C-372/04

WATTS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 15. decembra 2005 1

I — Úvod a rozpočtovými dôsledkami možného ziste­ nia, že systém typu NHS musí upravovať náhradu nemocničných služieb poskytnutých v inom členskom štáte. Návrh sa týka tiež správneho výkladu článku 22 nariadenia č. 1408/71 v danom kontexte.

1. V nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora, okrem iného vo veciach Kohll, Smits a Peerbooms a Müller-Fauré, 2 sa prejedná­ vaná vec opäť týka problému mobility pacienta v rámci Spoločenstva. Aj keď Súdny dvor ustálil niekoľko zásad vo vzťahu k po­ dmienkam, podľa ktorých majú pacienti II — Príslušné ustanovenia nárok podľa článku 49 ES na to, aby v ostatných členských štátoch dostali zdra­ votnú starostlivosť a aby im túto starostlivosť nahradili systémy vnútroštátnych zdravot­ ných poisťovní, v ktorých sú poistení, Súdny dvor má teraz rozhodnúť, v akom rozsahu sa tieto zásady uplatnia na National Health Service Veľkej Británie [národná zdravot­ A — Právo Spoločenstva nícka služba] (ďalej len „NHS“), ktorá na rozdiel od systémov, ktoré boli doteraz v judikatúre posudzované, je z hľadiska jej organizácie, ako aj z hľadiska jej financovania výlučne verejnej povahy. Okrem otázky uplatniteľnosti článku 49 ES na NHS ako 2. Článok 49 ES prvý pododsek stanovuje: takú sa návrh na začatie prejudiciálneho konania zaoberá otázkami uplatnenia pora­ dovníkov ako nástroja na vyrovnanie dopytu a ponuky po nemocničných službách

1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Rozsudky z 28. apríla 1998 Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931; „V rámci nasledujúcich ustanovení sú zaká­ z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms, C-157/99, Zb. s. I-5473, a Müller-Fauré a van Riet, C-385/99, Zb. s. I-4509. zané obmedzenia slobody poskytovať služby

… 4. Článok 22 nariadenia č. 1408/71 stano­ vuje:

2. … Povolenie požadované podľa odseku 1 písm. c) nemožno odmietnuť, ak takéto ošetrenie patrí medzi dávky, ktoré stanovujú právne predpisy členského štátu, na území „1. Zamestnanec alebo samostatne zárob­ ktorého má dotknutá osoba bydlisko, a keď kovo činná osoba, ktorá spĺňa podmienky nemôže byť dotknutej osobe poskytnuté právnych predpisov príslušného štátu na takéto ošetrenie v čase zvyčajne potrebnom nárok na dávky, pričom, ak je to vhodné, pre obdržanie tejto starostlivosti na území zohľadnia sa ustanovenia článku 18, a: členského štátu, kde ma bydlisko, s ohľadom na jej súčasný zdravotný stav alebo pravdepodobný ďalší priebeh ochorenia.

… 3. ..."

I - 4332

WATTS

B — Vnútroštátne právo 6. Článok 3 zákona z roku 1977 o národnom zdravotníckom systéme stanovuje:

I - 4333

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

e) všetky ostatné zaradenia na prevenciu konkrétnych potrieb obyvateľstva; chorôb, starostlivosť o chorých neexistuje tu žiadny systém príspevkov a následnú starostlivosť o vyliečené zamestnancov alebo zamestnávateľov osoby, ktoré bude považovať za užitočné do systémov zdravotného poistenia v rámci zdravotníckej služby; a žiadny systém spoluúčasti pacienta za takúto starostlivosť. Suma poskytovaná PCTs na nemocničnú starostlivosť je ohraničená,

f) všetky ostatné služby potrebné na diag­ nostiku a liečbu chorôb.“

— PCTs sú verejné zariadenia vytvorené na plánovanie a zabezpečovanie zdravotnej C — Základné črty NHS starostlivosti vrátane všetkých všeobec­ ných zdravotníckych služieb v konkrétnych geografických oblas­ tiach. 3 PCTs pokrývajú všetky oblasti Anglicka, 7. Základné črty NHS je možné zhrnúť na základe informácií poskytnutých vnútroštát­ nym súdom v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania takto:

— „NHS trusts“ sú samostatné právnické — príslušné neziskové inštitúcie NHS osoby, ktoré boli vytvorené podľa poskytujú nemocničnú starostlivosť zákona z roku 1990 o národnom zdra­ bezodplatne všetkým osobám, ktoré votníckom systéme a o domácej staros­ majú zvyčajné bydlisko v Spojenom tlivosti (National Health Service and kráľovstve, Community Care Act 1990), aby pre­ vzali zodpovednosť za vlastníctvo a riadenie nemocníc alebo iných zaria­ dení. V dôsledku zmeny článok 5 ods. 1 tohto zákona teraz stanovuje, že účelom

— keďže NHS trusts samotné poskytujú (nemocničnú) starostlivosť pacientom NHS vždy bezplatne alebo v niektorých prípadoch, zabezpečením ošetrenia inými poskytovateľmi, otázka náhrady nákladov za ošetrenie poskytnuté pacientovi nevzniká a nie je upravená. — rozpočet určený NHS nie je dostatočne Pacienti NHS nemajú podľa súkrom­ veľký na to, aby umožnil, že všetkým, ného práva žiadny nárok domáhať sa ktorí chcú byť ošetrení, bez ohľadu na náhrady za zdravotnú starostlivosť od neodkladnosť ošetrenia bude takéto NHS a ani verejné právo ich neopráv­ ošetrenie poskytnuté rýchlo. NHS totiž ňuje k nejakej špecifickej starostlivosti uplatňuje svoje obmedzené zdroje podľa v ktoromkoľvek okamihu. Ako takí nie priorít rôznych ošetrení a so zreteľom sú oprávnení na to, aby na náklady NHS na individuálne prípady. To má za dostali nemocničnú starostlivosť následok vznik poradovníkov pre menej v súkromnom sektore v Anglicku a vo neodkladné ošetrenie. Walese,

— prístup k nemocničnej starostlivosti vo všeobecnosti závisí od odporúčania praktického lekára. Neexistujú žiadne vnútroštátne zoznamy zdravotníckych služieb, ktoré musia byť poskytnuté, — inštitúcie NHS môžu slobodne rozho­ dovať o rozvrhnutí a závažnosti klinic­ kých priorít v súlade s vnútroštátnymi smernicami. Vedenie poradovníkov má zaručiť poskytnutie nemocničnej staros­ tlivosti v súlade s príslušnými prioritami a rozhodnutiami príslušných inštitúcií — podľa systému NHS sú druh, miesto, čas NHS, pokiaľ ide o použitie zdrojov a trvanie nemocničnej starostlivosti a zachovanie spravodlivosti medzi určené na základe klinickej priority pacientmi, ktorí požadujú nemocničnú a dostupnosti zdrojov príslušnej inštitú­ starostlivosť za rôznych podmienok cie NHS, a nie na základe pacientovho a s rôznymi stupňami neodkladnosti.

— Pacientom zo zahraničia, t. j. osobám, 9. Medzičasom požiadala dcéra pani Watts ktoré nemajú svoje zvyčajné bydlisko na PCT v Bedforde, aby podporilo žiadosť jej území Spojeného kráľovstva, sa zdra­ matky o vykonanie obojstrannej operácie votná starostlivosť NHS môže takisto bedrových kĺbov v zahraničí podľa článku poskytnúť, avšak nie bezplatne. Naria­ 22 nariadenia č. 1408/71, s použitím formu­ denia NHS (o nákladoch účtovaných lára E-112. Jej odborný lekár napísal PCT, že pacientom zo zahraničia) z roku 1989 pohyblivosť pani Watts je veľmi obmedzená [NHS (Charges to Overseas Visitors) a že trpí stálymi bolesťami. Pokiaľ ide Regulations 1989] v znení neskorších o otázku pani Watts, či by operácia mohla zmien stanovujú podmienky vyúčtova­ byť vykonaná v zahraničí na náklady NHS, nia a náhrady nákladov spojených so uviedol, že si jej operácia zasluhuje rovnakú starostlivosťou, ktorú poskytla NHS pozornosť ako prípady iných pacientov pacientom zo zahraničia. Inštitúcia postihnutých akútnou artritídou na jeho NHS, ktorá ošetrenie poskytla, tieto náklady zhromažďuje a necháva si ich. NHS trust, ktorá pacientovi zo zahrani­ 4 — Nariadenia upravujú oslobodenie za určitých okolností, ako čia poskytuje ošetrenie, sa nemôže roz­ napríklad v prípade ošetrenia v rámci nemocničných úrazo­ vých oddelení a oddelení intenzívnej starostlivosti, a pri hodnúť, že sa nebude domáhať náhrady zohľadnení práv osôb poistených v iných členských štátoch.

I - 4336

WATTS

11. V januári 2003 odcestovala pani Watts 14. Po tom, čo sa vrátila, pokračovala vo do Francúzska, aby sa poradila s odborným svojej žalobe o neplatnosť rozhodnutia PCT lekárom. Tento odborný lekár dospel nepovoliť ošetrenie v zahraničí a taktiež sa k záveru, že sa jej stav zhoršil a že operácia domáhala náhrady nákladov vo výške prib­ protéz bedrových kĺbov sa musí vykonať do ližne 3 900 anglických libier vrátane nákla­ polovice marca 2003. dov na pobyt v nemocnici.

I - 4337

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

17. Výkladové problémy, s ktorými sa stretol Court of Appeal, sú obsiahnuté v nasledujúcich prejudiciálnych otázkach:

„Otázka 1

16. Secretary of State for Health a pani Watts podali proti rozhodnutiu High Court odvolanie na Court of Appeal. Odvolanie podané pani Watts bolo odôvodnené hlavne Má sa článok 49 ES so zreteľom na povahu NHS a jej postavenie vo vnútroštátnom

5 — High Court prerušil konanie, kým Súdny dvor nevydá

rozsudok

vo veci Müller-Fauré (už citovaný v poznámke pod čiarou 2). 6 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I - 4338

WATTS

I - 4339

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

Otázka 3 d) toto povolenie môže zaväzovať Spojené kráľovstvo k tomu, aby poskytlo doda­ točné financie do rozpočtu NHS alebo obmedzilo rozsah ošetrenia dostupného v rámci NHS;

Ak sa článok 49 ES vzťahuje na NHS, môže NHS alebo minister objektívne odôvodniť svoje odmietnutie udeliť predchádzajúce e) porovná náklady na ošetrenie a vedľajšie povolenie poskytnúť nemocničnú starostli­ náklady z neho plynúce v inom člen­ vosť v inom členskom štáte tým, že: skom štáte?

Otázka 4 a) toto povolenie by vážnym spôsobom narušilo systém NHS spočívajúci v spravovaní liečebných priorít pro­ stredníctvom poradovníkov; Do akej miery je pri posudzovaní toho, či je ošetrenie dostupné bez ,zbytočného odkladu' na účely článku 49 ES, potrebné alebo prípustné zohľadniť najmä tieto kritériá:

b) toto povolenie by umožnilo pacientom, ktorí potrebujú menej naliehavý lekár­ sky zákrok, získať prednosť pred pacientmi, ktorí potrebujú naliehavejší a) čakacie doby; lekársky zákrok;

Otázka 5

V každom prípade:

Pokiaľ ide o správny výklad článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 a pre­ dovšetkým výrazu ,v čase zvyčajne potreb­ nom pre obdržanie tejto starostlivosti‘: a) Aký je presný rozsah povinnosti uhradiť alebo nahradiť náklady na nemocničnú starostlivosť, najmä pokiaľ je táto staros­ tlivosť, ako je to v prípade Spojeného kráľovstva, poskytovaná pacientom bez­ platne v mieste, kde sú ošetrení, a) sú uplatniteľné kritériá totožné a neexistuje žiadny vnútroštátny s kritériami, ktoré sa uplatnia pri otázke sadzobník náhrad nákladov za ošetrenie zbytočného odkladu na účely článku 49 pacientov? ES?

b) Obmedzuje sa táto povinnosť na sku­ b) ak nie, v akom rozsahu je potrebné točné náklady na poskytnutie rovnakého alebo prípustné zohľadniť faktory vyme­ alebo rovnocenného ošetrenia v prvom nované v štvrtej otázke? členskom štáte?

I - 4341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

20. Prvý aspekt sa týka problému obmedze­ nej kapacity v kolektívne organizovaných a financovaných systémoch zdravotnej sta­ rostlivosti, kde ľudské, finančné 18. Písomné pripomienky predložili podľa a infraštrukturálne zdroje sú, samozrejme, článku 23 Štatútu Súdneho dvora pani obmedzené. V takýchto systémoch bude Watts, belgická, fínska, francúzska, maltská, dopyt po zdravotnej starostlivosti vždy pre­ španielska a švédska vláda a vláda Spojeného kračovať ponuku zdravotných služieb a na kráľovstva a Írsko a Komisia. Na pojednávaní, rozdiel od systémov súkromnej zdravotnej ktoré sa uskutočnilo 4. októbra 2005, boli starostlivosti cenový mechanizmus nefun­ predložené ďalšie pripomienky v mene pani guje regulačne. Technologický rozvoj Watts, španielskej, francúzskej, poľskej, 7 a inovácia majú často za následok vznik fínskej a švédskej vlády a vlády Spojeného nového dopytu, skôr ako by umožňovali kráľovstva a v mene Írska a Komisie. lepšie sa vyrovnať s existujúcim dopytom. Investície do odvetvia zdravotnej starostlivo­ sti sa uskutočňujú so zámerom uspokojiť 7 — Poľská vláda nepredložila písomné pripomienky. dopyt po zdravotníckych službách v rámci

I - 4342

WATTS

9 — Pozri rozsudky z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, 8 — Návrhy vo veci C-157/99, už citované v poznámke pod čiarou Zb. s. I-2529, a z 12. júla 2001 Smits a Peerbooms, už 2, bod 46. citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I - 4343

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

o právo odísť z členského štátu bydliska nutný základ pre odpoveď na otázky polo­ alebo právo pricestovať do iného členského žené Court of Appeal, napriek tomu je štátu na účel ošetrenia, ako pokiaľ ide potrebné zvážiť, či nie sú potrebné niektoré o spôsob financovania takéhoto ošetrenia. ďalšie spresnenia vyplývajúce z konkrétneho Tento aspekt zjavne spôsobuje problémy, kontextu, v ktorom vznikli. pretože otázka financovania zdravotnej sta­ rostlivosti je jednoznačne spojená s fungovaním rovnováhy medzi dopytom a ponukou v rámci medzí vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia. 25. Na účel zodpovedania na tieto otázky je však najskôr potrebné definovať právny rámec.

B — Uplatniteľné právo

I - 4344

WATTS

(„rutinné“ a potom „čoskoro“), jej mohlo byť 30. Podľa článku 22 ods. 2 druhého po­ ošetrenie poskytnuté v rámci plánovaných dodseku nariadenia toto povolenie nie je cieľov NHS pre prístup k nemocničnej sta­ možné odmietnuť, pokiaľ sú splnené dve rostlivosti v priebehu dvanástich mesiacov. podmienky: (1) ak takéto ošetrenie patrí Podmienky článku 22 nariadenia č. 1408/71 medzi dávky, ktoré stanovujú právne pred­ teda neboli splnené. pisy členského štátu, a (2) ak dotknutej osobe nemôže byť poskytnuté takéto ošetrenie „v čase zvyčajne potrebnom pre obdržanie tejto starostlivosti na území členského štátu, kde ma bydlisko, s ohľadom na jej súčasný zdravotný stav alebo pravdepodobný ďalší priebeh ochorenia“.

I - 4345

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

štáte, ktoré poskytujú členské štáty podľa jej bolo neoprávnene odmietnuté. V tomto cenníkov platných v príslušnom štáte. 14 prípade Súdny dvor rozhodol, že dotknutá osoba, ktorá aj bez povolenia odišla do iného členského štátu na účel ošetrenia, má nárok na to, aby jej bolo ošetrenie nahradené priamo príslušnou inštitúciou vo výške zodpovedajúcej tej, ktorú by bežne znášala, ak by jej bolo povolenie udelené. 15

33. Článok 22 teda ponecháva na členských štátoch, aby určili, či a za akých podmienok môže byť ošetrenie poskytnuté v inom člen­ skom štáte nahradené. Kým členský štát upravuje možnosť náhrad jednotlivcom, člá­ nok 22 mu nebráni, aby tieto náhrady podmienil tým, že dotknutá osoba musí vopred získať povolenie príslušného orgánu na ošetrenie v zahraničí.

40. Na jednej strane pani Watts, belgická a francúzska vláda tvrdia, že článok 49 ES, tak ako ho vykladá Súdny dvor, osobitne v rozsudkoch Smits a Peerbooms, Müller­ C — Prvé dve prejudiciálne otázky: NHS -Fauré a Inizan, 16 sa uplatní na NHS, takže a článok 49 ES osoby, ktoré majú svoje zvyčajné bydlisko v Spojenom kráľovstve, majú nárok na to, aby im bola poskytnutá nemocničná starostlivosť v inom členskom štáte na náklady NHS. V tomto ohľade je irelevantné, či ošetrenie poskytnuté NHS predstavuje poskytovanie služieb v zmysle článku 49 ES, aj keď tvrdia, 1. Rozsah pôsobnosti článku 49 ES že v skutočnosti ide o tento prípad.

38. Cieľom prvých dvoch otázok je zistiť, či v súvislosti so špecifickými črtami NHS má osoba s bydliskom v Spojenom kráľovstve 41. Aj keď Komisia tvrdí, že prejednávaná nárok podľa článku 49 ES na to, aby jej bola vec by mala byť rozhodnutá predovšetkým na poskytnutá nemocničná starostlivosť v inom základe článku 22 nariadenia č. 1408/71, členskom štáte na náklady NHS, a či je preskúmava tiež, z pohľadu zlučiteľnosti v tomto ohľade relevantné to, či služby s článkom 49 ES, odmietnutie PCT udeliť poskytované NHS sa samy osebe majú povolenie na to, aby bola pani Watts považovať za služby v zmysle článku 49 ES, operovaná vo Francúzsku, a nahradiť náklady alebo nie. za toto ošetrenie. V tomto ohľade je Komisia toho názoru, že aj keď je na základe roz­ sudkov Humbel a Poucet a Pistre 17 možné tvrdiť, že služby poskytované NHS spadajú mimo rozsah pôsobnosti článkov 49 ES a 50

39. Účastníci konania, ktorí predložili 16 — Rozsudky C-157/99, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, a C-385/99, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, a rozsudok písomné pripomienky, majú rozdielne C-56/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 11. názory na uplatniteľnosť článku 49 ES, pokiaľ 17 — Rozsudky z 27. septembra 1988, Humbel, 263/86, Zb. s. 5365, a zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C-160/91, ide o nárok pani Watts na to, aby jej NHS Zb. s. I-637.

ES, z rozsudkov Súdneho dvora Smits poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, by a Peerbooms a Müller-Fauré 18 jednoznačne mali znášať náklady tohto ošetrenia sami. vyplýva, že zdravotné služby, ktoré sa posky­ tujú v inom členskom štáte a ktoré sú priamo hradené príjemcom, sú službami v zmysle článku 50 ES, iba že by sa závery Súdneho dvora týkali len skutkového stavu týchto vecí. Pokiaľ ide o existenciu obmedzenia, Komisia tvrdí, že systém NHS sa nemôže považovať za diskriminačný, pretože neexistuje žiadne špecifické ustanovenie, ktoré upravuje ošet­ renie poskytnuté v iných členských štátoch. Neexistencia postupu umožňujúceho pacien­ tom vyhľadávať poskytovanie zdravotných 43. Na druhej strane vláda Spojeného krá­ služieb v iných členských štátoch ľovstva vo veľkom rozsahu podporovaná a poskytnúť náhradu nákladov za tieto služby fínskou, írskou, maltskou a španielskou vlá­ ich však môže odradiť alebo im brániť vo dou zdôrazňuje, že v súvislosti s NHS vyhľadávaní ošetrenia v zahraničí nemajú obyvatelia Spojeného kráľovstva a predstavuje teda obmedzenie v zmysle žiadny nárok na to, aby im bolo poskytnuté článku 49 ES. konkrétne ošetrenie v danom čase alebo mieste a nemajú v tomto ohľade ani možnosť voľby. Súdny dvor podľa nej vo svojej judikatúre jasne uviedol, že nárok na poskyt­ nutie ošetrenia podľa práva štátu bydliska je prvou podmienkou na získanie náhrady nákladov za ošetrenie v inom členskom štáte podľa článku 49 ES. Ďalej tvrdí, že akákoľvek povinnosť NHS poskytnúť pani Watts náhradu závisí od nemocničnej starostlivosti poskytnutej NHS, ktorá sa považuje za „službu“ v zmysle článkov 49 ES a 50 ES. Vzhľadom na to, že NHS je financovaná len z daní, takéto ošetrenie nie je poskytnuté za ekonomické protiplnenie, takže tu chýba prvok odplaty, ktorý je podstatný pre defi­ 42. Švédska vláda je toho názoru, že novanie „služby“. Dodáva, že pokiaľ Súdny v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora dvor rozhodol, že článok 49 ES bráni spadá situácia pani Watts do rozsahu článku uplatneniu vnútroštátnych pravidiel, pričom 49 ES. Poukazuje však na to, že je nevyh­ v dôsledku ich uplatnenia je poskytovanie nutné vziať do úvahy rozdielne črty verej­ služieb medzi členskými štátmi náročnejšie ného systému zdravotnej starostlivosti. ako v rámci jedného štátu, 19 toto porovnanie Osoby, ktoré sa bez predchádzajúceho povo­ predpokladá, že vnútroštátne a aj medzi- lenia rozhodnú ísť mimo takýto verejný systém na účel ošetrenia u súkromného

44. Prvá otázka, ktorá sa má rozhodnúť, je, či 47. Po druhé, požiadavka odplaty je zjavne je článok 49 ES uplatniteľný na skutočnosti splnená, pretože pani Watts uhradila svoju prejednávanej veci, alebo nie, osobitne faktúru nemocnici priamo. V tomto ohľade je s ohľadom na argumenty predložené jednot­ v rovnakej situácii ako okrem iného pani livými vládami ako vedľajšími účastníkmi Smits a pani Müller-Fauré. Vo veciach týchto konania, podľa ktorých verejný charakter dvoch pacientok Súdny dvor zdôraznil sku­ NHS ju stavia mimo rozsah pôsobnosti tohto točnosť, že lekárske ošetrenie, ktoré bolo ustanovenia. poskytnuté v iných členských štátoch než v tých, v ktorých boli dotknuté osoby poistené, viedla k priamej platbe pacientov v prospech zariadení poskytujúcich ošetre­ nie. 23 Súdny dvor dodal, že je potrebné pripustiť, že skutočnosť, že zdravotná služba je poskytnutá v jednom členskom štáte a je uhradená pacientom, nemôže viesť k tomu,

že služba nebude spadať do rozsahu voľného zdravotná služba je poskytnutá v jednom pohybu služieb zaručeného Zmluvou len členskom štáte a uhradená pacientom, preto, že náhrada nákladov za dané ošetrenie nemôže viesť k tomu, že služba nebude sa požaduje podľa právnych predpisov spadať do rozsahu voľného pohybu služieb o nemocenskom poistení iného členského zaručeného Zmluvou len preto, že náhrada štátu, ktoré v zásade upravujú vecné dávky. 24 nákladov za dané ošetrenie sa požaduje podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení iného členského štátu, ktoré v zásade upravujú vecné dávky… Z pohľadu voľného pohybu služieb nie je teda potrebné rozlišovať, či pacient hradí vzniknuté náklady a následne žiada o ich náhradu alebo či 48. Nie je preto možné pochybovať o tom, že zdravotná poisťovňa alebo vnútroštátny roz­ pani Watts sa musí považovať za príjemcu počet hradí náklady priamo poskytovate­ služieb v zmysle článkov 49 ES a 50 ES. ľovi“ 25.

49. Vláda Spojeného kráľovstva, maltská, fínska, španielska vláda, ako aj Írsko však 51. V porovnaní s paralelným odôvodnením namietajú, že vzhľadom na to, že NHS je v rozsudkoch Smits a Peerbooms 26 bol organizovaná ako výhradne verejný systém, výslovný odkaz na „národné zdravotné nárok pani Watts sa nemôže posudzovať služby“ v odôvodnení v rozsudku Müller­ podľa článku 49 ES. -Fauré nový. Prirovnanie k pojmu „systém poskytujúci vecné dávky“, ktorý by mohol odkazovať len na ZFW, sa zdá byť odpoveďou na tvrdenie vlády Spojeného kráľovstva v prejednávanej veci.

50. Touto otázkou sa v skutočnosti zaoberal Súdny dvor vo vzťahu k systému fungujú­ cemu v Holandsku podľa ZFW. V rozsudku Müller-Fauré, osobitne po tom, čo svoju pozornosť zameral na tvrdenia vlády Spoje­ ného kráľovstva týkajúce sa NHS (v bodoch 55 až 59 rozsudku), rozhodol, že „zdravotná 52. Aj keby sa mohlo zdať, že tým je táto služba neprestáva byť poskytovaním služieb otázka vyriešená, vláda Spojeného kráľovstva z toho dôvodu, že je hradená národnou napriek tomu tvrdí, že vzhľadom na to, že zdravotníckou službou alebo systémom konkrétna situácia NHS nebola ako taká poskytujúcim vecné dávky… Skutočnosť, že

53. Presnejšie povedané, v rozsudku Müller­ -Fauré Súdny dvor dospel v podstate k záveru, že článok 49 ES sa uplatní na osobu, ktorá odíde do iného členského štátu na účel ošetrenia, za ktoré priamo zaplatí, 55. V tejto súvislosti je vo vzťahu bez ohľadu na spôsob, akým je poistená proti k uplatniteľnosti článku 49 ES na takú nákladom na lekársku starostlivosť situáciu, o ktorú ide v konaní vo veci samej, v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. A irelevantné, či má byť NHS sama osebe naozaj, z pohľadu voľného pohybu služieb považovaná za poskytovateľa služieb podľa článku 49 ES je spôsob, akým je v zmysle ustanovení Zmluvy, alebo nie. Niet uskutočnené financovanie služby ako takej, pochýb o tom, že NHS poskytla pani Watts irelevantný pre rozhodnutie, či spadá daná službu v zmysle článku 49 ES. Jej úloha je transakcia do rozsahu pôsobnosti tohto obmedzená na aspekt možnej náhrady nákla­ ustanovenia Zmluvy, alebo nie. Úloha NHS, dov za ošetrenie, ktoré bolo pani Watts rovnako ako zdravotných poisťovní ZKW poskytnuté v inom členskom štáte. Jej možná v rozsudkoch Smits a Peerbooms a Müller- účasť v transakcii, ktorá spadá do rozsahu Fauré, je len nápomocná vo vzťahu k hlavnej pôsobnosti článku 49 ES, je len vedľajšia. transakcii medzi, v prejednávanej veci, pani Watts a nemocnicou, ktorá jej poskytla lekárske ošetrenie v Abbeville vo Francúz­ sku.

56. Je možné dodať, že pri každodennom fungovaní NHS, v rámci ktorého poskytuje 54. Je pravda, že po tom, čo Súdny dvor lekárske služby obyvateľom v Spojenom krá­ v rozsudku Smits a Peerbooms rozhodol, že ľovstve, niet pochýb o tom, že tieto činnosti dotknutí pacienti samotní zaplatili za lekár­ spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 49 ES. ske ošetrenie, ktoré im bolo poskytnuté, Je potrebné pripomenúť, že toto ustanovenie

57. Tvrdenie, ktoré predložilo Spojené krá­ ľovstvo, podľa ktorého ak Súdny dvor roz­ hodol, že článok 49 ES bráni uplatneniu 59. Nakoniec, pokiaľ ide o to isté hľadisko vnútroštátnych pravidiel, ktoré spôsobujú, že týkajúce sa uplatniteľnosti článku 49 ES na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi NHS, rôzne vlády vystupujúce ako vedľajší je náročnejšie než v rámci jedného štátu, toto účastníci konania odkazovali na rozsudok porovnanie predpokladá, že poskytovanie Humbel, 29 v ktorom Súdny dvor rozhodol, služieb v rámci jedného štátu a aj poskyto­ že členský štát, ktorý zriadi a spravuje vanie služieb medzi štátmi spadá do rozsahu národný vzdelávací systém financovaný pôsobnosti článku 49 ES, nie je možné prijať. z verejných prostriedkov, sa nezaoberá Tento záver Súdneho dvora sa zjavne vzťa­ ziskovou činnosťou, ale plní si svoje povin­ huje na obmedzujúce účinky vnútroštátnych nosti vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu pravidiel týkajúcich sa poskytovania služieb v sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti. z iných členských štátov a nie je určený na V takomto prípade chýba základný prvok obmedzenie uplatniteľnosti článku 49 ES na

28 — Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 20, a Smits 27 — Pozri napríklad rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner, C-41/90, a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 54. Zb. s. I-1979, bod 37. 29 — Humbel, už citovaný v poznámke pod čiarou 17.

I - 4352

WATTS

odplaty, takže sa článok 49 ES neuplatní. 30 zahraničia sú povinné zaplatiť za zdravotnú Vzhľadom na to, že NHS je možné starostlivosť, ktorú im poskytujú inštitúcie k takémuto národnému vzdelávaciemu NHS. V prejednávanej veci sa celkom jedno­ systému prirovnať a keďže je tiež financovaná značne poskytuje toto ošetrenie za ekono­ z daní, je možné tvrdiť, že služby poskyto­ mické protiplnenie, takže uplatniteľnosti vané v rámci NHS nie sú poskytované za článku 49 ES nič nebráni. protiplnenie, a teda že nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 49 ES.

I - 4353

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

neznamená, že legitímne obavy členských k zisteniu, či neexistencia možnosti náhrady štátov, ktoré prevádzkujú systémy verejnej nákladov za lekársku starostlivosť poskyt­ zdravotnej starostlivosti, by nemali byť nutú mimo územia Spojeného kráľovstva uznané. Tieto legitímne obavy budú posu­ v NHS predstavuje obmedzenie práv obyva­ dzované v súvislosti s treťou prejudiciálnou teľov Spojeného kráľovstva prijímať služby otázkou. v iných členských štátoch. Ak by išlo o tento prípad, je potrebné ďalej posúdiť, či takéto obmedzenie môže byť odôvodnené. Ako už bolo naznačené, tento problém bude pred­ metom tretej prejudiciálnej otázky.

2. Zameranie sa na problém, ktorý stojí za prvými dvomi prejudiciálnymi otázkami

65. Súdny dvor rozhodol, že článok 49 ES bráni vnútroštátnym pravidlám, ktoré majú za následok náročnejšie poskytovanie služieb 63. Po tom, čo som dospel k záveru, že sa medzi členskými štátmi, ako poskytovanie článok 49 ES v zásade uplatní na prejedná­ služieb len v rámci jedného členského vanú vec, ďalšou otázkou, ktorá vzniká so štátu. 31 Určil tiež, že vnútroštátne pravidlá, zreteľom na toto ustanovenie Zmluvy, je, či ktoré zabraňujú alebo dokonca zamedzujú odmietnutie NHS poskytnúť náhradu nákla­ poistencom, aby sa obrátili na poskytovateľov dov na ošetrenie, ktorému sa pani Watts zdravotných služieb podnikajúcich v inom podrobila vo Francúzsku, predstavuje obme­ členskom štáte, predstavujú pre poistencov, dzenie jej práva prijať služby v iných člen­ ako aj pre poskytovateľov služieb prekážku ských štátoch. v poskytovaní služieb. 32

69. Hoci bolo vyššie zistené, že spôsob, akým funguje NHS, obmedzuje osoby poistené v tomto systéme v ich slobode dostať zdravotnú starostlivosť v iných členských 67. Hoci podstatou takéhoto verejne finan­ štátoch, neznamená to, že tieto osoby majú covaného a spravovaného systému môže byť na základe článku 49 ES neobmedzené právo to, že všetky rozhodnutia týkajúce sa zdra­ odcestovať do iných členských štátov na votnej starostlivosti, ktorá sa má poskytnúť, tento účel. Tak ako Súdny dvor potvrdil, sú prijaté subjektmi tohto systému, táto členské štáty môžu požadovať predchádza­ skutočnosť vedie k záveru, že osoby poistené júce povolenie skôr, ako na seba prevezmú v tomto systéme sú obmedzené vo svojich finančnú záťaž nemocničnej starostlivosti možnostiach vyhľadávať ošetrenie mimo poskytnutej v iných členských štátoch oso­ tohto systému, pretože nemajú žiadnu istotu, bám poisteným v ich systémoch sociálneho že náklady za toto ošetrenie sa im alebo zabezpečenia. Takáto požiadavka sa považuje priamo poskytovateľovi starostlivosti nahra­ za nevyhnutnú a odôvodnenú na zabezpe­ dia. V rozsahu, v akom si želajú, aby im bola čenie toho, aby existoval dostatočný a stály poskytnutá zdravotnícka starostlivosť v inom prístup k vyváženému rozsahu vysoko kva­ členskom štáte, to predstavuje obmedzenie litnej nemocničnej starostlivosti ich slobody, aby im boli poskytnuté služby v dotknutom štáte, pomáha dozerať na v inom členskom štáte. náklady a predchádzať plytvaniu finančných, technických a ľudských zdrojov v oblasti, v ktorej sú finančné zdroje, ako také, obmedzené. 33 Súdny dvor potvrdil, že pokiaľ by mali poistenci bez ohľadu na okolnosti možnosť pohybovať sa mimo systému, v ktorom sú poistení, celé plánovanie

70. Podmienky, za akých sa udeľuje pred­ chádzajúce povolenie, však musia byť tiež odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobec­ 72. Pri posudzovaní odôvodnenosti požia­ ného záujmu a musia rešpektovať zásadu davky predchádzajúceho povolenia iných proporcionality. V tomto bode Súdny dvor zdravotných ako nemocničných služieb uvie­ ozrejmil, „že systém predchádzajúceho povo­ dol Súdny dvor v rozsudku Müller-Fauré lenia nemôže legitimizovať rozhodnutia, niekoľko poznámok týkajúcich sa zlučiteľ­ ktoré prijali vnútroštátne orgány na základe nosti vnútroštátnych systémov sociálneho ich právomoci, ktoré môžu vylúčiť účinnosť zabezpečenia s povinnosťami vyplývajúcimi práva Spoločenstva, osobitne tie, ktoré sa z práva Spoločenstva, ktoré sa zdajú byť tak týkajú základných slobôd, ako je [voľný všeobecné, že nemôžu byť obmedzené len na pohyb služieb...]. Preto, ak má byť systém ošetrenie mimo nemocnice. predchádzajúceho povolenia odôvodnený, aj keď obmedzuje takéto základné právo, musí byť v každom prípade založený na objektív­ nych nediskriminačných kritériách, ktoré sú známe vopred, tak, aby výkon právomocí vnútroštátnych orgánov bol vymedzený takým spôsobom, že nebude svojvoľný... Takýto systém predchádzajúceho povolenia 73. Vychádzajúc zo zásady, že právo Spolo­ musí byť tiež založený na procesnom čenstva nezasahuje do právomoci členských systéme, ktorý je ľahko dostupný a je spôso­ štátov organizovať si svoje systémy sociál­ bilý zaručiť, že žiadosť o povolenie bude neho zabezpečenia, aj keď musia dodržiavať posúdená v primeranej lehote objektívne právo Spoločenstva pri výkone tejto právo­ a nestranne a odmietnutie udeliť povolenie moci, Súdny dvor uviedol, že „výkon základ­ má byť možné spochybniť v súdnom alebo kvázi-súdnom konaní“ 35. ných slobôd zaručených Zmluvou nevyh­ nutne vyžaduje, aby členské štáty vykonali niektoré úpravy svojich vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia“. Táto 34 — Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, požiadavka podľa Súdneho dvora nenarušuje bod 81. 35 — Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, ich suverénnu právomoc v tejto oblasti. bod 90. Súdny dvor ďalej uviedol, že pri uplatnení

75. Konkrétnejšie povedané, táto povinnosť si vyžaduje, aby členské štáty konali pri odstraňovaní prekážok voľného pohybu, ktoré vznikli v rámci Spoločenstva, aktívne, na rozdiel od jednoduchého zrušenia opat­ rení, ktoré majú za následok vznik takýchto problémov. Príklady toho, vybrané z porovnateľného kontextu voľného pohybu tovaru, zahrnujú povinnosť obsiahnuť do vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti potra­ 74. Hoci, ako už bolo uvedené, tieto úvahy vín doložku o vzájomnom uznávaní 38 boli založené v súvislosti s inými zdravot- a povinnosť prijať opatrenia proti prekážkam voľného pohybu vytvoreným jednotlivými subjektmi. 39 Zahrnuje to tiež povinnosť 36 — Pozri článok 34 nariadenia (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 74, 1972, s. 1; Mim. vyd. 05/001, 38 — Rozsudok z 22. októbra 1998, Komisia/Francúzsko, s. 83). C-184/96, Zb. s. I-6197, bod 28. 37 — Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 39 — Rozsudok z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko, 100 až 107. C-265/95, Zb. s. I-6959, body 30 až 32.

I - 4357

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

zaručiť, aby požiadavka predchádzajúceho D — Tretia prejudiciálna otázka: odôvodne­ povolenia bola založená na procesnom nie odmietnutia udeliť predchádzajúce povo­ systéme, ktorý spĺňa kritériá definované lenie Súdnym dvorom, ktoré boli citované v bode 70 vyššie.

I - 4358

WATTS

dovníkov nezohľadňuje klinickú potrebu 81. Španielska, maltská, fínska, švédska jednotlivého pacienta so zreteľom na jeho vláda a vláda Spojeného kráľovstva a Írsko klinický stav, priebeh a konkrétne okolnosti. sa naopak domnievajú, že aj keby sa článok V takejto situácii nie je možné odmietnutie 49 ES uplatnil na NHS, dosiahnutie finančnej odôvodniť len odkazom na existenciu pora­ rovnováhy NHS a poskytnutie vyváženej dovníkov. Poradovníky a dôvod ich existen­ zdravotníckej a nemocničnej služby dostup­ cie by sa mali riadne preskúmať, pričom by nej všetkým odôvodňujú obmedzenie voľ­ sa mala zobrať do úvahy skutočnosť, že ného pohybu služieb. Je teda možné správne čakacia doba, ktorá je príliš dlhá alebo sa dovolávať účinkov uvedených Court of nezvyčajná, môže skôr obmedziť prístup Appeal v jeho tretej prejudiciálnej otázke na k vysoko kvalitnej nemocničnej starostlivosti, účel odôvodnenia odmietnuť udeliť povole­ ako ho rozšíriť. Pani Watts tvrdí, že neexis­ nie poskytnúť nemocničnú starostlivosť tuje žiadny dôkaz o tom, že by nastali nejaké v inom členskom štáte, pričom sa berie do negatívne účinky uvedené vnútroštátnym úvahy nebezpečenstvo pre rovnováhu súdom v jeho tretej prejudiciálnej otázke. systému NHS, pokiaľ by vysokému počtu pacientov bolo umožnené vyhľadávať ošetre­ nie v zahraničí. Španielska, švédska vláda a vláda Spojeného kráľovstva osobitne zdô­ razňujú legitímnosť poradovníkov na tieto účely, osobitne preto, že tieto poradovníky sú vyhotovované na základe lekárskych posud­ kov. 79. Francúzska vláda v podstate podporuje tento názor a poznamenáva, že vzhľadom na to, že väčšina negatívnych dôsledkov uvede­ ných Court of Appeal je finančnej povahy, nemôžu odmietnutie odôvodniť. Belgická vláda dodáva, že Spojené kráľovstvo môže odôvodniť odmietnutie udeliť povolenie, avšak toto odmietnutie sa musí zakladať na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré sú vopred známe a ktoré nepozbavujú uplatniteľné ustanovenia práva Spoločenstva ich užitočného účinku.

83. Dôvody, ktoré uznal Súdny dvor, boli nespoliehať sa na obavy z plytvania spôso­ efektívne zhrnuté v rozsudku Smits beného predimenzovaním nemocníc, ale a Peerbooms. Súdny dvor po prvé rozhodol, spoliehať sa na skutočnosť, že takéto zoz­ že nie je možné vylúčiť, že možné riziko namy existujú na vnútroštátnom území bez vážneho narušenia finančnej rovnováhy toho, aby sa zobrali do úvahy osobitné systému sociálneho zabezpečenia môže okolnosti pacientovho zdravotného stavu. predstavovať naliehavý dôvod všeobecného Uviedol, že nebolo dokázané, že takéto záujmu, ktorý môže odôvodniť prekážku čakacie doby sú nevyhnutné na účely zabez­ zásady voľného pohybu služieb. Po druhé pečenia ochrany verejného zdravia. 41 potvrdil, že pokiaľ ide o ciele udržania Naopak, čakacie doby, ktoré sú príliš dlhé vyváženej zdravotníckej a nemocničnej alebo nezvyčajné, môžu skôr obmedziť prí­ služby prístupnej všetkým, tento cieľ, aj keď stup k vysoko kvalitnej nemocničnej staros­ je naozaj spojený s metódou financovania tlivosti. Poznamenal, že poradovníky sa javia systému sociálneho zabezpečenia, môže tiež byť založené prevažne na úvahách výlučne spadať pod výnimky z dôvodu verejného hospodárskeho charakteru, ktorý ako taký zdravia podľa článku 46 ES v rozsahu, nemôže odôvodniť obmedzenie základnej v akom prispieva k dosiahnutiu vysokej zásady voľného pohybu služieb. 42 úrovne ochrany zdravia. Po tretie určil, že článok 46 ES umožňuje členským štátom obmedziť slobodné poskytovanie zdravotníc­ kych a nemocničných služieb, pokiaľ je zachovanie liečebných kapacít alebo určitej úrovne medicíny na vnútroštátnom území podstatné pre verejné zdravie alebo dokonca prežitie obyvateľstva. Nakoniec, pokiaľ je 85. Je teda potrebné uznať, že pokiaľ dopyt možné dovolávať sa týchto dôvodov, je po nemocničných službách prekračuje kapa­ potrebné sa uistiť, že dotknuté vnútroštátne citu poskytovať tieto služby, je nemožné opatrenie neprekračuje to, čo je nevyhnutné poskytnúť osobám požadujúcim ošetrenie, na tento účel, a že taký istý výsledok nie je tak ako ho potrebujú a kedy ho potrebujú, možné dosiahnuť prostredníctvom menej alebo dokonca v rámci lehôt, ktoré sa javia obmedzujúcich pravidiel. 40 byť prijateľné. Keďže ľudské, finančné a materiálne zdroje, ktoré majú nemocnice k dispozícii, sú obmedzené, nie je možné zabrániť tomu, že pacienti musia čakať nejaký čas pred tým, než im je poskytnuté ošetrenie. Vzhľadom na to, že dopyt v tomto odvetví je všeobecne oveľa vyšší ako ponuka, poradovníky fungujú ako nástroj na prideľo­ vanie prostriedkov so zámerom optimálne využiť kapacitu nemocníc. Aj keď to z pohľadu racionálneho riadenia zdrojov 84. Pokiaľ ide osobitne o poradovníky, dáva zmysel, cena (príležitosti) uplatňovania Súdny dvor v rozsudku Müller-Fauré výslovne odmietol možnosť členského štátu 41 — A to aj napriek výslovným argumentom vlády Spojeného kráľovstva k tomuto bodu. Pozri rozsudok Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 58. 40 — Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, 42 — Pozri Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 72 až 75. bod 92.

87. Z toho vyplýva, že pokiaľ osoba žiada o povolenie na poskytnutie ošetrenia v zahraničí, nestačí, aby orgán, ktorý roz­ hoduje, odmietol takúto žiadosť z formálneho dôvodu, že ošetrenie je možné poskytnúť v rámci plánu stanoveného vnú­ troštátnym systémom. Takéto rozhodnutie by malo byť prijaté so zreteľom na to, že 86. Existuje tu totiž prirodzené napätie uplatnenie takýchto plánov v danom prípade medzi nevyhnutnou existenciou poradovní­ je prijateľné v súvislosti s individuálnym kov a ich úlohou ako nástroja na riadenie patologickým stavom dotknutého pacienta. a prideľovanie obmedzených prostriedkov Aby som ešte raz citoval Súdny dvor, je a medzi záujmami pacientov na zodpoveda­ potrebné vziať do úvahy okolnosti každého júcom a včasnom ošetrení. Tieto dva roz­ konkrétneho prípadu. Ďalej je potrebné poruplné záujmy je možné zosúladiť spôso­ zohľadniť nielen pacientov zdravotný stav bom, ktorý je v súlade s judikatúrou Súdneho v čase podania žiadosti o povolenie dvora len vtedy, ak spôsob, akým sú pora­ a v prípade potreby aj mieru bolesti alebo dovníky riadené, podlieha niekoľkým po­ charakter pacientovho postihnutia, ktoré by dmienkam. Konkrétnejšie, poradovníky by mohlo napríklad znemožniť alebo extrémne sa nemali obmedzovať na záznamy, že daný sťažiť vykonávanie zárobkovej činnosti, ale aj pacient má nárok na daný typ ošetrenia jeho zdravotné záznamy. 43 s daným stupňom neodkladnosti. Mali by byť riadené aktívne ako dynamické a pružné nástroje, ktoré berú do úvahy potreby pacientov s ohľadom na vývoj ich zdravot­ ného stavu. To znamená, že opätovné posúdenie patologického stavu by malo viesť k tomu, že ošetrenie bude poskytnuté skôr. Ďalej je dôležité, aby bola zavedená bez­ pečnostná poistka, napríklad stanovením 88. Zamietnutie žiadosti o povolenie dostať maximálnych čakacích dôb, ktoré sú prime­ nemocničnú starostlivosť v inom členskom rané vzhľadom na zdravotný stav dotknutých osôb a po ich uplynutí je potrebné vyvinúť osobitné úsilie na zabezpečenie okamžitého 43 — Rozsudky Smits a Peerbooms, bod 104, a Müller-Fauré, ošetrenia. Okrem toho v záujme transparent- bod 90.

štáte na náklady NHS len preto, že kladné rakteru, sa v zásade vzťahuje na situáciu, rozhodnutie by vážnym spôsobom narušilo v ktorej sú inštitúcie NHS vzhľadom na systém NHS spočívajúci v spravovaní liečeb­ uplatniteľné kritériá nútené udeliť povolenie ných priorít prostredníctvom poradovníkov, na ošetrenie v zahraničí vo väčšom rozsahu, preto nie je možné považovať za odôvod­ čo môže viesť k ohrozeniu finančnej stability nené. Podobne, keďže takéto rozhodnutie systému. Funkciou požiadavky predchádza­ musí byť založené na posúdení žiadateľovho júceho povolenia, ktoré môžu členské štáty patologického stavu, úvahy, ktoré sú vo zaviesť, je však kontrola mobility pacientov vzťahu k tomuto posúdeniu povrchné, ako na účel udržania finančnej stability systému. vplyv na umiestnenie ostatných pacientov Udelenie povolenia predpokladá, že sú v poradovníkoch alebo prerozdelenie pro­ zohľadnené rozpočtové dôsledky, ktoré sú striedkov v rámci NHS nemôžu odôvodniť s tým spojené, a že ich teda nie je možné odmietnutie poskytnúť požadované povole­ uplatniť ako osobitný dôvod na odmietnutie. nie. Pokiaľ ide o prvý z dvoch uvedených V tomto ohľade by bolo potrebné uviesť, že účinkov, podstatou každého kladného roz­ záujem na zabezpečení finančnej stability hodnutia rozhodujúcej inštitúcie NHS bude, systému sa zjavne týka stability v dlhšom že žiadateľ je považovaný za niekoho, kto časovom úseku a netýka sa vyrovnaného skutočne požaduje neodkladné ošetrenie. ročného účtovníctva. To znamená, že pri Pokiaľ ide o druhý účinok, poznamenal by uplatnení tohto kritéria sa musí vziať do som, že okrem hospodárskeho charakteru, úvahy nielen finančná záťaž spôsobená ako už bolo uvedené vyššie v bode 73, právo nemocničnou starostlivosťou poskytnutou Spoločenstva vyžaduje, aby členské štáty v inom členskom štáte, ale tiež úspory vykonali nevyhnutné úpravy svojich systé­ nákladov z dlhodobejšieho hľadiska za ošet­ mov sociálneho zabezpečenia s cieľom uľah­ renie, ktoré by inak poskytlo NHS. čiť dosiahnutie základných slobôd v Zmluve Z dlhodobého hľadiska by to viedlo k väčšej o ES. To by mohlo znamenať zahrnutie stabilite a tiež k lepšiemu využitiu nemoc­ dostatočnej pružnosti do systému plánovania ničnej kapacity. NHS pre kladné vybavovanie žiadostí o poskytnutie ošetrenia v zahraničí za určitých okolností.

jediným kritériom, ktoré sa v súčasnosti E — Štvrtá a piata prejudiciálna otázka: uplatňuje v kontexte NHS, je, či ošetrenie čakacie doby môže byť poskytnuté v rámci plánovaných cieľov NHS, vzhľadom na to, že tieto ciele nezohľadňujú v dostatočnej miere indivi­ duálne potreby pacientov, povoľovacie kona­ nie je vo svojej súčasnej podobe nezlučiteľné s článkom 49 ES. 93. Keďže štvrtá a piata otázka sa zaoberajú problematikou čakacích dôb je vhodné posúdiť ich spoločne. Štvrtá otázka sa konkrétne týka okolností, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či na účely uplatnenia článku 49 ES je ošetrenie poskytnuté bez „zbytočného odkladu“. Okolnosti, na ktoré sa 91. Záverečnú úvahu spomenutú Court of odkazuje, sú: a) čakacie doby; b) klinická Appeal, teda, či odmietnutie vydať povolenie priorita starostlivosti určená príslušnou inšti­ môže byť založené na porovnateľných nákla­ túciou NHS; c) organizácia poskytovania doch na ošetrenie a vedľajších nákladoch nemocničnej starostlivosti v súlade z neho plynúcich v inom členskom štáte, nie s prioritami zameranými na dosiahnutie čo je možné takisto zohľadniť z jedného dôvodu, najlepšieho výsledku pri obmedzených zdro­ a to, že je tiež hospodárskeho charakteru. joch; d) skutočnosť, že ošetrenie poskytované v rámci NHS je bezplatné v mieste, kde je pacient ošetrený; e) konkrétny zdravotný stav pacienta, ako aj jeho zdravotné záznamy a pravdepodobný ďalší priebeh ochorenia, o ktorého ošetrenie pacient žiada. Podstatou piatej otázky je, či bez „zbytočného odkladu“ a „v čase zvyčajne potrebnom pre obdržanie 92. Dospel som preto k záveru, že odpoveď tejto starostlivosti“ v článku 22 ods. 1 na tretiu otázku by mala byť taká, že písm. c) nariadenia č. 1408/71 sa majú

odôvodnenie

týkajúce sa vedenia poradovní­ posúdiť na základe totožných kritérií, a ak kov môže odôvodniť odmietnutie udeliť nie, do akej miery sa okolnosti uvedené povolenie dostať nemocničnú starostlivosť v štvrtej otázke môžu uplatniť v zmysle v inom členskom štáte len vtedy, ak sú tieto neskôr uvedeného ustanovenia. poradovníky riadené tak, že dostatočným spôsobom berú do úvahy individuálne zdra­ votné potreby pacientov a nebránia tomu, aby v prípade neodkladnosti bolo ošetrenie poskytnuté v inom členskom štáte. Aj napriek tomu, že účelom podmienok na udelenie povolenia poskytnúť nemocničnú starostlivosť v inom členskom štáte je 94. Kým pani Watts, odvolávajúc sa na zabezpečenie finančnej stability vnútroštát­ rozsudok Müller-Fauré, tvrdí, že otázku, či neho zdravotného systému, úvahy čisto roz­ ide o „zbytočný odklad“, je možné posúdiť počtového alebo hospodárskeho charakteru len vzhľadom na zdravotný stav žiadateľa, nemôžu odôvodniť odmietnutie udeliť takéto belgická a francúzska vláda sú iného názoru, povolenie. podľa ktorého sa takéto posúdenie môže

95. Španielska vláda a vláda Spojeného kráľovstva a Írsko tvrdia, že všetky kritériá spomenuté Court of Appeal v jeho štvrtej otázke sa môžu zohľadniť pri určení, či ide o primeranú lehotu pri poskytovaní požado­ vaného ošetrenia, alebo nie. Dvaja neskôr 97. Komisia je toho názoru, že článok 22 uvedení vedľajší účastníci konania tvrdia, že nariadenia č. 1408/71 a osobitne výraz vzhľadom na to, že článok 49 ES (ktorý má za „v čase zvyčajne potrebnom pre obdržanie cieľ zavedenie voľného pohybu služieb) tejto starostlivosti na území členského štátu, a článok 22 nariadenia č. 1408/71 (ustano­ kde má bydlisko“ nebráni vnútroštátnym venie týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, orgánom zohľadniť vnútroštátne čakacie ktorého cieľom je ochrana pacientov) majú doby za predpokladu, že sú dostatočne rozdielne ciele, skutočnosť, že niektoré zohľadnené okolnosti každého konkrétneho z týchto kritérií sa môžu posudzovať ako prípadu a čakacie doby sú samy osebe neuplatniteľné v zmysle článku 49 ES, založené na objektivite odôvodniteľných žiadnym spôsobom neovplyvňuje ich uplat­ zdravotných kritérií. O týchto otázkach má niteľnosť v zmysle článku 22. Vláda Spoje­ rozhodnúť vnútroštátny súd. Takisto uvádza, ného kráľovstva zdôrazňuje, že článok 22 citujúc rozsudok Inizan, 44 že kritériá na nariadenia č. 1408/71 nemá stanoviť jed­ určenie, či ošetrenie môže byť poskytnuté notný štandard pre celé Spoločenstvo, pokiaľ ide o čakacie doby, ale skôr nevyhnutne odkazuje na vnútroštátne kritériá, ktoré sa uplatnia na čakacie doby. 44 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 11.

99. Položenou otázkou sa však Court of Appeal snaží zistiť, či je možné v tejto 100. Naopak, ďalšie dva faktory uvedené v štvrtej prejudiciálnej otázke, a to, organi­ záciu poskytovania nemocničnej starostlivos­ ti pri obmedzených zdrojoch a skutočnosť, že 45 — Rozsudok Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod ošetrenie poskytované v rámci NHS je bez­ čiarou 2, bod 90. Pozri tiež rozsudok Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 104. platné v mieste, kde je pacient ošetrený, sa

I - 4365

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

48 — Rozsudok Inizan, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, 46 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 44 až 46. bod 21. Pozri tiež rozsudok Vanbraekel, už citovaný 47 — Už citované v poznámke pod čiarou 2. v poznámke pod čiarou 2, bod 32.

I - 4366

WATTS

s článkom 49 ES, a „v čase zvyčajne F — Šiesta prejudiciálna otázka: východisko potrebnom pre obdržanie tejto starostlivosti“ pre výpočet výšky náhrad v článku 22 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 by sa mali vykladať na základe rovnakých kritérií.

I - 4367

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

náklady za ošetrenie. Cestovné a ubytovacie 110. Španielska a fínska vláda tvrdia, že náklady je možné nahradiť len v prípade vzhľadom na to, že sa článok 49 ES neuplatní protiprávneho zamietnutia povolenia podľa na prejednávanú vec, výška náhrady sa musí článku 22 nariadenia a takéto náklady by boli určiť v súlade s článkom 22 nariadenia inak uhradené príslušnou inštitúciou. č. 1408/71. Fínska vláda dodáva, že toto ustanovenie sa nezaoberá aspektom cestov­ ných a ubytovacích nákladov, teda, že je to vecou vnútroštátneho práva. Írsko tvrdí, že akákoľvek povinnosť NHS nahradiť ošetrenie poskytnuté v inom členskom štáte by mala byť maximalizovaná a že nezahrnuje ďalšie náklady. Švédska vláda je toho názoru, že vnútroštátne orgány by mali mať právo odmietnuť náhradu, pokiaľ sa náklady zdajú byť prehnané. 108. Belgická a francúzska vláda sú toho názoru, že právna úprava členského štátu, v ktorom je poskytnuté ošetrenie, sa uplatní len vtedy, ak by sadzby stanovené členským štátom poistenia boli pre žiadateľa výhod­ nejšie.

111. Ako už bolo uvedené v šiestej otázke, podmienky, ktorými sa riadi náhrada nákla­ dov za nemocničnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v inom členskom štáte, sa odlišuje podľa toho, či toto ošetrenie bolo poskytnuté v súvislosti s článkom 22 naria­ denia č. 1408/71 alebo s článkom 49 ES.

ňuje inštitúcia v členskom štáte pobytu, je 115. Kým východiskom pre výpočet náhrady zrejmé, že náhrada sa vypočíta podľa právnej podľa článku 22 nariadenia č. 1408/71 sú úpravy členského štátu poskytujúceho ošet­ právne predpisy členského štátu ošetrenia, renie. situácia je rozdielna, ak sa uplatní článok 49 ES. Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Müller-Fauré, rozsah nemocenského krytia poistených osôb stanovuje príslušný členský štát. Pokiaľ poistená osoba odíde bez pred­ chádzajúceho povolenia do iného členského štátu na účel ošetrenia, môže požadovať náhradu nákladov za poskytnuté ošetrenie len v rozsahu krytia poskytovaného systé­ 113. V prípade, že sa povolenie požadované mom zdravotného poistenia v členskom na základe článku 22 nariadenia č. 1408/71 štáte, v ktorom je poistená. 52 Právna úprava odísť do iného členského štátu na účel príslušného členského štátu určí výšku ošetrenia protiprávne odmietne, žiadateľ má náhrady v prípade, že sa uplatní článok 49 právo, aby mu bola poskytnutá náhrada ES. To znamená, že má len nárok na sumu, priamo príslušnou inštitúciou v členskom ktorá by bola nahradená, ak by ošetrenie bolo štáte poistenia vo výške, ktorá by zodpove­ poskytnuté v príslušnom členskom štáte. dala tej, ktorú by inak znášal, 49 ak by sa mu bolo povolenie riadne udelilo, 50 t. j. vo výške vypočítanej v súlade s právnou úpravou členského štátu ošetrenia.

117. Neexistencia systému sadzieb alebo v členskom štáte ošetrenia. Aj keď systém taríf ako taká nebráni uplatneniu týchto môže zahrnovať náklady za pobyt pravidiel na výpočet výšky náhrady nákladov v nemocnici, nemôže svojou povahou vynaložených na ošetrenie v zahraničí. Pri­ zahrnovať cestovné a ubytovacie náklady pomeniem len odôvodnenia Súdneho dvora mimo zdravotníckeho zariadenia. Z toho v rozsudku Müller-Fauré, už citovaného vyplýva, že právo na náhradu cestovných v bode 73 vyššie, že členské štáty majú a ubytovacích nákladov súvisiacich s ošet­ povinnosť zaviesť mechanizmy pre prispôso­ rením v zahraničí sa riadi spravidla vnútro­ benie svojich systémov sociálneho zabezpe­ štátnym právom. V dôsledku toho, kde čenia požiadavkám vnútorného trhu vnútroštátne právo upravuje náhradu týchto a fungovanie nariadenia č. 1408/71 a tie ďalších nákladov súvisiacich s ošetrením môžu zahrnovať stanovenie sadzieb náhrad. poskytnutým na vnútroštátnom území, Pokiaľ ide o NHS, zdalo by sa, že takéto z článku 49 ES vyplýva, že sa musia sadzby musia existovať na účely určenia poskytnúť v rovnakej výške a za rovnakých nákladov, ktoré majú uhradiť zahraniční podmienok ako ošetrenie poskytnuté v inom pacienti podľa nariadení NHS (Charges to členskom štáte. 53 Overseas Visitors) z roku 1989. Ak neexis­ tujú tarify, na základe ktorých sa môže vypočítať výška náhrady, jediným východis­ kom zostávajú skutočné náklady poskytnu­ tého ošetrenia.

G — Siedma prejudiciálna otázka „rozpoč­ tové obmedzenia a článok 152 ods. 5 ES

120. Poslednou prejudiciálnou otázkou je, či členské štáty majú podľa článku 49 ES 122. Fínska vláda a vláda Spojeného kráľov­ a článku 22 nariadenia č. 1408/71 povinnosť stva a Írsko sú opačného názoru, teda že financovať nemocničnú starostlivosť v inom povinnosť financovať nemocničnú staros­ členskom štáte bez ohľadu na rozpočtové tlivosť poskytnutú v inom členskom štáte obmedzenia, a ak áno, či je to v súlade bez ohľadu na rozpočtové obmedzenie je s článkom 152 ods. 5 ES, v ktorom je nezlučiteľná so zodpovednosťou členských zakotvená zodpovednosť členských štátov štátov za zdravotnícku organizáciu za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako zdravotníckej starostlivosti. sa uvádza v článku 152 ods. 5 ES. Takáto povinnosť by mala hlboké dôsledky pre vnútroštátne systémy, ktoré sú organizované podľa výlučne verejných modelov, ktoré poskytujú vecné dávky a sú financované priamo z daňových príjmov.

121. Pani Watts tvrdí, že tu neexistuje žiadna nezlučiteľnosť s článkom 152 ods. 5 ES ani zásah do suverénnych právomocí členských štátov v tejto oblasti určením, že rozpočtové obmedzenia sú irelevantné pre určenie otázky „zbytočného odkladu“. Hospodárske úvahy nemôžu odôvodniť obmedzenie voľného pohybu služieb. Fran­ cúzska vláda je toho názoru, že pokiaľ je počet udelených povolení relatívne obme­ dzený a finančná záťaž je v rozumných 123. Po prvé by som rád poznamenal, že medziach, povinnosti vyplývajúce z článku považujúc kontext článku 152 ES za celok, 49 ES a článku 22 nariadenia č. 1408/71 sú funkciou piateho odseku tohto článku je zlučiteľné s článkom 152 ods. 5 ES. Belgická stanoviť medze pre rôzne činnosti a politiky,

ktoré môže prijať Spoločenstvo v tejto obla­ 125. Súdny dvor sa teda snažil udržať sti. Jeho účelom nie je pripustiť všeobecnú rovnováhu medzi slobodou pacientov, aby výnimku z povinností vyplývajúcich zo im v zásade boli poskytnuté nemocničné Zmluvy, ktoré sú založené na zodpovednos­ služby v inom členskom štáte, ako aj roz­ tiach členských štátov v odvetví zdravotnej počtovými dôvodmi členských štátov vyplý­ starostlivosti. Skôr by sa mal vykladať vajúcimi z odchodu osôb mimo vnútroštátny v súlade s veľmi ustáleným postojom Súd­ systém zdravotnej starostlivosti neho dvora, podľa ktorého je prípustné, že a zdravotného poistenia. Definoval obme­ členské štáty majú plnú právomoc organizo­ dzenia, v rámci ktorých sú členské štáty vať si svoje systémy sociálneho zabezpečenia, oprávnené kontrolovať tieto pohyby na účel ale pri výkone týchto právomocí majú zachovania finančnej rovnováhy vnútroštát­ povinnosť dodržiavať svoje povinnosti vyplý­ nych systémov. Pokiaľ členský štát preukáže, vajúce z práva Spoločenstva, osobitne tie, že zodpovednosť dodržovať povinnosť finan­ ktoré sa týkajú základných slobôd zaruče­ covať nemocničnú starostlivosť poskytovanú ných Zmluvou o ES. poisteným osobám v iných členských štátoch dosiahla takú úroveň, že priamo ohrozuje životaschopnosť vnútroštátneho systému, čím môže narušiť kvalitu a sústavnosť posky­ tovania zdravotnej starostlivosti na svojom území, môže odôvodniť opatrenia navrhnuté na účel obmedzenia mobility pacientov na prijateľné limity. Samostatne od všeobecnej politiky smerujúcej k zachovaniu finančnej stability systému však samotné rozpočtové dôvody nemôžu odôvodniť obmedzenie 124. Po druhé, nemalo by sa prehliadnuť, že práva osoby dostať nemocničnú starostlivosť aj keď Súdny dvor nepripúšťa odôvodnenia v inom členskom štáte. výlučne hospodárskej povahy ako dôvody na

odôvodnenie

obmedzenia voľného pohybu služieb, potvrdil v zmysle článku 49 ES, že riziko narušenia finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia môže odô­ vodniť takéto obmedzenia do takej miery, do akej môže mať dôsledky na celkovú úroveň ochrany verejného zdravia. 54 Na tomto základe Súdny dvor rozhodol, že požiadavky predchádzajúceho povolenia sú primeranými a nevyhnutnými opatreniami na kontrolu mobility pacientov zo systému vnútroštát­ neho zdravotného poistenia do nemocníc 126. Zosúladením požiadaviek voľného v iných členských štátoch, pokiaľ sú po­ pohybu nemocničných služieb so životnými dmienky, na základe ktorých sa udeľuje záujmami členských štátov na účel zabezpe­ povolenie, zlučiteľné s právom Spoločenstva. čenia stability svojich vnútroštátnych systé­ mov zdravotnej starostlivosti Súdny dvor naznačil, v rámci akých medzí môžu byť 54 — Rozsudky Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, zohľadnené rozpočtové obmedzenia. Tento bod 41; Smits a Peerbooms, už citovaný v poznámke pod výklad v plnom rozsahu rešpektuje zodpo­ čiarou 2, bod 72, a Müller-Fauré, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 72 až 73. vednosti členských štátov za zdravotnícku

1. Článok 49 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že osoby, ktoré majú svoje zvyčajné bydlisko v členskom štáte, ktorý prevádzkuje národnú zdravotnícku I - 4373

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-372/04

službu, akou je National Health Service v Spojenom kráľovstve, majú v zásade nárok na to, aby im bola poskytnutá nemocničná starostlivosť v inom členskom štáte na náklady národnej zdravotníckej služby. Členské štáty môžu takýto nárok podmieniť požiadavkou, aby osoba získala predchádzajúce povolenie, pokiaľ je takéto povolenie založené na objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritériách v zmysle procesného systému, ktorý je ľahko prístupný a schopný zabezpečiť, že žiadosti o povolenie sú vybavované objektívne a nestranne v primeranej lehote a odmietnutia udeliť povolenie môžu byť preskúmané v súdnych alebo kvázi-súdnych konaniach. Neexistencia takýchto kritérií a takéhoto postupu nemôže pozbaviť osobu daného nároku. Na účely uplatnenia článku 49 ES na okolnosti konania vo veci samej je irelevantné to, či nemocničná starostlivosť poskytovaná zo strany NHS je sama osebe poskytovaním služieb v zmysle článku 49 ES, alebo nie.

2. Odôvodnenie týkajúce sa spravovania poradovníkov môže odôvodniť odmiet­ nutie povolenia poskytnúť nemocničnú starostlivosť v inom členskom štáte len vtedy, ak sú tieto poradovníky riadené takým spôsobom, že berú v dostatočnej miere do úvahy individuálne zdravotné potreby pacientov a nebránia v tom, aby bolo ošetrenie poskytnuté v inom členskom štáte v prípade neodkladnosti. Aj keď podmienky na udelenie povolenia poskytnúť nemocničnú starostlivosť v inom členskom štáte sú určené na zabezpečenie finančnej stability vnútroštátneho zdravotníckeho systému, úvahy výlučne rozpočtového alebo hospodárskeho charakteru nemôžu odôvodniť odmietnutie udeliť takéto povolenie.

I - 4375