C-384/04

I - 4194

FEDERATION OF TECHNOLOGICAL INDUSTRIES A I.

Kde [Ak — neoficiálny preklad] zdaniteľné — faktúra vystavená zdaniteľnou osobou dodávky tovarov alebo poskytovanie služieb neetablovanou [platiteľom neusadeným sa uskutočnia zdaňovanou osobou, ktorá nie — neoficiálny preklad] na danom území je etablovaná [platiteľom, ktorý nie je usa­ krajiny je v súlade s článkom 22 ods. 3. dený — neoficiálny preklad] na území danej krajiny, členské štáty môžu podľa podmienok nimi stanovených stanoviť, že osobou zod­ povednou za platenie [zaplatenie — neofi­ ciálny preklad] dane je osoba, pre ktorú sa Členské štáty môžu však poskytnúť výnimky zdaniteľné dodávky tovarov alebo poskyto­ z tejto povinnosti, ak zdaniteľná osoba, ktorá vanie služieb uskutočňujú; nie je etablovaná [platiteľ, ktorý nie je usadený — neoficiálny preklad] na území danej krajiny, vymenovala daňového zástupcu v danej krajine; b) zdaňované osoby [platitelia — neofi­ ciálny preklad], ktorým sa poskytnú služby zahrnuté v článku 9 ods. 2 písm. e) alebo osoby, ktoré sú určené na účely dane z pridanej hodnoty na d) akákoľvek osoba, ktorá uvedie daň území krajiny, do ktorej sa poskytujú z pridanej hodnoty na faktúre alebo služby zahrnuté v článku 28c C, D, E a F, inom doklade, ktorý sa používa ako ak tieto služby uskutočňuje zdaňovaná faktúra; osoba neetablovaná [platiteľ, ktorý nie je usadený — neoficiálny preklad] na území danej krajiny;

e) akákoľvek osoba, ktorá vykonáva zdani­ teľné nadobúdanie tovarov vo vnútri c) osoba, ktorej sa dodávajú tovary, ak sú Spoločenstva. splnené nasledovné podmienky:

b) ak zdaniteľnú transakciu [zdaniteľné 3. Článok 22 ods. 7 šiestej smernice stano­ plnenie — neoficiálny preklad] vyko­ vuje: náva zdaniteľná osoba, ktorá nie je etablovaná [platiteľ, ktorý nie je usadený „7. Členské štáty podniknú opatrenia — neoficiálny preklad] na území danej potrebné na zabezpečenie aby tie osoby, krajiny a neexistuje žiaden právny ktoré v súlade s článkom 21 ods. 1 a 2 sa dokument krajiny, v ktorej je táto považujú za zodpovedné za platbu zdaniteľná osoba etablovaná alebo má [zaplatenie — neoficiálny preklad] dane svoje sídlo v súvislosti so vzájomnou namiesto zdaniteľnej osoby neetablova- pomocou podobnou [a nebola uzatvo­ nej [platiteľa neusadeného — neoficiálny rená žiadna zmluva s krajinou, v ktorej preklad] na území danej krajiny, postu­ je tento platiteľ usadený alebo má svoje povali v súlade s povinnosťami, ktoré sa sídlo, týkajúca sa vzájomnej pomoci týkajú priznania [daňového priznania — podobnej — neoficiálny preklad] roz- neoficiálny preklad] a platenia stanove­ sahom k pomoci stanovenej ného v tomto článku; tiež vykonajú v smerniciach č. 76/308/EHS a 77/799/ opatrenia potrebné na to, aby sa zabez­ EHS a v nariadení rady (EHS) č. 218/92 pečilo, že tieto osoby, ktoré sú v súlade z 27. januára 1992 o administratívnej s článkom 21 ods. 3 spoločne spolupráci v oblasti nepriameho zdaňo­ a solidárne [spoločne a nerozdielne — vania (DPH), členské štáty môžu vyko­ neoficiálny preklad] zodpovedné za nať kroky, aby zabezpečili, že osoba platbu [zaplatenie — neoficiálny pre­ zodpovedná za platbu [zaplatenie — klad] dane, postupovali v súlade neoficiálny preklad] dane bude daňo­ s povinnosťami, ktoré sa týkajú platenia vým zástupcom vymenovaným neetab- stanovenej [stanovenými — neoficiálny lovanou zdaniteľnou osobou [bude preklad] v tomto článku." daňový zástupca vymenovaný neusade- ným platiteľom — neoficiálny preklad]. 4. Podľa článku 22 ods. 8 šiestej smernice:

B — Vnútroštátna právna úprava b) zo strany akejkoľvek osoby, ktorej alebo prostredníctvom ktorej sú 5. Článok 4 prílohy 11 zákona z roku 1994 príslušné tovary alebo služby o dani z pridanej hodnoty (Value Added Tax dodané. Act 1994, ďalej len „zákon o DPH z roku 1994"), zmenený a doplnený článkom 17 zákona o daniach z roku 2003, znie takto:

3. .Príslušné tovary alebo služby' uvedené vo vyššie uvedenom odseku 2 zname­ „1. Commissioners môžu ako podmienku najú tovary alebo služby dodané plati­ na povolenie odpočtu alebo vrátenie teľom alebo platiteľovi. dane zaplatenej na vstupe ktorejkoľvek osobe požadovať predloženie dôkazu týkajúceho sa DPH, ktorý určia.

4. Výšku a spôsob zriadenia záruk uvede­ 1A. Ak to považujú za potrebné na účely ných vo vyššie uvedenom odseku 2 určia zabezpečenia príjmov, Commissioners Commissioners. môžu ako podmienku vrátenia nadmer­ ného odpočtu požadovať zriadenie záruky, ktorú považujú za primeranú vzhľadom na sumu dlžnej dane.

5. Právomoci zverené Commissioners vo vyššie uvedenom odseku 2 nie sú 2. Ak to považujú za potrebné na účely prekážkou uplatňovania právomocí, zabezpečenia príjmov, Commissioners ktoré Commissioners majú na základe môžu ako podmienku možnosti vykonať článku 48 ods. 7."

I - 4197

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-384/04

I - 4198

FEDERATION OF TECHNOLOGICAL INDUSTRIES A I.

4. Na účely vyššie uvedeného odseku 2 dozrenie, že ide o prípad uvedený sumou DPH, ktorá je dlžná pri dodávke, v bode b) uvedeného odseku, ak cena je tá, ktorá je nižšia z týchto dvoch vyžadovaná od nej za predmetné tovary: nasledujúcich:

a) bola nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu; a) zdaniteľná suma dodávky a

b) bola nižšia ako cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku b) suma uvedená ako dlžná v podanom tých istých tovarov. daňovom priznaní za príslušné zda- ňovacie obdobie zo strany dodáva­ teľa (ak podal daňové priznanie), zvýšená o sumu, ktorá sa považuje za dlžnú dodávateľom za toto obdo­ bie (s výhradou podania akéhokoľ­ 7. Predpoklad uvedený vo vyššie uvede­ vek opravného prostriedku z jeho nom odseku 6 možno vyvrátiť preuká­ strany). zaním, že nízka cena zaplatená za tovary je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH.

5. Odkaz vo vyššie uvedenom ods. 4 8. Vyššie uvedený odsek 6 nebráni akému­ písm. b) na sumu, ktorá je považovaná koľvek inému spôsobu preukázania exis- za dlžnú zo strany určitej osoby, zahŕňa tencie primeraných dôvodov prípad, keď z dôvodu, že nie je možné pochybností. tak urobiť, predmetná suma jej nie je oznámená.

9. Druhá kategória je známa pod názvom podvod „kolotočového" typu. Jej obsahom je komplikovanejšia schéma, ktorá v zásade funguje nasledujúcim spôsobom. Spoločnosť („B") usadená v Spojenom kráľovstve nakúpi tovar od inej spoločnosti („A") v inom členskom štáte. Spoločnosť A nie je povinná uhradiť z tohto predaja DPH, avšak B je H — Spor vo veci samej a préjudiciálne povinný účtovať DPH pri nasledujúcom otázky predaji tohto tovaru v rámci Spojeného kráľovstva. B predá tovar, zvyčajne so zľavou, tretej spoločnosti („C"), takisto usadenej v Spojenom kráľovstve, avšak nevyúčtuje DPH. C sa nazýva „nárazníková spoločnosť". S malým ziskom predá tovar inej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, vyúčtuje si DPH pri 7. Predmetom konania vo veci samej je predaji, avšak uplatní si vrátenie DPH na zlučiteľnosť ustanovení článkov 17 a 18 vstupe. Pritom môže dôjsť k sérii ďalších zákona o daniach z roku 2003 s právom predajov, v konečnom dôsledku však tovar Spoločenstva. Tieto články boli prijaté dospeje k spoločnosti, ktorá ho predá s cieľom riešiť problém známy v Spojenom registrovanému platiteľovi DPH v inom člen­ kráľovstve ako podvod na úrovni Spoločen­ skom štáte. Tento predaj je oslobodený od stva týkajúci sa chýbajúceho subjektu (ďalej DPH, predávajúci je však oprávnený získať len „MTIC podvod"). Ako sa vysvetľuje od Commissioners späť DPH, ktorú zaplatila v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pri kúpe tovaru od poslednej nárazníkovej možno rozlišovať dve kategórie MTIC po­ spoločnosti. V prípade, že k tomuto vráteniu dvodu. dôjde, uhradia Commissioners tejto spoloč-

2. Umožňuje článok 22 ods. 8 šiestej smernice členským štátom stanoviť, že ktorákoľvek osoba môže byť takto zod­ povedná, alebo stanoviť, že osoba môže byť povinná zriadiť záruku na daň, ktorú dlhuje iná osoba, pričom takéto opa­ trenie podlieha iba vyššie uvedeným 10. N á v r h o m na z a č a t i e k o n a n i a všeobecným zásadám práva Spoločen­ o opravnom prostriedku „judicial review", stva? ktoré sa týka ustanovení článkov 17 a 18 zákona o daniach z roku 2003, sa najprv zaoberal Administrative Court, Queen's Bench Division, High Court of Justice of England and Wales, a následne, v rámci odvolacieho konania Court of Appeal (Civil Division) of England and Wales. Federation napáda články 17 a 18 zákona o daniach 3. Ak by bola odpoveď na prvú otázku z roku 2003 z dôvodu nedostatku právomoci. záporná, aké sú hranice právomoci Tvrdí, že na prijatie týchto ustanovení zverenej článkom 21 ods. 3 okrem tých, neoprávňuje ani článok 21 ods. 3, ani článok ktoré vyplývajú z vyššie uvedených 22 ods. 8 šiestej smernice. Court of Appeal všeobecných zásad?

I - 4201

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-384/04

4. Ak by bola odpoveď na druhú otázku smernice. Následne sa budem zaoberať záporná, aké sú hranice právomoci otázkami týkajúcimi sa článku 22 ods. 8. zverenej článkom 22 ods. 8 okrem tých, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených všeobecných zásad?

5. Bráni šiesta smernica v zmenenom 13. Na začiatok je vhodné pripomenúť, že a doplnenom znení tomu, aby členské v konaní začatom podľa článku 234 ES nie je štáty stanovili spoločnú a nerozdielnu úlohou Súdneho dvora posudzovať zlučiteľ- zodpovednosť medzi platiteľmi alebo nosť vnútroštátnych pravidiel s právom Spo­ vyžadovali od platiteľa, aby zriadil ločenstva. Úloha Súdneho dvora sa obme­ záruku na DPH, ktorú dlhuje iná osoba, dzuje na poskytnutie takého výkladu práva s cieľom predchádzať zneužívaniu Spoločenstva, ktoré umožní vnútroštátnemu systému DPH a ochrany príjmov, ktoré súdu rozhodnúť o takejto zlučiteľnosti. 3 sú riadne dlžné na základe tohto systému, ak sú takéto opatrenia v súlade s vyššie uvedenými všeobec­ nými zásadami?"

15. Federation argumentuje, že článok 21 ods. 3 oprávňuje členské štáty zaviesť spo­ ločnú a nerozdielnu zodpovednosť, avšak túto právomoc je potrebné vykladať úzko. Podľa Federation článok 21 ods. 3 len priznáva členským štátom právomoc stanoviť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť v situáciách, kde článok 21 ods. 1 a 2 určuje dvojice jednotlivcov, ktorí by mohli byť takto 17. Holandská vláda argumentuje, že opat­ spoločne zaviazaní. V tomto zmysle Federa­ renie takého druhu, aké je uvedené v článku tion poukazuje na štyri situácie uvádzané 18 zákona o daniach z roku 2003, nepatrí do v článku 21 ods. 1 pism. c), článku 21 ods. 2 pôsobnosti šiestej smernice vzhľadom na to, pism. a) a článku 21 ods. 2 pism. b). že uvedené opatrenie sa netýka vyrubenia Federation ďalej tvrdí, že členské štáty musia DPH, ale jej vymáhania. V tomto zmysle v prípade, že sa rozhodnú zaviesť spoločnú Holandsko poukazuje medzi iným na uzne­ zodpovednosť podľa článku 21 ods. 3, senie Súdneho dvora z 3. marca 2004 vo veci rešpektovať všeobecné zásady práva Spolo­ Transport Service, kde bolo stanovené, že čenstva. v zásade prináleží členským štátom, aby určili podmienky, za ktorých môžu daňové orgány vymáhať DPH, zostávajúc pritom však v rámci hraníc vyplývajúcich z práva Spoločenstva. 4Poukazujúc osobitne na roz­ sudok z 18. decembra 1997 vo veci Molen­ heide a i. 5 holandská vláda uvádza, že členské štáty sú v oblasti vymáhania dlžných súm DPH oprávnené prijať ustanovenie, podľa ktorého môže byť určitá osoba spo­ 16. Vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že ločne a nerozdielne zodpovedná za zaplate­ článok 21 ods. 3 umožňuje členským štátom nie dlžnej DPH neuhradenej inou osobou za predpokladu rešpektovania všeobecných spolu s inou osobou, pričom takéto ustano­ zásad práva Spoločenstva stanoviť, že určitá venie podlieha všeobecným obmedzeniam osoba môže byť zodpovedná spoločne vyplývajúcim z práva Spoločenstva, vrátane a nerozdielne za zaplatenie DPH spolu zásady proporcionality a právnej istoty. s akoukoľvek inou osobou, ktorá je takto zodpovedná podľa článku 21 ods. 1 alebo 2. Podľa vlády Spojeného kráľovstva sa úvodné 4 — C-395/02, Zb. s. I-1991, bod 29. slová článku 21 ods. 3 vzťahujú na všetky 5 — C-286/94, C-340/95, C-401/95 a C-47/96, Zb. s. I-7281, bod situácie uvedené v článku 21 ods. 1 a 2, 43.

19. Je potrebné rozlišovať medzi vznikom z o d p o v e d n o s t i za z a p l a t e n i e DPH a opatreniami týkajúcimi sa výlučne vymá­ 20. Článok 21 ods. 3 stanovuje, že hania DPH. Z rozsudku Molenheide a i. „v situáciách uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem iného vyplýva, že členské štáty sú členské štáty môžu určiť, aby [že — neofi­ oprávnené prijímať opatrenia na ich ochranu ciálny preklad] niekto iný ako osoba zodpo­ pred rizikom vracania DPH v situáciách, kde vedná za platbu [zaplatenie — neoficiálny neexistujú žiadne skutočné dlžné sumy preklad] dane bude [bol — neoficiálny DPH, 6ako napríklad pravidlá upravujúce preklad] spoločne a solidárne [spoločne dokazovanie práva na odpočet DPH 7alebo a nerozdielne — neoficiálny preklad] zodpo­ pravidlá špecifikujúce údaje, ktoré majú byť vedný za platbu [zaplatenie — neoficiálny obsiahnuté vo faktúrach zakladajúcich právo preklad] dane". na odpočet. 8V rozsudku Transport Service, ktorý sa týkal dodávky, ktorá bola nesprávne, avšak údajne v dobrej viere, fakturovaná ako oslobodená od DPH, Súdny dvor uviedol, že prináleží v zásade členským štátom, aby určili podmienky, za ktorých môžu daňové orgány vymáhať DPH, kedže šiesta smernica neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa touto otázkou zaoberalo. 9Táto judikatúra sa však týka len vymáhania a výberu DPH. Vznik zodpovednosti za zaplatenie DPH 21. Podľa môjho názoru tvrdenie Federation, — problematiky, ktorá logicky predchádza že článok 21 ods. 3 poukazuje len na niektoré otázku vymáhania a výberu DPH — je situácie uvedené v článku 21 ods. 1 a 2, je nesprávne. Znenie článku 21 ods. 3 tomu vôbec nenasvedčuje. Takýto výklad článku 21 ods. 3, aký prezentuje Federation, zároveň 6 — Molenheide a i., už citovaní, bod 41, a návrhy, ktoré v tejto nevyplýva ani zo systematiky smernice DPH. veci predniesol generálny advokát Fennelly, bod 39. 7 — Ako v rozsudku Molenheide a i. Pozri tiež rozsudok Nepochybne, článok 21 ods. 3 stanovuje z 5. decembra 1996, Reisdorf, C-85/95, Zb. s. I-6257, bod 29. výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej 8 — Rozsudok zo 14. júla 1988, Jeunehomme a i., 123/87 a 330/87, by za zaplatenie za jeden druh transakcie Zb. s. 4517, bod 16. 9 — Uznesenie, už citované, bod 27. Súdny dvor rozhodol, že mala byť zodpovedná len jedna osoba, avšak zásada daňovej neutrality nebráni členským štátom táto výnimka existuje z dôvodov zabezpeče­ v následnom vymáhaní DPH od platiteľa, ktorý nesprávne fakturoval dodávku ako oslobodenú od DPH. nia výberu dane a predchádzania zneužíva-

22. Federation argumentuje, že jej restrik­ tivne chápanie článku 21 ods. 3 má oporu v legislatívnej histórii článku 21. Je naozaj pravda, že pred prijatím smernice 2000/65, v rámci ktorej bolo schválené súčasné znenie 24. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, článku 21 ods. 3, sa možnosť vyvodzovania že zásada právnej istoty si vyžaduje, aby zodpovednosti za zaplatenie DPH voči inej opatrenia prijaté podľa článku 21 ods. 3 osobe javila ako obmedzenejšia. 11 Podfa šiestej smernice boli jednoznačné a ich môjho názoru to však nie je dostatočný uplatnenie bolo predvídateľné pre tie sub­ dôvod na to, aby sa článok 21 ods. 3 vykladal jekty, ktorých sa týkajú, 13 kým zásada v protiklade s jeho zjavným významom, proporcionality si vyžaduje, aby boli tieto podľa ktorého sa slová „situáciách uvedených opatrenia primerané účelu, ktorý sa snažia v odsekoch 1 a 2" vzťahujú na všetky situácie dosiahnuť. 14 uvedené v článku 21 ods. 1 a 2.

I - 4205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-384/04

26. Federation uvádza, že predpoklady uve­ môžu vnútroštátne daňové orgány vychádzať dené v článku 77 A ods. 6 zákona o DPH z domnienok takejto vedomosti. Napriek z roku 1994 sú v rozpore so všeobecnými tomu však tieto domnienky nemôžu defacto zásadami práva Spoločenstva, keďže je zakladať systém objektívnej zodpovednosti. nesmierne zložité určiť trhovú cenu na trhu mobilných telefónov a centrálnych proceso­ rov, a tým aj identifikovať ponuku ako nižšiu, než je táto trhová cena. Podía Federation spoločná zodpovednosť všetkých podnikov nachádzajúcich sa v jednom reťazci dodávok, 28. Z toho vyplýva, že domnienky o podvode osobitne v prípade, ak je založená na s DPH musia vychádzať z okolností nazna­ domnienkach o cene dodávok na predchá­ čujúcich spáchanie takéhoto podvodu, pri­ dzajúcom stupni, vytvára finančné riziká, čom vedomosť o ňom možno od subjektov ktoré sú pre investorov neprijatel'né. dôvodne požadovať/pričom od subjektov V praxi je nemožné, aby subjekty skúmali možno dôvodne požadovať vedomosť reťazec dodávok nad rámec ich bezprostred­ o tomto podvode. Členské štáty môžu ných zákazníkov a dodávateľov. V dôsledku subjektom uložiť povinnosť byť obozretní toho sa subjekty nemôžu primerane brániť, a navzájom sa informovať o pôvode tovaru, a to bez ohľadu na to, akú mieru primeranej s ktorým obchodujú. Táto povinnosť však starostlivosti pritom preukázali, a napriek nesmie neprimerane zaťažovať subjekty, tomu, že sa ničím neprevinili. ktoré prijímajú preventívne opatrenia nevyh­ nutné na to, aby sa uistili, že uskutočňujú obchody v dobrej viere.

požadovať vedomosť o tom, že táto DPH takéto oprávnenie z článku 22 ods. 8. Podľa zostane nezaplatená. To by sa vlastne rov­ vlády Spojeného kráľovstva toto ustanovenie nalo zavedeniu objektívnej zodpovednosti umožňuje členským štátom stanoviť, že zneužívajúcim spôsobom. ktorákoľvek osoba môže byť zodpovedná za zaplatenie DPH spoločne a nerozdielne s ktoroukoľvek osobou, ktorá je takto zod­ povedná podľa článku 21 ods. 1 alebo 2 šiestej smernice, alebo stanoviť, že ktorákoľ­ vek osoba môže byť povinná zriadiť záruku 31. Zhodnotenie systému predpokladov na DPH, ktorú dlhuje iná osoba, s po­ obsiahnutých v článku 77 A odseku 6 zákona dmienkou, že predmetné ustanovenia sa o DPH z roku 1994 vo svetle týchto kritérií je považujú za nevyhnutné pre správny výber potrebné ponechať vnútroštátnemu súdu, DPH a pre prevenciu proti podvodom, ktorého úlohou bude posúdiť, či tieto vnú­ pričom takéto opatrenie podlieha všeobec­ troštátne pravidlá a súvisiaca prax sú zluči­ ným zásadám práva Spoločenstva. teľné s právom Spoločenstva.

36. Komisia takisto uvádza, že článok 22 povinnosti než tie, ktoré sú uvedené ods. 8 šiestej smernice neumožňuje členským v predchádzajúcich dvoch odsekoch člán­ štátom rozšíriť zodpovednosť za zaplatenie ku 22. Z toho vyplýva, že vznik spoločnej DPH na osoby, ktoré nie sú zodpovedné za a nerozdielnej zodpovednosti môže vychá­ jej zaplatenie alebo spoločne a nerozdielne dzať len z článku 21 ods. 3, zatiaľ čo zodpovedné za jej zaplatenie podľa článku 21 administratívne povinnosti obsiahnuté tej istej smernice. Uvedený článok 22 ods. 8 v rámci takejto zodpovednosti vyplývajú im neumožňuje ani stanoviť, že osoba môže z článku 22. V tomto zmysle Komisia byť povinná zriadiť záruku na DPH, ktorú správne poukázala na to, že článok 22 dlhuje iná osoba. Ak je však spoločná ods. 7 vyžaduje, aby členské štáty prijali a nerozdielna zodpovednosť za zaplatenie opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, zriadená v súlade s opatrením prijatým na že osoby v súlade s článkom 21 ods. 3 základe článku 21 ods. 3 šiestej smernice, spoločne a nerozdielne zodpovedné za článok 22 ods. 8 tejto smernice v spojení zaplatenie DPH sú povinné splniť povinnosti s odsekom 7 toho istého článku umožňuje stanovené v článku 22. Článok 22 ods. 7 uložiť ktorejkoľvek osobe spoločne a článok 22 ods. 8 tak umožňujú členským a nerozdielne zodpovednej za zaplatenie štátom vyžadovať od ktorejkoľvek osoby DPH povinnosť zriadiť záruku na dlžné zodpovednej za zaplatenie DPH podľa sumy, pričom takéto opatrenie podlieha článku 21 ods. 3 zriadenie záruky za všeobecným zásadám práva Spoločenstva. zaplatenie. Článok 22 ods. 8 však nevytvára základ pre rozširovanie zodpovednosti za zaplatenie DPH a rovnako neumožňuje členským štátom požadovať od osoby, ktorá nie je zodpovedná za zaplatenie DPH podľa článku 21, zriadenie záruky na zaplatenie DPH dlhovanej inou osobou.

Vzhľadom na tieto zásady môže byť osoba spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie DPH v prípade, že v čase uskutočnenia predmetnej transakcie vedela alebo mala vedieť o tom, že DPH zostane v rámci reťazca dodávok nezaplatená. V tejto súvislosti môžu členské štáty vychádzať z domnienok za predpokladu, že tieto domnienky sú vyvrátiteľné a vyplývajú z okolností, ktoré naznačujú spáchanie podvodu s DPH, o ktorom mali subjekty vedieť alebo o ktorom sa mali informovať.

2. Článok 22 ods. 8 tej istej smernice neumožňuje členským štátom stanoviť, že ktorákoľvek osoba môže byť zodpovedná za zaplatenie DPH spoločne s osobou zodpovednou za zaplatenie tejto dane podľa článku 21 ods. 1 alebo 2 smernice, a rovnako článok 22 ods. 8 neumožňuje členským štátom stanoviť, že osoba, ktorá nie je zodpovedná za zaplatenie DPH podľa článku 21 smernice, je povinná zriadiť záruku na zaplatenie DPH, ktorú dlhuje iná osoba.

I - 4209