C-341/04

3 — Pozadie je opísané v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Staubitz-Schreiber (C-1/04, vec v konaní pred Súdnym dvorom) 6. septembra 2005. Pozri tiež BALZ, M.: „The European Union Convention on insolvency proceedings", American Bankruptcy Law Journal 1996, s. 485, na 529; FLETCHER, I.: Insolvency in Private International Law (1999) (dalej len „FLETCHER"), strany 298 až 301, a BURBIDGE, P.: „Cross border insolvency within the Nariadenie o konkurznom konaní European Union: dawn of a new era', European Law Review 2002, s. 589, na 591. 4 — Odlišnosti sú opísané a vysvetlené v bodoch 1.22 a 1.23 diela autorov MOSS, G., FLETCHER I„ a ISAACS, S.: The EC Regulation on Insolvency Proceedings: A Commentary and Annotated Guide (2002) (ďalej len „MOSS, FLETCHER a ISAACS"). Pozri tiež VIRGÓS, M., a GARCIMARTÍN, F.: The European Insolvency Regulation: Law and Practice (2004) (dalej len „VIRGÓS a GARCIMARTÍN"), bod 48 písm. a). 5 — Správa Virgós-Schmit, ktorá bola zdrojom mnohých odôvod­ není v preambule k nariadeniu, nebola v úradnom vestníku nikdy zverejnená, hoci existuje ako dokument Rady Európskej únie z 8. júla 1996 — 6500/1/96. Konečnú verziu celého textu 2. Nariadenie je nástupcom Dohovoru v angličtine však možno nájsť v MOSS, FLETCHER a ISAACS. Pozri tiež článok autora BALZ, M., už citovaný v poznámke Európskej únie o konkurznom konaní (ďalej pod čiarou 3 (ďalej len „BALZ"). Pán Balz predsedal pracovnej len „dohovor"), ktorý bol samotný vyvrcho­ časti Skupiny Rady Európskej únie pre konkurzné konania, ktorá bola autorom dohovoru. Uvádza, že o správe Virgós- lením viac ako 25 rokov diskusií a rokovaní. Schmit „sa rozsiahlo diskutovalo a delegáti experti s ňou súhlasili, ale na rozdiel od dohovoru nebola správa formálne Dohovor nenadobudol účinnosť, keďže ho schválená Radou ministrov. Napriek tomu bude mať značnú Spojené kráľovstvo v dohodnutom termíne autoritu na súdoch v členských štátoch" (poznámka pod čia­ rou 51). 6 — Obdobne Súdny dvor pri nespočetných príležitostiach odka­ zoval na dôvodové správy k Bruselskému dohovoru [hlavne na jenardovu správu o Dohovore o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES 1 — Jazyk prednesu: angličtina. C 59, 1979, s. 1) a Schlosserovu správu o Dohovore 2 — Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska a Spojeného kráľov­ o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. stva Veľkej Británie a Severného Írska k Bruselskému 19/001, s. 191). dohovoru (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71)].

7. Odôvodnenie č. 13 uvádza: „Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje účinné a efektívne fungovanie

7 — Iniciatíva Spolkovej republiky Nemecko a Fínskej republiky „.Centrum hlavných záujmov' dlžníka by s cieľom prijať nariadenie Rady o konkurzných konaniach, malo zodpovedať miestu, kde dlžník pravi­ predložená Rade 26. mája 1999 (Ú. v. ES C 221. 1999, s. 8). 8 — Článok 1 ods. 1. delne spravuje svoje záujmy, a ktoré by teda 9 — Pozri ďalej bod 117 nižšie. tretie strany mali dokázať určiť."

I - 3818

EUROFOOD IFSC

8. Odôvodnenie č. 16 uvádza: zároveň aj základom riešenia všetkých sporov v prípade, že si príslušnosť na začatie hlavného konkurzného konania nárokujú súdy dvoch členských štátov. Rozhodnutie prvého súdu, ktorý konanie začal, by sa malo uznávať vo všetkých ostatných členských štátoch bez toho, aby tieto členské štáty mali právo rozhodnutie tohto súdu preskúmať." „Súd, ktorý má súdnu právomoc na začatie hlavného konkurzného konania, by mal mať možnosť nariadiť predbežné a ochranné opat­ renia od času podania žiadosti o začatie konania. ... [L]ikvidátor dočasne vymeno­ vaný pred začatím hlavného konkurzného konania [by] mal mať možnosť v členských 10. Odôvodnenie č. 23 uvádza: štátoch, v ktorých sa nachádza nejaký podnik patriaci dlžníkovi, požiadať o ochranné opat­ renia, ktoré umožňuje právo týchto štátov."

„... Ak nie je stanovené inak, platí právny predpis členského štátu, ktorý konanie začal (lex concursus). ... [L]ex concursus určuje všetky účinky konkurzného konania, pro­ cesné aj hmotné, na dotknuté osoby a právne 9. Odôvodnenie č. 22 uvádza: vzťahy. Určuje všetky podmienky začatia, vedenia a uzavretia konkurzného konania."

e) .rozsudok' v spojitosti so začatím kon­ 2. Ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka kurzného konania alebo vymenovaním nachádza na území niektorého členského likvidátora okrem iného znamená aj štátu, súdy iného členského štátu majú rozhodnutie akéhokoľvek splnomocne­ právomoc začať konkurzné konanie proti ného súdu o začatí takéhoto konania tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území alebo vymenovaní likvidátora; tohto iného členského štátu nejaký podnik [prevádzkareň — neoficiálny preklad]. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu."

f) ,čas začatia konania' znamená čas, kedy súdne rozhodnutie o začatí konania 10 — Od času skutkových okolností predchádzajúcich sporu vo nadobudne účinnosť bez ohľadu na to, veci samej boli prílohy nariadenia zmenené a doplnené či ide o konečné rozhodnutie, alebo nariadením Rady (ES) č. 603/2005 z 12. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 100, 2005, s. 1); zmeny a doplnenia nie sú pre túto vec nie". významné. Pozri ďalej poznámku pod čiarou 14.

I - 3820

EUROFOOD IFSC

I - 3821

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-341/04

Relevantné ustanovenia írskeho práva 2. V každom inom prípade sa likvidácia spoločnosti súdom považuje za začatú v deň podania návrhu na likvidáciu."

20. Článok 212 zákona z roku 1963 o obchodných spoločnostiach (Companies Act 1963, ďalej len „Companies Act") zveruje 23. Článok 226 ods. 1 stanovuje, že súd High Court právomoc vykonať likvidáciu môže predbežne vymenovať likvidátora akejkoľvek spoločnosti. kedykoľvek po podaní návrhu na likvidáciu a pred prvým vymenovaním likvidátorov, ktoré sa na základe článku 225 inak usku­ točňuje pri vydaní uznesenia o likvidácii. V súlade s článkom 229 ods. 1 je predbežný likvidátor po vymenovaní povinný „prevziať do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok hmotný i nehmotný majetok, ku ktorému má spoločnosť práva alebo sa zdá, že má práva". 21. Článok 215 Companies Act stanovuje, že návrh na likvidáciu spoločnosti podáva na súd spoločnosť alebo jeden alebo viacerí veritelia tejto spoločnosti.

Okolnosti, ktoré sa týkajú obchodných spoločností, predchádzajúce konkurz­ nému konaniu

22. Článok 220 stanovuje:

c) s Bank of America bola 10. augusta 2001 uzatvorená dohoda „Swap". 27. Bank of America NA (ďalej len „Bank of America"), banka založená v Spojených štá­ toch s pobočkami v Dubline a Miláne, riadila b e ž n ú správu Eurofood v s ú l a d e s podmienkami zmluvy o správe.

29. Záväzky Eurofood z prvých dvoch trans­ akcií boli zaručené spoločnosťou Parmalat.

28. Eurofood sa podieľal na týchto troch veľkých finančných transakciách:

30. Veritelia Eurofood z prvých dvoch trans­ akcií (ďalej len „majitelia certifikátov/dlhopi­ a) dňa 29. septembra 1998 Eurofood vydal sov") majú teraz pohľadávku vo výške viac prostredníctvom ponuky uzavretej sku­ ako 122 miliónov USD. Eurofood nie je pine investorov dlhopisy v celkovej schopný splácať svoje dlhy.

I-3823

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-341/04

EUROFOOD IFSC

38. Dňa 10. februára 2004 vydal súd v Parme 2. do 4. marca 2004. Boli zastúpení Bank of uznesenie, v ktorom vzal na vedomie po­ America, pán Farrell, majitelia certifikátov/ danie návrhu na určenie, že Eurofood je dlhopisov a riaditeľ Corporate Enforce­ v úpadku, a určil 17. február 2004 ako deň 11 ment . Dňa 23. marca 2004 írsky súd pojednávania o uvedenom návrhu. rozhodol, že:

39. Pán Farrell bol na uvedenom pojedná­ vaní na súde v Parme právne zastúpený. „1. konkurzné konanie bolo začaté v Írsku Napriek uzneseniu súdu a tomu, čo pán v deň podania návrhu; Farrell opísal ako „opakované písomné a ústne žiadosti" adresované Dr. Bondimu, však nedostal žiadne z dokumentov pred­ ložených súdu vrátane návrhu a listín, o ktoré sa navrhoval opierať Dr. Bondi.

2. centrum hlavných záujmov Eurofood je v írsku, a preto je konanie začaté v írsku k 27. januáru 2004 hlavným konkurz­ 40. Dňa 20. februára 2004 vyhlásil súd ným konaním v zmysle nariadenia v Parme rozsudok o začatí konkurzného o konkurznom konaní; konania týkajúceho sa Eurofood, ktorým určil, že Eurofood je v úpadku a že centrum jeho hlavných záujmov je v Taliansku, a vymenoval Dr. Bondiho za mimoriadneho správcu.

3. domnelé začatie hlavného konkurzného konania súdom v Parme je v rozpore s odôvodnením č. 22 a článkom 16 nariadenia a nemôže zmeniť skutočnosť, že hlavné konkurzné konanie už pre­ biehalo v írsku; Írsko

11 — Úrad riaditeľa Corporate Enforcement bol zriadený v novembri 2001 v súlade s Company Law Enforcement Act, 2001 (Zákon o riadnom uplatňovaní práva obchodných spoločností). Podľa uvedeného zákona je riaditeľ Corporate Enforcement zodpovedný za to, aby podnecoval dodržiavanie 41. Návrh Bank of America na likvidáciu práva obchodných spoločností, a je zodpovedný za preše­ trovanie a postihovanie podozrení z porušenia právnej Eurofood bol írskym súdom prejednávaný od úpravy.

42. Vzhľadom na uvedené závery a za okol­ ností, keď bol Eurofood v hlbokom úpadku, „1. V prípade, ak je na príslušný súd v írsku vydal írsky súd uznesenie o likvidácii Euro­ podaný návrh na likvidáciu (,winding food a vymenoval pána Farrella za likvidá­ up') spoločnosti v úpadku a tento súd tora, írsky súd neuznal rozhodnutie súdu vydá uznesenie, v ktorom odloží roz­ v Parme z 20. februára 2004. hodnutie o vydaní uznesenia o likvidácii, vymenuje predbežného likvidátora (,provisional liquidator') s oprávnením zhabať majetok spoločnosti, spravovať jej záležitosti, zriadiť jej bankový účet a zvoliť právneho zástupcu, a to všetko s právnym účinkom zbavenia štatutár­ neho orgánu spoločnosti práva konať v jej mene, predstavuje toto uznesenie v spojení s podaním uvedeného návrhu Odvolanie a préjudiciable otázky rozhodnutie, ktorým sa začína kon­ kurzné konanie (.insolvency procee­ dings') na účely článku 16 vykladaného so zreteľom na články 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000?

43. Dr. Bondi podal proti rozsudku írskeho súdu odvolanie na Supreme Court. Hlavným predmetom sporu na pojednávaní o odvolaní bolo to, či bolo konkurzné konanie skôr začaté v írsku alebo Taliansku, či je centrum 2. Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, hlavných záujmov Eurofood v írsku alebo predstavuje podanie návrhu na nútenú

I - 3826

EUROFOOD IFSC

likvidáciu (,compulsory winding up') b) dcérska spoločnosť pravidelne spra­ spoločnosti súdom na High Court vuje svoje záujmy spôsobom zisti­ v írsku začatie konkurzného konania teľným tretími osobami a pri plnom (.insolvency proceedings') na účely uve­ a stálom dodržaní svojej vlastnej deného nariadenia na základe toho, že identity v členskom štáte, kde sa írska právna úprava (článok 220 ods. 2 nachádza jej registrované sídlo, a Companies Act) považuje likvidáciu spoločnosti za začatú v deň podania návrhu?

47. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či vtedy, keď je na príslušný súd 45. Písomné pripomienky boli podané Dr. v írsku podaný návrh na likvidáciu spoloč­ Bondim, pánom Farrellom, riaditeľom Cor­ nosti v úpadku a tento súd vydá uznesenie, porate Enforcement, Bank of America, maji­ v ktorom odloží rozhodnutie o vydaní uzne­ teľmi certifikátov/dlhopisov, rakúskou, senia o likvidácii, vymenuje predbežného českou, fínskou, francúzskou, nemeckou, likvidátora s oprávnením zhabať majetok maďarskou, írskou a talianskou vládou spoločnosti, spravovať jej záležitosti, zriadiť a Komisiou. S výnimkou rakúskej, nemeckej jej bankový účet a zvoliť právneho zástupcu, a maďarskej vlády boli uvedení účastníci a to všetko s právnym účinkom zbavenia konania tiež zastúpení na pojednávaní. štatutárneho orgánu spoločnosti práva konať v jej mene, predstavuje toto uznesenie v spojení s podaním uvedeného návrhu rozhodnutie, ktorým sa začína konkurzné konanie v zmysle článku 16 nariadenia.

46. Pán Farrell vysvetľuje, že je zvykom, že predbežný likviďátor sa na pojednávaní o návrhu na likvidáciu nezúčastňuje na žiadnom spore týkajúcom sa podstaty veci; 48. Uvedená otázka sa vynára kvôli časovej obdobne vtedy, keď je rozhodnutie High p o s t u p n o s t i úvodných fáz írskeho Court o likvidácii spoločnosti predmetom a talianskeho konania. Dňa 27. januára odvolania na Supreme Court, likvidátor sa 2004 podala Bank of America na írsky súd nezapája do podstaty odvolania. Pán Farrell návrh na likvidáciu Eurofood a uvedený súd preto nepovažuje za vhodné, aby sa od vymenoval pána Farrella za predbežného Súdneho dvora dožadoval akejkoľvek odpo­ likvidátora. Dňa 20. februára 2004 súd vede vo vzťahu k položeným prejudiciálnym v Parme určil, že Eurofood je v úpadku,

52. Odôvodnenie č. 2 v preambule pouka­ zuje na cief, ktorý „vyžaduje účinné a efektívne fungovanie cezhraničných kon­ kurzných konaní". Odôvodnenie č. 4 pou­ kazuje na potrebu „zabrániť podnetom, ktoré by zúčastnené strany [na konkurznom konaní] viedli k tomu, aby majetok alebo súdne konania prenášali z jedného členského 49. Dr. Bondi a rakúska, francúzska štátu do druhého v snahe získať výhodnejšie a talianska vláda tvrdia, že na otázku treba právne postavenie (dohadovanie o súdnej odpovedať záporne: podanie návrhu príslušnosti)". Článok 16 vyžaduje, aby bolo a vymenovanie predbežného likvidátora každé súdne rozhodnutie, ktorým sa začína nepredstavuje „súdne rozhodnutie o začatí konkurzné konanie, vynesené súdom člen­ konkurzného konania" v zmysle článku 16. ského štátu, ktorý má právomoc, uznané vo Bank of America, riaditeľ Corporate Enfor­ všetkých ostatných členských štátoch od cement, majitelia certifikátov/dlhopisov, chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, írska, česká, fínska a nemecká vláda v ktorom bolo vydané. Odôvodnenie č. 22 a Komisia sú opačného názoru. uvádza, že uznávanie súdnych rozhodnutí „by malo vychádzať zo zásady vzájomnej dôvery".

50. Úvodom sa budem zaoberať stanovi­ 53. V uvedenom rámci, a ako to zdôrazňuje skom neskôr uvedených účastníkov, že na česká vláda a Komisia, je nevyhnutné, aby prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať k uznaniu došlo v úvodnej fáze konania. kladne. Potom preskúmam argumenty Dr. Pravdepodobne práve z tohto dôvodu článok Bondiho a rakúskej, francúzskej a talianskej 16 vyžaduje uznanie od chvíle, keď súdne vlády k tomu, prečo by mala byť odpoveď rozhodnutie nadobudne účinnosť z hľadiska záporná. vnútroštátneho práva, a článok 2 písm. f)

12 — Pozri tiež správu Virgós-Schmit, ktorá uvádza: »Všetky konania uvedené v prílohe A majú dva konečné následky: čiastočné alebo úplné zbavenie dlžníka dispozičných práv k majetku a vymenovanie likvidátora. Došlo by však 59. Článok 2 písm. b) definuje „likvidátor[a]" k nezrovnalostiam v prípade, ak by sa mal dohovor uplatňovať iba od okamihu, keď nastanú uvedené dôsledky. ako „akúkoľvek osobu alebo orgán, ktorého Úvodné rázy konkurzného konania by mohli byť vyňaté zo systému medzinárodnej spolupráce dohovoru. Tieto funkciou je spravovať a likvidovať majetok, dôsledky sú nevyhnutné na to, aby sa konanie objavilo ktorého bol dlžník zbavený, alebo dohliadať v zoznamoch v prílohe A. Len čo však bolo konanie [do zoznamov] zahrnuté, na to, aby sa dohovor uplatňoval od na spravovanie jeho záležitostí" a dodáva samotného počiatku, stačí začať konanie" (bod 50). Balz tiež uvádza: „Neexistuje požiadavka na to, aby v okamihu začatia „Zoznam týchto osôb a orgánov je uvedený existovali všetky prvky konkurzného konania. Napríklad ak je v prílohe C". Na účely írska uvedený zoznam likvidátor vo všeobecnosti vymenovaný po začatí konania, dohovor sa na také konanie uplatňuje od jeho začiatku" zahŕňa „provisional liquidator" (predbežného ís. sni i. likvidátora).

I - 3830

EUROFOOD IFSC

64. Napokon k tomuto aspektu, a ako tvrdí riaditeľ Corporate Enforcement, cieľom defi­ nície v článku 2 písm. e) môže byť odrážať 62. Treba pripustiť, že článok 2 písm. e) by realitu v tom zmysle, že v rozličných práv­ mohol byť vykladaný užšie, a to tak, že nych poriadkoch existujú rôzne spôsoby, definuje .„rozsudok' v spojitosti so začatím ktorými možno začať konkurzné konanie, konkurzného konania" ako pojem zahŕňajúci a nie rozlišovať medzi rozhodnutím súdu „rozhodnutie akéhokoľvek splnomocneného o začatí konkurzného konania na jednej súdu o začatí takéhoto konania" a, samo­ strane a vymenovaním likvidátora na strane statne, „.rozsudok' v spojitosti [s]... vymeno­ druhej; účelom definície je v súlade s tým vaním likvidátora" ako pojem zahŕňajúci zabezpečiť, aby nariadenie priznalo automa­ „rozhodnutie akéhokoľvek splnomocneného tické uznanie konkurzným konaniam zača­ súdu o... vymenovaní likvidátora". Ak by to tým oboma spôsobmi.

I - 3831

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-341/04

65. Zdá sa byť preto prirodzenejšie vykladať 69. Obdobným spôsobom rakúska vláda článok 2 písm. e) tak, že definuje „,rozsudok' tvrdí, že keďže „predbežný správca" má podľa v spojitosti so začatím konkurzného kona­ článku 38 nariadenia iba obmedzené právo­ nia" ako pojem zahŕňajúci „rozhodnutie moci, nemôže byť „likvidátor[om]" v zmysle akéhokoľvek splnomocneného súdu o... definície v článku 2 písm. b), ktorá odkazuje vymenovaní likvidátora", a teda na podporu na „akúkoľvek osobu alebo orgán, ktorého názoru uvedeného v bode 60. funkciou je spravovať a likvidovať majetok, ktorého bol dlžník zbavený, alebo dohliadať na spravovanie jeho záležitostí".

71. Okrem toho uznesenie vymenúvajúce predbežného likvidátora v tejto veci mu udeľuje rozsiahle právomoci (oprávnenie zhabať akýkoľvek majetok spoločnosti Euro- food, spravovať jej záležitosti, zriadiť bankový 73. Všeobecnejšie, podľa môjho názoru účet v mene uvedenej spoločnosti z toho nevyplýva, že podanie návrhu na a zaobstarať služby právneho zástupcu); nútenú likvidáciu v spojení s vymenovaním úlohy predbežného likvidátora sú preto oveľa likvidátora v zmysle nariadenia nemôže byť širšie ako úlohy predbežného správcu zjavne ,,súdn[ym] rozhodnutom] o začatí konkurz­ predvídané v článku 38. ného konania" v zmysle článku 16 iba preto, lebo taký návrh možno posúdiť ako ,,žiados[ť] o začatie konkurzného konania".

I - 3833

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-341/04

žiadneho iného náznaku toho, že konania 77. Z preambuły je okrem toho jasné, že budú nevyhnutne zahŕňať osobitnú „žiadosť" nariadenie sa neusiluje harmonizovať vnú­ o začatie nasledovanú po uplynutí určitého troštátne právo. Odôvodnenie č. 11 času „súdn[ym] rozhodnut[ím] o začatí kon­ v preambule uvádza: „Toto nariadenie kurzného konania". uznáva skutočnosť, že v dôsledku značných odlišností v hmotnom práve nie je praktické zaviesť konkurzné konania s univerzálnym rozsahom v celom spoločenstve". Právna úprava založená na článku 61 písm. c) a článku 67 ods. 1 ES by tak vnútroštátne právo harmonizovať ani nemohla.

75. Dr. Bondi navyše uvádza, že „odlišnosť medzi žiadosťou a začatím možno jasne vidieť napríklad z článku 3 ods. 4". Uvedené ustanovenie však iba odkazuje na žiadosť 78. Po druhé, Dr. Bondi argumentuje, že o začatie (vedľajšieho) konania bez toho, aby v prílohe A nariadenia sa pri írsku nena­ akokoľvek naznačovalo nevyhnutnosť časovej chádza žiadne také konkurzné konanie ako medzery medzi dvoma fázami. „provisional liquidation". To je však podľa môjho názoru irelevantné v tomto konaní, ktoré sa týka konania o nútenej likvidácii v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia na základe jeho zahrnutia do zoznamu v prílo­ he A.

83. Uvedené tvrdenie však podľa môjho názoru nesprávne vykladá systém nariadenia. Zatiaľ čo článok 1 ods. 1 určite obsahuje definíciu konkurzného konania v rámci roz­ sahu pôsobnosti nariadenia, uvedené ustano­ venie nemožno vykladať izolovane od defi­ nícií v článku 2.

81. Podľa môjho názoru nemožno uvedené tvrdenie prijať. V tejto veci predpokladá prvá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu, že podaný návrh je návrhom „na likvidáciu (,winding up') spoločnosti v úpadku". Za uvedených okolností by nebolo vhodné, aby tento Súdny dvor uvedený predpoklad spo­ 84. Účinkom článku 2 písm. a) je to, že chybňoval. „kolektívne konania uvedené v článku 1 ods. 1" sú „uveden [é] v prílohe A". Medzi autormi komentárov k nariadeniu existuje zhoda v tom, že „len čo bolo konanie zahrnuté na zoznam, nariadenie sa uplatňuje bez akéhokoľvek ďalšieho preskúmavania súdmi iných členských štátov" 1 7 . Keďže konanie o nútenej likvidácii v Írsku je zahrnuté do prílohy A, nedomnievam sa, že uplatnenie nariadenia na také konania možno spochybniť z toho dôvodu, že určité 82. Dr. Bondi ďalej tvrdí, že v kontexte aspekty definície v článku 1 ods. 1 nie sú konania o nútenej likvidácii v írsku nado­ splnené. búda zákonom predpísaný systém speňažo­ vania a distribúcie majetku a vyhľadávania a posudzovania nárokov veriteľov účinnosť až po vydaní uznesenia o likvidácii; až v ten 17 — VIRGÓS a GARCIMARTÍN, bod 36; pozri tiež správu Virgós-Schmit, body 49 a 50; MOSS, FLETCHER a ISAACS, body 3.02 a 8.07; BALZ, s. 502. Situácia je trochu odlišná pri podmienke úpadku, keďže za okolností, keď môže byť typ konania uvedeného v prílohe A použitý tak vtedy, keď nastal úpadok, ako aj vtedy, keď žiaden úpadok nenastal, 16 — Zdá sa, že na základe írskeho práva môže byť obchodná musí byť navyše splnená podmienka úpadku. V tejto veci však spoločnosť za určitých okolností nútene zlikvidovaná súdom podľa môjho názoru o tento problém nejde: pozri bod 81 dokonca aj vtedy, keď nie je v úpadku. vyššie.

88. Preto pri prvej prejudiciálnej otázke dospievam k záveru, že vtedy, keď je na 18 — Uvedený v bode 22 vyššie.

I - 3836

EUROFOOD IFSC

90. Keďže podľa môjho názoru vyžaduje uvedené právo zahŕňa procesné rovnako ako prvá otázka vnútroštátneho súdu kladnú aj hmotnoprávne pravidlá. Preto nemôžem odpoveď, nie je nevyhnutné odpovedať na prijať tvrdenie Dr. Bondiho, že nariadenie druhú prejudiciálnu otázku. Ak by sa však nejakým spôsobom „má prednosť pred" predsa len vynorila, možno sa s ňou ustanoveniami vnútroštátneho práva. Treba v krátkosti vyrovnať nasledujúcim spôsobom. tiež mať na zreteli, že nebolo cieľom nariadenia byť harmonizačným opatrením. 20

93. Článok 220 ods. 2 írskeho Companies 91. Dr. Bondi a fínska, francúzska, nemecká Act z roku 1963 uvádza, že v prípade konania a talianska vláda tvrdia, že na druhú otázku o nútenej likvidácii (ako je konanie, o ktoré treba odpovedať záporne, zatiaľ čo Bank of ide v tejto veci) likvidácia „sa bude považovať America, riaditeľ Corporate Enforcement, za začatú v okamihu podania návrhu na majitelia certifikátov/dlhopisov, rakúska, likvidáciu". česká a írska vláda a Komisia sú názoru, že by mala byť zodpovedaná kladne. Súhlasím s neskôr uvedeným názorom.

Tretia otázka: preskúmanie právomoci

99. Bank of America, riaditeľ Corporate 96. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny Enforcement, majitelia certifikátov/dlhopi­ súd pýta, či vtedy, keď je konkurzné konanie sov a írska vláda sú názoru, že cudzie začaté ako prvé súdom v členskom štáte, konkurzné konania musia byť uznané iba v ktorom sa nachádza registrované sídlo vtedy, ak má cudzí súd objektívne právomoc; spoločnosti a kde spoločnosť pravidelne na tretiu otázku preto treba odpovedať spravuje svoje záujmy spôsobom zistiteľným kladne. tretími osobami, má súd v inom členskom štáte právomoc na začatie hlavného kon­ kurzného konania.

ných záujmov dlžníka; z nariadenia je celkom 102. Podľa môjho názoru uvedený záver jasné, že spoločnosť môže mať iba jedno vyplýva najmä zo zásady vzájomnej dôvery, centrum hlavných záujmov. Kritérium toho, ktorá tvorí podstatu nariadenia a ktorá je kde sa nachádza centrum hlavných záujmov výslovne vyjadrená v odôvodnení č. 22 pre­ dlžníka, je objektívnym kritériom. Súd člen­ ambuly. Uvedené odôvodnenie uvádza: ského štátu nemôže začať hlavné konkurzné konanie voči dlžníkovi — obchodnej spoloč­ nosti vtedy, keď v uvedenom členskom štáte nie je ani jeho registrované sídlo a ani miesto, kde pravidelne spravuje svoje záujmy spôso­ bom zistiteľným tretími osobami. Takže ktorýkoľvek súd, ktorý čelí možnosti, že konkurzné konanie bolo začaté v inom štáte, sa musí uistiť, či druhý súd v skutočnosti mal p r á v o m o c v súlade s č l á n k o m 3, „Uznávanie rozhodnutí súdov členských a konkrétnejšie, či a) súd, ktorý tvrdí, že štátov by malo vychádzať zo zásady vzájom­ určil umiestnenie centra hlavných záujmov, nej dôvery. Dôvody neuznávania by sa preto uplatnil správne právne kritériá a b) skutkové mali obmedziť na nevyhnutné minimum. To okolnosti môžu taký záver podporiť. Hoci je zároveň aj základom riešenia všetkých

odôvodnenie

č. 22 v preambule nariadenia sporov v prípade, že si príslušnosť na začatie vyžaduje, aby „[sa r]ozhodnutie prvého súdu, hlavného konkurzného konania nárokujú ktorý konanie začal, [uznalo]", je povšimnu- súdy dvoch členských štátov. Rozhodnutie tiahodné, že uvedenú požiadavku neodráža prvého súdu, ktorý konanie začal, by sa malo samotný text nariadenia. uznávať vo všetkých ostatných členských štátoch bez toho, aby tieto členské štáty mali právo rozhodnutie tohto súdu preskúmať." 2 2

104. Správny opravný prostriedok pre kto­ réhokoľvek účastníka konkurzného konania, ktorý sa obáva toho, že súd, ktorý začal hlavné konanie, si nesprávne prisvojil právo­ 107. Ako bude pripomenuté, článok 3 ods. 1 moc podľa článku 3, treba hľadať vo vnútro­ zveruje právomoc začať konkurzné konanie štátnom právnom poriadku členského štátu, „súd[om] členského štátu, na ktorého území v ktorom sa súd nachádza, s možnosťou sa nachádza centrum hlavných záujmov položenia prejudiciálnej otázky tomuto Súd­ dlžníka", a dodáva, že v prípade obchodnej nemu dvoru, ak je to vhodné. 25 spoločnosti alebo právnickej osoby „sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo". Uvedené ustanovenie preto zakladá vyvrátiteľnú dom­ nienku. Odôvodnenie č. 13 dodáva, že centrum hlavných záujmov „by malo zodpo­ vedať miestu, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy, a ktoré by teda tretie strany mali dokázať určiť". 105. Preto ako odpoveď na tretiu prejudi- ciálnu otázku dospievam k záveru, že vtedy, keď je konkurzné konanie začaté ako prvé súdom v členskom štáte, v ktorom sa nachádza registrované sídlo spoločnosti a v ktorom spoločnosť pravidelne spravuje svoje záujmy spôsobom zistiteľným tretími 108. Štvrtá otázka je založená na situácii, osobami, súdy iných členských štátov nemajú keď i) je dlžník dcérskou spoločnosťou, ii) právomoc začať hlavné konkurzné konanie. jeho registrované sídlo a registrované sídlo jeho materskej spoločnosti sa nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch a iii) dcérska spoločnosť pravidelne spravuje svoje 24 — Správa Virgós-Schmit, bod 202 ods. 2; pozri tiež body 79. 215 a 220; MOSS, FLETCHER a ISAACS, body 5.38, 8.47, 8.48 záujmy spôsobom zistiteľným tretími oso­ a 8.205; VIRGÓS a GARCIMARTÍN, body 70 a 402; BALZ, bami a pri plnom a stálom dodržaní svojej strany 505 a 513, a FLETCHER, s. 288. 25 — Pozri správu Virgós-Schmit, bod 202, a FLETCHER, strany vlastnej identity v členskom štáte, kde sa 288 a 289. nachádza jej registrované sídlo. Vnútroštátny

110. Súhlasím s tým, že existencia ovládania zo strany materskej spoločnosti nie je dostatočná na vyvrátenie domnienky v článku 3 ods. 1 nariadenia, že centrum hlavných záujmov dcérskej spoločnosti sa 112. Uvedené tvrdenia sa mi javia ako nachádza v členskom štáte, kde sa nachádza rozumné a presvedčivé. Nezdajú sa mi však jej registrované sídlo. Zdá sa mi, že uvedený byť veľmi nápomocné pri zodpovedaní názor vyplýva zo systému a znenia nariade­ nia. Pred ďalšou analýzou nariadenia by som však odpovedal na množstvo tvrdení pred­ ložených Dr. Bondim a talianskou vládou na 26 — Bod 75. Balz to formuluje trochu odlišne: „V prípade registrácie iba ,poštovej schránky' bude ústredie považované podporu opačného názoru. za centrum hlavných záujmov" (s. 504).

I - 3841

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-341/04

I - 3842

EUROFOOD IFSC

dcérska spoločnosť, ako aj materská spoloč­ v cezhraničných dlhových transakciách (ako nosť sú samostatnými právnickými osobami. sú transakcie, o ktoré ide v spore vo veci Z toho preto vyplýva, že každú dcérsku samej) je osobitne dôležité, aby bola prí­ spoločnosť v rámci skupiny treba posudzovať slušná právomoc na určenie práv veriteľov samostatne. Uvedené je potvrdené článkom a prostriedkov nápravy protiprávneho stavu 3 ods. 1, ktorý uvádza, že miesto, kde má jasná investorom v čase, keď uskutočňujú spoločnosť svoje registrované sídlo, „sa svoje investície. v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku [považuje] za centrum [jej] hlavných záuj­ mov" a odôvodnením č. 13 preambuły, ktoré uvádza, že centrum hlavných záujmov „by malo zodpovedať miestu, kde dlžník... spra­ vuje svoje záujmy" 2 7 .

119. Keď dlžníčka spoločnosť, ktorá je dcér­ skou spoločnosťou, „pravidelne spravuje svoje záujmy spôsobom zistiteľným tretími osobami a pri plnom a stálom dodržaní svojej vlastnej identity v členskom štáte, kde sa nachádza jej registrované sídlo", pod­ mienky transparentnosti a zistiteľnosti sú z definície splnené.

postavenie ovládajúcej osoby dcérskej spo­ úpadok je predvídateľným rizikom, je dôle­ ločnosti, dokonca aj vtedy, ak je takáto žité, aby bola medzinárodná právomoc (ktorá skutočnosť zistiteľná tretími osobami , zahŕňa uplatnenie konkurzného práva nepreukazuje, že v skutočnosti uvedenú daného štátu) založená na mieste známom kontrolu vykonáva. Ak na druhej strane potenciálnym veriteľom dlžníka, čím sa materská spoločnosť vykonáva kontrolu nad umožní vypočítať právne riziká, ktoré by svojou dcérskou spoločnosťou, uvedená sku­ bolo potrebné prevziať v prípade úpadku. 33 točnosť nemusí byť hneď zistiteľná tretími osobami. 31 Otázka vnútroštátneho súdu nezmieňuje, že by bola existencia kontroly takto zistiteľná.

30 — Existujú rôzne požiadavky vyplývajúce z právne; úpravy ES týkajúce sa zverejňovania zo strany spoločností tak postupu vymenúvania riaditeľov, ako aj existencie vzťahu medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou. Nie všetky uvedené požiadavky sa však vzťahujú na všetky obchodné spoločnosti: situácia sa líši v závislosti od toho, či sú dotknuté spoločnosti súkromnými alebo verejnými spoločnosťami, a v prípade verejných spoločnosti od toho, či sú ich akcie obchodované na burze cenných papierov. Okrem toho je zverejňovanie účtovných údajov obchodnej spoločnosti nevyhnutne retrospektívne: kedže účtovné údaje sú nevyh­ nutne pripravované a zverejňované po období, na ktoré sa 124. Ak by preto bolo preukázané, že vzťahujú, nepomôžu potenciálnym veriteľom spoločnosti určiť súčasné a nastávajúce umiestnenie centra hlavných materská spoločnosť dlžníka takto ovláda záujmov uvedenej spoločnosti. a že uvedená situácia bola v predmetnom 31 — Možno práve z tohto dôvodu Virgós a Garcimartín zastávajú názor, že „v prípade dcérskych spoločností bude relevantným čase (a preto nie iba retrospektívne) trans­ spojením miesto, kde je umiestnené centrum správy (t j . parentná a zistiteľná, obvyklé kritérium by ústredie) dcérskej spoločnosti. Skutočnosť, že rozhodnutia tejto dcérskej spoločnosti sa prijímajú v súlade s inštrukciami mohlo byť nahradené. vychádzajúcimi od materskej spoločnosti alebo od akcioná­ rov žijúcich inde, nemení pravidlo medzinárodnej právomoci nad touto spoločnosťou" (bod 51). Pozri tiež VIRGÓS a GARCIMARTÍN, bod 61. 32 — MOSS, FLETCHER a ISAACS, bod 3.11. 33 — Správa Virgós-Schmit, bod 75.

126. Preto dospievam k záveru, že keď je dlžník dcérskou spoločnosťou a keď jeho registrované sídlo a registrované sídlo jeho 128. Konkrétne sa vnútroštátny súd pýta, či materskej spoločnosti sa nachádzajú v dvoch vtedy, keď je zjavne v rozpore s verejným rôznych členských štátoch a dcérska spoloč­ poriadkom členského štátu povoliť, aby nosť pravidelne spravuje svoje záujmy spô­ súdne alebo správne rozhodnutie malo sobom zistiteľným tretími osobami a pri právne účinky vo vzťahu k osobám alebo plnom a stálom dodržaní svojej vlastnej orgánom, ktorých práva na spravodlivý pro­ identity v členskom štáte, kde sa nachádza ces a na spravodlivé prejednanie veci boli jej registrované sídlo, domnienka, že cen­ porušené vydaním takého rozhodnutia, je trum hlavných záujmov dcérskej spoločnosti tento členský štát povinný uznať rozhodnutie je v členskom štáte, kde sa nachádza jej súdov iného členského štátu znamenajúce registrované sídlo, nie je vyvrátená iba preto, začatie konkurzného konania voči spoloč­ lebo materská spoločnosť má vzhľadom na nosti v situácii, keď súd prvého členského kapitálovú účasť a oprávnenie vymenovať štátu dospel k záveru, že predmetné roz­ štatutárny orgán postavenie ovládajúcej hodnutie bolo vydané v rozpore s uvedenými osoby a aj v skutočnosti vykonáva kontrolu zásadami, a najmä, keď navrhovateľ nad dcérskou spoločnosťou a skutočnosť v druhom členskom štáte odmietol, napriek takej kontroly nie je zistiteľná tretími oso­ žiadosti a v rozpore s uznesením súdu bami. druhého členského štátu, poskytnúť pred­ bežnému likvidátorovi spoločnosti, ktorý bol riadne vymenovaný v súlade s právom prvého členského štátu, všetky kópie zásad­ ných dokumentov tvoriacich základ návrhu.

132. Ťažkosti však nastávajú vtedy, keď sa uvedení účastníci konania — a vskutku tak robia mnohí z účastníkov konania podávajú­ cich písomné pripomienky k piatej otázke — usilujú uplatniť požiadavky článku 26 na skutkové okolnosti tejto veci.

130. Dr. Bondi a talianska vláda sú názoru, že na piatu otázku treba odpovedať kladne, konkrétne v tom zmysle, že za načrtnutých 133. Podľa môjho názoru sa vzhľadom na okolností musí prvý členský štát uznať roz­ znenie piatej prejudiciálnej otázky účastníci hodnutie súdov druhého členského štátu. konania a dokonca ani Súdny dvor nemôžu Bank of America, riaditeľ Corporate Enfor­ odchýliť od skutkových predpokladov, ktoré cement, majitelia certifikátov/dlhopisov, sú súčasťou znenia položenej otázky. česká, francúzska, nemecká, maďarská a írska vláda a Komisia sú v zásade opačného názoru.

134. Uvedená otázka výslovne predpokladá v situácii, keď súdy dvoch členských štátov vydali rozhodnutia znamenajúce začatie konkurzného konania a keď sa na súde v členskom štáte A požaduje uznanie roz­ hodnutia súdu v členskom štáte B, že

131. Podľa môjho názoru je jasné, po prvé, a ako to zdôrazňujú Dr. Bondi a talianska i) je zjavne v rozpore s verejným poriad­ vláda, že úmyslom bolo, aby výnimka verej­ kom členského štátu A povoliť, aby ného poriadku v článku 26 mala obmedzený malo súdne alebo správne rozhodnutie rozsah. To je podporené zahrnutím požia­ právne účinky vo vzťahu k osobám davky, aby boli účinky uznania „v zjavnom" alebo orgánom, ktorých práva na spra­ rozpore s verejným poriadkom, do uvede­ vodlivý proces a na spravodlivé prejed­ ného ustanovenia vyhlásením v odôvodnení nanie veci boli porušené vydaním č. 22 v preambule nariadenia, že „dôvody takého rozhodnutia, a že neuznávania by sa... mali obmedziť na nevyhnutné minimum", a správou Virgós- Schmit, ktorá uvádza, že „výnimka verejného 34 — Bod 204.

„Z toho vyplýva, že zatiaľ čo zmluvné štáty v zásade môžu... určovať, v súlade s ich vlastnými koncepciami, čo verejný poriadok 137. Uvedená vec sa týkala článku 27 ods. 1 Bruselského dohovoru, ktorý od súdov zmluvného štátu vyžaduje, aby odmietol 36 — Ekvivalentným ustanovením v nariadení č. 44/2001 uznanie rozsudku vydaného súdmi iného z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) je článok 34 ods. 1; uvedené ustanovenie sa od článku 27 ods. 1 dohovoru však líši v tom, že podobne ako podľa článku 26 nariadenia o konkurznom konaní musí byť uznanie rozsudku 35 — Rozsudok z 28. marca 2000, C-7/98, Zb. s. I-1935; pozri ďalej „v zjavnom rozpore s verejným poriadkom" pred tým, ako bod 138 nižšie. Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 11. mája ho možno z tohto dôvodu odmietnuť. 2000, Renault, C-38/98, Zb. s. I-2973. 37 — Bod 21.

I - 3847

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-341/04

vyžaduje, hranice uvedeného konceptu sú vydané rozhodnutie účinky, bolo zjavne vecou výkladu dohovoru. v rozpore s verejným poriadkom dotknutého členského štátu. Z uznesenia vnútroštátneho súdu je zrejmé, že uvedený záver bol dosiahnutý po hlbokom a dôkladnom pre­ skúmaní správania súdu v Parme zo strany Supreme Court of Ireland. Preto aj keď nie je úlohou Súdneho dvora definovať obsah verejného poriadku zmluv­ ného štátu, musí napriek tomu preskúmať hranice, v rámci ktorých sa súdy zmluvného štátu môžu odvolať na uvedený koncept na účely odmietnutia uznania rozsudku vyda­ ného súdom v inom zmluvnom štáte. 140. Dr. Bondi a talianska vláda, citujúc správu Virgós-Schmit, tvrdia, že výklad verejného poriadku vnútroštátnym súdom, ako sa prejavuje v piatej otázke, je „nepri­ merane široký" a „nespadajúci pod článok 26". 39

zmluvného štátu môžu odvolávať na koncept hŕňa všeobecnú kontrolu správnosti postupu verejného poriadku na účely odmietnutia uskutočneného v inom zmluvnom štáte, ale uznania rozsudku vydaného súdom v inom skôr kontrolu takých zásadných procesných zmluvnom štáte,40ihneď nasledované odka­ záruk, ako je primeraná príležitosť byť zom na „všeobecnú zásadu práva Spoločen­ vypočutý a právo na účasť na konaní". stva, že každý má právo na spravodlivý Výslovne sa zmieňuje o veriteľoch, ktorým proces", inšpirovanú základnými právami, sa bráni v účasti. 43 ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobec­ ných právnych zásad, ktorých rešpektovanie Súdny dvor zabezpečuje a ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore o ľudských prá­ vach. 4 1 Význam uvedených základných práv prestupuje rozsudkom Súdneho dvora. 4 2 V uvedenom svetle som názoru, že požia­ davka na spravodlivý proces v zásade patrí do rozsahu pôsobnosti výnimky verejného poriadku podľa článku 26 nariadenia. 144. Požiadavku spravodlivého procesu možno považovať za osobitne dôležitú vzhľa­ dom na to, že nariadenie nepovoľuje pre­ skúmanie podstaty rozhodnutia, ktorého uznanie sa navrhuje. 44

145. Verejný poriadok, na ktorý sa odkazuje v článku 26 nariadenia, teda podľa môjho 143. Správa Virgós-Schmit sa usiluje obme­ názoru jasne zahŕňa porušenie práva na dziť výklady verejného poriadku na ústavne spravodlivý proces vtedy, keď neboli prime­ chránené práva a slobody a na najzávažnejšie rane chránené také základné procesné politické rozhodnutia dožiadaného štátu tak záruky, ako je právo byť vypočutý a právo z hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho zúčastniť sa na konaní. Za predpokladu, že hľadiska; uvádza totiž, že verejný poriadok správanie, o ktorom sa tvrdí, že porušuje môže „chrániť účastníkov alebo osoby dot­ verejný poriadok, v zásade patrí do rozsahu knuté konaniami proti porušeniu práva na pôsobnosti uvedeného ustanovenia, jeho spravodlivý proces. Verejný poriadok neza­ znenie jasne uvádza, že je úlohou každého členského štátu, aby zhodnotil, či rozsudok

148. Napokon Dr. Bondi a talianska vláda tvrdia, že sa zdá, že vnútroštátny súd opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že 146. Dr. Bondi a talianska vláda ďalej dokonca ak by sa aj mal na vec vzťahovať uvádzajú, že článok 26 by sa uplatnil iba článok 26, členský štát, o ktorého verejný vtedy, keby boli „účinky" navrhovaného poriadok ide, nemusí uznanie odmietnuť. uznania „v zjavnom rozpore" s verejným V článku 26 je použité slovo „môže", čo poriadkom štátu. „Účinok" je v tejto veci ten, členskému štátu umožňuje voľnú úvahu, či že írske súdy sú povinné uznať, že ich vlastné uznanie odmietne. To je v kontraste konkurzné konanie je „vedľajším" a nie s použitím slovného spojenia „sa neuzná" „hlavným" konaním. Uvedení účastníci kona­ [neoficiálny preklad] v článku 27 Bruselského nia tvrdia, že je ťažké predstaviť si, prečo by dohovoru. Ak — ako to tvrdia uvedení mal byť taký obmedzený „účinok" v zjavnom účastníci konania — bolo v zásade rozpore s írskym verejným poriadkom. v Taliansku dodržané právo pána Farrella na spravodlivé prejednanie veci, a berúc do úvahy skutočnosť, že ak nie, mohol sa usilovať napraviť údajné procesné nedostatky odvolaním, vnútroštátny súd by nemal pod­ kopávať systém uznávania v nariadení vyko­ návaním svojho oprávnenia voľnej úvahy odmietnuť uznanie.

147. Opäť sa mi však zdá, že uvedené tvrdenie nezohľadňuje znenie otázky. Vnú­ troštátny súd výslovne uvádza, že je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dotknutého členského štátu povoliť, aby súdne alebo správne rozhodnutie malo právne účinky vo vzťahu k osobám alebo 149. Opäť sa mi však zdá, že prvý uvedený orgánom, ktorých práva na spravodlivý pro­ bod, teda údajné spravodlivé prejednanie ces a na spravodlivé prejednanie veci boli veci, sa usiluje opätovne spochybniť skutkové okolnosti zistené vnútroštátnym súdom, ktorý v prejudiciálnej otázke uvádza, že dospel k záveru, že rozhodnutie súdu 45 — Správa Virgós-Schmit, bod 207. v Parme bolo „vydané v rozpore s...

150. Čo sa týka druhého bodu, konkrétne možnosti nápravy odvolaním, treba mať na zreteli, že v úvodných fázach konkurzného konania je často čas najdôležitejším fakto­ rom, čiže dané konanie musí byť posudzo­ vané v existujúcom stave. Uvedený prístup je 151. Napokon, pokiaľ ide o znenie článku v súlade s výkladom v správe Virgós-Schmit 26, je pravda, že uvedené ustanovenie na zaoberajúcim sa obdobne naliehavým časo­ rozdiel od článku 27 ods. 1 Bruselského vým rámcom ex parte ochranných opatrení. dohovoru zveruje oprávnenie voľnej úvahy Správa poznamenáva, že všetky zmluvné súdu, na ktorom sa uznanie navrhuje. štáty také opatrenia upravujú, a pokračuje: Skutočnosť, že uvedený súd má možnosť „Prirodzene že na to, aby boli tieto opatrenia uznania konkurzného konania začatého v súlade s ústavou, podliehajú vo väčšine v inom členskom štáte dokonca aj vtedy, ak štátov osobitným požiadavkám zaručujúcim by bol účinok takého uznania v zjavnom dodržanie spravodlivého procesu (napr. rozpore s jeho verejným poriadkom, však kumulatívne dôkaz dôvodnosti nároku, nemôže znamenať, že to bude vždy správny vážna naliehavosť, zloženie záruky navrho­ vateľom, okamžité oznámenie dotknutej osobe a reálna možnosť napadnutia prijatia 47 — Možno poznamenať, že vnútroštátny súd vo svojom uznesení opatrení)". 46 Požiadavka, aby boli uvedené uvádza, že to tak vskutku podľa írskeho práva je: „v obdobnej podmienky splnené kumulatívne, naznačuje, situácii by tento súd nepripustil uplatnenie zodpovedajúceho rozhodnutia žiadneho súdu alebo správneho orgánu v rámci že nedodržanie jednej z nich, ako je naprí­ jeho právomoci. Považoval by samotné porušenie práva na spravodlivý proces za tak zjavný rozpor s verejným poriad­ klad okamžité oznámenie dotknutej osobe, kom, že by rozhodnutie považoval za rozhodnutie vydané nemusí byť nevyhnutne zhojené existenciou o r g á n o m , ktorý na jeho vydanie n e m a l p r á v o m o c , a v dôsledku toho za neplatné. Taký výsledok by nebol zhojený ani skutočnosťou, že rozhodnutie by mohlo byť opätovne posúdené tým istým súdom. Také zásadné nereš­ pektovanie spravodlivého procesu by negatívne postihlo celé konanie". 46 — Bod 207. 48 — Bod 207.

2. V prípade, že konkurzné konanie je začaté ako prvé súdom v členskom štáte, v ktorom sa nachádza registrované sídlo spoločnosti a v ktorom spoločnosť

I - 3852

EUROFOOD IFSC

pravidelne spravuje svoje záujmy spôsobom zistiteľným tretími osobami, súdy iných členských štátov nemajú podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 právomoc začať hlavné konkurzné konanie.

3. V prípade, ak je dlžník dcérskou spoločnosťou a ak jeho registrované sídlo a registrované sídlo jeho materskej spoločnosti sa nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch a dcérska spoločnosť pravidelne spravuje svoje záujmy spôsobom zistiteľným tretími osobami a pri plnom a stálom dodržaní svojej vlastnej identity v členskom štáte, kde sa nachádza jej registrované sídlo, domnienka v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000, že centrum hlavných záujmov dcérskej spoločnosti je v členskom štáte, kde sa nachádza jej registrované sídlo, nie je vyvrátená iba preto, lebo materská spoločnosť vzhľadom na kapitálovú účasť a oprávnenie vymenovať štatutárny orgán má postavenie ovládajúcej osoby a aj v skutočnosti vykonáva kontrolu nad dcérskou spoločnosťou a skutočnosť takej kontroly nie je zistiteľná tretími osobami.

4. V prípade, ak je zjavne v rozpore s verejným poriadkom členského štátu povoliť, aby súdne alebo správne rozhodnutie malo právne účinky vo vzťahu k osobám alebo orgánom, ktorých práva na spravodlivý proces a na spravodlivé prejednanie veci boli porušené vydaním takého rozhodnutia, uvedený členský štát nie je povinný v zmysle článku 16 nariadenia č. 1346/2000 uznať rozhodnutie súdov iného členského štátu znamenajúce začatie konkurzného konania voči spoločnosti v situácii, keď súd prvého členského štátu dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s uvedenými zásadami.