C-368/04

I - 9961

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-368/04

5. Tým sa vlastne explicitne kladie otázka 7. Určité druhy pomoci sú však na základe o oprávnení Komisie schváliť pomoc článku 87 ods. 2 ES automaticky zlučiteľné so s retroaktívnou účinnosťou. Popri tom bude spoločným trhom a iné — tie, ktoré sú na mieste posúdiť úlohu vnútroštátnych uvedené v článku 87 ods. 3 ES — možno za súdov pri uplatňovaní zlučiteľnosti zlučiteľné považovať. Z týchto neskôr vyme­ s pravidlami o štátnej pomoci, a to osobitne novaných uvádza článok 87 ods. 3 otázku, či tieto súdy môžu legalizovať písm. c) ES „pomoc na rozvoj určitých pôvodne protiprávnu pomoc tým, že nariadia hospodárskych činností alebo určitých jej poskytnutie na neselektívnom základe hospodárskych oblastí, za predpokladu, že a v prípade, že áno, za akých podmienok táto podpora nepriaznivo neovplyvní pod­ alebo obmedzení. V konaní pred Súdnym mienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore dvorom bola napokon položená otázka, či so spoločným záujmom". 4 rozhodnutie Komisie z roku 2004 nejakým spôsobom ovplyvňuje jej rozhodnutie z roku 2002.

8. Článok 88 ods. 1 ES stanovuje právomoc Komisie preskúmavať všetky systémy pomoci poskytovanej podnikom. Podľa článku 88 ods. 2 ES môže Komisia v závislosti od stanoviska, ku ktorému dospeje po tom, čo Pravidlá Spoločenstva týkajúce sa štátnej umožní príslušným stranám predložiť ich pomoci pripomienky, požadovať, aby členský štát určitú pomoc zrušil alebo upravil.

10. Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 5 kodi­ fikuje prax vytvorenú pri uplatňovaní člán­ ku 88 ES. Účinnosť nadobudlo 16. apríla 1999. 13. V prípade, že Komisia prijme za týchto okolností záporné rozhodnutie, má v súlade s článkom 14 uložiť členskému štátu povin­ nosť vymáhať pomoc s výnimkou toho, ak by vymáhanie pomoci bolo v rozpore so všeo­ becnou zásadou práva Spoločenstva. 11. Články 2 až 9 tohto nariadenia sa týkajú postupu v prípade oznámenej pomoci. Ak má Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, zaháji konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článkoch 6 a 7. Tam, kde dospeje k záveru, že pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom, prijme „záporné rozhod­ nutie".

Vnútroštátne konania a súvisiace okol­ nosti

12. Články 10 až 15 sa týkajú konania vo veci protiprávnej pomoci — t. j. v tomto kontexte v prípade uskutočnenia pomoci v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES. Podľa článku 10 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, ak Komisia 14. S účinnosťou od 1. júna 1996 zaviedlo vlastní informácie z akéhokoľvek zdroja Rakúsko súčasne i) dane z dodávania týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, a spotreby elektrickej energie a zemného plynu, a ii) postup, na základe ktorého podniky v pozícii spotrebiteľov mohli žiadať vrátenie časti daní presahujúcej 0,35 % čistej 5 — Z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; hodnoty výroby. Právo žiadať vrátenie dane Mim. vyd. 08/001, s. 339). však bolo obmedzené na podniky, ktorých

I - 9963

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-368/04

I - 9964

TRANSALPINE ÖLLEITUNG IN ÖSTERREICH

v listoch z 15. januára a 1. marca 2002 rakúske orgány pôvodnú schému v tom podrobnosti o pôvodnej schéme. Po jej zmysle, že odstránili obmedzenie práva preskúmaní prijala Komisia 22. mája 2002 žiadať vrátenie spotrebných daní z energií rozhodnutie („rozhodnutie z roku 2002") 8. len na výrobné podniky (ďalej len „novelizo­ Uviedla, že táto schéma bola zjavne selek­ vaná schéma"). 12 Táto zmena bola ozná­ tívna a predstavovala pomoc, keďže sa mená Komisii, ktorá 30. apríla 2003 oznámila vzťahovala len na výrobné podniky; 9Komisia Rakúsku svoje rozhodnutie začať vyšetrova­ preto výslovne neposudzovala, či bola selek­ cie konanie. tívna taktiež z dôvodu hranice 0,35 %. Následne Komisia posudzovala obsah pomoci z pohľadu pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia [neoficiálny preklad] 10, a dospela okrem iného k záveru, že táto pôvodná schéma bola zlučiteľná s bodom 3.4 týchto pravidiel 11 v tom zmysle, že dočasné oslo­ bodenie z nových environmentálnych daní je 22. Všetci odvolatelia v konaniach predchá­ prípustné v prípade, že je to nevyhnutné na dzajúcich tomuto návrhu na začatie prejudi- kompenzáciu zníženej konkurencieschop- ciálneho konania sú podniky, ktorých hlav­ nosti a to osobitne v medzinárodnom kon­ nou činnosťou je poskytovanie služieb. texte. Komisia preto konštatovala — s „poľutovaním", že pomoc bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES — zlučiteľnosť pôvodnej schémy s článkom 87 ods. 3 písm. c) ES. Výslovne uviedla, že toto hodnotenie sa týka obdobia od 1. júna 1996 do 31. decembra 2001.

úpravu, ktorá bola východiskom pre roz­ s uplatnením vnútroštátnej právnej sudok Verfassungsgerichtshof, ktorý normy, ktorá vylučuje z vrátenia spo­ v dôsledku toho už nebol v tejto časti trebných daní z energií podniky, ktorých relevantný. hlavnou činnosťou nie je preukázateľne výroba hmotného majetku a ktorá v dôsledku toho musí byť označená za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, a to aj vtedy, ak táto norma nebola pred nadobudnutím účinnosti oznámená Komisii, avšak Komisia na základe uplatnenia článku 87 ods. 3 ES vyhlásila 24. Tretí odvolateľ, Gerlitzen-Kanzelbahn- zlučiteľnosť pomoci so spoločným Touristik GmbH & Co. KG (ďalej len trhom v určitom období v minulosti „Gerlitzen") podal v septembri 2002 žiadosť a žiadosť o vrátenie sa týka daní o vrátenie spotrebných daní z energií za vzťahujúcich sa na toto obdobie? obdobie rokov 1999 až 2001; jeho žiadosť bola obdobne zamietnutá.

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: 25. Planai a Gerlitzen napadli tieto zamie­ tavé rozhodnutia pred Verfassungsgerichts­ hof, ktorý zastával názor, že daná vec sa už nevyznačuje žiadnou zjavnou nezákonnos­ ťou, o ktorej by mohol rozhodnúť, avšak ktorý na žiadosť odvolateľov postúpil vec na konanie pred Verwaltungsgerichtshof. 13 TAL sa vo svojom konaní odvolal priamo Vyžaduje zákaz uskutočnenia pomoci na Verwaltungsgerichtshof, ktorý 12. augusta v takejto situácii vrátenie spotrebných 2004 položil Súdnemu dvoru nasledujúce daní z energií z energií aj v prípadoch, prejudiciálne otázky: keď žiadosti podnikov poskytujúcich služby boli podané po prijatí rozhodnu­ tia Komisie týkajúceho sa referenčných období predchádzajúcich tomuto prija­ tiu?"

28. Komisia posúdila túto pomoc z hľadiska jej zlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a to osobitne s bodmi 45, 46 17 a 51 až 53 týchto pravidiel, 18 a dospela k záveru, že táto pomoc nespĺňala kritériá 30. V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia týchto pravidiel. Neexistoval žiaden dôkaz č. 659/1999 však nepožadovala vrátiť pomoc o tom, že táto daň mala významnejší v prípade, že toto vrátenie môže zasiahnuť do pozitívny vplyv z hľadiska ochrany životného legitímnych očakávaní. Osobitne uviedla, že prostredia, alebo že sa toto vrátenie spotreb­ „si možno predstaviť, že... formulácia odpo­ ných daní z energií stalo nevyhnutným vede Súdneho dvora... v rozsudku Adria- v dôsledku podstatných zmien ekonomic­ -Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer kých podmienok, ktoré stavali dotknuté Zementwerke mohla viesť niektorých prí­ podniky do osobitne zložitej situácie jemcov v dobrej viere k presvedčeniu, že vnútroštátne opatrenia, ktoré boli predme­ tom konania pred vnútroštátnym súdom, prestanú byť selektívnymi a stratia charakter 14 — Rozhodnutie Komisie z 9. marca 2004 o úprave pomoci uplatnenej v Rakúsku v súvislosti s náhradou dane za energie štátnej pomoci v prípade, ak by úžitok z nich na zemný plyn a elektrinu v rokoch 2002 a 2003 [oznámené pod číslom dokumentu K(2004) 325] (Ū. v. EÚ L 190, 2005, plynúci bol rozšírený aj na iné oblasti ako s. 13). výroba hmotného majetku". 20 15 — Body 45 až 55 rozhodnutia, osobitne hody 46 a 53. 16 — Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76. 17 — V časti pravidiel „pre každú operatívnu pomoc na podporu... úsporu energie". 18 — V časti pravidiel „pre operatívnu pomoc vo forme daňovej 19 — Body 56 až 59 rozhodnutia, osobitne body 57 a 58. úľavy alebo oslobodenia od dane". 20 — Bod 66 rozhodnutia.

39. Po tom, ako Súdny dvor vo veci Adria- 34. Navrhujem posúdiť túto otázku -Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer v niekoľkých krokoch. Zementwerke rozhodol, že vrátenie spotreb-

I - 9968

TRANSALPINE ÖLLEITUNG IN ÖSTERREICH

ných daní z energií bolo naozaj selektívne, 42. Alebo ako to v poslednej dobe uviedol a preto predstavovalo pomoc, obvyklý postup Súdny dvor v rozsudku Streekgewest Weste­ vyžadovaný od rakúskych orgánov mal spo­ lijk Noord-Brabant: 22

čívať v spätnom vymáhaní tejto pomoci.

„Je úlohou vnútroštátnych súdov, aby ochra­ ňovali práva osôb podliehajúcich ich právo­ moci voči prípadnému porušovaniu zákazu vykonania navrhovaných opatrení, ktorého 40. Tie však takto nepostupovali a namiesto sa dopustia vnútroštátne orgány. Ak sa na toho boli na rakúskych súdoch ešte predtým, takéto porušenie odvolajú osoby podlieha­ než Komisia posúdila zlučiteľnosť tejto júce súdnej právomoci, ktoré sú na to pomoci so spoločným trhom, iniciované oprávnené, a ak vnútroštátne súdy takéto súdne konania. porušenie skonštatujú, musí toto porušenie viesť dané vnútroštátne súdy k vyvodeniu všetkých dôsledkov v súlade s ich vnútro­ štátnym právom."

45. Otázka v tomto konaní však stojí tak, 49. No rozhodnutie, ktoré za týchto okol­ ako by mali súdy konať v súčasnej situácii ností Komisia prijíma, „nemá za následok ex a v tejto súvislosti je potrebné posúdiť možné post facto konvalidáciu vykonávacích opat­ účinky rozhodnutí Komisie z rokov 2002 rení, ktoré boli neplatné, keďže boli prijaté a 2004. v rozpore so zákazom uvedeným v poslednej vete článku [88 ods. 3 ES], vzhľadom na to, že inak by bola porušená priama účinnosť tohto zákazu a neboli by zohľadnené záujmy jednotlivcov, ktoré majú byť chránené vnú­ troštátnymi súdmi. Akýkoľvek iný výklad by mal za následok nesankcionovanie nedodr­ žiavania tohto ustanovenia zo strany do­ tknutého členského štátu, čo by toto ustano­ Účinok rozhodnutia z roku 2002 venie zbavovalo jeho účinnosti". 25

46. Ďalšia otázka je teda tá, či, ako sa zjavne 50. A naozaj, ak v prípade akéhokoľvek domnievajú rakúske daňové orgány, roz­ plánu pomoci, či už zlučiteľného so spoloč­ h o d n u t i e Komisie z roku 2002 ným trhom alebo nie, nerešpektovanie o zlučiteľnosti pôvodnej schémy so spoloč­ článku 88 ods. 3 ES so sebou nenesie väčšie ným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 riziko alebo sankciu ako povinnosť uviesť pism. c) ES v období od 1. júna 1996 do vzniknutý stav do súladu s právnou úpravou, 31. decembra 2001, ovplyvnilo celkovú potom je motivácia členských štátov oznámiť právnu situáciu vyplývajúcu zo skutočnosti, túto pomoc a počkať na rozhodnutie o jej že táto schéma bola vykonaná v rozpore zlučiteľnosti značne znížená — rovnako, ako s článkom 88 ods. 3 ES. je v dôsledku toho znížený rozsah kontrolnej právomoci Komisie.

51. Tento záver nevyhnutne vyplývajúci zo jeho obsah, zabezpečí plnú účinnosť jeho systematiky pravidiel štátnej pomoci obsiah­ dôsledkov do budúcnosti. Ak by sa v spore nutých v Zmluve nie je podľa môjho názoru vo veci samej rakúske orgány nerozhodli spochybnený ani vo vyjadrení Súdu prvého novelizovať existujúcu schému od 1. januára stupňa v rozsudku RJB Mining 26, podľa 2002, rozhodnutie Komisie týkajúce sa ktorého povinnosť Komisie ex post facto obdobia do 31. decembra 2001 by zrejme posúdiť pomoc nevyhnutne znamená jej bolo účinné aj vo vzťahu k nasledujúcemu právomoc ex post facto schváliť pomoc obdobiu — čo je vo svetle rozhodnutia z roku vyplatenú ešte pred týmto schválením. Hoci 2004 istým spôsobom ironická hypotéza. sa toto vyjadrenie týkalo situácie spadajúcej v súčasnosti pod článok 88 ods. 3 ES, bolo len ilustratívnou zmienkou, keďže spor, ktorým sa Súd prvého stupňa v danom prípade zaoberal, sa týkal odlišných pravidiel podľa Zmluvy o ESUO a režimu pomoci prijatého zástupcami uhoľného priemyslu podľa tejto Zmluvy. Nemyslím si, že takéto vyjadrenie má väčšiu silu ako veľmi jasné právne vety Súdneho dvora predstavujúce 54. Po druhé, posúdenie určitého druhu nevyhnutný doplnok k účinnosti zákazu pomoci, a to i už neaktuálnej pomoci, zo uvedeného v článku 88 ods. 3 ES. strany Komisie pomôže členským štátom pri rozhodovaní o tom, či budúca plánovaná pomoc rovnakého druhu je povolená.

52. Možno sa však pozastaviť nad tým, aký účel vlastne sleduje požiadavka, aby Komisia prijala rozhodnutie o zlučiteľnosti neozná­ menej pomoci, keď takéto rozhodnutie nemôže napraviť pôvodnú protiprávnosť 55. Po tretie, procesné dôsledky sa na vyplývajúcu z neoznámenia tejto pomoci. základe rozhodnutia Komisie môžu zmeniť aj vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu tomuto rozhodnutiu. V prípadoch, kde došlo k vykonaniu pomoci v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES, musia vnútroštátne súdy zo záveru o jej protiprávnosti vyvodiť primerané dôsledky tak, ako bolo uvedené vyššie. Aké majú byť tieto dôsledky, je otázka, ktorou sa budem podrobnejšie zaoberať nižšie. 27 Aké­ 53. Po prvé, ak ide o pomoc poskytovanú koľvek dostupné možnosti sa však v prípade, priebežne, takéto rozhodnutie, bez ohľadu na že to Komisia vo svojom konečnom roz-

56. Preto nie je dôvod domnievať sa, že rozhodnutie Komisie z roku 2002, ktoré konštatovalo zlučiteľnosť spornej pomoci so spoločným trhom, a preto nenariadilo jej vymáhanie, malo v spore vo veci samej vplyv na právomoci alebo povinnosti rakúskych súdov vyvodzujúcich primerané dôsledky zo skutočnosti, že pôvodná schéma bola ešte v čase pred týmto rozhodnutím vykonaná v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES. 59. Rozhodnutie z roku 2002 bolo prijaté na základe pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 1994, zatiaľ čo rozhodnutie z roku 2004 vychádzalo z pravidiel z roku 2001. 29 Tieto neskoršie pravidlá boli prijaté najmä s cieľom zohľadniť stále častejšie a rôznorodejšie druhy pomoci v energetickom sektore, a to obzvlášť vo Účinok rozhodnutia z roku 2004 forme daňových úľav a výnimiek.30 Obsah týchto dvoch pravidiel sa navzájom značne líši. Osobitne pokiaľ ide o časť týkajúcu sa operačnej pomoci, ktorá v pravidlách z roku 1994 pozostáva z troch odsekov zaberajúcich menej než pol strany úradného vestníka, 57. Ďalšia otázka, ktorá bola v priebehu zatiaľ čo identická časť pravidiel z roku 2001 konania nastolená, sa týkala toho, či roz­ siaha od bodu 42 po bod 67 v rozsahu h o d n u t i e Komisie z r o k u 2004 približne tri a pol strany úradného vestníka. o nezlučiteľnosti novelizovanej schémy so Kritériá, na ktorých založila Komisia svoje spoločným trhom má nejaké dôsledky na rozhodnutie o nezlučiteľnosti z roku 2004, platnosť jej rozhodnutia z roku 2002, podľa v rámci pravidiel z roku 1994 z veľkej časti ktorého bola pôvodná schéma zlučiteľná so chýbajú. Za týchto okolností sa mi nezdá, že spoločným trhom, a to vzhľadom na to, že by hodnotenie uvedené v rozhodnutí z roku okolnosti, z ktorých vychádzala Komisia pri 2004 mohlo akokoľvek spochybňovať roz­ svojom druhom posúdení sa v oboch hodnutie z roku 2002. verziách tejto schémy od seba podstatným spôsobom neodlišovali. 29 — Pravidlá z roku 2001 boli účinné už v čase prijatia rozhodnutia z roku 2002, avšak v zmysle bodu 82 týchto pravidiel sa nevzťahovali na neoznámenú pomoc priznanú 28 — Samozrejme bez toho, aby tým boli dotknuté možné pred­ ešte pred zverejnením týchto pravidiel. bežné opatrenia brániace uhradeniu ešte nevykonanej 30 — Pozri bod 2 pravidiel z roku 2001, už citovaného v poznámke pomoci, čo je ale odlišná situácia. pod čiarou 16.

62. Primeraný postup môže závisieť od povahy danej pomoci — či je poskytovaná napríklad v podobe dotácie, alebo výnimky z daňovej povinnosti. Takisto môže čiastočne 65. V tomto ohľade nesúhlasím s názorom závisieť aj od obmedzení vyplývajúcich Komisie, podľa ktorého sa po rozhodnutí z vnútroštátneho procesného práva a od z roku 2002 pomoc ďalej nemala vymáhať. druhu nápravy, o ktorú sa v danom prípade Ako som už uviedol vyššie, toto stanovisko je usiluje. Navyše je pravdepodobné, že ak sa v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa účin­ nosti článku 88 ods. 3 ES, a to osobitne s rozsudkom Van Calster. 33 31 — Pozri bod 69 a nasl. 32 — Pozri napríklad rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 4 (a v trocb nasledujúcicb veciach rozhodnutých Súdnym dvorom v ten istý deň). 33 — Bod 16 a nasl.

I - 9973

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-368/04

66. Ďalšou možnosťou by mohlo byť priz­ právnej úpravy, ktorá priznáva nárok na nanie náhrady škody tým subjektom, ktoré vrátenie spotrebných daní z energií len nemali podľa prijatých pravidiel nárok na výrobným podnikom, hoci aj iné ustanovenie vrátenie. vedie z iných dôvodov k selektivnosti tohto vrátenia: hranica 0,35 % čistej hodnoty výroby.

73. Preto ako uvádza Komisia, priznanie 70. Po prvé, zdá sa, že rakúske súdy mali práva na vrátenie len podnikom poskytujú­ v úmysle vyhlásiť za neplatnú len tú časť cim služby (popri výrobných podnikoch)

I - 9974

TRANSALPINE ÖLLEITUNG IN ÖSTERREICH

nevylúčených z okruhu oprávnených subjek­ podporu svojho stanoviska takisto cituje tov na základe uplatnenia hranice 0,35 % by rozsudky EKW, Idéal Tourisme, a Sea-Land len jednoducho rozšírilo tento okruh príjem­ Service 6a vyvodzuje, že umožnenie náro¬ cov pomoci. Nezbavovalo by však túto kovateľnosti vrátenia spotrebných daní pomoc jej charakteru ako takého, keďže z energií pre všetky podniky zrejme nebude kritérium selektívnosti by aj naďalej zostalo v rámci práva Spoločenstva najvhodnejšie zachované. riešenie.

74. Vnútroštátne súdy musia preto pri roz­ 76. Z viacerých dôvodov sa mi naozaj zdá hodovaní o priznávaní nápravných opatrení byť spochybniteľné, či zásada vyžadujúca od venovať pozornosť tomu, aby tieto opatrenia vnútroštátnych súdov zabezpečenie vymáha­ naozaj viedli k odstráneniu účinkov pomoci nia neoznámenej pomoci bez ohľadu na jej priznanej v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES 3 4 dodatočné schválenie môže odôvodňovať a aby túto pomoc len jednoducho neroz­ možnosť iných podnikov požadovať výhody širovali na širší, avšak stále obmedzený okruh vyplývajúce z tej istej pomoci. príjemcov.

75. Po druhé, možno vzniesť námietku 77. Po prvé, posledná veta článku 88 všeobecnejšieho charakteru. Komisia sa ods. 3 ES stanovuje povinnosť v zásade odvoláva na výrok Súdneho dvora negatívneho charakteru alebo prikazujúcu v rozsudku Banks 35, v zmysle ktorého zdržať sa určitého konania. Jej cieľom je nemožnosť vymáhania pomoci priznanej vo zabezpečiť, aby až do rozhodnutia Komisie forme výnimky z daňovej povinnosti nemôže o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom viesť k spätnému oslobodeniu ostatných pomoc nebola poskytnutá, a nie požadovať subjektov od tejto dane: „Osoby podliehajúce od vnútroštátnych orgánov a súdov odstrá­ daňovej povinnosti sa nemôžu odvolávať na nenie tých znakov daného opatrenia, ktoré argument, že výnimka priznaná iným sub­ podľa ich názoru vedú k jeho klasifikácii ako jektom predstavuje štátnu pomoc, s cieľom štátnej pomoci. vyhnutia sa platbe tejto dane." Komisia na

78. Po druhé, právomoci zverené Komisii vôbec budú usilovať o dosiahnutie súdnej v prípade protiprávnej (t. j . neoznámenej) alebo úradnej nápravy, alebo budú dotknutí pomoci sa v zmysle článku 14 nariadenia opatrením, ktoré bude v tejto súvislosti č. 659/1999 obmedzujú na požadovanie prijaté. A naozaj, ako bude zreteľné z ďalej vymáhania tejto pomoci. Možnosť požado­ 37 uvádzanej diskusie , môže byť zložité roz­ vať, aby členský štát takúto pomoc v zmysle hodnúť o tom, kto má byť aktívne legitimo¬ článku 88 ods. 2 ES upravil, je preto vaný na uplatňovanie tohto nároku. v takýchto prípadoch uvedeným nariadením V prípade, že by sa uvažovalo o možnosti explicitne vylúčená a možno ju považovať za takéhoto rozšírenia, potom by vhodnejším implicitne vylúčenú už na základe štruktúry spôsobom jeho uskutočnenia bola skôr článku 88 ES. Bolo by zvláštne, ak by legislatívna úprava než súdne rozhodnutie. právomoci vnútroštátnych súdov vyplývajúce v zásade z preventívneho charakteru článku 88 ods. 3 ES mali byť širšie ako právomoci zverené Komisii vo fáze nasledujúcej po hmotnoprávnom posúdení.

81. Po piate, charakteristickým znakom oznamovacej povinnosti a povinnosti zdržať sa uskutočňovania ďalších úkonov uvede­ ných v článku 88 ods. 3 ES v spojitosti s povinnosťou vymáhania pomoci podľa článku 14 nariadenia č. 659/1999 je, že hrozba takéhoto vymáhania motivuje pod­ 79. Po tretie, cieľom článkov 87 ES a 88 ES je niky — príjemcov preveriť si, či pomoc, ktorú zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže obdržali, bola oznámená Komisii. Ak by ovplyvňujúcemu obchod medzi členskými maximum toho, čoho sa títo príjemcovia štátmi. Rozšírenie okruhu oprávnených sub­ môžu obávať, spočívalo v tom, že ostatní jektov na všetky podniky v danom členskom súťažitelia vo svojich členských štátoch môžu štáte takéto narušenie neodstraňuje, ale takisto profitovať z takejto pomoci, potom by naopak rozširuje jeho rozsah. táto motivácia a spolu s ňou celý systém monitorovania pomoci, boli oslabené.

83. A napokon, hoci ide o myšlienku na trochu inej úrovni, praktická úvaha apliko­ 86. Po druhé, za určitých okolností vateľná na spor vo veci samej môže byť tá, že — napríklad v prípade, že sa pomoc rozšírenie možnosti uplatňovania vrátenia v skutočnosti nedá vymáhať späť — možno spotrebných daní z energií na všetky rakúske za najvhodnejšie opatrenie považovať priz­ podniky by pravdepodobne malo značný nanie náhrady škody v prospech súťažiteľa dopad na systém spotrebných daní z energií negatívne postihnutého poskytnutou pomo­ a pravdepodobne aj na verejné financie, takže cou, pričom však z ekonomického hľadiska z tohto dôvodu by zrejme boli vhodnejšie iné môže byť vcelku zložité rozlišovať medzi prostriedky nápravy. takouto náhradou škody a rozšírením okruhu subjektov oprávnených na príjem pomoci. Takýto ekonomický rozdiel tam však existuje, keďže je nepravdepodobné, že výška kom­ penzácie potrebná na náhradu vzniknutej škody sa bude rovnať výške nevrátenej dane a zároveň sú oba prostriedky nápravy 84. Pripúšťam, že možno nájsť aj iné argu­ výrazne odlišné, pokiaľ ide o ich právnu menty proti obmedzovaniu úlohy vnútro­ povahu — priznanie náhrady škody nemá štátnych súdov na nariaďovanie vymáhania nijakú súvislosť s priamym účinkom článku pomoci priznanej v spore vo veci samej 88 ods. 3 ES. namiesto toho, aby iným podnikom bolo takisto umožnené požadovať toto vrátenie.

90. Ak by však na druhej strane Súdny dvor považoval takýto prostriedok nápravy za prípustný, musel by byť dostupný všetkým podnikateľským subjektom a nielen tým, ktoré spĺňajú podmienku 0,35 % hranice. 88. Na základe uvedeného sa domnievam, že Navyše by vnútroštátne súdy pri prijímaní dôvody pre vylúčenie možnosti rozširovania svojho rozhodnutia mali vziať do úvahy okruhu príjemcov neoznámenej štátnej značné hospodárske dôsledky, ktoré z ich pomoci prostredníctvom súdneho rozhod­ konania veľmi pravdepodobne vyplynú. nutia sú oveľa presvedčivejšie ako dôvody svedčiace v prospech takéhoto rozšírenia. Takéto rozšírenie sa zdá byť v rozpore so systematikou pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci, a to osobitne s ich základnými cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení toho, aby pomoc nebola poskytnutá predtým, ako sa rozhodne o jej zlučiteľnosti so spoločným Individuálna aktívna legitimácia na uplat­ trhom a aby nebola poskytnutá vôbec ňovanie nároku na vrátenie spotrebných daní v prípade, že by mohla viesť k narušeniu z energií hospodárskej súťaže v obchode medzi člen­ skými štátmi.

91. V každom prípade však zostáva posúdiť, ktoré subjekty by mohli byť oprávnené na začatie konania s cieľom ochrany svojich práv.

89. V tomto štádiu preto dospievam k názoru, že pokiaľ ide o obdobie platnosti pôvodnej schémy, rakúske súdy majú aj naďalej povinnosť priznávať v adekvátnych prípadoch také prostriedky nápravy, ktoré sú 92. Rakúska vláda a Komisia uvádzajú, že spôsobilé viesť k odňatiu pomoci vykonanej vrátenia spotrebných daní z energií priznané v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES, alebo výrobným podnikom sa nedotýkajú ani aspoň k odstráneniu jej dôsledkov; a že odvolateľov v konaní vo veci samej, ani iných rozsah povinností, ktoré súdy v tomto smere subjektov v obdobnom postavení a žiadne majú a ani rozsah prostriedkov nápravy, z práv priznaných právom Spoločenstva ktoré môžu priznať, nie sú nijako dotknuté neboli porušené. Ako podniky poskytujúce rozhodnutím Komisie z roku 2002, resp. služby neboli v postavení súťažiteľov z roku 2004. Tieto prostriedky nápravy však s výrobnými podnikmi, ktoré získali opráv-

93. V tejto súvislosti platí, že rozhodnutie o aktívnej legitimácii určitého subjektu ako aj o právnom záujme na začatí konania je vecou vnútroštátneho práva; právo Spolo­ čenstva iba vyžaduje, aby vnútroštátna právna úprava neobmedzovala právo na účinnú právnu ochranu. 39 96. V pôvodnej schéme spočívalo kritérium rozlišujúce výrobné podniky od podnikov poskytujúcich služby v činnosti pozostávajú­ cej primárne z výroby hmotného majetku. Preto môžu byť dva podniky, ktoré vyrábajú rovnaký hmotný majetok a poskytujú rov­ naké služby, vzájomnými súťažiteľmi v celom rozsahu ich činnosti a napriek tomu získajú 94. Otázka aktívnej legitimácie je preto, vrátenie spotrebných daní z energií osobitne v prípade, že vyplýva z postavenia v závislosti od ich primárnej činnosti. Iné súťažiteľa, vecou rozhodnutia vnútroštátneho prípady čiastočnej vzájomnej súťaže budú súdu posudzujúceho túto problematiku indi­ podstatne častejšie a jej narušenie nastane aj viduálne prípad od prípadu. v prípade, že oprávnenie na vrátenie spo­ trebných daní z energií nezávisí od vykoná­ vania činnosti v odvetví, v rámci ktorého sú podniky vzájomnými súťažiteľmi. V každom prípade však môžu existovať odvetvia, v rámci ktorých predstavujú určité služby náhradu za určitý hmotný majetok, a teda sa nachádzajú vo vzájomnej súťaži. Pritom je zrejmé, že podniky vylúčené na základe 95. Vôbec sa mi však nezdá byť zrejmé, tak uplatňovania 0,35 % hranice budú pravde­ ako to tvrdia Rakúsko a Komisia, že podniky podobne v pozícii súťažiteľov s tými, ktorí nie sú takto vylúčení. Navyše v rozsahu, v ktorom budú niektoré zvýhodnené podniky 38 — Pozri rozsudok Van Calster a i-, už citovaný v poznámke pod súťažiteľmi (aj keď i čiastočnými) čiarou 25, bod 54. s niektorými nezvýhodnenými podnikmi, 39 - Rozsudky z 11. júla 1991, Verholen a i., C-87/90 až C-89/90, Zb. s. 1-3757, bod 24; z 11. septembra 2003, Safalero, tieto nezvýhodnené podniky budú ďalej C-13/01, Zb. s. I-8679, bod 50, a Streckgewest, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 18. súťažiteľmi (aj keď i čiastočnými) s inými

102. V každom prípade som však už objas­ nil, že podľa môjho názoru rozhodnutie z roku 2002 nemá žiaden vplyv na právomoci a povinnosti vnútroštátnych súdov, a teda ani 99. Význam takéhoto záveru však závisí od na situáciu individuálnych subjektov uplat­ toho, či sa zrušenie ustanovení obmedzujú­ ňujúcich si svoje nároky, pokiaľ ide o nároky

I - 9980

TRANSALPINE ÖLLEITUNG IN ÖSTERREICH

týkajúce sa obdobia, v rámci ktorého táto 106. Práva mnohých žiadateľov, resp. poten­ pomoc nebola oznámená alebo s konečnou ciálnych žiadateľov tak až do doby, pokiaľ platnosťou schválená, a počas ktorého teda Súdny dvor v tomto prípade rozhodne rakúske orgány neboli oprávnené ju vykonať. a Verwaltungsgerichtshof vynesie rozsudok vo veci samej, nebudú jasné.

I - 9981

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-368/04

Návrh

109. Vo svetle uvedených úvah sa domnievam, že Súdny dvor by mal na otázky položené Verwaltungsgerichtshof odpovedať takto:

V prípade, že je vnútroštátne opatrenie upravujúce vrátenie spotrebných daní z energií selektívne z dôvodu, že z neho majú prospech iba určité podniky, a preto musí byť v zmysle článku 87 ES klasifikované ako pomoc a zároveň takéto opatrenie v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES nebolo pred jeho nadobudnutím účinnosti oznámené Komisii, sú vnútroštátne súdy povinné priznať také prostriedky nápravy, ktoré odstránia protiprávne poskytnutú pomoc, alebo aspoň jej účinky a poskytnú ochranu právam dotknutých tretích strán.

Rozsah ich povinností v tomto ohľade ani rozsah prostriedkov nápravy, ktoré môžu priznať, nie sú, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého bola pomoc protiprávne vykonaná v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES, dotknuté neskorším rozhodnutím Komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom.