C-371/04
ECLI:EU:C:2006:358
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0371
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/TALIANSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 1. júna 2006 1
1. Komisia Európskych spoločenstiev podala Uplatniteľné právo Spoločenstva túto žalobu po niekoľkých sťažnostiach, ktoré dostala a v ktorých sa uvádzalo, že Talianska republika neuznáva predchádza júcu odbornú prax, ktorú získali talianski 2. Článok 10 ES stanovuje, že: úradníci vo verejnom sektore iných člen ských štátov. Talianska republika sa v korešpondencii vymenenej počas konania pred podaním žaloby a v písomných po daniach, ktoré predložila Súdnemu dvoru, „Členské štáty prijmú všetky potrebné opat sústreďuje iba na jednu z týchto sťažností renia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby (týkajúcu sa učiteľky základnej školy). Je však zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zrejmé, že výhrady Komisie majú všeobecný z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých charakter. orgánmi Spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh Spoločenstva.
Komisia navrhuje, aby bolo určené, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1612/68 2 (ďalej len tejto zmluvy.“ „nariadenie“) prijatého na vykonanie článku 39 ES. Domnieva sa tiež, že Talianska republika porušila článok 10 ES, pretože neodpovedala vôbec alebo odpovedala 3. Článok 39 ES zabezpečuje slobodu neskoro, alebo nevhodne, na výzvu a neskôr pohybu pracovníkov vo vnútri Spoločenstva. na odôvodnené stanovisko, ktoré jej Komisia zaslala podľa článku 226 ES, ako aj na predchádzajúce listy Komisie, v ktorých ju Komisia vyzvala, aby oznámila svoje pripo mienky týkajúce sa talianskych zákonov 4. Článok 7 ods. 1 nariadenia stanovuje: o uznaní odbornej praxe získanej vo verej nom sektore iného členského štátu.
1 — Jazyk prednesu: angličtina. „S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušní 2 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 kom členského štátu, sa na území iného o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15). členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej
I - 10259
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-371/04
príslušnosti zaobchádzať inak ako svoje stanovisko k tejto veci a oznámila s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide príslušnú právnu úpravu. Talianska republika o podmienky zamestnania a pracovné pod napriek pripomenutiu Komisie z 25. marca mienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, 2002 neodpovedala. a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.“
7. Dňa 12. augusta 2002 Komisia listom adresovaným Talianskej republike opätovne poukázala na túto sťažnosť, ako aj na ďalšie Konanie pred podaním žaloby dve sťažnosti. Uviedla, že prístup, ktorý zaujala Talianska republika, je v rozpore s článkom 39 ES a článkom 7 ods. 1 nariadenia. Komisia zopakovala svoju žiadosť o informácie o príslušnej právnej úprave. Znovu však nedostala žiadnu odpoveď. 5. Komisia vysvetľuje, že dostala niekoľko sťažností týkajúcich sa odmietania Talianskej republiky zohľadniť odbornú prax alebo odpracované roky získané v inom členskom štáte. Toto odmietanie negatívne ovplyvnilo odmeňovanie, triedu a/alebo služobný postup sťažovateľov. 8. Komisia v dôsledku toho rozhodla o začatí konania pred podaním žaloby upraveného v článku 226 prvom odseku ES. Vo výzve z 19. decembra 2002 Komisia znovu vysvet lila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že Talianska republika porušila článok 39 ES 6. Jednou z týchto sťažovateľov bola učiteľka a článok 7 ods. 1 nariadenia, a vyzvala Taliansku republiku, aby jej predložila svoje talianskej verejnej základnej školy, ktorá pred úspešným absolvovaním všeobecného výbe pripomienky. Talianska republika znovu rového konania verejnej služby v Taliansku neodpovedala. pracovala ako učiteľka vo francúzskom verejnom školstve na základe zmluvy uza vretej s Comitato d'assistenza scolastica italiana (COASCIT). COASCIT je organizá cia pôsobiaca pod záštitou talianskeho kon zulátu. Jej úlohou je podporovať pomoc poskytovanú Talianom pracujúcim v zahraničí v oblasti kultúry a školstva. 9. Dňa 15. mája 2003 poslala Komisia Listom z 18. decembra 2001 Komisia požia Talianskej republike odôvodnené stanovisko, dala Taliansku republiku, aby jej vysvetlila v ktorom uviedla, že dostala niekoľko sťaž-
I - 10260
KOMISIA/TALIANSKO
ností, pričom spomenula prípad učiteľky, 1986, 1991 a 2003 a ii) jedenásť výňatkov ktorá pracovala pre COASCIT, a poukázala z právnej úpravy, zbierok rozhodnutí na judikatúru Súdneho dvora 3. Komisia a stanovísk Consiglio di Stato, ako aj rôznych dospela k záveru, že Talianska republika správnych obežníkov. Zdá sa, že všetky porušila článok 39 ES a článok 7 ods. 1 pripojené listiny sa v skutočnosti tak alebo nariadenia. Dodala, že Talianska republika onak týkajú Coascitu a podobných organizá neodpovedaním na jej predchádzajúce žia cií, hoci ich význam nevysvetľuje ani list dosti a výzvu sťažila Komisii splnenie jej z 3. februára 2004, ani správa z 20. novembra úlohy, čím porušila článok 10 ES. Komisia 2003. vyzvala Taliansku republiku, aby prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so stanoviskom v lehote dvoch mesiacov.
11. Keďže Komisia nebola spokojná s odpoveďou Talianskej republiky z 3. februára 2004, podala následne žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
Článok 39 ES a článok 7 ods. 1 nariadenia
10. Dňa 13. októbra 2003 Talianska repub lika požiadala o predĺženie lehoty na odpo veď na odôvodnené stanovisko o jeden mesiac. Napokon naň odpovedala listom Rozsah žaloby z 3. februára 2004, ku ktorému pripojila správu talianskeho ministra zahraničných vecí z 3. decembra 2003. Nadpis tejto správy (päťriadkový) upresňoval, že správa sa týka právnej povahy COASCIT-u. V skutočnosti 12. Komisia sa vo svojej žalobe domnieva, že išlo iba o sprievodnú správu inej správy je ustálenou judikatúrou 4, že členské štáty talianskeho ministra zahraničných vecí musia pri určovaní odmeny zohľadniť z 20. novembra 2003, ktorá tiež uvádzala, odbornú prax a odpracované roky získané že sa týka právnej povahy COASCIT-u. vo verejnej službe iného členského štátu. Na K tejto správe bolo vo forme prílohy tomto základe zásada rovnosti zaobchádza pripojených 44 zjavne nezoradených strán. nia s pracovníkmi Spoločenstva zakotvená Obsahovali i) päť ďalekopisov z rokov 1982, v článku 39 ES a v článku 7 ods. 1 nariadenia vyžaduje, aby talianske správne orgány na
3 — Rozsudky z 15. januára 1998, Schöning-Kougebetopoulou, C-15/96, Zb. s. I-47; z 12. marca 1998, Komisia/Grécko, C-187/96, Zb. s. I-1095, a z 30. novembra 2000, Österreichi 4 — Komisia odkazuje na veci už citované v poznámke pod scher Gewerkschaftsbund, C-195/98, Zb. s. I-10497. čiarou 3.
I - 10261
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-371/04
účely určenia služobných výhod, ako je Talianska republika zohľadnila odbornú prax, odmena, trieda a služobný postup, zohľadnili ktorú sťažovateľka získala pred úspešným doby zamestnania získané v porovnateľnej absolvovaním všeobecného výberového oblasti činnosti v inom členskom štáte konania, ktoré jej umožňuje vyučovať rovnako ako odbornú prax získanú v talianskom verejnom systéme, pri výpočte v talianskej verejnej službe. jej odmeny, odpracovaných rokov a/alebo služobného postupu.
14. Vo svojej replike Komisia uviedla, že Talianska republika naďalej odkazuje iba na 13. Talianska republika sa v odpovedi, ktorú jeden individuálny prípad týkajúci sa COA- nakoniec poskytla na odôvodnené stanovisko SCIT-u. Komisia po tom, čo vyslovila nie Komisie, a vo svojom vyjadrení k žalobe, koľko pripomienok týkajúcich sa tejto veci, ktoré predložila Súdnemu dvoru, sústreďuje v závere zdôraznila všeobecný charakter takmer výlučne na právne postavenie COA- svojej žaloby. SCIT-u. Na tento účel odkazuje vo svojom vyjadrení k žalobe na množstvo legislatív nych ustanovení, súdnych rozhodnutí, atď 5. Iba jedno z nich sa však nachádza medzi početnými prílohami pripojenými k jej odpo vedi na odôvodnené stanovisko. Ani jedno nebolo pripojené k vyjadreniu k žalobe. Talianska republika v podstate tvrdí, že 15. To vyvolalo novú záplavu legislatívnych z dôvodu, že sťažovateľka vo veci týkajúcej odkazov zo strany Talianskej republiky v jej sa COASCIT-u bola touto organizáciou duplike 6. Talianska republika však znovu umiestnená do francúzskeho verejného škol nepripojila k duplike žiaden legislatívny text ského zariadenia pred úspešným absolvova ani vysvetlenie. ním všeobecného výberového konania, ktoré jej umožňuje vyučovať vo francúzskom verejnom systéme, a nie po ňom, jej odborná prax nezodpovedá odbornej praxi získanej v talianskom školskom zariadení, ktorú nemožno získať bez úspešného absolvovania všeobecného výberového konania. Zásada zákazu diskriminácie teda nevyžaduje, aby 16. Talianska republika následne predložila Súdnemu dvoru viac ako 100-stranový zvä-
5 — Prezidentský dekrét č. 18 z 5. januára 1967; zákony č. 153/1971, č. 70/1975 z 20. marca 1975, č. 232/1980 z 22. mája 1980, č. 205/1985 a č. 286/2003 z 23. októbra 2003; legislatívne dekréty č. 300 z 30. júla 1999 a č. 165 z 30. marca 6 — Prezidentské dekréty č. 370 z 19. júna 1970, č. 1092 2001; stanovisko Consiglio di Stato č. 651/78 z 20. februára z 29. decembra 1973, č. 417 z 31. mája 1974 a č. 133 1980; rozsudok z Consiglio di Stato č. 411 z 22. apríla 1980 z 11. marca 1988, ako aj vnútroštátna kolektívna zmluva a rozsudok Corte di Cassazione č. 5716 z 12. júna 1990. z 24. júla 2003.
I - 10262
KOMISIA/TALIANSKO
zok rozličných dokumentov, v ktorom sa v talianskej verejnej službe zamestnané vo nachádzali niektoré, ale nie všetky, z už verejnom sektore iného členského štátu ako citovaných dokumentov, ako aj dva roz Talianska republika. Všetci sa sťažovali na to, sudky 7 a dva legislatívne dekréty 8, ktoré že talianske orgány odmietli zohľadniť túto neboli citované ani v jednom z jej písomných ich predchádzajúcu prax pri určení ich podaní. Nijako však nevysvetlila význam odmeny, odpracovaných rokov týchto textov. a služobného postupu. V jedinom z týchto prípadov sťažovateľ získal svoje predchádza júce miesto prostredníctvom COASCIT-u alebo podobného združenia.
17. Pokiaľ ide o širší rozsah žaloby podanej Komisiou, Talianska republika vysvetľuje, že nemá všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa uznávania odbornej praxe, ale len osobitné 19. V tejto súvislosti sa mi nezdá potrebné ustanovenia týkajúce sa rozličných oblastí zdržiavať sa detailmi o presnej právnej verejnej služby. Talianska republika odkazuje povahe COASCIT-u a podobných organizá na oblasť verejného školstva, pričom uvádza cií. Je nepochybné, že osoba dotknutá v je právnu úpravu, ktorá zaobchádza dinom prípade, ktorý sa týka COASCIT-u, s príslušníkmi Spoločenstva rovnako ako pracovala v školskom zariadení vo Francúz s Talianmi: v oboch prípadoch sa pred sku. Ako vysvetlím neskôr, rozhodujúce je chádzajúca prax zohľadní iba vtedy, ak bola podľa môjho názoru práve to, a nie presné získaná vo verejnom sektore. okolnosti, za ktorých toto miesto získala.
18. Na pojednávaní Komisia potvrdila, že jej žaloba má všeobecný rozsah, a poukázala na Vec sama šesť individuálnych prípadov, o ktorých v tom čase vedela, 9 Všetky tieto prípady sa týkali osôb, ktoré boli pred zamestnaním sa
7 — Č. 233 z 24. februára 1988 a č. 973 z 11. októbra 1988, oba vyhlásené Corte Costituzionale. 20. Je zvykom, že v konaniach o nesplnenie 8 — Č. 297 zo 16. apríla 1994 a č. 97 zo 7. apríla 2004. 9 — Tieto veci sa týkajú: dvoch Nemcov, ktorí učili na verejných povinnosti poskytne dotknutý členský štát školách v Nemecku, jedného Taliana, ktorý učil na verejnej Súdnemu dvoru podrobné informácie škole vo Francúzku podľa zmluvy uzavretej s COASCIT-om, jedného Gréka, ktorý učil na verejnej škole v Grécku, jedného o príslušnej právnej úprave. V tejto veci však talianskeho lekára, ktorý pracoval vo verejných nemocniciach situácia v Taliansku nebola úplne jasná v Nemecku a Francúzsku, a jedného Taliana, ktorý učil na univerzite a verejnej škole vo Francúzku. dokonca ani po pojednávaní.
I - 10263
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-371/04
21. Pokiaľ ide o osoby, ktoré získali pred takto zamestnaná po tom, čo úspešne chádzajúcu prax vo verejnom sektore iného absolvovala všeobecné výberové konanie členského štátu, pričom zmluvu mali uza v členskom štáte B, keď ani členský štát A vretú s organizáciou, akou je napríklad (čo je, zdá sa, prípad Talianskej republiky) COASCIT, Talianska republika trvá na tom, neuznáva prax, ktorú v jeho vlastnom že túto prax nie je povinná uznať. Pokiaľ ide verejnom sektore získala osoba skôr, ako o osoby, ktoré získali prax tak, že boli úspešne absolvovala všeobecné výberové zamestnané priamo vo verejnom sektore konanie, ktoré ju kvalifikuje na prácu iného členského štátu po tom, čo boli prijaté v tomto sektore. do zamestnania v súlade s miestnymi pred pismi upravujúcimi prijímanie do zamestna nia vo verejnom sektore, právna situácia nebola úplne vysvetlená. Na jednej strane Talianska republika na pojednávaní potvrdila, že podľa zákona prijatého v roku 2004 10 už s týmito osobami nemožno zaobchádzať odlišne (čo sa samo osebe zdá ako potvrdenie toho, že s nimi predtým bolo zaobchádzané odlišne). Na druhej strane jej skoršie vyhlásenie (rovnako urobené na pojednávaní), že „a priori neodmieta mož nosť zohľadniť zamestnanie“ vo Francúzsku, je sotva povzbudivé.
23. Je ustálenou judikatúrou, že článok 39 ES (a teda článok 7 ods. 1 nariadenia) zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré uplatňova ním iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku. Usta novenie vnútroštátneho práva treba považo 22. Je pochopiteľne neuspokojivé, že Súdny vať za nepriamo diskriminačné, ak sa dvor je tak zle informovaný v tomto štádiu v dôsledku svojej povahy môže dotknúť konania. Napriek tomu sa však domnievam, migrujúcich pracovníkov viac ako vnútro že musí byť možné dospieť v tejto veci štátnych pracovníkov (takže existuje riziko, k nejakému záveru. Myslím si, že môžeme že migrujúci pracovníci budú v zvlášť nevý predpokladať, že postoj Talianskej republiky hodnej situácii) a ak nie je odôvodnené je v podstate takýto: nie je diskriminačné, ak objektívnymi dôvodmi nezávislými od štátnej členský štát A vyžaduje ako podmienku príslušnosti dotknutých pracovníkov uznania praxe získanej vo verejnom sektore a primerané legitímnemu cieľu sledovanému členského štátu B, aby dotknutá osoba bola touto právnou úpravou. 11
10 — Zákon č. 143 zo 4. júna 2004 alebo možno zákonný dekrét 11 — Rozsudok z 23. mája 1996, O'Flynn, C-237/94, Zb. s. I-2617, č. 97 zo 7. apríla 2004. body 17, 19 a 20.
I - 10264
KOMISIA/TALIANSKO
24. Odmietanie členského štátu uznať prečo je úplné neuznanie takto získanej zamestnanie vykonávané vo verejnom sek praxe napriek tomu primeranou reakciou. tore iného členského štátu sa zjavne môže dotknúť viac migrujúcich pracovníkov ako vnútroštátnych pracovníkov. Zostáva teda jediná otázka, či je takýto postup odôvod nený.
26. Nemyslím si, že tento faktor je prijateľ ným dôvodom diskriminácie.
27. Vo všeobecnosti treba uviesť, že nie všetky členské štáty prijímajú zamestnancov do zamestnania vo svojom verejnom sektore prostredníctvom všeobecného výberového konania. V tejto súvislosti sa diskriminácii možno vyhnúť iba vtedy, ak sa vhodným spôsobom zohľadnia doby zamestnania, ktoré vo verejnom sektore iného členského štátu získala osoba prijatá do zamestnania v súlade s miestnymi podmienkami (nech sú akékoľvek). 25. Hoci Talianska republika neuvádza tieto skutočnosti výslovne ako odôvodnenie svojho postupu (pretože nepripúšťa — ani ako možnosť —, že nedodržala svoje povin nosti), poukazuje najmä na význam, ktorý má zabezpečenie uznania predchádzajúcej praxe získanej vo verejnom sektore iného člen 28. Konkrétnejšie, aj keď je osoba (ako ského štátu iba vtedy, keď dotknutá osoba zjavne v prípade COASCIT-u) zamestnaná bola zamestnaná po úspešnom absolvovaní vo verejnom sektore iného členského štátu za všeobecného výberového konania verejnej podmienok, ktoré sú iné ako podmienky, služby. Z tohto dôvodu Talianska republika ktoré by sa inak uplatnili (napríklad na odmieta zohľadniť prax získanú v zamestnaní základe zmluvy uzavretej s externou organi vykonávanom na základe zmluvy záciou, a nie na základe úspešného absolvo s COASCIT-om, pričom na pojednávaní vania všeobecného výberového konania), vyhlásila, že takúto prax nemožno považovať úplné odmietanie zohľadniť túto prax môže za vyučovanie na verejnej škole, keďže znamenať iba to, že Talianska republika sa výberové kritériá môžu byť menej prísne. domnieva, že prax získaná vo verejnom Talianska republika uviedla iba všeobecné sektore iného členského štátu pred úspeš tvrdenia a poskytla málo vysvetlení, pokiaľ ným absolvovaním všeobecného výberového ide o to, prečo splnenie kritéria, ktoré som konania, na základe ktorého možno získať práve uviedla, sa považuje alebo by sa malo prístup k talianskej verejnej službe, nemôže považovať za dostatočne významné alebo mať žiadnu hodnotu relevantnú pre toto
I - 10265
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-371/04
nasledujúce zamestnanie. Neviem, ako by v Rakúskej republike musia mať osobitný takýto prístup mohol predstavovať spôsobilé význam pre pridelenie dotknutej osoby, čo sa
odôvodnenie
diskriminačného zaobchádza nevyžaduje pre doby zamestnania získané nia. v Rakúsku.“ 13
29. Pokusy členských štátov v predchádza júcich veciach odvolávať sa na rozdiely medzi ich „kultúrou“ a kultúrou iného členského 31. Rovnako vo veci Komisia/Grécko 14 štátu neuspeli. Súdny dvor potvrdil, že skutočnosť, že členský štát považuje za prakticky veľmi ťažké určiť, či miesto zastávané v inom členskom štáte bolo alebo nebolo rovno cenné zamestnaniu vo vnútroštátnej verejnej službe, ktoré sa zohľadňovalo pri určení zaradenia do platového stupňa a priznaní 30. Vo veci Österreichischer Gewerkschafts príplatku za odpracované roky, nemôže bund 12 tak Súdny dvor skúmal, či rozdielne nijako odôvodniť jeho odmietanie pristúpiť zaobchádzanie, ktoré Rakúska republika k takémuto určeniu. Je úlohou príslušného uplatňovala na skoršie doby zamestnania vo členského štátu vykonať toto porovnanie. 15 verejnej službe iného členského štátu, mohlo byť odôvodnené naliehavými dôvodmi všeo becného záujmu. Rakúska republika tvrdila, že verejné služby ostatných členských štátov neboli navzájom prepojené v takom rozsahu ako miestne rakúske orgány a že boli veľmi odlišné. Súdny dvor rozhodol, že:
32. Napokon vo veci Komisia/Taliansko 16 Komisia tvrdila, že v prístupe k talianskej
„… rozdiely existujúce medzi verejnými 13 — Bod 48.
14 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. službami v Rakúsku a verejnými službami 15 — Bod 22. Pozri aj bod 27 návrhov, ktoré predniesol generálny iných členských štátov nemôžu odôvodniť advokát Ruiz-Jarabo, citujúc bod 30 návrhov, ktoré pred niesol generálny advokát Jacobs vo veci Scholz (rozsudok rozdielne podmienky zohľadnenia skorších z 23. februára 1994, C-419/92, Zb. s. I-505): „Pokiaľ ide dôb zamestnania. Tieto rozdiely predovšet o ťažkosti obsiahnuté v porovnaní medzi režimom výkonu služby v zahraničí a režimom výkonu rovnakých alebo kým nemôžu vysvetliť dôvod, pre ktorý doby podobných služieb v Grécku, ide o praktický problém, ktorý nemôže ovplyvniť uplatnenie zásady, podľa ktorej príslušníci získané v inom členskom štáte ako Spoločenstva nemôžu byť v rámci ich zamestnania diskrimi novaní na základe ich štátnej príslušnosti. Každá pochybnosť o zhode jedného alebo druhého režimu môže byť ľahko rozptýlená prostredníctvom osvedčení vydaných zamestná vateľom alebo dotknutými konzulárnymi orgánmi.“ 12 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. 16 — Rozsudok z 12. mája 2005, C-278/03, Zb. s. I-3747.
I - 10266
KOMISIA/TALIANSKO
verejnej službe existuje diskriminácia, 34. Nevidím žiadny dôvod na to, aby tento v tomto prípade pri prijímaní do zamestna prístup nebol uplatnený aj na úplné odmie nia na verejných školách. Pokiaľ ide tanie Talianskej republiky zohľadniť v tomto o prijímanie na základe stálych zoznamov prípade prax, ktorú vo verejnom sektore vhodných kandidátov, talianska vláda uznala, iných členských štátov získala osoba, ktorá že existoval rozdiel v zaobchádzaní podľa úspešne neabsolvovala všeobecné výberové toho, či vyučovanie bolo vykonávané konanie, ktoré ju oprávňuje pracovať v tomto v Taliansku, alebo v iných členských štátoch. sektore. Domnievala sa však, že tento rozdiel bol odôvodnený, pretože vyučovanie vykonávané v zahraničí prebieha na základe textov, programov a obsahov, ktoré sa odlišujú od textov, programov a obsahov stanovených v Taliansku, a preto nespĺňajú kritérium „špecifickosti“, ktoré vyžaduje taliansky zákon stanovujúci nárok na priznanie doda točných bodov v prijímacom konaní. 17
35. Evidentným dôsledkom je, že členský štát, ktorý vie preukázať, že skutočne existujú podstatné rozdiely medzi zdanlivo rovnocen nou praxou získanou vo verejnom sektore iného členského štátu — či už preto, že dotknutá osoba nebola v tomto sektore zamestnaná priamo, alebo úspešne neabsol vovala všeobecné výberové konanie, alebo z úplne iného dôvodu —, by bol oprávnený zohľadniť túto prax v primerane zníženom rozsahu pri určení jej odmeny, triedy alebo služobného postupu. 19 33. Súdny dvor potvrdil, že „úplné odmie tanie zohľadňovať prax získanú výkonom pedagogickej činnosti v iných členských štátoch, ak je založené na existencii rozdielov vo vzdelávacích programoch týchto štátov, nie je odôvodnené. Nedá sa totiž poprieť, že špecifickú odbornú prax, akú vyžaduje talianska právna úprava, možno získať... aj v iných členských štátoch“18 .
36. Nezdá sa, že Talianska republika zaujala takýto prístup. Navyše neuviedla žiadne iné 17 — Pozri bod 12 rozsudku.
odôvodnenie.
18 — Bod 18. Súdny dvor dospel k záveru, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES, keďže na účely účasti štátnych príslušníkov Spoločenstva na výberových konaniach pri prijímaní učiteľov týchto škôl odborná učiteľská prax získaná týmito príslušníkmi nebola zohľadnená alebo aspoň nebola zohľadnená rovnako 19 — Generálny advokát Jacobs vyslovil rovnaký názor v bode 25 v závislosti od toho, či vyučovanie bolo vykonávané návrhov, ktoré predniesol vo veci Scholz, už citovanej v Taliansku alebo v iných členských štátoch. v poznámke pod čiarou 15.
I - 10267
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-371/04
37. V dôsledku toho sa domnievam, že treba splnil rôzne povinnosti, ktoré mu ukladá vyhovieť návrhom, ktoré Komisia uplatnila právo Spoločenstva. Pri absencii takejto v tejto veci. informácie Komisia nie je schopná preveriť, či členský štát naozaj a úplne uplatnil právo Spoločenstva. Nesplnenie tejto povinnosti členským štátom, či už je to úplnou absen ciou informácie, alebo nedostatočne jasnou a presnou informáciou, môže samo osebe odôvodniť začatie konania podľa článku 226 ES vedúceho k určeniu nesplnenia povin nosti. 20
Článok 10 ES
39. Vyššie v týchto návrhoch som uviedla vývoj korešpondencie (takmer jednostran nej), ktorú si Komisia a Talianska republika vymenili do začatia tohto súdneho konania, a následný priebeh tohto konania pred Súdnym dvorom.21 Ťažko si možno pred staviť okolnosti, za ktorých by neexistencia vhodnej spolupráce zo strany členského štátu mohla byť jasnejšie preukázaná. Som teda presvedčená, že Komisia má nárok na vyhovenie jej návrhu na vyhlásenie nesplne 38. Je ustáleným právom, že zatiaľ čo nia povinnosti podľa článku 10 ES. 22 v konaní o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES je na Komisii, aby predložila Súdnemu dvoru dôkazy, ktoré tento súd 20 — Rozsudok zo 16. júna 2005, Komisia/Taliansko, C-456/03, Zb. potrebuje na overenie existencie tohto s. I-5335, body 26 a 27 a tam citovaná judikatúra. 21 — Pozri body 6 až 11 vyššie. Súdny dvor rozhodol, že nesplnenia, členské štáty sú povinné podľa neexistencia spolupráce zo strany členského štátu, ktorá trvá článku 10 ES uľahčiť Komisii dosiahnutie jej aj pred Súdnym dvorom, je zvlášť závažným porušením článku 10 ES: rozsudok z 22. septembra 1988, Komisia/ úlohy. Táto úloha podľa článku 211 ES Grécko (C-272/86, Zb. s. 4875, bod 31). spočíva najmä v dohľade nad uplatňovaním 22 — V skutočnosti Komisia neformulovala samostatný návrh smerujúci k určeniu porušenia článku 10 ES a vo formulácii ustanovení Zmluvy ES, ako aj ustanovení, svojho návrhu na určenie ani neuviedla podrobnosti o správaní, ktoré predstavuje toto porušenie. Nie je však ktoré podľa nej inštitúcie prijali. Informácia, potrebné — hoci je to žiaduce —, aby tak Komisia urobila: ktorú sú členské štáty povinné takto poskyt pozri rozsudok z 12. júla 1990, Komisia/Grécko (C-35/88, Zb. s. I-3125), v ktorom Súdny dvor rozhodoval na základe núť Komisii, musí byť jasná a presná. Musí článku 5 Zmluvy ES (staré číslovanie), napriek tomu, že v žalobe Komisie bola podobná medzera (pozri body 56 až 58 jednoznačne označovať tie zákony, iné návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo), pod právne predpisy a správne opatrenia, obne rozsudok z 13. decembra 1991, Komisia/Taliansko (C-33/90, Zb. s. I-5987, bod 26 návrhov, ktoré predniesol o ktorých sa členský štát domnieva, že nimi generálny advokát Darmon).
I - 10268
KOMISIA/TALIANSKO
Návrh
40. V dôsledku toho sa domnievam, že treba, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Talianska republika si tým, že nezohľadňuje odbornú prax a odpracované roky získané vo verejnom sektore iného členského štátu osobou, ktorá bola následne zamestnaná v talianskom verejnom sektore, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES a článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva.
2. Talianska republika si tým, že vytrvalo nespolupracovala s Komisiou tak počas konania pred podaním žaloby, ako aj počas konania podľa článku 226 ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES.
3. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.
I - 10269