 ods. 3 konkrétnu povinnosť prevzatú v kontexte Dohody o dovoznom licenčnom konaní. W T O (takzvaná výnimka „Nakajima"). 4 3 To Keďže GATT z roku 1994 a Dohoda je výnimka, ktorej sa účastník dovoláva o d o v o z n o m licenčnom konaní tvoria v tomto konaní. d o h o d y , k t o r é sú p r í l o h a m i D o h o d y o založení Svetovej obchodnej organizácie, táto otázka opätovne nastoľuje problém roz­ 41 — Pozri napríklad rozsudok z 23. novembra 1999. Portugalsko/ sahu, v ktorom môže byť právna úprava Rada, C-149/96, Zb. s. I-8395, bod 47. Spoločenstva preskúmavaná z hľadiska jej 42 — Pozri rozsudok z 22. júna 1989, Fediol/Komisia, 70/87, súladu s ustanoveniami právnych predpisov Zb. s. 1781, body 19 až 22. 43 — Pozri rozsudok zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C-69/89, WTO. Zb. s. I-2069, bod 31.

2. Mal by Súdny dvor prehodnotiť vec dvor preskúmať (alebo odstrániť) dlhotrva­ Nakajima? júcu výnimku Nakajima v tejto veci. Pre­ dovšetkým je jasné, že Súdny dvor si plne uvedomoval a zvážil dôsledky recipročnej povahy dohôd WTO vo svojich najdôležitej­ ších rozsudkoch stanovujúcich okolnosti, za ktorých môžu pravidlá WTO tvoriť dôvod 63. Pred preskúmaním toho, či sa uvedená preskúmania opatrení Spoločenstva. Takto výnimka uplatňuje v tomto prípade, pozna­ napríklad v rozsudku vo veci Portugalsko/ menávam, že Komisia požiadala v tejto veci Rada Súdny dvor pripomenul, že dohoda Súdny dvor, aby prehodnotil svoju judikatúru WTO je „stále založená, rovnako ako aj citovanú vyššie, ktorá definuje okolnosti, za GATT z roku 1947, na zásade rokovaní ktorých môže byť právna úprava Spoločen­ s cieľom .uzatvorenia recipročných stva preskúmavaná z hradiska súladu a vzájomne výhodných dohôd...'" 45. Vo s právom WTO. Konkrétne, Komisia tvrdí, všetkých takých prípadoch však Súdny dvor že motivácia judikatúry Súdneho dvora potvrdil výnimky Fediol a Nakajima zo týkajúca sa výnimky „Nakajima" môže byť všeobecnej zásady, že opatrenia Spoločenstva lepšie uplatnená prostredníctvom zásady nesmú byť preskúmavané z hľadiska súladu „konzistentného výkladu" právnej úpravy s právom WTO. Navyše existencia týchto Spoločenstva v súlade s medzinárodným výnimiek nie je podľa môjho názoru právom. 44 Komisia poznamenáva, že jedno­ v rozpore s tým, čo bolo prvoradým zdô­ stranná povaha výnimky Nakajima je vodnením všeobecnej zásady; konkrétne, že v rozpore s rovnováhou vzájomnosti, ktorá priznanie priameho účinku pravidlám WTO je vlastná právnemu rámcu WTO, a varuje, by „pripravilo zákonodarné alebo výkonné že praktické dôsledky výnimky Nakajima sú orgány Spoločenstva o manévrovací priestor, také, že zákonodarca Spoločenstva by sa ktorý požívajú ich náprotivky u obchodných v snahe vyhnúť sa tomu, aby sa na právnu partnerov Spoločenstva" 46. Ak je jasné, že úpravu vzťahovala výnimka, vyhol odkazu na konkrétnym úmyslom opatrenia Spoločen­ právo WTO v preambulach k právnej úprave stva bolo implementovať konkrétnu povin­ Spoločenstva. nosť práva WTO, zákonodarca Spoločenstva sa v zásade rozhodol obmedziť svoj vlastný manévrovací priestor pri rokovaniach tým, že sám „včlenil" uvedenú povinnosť do práva Spoločenstva.

65. Čo sa týka ďalšieho argumentu Komisie vec. Bol článok 25 ods. 1 alebo článok 35 v prospech odstránenia výnimky Nakajima ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 zamýšľaný — konkrétne, že by v praxi mohla viesť zákonodarcom Spoločenstva tak, aby imple- zákonodarcu Spoločenstva k tomu, aby sa vo mentoval konkrétnu povinnosť prevzatú svojej právnej úprave vyhol odkazu na právo v kontexte WTO? Táto otázka vyžaduje W T O — toto je podľa môjho názoru starostlivé preskúmanie skutočného rozsahu nepresvedčivé, ako aj bezvýznamné. Nepre­ pôsobnosti výnimky Nakajima. svedčivé, pretože naznačuje úmyselný pokus zákonodarcu Spoločenstva obísť súdnu vyko­ nateľnosť záväzných povinností vyplývajú­ cich z členstva v W T O v situácii, keď sú inak podmienky na priamy účinok splnené, čo by predstavovalo pokus obísť zásadu zákonnosti. Bezvýznamné, pretože, ako vysvetlím nižšie, posúdenie toho, či sa výnimka Nakajima uplatňuje, sa neobme­ 68. Na úvod by som rád poznamenal, že dzuje čisto formalistickým spôsobom na judikatúra Súdneho dvora v tejto oblasti je kontrolu výslovného odkazu na právo podľa môjho názoru dosť nejednoznačná. Až W T O v texte opatrenia. dodnes Súdny dvor nestanovil jasnú, konzis­ tentnú a obhájiteľnú zásadu rozlišujúcu tie prípady, v ktorých sa výnimka Nakajima uplatňuje, od tých prípadov, v ktorých sa neuplatňuje. To považujem za neprijateľne neurčitý stav vecí najmä preto, že tu ide 66. Chcel by som dodať, že samotná skutoč­ o pôsobnosť samotnej doktríny priameho nosť, že rozsah pôsobnosti výnimky Naka­ účinku . Pred uplatnením výnimky na tieto jima nie je nevyhnutne v súčasnej judikatúre skutkové okolnosti sa preto zameriam na Súdneho dvora celkom jasný — ako to identifikáciu tejto zásady. rozoberám nižšie — nie je sama osebe dôvodom popierať v zásade jej existenciu. Z týchto dôvodov by mala byť požiadavka Komisie, aby Súdny dvor prehodnotil svoju judikatúru a odstránil výnimku Nakajima, zamietnutá.

o ktorých rozhodoval Súd prvého stupňa. 48 súladu s dohodou TRIPs a Dohodou Každá z týchto vecí sa týkala platnosti o technických prekážkach obchodu. 53 Súdny antidumpingovej právnej úpravy Spoločen­ dvor záležitosť vo svojom rozsudku výslovne stva vo svede konkrétnych ustanovení Anti- neposudzoval. 54 dumpingového kódexu Svetovej obchodnej organizácie. 49 Ďalšia vec, v ktorej Súdny dvor výnimku uplatnil, je vec Taliansko/ Rada50.V uvedenej veci Súdny dvor skúmal zákonnosť nariadenia Rady č. 1522/96 otvá­ rajúceho určité colné kvóty pre dovoz ryže a zlomkovej ryže a upravujúceho ich spra­ vovanie [neoficiálny preklad], vo svetle článku XXIV ods. 6 GATT a odseku 5 a nasi. Dohody o výklade článku XXIV GATT. Keďže nariadenie bolo prijaté v súlade s dohodami uzatvorenými so štátmi, ktoré neboli členmi GATT po rokovaniach vedených na základe článku XXIV ods. 6 GATT, 51 Súdny dvor dospel k záveru, že 70. Naopak, Súdny dvor uplatnenie výnimky v súlade s výnimkou Nakajima by mala byť Nakajima v množstve vecí zamietol 55. jeho zákonnosť preskúmaná z hľadiska Mnohé z týchto vecí sa týkali platnosti súladu s týmto článkom. Generálny advokát opatrení Spoločenstva prijatých v rámci spo­ Mischo poznamenal, že hoci žalobca nena­ ločnej organizácie trhu s banánmi vo svetle mietal porušenie iných článkov GATT pravidiel WTO. Nedávno vo veci Van Parys v uvedenej veci, v zásade tomu nič nebrá­ Súdny dvor vyslovil, že Spoločenstvo nemalo nilo. 52 Napokon vo veci Holandsko/Rada v úmysle prevziať konkrétnu povinnosť generálny advokát Jacobs uplatnil výnimku vyplývajúcu z členstva v WTO pri zmene Nakajima a zistil, že smernica 98/44 a doplnení uskutočnenom po rozhodnutí o právnej ochrane biotechnologických vyná­ orgánu na riešenie sporov Svetovej obchod­ lezov môže byť preskúmavaná z hľadiska nej organizácie (ďalej len „ORS"), časti nariadenia zavádzajúceho spoločný systém obchodu s tretími štátmi v odvetví banánov. Napriek skutočnosti, že zmena a doplnenie boli u s k u t o č n e n é , ako je uvedené v odôvodnení zmeneného a doplneného nariadenia, aby sa dodržali „medzinárodné záväzky Spoločenstva" podľa WTO, Súdny

73. Po prvé, pokiaľ ide o význam požiadavky, že opatrenie by malo implementovať „kon­ krétnu" povinnosť vyplývajúcu z GATT, podľa môjho názoru táto požiadavka odka­ 71. Krátko pred týmto rozsudkom Súd zuje jednoducho na vykonanie jedného prvého stupňa dospel k podobnému záveru konkrétneho ustanovenia GATT alebo kon­ vo veci Chiquita. Vyslovil, že nariadenie krétnej skupiny ustanovení GATT. Nesúhla­ Komisie upravujúce podrobné pravidlá usku­ sím s výkladom Súdu prvého stupňa vo veci točňovania dovozov banánov do Spoločen­ Chiquita, že treba rozlišovať medzi ustano­ stva nemôže byť preskúmavané z hľadiska veniami GATT, ktoré sú svojou povahou súladu okrem iného s článkom XIII GATT „všeobecné" (v uvedenom prípade povinnosti (Nediskriminačné uplatňovanie množstev- podľa článku XIII GATT nediskriminačného ných obmedzení). Článok XIII GATT bol uplatňovania množstevných obmedzení), svojou povahou v zásade všeobecný na a tými, ktoré sú „konkrétne". Okrem skutoč­ rozdiel od podrobných pravidiel napríklad nosti, že sa zdá byť veľmi ťažké týmto Antidumpingového kódexu. Navyše, zatiaľ čo spôsobom vymedziť jasné ohraničenie medzi Spoločenstvo malo prijatím predmetného typmi povinnosti (Súd prvého stupňa nede­ nariadenia v úmysle dodržať svoje povinnosti finoval, ako by sa to malo uskutočniť), zdá sa vyplývajúce z d o h o d y W T O , n e m a l o mi, že zdôvodnenie výnimky Nakajima by sa v úmysle implementovať alebo prebrať do rovnako uplatnilo na povinnosť implemen- práva Spoločenstva pravidlá vyplývajúce tovanú do Spoločenstva, ale napríklad neob­ z dohody W T O na účely udržania rovnováhy medzenú len na jednu konkrétnu oblasť, ako práv a povinností strán uvedenej dohody. 57 je napríklad antidumping.

slom" zákonodarcu Spoločenstva pri prijí­ Nakajima je subjektívny úmysel zákono­ maní napadnutého opatrenia vykonať kon­ 59 darcu. Skôr by malo byť posúdenie obme­ krétnu povinnosť vyplývajúcu z GATT. dzené na preskúmanie cieľa právnej úpravy V tomto ohľade, zatiaľ čo sa môže zdať byť Spoločenstva, ktoré bude založené na čisto spočiatku lákavé vykladať tento test ako test, objektívnom znení napadnutého ustanove­ ktorý jednoducho vyžaduje posúdenie sub­ nia. Hoci je použitie preambuły právnej jektívneho úmyslu zákonodarcu, tento prí­ úpravy zrejme v tomto ohľade relevantným stup je podľa môjho názoru vo svojej faktorom, výslovný odkaz na cieľ vykonáva­ podstate chybný. Predovšetkým je takmer nia povinnosti vyplývajúcich z členstva nemožné, aby si bol Súdny dvor — a ešte viac v WTO v preambule nie je podľa môjho jednotlivci usilujúci sa uistiť sa o rozsahu názoru ani rozhodujúci (ako ukazuje vec Van svojich práv — istý, aký bol subjektívny Parys), ani nevyhnutný (na rozdiel od argu­ úmysel zákonodarcu v čase prijímania práv­ mentov Komisie a Fonterra Logistics). nej úpravy. Hoci je preambula príslušnej právnej úpravy jasne naznačením subjektív­ neho úmyslu, nie je vo všetkých prípadoch vyčerpávajúca: možno si predstaviť uvádza­ nie takmer bezhraničných zdrojov dôkazov, z ktorých nie všetky by mohli byť voľne dostupné verejnosti, ak by bolo prijaté kritérium subjektívneho úmyslu. Po druhé, Súdny dvor samotný nebol do dnešného dňa konzistentný pri posudzovaní významu pria­ meho dôkazu subjektívneho úmyslu zákono­ darcu Spoločenstva. V takých veciach, ako je 76. Konkrétne, aj vtedy, keď sa žiaden taký Van Parys, zamietol uplatniteľnosť doktríny odkaz v preambule nenachádza, test Naka­ Nakajima za okolností, keď bolo subjektív­ jima je podľa môjho názoru splnený vtedy, nym úmyslom zákonodarcu Spoločenstva, keď je jasné z porovnania obsahu napadnu­ a k o je v y j a d r e n ý v preambule tého ustanovenia Spoločenstva na jednej a pripomienkach komisára v danom čase, strane a konkrétnej povinnosti vyplývajúcej implementovať povinnosť WTO. z členstva v WTO na strane druhej, že ustanovenie v skutočnosti vyúsťuje do imple­ mentácie alebo začlenenia povinnosti vyplý­ vajúcej z členstva v WTO do práva Spolo­ čenstva. V takom prípade je pri objektívnej analýze dostatočne jasné, že zákonodarca Spoločenstva sa rozhodol začleniť svoje záväzky vyplývajúce z členstva v WTO do právneho systému Spoločenstva, čo zna­ mená, že ustanovenie práva Spoločenstva možno preskúmať z hľadiska súladu s právom WTO.

79. Z týchto dôvodov musí byť článok 25 ods. 1 a článok 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 preskúmaný z hľadiska súladu 78. Je jasné, že tieto články tvoria súčasť s článkom XVII ods. 1 písm. a) GATT pravidiel Spoločenstva upravujúcich regulá­ a s článkom 1 ods. 3 Dohody o dovoznom ciu dovozov mliečnych výrobkov do Spolo­ licenčnom konaní. čenstva pri zníženom cle na základe colných koncesií uvedených v zozname CXL, ktorý bol, ako je uvedené v preambule nariadenia č. 2535/2001, vypracovaný po rokovaniach podľa článku XXIV ods. 6 GATT. 60 V tomto zmysle existuje jasná paralela s vecou Talian­ sko/Rada, ktorú som už rozoberal. Rovnako ako v uvedenej veci je preto zrejmé, že nariadením č. 2535/2001 nadobúda v rámci Spoločenstva účinnosť dohoda dosiahnutá 5. Článok XVII ods. 1 písm. a) GATT podľa článku XXIV ods. 6 GATT. Z toho vyplýva, že z tých istých dôvodov, ako sú citované v uvedenej veci, malo Spoločenstvo v úmysle implementovať svoje povinnosti vyplývajúce z členstva vo W T O prijatím článku 25 ods. 1 a článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001, a malo by sa teda 80. Článkom XVII ods. 1 písm. a) GATT konštatovať, že sa v tomto prípade uplatňuje každý zmluvný štát, „ktorý zriadi alebo výnimka Nakajima. Poznamenávam, že hoci udržiava štátny podnik kdekoľvek umiest­ v tejto veci sa neudáva konkrétne porušenie nený alebo ktorý udelí ktorémukoľvek pod­ niku formálne alebo v skutočnosti výlučné nebo zvláštne výsady, sa zaväzuje, že taký p o d n i k b u d e pri s v o j i c h n á k u p o c h 60 — Pozri odôvodnenie č. 4 písm. a) v preambule a článok 24 ods. 1 nariadenia. a predajoch zahŕňajúcich dovoz alebo vývoz

81. Čo sa týka článku 25 ods. 1, v tejto veci z dôvodov, ktoré som už vysvetlil vyššie, je jasné, že spôsob, ktorým Komisia zaviedla dovozný režim novozélandského masla, v skutočnosti udeľuje skupine Fonterra výlučné právo dovážať toto maslo do Spolo­ čenstva. Je tiež jasné z obdobných dôvodov, ako sú tie, ktoré som rozoberal vyššie 6. Článok 1 ods. 3 dohody GATT v kontexte zásady práva Spoločenstva o dovoznom licenčnom konaní o zákaze diskriminácie, že Komisia nezabez­ pečila, aby skupina Fonterra konala nediskri- minačným spôsobom v zmysle článku XVII ods. 1 pism. a). Poukázal by som tu najmä na písmeno b) tohto článku, ktoré uvádza, že „ustanoveniam písm. a) tohto odseku je potrebné rozumieť tak, že se požaduje, aby také podniky... poskytovali podnikom iných 83. Článok 1 ods. 3 dohody o dovoznom zmluvných strán primeranú príležitosť licenčnom konaní uvádza, že „pravidlá pre v súlade s obvyklou obchodnou praxou tak, dovozné licenčné konanie sa budú uplatňo­ aby mohli súťažiť v účasti na takých náku­ vať neutrálne a používať nestranne poch a predajoch" 6 1 . Stačí uviesť, že v tejto a spravodlivo". V tomto ohľade odvolací veci nemá žiadna iná strana akúkoľvek orgán WTO vyslovil, že dohoda neupravuje príležitosť akýmkoľvek spôsobom súťažiť pravidlá udeľovania dovozných licencií ako

62 — Pozri dalej napríklad Správu panelu Kórea — Rozličné 61 — Pozri ďalej Správu odvolacieho orgánu Kanada — Vývozy opatrenia týkajúce sa hovädzieho mäsa, WT/DS161/R, WT/ pšenice a dovozy zrnín, WT/DS276/AB/R, 2004. DS169/R, 2000.

I - 6364

FRANZ EGENBERGER

85. Čo sa týka článku 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 — a najmä požiadavky dispo­ novať certifikátom IMA 1 pri podávaní žiadosti o dovoznú licenciu v prípade novo­ zélandského masla — je jasné, že okamžité odstránenie tejto požiadavky by malo nepri­ jateľné následky z hľadiska určitosti dovoz­ ného režimu, rovnako ako aj zabezpečenia D — Časová účinnosť kvality výrobku. V dôsledku toho sa domnie­ vam, že účinnosť tohto článku by mala byť zachovaná až do nadobudnutia účinnosti ustanovenia prijatého Komisiou, ktoré ho nahradí a ktoré nebude porušovať pravidlá S p o l o č e n s t v a o zákaze d i s k r i m i n á c i e a o hospodárskej súťaži. Čo sa však týka článku 35 ods. 2 nariadenia č. 2535/2001, nevidím žiaden dôvod, prečo by mala byť 84. Ako je jasné z vyššie uvedeného, dom­ časová účinnosť tohto ustanovenia obme­ nievam sa, že článok 25 ods. 1 a článok 35 dzená. Odstránenie tohto ustanovenia spô­ ods. 2 nariadenia č. 2535/2001 sú v rozpore sobí, že, rovnako ako v prípade ostatných výrobkov, na ktoré sa vzťahujú certifikáty IMA 1, žiadosti o dovozné licencie možno 63 — Správa odvolacieho orgánu o Európskych spoločenstvách — režim pre dovoz, predaj a distribúciu banánov, WT/DS27/ AB/R, 1997, body 196 a nasi. 64 — Tamže. 66 — Pozri napríklad rozsudky z 27. februára 1985, Produits de 65 — Správa panelu o Európskych spoločenstvách — opatrenia maïs, 112/83, Zb. s. 719, body 16 až 18; z 10. marca 1992, ovplyvňujúce dovoz určitých hydinových výrobkov, WTI Lomas a i., C-38/90 a C-151/90, Zb. s. I-1781, bod 23 DS699/R, 1998, bod 254. a z 8. novembra 2001, Silos, C-228/99, Zb. s. I-8401, bod 35.

2. Článok 25 ods. 1 nariadenia č. 2535/2001 zostáva v platnosti až do nadobudnutia účinnosti ustanovenia nahrádzajúceho uvedené ustanovenie, ktoré nebude porušovať pravidlá Spoločenstva o zákaze diskriminácie a o hospodárskej súťaži.

I - 6366