C-343/04

ČEZ

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 11. januára 2006 1

1. Za jednoduché situácie každodenného že obidva pozemky sa nenachádzajú na života sa väčšinou považujú tie, ktoré spôso­ rakúskom území a že údajné škodliviny bujú vznik ľahko riešiteľných právnych otá­ pochádzajú z jadrovej elektrárne, dáva veci zok. To však neplatí, pokiaľ ide o vzťahy cezhraničnú povahu a určitý stupeň nároč­ medzi susedmi. Aj keď niektoré vzťahy medzi nosti. susedmi predstavujú príklady bratstva, ktoré odôvodňujú príslovie „je lepší sused na blízku, než v diali brat“, 2 nesmieme zabúdať, že susedstvo, tak ako raz poznamenal vynikajúci právnik, predovšetkým „učí nega­ tívnemu bratstvu: vychádzaj so svojím suse­ dom a neškoď mu“, pretože suseda je „často ťažšie mať rád alebo ho len nemať v nenávisti ako vlastných príbuzných, ktorí sú inde“. 3 Susedské vzťahy tak veľakrát vedú k chúlostivým a často vášnivým právnym sporom.

3. Vec bude preskúmaná v zmysle Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] 4 v znení Dohovoru z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie 2. V tejto prejudiciálnej otázke, ktorú položil a Severného Írska, 5 Dohovoru Oberster Gerichtshof, stojí Súdny dvor pred z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej priamou klasickou situáciou, keď sa vlastník republiky, 6 Dohovoru z 26. mája 1989 pozemku domáha zabránenia údajným účin­ o pristúpení Španielskeho kráľovstva kom škodlivín pochádzajúcich zo susedia­ a Portugalskej republiky 7 a Dohovoru ceho pozemku na jeho pozemok. Skutočnosť, z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej

5. Žalobkyňa — spolková krajina Horné Rakúsko (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „spol­ ková krajina Horné Rakúsko“) — vlastní pozemok na severe Horného Rakúska, ktorý sa používa na poľnohospodárske účely vrá­ tane skúšok súvisiacich s pestovaním rastlín 8. Žaloba bolo podaná na Landesgericht a na ktorom sa tiež nachádza poľnohospo­ Linz na základe § 364 ods. 2 rakúskeho dárska škola. Žalovaným je český energetický občianskeho zákonníka, Allgemeines bürger­ podnik ČEZ, a. s. (ďalej len „ČEZ“), ktorý na liches Gesetzbuch (ďalej len „ABGB"), ktorý svojom pozemku, ktorý sa nachádza asi 60 stanovuje, že „vlastník nehnuteľnosti môže km od pozemku žalobkyne, prevádzkuje susedovi zakázať účinky, ktoré z jeho jadrovú elektráreň Temelín. pozemku vyvolávajú odpadové vody, dym, plyn, teplo, zápach, hluk, vibrácie a iné obdobné škodliviny, pokiaľ presahujú obvyk­ 8 — Ú. v. ES C 15, 1997, s. 1. lú úroveň vo vzťahu k miestnym po-

I - 4560

ČEZ

dmienkam a výrazne ovplyvňujú bežné dárstva. Požiadavky potrebné na podanie užívanie nehnuteľnosti. Priame privádzanie žaloby, ktorá smeruje k zabráneniu obťažo­ sú v každom prípade nezákonné, pokiaľ na vania škodlivinami podľa § 364 ods. 2 ABGB ne nie je osobitné oprávnenie“. na Landesgericht Linz, teda boli splnené a Landesgericht Linz mal vo veci právomoc podľa článku 16 bod 1 písm. a) Bruselského dohovoru.

I - 4561

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-343/04

3. vo veciach nárokov na náhradu škody a držby majetku musia byť dotknuté, a vecné z iného ako zmluvného vzťahu na práva k nehnuteľnostiam preto musia byť súdoch podľa miesta, kde došlo ku predmetom sporu. skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody;…“ [neoficiálny preklad]

13. To predstavuje osobitnú úpravu súdnej právomoci vo vzťahu k všeobecnej úprave stanovenej v článku 2 Dohovoru, podľa 16. Landesgericht Linz bol navyše toho ktorého „osoby s bydliskom na území názoru, že o žalobe nemôže rozhodnúť skôr, zmluvného štátu sa bez ohľadu na ich štátne kým nepreskúma, či tu nejde o úradne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu" povolené zariadenie v zmysle § 364a ABGB. [neoficiálny preklad]. Podľa tohto ustanovenia, ktoré predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla v § 364 ods. 2 ABGB, „ak sú však ťažkosti presahu­ júce túto úroveň spôsobené baníckymi zaria­ deniami alebo zariadeniami, ktoré boli na susednom pozemku povolené správnym orgánom, vlastník sa môže na súde domáhať 14. Podľa žalovaného sa článok 16 musí len náhrady utrpenej škody, hoci táto škoda vykladať tak, že vo vzťahu k štátom, ktoré vyplýva z okolností, ktoré neboli zohľadnené nie sú zmluvnými štátmi, im nepriznáva v konaní o udelenie správneho povolenia“. právomoc, pokiaľ ide o žalobu, ktorá smeruje Takéto preskúmanie existencie úradne povo­ k zabránenie obťažovania škodlivinami, ale leného zariadenia by však podľa Landesge­ podľa medzinárodného práva verejného by richt Linz predstavovalo závažný zásah do navyše súdny príkaz smerujúci k ukončeniu suverenity Českej republiky. obťažovania škodlivinami vydaný rakúskym súdom porušoval medzinárodné právo verejné a zasahoval by do územnej a súdnej suverenity Českej republiky a nebolo by ho možné na jej území vykonať.

„Má sa výraz ,v konaniach, ktorých pred­ metom sú vecné práva k nehnuteľnosti, 20. V úvode pripomeniem, že nebolo uve­ uvedený v článku 16 bod 1 písm. a) Doho­ dené a ani preukázané, že sa žalobkyňa voru z 27. septembra 1968 o súdnej právo­ v tejto veci v akomkoľvek relevantnom moci a výkone rozhodnutí v občianskych ohľade líši od akéhokoľvek iného súkrom­ a obchodných veciach (ďalej len ,Bruselského ného podniku. Spolková krajina Horné dohovoru*) vykladať v tom zmysle, že zahŕňa Rakúsko nekoná ako nositeľ štátnej moci, aj (preventívne) žaloby o ukončenie, ktorými ale výlučne ako vlastník pozemku na severe sa na základe § 364 ods. 2 Allgemeines Horného Rakúska, na ktorom sa nachádza bürgerliches Gesetzbuch (ďalej len „ABGB“) poľnohospodárska škola. To isté je možné (Všeobecný občiansky zákonník) navrhuje povedať aj o ČEZ. Skutočnosť, že majoritný zákaz obťažovania škodlivinami pochádzajú­ podiel akcií v ČEZ patrí členskému štátu, cimi z pozemku nachádzajúceho sa preto nie je na účely prejednávanej veci v susednom štáte, ktorý nie je členom relevantná. Je preto zrejmé, že spor medzi Európskej únie (v konkrétnom prípade: účastníkmi konania spadá do vecnej pôsob­ účinky ionizujúceho žiarenia pochádzajú­ nosti Dohody, pretože ide ceho z jadrovej elektrárne umiestnenej o občianskoprávnu vec v zmysle článku 1. 9 v Českej republike), vo vzťahu k pozemkom, ktorých vlastníkom je žalobca?“

21. Ďalšou úvodnou otázkou je vzťah medzi uplatnením Bruselského dohovoru a iných dohovorov, ktoré upravujú súdnu právomoc, II — Posúdenie pokiaľ ide o náhradu škody v osobitnom odvetví jadrovej energie. 10 Medzi tieto dohovory patrí Parížsky dohovor o zodpovednosti tretej strany v oblasti jadro- 19. Historicky sa v jednotlivých európskych vnútroštátnych právnych systémoch vyvinuli rôzne právne nástroje na riešenie právnych 9 - Podľa tohto ustanovenia sa Dohovor nevzťahuje na správne veci.

23. V tomto ohľade Súdny dvor nedávnom v rozsudku vo veci Owusu rozhodol, že „pravidlá Bruselského dohovoru v prípade výlučnej právomoci... sa takisto môžu uplat­ niť na právne vzťahy týkajúce sa len jedného zmluvného štátu a jedného alebo viacerých 22. Poslednou úvodnou otázkou, ktorá je tretích štátov. Tak je tomu podľa článku 16 podstatou veci, je rozsah pôsobnosti Doho­ Bruselského dohovoru v prípade sporu voru. Žalovaný v tejto veci totiž nemal v čase o vecných právach k nehnuteľným veciam začatia konania v Rakúsku v roku 2001 alebo nájmu nehnuteľných vecí medzi oso­ bydlisko v zmluvnom štáte. Česká republika bami s bydliskom v nezmluvnom štáte, ktorý sa stala členským štátom Európskej únie sa týka nehnuteľnosti na území zmluvného 1. mája 2004. 12 Článok 4 Dohovoru výslovne štátu“.14 V rozsahu, v akom článok 16 bod 1 stanovuje, že ak žalovaný nemá bydlisko na písm. a) poskytuje zmluvným štátom spo­ území zmluvného štátu, právomoc súdov ločný a jednotný základ pre výlučnú právo­ každého zmluvného štátu sa určí podľa moc rozhodovať vecné žaloby, musí jeho právneho poriadku tohto členského štátu. uplatnenie logicky vylúčiť uplatnenie odchyl­ Článok 4 však takisto z tohto uplatnenia ných súbežných vnútroštátnych pravidiel vnútroštátneho právneho poriadku o právomoci rozhodovať o vecných žalo­ bách. 15 o medzinárodnej právomoci vylučuje prípady

11 - Článok 2 Parížskeho dohovoru stanovuje základné pravidlo, 13 — Pozri Jenardovu správu (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 21), kde sa že sa tento dohovor „na neuplatní na jadrové udalosti, ku uvádza, že „jedinou výnimkou z uplatnenia pravidiel právo­ ktorým došlo na území štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou, moci vnútroštátneho práv je oblasť výlučnej právomoci ani na škodu spôsobenú na takomto území..." [neoficiálny (článok 16)“. preklad]. Podľa článku XI Viedenského dohovoru „... vo veci 14 — Rozsudok z 1. marca 2005, Owusu, C-281/02, Zb. s. I-1383, žaloby podľa článku II sú príslušné iba súdy tej zmluvnej s. 28.

24. Pokiaľ by zmluvný štát, ktorý nemá nespadal do rozsahu pôsobnosti režimu právomoc rozhodovať vecnú žalobu právnej úpravy Spoločenstva o voľnom v zmysle článku 16 bod 1 písm. a), mohol pohybe súdnych rozhodnutí stanoveného legitímne podľa svojho vnútroštátneho práva Dohovorom a nedávno nariadením Rady nárokovať takúto právomoc rozhodovať (ES) č. 44/2001, ktoré je teraz záväzné pre o vecnej žalobe, vydať konečné rozhodnutie Rakúsko aj pre Českú republiku. 19 a nakoniec očakávať, že toto rozhodnutie bude uznané v inom zmluvnom štáte, viedlo by to k presne takému druhu sporov o právomoc, ktorý má článok 16 bod 1 písm. a) riešiť. Uplatnenie súbežného odliš­ ného vnútroštátneho právneho ustanovenia priznávajúceho výlučnú právomoc rozhodo­ vať o vecných žalobách popri článku 16 bod 1 písm. a) by zrejme škodilo užitočnému účinku Dohovoru. 16 Navyše by bolo určite v rozpore s jednotným a kogentným roz­ delením výlučnej právomoci medzi zmluv­ nými štátmi 17 a so zásadou právnej istoty, ktorá tvorí základ Dohovoru. 18

I - 4565

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-343/04

A — Výklad pojmu „konania, ktorých pred­ možnosti voľby súdu, ktorú by za iných metom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ okolností mali, a v určitých prípadoch sú v zmysle článku 16 predvolávaní na súd, ktorý nie je súdom miesta bydliska ani jedného z nich“ 22.

27. Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa výkladom článku 16 bod 1 písm. a) Doho­ voru a určením rozsahu pôsobnosti tohto režimu výlučnej právomoci rozhodovať 30. Rozbor účelu režimu výlučnej právomoci žaloby týkajúce sa vecných práv stanoveného v článku 16 bod 1 písm. a) má k nehnuteľnosti. tak podstatnú úlohu vo výklade tohto pojmu s cieľom určiť jeho rozsah pôsobnosti. Týmto aspektom sa budem teraz zaoberať. Následne sa v zmysle tohto rozboru budem zaoberať rozlíšením medzi vecnými žalobami a osobnými žalobami, ktoré je pri výklade článku 16 bod 1 písm. a) podstatné a ktoré 28. Súdny dvor po prvé rozhodol, že tento Súdny dvor prijal na účel presnejšieho pojem musí byť predmetom autonómneho vymedzenia jeho rozsahu pôsobnosti. výkladu. Je teda nevyhnutné nájsť definíciu „konaní, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“, ktorá je „nezávislá“ od akéhokoľvek rovnocenného pojmu v zmluvných štátoch, 20 tak ako to bolo nevyhnutné v prípade ostatných dôvodov výlučnej právomoci stanovených v člán­ ku 16.21 1. Účel výlučnej právomoci stanovenej v článku 16 bod 1 písm. a)

32. Na základe tohto teleologického prí­ stupu Súdny dvor ďalej špecifikoval samo­ statnú definíciu „konaní, ktorých predmetom 34. Po prvé preto, že dôvody týkajúce sa sú vecné práva k nehnuteľnosti“. Takýto blízkosti a riadneho výkonu spravodlivosti pojem zahrnuje len „také žaloby, ktoré nie sú len v prospech právomoci českých smerujú k určeniu rozsahu, obsahu, vlastníc­ súdov. Tak ako uviedli spolková krajina tva alebo držby nehnuteľnosti alebo existen­ Horné Rakúsko a poľská vláda, takéto cie iných vecných práv k nej a k tomu, aby dôvody môžu byť tiež v prospech právomoci držiteľom týchto práv bola zaručená ochrana rakúskych súdov, ktoré sú bližšie k dotknutej výsad, ktoré vyplývajú z ich právneho posta­ nehnuteľnosti, a teda môžu lepšie analyzovať venia" 26. možný vplyv škodlivín na ňu.

36. Takéto okolnosti určite odôvodňujú to, Takéto dôvody sú dostatočné na objasnenie že súd miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, režimu osobitnej právomoci 30, avšak nie sa považuje za majúci najbližší vzťah so výlučnej právomoci pre vecné žaloby, ktorá skutkovým stavom — aj keď, pokiaľ sú súdom ktoréhokoľvek iného štátu bráni dotknuté dve nehnuteľnosti, ako je tomu v tom, aby prejednával tieto žaloby, aj keď v prejednávanej veci, nie je vždy jednoduché má žalovaný v tomto štáte bydlisko. určiť, ktorý to je — a priznáva sa mu tak právomoc na prvom mieste. Problém tejto teleologickej analýzy spočíva v tom, že nestačí na objasnenie výlučnej povahy tejto právomoci. Inými slovami, prečo by podľa Dohovoru mali súdy štátu, kde sa nehnuteľ­ nosť nachádza, mať s vylúčením všetkých 38. Analýza dôvodov objasňujúcich výlučnú ostatných právomoc rozhodovať o vlastníctve právomoc v oblasti vecných práv nie je čisto a držbe nehnuteľnosti, ako aj o možnej akademickou záležitosťou. Naopak, ako roz­ existencii obmedzených práv hodol Súdny dvor, je zásadná pre určenie k nehnuteľnosti a o ochrane výsad vyplýva­ presného významu a rozsahu pôsobnosti júcich z týchto práv? 28 pojmu konaní, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, a nakoniec aj pre určenie, či taká žaloba, akou je Immission­ sabwehrklage, spadá do rozsahu pôsobnosti tohto pojmu. Súdny dvor by sa podľa môjho názoru mal v tomto ohľade vyhnúť vyme­ dzeniu rozsahu pôsobnosti výlučnej právo­ moci rozhodovať vecné žaloby podľa článku 16 bod 1 písm. a) na základe dôvodov, ktoré nestačia na odôvodnenie výlučnej povahy tejto právomoci. 37. Tvrdenie, že vyšetrovanie, overovanie a preskúmanie sa môžu nevyhnutne vykonať len na mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, nedáva v skutočnosti odpoveď na túto otázku. Existujú skutočné možnosti spolu­ práce medzi súdmi na účel zistenia skutko­ vého stavu veci na mieste, kde sa nehnuteľ­ 39. Odôvodnenie priznania výlučnej právo­ nosť nachádza. 29 Tieto tvrdenia týkajúce sa moci je možné nájsť nielen v praktických blízkosti skutkového stavu a riadneho úvahách o blízkosti skutkového stavu, jedno­ výkonu spravodlivosti sú založené na prak­ duchosti a účelnosti pre riadny výkon tických dôvodoch jednoduchosti a účelnosti. spravodlivosti. Je takisto úzko spojené s normatívnou zásadou: tradičnej suverenity každého zmluvného štátu kontrolovať, priz­ 28 - Pozri napríklad v štúdii BISCHOF, J.-M: Chronique de návať a chrániť vecné práva súkromných jurisprudence de la Cour de Justice des Communautés européennes. In: Journal du droit international, 1978, s. 392, kde sa uvádza, že súdmi s výlučnou právomocou podľa článku 16 bod 1 písm. a) nie sú „mieux placées“, ale „seuls bien placées“. 30 — Napríklad Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. októbra 2002, 29 - Pozri tiež už citovaný rozsudok Lieber, bod 21, ktorý Henkel (C-167/00, Zb. s. I-8111, bod 46 a tam citovaná upozorňuje na možnosť „súdu iného členského štátu judikatúra) vysvetľuje úpravu osobitnej právomoci v článku 5 konzultovať na účel získania nevyhnutných informácií bod 3 Bruselského dohovoru rovnakými dôvodmi blízkosti, miestneho znalca“. riadneho výkonu spravodlivosti a účelnosti konaní.

32 - Pozri výslovne k článku 16 bod 1 písm. a) GOTHOT, P., a HOLLEAUX, D.: La Convention entre les États membres 41. Navyše Súdny dvor v súbežnom kon­ de la Communauté économique européenne sur la compé­ texte nájmov nehnuteľností — na ktoré sa tence judiciaire et l'exécution des décisions en matière civile et commerciale. In: Journal du droit international, 1971, tiež podľa článku 16 bod 1 písm. a) vzťahuje s. 767, kde sa uvádza, že takáto výlučnosť s následkami, s ktorými ju Dohovor spája „tient à des considérations de výlučná právomoc — uznal výlučnú právo­ souveraineté et de coïncidence entre les compétences moc súdu miesta, kde sa nehnuteľnosť judiciaire et législative“. Pozri tiež LAGARDE, P.: „Le principe de proximité dans le droit international privé nachádzala, aj keď rozhodnutie malo byť contemporain“ v Recueil des Cours de l'Académie de Droit international, Vol. 196(I), 1986, s. 51, kde sa uvádza, ,,[l]e a priori vykonané v inom štáte. Toto je principe de souveraineté commande l'application de la loi du for à certains rapports de droit... et il accompagne souvent príklad tých žalôb na náhradu škody, 35 na cette revendication de compétence législative d'une revendi­ ktoré sa podľa Súdneho dvora vzťahuje cation correspondante de compétence juridictionnelle exclu­ sive (for de la nationalité, for de la situation de l'immeuble)“. výlučná právomoc podľa článku 16 bod 1 33 - To je možné vidieť nielen v Jenardovej správe, s. 33, podľa písm. a). Je tomu tak aj v prípade, kde ktorej bola úprava výlučnej právomoci pre vecné žaloby zavedená Dohovorom predovšetkým z dôvodov verejného žalovaný má bydlisko mimo územia zmluv­ záujmu, ale tiež v niektorých rozsudkoch Súdneho dvora, ného štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť ktoré sa týkajú článku 16 bod 1 písm. a). V rozsudku z 15. mája 1952, Rösler (241/83, Zb. s. 99, bod 19), v kontexte nachádza, a rozhodnutie sa musí vykonať nájomných zmlúv Súdny dvor rozhodol, že „dôvodom výlučnej právomoci podľa článku 16 bod 1... je skutočnosť, že nájmy sú úzko spojené s právami k nehnuteľnostiam a s ustanoveniami obyčajne kogentnej povahy, ktoré upravujú ich užívanie. Následne v už citovanom rozsudku Lieber, bod 20, Súdny dvor rozhodol, že je to „záujem štátu, 34 — Ako generálny advokát Mancini opísal vo svojich návrhoch v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, zaručiť, že sa tieto vo veci Scherrens/Maenhout a i., (rozsudok zo 6. júla 1988, ustanovenia dodržiavajú, ktorý odôvodňuje výlučnú právo­ 158/87, Zb. s. 3799), bod 2. moc tohto štátu“ podľa článku 16 bod 1 písm. a). 35 — Tak ako v už citovanom rozsudku Rösler, bod 29.

44. Samostatný pojem „konania, ktorých 42. Podľa môjho názoru preto vzhľadom predmetom sú vecné práva na to, že každý štát má obyčajne výlučnú k nehnuteľnosti“, nebol vytvorený právomoc kontrolovať organizáciou, štruk­ v právnom vákuu. Zodpovedá klasickému túru a rozsah vecných práv a ich ochranu, právnemu rozlíšeniu medzi vecnými žalo­ bude mať logicky výlučnú právomoc roz­ bami — teda tými, ktoré sú v článku 16 bod 1 hodovať o takých právach a určovať ich písm. a) označené ako „konania, ktorých hranice a obmedzenia, pokiaľ ide predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na jeho — a osobnými žalobami, ktoré sa týkajú území. konaní, ktorých predmetom sú osobné práva. Toto rozlíšenie, ktoré je dobre známe vo väčšine zmluvných štátov, aj keď menej bežným pre právnikov common law,38 je v Dohovore podstatné, osobitne v článku 16 bod 1 písm. a) a bolo výslovne prijaté Súdny dvorom.39 Je potrebné definovať širší prak­ 43. V tomto zmysle je potrebné chápať tický dopad monopolu na právomoc vyplý­ základný prvok výkladu Súdneho dvora vajúceho z článku 16 bod 1 písm. a) v zmysle týkajúceho sa samostatného pojmu vecných existujúceho odôvodnenia režimu výlučnej žalôb podľa článku 16 bod 1 písm. a), podľa právomoci. ktorého „súdy zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza“, majú výlučnú právomoc len pre „žaloby, ktoré smerujú k určeniu rozsahu, obsahu, vlastníctva alebo držby nehnuteľného majetku alebo existencie iných vecných práv k nemu, a k tomu, aby držiteľom týchto práv bola zaručená ochrana výsad, ktoré vyplývajú z ich právneho 45. Toto rozlíšenie je založené na type práva, postavenia“ 37. ktoré je podstatné pre podanie žaloby. Vo „vecnej žalobe v zmysle článku 16 bod 1“ žalobca tvrdí, že „má práva, ktoré priamo 36 — Pozri rozsudok z 27. januára 2000 Dansomer (C-8/98, Zb. s. I-393, bod 38), kde Súdny dvor rozhodol, že „pravidlo výlučnej právomoci stanovené v článku 16 bod 1 písm. a) Dohovoru... je uplatniteľné na žalobu na náhradu škody kvôli 38 - Pozri COLLINS, L.: The Civil Jurisdiction and Judgments Act nedostatočnej údržbe priestorov a spôsobeniu škody na 1982, London, Butterworths, 1983, s. 78 — 79, ktorý uvádza, ubytovaní, ktoré si súkromná osoba prenajala na niekoľko­ že „pojem konania, ktorých predmetom sú vecné práva týždňovú dovolenku...". Súdny dvor bol však toho názoru, že k nehnuteľnosti a nájom nehnuteľnosti“, nezodpovedá súdy v Dánsku, kde sa nehnuteľnosť nachádzala, mali výlučnú žiadnemu existujúcemu konceptu majetkového práva právomoc podľa článku 16 bod 1 písm. a) bez ohľadu na v Spojenom kráľovstve“. Pozri v každom prípade k pojmu skutočnosť, že rozhodnutie o náhrade škody malo byť takmer vecné žaloby podľa anglického námorného práva návrhy, určite vykonané v Nemecku, kde mal nájomca bydlisko. ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Tatry (rozsudok C-406/92, Zb. s. I-5439), bod 19. 37 — Pozri rozsudok Webb, už citovaný, bod 15, a uznesenie Gaillard, už citované, bod 15 (kurzívou zvýraznil generálny 39 - Rozsudok Webb, už citovaný, bod 15, a uznesenie Gaillard, advokát). už citované, body 19 až 21.

46. Ako to často v práve býva, toto rozlíšenie 47. Naopak, podstatou vecnej žaloby je je ľahšie stanoviť, ako ho uplatniť v praxi. namiesto záväzku, ktorý by sa týkal určitého Napríklad, v prípade porovnania medzi dlžníka, vecné právo ako priama moc nad osobnou žalobou, ktorá je založená na vecou, ktorá pôsobí voči všetkým. Pokiaľ je mimozmluvnej zodpovednosti, a vecnou možné povedať, že takéto právo so sebou žalobou je rozlíšenie relatívne jednoduché. nesie povinnosť, ide len o povinnosť všetkých Podstatou žaloby vyplývajúcej zo zodpoved­ nezasahovať do tohto práva bez súhlasu nosti za delikty je povinnosť nahradiť škodu vlastníka. Podstatou vecného práva je pan­ a/alebo ukončiť škodu spôsobovanú správa­ stvo vlastníka nad vecou. Naopak, ním osoby zodpovednej za škodu. Zodpo­ v osobnom práve je to záväzkový právny vednosť za delikty je východiskom, ktorý má vzťah medzi určitými osobami. 44 za následok vznik záväzku, ktorý, ako každý iný záväzok, platí medzi určitými osobami, teda osobou zodpovednou za škodu 43 - Pozri rozsudok z 1. októbra 2002, Henkel, C-167/00, body 46 a poškodeným. Tak žaloba poškodeného, a 47.

48. Vecnou žalobou týkajúcou sa nehnuteľ­ zaviazal na náhradu spôsobenej škody na jej nosti teda žalobca uplatňuje vecné právo nehnuteľnosti. Táto žaloba bola nepochybne a domáha sa určenia jeho rozsahu alebo osobnou žalobou. Smerovala k splneniu predmetu, možných bremien, služobností záväzku zo strany Mines de Potasse vo alebo iných obmedzení tohto práva vzťahu k spoločnosti Bier, ktorého pôvodom a ochrany nehnuteľnosti proti akémukoľvek bola mimozmluvná zodpovednosť. 47 Na zásahu, ktorý je v rozpore s výsadami patria­ druhej strane — čo nebol prípad veci Mines cimi jeho právu. Naopak, osobnou žalobou de Potasse — by sa priamo týkala vymedze­ uplatňuje záväzok, ktorý ho viaže nia práv týkajúcich sa veci (teda nehnuteľ­ k žalovanému, vychádzajúc pritom nosti) a zabránenia akéhokoľvek zásahu, z určitého zdroja, napríklad zodpovednosti ktorý by nebol odôvodnený žiadnym existu­ za delikty. Právny nárok na náhradu škody júcim právom alebo výsadou k uvedenej vyplýva práve z tohto osobitného vzťahu, nie nehnuteľnosti. zo samotného vecného práva. Podľa judika­ túry Súdneho dvora na uplatnenie článku 16 bod 1 písm. a) nestačí, aby „sa žaloba týkala vecného práva k nehnuteľnosti alebo aby mala spojitosť s nehnuteľnosťou: žaloba sa musí zakladať na vecnom práve a nie na osobnom práve..."45.

I - 4572

ČEZ

51. Medzi vecnými a osobnými žalobami na žaloby, ktorá je dobre známa v Nemecku, 49 ochranu nehnuteľnosti proti zásahu však Taliansku 50 a podľa návrhu na začatie existujú veľké a podstatné rozdiely. Tieto prejudiciálneho konania takisto v Rakúsku, žaloby sú výsledkom rozdielnych starých ktorou vlastník pozemku vyhlasuje, že nie je právnych tradícií rozvinutých a ustálených zaťažený žiadnym cudzím vplyvom, ktorý by v rámci režimu mimozmluvnej zodpoved­ znamenal služobnosť, bremeno alebo obme­ nosti a vlastníckeho práva v jednotlivých dzenie jeho vlastníckeho práva. Pokiaľ sú zmluvných štátoch. takéto vecné žaloby uplatnené v osobitnom kontexte vecných práv k susediacim pozem­ kom, umožňujú určiť, či vlastnícke právo k pozemku, ktorý spôsobuje ujmu, má taký dosah, aby odôvodnilo túto ujmu a z nej vyplývajúce obmedzenie vlastníckeho práva k postihnutému pozemku.

majetku, môže vlastník požadovať, aby škodca zásah ukončil. Pokiaľ je možné obávať sa ďalších zásahov, môže vlastník podať žalobu na zabránenie zásahu; 2. nárok je vylúčený, ak je 48 - Rozsudok Reicher, už citovaný, bod 11, a uznesenie Gaillard, vlastník povinný zásah strpieť“. už citované, bod 15 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 50 - Pozri článok 949 Codice civile (taliansky občiansky zákonník) Schlosserova správa (Ú. v. ES C 59, 1979, bod 166, s. 120, upravujúci negatórnu žalobu, podľa ktorého „vlastník môže 121) v tomto ohľade uvádza, že „najdôležitejším právnym podať žalobu, ktorá sa domáha určenia neexistencie práv následkom vyplývajúcim z povahy vecného práva je, že jeho tretích osôb k veci, pokiaľ má dôvody sa obávať poškodenia vlastník je oprávnený požadovať, aby vec, ku ktorej toto právo z ich strany. V prípade poškodzovania alebo obťažovania existuje, vydal každý, kto nemá prednostné právo". môže tiež vlastník požadovať ich ukončenie“.

I - 4573

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-343/04

54. Nie je preto možné usúdiť, že pokiaľ existuje žaloba vo veci nárokov na náhradu škody spôsobenej na nehnuteľnosti alebo ukončenia takéhoto zásahu, musí nutne patriť medzi veci týkajúce sa nárokov na náhradu škody podľa článku 5 bod 3 Brusel­ ského dohovoru. To je v podstate stanovisko, ktoré v prejednávanej veci zastáva ČEZ, Spojené kráľovstvo a Komisia, s ktorým ja 56. Skutočnosťou však je, že takéto nemôžem súhlasiť. „archaické" právne pojmy práva upravujú­ ceho vecné práva a žaloby na nich založené, ktoré ukončujú zásahy do nehnuteľností, ktoré nie sú odôvodnené žiadnym pred­ nostným právom, existujú a sú veľmi dobre upravené v právnych systémoch v celej Európe. Túto základnú právnu realitu nie je možné ignorovať a jednoducho sa domnie­ vať, že všetky žaloby smerujúce k ochrane 55. Takéto stanovisko sa môže určitým nehnuteľnosti proti zásahu musia byť osob­ spôsobom zdať prirodzené väčšine právni­ nými žalobami vo veciach týkajúcich sa kov, ktorí nie sú príliš oboznámení s právom zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle Dohovoru.

57. Cieľom pravidiel upravujúcich spory ochrany takejto nehnuteľnosti v tomto štáte o právomoc v Bruselskom dohovore nie je proti zásahom z iného štátu prostredníctvom harmonizácia hmotnoprávnych režimov žalôb vyplývajúcich z práva upravujúceho zmluvných štátov zaručujúcich ochranu vecné práva len v prípade, že by žalovaný mal vlastníckych práv. Ich cieľom je „len“ zaručiť bydlisko v niektorom zmluvnom štáte jednotné rozdelenie právomoci medzi v zmysle článkov 2, 4 a 5 bod 3 Dohovoru. zmluvnými štátmi. Na tento účel článok 5 ods. 3 Dohovoru určuje právomoc rozhodo­ vať osobné žaloby na náhradu škody a/alebo na ochranu proti hroziacej škode. 55 Naopak, článok 16 bod 1 písm. a) určuje právomoc rozhodovať iný druh žaloby, ktorý v zmysle vyššie uvedeného účelu môže zahrnovať žaloby na určenie existencie obmedzení 59. Nemyslím si, že by Súdny dvor mal vlastníctva (akými sú služobnosti, bremená, takýmto spôsobom zasahovať do už zavede­ alebo zákonné obmedzenie vlastníctva, ných právnych tradícií. Na otázku, či je z ktorých môže mať prospech susediaca nevyhnutné chrániť nehnuteľnosť proti nehnuteľnosť) a na určenie akéhokoľvek zásahu zo susediacej nehnuteľnosti prostred­ neoprávneného zásahu do nehnuteľnosti. níctvom úpravy zákonných obmedzení vlast­ níckeho práva, alebo prostredníctvom práva upravujúceho občianskoprávne delikty, odpovedajú jednotlivé právne systémy rôzne. V rozsahu, v akom je účelom Dohovoru len rozdelenie právomoci medzi jednotlivé zmluvné štáty pri rešpektovaní ich rôznych hmotnoprávnych režimov vlastníctva a zodpovednosti za delikty v oblasti ochrany nehnuteľného majetku, musí výklad proces­ ných pravidiel Dohovoru a kvalifikácia žaloby v prejednávanej veci tieto odlišnosti v plnom rozsahu rešpektovať. 58. Dohovor s ohľadom na svoj účel, ktorým je určiť právomoc, musí rešpektovať inštitu­ cionálnu voľbu, aj keď nedokonalú, pre hmotnoprávnu úpravu ochrany nehnuteľ­ ného vlastníctva vykonanú právnymi systé­ mami na vnútroštátnej úrovni. Zhrnúť všetky procesné prostriedky vychádzajúce z práva upravujúceho vecné práva a žaloby na náhradu škody do kategórie vecí týkajúcich B — Kvalifikácia žaloby, akou je Immissions­ sa deliktov podľa článku 5 bod 3 Dohovoru abwehrklage by znamenalo zásah do takejto voľby. Takýto prístup by navyše znamenal, že vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v jednom zmluvnom štáte by sa mohli domáhať

61. Otázkou, na ktorú je potrebné odpove­ dať, je, či žaloba, akou je Immissionsabwehr­ 64. Podľa môjho názoru je v konečnom klage, spadá pod tento autonómny pojem dôsledku vecou vnútroštátneho súdu, aby vecnej žaloby v zmysle článku 16 bod 1 vykonal predmetnú analýzu Immissionsab­ písm. a). Toto je klasický postup kvalifikácie wehrklage, ako súčasti jeho vnútroštátneho určitého druhu žaloby, v prejednávanej veci práva. V každom prípade analýza presného Immissionsabwehrklage. Náročnosť takejto obsahu a účelu Immissionsabwehrklage, kvalifikácie, ako tomu v medzinárodnom ktoré sú nevyhnutné na určenie, či táto práve súkromnom často je, spočíva v tom, žaloba je, alebo nie je vecnou žalobou že nejde o kvalifikáciu skutočností, ale v zmysle článku 16 bod 1 písm. a), musí o kvalifikáciu žaloby podľa určitej vnútro­ hľadať odpoveď na základnú otázku tejto štátnej právnej úpravy. kvalifikácie, teda, či priamym cieľom tejto

56 — Pozri vyššie body 28 a 29 a v nich citovanú judikatúru. 57 — Pozri bod 31 a nasl.

I - 4576

ČEZ

žaloby je určiť obmedzenia vlastníctva vyplý­ 67. Každé obmedzenia, ktoré môže súd vajúce zo vzťahu medzi susediacimi pozem­ uložiť dotknutému pozemku tým, že roz­ kami. hodne, že musí škodliviny zo susediaceho pozemku strpieť, bude navyše predstavovať zvýhodnenie poskytnuté tomuto susedia- cemu pozemku, pretože mu umožní pro­ dukovať určitú úroveň škodlivín. Toto zaťa­ ženie nie je vecným bremenom. V každom prípade však bude obmedzením vlastníckeho práva k pozemku, ktoré v konečnom 65. V tomto ohľade by som poznamenal, že dôsledku zvýhodní druhý pozemok, a bude väčšina vnútroštátnych systémov pozná trvať bez ohľadu na osoby, ktoré sú právne ustanovenia, ktoré a priori ukladajú v skutočnosti vlastníkmi susediacich pozem­ zákonné obmedzenia vlastníckemu práva kov. 60 k nehnuteľnosti s ohľadom na škodliviny pochádzajúce zo susediacich pozemkov. 58

59 — Ako uvádza von BAR, C: The Common European Law of Torts, Volume I, Clarendon Press, Oxford, 1998, N. 533, 60 — Pozri v kontexte francúzskeho právneho systému, LIBCHA- s. 551, tieto ustanovenia práva upravujúceho vecné práva BER, R.: Le droit de propriété, un modèle pour la réparation „vymedzujú dve rovnaké platné „absolútneho subjektívne des troubles de voisinage. In: Mélanges Christian Mouly, práva“. Takéto pravidlá „určujú, čo vlastník smie a nesmie Paris, Litec, 1998, I, s. 421 — 423, s. 425, s. 427 a s. 438 — robiť s vlastným majetkom vo vzťahu k svojmu susedovi“. 439.

I - 4577

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-343/04

I - 4578

ČEZ

právomoci rakúskych súdov podľa článku 16 české súdy si môžu taktiež oprávnene bod 1 písm. a) žiadne osobitné problémy. 62 nárokovať výlučnú právomoc.

76. To nás teda vedie do oblasti kolidujúcich výlučných právomocí. Na prvý pohľad sa zdá, že táto nepríjemná situácia vedie k logickej 74. V prejednávanej veci však z toho absurdite. K takejto absurdite však nedochá­ dôvodu, že sa týka nehnuteľnosti v dvoch dza v každom prípade. rôznych štátoch, existujú chúlostivé dôsledky kvalifikácie Immissionsabwehrklage ako vecnej žaloby v zmysle článku 16 bod 1 písm. a). Kým rakúske súdy sa môžu domáhať výlučnej právomoci podľa článku 16 bod 1 písm. a) pre prejednávanie žalôb smerujúcich k vymedzeniu a ochrane 77. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, vecných práv k majetku na ich území, je že táto situácia, keď si rôzne súdy môžu takisto pravdou, že aj súdy Českej republiky oprávnene nárokovať výlučnú právomoc roz­ sa môžu podľa svojho vnútroštátneho práva hodovať vecné žaloby, ktoré majú rovnaký oprávnene domáhať rovnocennej výlučnej základ alebo sa dotýkajú rovnakého práv­ právomoci s ohľadom na nehnuteľnosti, neho problému, je uznaná a upravená z ktorej údajne škodliviny pochádzajú. v článku 23 Dohovoru. Toto ustanovenie stanovuje, že „tam, kde je pre určité spory daná výlučná právomoc viacerých súdom, vyhlási súd, pred ktorým sa konanie začalo neskôr, že právomoc má súd, ktorý začal prejednávať spor ako prvý“ [neoficiálny preklad].

nachádza na území dvoch rôznych štátov a je súdov obidvoch štátov vydať rozhodnutie nedeliteľný. 63 týkajúce sa celého pozemku. V dôsledku toho bolo upustené od uplatnenia článku 23, ktorého sa domáhala Komisia vo veci Scher­ rens. Tento postup Súdneho dvora je pocho­ piteľný v zmysle skutočnosti, že pozemky na území rôznych štátov, tak ako uviedol generálny advokát Mancini, „na právne účely boli rozdeliteľné na časti, a mohli tak spadať 79. Vo veci Scherrens sa Súdny dvor do právomoci rôznych vnútroštátnych nepriamo zaoberal problémom uplatniteľ- súdov“ 66. nosti článku 23. 64 V danej veci pán Scher­ rens tvrdil, že je nájomcom jediného poľnohospodárskeho pozemku nachádzajú­ ceho sa v Holandsku (asi dvanásť hektárov) a o sedem kilometrov ďalej v Belgicku (päť hektárov). S týmto tvrdením nesúhlasili prenajímatelia. Pán Scherrens začal vo veci oddelených častí pozemku samostatné kona­ nia v Holandsku a Belgicku a Súdnemu dvoru bola položená otázku, či majú súdy každého štátu výlučnú právomoc rozhodovať spory týkajúce sa pozemkov na území tohto štátu. Súdny dvor rozhodol, že „článok 16 bod 1 Dohovoru sa musí vykladať tak, že v spore o existenciu nájmu nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v dvoch zmluvných štátoch, majú výlučnú právomoc v prípade časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa 81. Ak sú však obidve nehnuteľnosti neroz­ v každom zmluvnom štáte súdy tohto deliteľné z právnych dôvodov, je existencia štátu“ 65. kolidujúcich výlučných právomocí nielen jasná, aj keď výnimočná, ale navyše vyžaduje také jednoduché riešenie, aké je poskytnuté v článku 23. V tejto súvislosti postačí, ak sa budeme zaoberať len klasickou situáciou sporu o existenciu alebo rozsah vecného bremena medzi dvomi susediacimi nehnu­ teľnosťami na území dvoch rôznych štátov. 80. Toto riešenie sa v praxi vyhlo uznaniu Vlastník panujúceho pozemku tvrdí, že jeho existencie kolidujúcich výlučných právomocí pozemok má prospech z práva prechodu (napríklad na účel prístupu na verejnú pozemnú komunikáciu) cez susediaci poze- 63 — Pozri všeobecne k problémom právnych sporov týkajúcich sa pozemkov na území rôznych štátov NIBOYET, J.: Les conflits de lois relatifs aux immeubles situés aux frontières des États (frontières internationales et interprovinciales). In: Revue de droit international et de législation comparée, 1933, s. 468. 66 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo veci Schrrens, bod 3 na s. 3799. Toto riešenie samozrejme 64 — Pozri osobitne bod 3 návrhov, ktoré predniesol generálny obsahuje nevýhody v tom rozsahu, že obidva súdy by mohli advokáta Mancini (rozsudok zo 6. júla 1988, 158/87, vydať vecne protichodné rozhodnutia, pokiaľ ide o hlavný Zb. s. 3799). problém analyzovaný v danej veci, teda existenciu nájomnej 65 — Rozsudok Schrrens, už citovaný, body 13 a 16. zmluvy.

83. V prejednávanej veci priamo nejde o vecné bremená. V rozsahu, v akom pre­ 67 - Pozri nedávne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát jednávaná žaloba smeruje k určeniu obme­ Ruiz-Jarabo Colomer 6. septembra 2005 vo veci Staubitz- -Schreiber (rozsudok C-1/04, Zb. S. I-701), bod 70 a nasl.), dzení vlastníckeho práva, ktoré nie je možné v ktorom sa v bode 72 uvádza, že „forum shopping“ chápať bez vymedzenia rozsahu vlastníckeho „predstavuje len optimalizáciu procesných možností, ktorá je výsledkom existencie kolidujúcich právomocí, na ktorej nie práva k susediacemu pozemku, je však je nič neprípustného“.

I - 4581

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-343/04

88. Úprava, podľa ktorej je vlastník nehnu­ 69 - Pozri, pokiaľ ide o toto rozlíšenie, ktoré celkom nezodpovedá teľnosti chránený pred zásahmi do svojho už opísanému tradičnému rozlíšeniu medzi vecnými vlastníctva a je oprávnený požadovať a osobnými žalobami, CALABRESI, G., a MELAMED, A.: Property Rules, Liability Rules, and Inalienability: One View o vydanie súdneho príkazu na ukončenie of the Cathedral. In: Harvard Law Review, Volume 85, 1972, s. 1089, najmä s. 1092. takéhoto zásahu, znamená prijatie „property 70 — Pozri POSNER, R.: Economic Analysis of Law, 5. vydanie, 1998, Aspen Publishing, New York, s. 68 - 71, kde sa uvádza, že liability rule by sa malo uplatniť, pokiaľ sú transakčné náklady vysoké, a property rule, pokiaľ sú takéto náklady nízke. Transakčné náklady budú vysoké, pokiaľ škodlivé 68 — Už citovaný, body 24 a 25. Pozri tiež rozsudky z 11. januára účinky pochádzajúce z jedného pozemku v jednom štáte 1990, Dumez France a Tracoba, C-220/88, Zb. s. I-49, bod 10; ovplyvňujú veľa rôznych pozemkov a osôb v inom štáte. Bude zo 7. marca 1995, Shevill a i., C-68/93, Zb. s. I-415, body 20 tomu tak, ak ten, kto podľa property rule spôsobuje a 33; z 19. septembra 1995, Marinari/Lloyds Bank a i., znečistenie, bude musieť „kúpiť“ „právo znečisťovať“ od C-364/93, Zb. s. I-2719, bod 11, a z 5. februára 2004, DFDS každého dotknutého vlastníka nehnuteľnosti, aby mohol Torline, C-18/02, Zb. s. I-1417, bod 40. pokračovať vo svojej činnosti.

I - 4582

ČEZ

92. Ak je priznaná právomoc rozhodovať o obmedzeniach vlastníctva a/alebo o zodpovednosti za delikty so zreteľom na škodliviny týkajúce sa nehnuteľnosti nachá­ dzajúcej sa v dvoch rôznych štátoch, kaž­ dému z obidvoch súdov vznikne v každom prípade problém externalizácie nákladov z jedného štátu do druhého. Napríklad, pokiaľ by súdom, ktorý bude mať nakoniec právomoc rozhodovať o celej záležitosti, 90. Najlepšou cestou pri riešení problémov pretože začal konania ako prvý, bol súd, medzinárodnej právomoci, pokiaľ nastanú kde sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť, medzi zmluvnými štátmi, podľa Dohovoru mohol by rozhodovať bez toho, aby bral do v takých veciach, ako je táto, je práve úvahy náklady a prospech zo znečistenia spojenie právomoci pre veci týkajúce sa v štáte, z ktorého znečistenie pochádza, ale zodpovednosti za delikty s právomocou pre len náklady spôsobené škodlivinami vo vecné žaloby. Pokiaľ sa dva susediace svojom vlastnom štáte. Toto nebezpečenstvo pozemky nachádzajú v rôznych zmluvných štátoch, mali by podľa môjho názoru mať obidva súdy možnosť požadovať výlučnú právomoc na to, by skúmali zákonné obme­ 71 — Pozri rozsudok z 8. novembra 1987, Gubisch Machinenfa­ brik/Palumbo (144/86, Zb. s. 4861, bod 8), a rozsudok Tatry dzenia vlastníctva nehnuteľností nachádzajú­ (už citovaný, bod 32), ktoré uvádzajú, že dôvodom týchto cich sa na ich území. Obidva budú tiež ustanovení je „zabrániť súbežným konaniam pred súdmi rôznych zmluvných štátov a vyhnúť sa rozporom medzi považované aj za majúce právomoc skúmať rozhodnutiami, ktoré by z toho mohli vyplynúť“.

93. V tomto ohľade duch koordinácie a spolupráce, ktorým sa nesie Dohovor, zvýrazňuje v cezhraničnej úlohe, ktorú zohrávajú vnútroštátne súdy, význam dôvery. Toto je osobitne dôležité práve v kontexte prípadov cezhraničných škodlivín týkajúcich sa nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v rôznych štátoch. V takýchto prípadoch musia vydané rozhodnutia brať osobitne do úvahy cezhraničnú povahu situácie. To znamená, že vnútroštátne súdy, ktoré majú právomoc rozhodovať o cezhraničných situ­ 95. V kontexte sporov týkajúcich sa cezhra­ áciách podľa pravidiel Dohovoru, majú ničných škodlivín sa musia tieto povinnosti osobitné povinnosti vyplývajúce vziať do úvahy najskôr pri výbere najvhod­ z cezhraničnej povahy veci, osobitne preto, nejšieho právneho prostriedku. Pokiaľ vnú­ aby sa vyhli riziku exteranlizácie nákladov, troštátny právny systém umožňuje ochranu tak ako to bolo uvedené vyššie. nehnuteľného majetku na základe „property rule“ alebo „liability rule“, môže byť pre takúto voľbu relevantný cezhraničný rozmer veci a možná náročnosť vypracovania analýzy nákladov a prospechu. Po druhé rovnaká snaha o zohľadnenie cezhraničnej povahy situácie môže byť relevantná pri hľadaní rovnováhy všetkých prvkov relevantných pre vypočítanie výšky náhrady škody alebo 94. Takéto povinnosti vyplývajú po prvé posúdenia nebezpečenstva v prípade, že by z existencie obmedzení, pokiaľ ide ku škode mohlo dôjsť. o uznávanie rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s verejným poriadkom právnych systémov, v ktorých sa o uznanie žiada. 72 Ak 73 — Prejednávaná vec sa týka Dohovoru a nie nariadenia Rady sa rozhodnutie zaoberá takou cezhraničnou (ES) č. 44/2001, prima facie však nevidím dôvod, prečo sa nedomnievať, že vnútroštátne súdy, ktorým je na základe tohto nariadenia priznaná právomoc, konajú v rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, a teda podliehajú všeobec­ ným zásadám práva Spoločenstva. V tomto kontexte ide predovšetkým o zásady proporcionality, zákazu diskriminácie 72 — Pozri článok 27 bod 1 Dohovoru. a zásadu účinnej súdnej ochrany.