C-344/04

I - 409

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

vyplývajúcu z omeškania, ako je uvedená z 13. mája 2002, ktorým sa mení a dopĺňa v článku 19, na 4150 zvláštnych práv nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 čerpania na každého cestujúceho. Článok 22 o zodpovednosti leteckého dopravcu ods. 5 stanovuje, že toto obmedzenie sa v prípade nehôd,5 nahrádza článok 3 naria­ nepoužije, ak škoda vznikla v dôsledku činu denia č. 2027/97 takto: alebo opomenutia dopravcu vykonaného s úmyslom spôsobiť škodu alebo bezohľadne s vedomím, že táto škoda môže pravdepo­ dobne vzniknúť.

„1. Zodpovednosť leteckého dopravcu spo­ ločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa 5. Článok 29 nazvaný „Základ pre nárok" riadi všetkými ustanoveniami Montrealského znie takto: dohovoru, relevantnými pre takú zodpoved­ nosť".

„Pri preprave cestujúcich, batožiny a nákladu môže byť podaná akákoľvek žaloba na náhradu škody, akokolVek podložená, či už 7. Článok 1 ods. 10 nariadenia č. 889/2002 na základe tohto dohovoru, alebo na základe pridáva do nariadenia č. 2027/97 prílohu, zmluvy, alebo deliktu, alebo inak, za pod­ ktorá okrem iného obsahuje tieto ustanove­ mienok a obmedzení zodpovednosti, ktoré nia pod nadpisom „Meškanie pri preprave sú stanovené v tomto dohovore, bez toho, cestujúcich": aby bola dotknutá otázka, kto sú osoby oprávnené podať žalobu a aké sú ich práva. V prípade takej žaloby nemožno získať náhradu trestnú, náhradu s prísnou pokutou alebo náhradu inej nenahraditeľnej škody".

„V prípade meškania pri preprave cestujú­ ceho je letecký dopravca zodpovedný za škody, pokiaľ neuskutočnil všetky náležité Nariadenie č. 889/2002 opatrenia aby sa škode vyhol, alebo pokiaľ bolo nemožné uskutočniť také opatrenia. Zodpovednosť za meškanie cestujúceho je limitovaná na 4 150 SDR (približná čiastka v miestnej mene)."

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, c) príslušní cestujúci majú právo na ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď náhradu od prevádzkujúceho leteckého boli prijaté všetky primerané opatrenia. dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

4. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či i) neboli informovaní o zrušení letu a kedy bol cestujúci informovaný aspoň dva týždne pred plánovaným o zrušení letu, spočíva na prevádzkujú­ časom odletu; alebo com leteckom dopravcovi."

I -411

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

9. Článok 6 nariadenia č. 261/2004 nazvaný ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas „Meškanie" uvádza: odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 pism. b) a článku 9 ods. 1 pism. c); a

„1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

b) 400 EUR v prípade všetkých letov c) o štyri hodiny v súvislosti s letmi, ktoré v rámci spoločenstva nad 1 500 km nespadajú pod písmená a) alebo b), a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;

prevádzkujúci letecký dopravca môže cestu­ júcim znížiť náhradu podľa odseku 1 o 50 %. c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

3. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým pre­ vodom, bankovým príkazom alebo šekom Pri stanovení vzdialenosti je základom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci v cestovných poukážkách a/alebo inými kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, službami. príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

4. Vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa 2. Keď sa cestujúcim ponúkne presmerova­ merajú metódou ortodromickej dráhy." nie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:

11. Podľa článku 8 nariadenia č. 261/2004:

b) presmerovaním za porovnateľných pre­ pravných podmienok na ich konečné „1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; cestujúcim sa bezplatne ponúkne: alebo

a) jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času c) presmerovaním za porovnateľných pre­ čakania; pravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpo­ kladu voľných miest.

b) hotelové ubytovanie v prípadoch:

2. Odsek 1 písmeno a) sa uplatňuje aj pri cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou práva na náhradu, ak také práva vzniknú podľa smernice 90/314/ — keď je nutný pobyt jednu noc alebo EHS. viac nocí, alebo

3. Keď v prípade, že je miesto, mesto alebo — keď je nutný pobyt dodatočný región obsluhované niekoľkými letiskami k pobytu, ktorý predpokladal cestu­ a prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne júci;

I - 414

3. Pri uplatňovaní tohto článku prevádzku­ 14. Zastávajúc názor, že tvrdenia žalobcov sú júci letecký dopravca musí venovať osobitnú prijateľné, a teda nie nedôvodné, High Court pozornosť potrebám osôb so zníženou rozhodol položiť Súdnemu dvoru sedem pohyblivosťou a akýmkoľvek osobám, ktoré prejudiciálnych otázok, ktoré mu predložili ich sprevádzajú ako aj potrebám nesprevá­ žalobcovia s cieľom spochybniť platnosť dzaných detí." nariadenia č. 261/2004. Keďže ministerstvo dopravy spochybnilo účelnosť položenia šies­ tich z týchto otázok, pretože podľa neho nevzbudzujú vážnu pochybnosť o platnosti uvedeného nariadenia, High Court chcel vedieť, akú podmienku je nutné splniť alebo akú hranicu je nutné prekročiť, aby vznikla povinnosť predložiť Súdnemu dvoru otázku III — Skutkový stav, konanie a préjudi­ o platnosti aktu Spoločenstva na základe ciáble otázky článku 234 druhého odseku ES. Za týchto okolností položil vnútroštátny súd Súdnemu dvoru tieto préjudiciáble otázky:

13. International Air Transport Association (Medzinárodná organizácia leteckých dopravcov; ďalej len „IATA"), ktorá zastupuje záujmy 270 leteckých spoločností zo 130 štátov, ktoré prepravujú 98 % cestujúcich na „1. Je článok 6 nariadenia č. 261/2004 pravidelných medzinárodných leteckých lin­ neplatný z dôvodu, že je nezlučiteľný kách, a European Low Fares Airline Asso­ s Montrealským dohovorom z roku ciation (Európske združenie nízkonáklado- 1999 a predovšetkým s jeho článkami vých leteckých spoločností; ďalej len 19, 22 a 29, a ovplyvňuje táto okolnosť „ELFAA"), združenie založené v januári (v spojitosti so všetkými ostatnými 2004, ktoré zastupuje záujmy 10 európskych relevantnými skutočnosťami) platnosť nízkonákladových leteckých spoločností nariadenia ako celku?

4. Sú články 5 a 6 nariadenia č. 261/2004 neplatné (úplne alebo čiastočne) z dôvodu, že nie sú odôvodnené alebo že sú nedostatočne odôvodnené, 7. Je článok 7 nariadenia nulitný alebo a v prípade kladnej odpovede na túto neplatný (úplne alebo čiastočne) otázku, ovplyvňuje táto neplatnosť z dôvodu, že uloženie zodpovednosti (v spojitosti so všetkými ostatnými vopred stanovenej v prípade zrušenia relevantnými skutočnosťami) platnosť letov z dôvodov, na ktoré sa nevzťahuje nariadenia ako celku? zbavenie zodpovednosti založené na mimoriadnych okolnostiach, je diskri­ minačné, nezodpovedá podmienkam proporcionality vyžadovaným pre akú­ koľvek činnosť Spoločenstva, alebo z dôvodu, že nie je dostatočne odôvod­ 5. Sú články 5 a 6 nariadenia č. 261/2004 nený, a v prípade kladnej odpovede na neplatné (úplne alebo čiastočne) túto otázku, ovplyvňuje táto neplatnosť z dôvodu, že nie sú v súlade so zásadou (v spojitosti so všetkými ostatnými proporcionality platnej pre každú čin­ relevantnými skutočnosťami) platnosť nosť Spoločenstva, a v prípade kladnej nariadenia ako celku?

I - 416

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A l.

8. Pokiaľ vnútroštátny súd povolil, aby 18. V každej situácii má dopravca určité pred tento vnútroštátny súd bola poda­ povinnosti: ná žaloba, ktorá nastoľuje otázky o platnosti ustanovení aktu Spoločen­ stva, ktoré tento súd nepovažuje za neobhájiteľné a nedôvodné, existujú nejaké zásady práva Spoločenstva týka­ júce sa kritéria alebo hranice, ktoré je vnútroštátny súd povinný uplatniť pri rozhodovaní o tom, či predloží Súd­ — v prípade odmietnutia nastúpenia do nemu dvoru tieto otázky na základe lietadla: náhradu (článok 7), presmero­ článku 234 druhého odseku ES?" vanie/úhradu (článok 8) a starostlivosť (článok 9),

tak, aby mohli cestujúci tieto prava účinne — procesné vady (zmena a doplnenie uplatňovať.6 Tieto informácie musia obsa­ článku 5 nariadenia je v rozpore hovať kontaktné údaje o orgáne poverenom s konaním upraveným v článku 251 ES), úlohou zabezpečovať a dohliadať nad všeo­ becným dodržiavaním nariadenia leteckými dopravcami. 7

— neexistencia právnej istoty a neprimerané odôvodnenie, 20. Navyše tieto povinnosti voči cestujúcim nesmú byť obmedzené alebo obídené, najmä výnimkami alebo obmedzujúcimi ustanove­ niami v prepravnej zmluve. 8

— porušenie zásady proporcionality,

21. Tvrdenia žalobcov v spore vo veci samej sa netýkajú platnosti článku 4 a povinnosti leteckých dopravcov poskytnúť cestujúcim, ktorým bolo odmietnuté nastúpenie do lietadla, náhradu alebo pomoc, ale povinností — porušenie zásady zákazu diskriminácie, poskytnúť náhradu, úhradu alebo presmero­ vať a poskytnúť starostlivosť cestujúcim na leteckých linkách v prípade zrušenia a meškania, ktoré sú upravené článkami 5 a 6. — platenie náhrady pevnou sumou je neprimerané, diskriminačné a chýbajú mu primerané dôvody.

22. V krátkosti, dôvody žalobcov na napad­ nutie platnosti sú:

O prvej otázke (nesúlad s Montrealským dohovorom) — nesúlad medzi článkom 6 nariadenia a Montrealským dohovorom,

26. Také zbavenie sa zodpovednosti je upra­ vené v Montrealskom dohovore. Podľa ich názoru z článku 29 vyplýva, že v prípade leteckej dopravy cestujúcich podlieha každá žaloba na náhradu škody, akokoľvek je dôvodná, p o d m i e n k a m uvedeným 30. Na pojednávaní sa IATA a ELFAA ďalej v dohovore. Teda, hocijaké ustanovenie vyjadrovali k pripomienkam predloženým o škode spôsobenej meškaním pri leteckej Parlamentom, Radou a Komisiou. Uvádzajú, doprave cestujúcich musí byť v súlade že argumenty inštitúcií Spoločenstva sú s článkami 19 a 22 dohovoru. založené na zužujúcom výklade pojmu

I -419

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

„škod[a] spôsoben[á] omeškaním" tenciu škody (nariadenie č. 261/2004). 10 v článku 19 Montrealského dohovoru. Nesú­ Podľa ich názoru je toto rozlíšenie uskutoč­ hlasia tiež s argumentmi, že dohovor iba nené inštitúciami dosť zmätočné. Ničí jedno­ čiastočne harmonizuje určité pravidlá. duchosť a jasnosť, na ktorú poukazuje

odôvodnenie

č. 12 nariadenia č. 2027/97, zmeneného a doplneného nariadením č. 889/2002, ničí vyvážený systém upravený Montrealským dohovorom a jasne uvedený dohovor porušuje. Podľa ich názoru je náhrada za neexistenciu škody iný výraz pre nenahraditeľnú škodu. Ak je to tak, článok 6 nariadenia č. 261/2004 je v rozpore s článkom 29 Montrealského dohovoru a s článkom 3 nariadenia č. 2027/97 v znení zmien a doplnení, zbavujúc dopravcu akejkoľvek zodpovednosti za uskutočnenie takých platieb.

10 — V uvedenom ohľade poukazujú na definíciu ,,osob[y] oprávnen[ej] na kompenzáciu" v nariadení č. 2027/97 9 — Žalobcovia poukazujú na rozsudky z 12. marca 2002, Leitner v znení zmien a doplnení a znenie článku 15 nariadenia (C-168/00, Zb. s. I-2631), a z 10. marca 2005, easyCar č. 261/2004, ktoré sa zaoberá dodatočnou náhradou. Zatiaľ (C-336/03, Zb. s. I-1947). Z rozsudku vo veci easyCar vyplýva, čo je pravdou, že v anglickej a francúzskej verzii oboch že odchýlky z pravidiel o ochrane spotrebiteľa by mali byt' nariadení je používané slovo „compensation", respektíve vykladané zužujúco. Žalobcovia argumentujú na základe veci „indemnisation", v iných jazykových verziách, ako sú naprík­ Leitner, že pojem škody zahŕňa nemajetkovú ujmu a že to isté lad nemecká (Schadenersatzberechtigte, zusätzliche Aus­ by malo platiť pre pojem škody v kontexte článku 19 gleichsleistung) a holandská (schadevergoedingsgerechtigde; Montrealského dohovoru a v kontexte nariadenia č. 2027/97. aanvullende compensatie) verzia, je rozdiel viac zvýraznený.

I-420

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

1 1 — Pozri rozsudky z 30. apríla 1974, Haegeman, 181/73, Zb. s. 449, a z 26. októbra 1982, Kupľerberg, 104/81, Zb. s. 3641. 12 — Pozri článok 18 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. 36. Nasledujúce články, počnúc článkami 20 Článok 18 zakotvuje zásadu dobrej viery obyčajoveho medzinárodného práva stanovujúc, że: „štát je povinný zdržať až 28 sa zaoberajú rozličnými otázkami, sa konania, ktorý by mohlo mariť predmet a účel zmluvy, ak: a) podpísal zmluvu alebo vymenil listiny tvoriace zmluvu okrem iného obmedzeniami zodpovednosti, s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, kým jasne ako je obmedzenie zodpovednosti dopravcu neprejavil úmysel, že sa nehodlá stať jej zmluvnou stranou; alebo b} v období, ktoré predchádza nadobudnutiu platnosti na 4 150 zvláštnych práv čerpania pre zmluvy, vyjadril svoj súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, a to za podmienky, że nadobudnutie platnosti zmluvy nie je každého cestujúceho v prípade meškania neprimerane oddafované". s dopravou cestujúcich.

I - 421

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-344/04

37. Ďalej článok 29 stanovuje, že akákoľvek 40. Okrem občianskoprávnej zodpovednosti žaloba na náhradu škody podaná na súd má leteckého dopravcu podľa Montrealského podliehať podmienkam a takým obmedze­ dohovoru a práva Spoločenstva za škody niam, ktoré sú stanovené v dohovore. Článok spôsobené meškaním obsahuje nariadenie 33 určuje, ktoré súdy majú právomoc konať, č. 261/2004, napadnuté nariadenie, kon­ a uvádza, že procesné otázky sa majú riadiť krétne povinnosti leteckého dopravcu právom súdu, ktorý vec prejednáva. Ďalej v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, článok 35 upravuje dvojročnú lehotu na zrušenia a meškania. podanie žaloby.

I - 422

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

nost' leteckých dopravcov v prípade škody a škodou, posúdenie sumy škody a toho, či sa spôsobenej meškaním a následné žaloby na dopravca môže zbaviť zodpovednosti, alebo náhradu škody, ktoré môžu na súdy podať nie. Tieto úvahy sú pre vec dôležité vtedy, jednotliví cestujúci. Táto harmonizácia sa keď je (jednému z) príslušných súdov (ktoré však nevzťahuje na všetky aspekty, ktoré sa majú na mysli v článku 33 dohovoru) môžu nastať v prípade meškania. podaná žaloba (na náhradu škody).

44. Ako poznamenali Komisia a Rada, Mon­ trealský dohovor upravuje typy nárokov, ktoré by mohli byť vznesené na súdoch 47. Tieto úvahy nie sú relevantné v kontexte v prípade škody spôsobenej meškaním. článku 6 nariadenia. Cieľom článku 6 je V uvedenom ohľade článok 29 dohovoru chrániť cestujúcich tým, že zaväzuje doprav­ odkazuje na ,,ak[úkoľvek] žalob[u] na cov, aby poskytli starostlivosť a pomohli náhradu škody", ale nie na „akúkoľvek žalobu uviaznutým cestujúcim, bez ohľadu na to, či týkajúcu sa meškania". došlo k škode. Nie je nevyhnutné preukazo­ vať žiadnu škodu a akékoľvek zavinenie na strane leteckého dopravcu nie je na tento účel rozhodné. V dôsledku toho neexistuje ani potreba zbavovania sa zodpovednosti.

45. Teda čo sa týka žaloby na náhradu škody v prípade meškania, Montrealský dohovor je vyčerpávajúci, ale nebráni opatreniam nevzťahujúcim sa na ,,žalob[u] na náhradu škody". Napríklad dohovor nevylučuje opat­ renia, ktoré leteckým dopravcom ukladajú určité minimálne požiadavky v prípade slu­ 48. Povinnosť poskytnúť minimum služieb žieb, ktoré musia poskytnúť počas meškania. počas meškania, a teda ochrana priznaná cestujúcim, predstavuje pravidlá verejno­ právnej povahy.

škody podľa článku 19 Montrealského doho­ 52. Navyše verejnoprávna povaha povinností voru na jednom z príslušných súdov zmie­ uložených leteckým dopravcom nariadením nených v článku 33 dohovoru. Článok 12 č. 261/2004 je ďalej zvýraznená, ako na to nariadenia takéto prípadné nároky na tiež poukázal Parlament, skutočnosťou, že náhradu škody zachováva. mechanizmus uplatňovania je odlišný. Podľa nariadenia musí každý členský štát určiť orgán zodpovedný za uplatňovanie nariade­ nia a ,,[t]ento orgán prijme podľa potreby opatrenia potrebné na zabezpečenie rešpek­ tovania práv cestujúcich". Ak letecký dopravca nesplní svoje povinnosti podľa nariadenia, a teda odoprie cestujúcim ich oprávnenia, cestujúci môžu podať na uve­ dený orgán sťažnosť. Okrem toho musia členské štáty ako záložné opatrenie tiež 50. Podľa môjho názoru je jasné, že povin­ zabezpečiť, aby bol v účinnosti účinný, nosti uložené leteckým dopravcom člán­ primeraný a odradzujúci sankčný mechaniz­ kom 6 nie sú v rozpore s Montrealským mus. dohovorom. Montrealský dohovor a nariadenie č. 2027/97 na jednej strane a nariadenie č. 261/2004 na druhej strane majú úplne odlišnú povahu. Ako sme videli vyššie, Montrealský dohovor sa zaoberá právom konkrétneho cestujúceho podať na súd žalobu na náhradu škody spôsobenej mu 53. Navyše cestujúci môže začať súdne meškaním, čo je situácia riadiaca sa medzi­ konanie, ak dopravca nesplní svoje povin­ národným právom súkromným, zatiaľ čo nosti vyplývajúce mu z verejného práva. cieľom článku 6 nariadenia je zaviesť pre Cieľom takého nároku je zjavne donútiť leteckého dopravcu určité povinnosti, a tým leteckých dopravcov dodržiavať ich povin­ zároveň vytvoriť pre všetkých cestujúcich nosti bez ohľadu na to, či cestujúci utrpel právo na poskytnutie okamžitej starostlivosti škodu v dôsledku tohto porušenia povin­ a pomoci počas meškania. ností. Inými slovami, predmet žaloby a povinnosti dopravcu sú totožné.

59. Rada, Parlament, Komisia a vláda Spoje­ ného kráľovstva zastávajú názor, že Zmiero­ vací výbor svoje právomoci neprekročil. 56. V zásade tvrdia, že Zmierovací výbor Podľa ich názoru znenie článku 251 ods. 4 nemôže pozmeniť žiadne ustanovenie navr­ nepodporuje zužujúci názor IATA a ELFAA. hovaného opatrenia okrem prípadu, ak sa predtým Parlament a Rada vo veci v druhom čítaní nezhodli. V tomto ohľade poukazujú na jasné znenie článku 251 ods. 4 ES, ktoré stanovuje, že Zmierovací výbor sa má zaoberať spoločnou pozíciou na základe Posúdenie zmien a doplnení navrhnutých Parlamen­ tom. Tiež tvrdia, že iný výklad znamená implicitné priznanie právomoci výboru, čo by podkopało inštitucionálnu rovnováhu legislatívneho procesu a vytvorilo by väčší demokratický deficit, ako je deficit, ktorý mal 60. V rámci spolurozhodovania dochádza článok 251 v úmysle odstrániť. k uchyleniu sa k postupu vedenému Zmie-

I - 425

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

67. Návrh Komisie prechádza v Parlamente prvým čítaním, či už so zmenami a doplneniami, alebo bez nich. Je prijímaný väčšinou poslancov zúčastňujúcich sa hlaso­ 63. Začnem stručným náčrtom článku 251 vania. ES.

64. Spolurozhodovací postup zavedený 68. Ak Parlament prijme zmeny a doplnenia, Maastrichtskou zmluvou a zmenený Komisia poskytne svoje stanovisko a pošle ho a doplnený Amsterdamskou zmluvou, pri­ spolu so (zmeneným a doplneným) návrhom

I-426

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

Rade. Ak Rada schváli všetky zmeny prijať všetky zmeny a doplnenia, potom sa a doplnenia Parlamentu alebo ak Parlament začne zmierovací postup. Toto uskutoční nenavrhne žiadne zmeny a doplnenia, Rada predseda Rady po dohode s predsedom môže akt prijať. Inak Rada uzavrie svoje prvé Parlamentu. čítanie tým, že prijme tzv. spoločnú pozíciu.

71. Zmierovanie je treťou a poslednou fázou spolurozhodovacieho postupu.

74. Pokiaľ Zmierovací výbor spoločný text a to vyvíjaním akýchkoľvek užitočných pod­ neschváli, navrhovaný akt sa považuje za netov, napríklad spisovaním kompromisných neprijatý. Teda predchádzajúcou podmien­ návrhov 15 , konajúc nestranne. kou na konečné schválenie je schválený spoločný text Zmierovacieho výboru, inak povedané, spoločný text schválený zástup­ cami Európskeho parlamentu (hlasujúcimi väčšinou hlasov) a zástupcami Rady (hlasu­ júcimi kvalifikovanou väčšinou) v rámci tohto výboru.

77. Tento krátky náčrt jasne ukazuje, že podstatnou črtou spolurozhodovacieho p o s t u p u je r o v n o p r á v n o s ť Rady a Parlamentu. Parlament je v priamom dialógu s Radou a naopak. Obe vetvy zákonodarnej moci sa musia dohodnúť na 75. Pokiaľ existuje schválený spoločný text, legislatívnom návrhu Komisie. Zo samotnej Parlament (hlasujúci absolútnou väčšinou povahy postupu vyplýva, že politické názory odovzdaných hlasov) spoločne s Radou (hla­ Rady a Parlamentu nie sú vždy totožné. sujúcou kvalifikovanou väčšinou) majú Zmierovací postup, v ktorom obe vetvy posledné slovo. Iba ak obaja zákonodarcovia zákonodarnej moci môžu preskúmať, či je súhlasia, akt je považovaný za schválený. možné nájsť spoločné stanoviská prijateľné pre obe inštitúcie, je preto zásadný. 16

81. Raison d'être zmierovacieho postupu je zabrániť tomu, aby sa spolurozhodovací 85. V skratke: je pravdou, že článok 251 postup dostal v prípade odlišností ods. 4 vyžaduje, aby sa výbor zaoberal v názoroch medzi Radou a Parlamentom do spoločnou pozíciou na základe zmien slepej uličky spôsobilej poškodiť záujmy a doplnení navrhnutých Európskym parla­ Spoločenstva. mentom; to však neznamená, že výbor môže posudzovať iba ustanovenia navrhovaného opatrenia, v ktorých sa Parlament a Rada nezhodujú, alebo že ustanovenie spoločnej pozície, ktoré Parlament v druhom čítaní nezmenil ani nedoplnil, musí byť prijaté v nakoniec prijatom texte bez obmeny. 82. Snaha o dosiahnutie dohody v sebe Uvedený výsledok by bol v rozpore s cieľom nevyhnutne zahŕňa robenie kompromisov. zmierovacieho postupu samotného, kon­ Aby sa dosiahol kompromis, môže byť krétne nájsť spoločné stanoviská pre obe nevyhnutné opätovne zvážiť ustanovenia, vetvy zákonodarnej moci. Taký výklad by tiež ktoré predtým nespôsobovali nezhody. Ďalej prekážal Komisii pri výkone jej nestrannej dohodnutá zmena a doplnenie môžu vyvolať úlohy sprostredkovateľa. ďalšiu zmenu a doplnenie, aby sa zabezpe­ čilo, že opatrenie ako celok bude po prijatí súdržné.

86. Je tiež jasné, že rozsah právomocí 83. Pružnosť ponúkaná znením článku 251 Zmierovacieho výboru nie je neobmedzený. ods. 4 ES sa tiež odráža v konštruktívnej Po prvé, logickým východiskovým bodom

I - 429

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-344/04

pre hľadanie dohody je pretrvávajúca ods. 4 ES nestanovuje, že výbor môže nezhoda medzi Radou a Európskym parla­ posudzovať iba ustanovenia, o ktorých neexis­ mentom. Po druhé rozsah pôsobnosti navr­ tuje zhoda, alebo že akékoľvek ustanovenie hovaného opatrenia nesmie byť podstatne spoločnej pozície, ktoré Parlament nezmenil zmenený. ani nedoplnil v druhom čítaní, musí byť prijaté bez zmeny v nakoniec prijatom texte.

91. IATA a ELFAA poukázali na judikatúru, v ktorej Súdny dvor rozhodol, že porušenie 89. Z vyššie uvedených dôvodov je jasné, že pravidiel Zmluvy alebo sekundárnych práv­ zužujúci výklad žalobcov v spore vo veci nych predpisov o rozhodovacích procesoch samej by mohol vážne prekážať dosiahnutiu Spoločenstva, ktorých cieľom je zabezpečiť dohody. Žiadna opora pre ich názor sa rovnováhu inštitúcií Spoločenstva, predsta­ nenachádza ani v znení článku 251 ods. 4 vuje porušenie podstatnej procedurálnej ES, ani v raison d'être zmierovacieho požiadavky a že úloha Parlamentu postupu. Článok 251 ods. 4 ES vyžaduje, v rozhodovacom procese odráža základný aby sa výbor ,,zaober[al] spoločnou pozíciou demokratický princíp. Argumentujú na na základe zmien a doplnkov navrhnutých základe rovnováhy inštitúcií, že úloha Zmie­ Európskym parlamentom". Slová „na rovacieho výboru musí byť pri zmenách základe" presne naznačujú, že tieto zmeny a doplneniach navrhovaných Parlamentom a doplnenia nie sú pre výbor záväzné. Tieto obmedzená na hľadanie kompromisu. Ďalej zmeny a doplnenia by mali byť iba východi­ podľa ich tvrdenia novelizačná právomoc skovým bodom pre rokovania v kontexte Zmierovacieho výboru podkopáva výlučné zmierovacieho postupu. Preto článok 251 právo zákonodarnej iniciatívy Komisie.

I-430

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

17 — V tomto kontexte poukazujú okrem iného na rozsudky z 29. októbra 1980, Roquette Frères/Rada, 138/79, Zb. s. 3333; z 29. októbra 1980, Maizena/Rada, 139/79, Zb. s. 3393: zo 16. júla 1992, Parlament/Rada, C-65/90, 97. Mimochodom poznamenávam, že čle­ Zb. s. I-4593; z 5. júla 1995, Parlament/Rada, C-21/94, Zb. s. I-1827. a z 10. júna 1997, Parlament/Rada, C-392/95, novia Rady, ktorí nezastupujú Radu ako Zb s. I-3213. inštitúciu, ale vyjadrujú svoj názor ako

I - 431

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-344/04

členovia Rady, sú tiež členmi svojich prí­ O tretej a štvrtej otázke (právna istota slušných vlád, vlád, ktoré sú demokraticky a odôvodnenie) kontrolované v príslušných členských štá­ toch.

100. Tretia otázka vnútroštátneho súdu sa týka toho, či sú články 5 (zrušenie) a 6 (meškanie) nariadenia neplatné z dôvodu, že sú v rozpore so zásadou právnej istoty. Štvrtá 98. Napokon ani právo zákonodarnej inicia­ otázka sa zaoberá neexistenciou primera­ tívy Komisie nie je v stávke. Pri svojich ného odôvodnenia a/alebo skutkového zdô­ rokovaniach nie je výbor obmedzovaný na vodnenia. zmeny a doplnenia, o ktorých sa Rada a Parlament nezhodnú, ale na konci by mal mať spoločný text rovnaký predmet ako pôvodný návrh Komisie. 18

101. IATA a ELFAA tvrdia, že znenie článkov 5 a 6 je v rozpore s odôvodneniami č. 14 a 15 nariadenia, a teda spôsobuje právnu neistotu.

103. V tejto veci je znenie článkov 5 a 6 smerovanie a starostlivosť). Odôvodnenie úplne jednoznačné. Ako som už uviedol, č. 14 uvádza príklady mimoriadnych okol­ v prípade zrušenia musí letecký dopravca ností. Odkazuje na Montrealský dohovor. Je vždy poskytnúť starostlivosť a úhradu/pre­ však tiež jasné, že nariadenie a Montrealský smerovanie. Cestujúci je tiež oprávnený na dohovor pokrývajú odlišné otázky, keďže náhradu, ibaže by letecký dopravca mohol Montrealský dohovor sa nezaoberá takými preukázať, že zrušenie je spôsobené mimo­ povinnosťami, ako je starostlivosť alebo riadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo presmerovanie/úhrada. Je preto jasné, že zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky zbavenie sa zodpovednosti zmieňované primerané opatrenia. Čo sa týka meškania, v odôvodnení č. 14 odkazuje na povinnosť cestujúci nemajú právo na náhradu podľa dopravcu poskytnúť náhradu v prípade zru­ článku 7, hoci dopravca je stále povinný šenia. Je pravdou, že odôvodnenie č. 15 tiež poskytnúť starostlivosť a úhradu/presmero­ predvída meškanie; keďže však neexistuje vanie. žiadna povinnosť poskytnúť náhradu v prípade meškania, odkaz v odôvodnení č. 15 na meškanie je nadbytočný.

104. Preto nevidím žiaden základ pre tvrde­ nie o porušení právnej istoty. Okrem toho odôvodnenia v spojení s článkami 5 a 6 sú nadmieru jasné. Dokonca aj neberúc do úvahy skutočnosť, že preambula aktu Spolo­ čenstva nemá žiadnu záväznú silu, odôvod­ nenia sú jasné tiež.

ním alebo meškaním a po tretie zákonodarca 110. Dvadsaťpäť odôvodnení nariadenia Spoločenstva nevysvetlil, prečo sa rozhodol jasne odhaľuje podstatné ciele sledované jeho uložiť neprimerané povinnosti dopravcom, v konečnom dôsledku prijatým znením. najmä nízkonákladovým leteckým spoločno­ Podľa úvodných odôvodnení by sa konanie stiam. Spoločenstva v oblasti dopravy malo okrem iných vecí zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa (odôvodnenie č. 1). Ďalej je uvedené, že odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie. Ďalej napriek naria­ deniu č. 295/91 zostáva počet cestujúcich, 107. Podľa môjho názoru neexistuje žiaden ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla rozpor, ktorý by bol spôsobilý mať nejaký proti ich vôli, príliš vysoký, to isté platí aj pre právny účinok. zrušenie letu bez predchádzajúceho oznáme­ nia a veľké meškania, a Spoločenstvo by preto malo zvýšiť štandardy ochrany spotre­ biteľa (odôvodnenia č. 3 a 4). Čo sa týka zrušenia a meškania, tie možno nájsť najmä v odôvodneniach č. 12, 13 a 17. Napríklad

odôvodnenie

č. 12 jasne naznačuje, že nepohodlie spôsobené zrušením letov by 108. Podľa článku 253 ES majú nariadenia, malo byť zmenšené okrem iného tým, že smernice a rozhodnutia uvádzať dôvody, na dopravcovia budú nútení informovať cestu­ ktorých sú založené. júcich o zrušeniach pred plánovaným časom odletu.

109. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že roz­ sah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného opatrenia, a pokiaľ je opatrenie určené na všeobecné uplatnenie, odôvodne­ nie sa môže obmedziť jednak na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, jednak na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré sa usiluje dosiahnuť. 21 Ak napadnutý akt jasne uvádza podstatný cieľ sledovaný inšti­ túciou, bolo by nadbytočné vyžadovať oso­ bitné odôvodnenie každej technickej voľby uskutočnenej inštitúciami. 22

23 - Rozsudky z 12. marca 2002, Omega Air a i., C-27/00 114. Ako je dobre známe, a IATA a ELFAA a C-122/00, Zb s. I-2569; z 10. decembra 2002, Britisli už poukázali na príslušné podmienky, zásada American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453; zo 14. decembra 2004, Swedish proporcionality vyžaduje, aby opatrenia zave­ Match, C-210/03, Zb. s. I-11891. a z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C-154/04 a C-155/04, Zb. s. 1-6451. dené predpismi Spoločenstva boli primerané 24 — Pozri judikatúru citovanú v predchádzajúcej poznámke pod dosiahnutiu sledovaného cieľa a nezachádzali čiarou.

I - 435

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

stanovuje [náhradu a] pomoc v podobe a nepohodlie cestujúcich, ktorí sú uviaznutí úhrady alebo presmerovania a starostlivosti následkom meškania (v trvaní dvoch a viac o cestujúcich za osobitných okolností. hodín) alebo zrušenia na poslednú chvíľu.

I-436

INTERNATIONAL AIR TRANSPORT ASSOCIATION A I.

do úvahy to, že cestujúci sú veľmi závislí od dopravcov v odvetví leteckej dopravy voči efektívnosti a dobrej vôle leteckej spoločnosti iným druhom (nízkonákladovej) dopravy vtedy, keď sa veci nedaria, že dopravcovia sú cestujúcich; a 2. údajnú diskrimináciu medzi lepšie informovaní o uskutočňovaní letov nízkonákladovými dopravcami a tradičnými ako uviaznutí cestujúci a že dopravcovia dopravcami. majú lepšie možnosti poskytnúť pomoc a starostlivosť.

125. Podľa môjho názoru je tiež logické, že neexistuje žiadna výnimka z povinnosti poskytnúť p o m o c a s t a r o s t l i v o s ť v situáciách, keď cestujúci čelia meškaniam alebo zrušeniu. Ako na to poukázali inštitú­ 128. Čo sa týka prvej časti otázky, ELFAA cie Spoločenstva, nedostatok informácií by tvrdí, že žiaden iný druh dopravy ako letecká mohol ľahko viesť k zneužitiu výnimky doprava nepodlieha podobným pravidlám, založenej na mimoriadnych okolnostiach, ako sú pravidlá upravené nariadením. čo by nechalo cestujúcich bez starostlivosti. To isté platí v situáciách, keď je dôvod meškania neistý alebo keď možno meškanie pripísať viac ako jednej príčine.

130. Zásada zákazu diskriminácie alebo rov­ 134. Čo sa týka údajnej diskriminácie nízko- nosti zaobchádzania, základná zásada práva nákladových leteckých spoločností vo vzťahu Spoločenstva, vyžaduje, aby sa porovnateľné k tradičným leteckým spoločnostiam, moje situácie neposudzovali odlišne a aby sa poznámky sú tieto. Ako Komisia správne odlišné situácie neposudzovali rovnako, ak poukázala, všetci leteckí dopravcovia zo takéto posúdenie nie je objektívne zdôvod­ Spoločenstva podliehajú rovnakému regulač- nené. 25 nému rámcu a najmä n a r i a d e n i u č. 2407/92 27 o licenciách leteckých doprav­ cov, nariadeniu č. 2408/92 28 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva a nariadeniu č. 2409/92 29 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách. V súlade s posledným uvedeným nariadením doprav­ 131. Je zjavné, že existuje rozdiel medzi covia slobodne stanovujú svoje ceny. leteckou dopravou a inými odvetviami dopravy, ako je cestná doprava, železničná doprava a doprava po mori. Odlišné odvetvia dopravy podliehajú odlišným súborom pra­ vidiel podlá medzinárodného práva, a tak je to tiež v kontexte práva Spoločenstva.

135. Teda letecké spoločnosti majú voľnosť pri stanovovaní svojich vlastných cien. Môžu tiež používať túto cenovú politiku na vstup na určité trhy. Napriek tejto ekonomickej slobode však nie sú oslobodené od dodržia­ vania ustanovení verejnoprávnej povahy ulo­ 132. Navyše dopravné služby poskytované žených v záujme ochrany spotrebiteľa. rozličnými druhmi dopravy sú uskutočňo­ vané za rôznych okolností, čo ako také odôvodňuje rôzne regulačné prístupy. Tieto odlišnosti nepredstavujú diskrimináciu.

142. Teda neplatnosť namietaná žalobcami odkazuje iba na obmedzené situácie, keď O siedmej otázke dopravca neinformoval cestujúcich dosta­ točne vopred a keď nie je dostupná výnimka založená na „mimoriadnych okolnostiach".

139. Siedma otázka vnútroštátneho súdu sa týka toho, či článok 7 nariadenia, ktorý určuje paušálnu náhradu splatnú vtedy, ked' nariadenie upravuje platenie náhrady, je neplatné z toho dôvodu, že je diskriminačné, 143. Čo sa týka neplatnosti namietanej na neprimerané alebo nie je založené na prime­ základe neprimeranosti a diskriminácie, pou­ ranom odôvodnení. kazujem na svoje poznámky k otázkam 5 a 6.

I - 439

NÄ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-344/04

144. Navyše by som rád uviedol, že ustano­ by sa mal použiť pri rozhodovaní o tom, či by venie troch odlišných úrovní náhrady závi­ konkrétna otázka alebo otázky týkajúce sa siacej od dĺžky letu je určené na to, aby platnosti normatívneho právneho aktu Spo­ zabezpečilo, že náhrada je primeraná nepo­ ločenstva mali byť položené Súdnemu dvoru hodliu, ktorému sú cestujúci vystavení. To sa v prejudiciálnom konaní. mi zdá byť spravodlivé.

148. Podľa Európskeho parlamentu je táto otázka neprípustná, pretože vnútroštátny súd 145. Ďalej sumy, ktoré boli nakoniec schvá­ sa už rozhodol položiť Súdnemu dvoru lené, sú v podstate aktualizáciou úrovne množstvo prejudiciálnych otázok týkajúcich náhrady so zohľadnením inflácie od nado­ sa platnosti nariadenia a urobil tak. Podľa budnutia účinnosti nariadenia č. 295/91, jeho názoru nemá odpoveď na túto otázku ktoré priznalo cestujúcim náhradu vôbec žiaden vplyv na rozhodnutie vnútro­ v prípade odmietnutia nástupu do lietadla. štátneho súdu alebo na výsledok sporu.

vaní o tom, či a za akých okolností môže 153. Z veci CILFIT vieme, že iba skutočnosť, alebo musí prejudiciálne otázky položiť. Pre že účastník tvrdí, že spor nastoľuje otázku nedávny príklad odkazujem na vec Gaston týkajúcu sa výkladu práva Spoločenstva, Schul, o ktorej ešte Súdny dvor nerozhodol. neznamená, že dotknutý súd je povinný 31 Vo svojich návrhoch generálny advokát usúdiť, že otázka bola položená v zmysle Ruiz-Jarabo Colomer navrhuje, aby Súdny článku 234 ES. Zo znenia článku 234 ES dvor neprijal formalistický prístup a veci CILFIT tiež vyplýva, že je úlohou v uvedenej veci, pretože by to tiež bolo vnútroštátnych súdov rozhodnúť, či potre­ v rozpore s určitými úlohami Súdneho dvora. bujú rozhodnutie o prejudiciálnej otázke na Uvedená vec sa týka otázky, či vnútroštátny to, aby vec vyriešili, hoci súd, proti ktorého súd, na ktorý odkazuje článok 234 tretí odsek rozhodnutiu nie je prípustný opravný pro­ ES, má tiež položiť prejudiciálnu otázku striedok, je povinný o nej požadovať roz­ týkajúcu sa platnosti ustanovení nariadenia hodnutie v prejudiciálnom konaní, ibaže je vtedy, keď Súdny dvor rozhodol, že analo­ otázka irelevantná alebo predmetné ustano­ gické ustanovenia iného, porovnateľného venie práva Spoločenstva už bolo Súdnym nariadenia sú neplatné, alebo či sa môže dvorom vyložené, alebo správne uplatnenie zdržať povinnosti požadovať rozhodnutie práva Spoločenstva je tak zjavné, že nene­ o prejudiciálnej otázke vzhľadom na jasné cháva žiaden priestor pre akúkoľvek prime­ analógie medzi predmetnými ustanoveniami ranú pochybnosť. Z veci Foto-Frost vieme, že a ustanoveniami, ktoré boli vyhlásené za vnútroštátny súd nie je povinný prejudiciálnu neplatné. otázku položiť, ak usúdi, že dôvody, ktoré mu účastníci na podporu neplatnosti predložili, sú nepodložené; môže ich odmietnuť dospe- júc k záveru, že opatrenie je úplne platné. Vtedy, keď zastáva rovnaký názor, musí prejudiciálnu otázku položiť, pretože vnútro­ štátny súd nemá právomoc určovať vyhláse­ nie aktov inštitúcií Spoločenstva za neplatné.

156. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené High Court of Justice of England and Wales, Queen's Bench Division, takto:

— Prieskum prvých siedmich otázok neodhalil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91.

— V kontexte justičnej spolupráce zavedenej článkom 234 ES je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil potrebu položiť Súdnemu dvoru otázku na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní, pričom v prípade potreby zohľadní zásady zavedené Súdnym dvorom v rozsudkoch CILFIT a Foto-Frost.

I - 442