C-317/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 22. novembra 2005 1

Obsah

I — Okolnosti predchádzajúce sporu I - 4726

II — Právny rámec oboch vecí I - 4729

A — Zmluva o EM I - 4729

V — O žalobe o neplatnosť rozhodnutia o primeranosti (vec C-318/04) I - 4745

A — O žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia sa prijatím rozhodnutia o primeranosti dopustila prekročenia právomoci I - 4745

1. Tvrdenia účastníkov konania I - 4745

2. Posúdenie I - 4747

B — O žalobných dôvodoch založených na porušení základných práv a zásady proporcionality I - 4753

1 — Jazyk prednesu: francúzština.

B — O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 300 ods. 3 druhého pododseku ES z dôvodu zmeny smernice 95/46 I - 4766

1. Tvrdenia účastníkov konania I - 4766

2. Posúdenie I - 4769

C — O žalobných dôvodoch založených na porušení práva na ochranu osobných údajov a porušení zásady proporcionality I - 4772

1. Tvrdenia účastníkov konania I - 4772

2. Posúdenie I - 4777

E — O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 10 ES I - 4791

VII — O trovách I - 4793

VIII — Návrh I - 4794

I - 4725

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

I — Okolnosti predchádzajúce sporu [o primeranej úrovni ochrany osobných údajov uvedených v záznamoch o cestujúcich lietadlom poskytnutých Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických — neoficiálny preklad] 3. 4. Deň po teroristických útokoch 11. septem bra 2001 Spojené štáty prijali právnu úpravu, ktorá stanovila, že leteckí prepravcovia zabezpečujúci leteckú dopravu zo Spojených štátov alebo do Spojených štátov, alebo cez ich územie, sú povinní poskytnúť colným orgánom Spojených štátov elektronický prístup k údajom uvedeným v ich automatizovaných rezervačných systé

na účely odôvodnenia ich prenosu spoločenstiev uznala legitimitu záujmu a spracovávania v tretej krajine, v danom prípade v Spojených štátoch 4, uvádzajú požiadavky súvisiace s verejnou bezpečnos- 5 — Pozri Aviation and Transportation Security Act (ATSA) z 19. novembra 2001 [Public Law 107-71, 107th Congress, hlava 49, oddiel 44909(c)(3) zákonníka Spojených štátov].

I - 4726

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

zachovať bezpečnosť, pričom však už v júni osobných údajov a voľnom pohybe týchto 2002 informovala orgány Spojených štátov, údajov 7. že tieto ustanovenia by mohli kolidovať s právnou úpravou Spoločenstva a členských štátov v oblasti ochrany osob­ ných údajov, ako aj s niektorými ustanove­ niami nariadenia o používaní počítačových rezervačných systémov (SIR) 6. Orgány Spo­ jených štátov odložili nadobudnutie účin­ 6. Dňa 13. júna 2003 skupina nazývaná nosti nových ustanovení, odmietli však „článok 29“ na ochranu údajov 8 prijala zrieknuť sa ukladania sankcií leteckým spo­ stanovisko, v ktorom vyjadrila pochybnosti ločnostiam, ktoré sa po 5. marci 2003 o úrovni ochrany údajov zabezpečenej nepodriadia uvedeným ustanoveniam. Od týmito záväzkami vo vzťahu k zamýšľanému toho času niekoľko veľkých leteckých spo­ spracovaniu údajov 9. Svoje pochybnosti ločností usadených v členských štátoch potvrdila v inom stanovisku z 29. januára poskytlo americkým orgánom prístup k ich 2004 10. údajom PNR.

7. Dňa 1. marca 2004 predložila Komisia Parlamentu návrh rozhodnutia o primeranej úrovni ochrany spolu s návrhom záväzného vyhlásenia CBP.

I - 4727

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

8. Dňa 17. marca 2004 Komisia doručila Okrem toho si vyhradil právo obrátiť sa na Parlamentu na účely porady s ním na základe Súdny dvor s návrhom na preskúmanie článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES zákonnosti zamýšľanej medzinárodnej návrh rozhodnutia Rady Európskej únie dohody a zvlášť jej zlučiteľnosti s ochranou o uzavretí dohody medzi Spoločenstvom práva na súkromie. a Spojenými štátmi. Listom z 25. marca 2004 Rada požiadala Parlament s odkazom na naliehavý postup upravený v článku 112 Rokovacieho poriadku Parlamentu (teraz článok 134) o stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 22. apríla 2004. Vo svojom liste Rada zdôrazňuje, že „boj proti terorizmu, ktorý je dôvodom pre navrhované opatrenia, je hlavnou prioritou Európskej únie. V súčasnosti sa leteckí dopravcovia a cestujúci nachádzajú v situácii neistoty, 10. Dňa 21. apríla 2004 Parlament schválil ktorú treba okamžite napraviť. Navyše je na návrh svojho predsedu odporúčanie nevyhnutné chrániť finančné záujmy do­ výboru pre právne veci a vnútorný trh tknutých strán“. smerujúce k vyžiadaniu stanoviska Súdneho dvora o zlučiteľnosti navrhovanej dohody so Zmluvou v súlade s článkom 300 ods. 6 ES, pričom toto konanie sa začalo v ten istý deň. Parlament v tento deň tiež rozhodol o vrátení výboru správy o návrhu rozhodnu­ tia Rady, čím implicitne zamietol v tomto štádiu žiadosť Rady z 25. marca 2004 o naliehavú rozpravu.

17. Podľa článku 6 EÚ: 14. Dňa 14. mája 2004 Komisia prijala roz­ hodnutie o adekvátnej ochrane osobných údajov uvedených v Zázname podľa mena cestujúceho o cestujúcich lietadlom odosla­ ných CBP v súlade s článkom 25 ods. 6 smernice 95/46 [o primeranej úrovni ochrany osobných údajov uvedených „1. Únia je založená na zásadách slobody, v záznamoch o cestujúcich lietadlom poskyt­ demokracie, dodržiavania ľudských práv nutých CBP — neoficiálny preklad]. a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.

15. Dňa 17. mája 2004 Rada prijala roz­ hodnutie o uzavretí dohody medzi Spoločen­ 2. Únia rešpektuje základné ľudské práva, stvom a Spojenými štátmi o spracovaní ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu a postúpení údajov PNR leteckými doprav­ ľudských práv a základných slobôd po­ cami CBP. dpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré

13 — Vo svojich žalobách Parlament odôvodňuje toto zamietnutie 14 — Táto žiadosť o stanovisko bola vymazaná z registra Súdneho zistením trvalého nedostatku všetkých jazykových verzií dvora uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. decembra návrhu rozhodnutia Rady. 2004.

I - 4729

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

vyplývajú z ústavných tradícií členských ciach, ktorými je v tejto oblasti poverená štátov, ako základných princípov práva spo­ Komisia, o podpise,… a o uzatvorení dohôd, ločenstva. rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie“.

I - 4730

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

C — Európske právo o ochrane osobných v Štrasburgu 28. januára 1981 15. Jeho údajov účelom je zaručiť na území každej zmluvnej strany každej fyzickej osobe bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť alebo bydlisko zachovanie jej práv a základných slobôd a najmä práva na súkromie s ohľadom na automatizované spracovávanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú. 21. Článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) stanovuje:

23. Čo sa týka Európskej únie, okrem článku 7 Charty základných práv Európskej únie, „1. Každý má právo na rešpektovanie ktorý sa týka rešpektovania súkromného svojho súkromného a rodinného života, a rodinného života, článok 8 tejto charty 16 obydlia a korešpondencie. obsahuje osobitnú úpravu ochrany osobných údajov. Je formulovaný takto:

I - 4731

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

2. Tieto údaje musia byť riadne spracované vzťah k dokumentom Rady Európy výslovne na určené účely na základe súhlasu dotknutej vyplýva z jej odôvodnení č. 10 a 11. Jej osoby alebo na inom oprávnenom základe odôvodnenie č. 10 totiž stanovuje, že „cieľom ustanovenom zákonom. Každý má právo na vnútroštátnych právnych predpisov prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa o spracovaní osobných údajov je chrániť ho týkajú, a právo na ich opravu. základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, čo sa rešpektuje tak v článku 8 [EDĽP], ako aj vo všeobecných zásadách práva spoločenstva;... z toho dôvodu aproxi­ máciu [aproximácia — neoficiálny preklad] 3. Dodržiavane týchto pravidiel podlieha týchto právnych predpisov nesmie mať za kontrole nezávislého orgánu.“ následok zníženie ochrany, ktorú poskytujú, ale naopak musí sa snažiť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v spoločenstve“. Odôvodne­ nie č. 11 smernice 95/46 navyše naznačuje, že „zásady osobných práv a slobôd, najmä 24. Pokiaľ ide o primárne právo Spoločen­ práva na súkromie, ktoré obsahuje táto stva, článok 286 ods. 1 ES stanovuje, že „od smernica, sú jej hlavným zmyslom 1. januára 1999 sa akty Spoločenstva a zosilňujú práva a slobody obsiahnuté o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spra­ v Dohovore [č. 108]“. covanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov uplatňujú vo všetkých orgá­ noch a inštitúciách zriadených touto zmlu­ vou, alebo na jej základe“ 17.

25. V sekundárnom práve Spoločenstva je základnou normou smernica 95/46 18. Jej

ochranu základných práv jednotlivcov". Pres­ „1. V súlade s touto smernicou členské štáty nejšie zákonodarca Spoločenstva vychádzal chránia základné práva a slobody fyzických zo zistenia, podľa ktorého „rozdiel v úrovni osôb, a najmä ich právo na súkromie ochrany osobných práv a slobôd, najmä v súvislosti so spracovaním osobných údajov. práva na súkromie, vzhľadom na spracovanie osobných údajov poskytovaných v členských štátoch môže zabrániť prenosu týchto údajov z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu" 19, čo môže najmä vytvárať prekážky vo vykonávaní činností na úrovni Spoločenstva a narušiť hospodársku súťaž. Zákonodarca Spoločenstva sa tiež domnieval, že „úroveň ochrany osobných 2. Členské štáty neobmedzujú, ani nebránia práv a slobôd vo vzťahu k spracovaniu týchto voľnému toku [voľnému pohybu — neofi­ údajov musí byť rovnocenná vo všetkých ciálny preklad] osobných údajov medzi členských štátoch, aby sa odstránili prekážky členskými štátmi z dôvodov spojených tokov osobných údajov" 20. Výsledkom tohto s ochranou poskytnutou podľa odseku 1." prístupu je nevyhnutne to, že „za pred­ pokladu ekvivalentnej ochrany vyplývajúcej z aproximácie vnútroštátnych zákonov, nemôžu členské štáty zabrániť voľnému pohybu osobných údajov medzi sebou, a to z dôvodov majúcich vzťah k ochrane osob­ ných práv a slobôd a osobitne práva na súkromie" 21. 28. Článok 2 uvedenej smernice vymedzuje najmä pojmy „osobné údaje“, „spracovanie osobných údajov“ a „kontrolór“ [prevádzko­ vateľ - neoficiálny preklad].

29. V zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46 tak osobné údaje znamenajú „akúkoľ­ vek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (,úda­ 27. Článok 1 smernice 95/46 s názvom jového subjektu') [(,dotknutej osoby') — „Predmet smernice" uplatňuje tento prístup neoficiálny preklad]; identifikovateľná osoba v týmito ustanoveniami: je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo 19 — Odôvodnenie č. 7. viacerých faktorov špecifických pre jej 20 — Odôvodnenie č. 8. fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, 21 — Odôvodnenie č. 9. kultúrnu alebo sociálnu identitu".

32. Čo sa týka vecnej pôsobnosti smernice 95/46, článok 3 ods. 1 stanovuje, že táto ..." smernica „sa uplatňuje na spracovanie osob­ ných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami [na osobné údaje úplne alebo čiastočne spracovávané automatizovanými prostriedkami — neofi­ ciálny preklad], a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostried­ 34. Kapitola II smernice 95/46 upravuje kami [automatizovanými prostriedkami — „všeobecné nariadenia [všeobecné po­ neoficiálny preklad], ktoré tvoria časť regis­ dmienky — neoficiálny preklad] týkajúce sa tračného systému [informačného systému — zákonnosti spracovania osobných údajov". neoficiálny preklad] alebo určených pre to, V rámci tejto kapitoly oddiel I upravuje aby tvorili časť registračného [informačného „princípy [zásady — neoficiálny preklad] — neoficiálny preklad] systému". týkajúce sa kvality údajov“. Článok 6 tejto

I - 4734

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

smernice vymenúva tieto zásady tzv. korekt­ účely, pre ktoré boli údaje zhromažďo­ nosti, zákonnosti, účelnosti, proporcionality vané, alebo pre ktoré sú ďalej spracová­ a presnosti spracovávania osobných údajov. vané… Je formulovaný takto:

2. „Úlohou kontrolóra je zaistiť, aby sa „1. Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje vyhovelo odseku 1 [Úlohou prevádzkovateľa musia byť: je zaistiť dodržiavanie odseku 1 — neofi­ ciálny preklad]."

a) spracované spravodlivo [korektne — neoficiálny preklad] a zákonne 35. Oddiel II kapitoly II uvedenej smernice [v súlade so zákonom — neoficiálny upravuje „kritériá na uzákonenie spracovania preklad]; údajov [zásady oprávneného spracovania údajov — neoficiálny preklad]“. Článok 7 tvoriaci tento oddiel znie:

a) štátnej bezpečnosti; ..."

b) obrane;

36. Pokiaľ ide o osobné údaje všeobecne označované ako „citlivé", článok 8 ods. 1 vyjadruje zásadu zákazu ich spracovania. Stanovuje totiž, že „členské štáty môžu c) verejnej bezpečnosti; zabrániť spracovaniu osobných údajov pre­ zrádzajúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozo­ fické presvedčenia, členstvo v odborových zväzoch a spracovaniu údajov týkajúcich sa zdravia alebo sexuálneho života". Táto d) prevencii, vyšetrovaní, pátraní zásada zákazu však pozná viacero výnimiek, a trestnom konaní alebo porušení etiky ktorých obsah a režim sú podrobne upravené pre predpísané profesie; v nasledujúcich odsekoch tohto istého článku.

e) dôležitom hospodárskom alebo finanč­ nom záujme členského štátu alebo Európskej únie, vrátane peňažných, roz­ 37. Podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46 počtových a daňových záležitostí; s názvom „Výnimky a obmedzenia":

f) monitorovaní, inšpekcii alebo regulač­ nej funkcii spojenej aj s výkonom ofi­ ciálneho orgánu [oficiálnych právomocí „Členské štáty môžu prijať legislatívne opat­ — neoficiálny preklad] v prípadoch renia na obmedzenie rozsahu povinností uvedených v písmenách c), d) a e);

I - 4736

39. Zákonodarca Spoločenstva tak stanovuje pravidlo, podľa ktorého „ak tretia krajina nezaisťuje primeranú úroveň ochrany, postú­ penie osobných údajov do tejto krajiny sa 3. Členské štáty a Komisia sa navzájom musí zakázať" 23. informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina nezabezpečuje adekvátnu [primeranú — neoficiálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2.

40. V tejto perspektíve článok 25 smernice 4. Ak Komisia zistí, podľa postupu uvede­ 95/46 stanovuje zásady pre prenos osobných ného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina údajov do tretích krajín: nezaisťuje adekvátnu [primeranú — neofi­ ciálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, členské štáty 22 — Ako príklad možno citovať toky údajov súvisiace s pohybom podniknú nevyhnutné opatrenia na ochranu osôb, elektronickým obchodom, a prenosom údajov v rámci skupiny podnikov. a prenos údajov [prijmú opatrenia nevyhnuté 23 — Odôvodnenie č. 57 smernice 95/46. na to, aby sa zabránilo prenosu údajov —

I - 4737

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

24 - Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach podpísaná v Schengene 19. júna 1990 (Ú. v. ES Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na L 239, 2000, s. 19, Mim. vyd. 19/002, s. 9). dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie." 25 — Pozri články 102 až 118 uvedeného dohovoru. Čo sa týka Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), Komisia predložila návrhy na prijatie rozhodnutia Rady [KOM(2005) 230 v konečnom znení] a dvoch nariadení [KOM(2005) 236 v konečnom znení a KOM(2005) 237 v konečnom znení]. 26 — Ú. v. ES C 316, 1995, s. 2, ďalej len „dohovor o Europole“. 27 - Rozhodnutie 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, s. 1; Mim. vyd. 19/004, 41. Nakoniec je vhodné uviesť, že v rámci s. 197, ďalej len „rozhodnutie Eurojust“). Pozri článok 14 a nasl. uvedeného rozhodnutia. hlavy VI Zmluvy EÚ, ktorá sa týka policajnej 28 — Ú. v. EÚ C 68, 2005, s. 1. a justičnej spolupráce v trestných veciach, je 29 — Ú. v. ES C 316,1995, s. 34. Pozri osobitne články 13 až 15, 17 ochrana osobných údajov upravená rôznymi a 18 uvedeného dohovoru.

30 — Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci v súlade s článkom 34 špecifickými nástrojmi. Ide najmä o nástroje, Zmluvy o Európskej únii Dohovor o vzájomnej pomoci ktoré zavádzajú také spoločné informačné v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 197, 2000, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 172). Pozri systémy na európskej úrovni, ako je dohovor, najmä článok 23 tohto aktu.

43. Dve napadnuté rozhodnutia preskúmam priestoru a hraníc [Úradu colnej správy v chronologickom poradí ich prijatia. a ochrany hraníc — neoficiálny preklad] Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť z 11. mája 2004 a vo vnútroštátnej legislatíve Spojených štátov v rozsahu stanovenom v záväzkoch“. Komisia tiež konštatuje v odôvodnení č. 14 toho istého rozhodnutia, že „štandardy [normy — neoficiálny preklad], na základe ktorých bude CBP spracúvať A — Rozhodnutie o primeranosti údaje PNR cestujúcich, na základe legislatívy Spojených štátov a záväzkov, pokrývajú základné princípy [zásady — neoficiálny preklad] potrebné na zabezpečenie adekvát­ neho stupňa ochrany [primeranej úrovne ochrany — neoficiálny preklad] pre fyzické 44. Rozhodnutie o primeranosti bolo prijaté osoby". Komisiou na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46, ktorá jej, pripomínam, zveruje právomoc konštatovať, že tretia krajina zabezpečí primeranú úroveň ochrany osobných údajov 32. Ako teda uvádza odô­ vodnenie č. 2 tohto rozhodnutia, „v takom 46. Preto článok 1 rozhodnutia o primeranosti stanovuje: 31 — KOM(2005) 475 v konečnom znení. Tento návrh rámcového rozhodnutia je založený na článkoch 30 EÚ, 31 EÚ a článku 34 ods. 2 písm. b) EÚ. Predstavuje jedno z opatrení stanovených akčným plánom Rady a Komisie, ktorým sa vykonáva Haagsky program o posilňovaní slobody, bez­ pečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ C 198, 2005, s. 1, ods. 3.1). 32 — Pokiaľ ide o vykonávacie opatrenie k smernici 95/46, rozhodnutie o primeranosti bolo vydané v súlade s postupom stanoveným v článku 31 odseku 2 tejto smernice, „Na účely článku 25 odsek 2 smernice 95/46/­ ktorý sám ukladá povinnosť uplatňovať články 4, 7 a 8 rozhodnutia 1999/468. Ak teda Komisia vydáva vykonávacie ES [CBP] sa považuje za dostatočne zabez­ opatrenie k uvedenej smernici, pomáha jej výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca pečujúci stupeň ochrany údajov… odosiela­ Komisie. V prejednávanej veci je to tzv. výbor „článku 31". ných zo Spoločenstva, týkajúcich sa letov do

2. Pozastavenie sa zruší hneď, ako budú „1. Bez toho, aby boli dotknuté ich právo­ zabezpečené štandardy pre ochranu moci prijímať opatrenia na zabezpečenie [ochranné normy — neoficiálny preklad] súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami pri­ a ako o tom budú upovedomené príslušné jatými na základe ustanovení iných ako tých, orgány dotknutých členských štátov." ktoré sú uvedené v článku 25 smernice 95/46/ES, príslušné orgány v členských štá­ toch môžu uplatňovať svoje existujúce prá­ vomoci na pozastavenie toku údajov do CBP na účel ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie ich osobných údajov 48. Členské štáty sú povinné informovať v nasledujúcich prípadoch: Komisiu o opatreniach prijatých v súlade s článkom 3 rozhodnutia o primeranosti. Okrem toho sa členské štáty a Komisia musia podľa článku 4 ods. 2 tohto rozhodnutia navzájom informovať o každej zmene ochranných noriem a prípadoch nedostatoč­ ného dodržiavania týchto noriem. Na základe a) keď príslušný orgán Spojených štátov týchto výmen informácií článok 4 ods. 3 stanovil, že CBP porušuje uplatniteľné rozhodnutia o primeranosti stanovuje, že „ak štandardy pre ochranu [ochranné informácie zhromaždené podľa článku 3 normy — neoficiálny preklad]; alebo a podľa odsekov 1 a 2 tohto článku poskytujú dôkazy o tom, že základné princípy, ktoré sú potrebné na zabezpečenie adekvátneho stupňa [primeranej úrovne — neoficiálny preklad] ochrany fyzických osôb, nie sú už viac dodržiavané, alebo, že ktorýkoľvek orgán zodpovedný za zabezpečenie zosúladenia so b) keď existuje značná pravdepodobnosť, štandardami pre ochranu podľa CBP [orgán že štandardy pre ochranu [ochranné poverený dohľadom nad tým, či CBP rešpek-

50. Okrem toho článok 7 rozhodnutia 54. Toto rozhodnutie Komisie dopĺňa roz­ o primeranosti uvádza, že „platnosť tohto hodnutie Rady o uzavretí medzinárodnej rozhodnutia uplynie tri roky a šesť mesiacov dohody medzi Európskym spoločenstvom po dátume jeho oznámenia, s výnimkou a Spojenými štátmi. predĺženia jeho platnosti v súlade s postupom ustanoveným v článku 31 odsek 2 smernice 95/46/ES". 33 - Pozri odsek 47 vyhlásenia o záväzkoch. 34 - Ide o tieto zložky: „(1) kód vyhľadávača záznamu PNR; (2) dátum rezervácie letu; (3) dátum/y plánovanej/ých cesty/­ ciest; (4) meno cestujúceho; (5) ostatné mená na PNR; (6) adresa; (7) všetky formy informácií o platbe; (8) adresa na účte; (9) kontaktné telefónne čísla; (10) úplný itinerár pre jednotlivý PNR; (11) informácie o .častom cestujúcom' [vzťahuje sa na nalietané míle a adresu (adresy)]; (12) cestovná agentúra; (13) pracovník cestovnej agentúry; (14) kód na zdieľanie informácii ZMPC; (15) .Status‘ cestujúceho (travel status of passenger); (16) rozplýlené/rozdelené infor­ 51. V prílohe k tomuto rozhodnutiu je mácie PNR; (17) e-mailová adresa; (18) pole s údajmi na letenke; (19) všeobecné poznámky; (20) číslo letenky (21) pripojené vyhlásenie o záväzkoch CBP, ktoré číslo sedadla; (22) dátum vystavenia letenky; (23) údaje o cestujúcom, ktorý sa nedostavil a má pritom rezerváciu; v úvode upresňuje, že jeho predmetom je (24) čísla batožinových visačiek; (25) informácia „podporiť plán" Komisie, ktorého cieľom je o cestujúcom, ktorý sa dostavil bez rezervácie (go show information); (26) informáciee OSI [,Other Service Informa­ uznanie existencie primeranej úrovne tion‘]; (27) informácie SSI/SSR [.Special Service Request']; (28) informácie o zdroji; (29) akékoľvek uskutočnené zmeny ochrany údajov postúpených CBP. Podľa PNR; (30) počet cestujúcich v rámci PNR; (31) informácie svojho znenia toto vyhlásenie, ktoré obsahuje o sedadle; (32) jednosmerná letenka; (33) akékoľvek infor­ mácie APIS [Advanced Passenger Information System‘]; (34) celkovo 48 odsekov, „nevytvára, ani neude- polia ATFQ [,Automatic Ticket Fare Quote']'.

59. V preambule dohody Spoločenstvo a Spojené štáty uznávajú „dôležitosť dodržia­ vania základných práv a slobôd, najmä práva 56. Jeho odôvodnenie č. 1 uvádza, že „Rada na súkromie, a dôležitosť rešpektovania 23. februára 2004 poverila Komisiu vies] týchto hodnôt pri predchádzaní a boji v mene spoločenstva rokovania o dohode so s terorizmom a súvisiacimi zločinmi, ako aj Spojenými štátmi americkými o spracovaní inými závažnými zločinmi [proti terorizmu a postúpení údajov PNR leteckými doprav­ a súvisiacim zločinom, ako aj iným závažným cami [CBP]“35. Odôvodnenie č. 2 tohto zločinom — neoficiálny preklad], ktoré majú rozhodnutia sa zmieňuje o tom, že „Európ­ nadnárodnú povahu, vrátane organizova­ sky parlament nepredložil stanovisko ného zločinu“. v lehote stanovenej Radou podľa prvého pododseku článku 300 ods. 3 zmluvy so zreteľom na naliehavú potrebu napraviť stav neistoty, v ktorom sa nachádzajú letecké spoločnosti a cestujúci, ako aj chrániť finančné záujmy zainteresovaných [dotknu­ tých — neoficiálny preklad] strán".

60. V preambule dohody sú uvedené tieto texty: smernica 95/46, a najmä jej článok 7 písm. c), záväzky prijaté CBP, ako aj roz­ hodnutie o primeranosti 37.

64. Okrem toho v odseku 3 dohody je upresnené, že CBP „berie na vedomie" roz­ hodnutie o primeranosti, a „vyhlasuje, že vykonáva záväzky k nemu pripojené". Odsek 62. Odsek 1 dohody tiež stanovuje, že „CBP 4 uvedenej dohody ďalej stanovuje, že „CBP má elektronický prístup k údajom PNR spracúva prijaté údaje PNR a zaobchádza pochádzajúcim z kontrolných rezervačných/­ s osobami, ktorých sa spracovávanie údajov odletových systémov leteckých dopravcov... týka, v súlade s platnými právnymi predpismi umiestnených na území členských štátov a ústavnými požiadavkami Spojených štátov Európskeho spoločenstva, a to v prísnom bez diskriminácie, najmä na základe štátnej súlade s rozhodnutím39 a počas platnosti príslušnosti a krajiny bydliska". rozhodnutia, a len pokým sa nezavedie spoľahlivý systém prevodu takýchto údajov leteckými dopravcami".

65. Okrem toho CBP a Spoločenstvo sa zaväzujú spoločne a pravidelne preskúmavať vykonávanie tejto dohody 41. Táto dohoda 63. Ako doplnenie právomoci priameho takisto stanovuje, že „v prípade, že sa prístupu k údajom PNR takto poskytnutej v Európskej únii zavedie identifikačný systém CBP odsek 2 dohody ukladá leteckým cestujúcich na leteckých linkách, ktorým sa dopravcom zabezpečujúcim medzinárodnú od leteckých dopravcov vyžaduje, aby posky­ tovali orgánom prístup k údajom PNR osôb, ktorých prebiehajúca cesta zahŕňa let do 38 - Postúpenie údajov leteckými dopravcami zodpovedá tomu, čo by sa mohlo nazývať systémom „push“, kým priamy prístup CBP k týmto údajom zodpovedá systému „pull". 39 - Ide o rozhodnutie o primeranosti, jediné „rozhodnutie" 40 — Rovnaká poznámka ako v predošlej poznámke pod čiarou. uvedené v preambule dohody. 41 — Odsek 5 dohody.

— porušenie zásady proporcionality,

67. Nakoniec odsek 8 dohody stanovuje, že „táto dohoda nie je zamýšľaná ako odchýlka alebo zmena a doplnenie právnych predpisov — nedostatočné odôvodnenie sporného strán; táto dohoda takisto nevytvára alebo rozhodnutia, neudeľuje právo alebo výhodu žiadnej inej osobe alebo subjektu, súkromnému alebo verejnému".

— porušenie zásady lojálnej spolupráce 42 — Odsek 6 dohody. stanovenej v článku 10 ES.

I - 4744

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

69. Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie konania na podporu návrhov Komisie 45. a Severného Írska, ako aj Komisii bolo Okrem toho bolo EDPS povolené vstúpiť povolené vstúpiť do konania ako vedľajší do konania ako vedľajší účastník konania na účastník konania na podporu návrhov podporu návrhov Parlamentu 46. Rady 43. Okrem toho bolo Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návr­ hov Parlamentu 44. 72. Obe žaloby preskúmam v poradí, v ktorom boli napadnuté rozhodnutia prijaté. Preto v prvom rade preskúmam žalobu o neplatnosť rozhodnutia o primeranosti 70. Vo veci C-318/04 uplatňuje Parlament (vec C-318/04) a potom v druhom rade štyri žalobné dôvody proti rozhodnutiu žalobu o neplatnosť rozhodnutia Rady (vec o primeranosti: C-317/04).

43 — Uznesenia predsedu Súdneho dvora z 18. januára 2005 a 18. novembra 2004. 45 — Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. decembra 2004. 44 — Uznesenie Súdneho dvora zo 17. marca 2005. 46 — Uznesenie Súdneho dvora zo 17. marca 2005.

I - 4745

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

hodnutie o primeranosti v rozsahu, v akom penie údajov PNR prostredníctvom CBP sa týka realizácie cieľa, ktorý spadá do iným americkým alebo zahraničným štátnym verejnej bezpečnosti a trestného práva, orgánom. porušuje smernicu 95/46, pretože sa vzťahuje na oblasť vylúčenú z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice. Toto vylúčenie je výslovne stanovené v článku 3 ods. 2 prvej zarážke smernice 95/46 a nemôže byť pred­ metom žiadneho výkladu, ktorý by obmedzil jeho pôsobnosť. Skutočnosť, že osobné údaje boli zhromažďované pri výkone hospodárskej 76. V štvrtom rade sa Parlament domnieva, činnosti, teda pri predaji letenky, ktorá že rozhodnutie o primeranosti obsahuje zakladá právo na poskytnutie služieb, niektoré obmedzenia a výnimky zo zásad nemôže odôvodniť uplatňovanie uvedenej zakotvených v smernici 95/46, zatiaľ čo smernice a najmä jej článku 25 v oblasti článok 13 tejto smernice vyhradzuje túto vylúčenej z jej pôsobnosti. právomoc výlučne členským štátom. Prijatím rozhodnutia o primeranosti teda Komisia nahradila vôľu členských štátov, a tak poru­ šila článok 13 uvedenej smernice. Vykoná­ vacím aktom smernice 95/46 si Komisia uzurpovala právomoci striktne vyhradené členským štátom.

74. V druhom rade Parlament uvádza, že CBP nie je treťou krajinou v zmysle článku 25 smernice 95/46. Tento článok teda vo svojom odseku 6 stanovuje, že rozhodnutie Komisie o zistení primeranej úrovne ochrany 77. V piatom rade rozvíja Parlament argu­ osobných údajov sa týka „tretej krajiny", teda ment, podľa ktorého sprístupnenie údajov štátu alebo podobného subjektu, a nie jed­ prostredníctvom systému „pull" (extrakcia) notky alebo správnej zložky, ktorá tvorí nepredstavuje „prenos" v zmysle článku 25 súčasť výkonnej moci štátu. smernice 95/46, a preto nemôže byť prí­ pustný.

81. Okrem toho Komisia uvádza, že dohoda bola podpísaná v mene Spojených štátov a nie v mene vládnej zložky. Pokiaľ ide 84. Ako som už uviedol, účelom smernice o následné prenosy údajov PNR prostredníc­ 95/46 je s cieľom vytvorenia a fungovania tvom CBP, Komisia sa domnieva, že ochrana vnútorného trhu odstrániť prekážky voľného osobných údajov nie je nezlučiteľná pohybu osobných údajov zavedením rovno­ s povolením takýchto prenosov s po­ cennej úrovne ochrany práv a slobôd osôb vo dmienkou, že budú predmetom primeraných vzťahu k spracúvaniu takýchto údajov a nevyhnutných obmedzení. v členských štátoch.

I - 4747

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

85. Zákonodarca Spoločenstva si tiež želal, že ide o „doplnkový režim k všeobecnému aby takto zavedený ochranný režim nebol režimu zavedenému kapitolou II uvedenej ohrozený, pokiaľ osobné údaje opúšťajú smernice o zákonnosti spracovania osobných územie Spoločenstva. Preto si zvolil systém, údajov"47. ktorý na to, aby sa mohol uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny, vyžaduje, aby uvedená krajina zabezpečila týmto úda­ jom primeranú úroveň ochrany. Smernica 95/46 tak obsahuje zásadu, podľa ktorej, ak tretia krajina neponúka primeranú úroveň ochrany, prenos osobných údajov do tejto krajiny musí byť zakázaný.

I - 4748

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

posúdení zohľadniť 48. V tejto súvislosti je z členského štátu do tretej krajiny, v tomto pravidlom uzákoneným zákonodarcom Spo­ prípade do Spojených štátov 50. V tomto ločenstva, že „primeraná úroveň ochrany ohľade málo záleží na tom, že prenos je ponúkaná treťou krajinou sa posúdi uskutočňovaný zasielateľom alebo príjem­ s ohľadom na všetky okolnosti týkajúce sa com. Ako totiž upresňuje EDPS, ak by bola prenosu alebo kategórie prenosov údajov“. pôsobnosť článku 25 smernice 95/46 obme­ dzená na prenosy uskutočnené zasielateľom, bolo by ľahké obísť podmienky stanovené týmto článkom.

90. Ako už Súdny dvor skonštatoval, smer­ nica 95/46 nevymedzuje pojem „prenos do tretej krajiny“ 49. Najmä neupresňuje, či pojem pokrýva len postup, ktorým prevádz­ kovateľ aktívne zasiela osobné údaje do tretej krajiny, alebo či sa vzťahuje na prípad, keď je 92. Po tomto upresnení treba však trvať na subjektu tretej krajiny poskytnutý prístup tom, že kapitola IV uvedenej smernice, k údajom uloženým v členskom štáte. Táto v ktorej sa nachádza článok 25, nie je určená smernica teda nehovorí o tom, podľa ktorej na úpravy všetkých prenosov osobných úda­ metódy sa môže realizovať prenos údajov do jov akejkoľvek povahy do tretích krajín. tretej krajiny. V súlade s článkom 25 ods. 1 smernice pokrýva len prenos osobných údajov, „ktoré sa spracovávajú alebo sú určené na spraco­ vávanie po prenose“.

94. Bez ohľadu na osobitosť, ktorá, ako vidno, prevažne spočíva v pojme primeraná úroveň ochrany, podlieha tento režim pre­ nosu osobných údajov do tretích krajín 96. V tomto ohľade z vecného hľadiska dodržiavaniu pravidiel, ktoré spadajú do pripomíname, že uvedená smernica sa pôsobnosti smernice 95/46, ktorej je súčas­ neuplatňuje na akékoľvek spracovanie osob­ ťou 52. ných údajov, ktoré môže patriť do jednej z kategórií úkonov uvedených v jej článku 2 písm. b). Článok 3 ods. 2 prvá zarážka smernice 95/46 totiž stanovuje, že smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov „v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu zákona spoločenstva [nepatria do pôsobnosti práva - neoficiálny preklad], ako 95. Na to, aby bol prenos do tretej krajiny sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI

pokrytý ustanovením článku 25 smernice Zmluvy o Európskej únii, a v žiadnom prí­ 95/46, musí sa vzťahovať na osobné údaje, pade sa neuplatňujú na operácie spracova­ ktorých spracovanie bez ohľadu na to, či sa nia týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, uskutočňuje v Spoločenstve, alebo sa o ňom bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej pros­ len rozmýšľa v tretej krajine, spadá do perity štátu, keď sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného zákona"53.

I - 4750

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

posledných menovaných údajov cestujúcich PNR sa budú striktne využívať s cieľom lietadlom, ktoré pochádzajú z rezervačných prevencie a boja proti terorizmu a s ním systémov leteckých dopravcov usadených na súvisiacim trestným činom; ďalším závažným území členských štátov, je spracovaním trestným činom vrátane organizovaného osobných údajov, ktorých predmetom je zločinu, ktoré majú nadnárodnú povahu; verejná bezpečnosť a ktoré sa týkajú štátnych a úteku pred zatknutím alebo uväznením za činností v oblastiach trestného práva. Toto tieto trestné činy“. spracovanie je teda vylúčené z vecnej pôsob­ nosti smernice 95/46.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

sa týkajú verejnej bezpečnosti alebo ktoré zhromažďovaní údajov. Týka sa totiž, ako sledujú represívne účely, ktoré nespadajú do som na to poukázal, nahliadnutia, používania pôsobnosti práva Spoločenstva 57. a sprístupnenia údajov cestujúcich lietadlom, ktoré pochádzajú z rezervačných systémov leteckých dopravcov usadených na území členských štátov.

103. V skutočnosti sa rozhodnutie 102. Je nesporné, že spracovanie, ktoré o primeranosti nevzťahuje na spracovanie predstavuje zhromažďovanie a zaznamená­ údajov potrebné na poskytnutie služieb, ale vanie údajov cestujúcich lietadlom leteckými na spracovanie, ktoré sa považuje za nevyh­ spoločnosťami, má vo všeobecnosti nutné na ochranu verejnej bezpečnosti a na obchodný účel v rozsahu, v akom priamo represívne účely. Taký je účel prenosu súvisí s priebehom letu, ktorý zabezpečuje a spracovania, ktorému podliehajú údaje letecký dopravca. Takisto je správne domnie­ PNR. V dôsledku toho skutočnosť, že osobné vať sa, že údaje PNR sú najprv zhromažďo­ údaje boli zhromažďované pri výkone hospo­ vané leteckými spoločnosťami v rámci čin­ dárskej činnosti, nemôže podľa môjho nosti, ktorá spadá do pôsobnosti práva názoru odôvodniť uplatňovanie smernice Spoločenstva, teda predaj letenky, od ktorej 95/46 a najmä jej článku 25 v oblasti sa odvodzuje nárok na poskytnutie služieb. vylúčenej z jej pôsobnosti. Spracovanie údajov, ktorého sa týka roz­ hodnutie o primeranosti, má však úplne odlišnú povahu v rozsahu, v akom pokrýva štádium, ktoré nasleduje po počiatočnom

I - 4752

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

105. Toto rozhodnutie o primeranosti je nie dodržiavania zásady proporcionality preto porušením základného aktu, ktorým týmto aktom s ohľadom na cieľ, ktorý je smernica 95/46 a najmä jej článok 25, sleduje. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, ktorý nie je pre toto rozhodnutie vhodným aby skúmal tretí a štvrtý žalobný dôvod právnym základom. Preto sa domnievam, že spoločne. musí byť z tohto dôvodu zrušené.

106. Okrem toho, pokiaľ predpokladám, že B — O žalobných dôvodoch založených na rozhodnutie o primeranosti nespadá do porušení základných práv a zásady propor­ pôsobnosti smernice 95/46, nezdá sa mi cionality relevantné skúmať toto rozhodnutie s ohľadom na základné zásady zakotvené v uvedenej smernici, ako k tomu vyzýva Parlament vo svojom druhom žalobnom dôvode 59. Preto sa domnievam, že nie je potrebné skúmať tento druhý žalobný dôvod. 108. Parlament tvrdí, že rozhodnutie o primeranosti nerešpektuje právo na ochranu osobných údajov, tak ako ho zaru­ čuje článok 8 EDĽP. Presnejšie, s ohľadom na podmienky stanovené týmto článkom sa domnieva, že uvedené rozhodnutie je zása­ hom do súkromia, ktorý nemožno považovať 107. Čo sa týka tretieho a štvrtého žalob­ za stanovený zákonom, pretože ide ného dôvodu tejto žaloby, ktoré považujem o opatrenie, ktoré nie je dostupné za subsidiárne, tie nemôžu byť podľa môjho a predvídateľné. Okrem toho sa Parlament názoru predmetom samostatnej analýzy, domnieva, že toto opatrenie nie je primerané pretože preskúmanie prípadného porušenia účelu, ktorý sleduje, najmä s ohľadom na základných práv rozhodnutím o primera­ príliš veľký počet vyžadovaných údajov PNR nosti so sebou nevyhnutne prináša posúde- a príliš dlhú dobu uchovávania údajov.

110. Z argumentácie účastníkov konania uplatnenej v ich vyjadreniach totiž vyplýva, že nie je možné s ohľadom na právo na súkromie samostatne posudzovať jednotlivé 112. Z týchto skutočností vyplýva, že právo súčasti režimu týkajúceho sa spracovania na prístup k údajom PNR, ktoré dohoda údajov PNR CBP60, ako sú dohoda schválená priznáva CBP, ako aj povinnosť spracovania rozhodnutím Rady, rozhodnutie uvedených údajov, ktorá prislúcha leteckým o primeranosti a záväzky CBP, ktoré sú dopravcom označeným v uvedenej dohode, pripojené k uvedenému rozhodnutiu Komi­ sú v prísnom a skutočnom súlade sie. Účastníci konania okrem toho na nie­ s rozhodnutím o primeranosti. ktoré z týchto aktov veľakrát odkazujú, aby podporili svoje dokazovanie.

114. S ohľadom na skutočnosť, že systém rozhodnutie Rady. Účelom a obsahom tohto pozostáva z niekoľkých neoddeliteľných článku totiž nie je vytvorenie a fungovanie súčastí, nemôže byť analýza umelo rozdelená. vnútorného trhu. Cieľom rozhodnutia Rady je skôr poskytnúť právny rámec pre povinné spracovanie osobných údajov uložené ame­ rickou právnou úpravou leteckým spoločnostiam usadeným na území Spolo­ čenstva. Toto rozhodnutie neupresňuje, 115. Zásah do súkromia je z tohto hľadiska v akom rozsahu právna úprava prenosu predstavovaný súhrnom, ktorý tvoria dohoda údajov do tretej krajiny prispieva schválená rozhodnutím Rady, rozhodnutie k vytvoreniu alebo fungovaniu vnútorného o primeranosti a záväzky CBP. Na účely trhu. skúmania, či je tento zásah v súlade so zákonom, či sleduje oprávnený cieľ a či je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, je takisto nevyhnutné brať do úvahy celý takto zavedený mechanizmus „v troch rýchlos­ tiach“, ako to robí v obidvoch žalobách Parlament. Aby bolo možné vytvoriť si celkový obraz režimu PNR, pristúpim k tomuto skúmaniu v rámci žaloby navrhu­ júcej zrušenie rozhodnutia Rady. 117. Podľa Parlamentu obsah rozhodnutia Rady neodôvodňuje použitie článku 95 ES ako právneho základu. Toto rozhodnutie stanovuje právo CBP na prístup do rezer­ vačných systémov leteckých spoločností na území Spoločenstva, a to na účely uskutoč­ VI — O žalobe o neplatnosť rozhodnutia ňovania letov medzi Spojenými štátmi Rady (vec C-317/04) a členskými štátmi v súlade s americkou právnou úpravou pre predchádzanie a boj proti terorizmu. Na uskutočnenie týchto cieľov sa pritom článok 95 ES nevzťahuje.

119. Naproti tomu sa Rada domnieva, že jej rozhodnutie bolo správne založené na článku 95 ES. Podľa nej tento článok môže byť právnym základom pre opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby podmienky hospo­ 121. Za týchto podmienok a pri nedostatku dárskej súťaže na vnútornom trhu neboli spoločnej právnej úpravy týkajúcej sa prí­ narušené. V tomto ohľade tvrdí, že dohoda stupu amerických orgánov k údajom PNR sa smeruje k odstráneniu akýchkoľvek prekážok Rada domnieva, že by mohli byť podmienky hospodárskej súťaže medzi leteckými spoloč­ hospodárskej súťaže narušené a jednotnosť nosťami členských štátov a medzi týmito vnútorného by utrpela závažné škody. Preto spoločnosťami a spoločnosťami z tretích je podľa nej nevyhnutné stanoviť harmoni­ krajín, ku ktorým by mohlo dôjsť zované podmienky, ktoré upravia prístup v dôsledku amerických požiadaviek amerických orgánov k týmto údajom, pričom z dôvodov týkajúcich sa ochrany práv sa dodržia požiadavky Spoločenstva, pokiaľ a slobôd osôb. Podmienky hospodárskej ide o rešpektovanie základných práv. Ide súťaže medzi spoločnosťami z členských o uloženie harmonizovaných povinností štátov, ktoré zabezpečujú medzinárodnú všetkým leteckým spoločnostiam dopravu cestujúcich do alebo zo Spojených a o vonkajší aspekt vytvorenia a fungovania štátov, by mohli byť narušené, ak by len vnútorného trhu. niektoré z nich poskytli americkým orgánom prístup do ich databáz.

120. V tom istom myšlienkovom slede Rada 122. Nakoniec Rada poznamenáva, že zdôrazňuje, že na jednej strane leteckým dohoda bola uzavretá po prijatí rozhodnutia spoločnostiam, ktoré sa neprispôsobia ame­ o primeranosti podľa článku 25 ods. 6 rickým požiadavkám, by mohli byť uložené smernice 95/46. Podľa nej bolo preto nor­ pokuty americkými orgánmi, ich lety by málne a správne použiť pre rozhodnutie mohli meškať a mohli by stratiť cestujúcich o uzavretí dohody rovnaký právny základ v prospech iných leteckých spoločností, ako pre uvedenú smernicu, teda článok 95 ktoré uzavreli dohodu so Spojenými štátmi. ES.

124. Komisia poznamenáva, že Parlament síce kritizuje voľbu článku 95 ES ako právneho základu rozhodnutia Rady, nepo­ núka však dôveryhodnú alternatívu. Podľa Komisie je tento článok „prirodzeným" 126. Prvým žalobným dôvodom Parlament právnym základom rozhodnutia Rady, keďže navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, či je vonkajší rozmer ochrany osobných údajov článok 95 ES vhodným právnym základom musí vychádzať z článku Zmluvy, ktorý pre rozhodnutie Rady o uzavretí takej medzi­ podporuje vnútorné opatrenie, akým je národnej dohody Spoločenstvom, akou je smernica 95/46, a to tým skôr, že tento predmetná dohoda v prejednávanej veci. Na vonkajší aspekt je výslovne stanovený účely odpovede na túto otázku je potrebné v článkoch 25 a 26 uvedenej smernice. uplatniť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, Navyše s ohľadom na úzku súvislosť podľa ktorej voľba právneho základu aktu a vzájomnú závislosť medzi dohodou, roz­ Spoločenstva musí vychádzať z objektívnych hodnutím o primeranosti a záväzkami CBP, skutočností, ktoré môžu byť preskúmané článok 95 ES sa ukazuje ako vhodný právny súdom, ako sú najmä účel a obsah aktu 62. základ. V každom prípade Komisia tvrdí, že „V rámci systému právomocí Spoločenstva sa Rada má právomoc na uzavretie dohody na voľba právneho základu aktu nemôže totiž základe tohto článku, pretože smernica 95/46 by bola v zmysle judikatúry AETR 61 dotknutá, ak by členské štáty samostatne 62 - Pozri najmä rozsudky z 11. júna 1991, Komisia/Rada, alebo spoločne uzavreli takúto dohodu mimo nazývaný. „Dioxid titánu“, C-300/89, Zb. s. I-2867, bod 10; rámca Spoločenstva. z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, bod 25; z 25. februára 1999, Parlament/Rada, C-164/97 a C-165/97, Zb. s. I-1139, bod 12; zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 43; z 19. septembra 2002, Huber, C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 30; z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, C-338/01, 61 - Rozsudok z 31. marca 1971, Komisia/Rada, nazývaný Zb. s. I-4829, bod 54, a z 13. septembra 2005, Komisia/Rada, „AETR“, 22/70, Zb. s. 263. C-176/03, Zb. s. I-7879, bod 45.

131. Pokiaľ ide o cieľ smerujúci k dodržiavaniu základných práv, a najmä 129. Pokiaľ ide o účel dohody, z odseku 1 jej práva na súkromie, ten vyplýva z odkazu na preambuly výslovne vyplýva, že sleduje dva smernicu 95/46. Ide o zaručenie ochrany ciele, a to na jednej strane predchádzanie osobných údajov prepravovaných fyzických osôb.

63 — Rozsudok z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 11. 64 — Stanovisko 2/00 zo 6. decembra 2001 vydané podľa článku 65 - V nasledujúcich úvahách používam výraz „boj proti tero­ 300 ods. 6 ES (Zb. s. I-9713, bod 5). rizmu a iným závažným zločinom“ na označenie tohto cieľa.

I - 4758

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

132. Táto záruka je skúmaná v rámci záväz­ je uznané, že tieto údaje majú v Spojených kov CBP prijatých 11. mája 2004, o ktorých štátoch primeranú úroveň ochrany. Obsah odsek 4 preambuly dohody uvádza, že sú ustanovenia dohody tak naznačuje súčasné uverejnené vo Federálnom registri, ako aj sledovanie cieľov boja proti terorizmu a iným v rámci rozhodnutia o primeranosti, závažným zločinom a cieľa ochrany osob­ o ktorom sa zmieňuje odsek 5 tej istej ných údajov. preambuly.

závažným zločinom a ochrany osobných ťažké tvrdiť, že cieľ boja proti terorizmu údajov cestujúcich lietadlom. a iným závažným zločinom sledujú jedine a výlučne Spojené štáty a cieľom Spoločen­ stva je len ochrana osobných údajov cestu­ júcich lietadlom 66. V skutočnosti zastávam názor, že účelom a obsahom dohody z pohľadu každej zmluvnej strany a v tom istom čase je zlúčiť boj proti terorizmu a iným závažným zločinom s ochranou osobných údajov cestujúcich lietadlom. 137. Najmä s ohľadom na cieľ ochrany Dohoda tak zakladá spoluprácu medzi osobných údajov cestujúcich tak odsek 3 zmluvnými stranami určenú práve na dohody uvádza, že „CBP berie rozhodnutie súčasné dosiahnutie tohto dvojakého cieľa. [o primeranosti] na vedomie a vyhlasuje, že vykonáva záväzky k nemu pripojené".

144. Ako som už uviedol, Rada tvrdí, že jej rozhodnutie bolo platne prijaté na základe článku 95 ES, keďže odstránením narušení hospodárskej súťaže medzi leteckými spoloč­ nosťami členských štátov a medzi týmito spoločnosťami a spoločnosťami z tretích krajín prispela dohoda so Spojenými štátmi k zabráneniu závažného narušenia jednoty vnútorného trhu.

143. Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že opatrenia uvedené v článku 95 145. Istotne, treba poznamenať, že odôvod­ ods. 1 ES sú určené na zlepšenie podmienok nenie č. 2 rozhodnutia Rady uvádza „nalie­ vytvorenia a fungovania vnútorného trhu havú potrebu napraviť stav neistoty, a musia skutočne plniť takýto účel prispie­ v ktorom sa nachádzajú letecké spoločnosti vaním k odstráneniu prekážok voľného a cestujúci, ako aj chrániť finančné záujmy pohybu tovarov alebo slobodnému poskyto­ zainteresovaných strán“. Táto veta by sa vaniu služieb alebo aj k odstráneniu narušení mohla chápať ako odkaz na sankcie, ktoré hospodárskej súťaže 68. Z tejto judikatúry môžu príslušné americké orgány uložiť takisto vyplýva, že ak je možné použitie leteckým spoločnostiam, ktoré odmietnu článku 95 ES ako právneho základu, aby sa poskytnúť prístup k údajom PNR svojich predchádzalo vytvoreniu budúcich prekážok cestujúcich, sankcie, ktoré by mohli mať pre obchodu, ktoré sú dôsledkom nerovnoro- tieto spoločnosti finančné dôsledky. dého vývoja vnútroštátnych právnych úprav, V takomto prípade si možno predstaviť, že tak musí byť výskyt takýchto prekážok tieto sankcie s nepriaznivými finančnými

69 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1995, Španielsko/­ 67 — Pozri bod 10 už citovaných návrhov, ktoré predniesol Rada, C-350/92, Zb. s. I-1985, bod 35, ako aj rozsudok generálny advokát Tesauro vo veci Dioxid titánu. Nemecko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 86; z 9. októbra 68 — Rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, 2001, Holandsko/Parlament a Rada, C-377/98, Zb. s. I-7079, C-376/98, Zb. s. I-8419, body 83, 84 a 95, a z 10. decembra bod 15; British American Tobacco (Investments) a Imperial 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, už citovaný, bod 61, a zo 14. decembra 2004, Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 60. Arnold André, C-434/02, Zb. s. I-11825, bod 31.

150. A predovšetkým z ustálenej judikatúry 147. Je však nutné skonštatovať, že takýto Súdneho dvora vyplýva, že ak preskúmanie cieľ spočívajúci v zabránení narušeniam právneho predpisu Spoločenstva ukáže, že hospodárskej súťaže v rozsahu, v akom je má dvojitý účel alebo že sa týka dvoch skutočne sledovaný Radou, má vedľajšiu problémov, a že jeden z nich je možné určiť povahu v porovnaní s obidvoma hlavnými ako hlavný alebo prevládajúci, zatiaľ čo druhý cieľmi boja proti terorizmu a iným závažným je vedľajší, musí právny predpis vychádzať zločinom a s cieľom ochrany osobných z jediného právneho základu, teda z toho, údajov cestujúcich, ktoré sú, ako som ukázal, ktorý si vyžaduje hlavný prevládajúci účel výslovne spomenuté a skutočne vykonané alebo problém 71. Len výnimočne, ak sa v ustanoveniach dohody. preukáže, že akt sleduje zároveň niekoľko účelov, ktoré sú neoddeliteľne spojené bez toho, aby bol jeden druhoradý a nepriamy

70 — Pozri najmä rozsudok z 9. novembra 1995, Nemecko/Rada, C-426/93, Zb. s. I-3723, bod 33. 71 — Pozri najmä rozsudky zo 17. marca 1993, Komisia/Rada, C-155/91, Zb. s. I-939, body 19 a 21; z 23. februára 1999, 148. Cieľ spočívajúci v zabránení naruše­ Parlament/Rada, C-42/97, Zb. s. I-869, body 39 a 40; niam hospodárskej súťaže, ako potvrdzuje z 30. januára 2001, Španielsko/Rada, C-36/98, Zb. s. I-779, bod 59, a z 12. decembra 2002, Komisia/Rada, C-281/01, Rada, medzi leteckými spoločnosťami člen- Zb. s. I-12049, bod 34.

I - 4762

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

v porovnaní s druhým, musí byť takýto akt 153. Inak povedané, ak „naliehavá potreba založený na rôznych zodpovedajúcich práv­ napraviť stav neistoty, v ktorom sa nachá­ nych základoch 72. V prejednávanej veci to dzajú letecké spoločnosti a cestujúci, ako aj však podľa mňa tak nie je. chrániť finančné záujmy zainteresovaných strán“ mohla byť skutočne zohľadnená v procese smerujúcom k zriadeniu režimu údajov PNR, zdá sa mi, že toto zohľadnenie zohrávalo viac úlohu v rámci použitého konania než pri definovaní účelu a obsahu dohody.

72 — Pozri najmä rozsudok Dioxid titánu, už citovaný, body 13 a 17; z 23. februára 1999, Parlament/Rada, už citovaný, body 38 a 43; Huber, už citovaný, bod 31, a z 12. decembra 2002, 73 — Rozsudok z 12. decembra 2002, Komisia/Rada, už citovaný, Komisia/Rada, už citovaný, bod 35. bod 46.

I - 4763

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

troštátnych pravidiel, ktoré chránia fyzické 158. Najprv v rozpore s názorom, ktorý osoby vo vzťahu k spracovaniu takýchto zastáva Rada, skutočnosť, že režim PNR bol údajov“ 74. vykonaný v kontexte ustanovení Zmluvy EÚ, podľa mňa nie je spôsobilá preukázať právnu platnosť prístupu Rady a Komisie.

155. S ohľadom na všetky predchádzajúce skutočnosti sa domnievam, že skúmanie účelu a obsahu dohody preukazuje, že článok 95 ES nie je vhodným právnym základom pre rozhodnutie Rady.

159. Potom sa všeobecnejšie domnievam, že akt, ktorý predpokladá nahliadnutie a používanie osobných údajov subjektom, ktorý zaisťuje vnútornú bezpečnosť štátu, 156. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navr­ ako aj sprístupnenie týchto údajov takémuto hujem, aby rozhodol, že prvý žalobný dôvod subjektu, možno porovnať s aktom spolu­ uvedený Parlamentom je dôvodný. Z toho práce medzi štátnymi orgánmi 75. vyplýva, že rozhodnutie Rady musí byť zrušené z dôvodu nesprávneho právneho základu.

I - 4764

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

priamej výmene údajov medzi štátnymi spájať so žiadnym z cieľov, ktoré články 2 ES orgánmi 76. Dôležitý je práve povinný prenos a 3 ES výslovne stanovujú Spoločenstvu“ 78. údajov na bezpečnostné a represívne účely, a nie jeho osobitné podmienky v takej alebo inej situácii. Prejednávaná vec sa v skutočnosti týka novej problematiky, ktorá sa vzťahuje na používanie obchodných úda­ jov na represívne účely 77.

161. Nakoniec treba poznamenať, že Súd diárne. prvého stupňa rozhodol, že „boj s medzinárodným terorizmom… sa nemôže 78 — Pozri, pokiaľ ide ukladanie takých hospodárskych a finančných sankcií, ako je zmrazenie prostriedkov jedno tlivcov a subjektov podozrivých z účasti na financovaní terorizmu, rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. septembra 76 — Vo veci priamej výmeny informácií medzi štátnymi orgánmi 2005, Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada uvádzam rozhodnutie Rady z 27. marca 2000, ktoré a Komisia (T-306/01, Zb. s. II-3533, bod 152), ako aj Kadi/ splnomocňuje riaditeľa Europolu na začatie rokovaní Rada a Komisia (T-315/01, Zb. II-3649, bod 116). o dohodách s tretími štátmi a orgánmi mimo rámca V osobitnom kontexte týchto vecí Súd prvého stupňa však Európskej únie (Ú. v. ES C 106, s. 1). Na tomto základe bola prihliadal na „,premostenie‘ osobitne vytvorené pri zmene 20. decembra 2002 podpísaná dohoda medzi Europolom vyplývajúcej z Maastrichtskej zmluvy medzi konaním a Spojenými štátmi americkými o výmene osobných údajov. Spoločenstva týkajúcim sa hospodárskych sankcií na základe

Protichodné rozsudku T-315/01). Všeobecnejšie tiež skonštatoval, že „boj stanoviská vyjadrené počas tejto diskusie, ktoré obhajujú s medzinárodným terorizmom a jeho financovaním nepo zohľadnenie tejto problematiky v rámci prvého piliera, a tie, chybne patrí k cieľom Únie podľa SZBP, ako sú vymedzené ktoré naopak tvrdia, že táto oblasť patrí do tretieho piliera, v článku 11 EÚ.

. . zachovávať a rozvíjať úniu ako v tejto súvislosti návrh rámcového rozhodnutia o uchovávaní priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený údajov spracovávaných alebo zhromažďovaných pri poskyto voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajú vaní verejne prístupných služieb elektronických komunikácií cimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva alebo údajov postúpených cez verejné komunikačné siete na a prevencie a boja proti zločinnosti.

. .“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). s poskytovaním verejných elektronických komunikačných O vonkajšom rozmere európskeho trestného priestoru pozri služieb a zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, predložený KERCHOVE, G., a WEYEMBERGH, A.: Sécurité et justice: 21. septembra 2005 [dokument KOM(2005) 438 v konečnom enjeu de la politique extérieure de l'Union européenne, znení]. edície Université de Bruxelles, 2003.

164. Podľa stanoviska Parlamentu nespĺňajú záväzky, ktoré sa americké orgány zaviazali uplatňovať v súlade s dohodou, podmienky spracovania údajov uložených smernicou 167. V treťom rade dohoda odkazom na 95/46. Dohoda sa teda odchyľuje od niekto­ záväzky dovoľuje, aby CBP na základe voľnej rých základných zásad uvedenej smernice úvahy a v závislosti od jednotlivého prípadu a umožňuje spracovanie údajov, ktoré nie je poskytoval údaje PNR iným vládnym orgá-

I - 4766

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

171. EDPS podporuje návrhy Parlamentu v tom zmysle, že podľa neho má dohoda vplyv na smernicu 95/46. Je toho názoru, že dohoda môže byť uzavretá len pod demo­ kratickou kontrolou Parlamentu v rozsahu, v akom sa dotýka úrovne harmonizácie vnútroštátnych právnych úprav, stanovenej 169. V piatom rade sa Parlament domnieva, touto smernicou, a dokonca dodržiavania že dohoda mení uvedenú smernicu, keďže základných práv. Podľa neho narušenie nie je dostatočne zaručené právo na súdne úrovne ochrany osobných údajov stanovenej preskúmanie v prípade porušenia práv, ktoré uvedenou smernicou vyplýva najmä zo zaručujú každej osobe vnútroštátne ustano­ skutočnosti, že tak v systéme „pull“, ako aj venia uplatniteľné na predmetné spracová­ v systéme „push“ sú leteckí dopravcovia vanie v súlade s článkom 22 smernice 95/46. povinní konať v rozpore so smernicou, najmä Predovšetkým osoba, ktorej sa prenos týchto jej článkom 6 ods. 1 písm. b) a c). V rozsahu, údajov PNR týka, nedisponuje žiadnym v akom tento zásah do úrovne ochrany

I - 4767

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

údajov predstavuje zmenu smernice 95/46, 174. V každom prípade podľa Rady aj za sa EDPS domnieva, že procesné záruky predpokladu, že by Spoločenstvo nemalo stanovené v článku 300 ods. 3 druhom právomoc na uzavretie dohody, nevyplýva pododseku ES neboli dodržané. Okrem toho z toho, že bol Parlament povinný vydať svoje sa domnieva, že „vecné záruky“ nie sú takisto súhlasné stanovisko z údajného dôvodu, že dodržané najmä preto, že záväzky CBP dohoda mení smernicu 95/46. Rada totiž nemajú záväzný charakter. upresňuje, že súhlasné stanovisko Parla­ mentu nemôže v žiadnom prípade rozšíriť rozsah právomocí Spoločenstva.

I - 4768

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

2. Posúdenie o schválení tejto dohody v mene Spoločen­ stva na to, aby boli dodržané pravidlá stanovené Zmluvou, vyžaduje jeho súhlasné stanovisko.

177. V oblasti uzatvárania medzinárodných dohôd Spoločenstvom sa porada s Parlamentom javí ako postup všeobecného práva mimo oblasti spoločnej obchodnej 180. Pre posúdenie dôvodnosti tohto žalob­ politiky. Táto porada s Parlamentom sa ného dôvodu predovšetkým upresňujem, že uskutočňuje podľa článku 300 ods. 3 prvého podľa mňa nie je dôležité, že dohoda pododseku ES aj v prípade dohody, ktorá sa upresňuje v súlade s jej odsekom 8, že „táto týka oblasti, v ktorej sa na prijatie vnútor­ dohoda nie je zamýšľaná ako odchýlka alebo ných predpisov vyžaduje spolurozhodovací zmena a doplnenie právnych predpisov postup podľa článku 251 ES. strán“. Na účely uplatňovania článku 300 ods. 3 druhého pododseku ES je totiž dôležité práve to, či medzinárodná dohoda zahŕňa zmenu vnútorného aktu Spoločen­ stva, teda či je jej účinkom zmena uvedeného aktu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že to nie je jej cieľom.

178. Odchylne od tohto postupu podľa všeobecného práva ukladá článok 300 ods. 3 druhý pododsek ES povinnosť získať súhlasné stanovisko Parlamentu v štyroch prípadoch, pričom prípad, ktorý sa tejto veci 181. Po tomto upresnení sa zdá, že Súdny týka, je prípad, keď ide o dohodu, ktorá má dvor doteraz nerozhodol o zmysle tohto za následok „zmenu a doplnenie aktu prija­ relatívne vágneho výrazu „zmena tého podľa postupu v článku 251“. Ide o to, a doplnenie aktu prijatého podľa postupu aby sa zaručila Parlamentu ako spoluzáko­ v článku 251“ 79. Niektorí autori si v tomto nodarcovi kontrola nad prípadnou zmenou ohľade kládli otázku, či pojem „zmena“ ním vydaného aktu medzinárodnou doho­ znamená „zmenu v rozpore so znením“ dou. vnútorného aktu alebo či „akákoľvek zmena, hoci aj v súlade so znením“ vnútorného aktu, stačí na to, aby sa vyžadovalo dodržanie postupu vydania súhlasného stanoviska 80.

183. Vo všeobecnosti zastávam názor, že aby došlo k „zmene“ vnútorného aktu Spoločen­ stva prijatého spolurozhodovacím postupom medzinárodnou dohodou, jednou z po­ dmienok je, že pôsobnosť dohody potvrdzuje pôsobnosť tohto vnútorného aktu. V tomto prípade sa totiž môže zmena vnútorného aktu medzinárodnou dohodou uskutočniť buď vtedy, keď dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré je rozpore s jedným z ustanovení 186. V druhom rade a v súlade so zistením, vnútorného aktu, alebo vtedy keď dohoda podľa ktorého sú ich ciele odlišné, sa ukazuje, obsah vnútorného aktu dopĺňa, vrátane že dohoda a smernica 95/46 majú odlišnú prípadu, ak s ním nie je v priamom rozpore. pôsobnosť. Zatiaľ čo sa totiž dohoda vzťahuje na spracovanie osobných údajov pri výkone činnosti súvisiacich s vnútornou bezpečnos­ ťou Spojených štátov, a súčasne a presnejšie, na činnosti súvisiace s bojom proti terorizmu a iným závažným zločinom, pripomínam, že článok 3 ods. 2 prvá zarážka uvedenej 184. V prejednávanej veci sa domnievam, že dohoda nemohla zmeniť obsah smernice smernice výslovne vylučuje z jej pôsobnosti 95/46. spracovanie osobných údajov, ktoré sa vyko­ náva „v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu zákona [nepatria do pôsobnosti práva — neoficiálny preklad] spoločenstva,

82 — V tomto ohľade uvádzam, že prístup, ktorý zachováva 185. Môj názor je založený v prvom rade na Zmluva o Ústave pre Európu, je širší a viac v prospech súhlasu Parlamentu: článok III-325 tejto zmluvy, ktorý skutočnosti, že, ako vyplýva z mojej analýzy upravuje postup uzatvárania medzinárodných dohôd, totiž prvého žalobného dôvodu, hlavným cieľom vo svojom odseku 6 písm. a) stanovuje, že Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa uzaviera zmluva po získaní súhlasu Parlamentu, najmä v prípade „zmlúv, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje buď riadny legislatívny postup, alebo mimoriadny legislatívny postup, pokiaľ sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu“ (kurzívou zvýraznil gene­ 81 — Pozri v tomto zmysle SCHMITTER, C.: c. d. rálny advokát).

189. V tomto ohľade pripomínam, že je pravdou, že spracovanie, ktoré predstavuje zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov cestujúcich lietadlom leteckými spoločnos­ ťami, má vo všeobecnosti obchodný účel, pokiaľ priamo súvisí s priebehom letu, ktorý zabezpečuje letecký dopravca, pričom spra­ covávanie údajov, ktoré upravuje dohoda, má 187. Vzhľadom na skutočnosť, že však aj inú vlastnosť v rozsahu, v akom na v prejednávanej veci majú oba akty odlišné jednej strane pokrýva štádium, ktoré nasle­ ciele a pôsobnosť, nie je mi zrejmé, ako môže duje po zhromažďovaní údajov, a na druhej obsah jedného aktu zmeniť obsah druhého strane sleduje bezpečnostný cieľ. aktu. Je pravdou, že dohoda sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov, ktoré zákono­ darca Spoločenstva výslovne vylúčil z pôsobnosti systému ochrany zavedeného smernicou 95/46. Tento prístup zákono­ darcu Spoločenstva je okrem iného v súlade s voľbou právneho základu uvedenej smer­ 190. S ohľadom na všetky tieto úvahy sa nice, teda článku 95 ES. domnievam, že druhý žalobný dôvod pred­ ložený Parlamentom nie je dôvodný, a musí byť teda zamietnutý.

191. Z tých istých dôvodov, ako sú dôvody, 188. Podľa mňa túto analýzu nemožno ktoré uvádzam v rámci môjho skúmania veci vyvrátiť tvrdením Komisie, podľa ktorého C-318/04 84, spoločne preskúmam tretí bez ohľadu na účel, na ktorý sú osobné údaje a štvrtý žalobný dôvod predložený Parla­ použité CBP, platí, že tieto údaje sú mentom, teda porušenie práva na ochranu a zostávajú pre leteckých dopravcov osobných údajov a porušenie zásady pro­ v Spoločenstve obchodnými údajmi, na ktoré porcionality.

193. Parlament tvrdí, že režim PNR porušuje právo na ochranu osobných údajov, tak ako je uznané najmä článkom 8 EDĽP. 196. V prvom rade, pokiaľ ide o podmienku, že zásah musí byť v súlade zo zákonom, Parlament uvádza, že ani dohoda, ani roz­ hodnutie o primeranosti nezodpovedajú požiadavkám dostupnosti a predvídateľnosti zákona, ktoré vyžaduje judikatúra Európ­ skeho súdu pre ľudské práva (ďalej len 194. Podľa neho dohoda tým, že stanovuje „ESĽP“). Na jednej strane, čo sa týka elektronický prístup CBP k údajom PNR požiadavky dostupnosti zákona, sa Parlament pochádzajúcich z kontrolných rezervačných domnieva, že keďže sa v nich nachádza len systémov leteckých dopravcov usadených na všeobecný a nejasný odkaz na príslušnú území členských štátov a uvádza, že uvedení americkú právnu úpravu, samotná dohoda dopracovania v rámci zabezpečovania medzi­ a rozhodnutie o primeranosti neupravujú národnej dopravy cestujúcich do alebo zo práva a povinnosti cestujúcich a európskych leteckých spoločností. Požiadavka právnej istoty pritom vyžaduje, aby akt Spoločenstva, 85 — Pozri bod 109 a nasl. týchto návrhov. ktorým sa zakladajú právne povinnosti,

I - 4772

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

197. V druhom rade, pokiaľ ide o po­ dmienku podľa článku 8 ods. 2 EDĽP, že zásah do práva na súkromie musí sledovať — dohoda stanovuje prenos veľkého počtu oprávnený cieľ, Parlament priznáva, že táto údajov (34), a nedodržuje tak zásadu podmienka je splnená. V tomto ohľade sa proporcionality. 19 údajov z týchto 34 odvoláva na podporu boja proti terorizmu, sa zdá byť z hľadiska dodržania prime­ ktorú viackrát vyjadril v Rade. ranej úrovne ochrany osobných údajov prijateľných. Parlament sa domnieva, že existuje „značný rozdiel“ medzi počtom údajov stanoveným porovnateľnými 86 — Parlament cituje v tomto ohľade rozsudok z 20. mája 2003, právnymi nástrojmi platnými na úrovni Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumificio S. Rita (C-108/01, Zb. s. I-5121, bod 89). Európskej únie a počtom údajov poža-

I - 4773

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

dovaných podľa dohody 87. Okrem toho — dohoda nestanovuje súdne preskúmanie niektoré zložky PNR údajov by mohli týkajúce sa spracovávania údajov ame­ obsahovať citlivé údaje, rickými orgánmi. Navyše, keďže dohoda a záväzky nezakladajú práva osôb, kto­ rých osobné údaje sú spracúvané, Par­ lament nevidí možnosť, ako sa ich môžu tieto osoby dovolať na amerických súdoch,

I - 4774

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

článku 25 smernice 95/46, najmä z dôvodu prevzaté v samotnej dohode. Okrem toho porušenia článku 8 EDĽP. záväzky CBP sformulované s dostatočnou presnosťou umožňujú dotknutým osobám prispôsobiť svoje konanie.

I - 4775

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

údajov. Pokiaľ ide o tri zložky údajov PNR, nom len v jednotlivých prípadoch a výlučne ktoré by podľa Parlamentu mali obsahovať na účely predchádzania a boja proti tero­ ,citlivé údaje 89, Rada poznamenáva, že prí­ rizmu a iným závažným zločinom. stup CBP k týmto trom zložkám bol prísne obmedzený podľa odseku 5 záväzkov prija­ tých CBP 90. Ďalej podľa záväzkov č. 9, 10 a 11 je v každom prípade vylúčené, aby CBP mohol používať citlivé údaje 91. Pokiaľ ide o dobu uchovávania údajov PNR, Rada sa domnieva, že s ohľadom na skutočnosť, že vyšetrovanie nasledujúce po atentátoch trvá často aj niekoľko rokov, bežná doba uchová­ vania stanovená na tri a pol roka, okrem 204. Podľa názoru Komisie nemožno pochy­ osobitných prípadov, keď môže byť táto doba bovať o tom, že celok tvorený dohodou, dlhšia, predstavuje vyvážené riešenie. Okrem rozhodnutím o primeranosti a záväzkami toho nie je dôvod predpokladať, že nezávislý CBP pripúšťa určité zásahy do súkromia systém kontroly zlyhá. Nakoniec prenos rôznej závažnosti v závislosti od prevádza­ ných údajov. Tento zásah je stanovený údajov iným štátnym orgánom je sprevá­ zákonom, teda sleduje oprávnený cieľ, a síce dzaný dodatočnými zárukami. Zvlášť CBP zmiernenie rozporu medzi americkým záko­ môže prevádzať údaje iným štátnym orgá- nom bezpečnostnej povahy a normami Spo­ ločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov, a je na dosiahnutie tohto cieľa v demokratickej spoločnosti nevyhnutný.

I - 4776

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

všetkých dotknutých strán. Okrem toho hodnutie o primeranosti porušujú právo na nezdieľa stanovisko, podľa ktorého sú ochranu osobných údajov, ako ho zaručuje záväzky CBP svojou povahou jednostranné najmä článok 8 EDĽP. a americké orgány ich môžu beztrestne zmeniť alebo zrušiť.

206. Čo sa týka nevyhnutnosti zásahu, Spo­ jené kráľovstvo najskôr zdôrazňuje, že boj 208. Podľa ustálenej judikatúry sú základné proti iným závažným trestným činom je práva súčasťou všeobecných právnych zásad, jasne stanoveným cieľom dohody ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny a predstavuje cieľ verejného záujmu, ktorý dvor 92. Na tieto účely Súdny dvor vychádza je v rovnakej miere oprávnený ako boj proti z ústavných tradícií spoločných pre členské terorizmu. Spojené kráľovstvo sa ďalej dom­ štáty, ako aj z poznatkov čerpaných nieva, že rad údajov, ktoré možno prevádzať, z medzinárodných dokumentov o ochrane doba ich uchovávania a možnosť ich prenosu ľudských práv, na ktorých sa členské štáty iným štátnym orgánom zodpovedajú a sú podieľali alebo ku ktorým pristúpili. Dom­ primerané týmto cieľom, najmä nieva sa, že EDĽP má v tomto ohľade s prihliadnutím na početné záruky, ktoré „osobitný význam“ 93. Z tohto dôvodu sa boli začlenené do záväzkov a do rozhodnutia v Spoločenstve nepripúšťajú opatrenia o primeranosti na účely obmedzenia nebez­ v rozpore s takto uznanými a zaručenými pečenstva pre súkromný život cestujúcich. ľudskými právami 94. Tieto zásady boli pre­ Nakoniec upresňuje, že podľa neho kritérium vzaté do článku 6 ods. 2 EÚ. proporcionality sa musí uplatňovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva vo svetle povahy a významu predmetných cieľov.

a) O existencii zásahu do súkromného života 213. Zásah do súkromného života porušuje právo na súkromný život okrem prípadu, ak je riadne odôvodnený.

211. O existencii zásahu do súkromného života prostredníctvom nástrojov, ktoré tvo­ ria rozhodnutie Rady o schválení dohody, rozhodnutie o primeranosti a záväzky CBP, niet podľa môjho názoru pochýb. Zdá sa mi, že je zrejmé, že nahliadnutie, používanie b) O odôvodnení zásahu do súkromného života

95 — Rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, body 18 a 19. Toto právo zahŕňa najmä právo na ochranu lekárskeho tajomstva (pozri rozsudky z 8. apríla 1992, Komisia/Nemecko, C-62/90, Zb. s. I-2575, a z 5. októbra 1994, X/Komisia, C-404/92 P, Zb. s. I-4737). Pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov, nanovo sa 214. Aby bol zásah do súkromia prípustný, zmieňujem o už citovaných rozsudkoch Österreichischer Rundfunk a i. a Lindqvist. podlieha overeniu troch podmienok: musí

I - 4778

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

byť v súlade so zákonom, sledovať oprávnený 217. Naopak sa domnievam, že na základe cieľ a byť nevyhnutným v demokratickej znenia rozhodnutia Rady a dohody, ktorá je spoločnosti. k nemu pripojená, ako aj rozhodnutia o primeranosti, ktoré v prílohe obsahuje záväzky CBP, môžu byť dotknuté osoby, teda letecké spoločnosti a cestujúci lietadlom, dostatočne presne informovaní, aby prispô­ sobili svoje konanie.

I - 4779

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

219. V súlade s požiadavkou právnej istoty ii) Sleduje zásah oprávnený cieľ? sú letecké spoločnosti, na ktoré sa režim PNR vzťahuje, oboznámené s povinnosťami, ktoré im ukladá dohoda, a cestujúci lieta­ dlom sú oboznámení s ich právami, najmä v prípade prístupu k údajom a ich oprave 99. 222. S ohľadom na rôzne ciele uvedené v článku 8 ods. 2 EDĽP sa domnievam, že zásah do súkromného života, o ktorý ide v prejednávanej veci, sleduje oprávnený cieľ. To platí najmä v prípade boja proti tero­ rizmu.

224. Je potrebné overiť proporcionalitu zásahu na základe otázky, či je v demokra­ tickej spoločnosti nevyhnutný na účely pred­ chádzania a boja proti terorizmu a iným závažným zločinom. 221. S ohľadom na tieto úvahy sa domnie­ vam, že na zásah do súkromia dotknutých cestujúcich lietadlom sa musí hľadieť ako na zásah, ktorý je „v súlade so zákonom“ 101 — Pripomínam, že preambula dohody uvádza predchádzanie a boj proti terorizmu „a súvisiacim zločinom, ako aj iným v zmysle článku 8 ods. 2 EDĽP. závažným zločinom, ktoré majú nadnárodnú povahu, vrátane organizovaného zločinu“. Odsek 3 vyhlásenia o záväzkoch ďalej stanovuje, že „Údaje PNR využíva CBP len na účely prevencie a boja proti: (1) terorizmu a súvisiacim trestným činom; (2) ďalším závažným trestným činom vrátane organizovaného zločinu, ktoré majú nad­ 99 — Pozri odseky 36 až 42 vyhlásenia o záväzkoch. národnú povahu, a (3) úteku pred zatknutím alebo 100 — Pozri zápisnicu o oprave dohody, ktorá, pripomínam, bola uväznením za tieto trestné činy“. Rovnako povedané, pozri uverejnená v Ú. v. EÚ L 255 z 30. septembra 2005. takisto odôvodnenie č. 15 rozhodnutia o primeranosti.

I - 4780

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

iii) Je zásah v demokratickej spoločnosti záujmom a záujmom jednotlivca 104. Na nevyhnutný na dosiahnutie takéhoto cieľa? základe poznatkov vyvodených z tejto judi­ katúry možno skonštatovať, že „zásada pro­ porcionality, ktorá vyjadruje požiadavku pri­ meranosti medzi oprávneným cieľom a prostriedkami použitými na jeho dosiah­ nutie, sa tak nachádza v centre preskúmava­ nia vnútroštátnej miery voľnej úvahy“ 105. 225. Pred podrobným preskúmaním splne­ nia tejto podmienky proporcionality uvediem niekoľko úvodných poznámok týkajúcich sa rozsahu preskúmavania vykonávaného Súd­ nym dvorom.

229. Čo sa týka povahy predmetného práva a činností, ak ide o právo, ktoré sa úzko dotýka sféry intimity jednotlivca, ako je právo na dôverné nakladanie s osobnými údajmi o zdravotnom stave 106, zdá sa, že Európsky 227. V rámci preskúmavania voľnej úvahy štátov Európsky súd pre ľudské práva tra­ dične skúma, či sú dôvody uvádzané na 104 — Pozri napríklad ESĽP, rozsudok Klass zo 6. septembra 1978, séria A, č. 28, bod 59, v súvislosti s tajným sledovaním podporu zásahov relevantné a dostatočné, korešpondencie a odpočúvaním telekomunikácií občanov ďalej, či je zásah primeraný oprávnenému na účely boja proti terorizmu. V tomto rozsudku uvedený súd rozhodol, že „súčasťou systému Dohovoru je určitá sledovanému cieľu“, a overuje, či bola forma zosúladenia požiadaviek obrany demokratickej spo­ ločnosti s požiadavkami ochrany práv jednotlivcov“. nastolená rovnováha medzi všeobecným 105 — SUDRE, F.: Droit européen a international des droits de l'homme, 7. prepracované vydanie, PUF, 2005, s. 219. Autor takisto konštatuje, že „podľa toho, či Európsky súd vyjadruje viac alebo menej prísnu podmienku proporcionality — prísny, spravodlivý a primeraný pomer — moduluje 102 — Pozri najmä ESĽP, rozsudok Gillow/Spojené kráľovstvo intenzitu svojho preskúmania a v dôsledku toho mení z 24. novembra 1986, séria A, č. 109, bod 55. rozsah voľnej úvahy štátu...". 103 — Pozri ESĽP, rozsudok Leander/Švédsko z 26. marca 1987, 106 — Pozri ESĽP, rozsudok Z./Fínsko z 25. februára 1997, Zbierka séria A, č. 116, bod 59. rozsudkov a rozhodnutí 1997-I.

I - 4781

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

230. Ak však účel zásahu spočíva 231. S ohľadom na povahu a význam cieľa v zachovaní národnej bezpečnosti 108 alebo boja proti terorizmu, ktorý sa zdá byť v rámci v boji proti terorizmu 109, Európsky súd pre režimu PNR prevažujúcim, a s prihliadnutím na politicky citlivý kontext, v ktorom sa odohrávajú rokovania medzi Spoločenstvom 107 — V tomto zmysle SUDRE, F.: c. d., s. 219. Pozri takisto a Spojenými štátmi, sa domnievam, že WACHSMANN, S.: „Le droit au secret de la vie privée“, in: Le droit au respect de la vie privée au sens de la Convention

Táto vec umožnila ESĽP jasne potvrdiť zásadu, podľa ktorej uchovávanie, rovnako ako prípadného zjavne nesprávneho posúdenia oznamovanie osobných údajov spolu so zamietnutím zo strany týchto inštitúcií 110. Výkonom

(bod 67). „v prípade závažného porušenia právnych predpisov, ktoré 109 — Pozri ESĽP, rozsudok Murray/Spojené kráľovstvo je zrejmé. Bez ohľadu na to, do akej miery je posúdenie z 28. októbra 1994, séria A, č. 300, body 47 a 90. V tejto skutkového stavu diskrečné, nemôže viesť inštitúcie Spolo veci cieľ boja proti terorizmu umožňuje odôvodniť čenstva k akémukoľvek rozhodnutiu; preskúmaním zjavne uchovávanie osobných údajov o prvej žalobkyni ozbroje nesprávneho posúdenia sudca zakazuje zjavne nesprávne

(bod 90). Pozri takisto rozsudok Klass, už citovaný, bod 49. Univerzite Roberta Schumana v Štrasburgu, s. 538, bod 628.

111 — Pozri v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky roz­ sudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i. 234. Teraz treba overiť, či prijatím rôznych (C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 14). Pozri tiež v oblasti antidumpingového cla rozsudok Súdu prvého stupňa zložiek, ktoré tvoria režim PNR, Rada z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia (T-162/94, Zb. s. II-427, bod 70). a Komisia zjavne prekročili mieru svojej 112 — Pozri v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky roz­ voľnej úvahy s ohľadom na právo na sudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada (C-280/93, Zb. s. I-4973, bod 91). Táto judikatúra je platná aj v iných oblastiach, napríklad v oblasti sociálnej politiky, v ktorej Súdny dvor mohol priznať Rade „širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, ktorá... so sebou na strane zákonodarcu prináša rozhodnutie sociálnej politiky 113 — Okrem už citovaného rozsudku Spojené kráľovstvo/Rada a v ktorej je povolaná na vykonávanie komplexných existujú početné príklady, v ktorých sudca Spoločenstva posúdení“ (rozsudok Spojené kráľovstvo/Rada, už citovaný, uznal komplexnosť posúdení, ktoré musia inštitúcie Spolo­ bod 58). Takisto uvádzam, že v oblasti prístupu verejnosti čenstva vykonávať: pozri najmä v oblasti slobody usadenia sa k dokumentom inštitúcií Spoločenstva a v prípade rozsahu rozsudok z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí (C-233/94, Zb. s. I-2405, bod 55). Pokiaľ ide o prípad prístupu Súd prvého stupňa priznal Rade široký priestor pre uznania „komplexných posúdení hospodárskeho voľnú úvahu v rámci rozhodnutia o zamietnutí prístupu a sociálneho charakteru“ Súdom prvého stupňa, pozri založenom na ochrane verejného záujmu v oblasti medzi­ rozsudok z 13. septembra 1995, TWD/Komisia (T-244/93 národných vzťahov alebo na ochrane verejného záujmu a T-486/93, Zb. s. II-2265, bod 82). týkajúceho sa verejnej bezpečnosti: pozri najmä v oblasti 114 — Podľa môjho názoru tak Komisia napríklad mala širokú boja proti terorizmu rozsudok Súdu prvého stupňa mieru voľnej úvahy na účely určenia, či sú v osobitnom z 26. apríla 2005, Sison/Rada (T-110/03, T-150/03 kontexte prenosu údajov PNR Spojené štáty spôsobilé zaistiť a T-405/03, Zb. s. II-1429, body 46, a 71 až 82). primeranú úroveň ochrany uvedených osobných údajov.

236. Vyhlásenie o záväzkoch, ktoré, pripo­ mínam, je pripojené k rozhodnutiu o primeranosti, predstavuje jednu zo zložiek režimu PNR a jeho nedodržanie by viedlo k úplnej paralýze režimu. V tomto ohľade podčiarkujem, že odseky 1 a 2 dohody 238. Domnievam sa, že vydaním zoznamu podmieňujú povinnosť spracovania údajov 34 zložiek osobných údajov, ktoré sú pripo­ PNR, ktorá spočíva na leteckých dopravcoch, jené k rozhodnutiu o primeranosti, Komisia prísnym súladom s rozhodnutím neprijala opatrenie zjavne nevhodné na o primeranosti, pričom táto povinnosť platí dosiahnutie cieľa boja proti terorizmu len „počas jeho platnosti“. Navyše podľa a iným závažným zločinom. Na jednej strane ods. 3 dohody CBP „vyhlasuje, že vykonáva totiž treba podčiarknuť význam poskytovania záväzky pripojené k uvedenému rozhodnu­ informácií v boji proti terorizmu, keďže tiu“. Nakoniec články 3, 4 a 5 rozhodnutia získanie primeraných informácií umožní o primeranosti definujú opatrenia, ktoré sa bezpečnostným službám štátu zabrániť prí­ prijmú v prípade porušenia ochranných padnému teroristickému atentátu. V tejto noriem obsiahnutých vo vyhlásení súvislosti môže nevyhnutnosť sledovať profil o záväzkoch. Medzi týmito opatreniami je teroristov vyžadovať prístup k veľkému stanovené, že príslušné orgány členských počtu údajov. Na druhej strane skutočnosť,

I - 4784

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

že ďalšie nástroje prijaté v rámci Európskej uchovávané americkými orgánmi s ohľadom únie, ktoré sa týkajú výmeny informácií, na sledovaný cieľ príliš dlho. predpokladajú oznamovanie menšieho počtu informácií, nestačí na preukázanie prílišného počtu údajov požadovaných v osobitnom nástroji boja proti terorizmu, ktorým je režim PNR 115.

242. Z tohto ustanovenia vyplýva, že bežná doba uchovávania údajov PNR je tri roky 240. V druhom rade sa Parlament domnieva, a šesť mesiacov okrem údajov, ku ktorým si že údaje PNR cestujúcich lietadlom sú niekto vyžiadal manuálny prístup v priebehu tejto doby. Domnievam sa, že táto doba zjavne nie je príliš dlhá najmä s ohľadom na 115 — Podľa Komisie „režim PNR zavádza špecifické riešenie skutočnosť, že, ako uvádza Rada, po teroris­ špecifického problému... Spoločenstvo a Spojené štáty sa tických útokoch alebo iných závažných totiž dohodli na uzavretom systéme ochrany údajov vlastnom CBP, odlišnom od amerického systému trestných činoch môže byť vyšetrovanie a doplnenom dodatočnými administratívnymi zárukami americkej kontroly a európskych administratívnych a zákonných kontrol“ (odsek 13 pripomienok k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania EDPS vo veci C-318/04). 116 — Pripomíname, že ide o zložky č. (19) „Všeobecné 118 — V poznámke 7 vyhlásenia o záväzkoch je takisto upresnené, poznámky“; (26) „Údaje OSI [,Other Service Information‘]“, že ak sa záznam PNR presúva do súboru odstránených a (27) „Údaje SSI/SSR [,Special Service Request‘]“. záznamov, je uchovávaný ako nespracovaný údaj, ktorý sa 117 — Pozri odseky 20 a 21 pripomienok Komisie k vyjadreniu nedá okamžite vyhľadať, a preto nie je použiteľný na vedľajšieho účastníka konania EDPS vo veci C-318/04. „tradičné“ vyšetrovanie.

I - 4785

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

245. Poznamenávam, že tak dohovor č. 108, 120 — Pozri odsek 36 vyhlásenia o záväzkoch, ktorý uvádza: ako aj smernica 95/46 stanovujú opravný „CBP poskytne informácie cestujúcej verejnosti týkajúce sa požiadavky PNR a otázok spojených s ich použitím (t j. prostriedok v prípade porušenia ustanovení všeobecné informácie týkajúce sa úradu, ktorý má na vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonávajú starosti zhromažďovanie údajov, cieľa zhromažďovania údajov, ochrany údajov, zdieľania údajov, totožnosti zodpo­ pravidlá obsiahnuté v týchto dvoch právnych vedného úradníka, využiteľných postupov na náhradu nástrojoch 119. a kontaktných údajov pre osoby, ktoré majú otázky alebo dotazy atď., na umiestnenie na webové stránky CBP, v cestovných brožúrach, atď.)“. 121 — Ide o Freedom of Information Act (hlava 5, oddiel 552 zákonníka Spojených štátov, ďalej len „FOIA“). Pokiaľ ide o dokumenty držané CBP, treba čítať tieto ustanovenia 119 — Pozri odsek 8 písm. d) a odsek 10 dohovoru č. 108, ako aj FOIA spolu s hlavou 19, oddielom 103.0 a nasl. zákonníka článok 22 smernice 95/46. federálnych nariadení.

I - 4786

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

kópiu informácií PNR obsiahnutých 249. Okrem toho, pokiaľ ide o žiadosti v databázach CBP, ktoré sa ich týkajú. 122. o opravy údajov PNR obsiahnutých v databáze CBP a sťažnosti jednotlivcov týkajúce sa spracovávania ich údajov PNR posledným menovaným, odsek 40 vyhlásenia o záväzkoch upresňuje, že musia byť postú­ pené „Assistant Commissioner“ CBP 124.

I - 4787

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

252. Odsek 42 takisto stanovuje na jednej vacy Officer a využiť opravné prostriedky strane, že uvedený úrad „podá správu o jej v rámci FOIA teda predstavuje významné záveroch a o každom opatrení dotknutého záruky s ohľadom na ich právo na súkromie. orgánu alebo orgánov“, a na druhej strane, že Na základe týchto záruk sa domnievam, že Chief Privacy Officer „uvedie vo svojej správe Rada a Komisia pri prijatí režimu PNR Kongresu Spojených štátov údaje o počte, neprekročili mieru svojej voľnej úvahy. predmete a vybavení sťažností týkajúcich sa spracovávania takých osobných údajov, ako sú PNR“ 126.

255. Nakoniec sa Parlament domnieva, že režim PNR presahuje rámec toho, čo je 253. Parlament správne uvádza, že Chief nevyhnutné na účely boja proti terorizmu Privacy Officer nie je súdnym orgánom. a iným závažným zločinom v rozsahu, Poznamenávam však, že ide o správny orgán, v akom umožňuje prenos údajov cestujúcich ktorý vykazuje istú mieru nezávislosti vo lietadlom iným štátnym orgánom. Podľa vzťahu k ministerstvu pre vnútornú bez­ neho CBP disponuje diskrečnou právomo­ pečnosť a ktorého rozhodnutia majú záväzný cou na prenos údajov PNR iným štátnym účinok 127. orgánom vrátane zahraničných štátnych orgánov, ktorá je v rozpore s článkom 8 ods. 2 EDĽP.

254. Takto organizovaná možnosť leteckých cestujúcich podať sťažnosť pred Chief Pri-

256. S týmto stanoviskom nesúhlasím. Na 126 — Pozri v tomto zmysle odsek 5 oddielu 222 amerického základe záruk, ktoré sprevádzajú prenos zákona z roku 2002 o vnútornej bezpečnosti (Homeland údajov PNR iným štátnym orgánom, totiž Security Act — Public Law, 107-296 z 25. novembra 2002), ktorý stanovuje, že Chief Privacy Officer je povinný možno podľa môjho názoru predpokladať, že predložiť každý rok Kongresu správu o činnostiach mini­ sterstva pre vnútornú bezpečnosť majúcich vplyv na zásah do súkromia cestujúcich lietadlom je ochranu súkromia, ktorá obsahuje prípadné sťažnosti pre primeraný na dosiahnutie cieľa sledovaného zásah do súkromia.

258. Odseky 34 a 35 vyhlásenia o záväzkoch síce rozširujú uvedené účely, keďže ich dôsledkom je umožnenie na jednej strane použiť alebo sprístupniť údaje PNR prísluš­ ným štátnym orgánom, „ak je toto sprístup­ 260. Okrem toho odsek 32 vyhlásenia nenie dôležité pre ochranu životných záuj­ mov dotknutých osôb alebo iných osôb, o záväzkoch upresňuje, že „akékoľvek roz­ širovanie údajov PNR prostredníctvom CBP najmä v prípade závažných zdravotných rizík“, a na druhej strane použiť alebo je vykonávané s výhradou, že prijímajúci sprístupniť údaje PNR „v rámci trestného úrad bude nakladať s predmetnými údajmi ako s dôvernými informáciami obchodnej konania alebo na základe iných zákonom povahy a ako s citlivými informáciami stanovených požiadaviek“. v súvislosti s vynútiteľnosťou práva, alebo ako s dôvernými informáciami osobnej povahy pre cestujúcich,... ktoré by mali byť chápané ako výnimky zo zásady sprístupne­ nia stanovenej zákonom o slobode informá­ cií...". Navyše v tom istom odseku sa uvádza, že „prijímajúci úrad bude informovaný 259. Okrem toho však, že tieto účely z veľkej o tom, že akékoľvek následné rozširovanie časti súvisia s oprávneným cieľom, ktorý je bez výslovného predchádzajúceho povole­ sleduje režim PNR, podotýkam, že vyhlásenie nia CBP zakázané“, pričom CBP mimo toho o záväzkoch obsahuje určité záruky. Tak nepovolí žiaden ďalší prenos údajov PNR na napríklad jeho odsek 31 stanovuje, že „na iné účely ako na tie, ktoré sú stanovené účel regulácie distribúcie údajov PNR, v odsekoch 29, 34 alebo 35“. Nakoniec odsek o ktoré sa možno deliť s ostatnými vybra­ 33 vyhlásenia o záväzkoch stanovuje, že nými úradmi, sa CBP považuje za ,majiteľa' „členovia personálu menovaných orgánov, údajov a takéto vybrané úrady sú zaviazané ktorí zverejnia údaje PNR bez náležitého výslovnými podmienkami zverejnenia“ povolenia, sa vystavujú trestným sankciám“.

263. Parlament uvádza, že rozhodnutie Rady nespĺňa požiadavku odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 253 ES. Uvedenému roz­ 267. Čo sa týka povahy aktu, treba pripo­ hodnutiu zvlášť vytýka to, že neobsahuje menúť, že ide o rozhodnutie, ktorého hlav­ žiadne odôvodnenie, ktoré vysvetľuje, či ným predmetom je schváliť v mene Spolo­ a v akom rozsahu je predmetom tohto aktu čenstva dohodu medzi posledným menova­ fungovanie vnútorného trhu. ným a Spojenými štátmi. Uvedené rozhod­ nutie obsahuje v tomto ohľade upresnenia nevyhnutné pre sledovaný postup, teda prijatie Radou v súlade s postupom vyme­ dzeným v článku 300 ods. 2 prvom po- dodseku ES, ako aj informáciu, podľa ktorej 264. Naproti tomu Rada sa za podpory Parlament nevydal svoje stanovisko v rámci Spojeného kráľovstva a Komisie domnieva, že odôvodnenie jej rozhodnutia je v súlade s požiadavkami stanovenými Súdnym dvo­ 128 — Pozri napríklad rozsudok z 29. februára 1996, Belgicko/­ rom. Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86.

I - 4790

PARLAMENT/RADA A KOMISIA

270. Týmto žalobným dôvodom Parlament 129 — Rozsudky z 27. septembra 1988, Grécko/Rada, 204/86, Zb. s. 5323, bod 16, a z 30. marca 1995, Parlament/Rada, tvrdí, že aj keď článok 300 ods. 3 prvý C-65/93, Zb. s. I-643, bod 23.

I - 4791

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04

273. Zo skutkového rámca prejednávanej svojich úmyslov, kým Súdny dvor nevydá veci vyplýva, že 17. marca 2004 Komisia stanovisko vyžiadané 21. apríla 2004. Rada doručila Parlamentu návrh rozhodnutia Rady napriek tomu prijala napadnuté rozhodnutie a že listom z 25. marca 2004 Rada požiadala 17. mája 2004. Parlament o vydanie jeho stanoviska k tomuto návrhu najneskôr do 22. apríla 2004. Vo svojom liste Rada zdôrazňuje, že „boj proti terorizmu, ktorý je dôvodom na navrhované opatrenia, je hlavnou prioritou Európskej únie. V súčasnosti sa leteckí dopravcovia a cestujúci nachádzajú v situácii neistoty, ktorú treba okamžite 277. Nemyslím si, že Rada porušila svoju napraviť. Navyše je nevyhnutné chrániť povinnosť lojálnej spolupráce voči Parla­ finančné záujmy dotknutých strán“. mentu prijatím tohto rozhodnutia o schválení dohody v mene Spoločenstva pred ukončením konania o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora podaného Parlamentom podľa článku 300 ods. 6 ES.

274. Dňa 21. apríla 2004 sa Parlament roz­ hodol v súlade s článok 300 ods. 6 ES požiadať Súdny dvor o stanovisko o zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmluvy. 278. Ako totiž napokon uznáva samotný Parlament, začatie takéhoto konania o žiadosti o stanovisko Súdneho dvora nemá odkladný účinok. Preto nebráni Rade v tom, aby prijala rozhodnutie o schválení dohody ešte v priebehu uvedeného konania, a to 275. Dňa 28. apríla 2004 Rada na základe napriek tomu, že lehota medzi podaním článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES žiadosti o stanovisko Súdneho dvora doručila Parlamentu list, v ktorom ho a rozhodnutím o schválení dohody, je, ako požiadala o vydanie jeho stanoviska aj v prejednávanej veci relatívne krátka. k uzavretiu dohody pred 5. májom 2004. Na zdôvodnenie naliehavej potreby Rada zopakovala dôvody uvedené v jej liste z 25. marca 2004.

282. Vo veci C-318/04 z dôvodnosti žaloby podanej Parlamentom vyplýva, že Komisia je povinná nahradiť trovy konania v súlade s ustanoveniami článku 69 ods. 2 Rokova­ cieho poriadku Súdneho dvora. Okrem toho podľa článku 69 ods. 4 toho istého rokova­ cieho poriadku vedľajší účastníci konania, teda Spojené kráľovstvo a EDPS, znášajú 280. Okrem toho z podkladov zo spisu, ako svoje vlastné trovy konania. aj z odôvodnenia č. 2 rozhodnutia Rady vyplýva, že posledná menovaná dostatočne odôvodnila naliehavú potrebu, ktorej sa dovolávala, aby dostala v krátkej lehote stanovisko Parlamentu v súlade s článkom 300 ods. 3 prvým pododsekom ES. Nakoniec podotýkam, že tento posledný menovaný článok výslovne stanovuje, že „v prípade, že stanovisko nie je poskytnuté v tejto lehote, 283. Vo veci C-317/04 z dôvodnosti žaloby Rada môže konať“. podanej Parlamentom vyplýva, že Rada je povinná nahradiť trovy konania v súlade s ustanoveniami článku 69 ods. 2 Rokova­ 130 — Stanovisko z 13. decembra 1995 (Zb. s. I-4577) vydané na cieho poriadku Súdneho dvora. Okrem toho žiadosť Spolkovej republiky Nemecko vo veci zlučiteľnosti so Zmluvou rámcovej dohody o banánoch medzi Európ­ podľa článku 69 ods. 4 toho istého rokova­ skym spoločenstvom a Kolumbiou, Kostarikou, Nikaraguou, cieho poriadku vedľajší účastníci konania, ako aj Venezuelou. 131 — Bod 21 stanoviska (kurzívou zvýraznil generálny advokát). teda Spojené kráľovstvo, Komisia a EDPS, 132 — Bod 22 stanoviska. znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 4793

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VECI C-317/04 A C-318/04