C-392/04

2. Návrhy na začatie prejudiciálneho kona­ nia sú potrebné na vyriešenie dvoch sporov 3 — Rozsudok z 22. mája 2003, C-462/99, Zb. s. I-5197. týkajúcich sa možnosti preskúmať rozhod­ 4 — Rozsudok z 18. septembra 2003, C-292/01 a C-293/01, Zb. nutia o uložení poplatku za udelenie licencií s. I-9449. 5 — Rozsudok z 20. októbra 2005, C-327/03 a C-328/03, Zb. v oblasti telekomunikačných služieb, ktoré sa s. I-8877. 6 — Návrhy z 12. decembra 2002 a z 9. decembra 2004 v uvedenom poradí. 7 — GALETTA, D. U.: Autotutela decisoria e diritto comunitario. In: Rivista Italiana di Diritto Pubblico, 2005, s. 35 — 59, tvrdí, 1 — Jazyk prednesú: španielčina. že prípadné opätovné preskúmanie právoplatného správneho 2 — Ú. v. ES L 117, s. 15. Právna úprava bola zmenená a doplnená aktu závisí na pozornom zvážení hodnôt. Na jednej strane smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo zaváži prednost práva Spoločenstva, opierajúca sa o zásady 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektro­ legality, ekvivalencie, účinnosti a lojálnej spolupráce. Na nické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES druhej strane zaváži právna istota (s. 50). L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). 8 — Rozsudok z 13. januára 2004, C-453/00, Zb. s. I-837.

I - 8562

I-21 GERMANY A ARCOR

4. Súdny dvor ešte môže zmeniť smer, 2. Smernica 97/13 p r e t o ž e musí o n e d l h o r o z h o d n ú ť o uplatňovaní tejto judikatúry na súdne rozhodnutia, ktoré nadobudli účinky roz­ hodnutej veci. 9

6. Táto smernica je výrazom úsilia Spolo­ čenstva o dosiahnutie liberalizácie trhu elek­ tronických komunikácií, o ktorom som sa nedávno vyjadril v návrhoch vo veci Nuova società di telecomunicazioni, prednesených 27. októbra 2005. 10 II — Právny rámec

I - 8563

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

8. Toto zosúladené riešenie prihliada na 11. Prvý z týchto dvoch článkov sa nazýva zásady proporcionality, transparentnosti „Poplatky vzťahujúce sa na konania týkajúce a zákazu diskriminácie, ktorého cieľom je sa všeobecných oprávnení" [neoficiálny pre­ zriadiť regulačný rámec zlučiteľný so slobo­ klad] a druhý „Poplatky vzťahujúce sa na dou usadiť sa a slobodným poskytovaním individuálne licencie" [neoficiálny preklad]. služieb (odôvodnenia č. 1, 2, 4 a 11; článok 3 ods. 2).

12. Podľa článku 6 „bez toho, aby boli dotknuté povinnosti súvisiace s finančnými príspevkami určenými na poskytovanie uni­ verzálnej služby v zmysle prílohy, členské štáty dbajú na to, aby účelom poplatkov uložených podnikom v rámci postupov 9. Z tohto hľadiska smernica neobmedzuje udeľovania povolení bolo výlučne pokrytie počet licencií, ktoré môžu členské štáty administratívnych nákladov spojených udeliť, s výnimkou prípadov, ak je to s udeľovaním, správou, kontrolou nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho a uplatňovaním príslušných všeobecných využitia rádiových frekvencií alebo zabezpe­ oprávnení. Tieto poplatky sa uverejňujú čenie existencie dostatočného počtu čísel. príslušným a dostatočne podrobným spôso­ Inak má každý podnik, ktorý splní pod­ bom, aby boli informácie ľahko dostupné" mienky stanovené členským štátom, právo [neoficiálny preklad]. takú licenciu získať (článok 10 ods. 1 a článok 9 ods. 3).

13. Článok 11 znie:

14. Podľa článku 25 smernice prijmú členské štáty opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 17. Podľa tohto nariadenia tento poplatok 1997. zahŕňa okrem nákladov správneho konania za udelenie licencie aj náklady za správu poplatkov a kontrolu z nich vyplývajúcich záväzkov (§ 1 ods. 1).

B — Nemecký právny poriadok

17 18. Výška poplatku za licencie 3. triedy 1. O spoplatňovaní v oblasti telekomunikácií závisela na pokrytom území a týmto spôso­ bom teda na počte potenciálnych užívateľov ponúkaných služieb v rozmedzí od 2 000 DM (1 022,58 eur) do 10 600 000 DM (5 419 613,94 eur). 18 15. Telekommunikationsgesetz (spolkový zákon o telekomunikáciách, ďalej len 15 „TKG") z 25. júla 1996 preberá do 16 — BGBl. I, 1997, s. 1936. nemeckého právneho poriadku smernicu 17 — Trieda zahŕňa licencie na poskytovanie verejných telekomu­ 97/13. V zmysle jeho § 16 ods. 1 sa nikačných služieb oprávnenou osobou alebo inými osobami v danom priestore (bod A.3 prílohy k S 1 ods. 1 individuálne licencie udeľujú za poplatok TKLGebV 1997). stanovený na základe neskoršieho nariade­ 18 — Výška poplatku sa vypočítala ako podiel, pričom čitateľ tvoril počet obyvateľov územia pokrytého licenciou (EG) vynáso­ nia. bený najvyššou sumou uvedenou v bode A.3 prílohy k TKLGebV 1997 za licencie 3. triedy (GD), a menovateľ tvorilo celkové nemecké obyvateľstvo (ED). Licencii tejto triedy pre celé územie štátu teda zodpovedal poplatok vo výške 10 600 000 DM, pomerne znížený v závislosti od počtu potenciálnych užívateľov (§ 3 ods. 4 v spojení s prílohou k S 1 15 — BGBl. I, 1996, s. 1120. ods. 1 TKLGebV 1997).

19 — Presnejšie v rozsudku z 19. septembra 2001 (vec 6 C 13.00, BVerwGE, zväzok 115, s. 125), na ktorý ďalej odkážem, 24. Pod týmto všeobecným názvom sú Bundesverwaltungsgericht uviedol, že výška poplatku bola odvodená z personálnych a materiálnych nákladov na 52,1 zahrnuté tri rozdielne, hoci príbuzné inšti­ pracovných miest na obdobie 30 rokov. túty, upravené vo Verwaltungsverfahrensge- 20 — Konštatovanie protiprávnosti sa tiež vzťahovalo na poplatky, ktoré sa uplatňovali na licencie 4. triedy, ktoré oprávňovali na poskytovanie telekomunikačných služieb v telekomu­ nikačných sieťach prevádzkovaných oprávnenou osobou v danom priestore (bod A.4 prílohy k § 1 ods, 1 TKGLGebV 1997). 22 — Bod 13 a nasl, vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania. 21 — BGBl. I, 2002, s. 3542. 23 — Poznámka pod čiarou 26 a bod 101 týchto návrhov.

I-8566

I-21 GERMANY A ARCOR

setz (nemecký zákon o správnom konaní, s verejným poriadkom alebo s dobrou vierou, ďalej len "VwVfG") z 25. mája 1976 4. Prvým alebo je zjavne protiprávne, alebo ak to je "obnova konania" (Wiederaufgreifen des vyžaduje právne postavenie osoby, ktorej je Verfahrens), upravená v § 51, ktorou sa na určené. podnet dotknutého účastníka konania sle­ duje zrušenie alebo zmena aktu na základe nových dôvodov a ktorá predstavuje preskú­ manie stricto sensu.

III — Skutkový stav a prcjudiciálnc otázky 25. Ostatné dva inštitúty sa odlišujú na základe legitímnej alebo protiprávnej povahy preskúmavaného rozhodnutia. Druhý inštitút upravený v § 49 stanovuje jeho „vzatie späť" (Widerruf eines rechtmäßigen Verwaltung­ saktes) a tretí inštitút upravený v § 48 27. ISIS Multimedia Net GmbH & Co. KG stanovuje „zrušenie" (Rücknahme eines a i-21 Germany GmbH (ďalej len „ISIS" rechstwidrigen Verwaltungsaktes) za pred­ a „i-21") majú v Nemecku telekomunikačné pokladu, že „protiprávny správny akt môže licencie 3. triedy, za ktoré v uvedenom poradí byť aj po nadobudnutí právoplatnosti [25] zaplatili 131 660 DM (67 316,69 eur) zrušený v celom rozsahu alebo v jeho časti a 10 600 000 DM (5 419 693,94 eur) s účinkom do budúcnosti alebo so spätným v súlade s § 16 ods. 1 TKG a TKLGebV 1997. účinkom".

richt vyhlásil 19. septembra 2001 roz­ možno nie s právom Spoločenstva, z tohto sudok, ktorý, ako som uviedol, obsahoval dôvodu prerušil konania a v oboch sporoch ich zrušenie z dôvodu, že sa opierajú položil tieto prejudiciálne otázky: o nariadenie TKLGebV 1997, ktoré je v rozpore s normami vyššej právnej sily, a súčasne nariadil, aby boli týmto žalobcom vrátené sumy, ktoré boli vybrané štátnou pokladňou. „1. Má sa článok 11 ods. 1 smernice [97/13/ ES] vykladať v tom zmysle, že tento článok bráni uloženiu poplatku za licenciu, pri ktorého výpočte sa vychá­ dzalo z predpokladaných všeobecných administratívnych nákladov vnútroštát­ neho regulačného orgánu na obdobie 30 rokov? 30. Po oznámení tohto rozsudku sa ISIS a i-21 obrátili na regulačný orgán, aby im boli vrátené poplatky, ktoré zaplatili. Po doručení odmietnutia sa každá z nich obrátila na Verwaltungsgericht (správny súd prvého V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: stupňa), ktorý zamietol ich žaloby s odôvodnením, že nemohlo dôjsť k restitutio in integrum, pretože rozhodnutia o uložení poplatku už nadobudli právoplat­ nosť, a nebol priestor ani na preskúmanie podľa § 51 ods. 1 alebo § 48 ods. 1 VwVfG. 2. Majú sa článok 10 ES a článok 11 smernice [97/13] vykladať v tom zmysle, že ukladajú povinnosť zrušiť rozhodnu­ tie o uložení poplatku, ktorým bol stanovený poplatok v zmysle prvej otázky a ktoré nebolo napadnuté napriek tomu, že to vnútroštátne právo umožňuje, ale nevyžaduje?"

31. Následne podali ISIS a i-21 opravný prostriedok per saltum na Bundesverwal- tungssgericht, podľa ktorého sú žaloby nepo- chybne v rozpore s nemeckým právom, ale

A — Odôvodnenie 38. Pôsobnosť súdneho preskúmania v Spoločenstve je teda jasná bez potreby zaoberať sa vnútroštátnym právnym poriad­ kom, ktorý však v spore slúži ako protipól 35. Podľa Bundesverwaltungsgericht je a vymedzuje ho. Pokiaľ totiž ide o prvú podľa nemeckého práva možné zrušiť otázku, TKG, ktoré bolo porušené poplatky za individuálne licencie 3. a 4. triedy v TKLGebV 1997, preberá do nemeckého v oblasti telekomunikácií z dôvodu proti­ právnosti TKLGebV 1997, na základe kto­ rého boli uložené. To vyhlásil v rozsudku 27 — Vo svojich písomných pripomienkach vyzýva nemecká vláda z 19. septembra 2001. Súdny dvor, aby nevykonal toto preskúmanie, pričom dodáva, že smernica 97/13 bola zrušená, nová smernica 2002/20 už neupravuje individuálne licencie a jej daňové ustanovenia nadobudli účinnosť 25. júla 2003 bez možnosti uplatňovania na predchádzajúci skutkový stav. Toto odôvodnenie je nesprávne: v sporoch, o ktoré ide, prebieha diskusia, či poplatok zaplatený v čase platnosti prvej smernice v súlade s vykonávacím nariadením k vnútroštátnemu zákonu, ktorý ju prebral, bol v súlade s právom Spoločenstva, także sa zdá, że dôležitosť porovnania, ktorú zdôraznil Bundesverwal­ tungsgericht, je zrejmá. V konečnom dôsledku ide o posúdenie niektorých udalosti a vnútroštátnych pravidiel 36. S rovnakým presvedčením sa uvedený z hľadiska práva Spoločenstva, ktoré platilo v čase skutkového súd domnieva, že vnútroštátny právny poria­ stavu.

I - 8569

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

právneho poriadku smernicu 97/13, a pokiaľ keďže sa týkajú dvoch rozdielnych režimov, ide o druhú otázku, v prípade neexistencie ako som uviedol v návrhoch Albacom právnej úpravy Spoločenstva ad hoc sa a Infostrada. 29 ochrana práv, ktoré priznáva európsky systém, musí vykonávať v súlade s nemeckými procesnými právnymi pred­ pismi. 2 8

I - 8570

I-21 GERMANY A ARCOR

oprávnení' [neoficiálny preklad], článok 11 systému všeobecných oprávnení"33, pričom ods. 1 odkazuje na náklady rovnakej povahy vyberanie poplatkov za individuálne licencie spojené „s udeľovaním, správou, kontrolou je určené výlučne na financovanie nákladov a uplatňovaním príslušných individuálnych vynaložených správnym orgánom v súvislosti povolenŕ [neoficiálny preklad].31 Z tohto s udeľovaním, správou, kontrolou dôvodu druhé uvedené ustanovenie poža­ a uplatňovaním každého individuálneho duje, aby poplatky za individuálne povolenia povolenia. boli úmerné množstvu vynaloženej práce, čo je spresnenie, ktoré sa pri všeobecných oprávneniach neobjavuje.

46. Článok 11 ods. 2 odkazuje na poplatky, pri ktorých sa stráca akákoľvek zmienka o protiplnení a ktoré majú povahu dane, aj keď s osobitným určením. 34

45. Články 6 a 11 ods. 1 smernice 97/13 teda stanovujú dva spôsoby platenia, ktoré majú bez ohladu na ich označenie32 odplatnú a parafiskálnu povahu, keďže predstavujú odmenu za správny úkon alebo správnu službu, ktoré sa týkajú poplatníka. Z dôvodu odlišnej povahy plnenia je však 2. Poplatky za individuálne licencie uvedené príjem z poplatku, na ktorý sa vzťahuje prvé v článku 11 ods. 1 smernice 97/13 z týchto dvoch uvedených ustanovení, nie veľmi presným spôsobom určený na to, aby pokryl náklady na fungovanie „príslušného

I - 8571

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ- JARABO — SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

48. Cieľom je pokryť náklady vynaložené pri 3. Spôsoby výpočtu a vyberania poplatku za plnení týchto administratívnych činností, individuálne licencie pretože výnos z týchto poplatkov nemôže slúžiť na financovanie iných činností regu­ lačného orgánu.

52. Poplatok stanovený v článku 11 ods. 1 smernice 97/13 sa teda obmedzuje na pokrytie administratívnych nákladov potreb­ ných na udelenie, správu, kontrolu 49. Výška poplatkov musí byť nevyhnutne a uplatňovanie individuálnych licencií, pri­ primeraná vzhľadom na vykonanú prácu, čom jeho výška by mala byť úmerná úsiliu, musí byť určená v závislosti na vynaložených ktoré tieto činnosti vyžadujú. nákladoch a táto suma nesmie byť prekro­ čená. Ich odplatná povaha to vyžaduje. Vyššia suma by ich zmenila na platbu daňovej povahy.

53. Na základe týchto predpokladov majú potom členské štáty slobodu rozhodovať o formách a spôsoboch výberu poplatku, ako aj stanoviť jeho výšku. 50. Zásady neutrality, zákazu diskriminácie, transparentnosti a verejnosti sa tiež vzťahujú na určenie poplatkov.

54. V súlade s účelom poplatku sa vyžaduje, aby sa platil len v prípade, ak nastane zdaniteľné plnenie, čiže udelenie licencie 51. Vyššie uvedené úvahy ponúkajú kľúč na a následné administratívne činnosti správy, riešenie prvej otázky, ktorú položil Bundes­ kontroly a uplatňovania. Tým sa uľahčuje verwaltungsgericht, a to, či možno vypočítať jeho správne určenie, keďže pri platení sumu poplatku, opierajúc sa o odhad nákla­ a posteriori sú známe všetky súčasti vykona­ dov regulačného orgánu na celé obdobia nej činnosti, najmä počet a kvalifikácia platnosti takej štúdie. určených osôb, čas, ktorý potrebovali

55. Vzhľadom na to, že do verejného roz­ počtu sa vrátia náklady dlhodobej verejnej 4. Časové obdobie, na ktoré sa poplatok správy vykonanej v prospech držiteľa licen­ vzťahuje: jeho vymedzenie cie, nič nebráni tomu, aby sa poplatok vyberal vopred, pričom sa musí pozorne vypočítať jeho výška. Ak sa zvolí toto riešenie, nie je rozdiel medzi tým, či sa výber vykonáva v jednej alebo vo viacerých splát­ kach. 57. Predlžovanie časového obdobia, na základe ktorého sa vykonáva výpočet, zvyšuje nebezpečenstvo pochybenia, pretože prie­ skum sa postupne komplikuje súčasne s tým, ako sa analýza vzďaľuje v čase. Objektivita sa znižuje zároveň s nárastom neistoty a nebezpečenstvo neprimeranosti sa zvyšuje spolu so znižovaním dôvery 56. Rozsudok Fantask a i. (bod 32), citovaný k údajom, ktoré sú k dispozícii. v poznámke pod čiarou 35, týkajúci sa nepriamych daní z tvorby a navyšovania základného imania, pripúšťal určenie výšky poplatku ex ante na základe odhadu nákla­ dov, ktorá sa dala vymáhať v daných lehotách splatnosti. Nič nebráni tomu, aby sa takto postupovalo aj v prípade poplatkov za individuálne licencie v odvetví telekomuni­ 58. Situácia sa komplikuje, ak má dĺžka kácií, no pod podmienkou, uvedenou časového úseku vplyv nielen na výšku poplatku, ale aj na jeho platenie, keďže sa vyžaduje jedna platba za celé vypočítané 35 — Pokiaľ ide o nepriame dane z tvorby a navyšovania základ­ obdobie. V podobnom prípade sa značne ného imania, ktoré boli zosúladené smernicou Rady 69/335/ oslabujú zásady proporcionality a neutrality EHS zo 17. júla 1969 (Ú. v. ES L 249. s. 25; Mini. vyd. 09/001 s. II), Súdny dvor sledoval tieto kritériá v rozsudku uvedené v smernici 97/13, pretože sa platia z 22. apríla 1993, Ponente Carni a Cispadana Costruzioni (C-71/91 a C-178/91, Zb. s. I-1915, bod 43). Rozsudok všetky služby, ktoré sa nadobudnú v ďalekej z 2. decembra 1997, Fanslask a i. (C-188/95, 7b. s. I-6783), budúcnosti. Tieto zásady síce neukladajú spresnil, že sa prihliada nielen na náklady a mzdy, ktoré priamo súvisia s vykonávaním činnosti registrácie, ktorej väčšiu súvislosť medzi poskytnutím adminis­ protihodnotu predstavujú, ale aj na časť všeobecných nákladov príslušnej administratívy, ktoré sa tejto činnosti tratívnej služby, špecifikáciou poplatku môžu pričítať (bod 30). a jeho platením, no odporúčajú ju.

63. Táto analýza sa zhoduje s analýzou, ktorú uskutočnil Bundesverwaltungsgericht v citovanom rozsudku z 19. septembra 2001, 61. Práve tento nežiaduci účinok pravidelne pretože TKG, ktorý bol vykonaný pomocou nastáva, ak sa vyžaduje jednorazová platba poplatku vypočítaného na základe odhadu nákladov na obdobie tridsiatich rokov v čase pružného trhu telekomunikácií. 36 — Ukážka právneho vývoja v oblasti telekomunikácií v rámci práva Spoločenstva je v bode 3 a nasl. 37 — Mechanizmus poplatku za individuálne licencie predpokladá, že pokiaľ ide o úspory, podiel bremena každého držiteľa sa znižuje v rozsahu, v akom sa zvyšuje počet týchto držiteľov (nie je to isté zriadiť prevádzky a prijať zamestnancov pre štyri podniky a pre dvadsaťpäť podnikov). Preto sa musí odmietnuť spôsob, ktorý pri narastajúcom počte prevádzko­ vateľov v rozvíjajúcom sa odvetví vyžaduje výšku poplatku, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pokiaľ ide o jej uvažovaný časový rozsah. 38 — Článok 12 ods. 1 písm. a) odkazuje na administratívne náklady, ktoré sú vynaložené pri riadení, kontrole a vymáhaní 62. Vo vyššie citovaných návrhoch vo veci práv na používanie, ako aj „náklady na medzinárodnú Nuova società di telecomunicazioni sa tvrdí, spoluprácu, harmonizáciu a normovanie, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj reguláciu práce, že v 90. rokoch minulého storočia sa vyžadujúcu prípravu a uplatnenie", a po zdôraznení potreby objektivity, transparentnosti a primeranosti dodáva, že podporovala liberalizácia tohto trhu národné regulačné orgány zverejňujú „ročný prehľad svojich a zosúladenie vnútroštátnych právnych pred­ nákladov na správu a celkovej sumy vybraných poplatkov. Pri existencii rozdielu medzi celkovou sumou poplatkov pisov vypracovávaním neustále sa vyvíjajú­ a nákladov na správu sa urobí primeraná úprava" (ods. 2).

65. Vzhľadom na to, že sporným poplatkom bráni nielen nemecké právo, ako to uviedol 67. Týmto spresnením sa jasne vymedzuje spor a poukazuje sa na chybu v judikatúre Kühne & Heitz, ktorá tým, že podmieňovala 39 — Rozsudok naráža na dynamiku telekomunikácii a na tri preskúmanie právoplatného rozhodnutia desaťročia, na ktoré sa vzťahuje odhad, pričom tvrdí, že výslovnému ustanoveniu vnútroštátneho v roku 1997 nebolo možné predstaviť si formu, akú získajú, a nebol ani známy počet vnútroštátnych a zahraničných zákona, vyvolala v Bundesverwaltungsgericht spoločnosti schopných súťažiť s dominantným podnikom, ktorý mal predtým monopolno postavenie, ako aj dôsledky, pochybnosti, a ten by mohol dospieť aké by z tono vyplývali pre licencie. k nesprávnemu záveru a nepotreboval by 40 — SCHÜTZ, R., NÜSKEN, J. P.: Gebühr für Telekommunika- rozhodnutie v konaní o prejudiciálnej otázke. tionslizenz — Rechtswidrige Haushaltssanierung auf Kosten des Wettbewerbs?. In: Multimedia und Recht 1998, s. 523 Odkazovanie na vnútroštátne právo, ktoré až 528. Von ROENNE, H.: Gebühr für TK- Lizenzen. In: Multimedia und Recht 1998, s. XIV až XVI, sa pýta, či v tejto oblasti navrhuje Súdny dvor, okrem je časový úsek tridsiatich rokov správny pre trh, ktorý sa rozvíja, a či pri uplynutí tejto doby alebo aj skôr budú este toho vyvoláva vážne problémy, medzi ktoré existovať povolenia tohto druhu. patrí zdôraznenie nerovnosti pri súdnej

I - 8575

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

ochrane základných práv vyplývajúcich 70. Súdny dvor musí prihliadať na tento z právneho poriadku Spoločenstva. návrh a vyvážiť požiadavky právnej istoty a zákonnosti práva Spoločenstva, aby posú­ dil, či požiadavky právnej istoty stále pred­ stavujú neprekonateľnú prekážku, alebo či za určitých okolností majú ustúpiť zákonnosti práva Spoločenstva. 68. V týchto sporoch nejde o určenie, či je v nemeckom práve možné preskúmať a prípadne zrušiť rozhodnutia o uložení poplatku, ktoré už nie je možné napadnúť a ktoré sú adresované žalujúcim podnikom, keďže súdy už rozhodli v zápornom zmysle, ale či napriek takejto prekážke vyžaduje právo Spoločenstva ich kontrolu a za akých podmienok. 2. Zásada právnej istoty: jej vymedzenie

41 — COUTRON, A.: Cour de Justice, 13 janvier 2004, Kühne & Heitz NV/Productschap voor Pluimvee en Eieren. In: Revue des affaires européennes, ročník 13. (2003 — 2004), č. 3, s. 417 až 434, kritizuje skutočnosť, že Súdny dvor odkazuje na vnútroštátny právny poriadok, pretože tym sa oláva nebezpečenstvo posvätenia rozdielov v ochrane práv X anov (s. 425 a 427). PEERBUX-BEAUGENDRE, Z.: Une administration ne peut invoquer le principe de la force de chose définitivement jugée pour refuser de réexaminer une décision dont une interprétation préjudicielle ultérieure 72. Medzi týmito nástrojmi má právna istota a révélé la contrariété avec le droit communautaire. (Commentaire de l'arrêt de la CJCE du 13 janvier 2004). osobitný význam, ku ktorému prispieva idea In: Revue du droit de l'Union européenne, 3-2004, s. 559 až „stability"; správne rozhodnutia sa stávajú 567, sa obáva, že tento rozsudok vyvolá nové rozdiely pri uplatňovaní práva Spoločenstva (s. 566). MARTÍN RODRÍ­ nedotknuteľnými v okamihu uplynutia lehoty GUEZ, P.: La revisión de los actos administrativos firmes: ¿Un nuevo instrumento de garantía de la primacía y na podanie opravného prostriedku, alebo keď efectividad del derecho comunitario? Comentario a la sentencia del TJCE del 13 de enero de 2004, C-453/00, sú všetky opravné prostriedky vyčerpané. Kühne & Heitz NV. In: Revista General de Derecho Europeo, Č. 5, október 2004 (www.iustel.com), tvrdí, že gramatický výklad rozsudku ho vyvracia, pretože nie je veía právnych poriadkov, ktoré oprávňujú správny orgán, aby preskúmal správne rozhodnutie potvrdené rozsudkom. 42 — Rozsudok zo 14. septembra 1999, C-310/97 P, Zb. s. I-5363.

77. Prvou z takýchto hodnôt, ktoré vyme­ dzujú právnu istotu, je spravodlivosť 49, na ktorú som odkázal v návrhoch AssiDomän 75. Súdny dvor preukázal voči tomuto nie preto, aby som ponúkol riešenie sporu, štrukturálnemu pravidlu citlivosť a uznal ho ale aby sa vo všeobecnosti spresnil rozsah už od svojich prvých rozsudkov, 44 pričom ho právnej istoty v rámci Spoločenstva. Aj keď v rozsudku Kühne & Heitz vymedzil ako Súdny dvor sledoval kritérium mojich návr­ všeobecnú zásadu práva Spoločenstva hov, vyhol sa odkazu na vymedzenie spra­ (bod 24) a toto tvrdenie zdôraznil vodlivosti. Konečná povaha rozhodnutia v rozsudku Gerekens a Procola (bod 22) 45. nemôže tvoriť prekážku preskúmania jeho

Rozsudok

AssiDomän vylúčil, aby bola obsahu, ak jeho zachovanie vyvoláva stav inštitúcia Spoločenstva povinná preskúmať nespravodlivosti, ktorý nie je možné tolero­ zákonnosť nenapadnutých rozhodnutí, keď vať. Väčšina členských štátov, aby sme nepovedali, že všetky, považuje nenapadnu-

teľnosť správnych rozhodnutí po uplynutí 79. Ďalšie obmedzenie, ktoré chcem zdôraz­ lehoty na podanie opravného prostriedku za niť, je objektívnejšie a zakladá sa na „pred­ prekážku, ktorú je možné prekonať. nosti zákona", čím sa rozumejú nielen Nemecký systém ponúka dobrý príklad. základy, ktoré tvoria právny poriadok Ako je uvedené v rozhodnutiach o návrhu a vychádzajú z nich iné právne predpisy, ale 52 na začatie prejudiciálneho konania, judika- aj zvolené smerovanie. Ak zachovanie túra obmedzila diskrečnú právomoc, ktorú právoplatného aktu ohrozuje podstatu § 48 VwVfG priznáva správnemu orgánu, systému alebo ho vedie k mŕtvemu bodu, tak, že občanovi priznala právo podať návrh jeho vylúčenie sa stáva nevyhnutným. na zrušenie rozhodnutia, ak by zachovanie jeho platnosti bolo „jednoducho neudrža- teľné". 50

80. V skutočnosti sa tieto dve obmedzenia čiastočne „prekrývajú", pretože mnohé hod­ noty, ktoré tvoria podstatu spravodlivosti, sú všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov a niektoré sú prevzaté do najvyšších stupňov pozitív­ neho právneho poriadku ako základné ľudské práva. V konečnom dôsledku je potrebné odmietnuť riešenia, ktoré preto, aby sa vyhli nedostatočnej ochrane, vytvárajú ešte väčší nedostatok, pretože neexistuje väčšia neis­ tota ako neistota pochádzajúca zo zjavnej 78. Toto obmedzenie právnej istoty tak nespravodlivosti alebo nezákonnosti. nadobúda nápadne subjektívny odtieň. Úče­ lom je vylúčiť odchýlky, ktoré sú v rozpore s najzákladnejším zmyslom spravodlivosti, pričom sa odmieta diskriminácia a akékoľvek ďalšie porušenie spravodlivosti. 51

právna istota výnimočne nepoužije, čím sa nezávislého právneho poriadku, v prospech umožní prehodnotiť rozhodnutia, ktoré nie ktorého sa členské štáty vzdali svojej zvrcho­ je možné napadnúť. Je však potrebné lepšie vanosti, a vyhlásil priamy účinok článku 12 objasniť rozsah pôsobnosti tejto výnimky. Na Zmluvy EHS (zmenený, teraz článok 25 ES) tento účel je vhodné pozrieť sa do minulosti a jeho schopnosť vytvárať subjektívne práva a nájsť nový dôkaz, že štruktúrne modely jednotlivcov, ktoré musia vnútroštátne súdy tohto práva tvoreného vo veľkom rozsahu chrániť. Základom tohto rozsudku bol spor judikatúrou majú zabezpečiť jeho potrebný medzi týmto ustanovením Zmluvy EHS, účinok a uskutočnenie cieľov Zmluvy. ktorým sa zakazoval nárast colných poplat­ kov, a novým clom schváleným holandskou vládou v roku 1960, ktorým sa pre niektoré výrobky zvyšovala sadzba z 3 na 8 %.

82. V každom prípade je však potrebné venovať pozornosť neprekonateľnému obme­ dzeniu: právam tretích osôb. 54 Keď sú poškodené, stabilita, hoci aj nespravodlivá, musí mať prednosť, pričom sa poškodenému vyhovie iným, trošku zložitejším spôsobom, akým je zodpovednosť štátu za nesplnenie práva Spoločenstva.

I - 8579

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

priznaní záväznej povahy nariadení zakazuje, sa odvolávala na článok 13 B písm. d) ods. 1 aby im vnútroštátne právne predpisy bránili, šiestej smernice, ktorá upravuje túto daň

pretože inak by boli spochybnené základy a ktorú sa členské štáty zaviazali prevziať Spoločenstva. do 1. januára 1979. Rozsudok Becker 61 z 19. januára 1982 potvrdil, že bezpodmie­ nečné a dostatočne presné ustanovenia šiestej smernice sa mohli uplatňovať v Spolkovej republike Nemecko priamo, lebo aj keď právne predpisy tohto druhu nemali priamy účinok, nadobudli ho okamihom, keď ich členské štáty neprebrali alebo neprebrali správne. Za týchto okolností nemôžu stratiť smernice svoj záväzný charakter, ktorý je im 85. Priamy účinok a prednosť nie sú iba priznaný článkom 189 Zmluvy EHS. techniky na vytvorenie vzťahov medzi rôz­ nymi právnymi poriadkami, ale sú aj výra­ zom Spoločenstva ako združenia štátov, ľudu a občanov 58; vzhľadom na súvislosti, za akých boli vyhlásené rozsudky Van Gend & Loos a Costa/ENEL, však ostala pochyb­ nosť, či tieto pripomienky platia aj pre smernice. Rozsudok Ratti 59 však uznal aj 87. Táto vlastnosť sa teda považuje za týmto posledným uvedeným predpisom rov­ automatickú „sankciu" nesplnenia vlastných nakú prednosť, keď uviedol, že po uplynutí povinností zo strany členských štátov lehoty na ich prebratie sa na toho, kto a z tohto dôvodu vznikla pochybnosť, či postupuje v súlade s nimi, nemôže uplatniť platí, aj keď smernice upravujú horizontálne neprispôsobené vnútroštátne právo. vzťahy, na ktorých sa verejná moc nepodieľa. Zápornú odpoveď uľahčil rozsudok Mars­ hall 62 ako prvý z dlhej série rozsudkov, pričom medzi posledné patrí rozsudok Pfeif­ fer a i. 63.

s neuplatňovaním jeho ustanovení, aby tak aby zabránil vyhláseniu neplatnosti spoloč­ neboli narušené ciele Zmluvy. Súdny dvor nosti z iných dôvodov, než aké sú uvedené vo zdôraznil, že zásada lojálnosti uvedená výpočte v článku 11. Vnútroštátny súd roz­ v článku 5 Zmluvy ES (teraz článok 10 ES) 67 hodol spor tak, že nahradil uplatňovanie zaväzuje členské štáty, aby prijali všetky článkov Código civil právnou úpravou Spo­ potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobit­ ločenstva. nej povahy na zabezpečenie plnenia cieľov stanovených smernicami, pričom táto povin­ nosť sa vzťahuje na všetky vnútroštátne orgány vrátane súdnych orgánov. Táto myšlienka uvedená v rozsudku Von Colson a Kammend64zmiernila dôsledky odmietnu­ 90. Výsledok judikatúra uznala. Rozsudok tia priameho účinku smerníc v spore medzi Simmenthal 68 ukladal vnútroštátnym súkromnými osobami, čo bolo podnetom súdom, aby zabezpečili plnú účinnosť práva k doktríne nazvanej „konformný výklad", Spoločenstva a prípadne neuplatňovali usta­ podľa ktorej musí vnútroštátny súd vykladať novenia vnútroštátneho práva, ktoré mu vnútroštátne právo v zmysle ustanovení odporujú, hoci by boli prijaté neskôr, a to práva Spoločenstva v súlade s článkom 189 bez toho, aby museli žiadať o ich pred­ tretím odsekom Zmluvy ES. chádzajúce zrušenie legislatívnou alebo inou ústavnou cestou alebo na jeho zrušenie čakať. Na druhej strane rozsudok Fratelli Costanzo 69 ukladá povinnosť aj z úradnej moci uplatniť smernicu a zdržať sa uplatne­ nia odporujúcich noriem vnútroštátneho práva.

I - 8581

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-392/04 A C-422/04

príslušných noriem vlastného práva neustále spôsobili členské štáty, a to o to viac, ak je na pamäti obsah smernice má svoje hranice účinnosť týchto práv podmienená činnosťou tam, kde by znamenal uložiť jednotlivcovi verejného orgánu tak, že bez nej nemôžu povinnosť, ktorá je stanovená v smernici občania uplatniť svoje právo na súde. Súdny zatiaľ neprebratej do vnútroštátneho dvor obhajoval túto myšlienku aj článkom 5 poriadku. Ani už citovaný rozsudok Pfeiffer Zmluvy ES, ktorý ukladá povinnosť odstrá­ a i. konečným spôsobom tento problém nenia protiprávnych následkov porušenia nevyriešil, pretože v súlade s mojimi druhými práva Spoločenstva. návrhmi v tejto veci z 27. apríla 2004 Súdny dvor vyhlásil, že pri tomto hermeneutickom úsilí nemôžu vnútroštátne súdy preskúmavať iba vlastné právo prijaté pri vykonávaní smernice, ale musia zohľadniť vnútroštátne právo ako celok, aby dospeli k riešeniu, ktoré nie je v rozpore s právom Spoločenstva.

I - 8582

I-21 GERMANY A ARCOR

4. Predpoklady pre opätovné posúdenie a) Nepriaznivé riešenie prístupu na teleko­ správnych aktov munikačný trh

96. Prvá vec, ktorú je teda potrebné urobiť, je zistiť, či uplatňovanie vysokých poplatkov 94. To, čo je uvedené v predchádzajúcich vo vzťahu k ISIS a i-21, s ktorými súhlasili bodoch, preukazuje, že kritériá, ktoré upra­ bez toho, aby ich napadli a ktoré boli iným vujú platnosť právnych predpisov, ich zru­ prevádzkovateľom vrátené na základe žaloby šenie alebo výklad, ako aj ich hierarchiu alebo rokovania, marí účel smernice 97/13 alebo úplné podriadenie súdov zákonu, a vo všeobecnosti súboru právnych predpisov a ktoré majú v ústavných systémoch člen­ smerujúcich k liberalizácii telekomunikač­ ských štátov podobný význam ako kritérium ného trhu. právnej istoty, ustupujú, ak ide o úplnú účinnosť práva Spoločenstva, bez toho, aby sa narušili základy vnútroštátnych právnych predpisov.

102. Skupina držiteľov licencií 3. a 4. triedy teda zaplatila poplatky stanovené zruše­ ným TKLGebV 1997, ktoré boli vysoké 100. Preto ak sa vyžadujú iné plnenia ako tie, ( k o n k r é t n e ISIS 67 316,69 eur ktoré sú výslovne ustanovené smernicou a i-21 5 419 693,94 eur), pričom ostatní 97/13 (veci Albacom a Infostrada), alebo ak vstúpili na trh po zaplatení poplatkov sa síce táto smernica dodržiava, neplnenia sa stanovených TKLGebV 2002, ktoré sa pohy­ vyžadujú nerovnakým spôsobom (veci ISIS bovali medzi sumami vo výške 1 000 eur Multimedia a Firma 02), ciele sledované a 4 260 eur. Rozdiely sú obrovské, nelogické Spoločenstvom nie sú splnené. To je práve a nevyhnutne sa odrážajú v rozpočtoch to, čo ISIS a i-21 nechcú. týchto podnikov.

107. Dalo by sa tvrdiť, že postup, ktorým prešli ISIS a i-21, sa nezhodoval s postupom 105. Teraz je potrebné zistiť, či je tento iných organizácií, keďže proti plateniu účinok v podstate nespravodlivý a v rozpore poplatkov, ktoré sa od nich požadovali, so zásadami, ktoré utvárajú právo Spoločen­ nenamietali, čo by odôvodňovalo iný režim. stva. Ale to nie je celkom pravda vzhľadom na to, že medzi podnikmi, ktoré dosiahli vrátenie, boli niektoré, ktoré tiež nepodali opravný prostriedok — najmä tie, ktoré s regulačným orgánom uzavreli dohody o „rovnosti zaob­ chádzania" — a ktoré sa podľa informácií od nemeckej vlády po vrátení zaplatených b) Neprijateľný dôsledok poplatkov vzdali podania opravných pro­ striedkov. Iné spoločnosti potom nepodali opravný prostriedok, pretože ich poplatky boli zrušené z úradnej moci.

109. Predovšetkým z čisto praktického hľa­ diska sa pasivita nepovažuje za nedostatok obozretnosti, pretože keď mali platil poplatky, ešte nebola vyhlásená nezákonnost TKLGebV a vykonávacích správnych aktov.83 Inak povedané, v tom čase sa od 111. Napokon z podstatnejšieho hľadiska nich nedalo požadovať, aby prijali preven­ zachovanie protiprávneho poplatku bez tívne opatrenia, pretože neskôr zistená proti­ ohľadu na jeho dosah a jeho účinky právnosť nebola zrejmá. v právnom systéme z dôvodu, že s ním jeho adresát „súhlasil", na jednej strane pozdvi­ huje techniku, ktorá je k dispozícii právnemu poriadku, na úroveň absolútnej zásady a na druhej strane zodpovedá logike vlastnej súkromnému právu, ktorá obchádza pod­ statnú povinnosť správneho orgánu dodržia­ 110. Po druhé, v širšom zmysle sa nemôže vať všeobecný záujem a zákonnosť. To sa v právnych súvislostiach týchto konaní pri­ uvádza aj v návrhoch vo veci AssiDomän pustiť, aby v právnom poriadku vznikala vada (bod 49). nezlučiteľná s jeho cieľmi iba z dôvodu náhodnej skutočnosti, akou je dátum roz­ sudku, 19. september 2001. Táto diskrimi­ nácia medzi prevádzkovateľmi, ktorá narúša jednak rovnosť príležitostí na vstup na telekomunikačný trh, ako aj jeho liberalizá­ ciu, ktorá sa opiera o deň, keď Bundesver­ waltungsgericht zrušil TKLGebV 1997,

82 — Podľa toho, čo uviedli vo svojich ústnych pripomienkach, 112. Z hľadiska pojmovej presnosti je i-21, britská spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve potrebné rozlišovať rôzne prípady „stability" nemala vedomosť o možnosti dohody, naopak ISIS tak urobila, no len čiastočne. podľa ich z á k o n n o s t i , p l a t n o s t i 83 — Na pojednávaní sa uviedlo, že Oberverwaltungsgericht a kontrolovateľnosti. Právna istota sa zväč­ (odvolací správny súd) spolkovej krajiny Severné Porýnie- -Westfálsko pripustil jeho zmenu uznesením z 27. októbra šuje, ak správne rozhodnutie prejde štádiom 1999 vydaným v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia (vec 13 B 843/99, uverejnená v Multimedia und súdneho preskúmania, ktoré tak nadobúda Recht, 2000, s. 115 a nasl.). právoplatnosť „rozhodnutej veci". V diskusii

5. Procesná autonómia členských štátov vo svojich správnych medziach 113. Okrem toho existujú aj tvrdenia, že bez ohľadu na všetko rozdielnosť situácií odô­ vodňovala o niečo odlišnejší režim v tom zmysle, že podniky sú ako rieky, ktoré síce tečú do toho istého mora, no po odlišných tokoch. Niektoré namietali proti plateniu a žiadali o jeho vrátenie alebo rokovali, pričom sledovali priamo zrušenie poplatkov 115. Odpoveď je zjavne jedna: keď je to z úradnej moci po predchádzajúcom pre­ potrebné, musia vnútroštátne súdy preskú­ skúmaní, iné ostali nečinné a nechali uplynúť mať správne akty, pričom musia uplatniť lehoty na podanie opravného prostriedku, nástroje, ktoré im ponúkajú príslušné právne pričom si zvolili cestu plnú zákrut, cestu poriadky. 85 Je potrebné pripomenúť, že náhrady škody na majetku od štátu. Toto v prípade neexistencie zosúladenia 86 je vetvenie však neberie do úvahy podniky, vecou členského štátu zabezpečiť ochranu ktoré hoci si zvolili nečinnosť, napokon mali práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva prospech z udalosti, ku ktorej neprispeli Spoločenstva, pod dvoma podmienkami: že (vyhlásenie rozsudku, ktorý vydal Bundes­ takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako verwaltungsgericht, keďže príslušné rozhod­ pravidlá upravujúce obdobné situácie vnú- nutia o uložení poplatkov ešte nenadobudli právoplatnosť), pričom žali bez toho, aby sadili, a zodpovedá optike čistej subjektivity, kde zanedbaný objektívny rozmer všeobec­ 85 — GALETTA, D. U.: c. d., s. 49, poznámka pod ćiarou 7, sa domnieva, že vnútroštátny orgán verejnej správy musi ného záujmu vyžaduje na prekonanie všet­ v rámci procesnej autonómie priznanej členským štátom kých prekážok liberalizácie telekomunikač­ použiť nástroje, ktoré má k dispozícii, pričom musí odstrániť dôsledky porušenia práva Spoločenstva. ného trhu rovnaké zaobchádzanie. 86 — SORIANO, J.E.: Dos vivas por el trionfo de los principios generales en nel derecho administrativo de la Comunidad (Nota sobre las conclusiones del abogado general Ruiz-Iarabo sobre la aplicación de la equidad como criterio justificador de una nueva vía de revision de oficio. Asunto C-310/97 P). In: Gaceta Juridica de ta Union Europea y de ta Competencia, 84 — To ich odlišuje od konania, ktoré vymedzilo prejudiciálnu t. 200, apríl — máj 1999, s. 49 až 54, obhajuje vypracovanie otázku vo veci Kolíne & Heitz, kde bolo správne rozhodnutie právneho predpisu, ktorý by upravil „správne konanie potvrdene najvyšším stupňom súdneho konania. v Spoločenstve*'.

117. Patrí potom do právomoci vnútroštát­ neho súdu, aby vysvetlil a uplatnil toto 88 — Rozsudok Connect Austria, už citovaný, uznal tieto vlastnosti ustanovenie tak, aby článok 11 ods. 1 smer­ článku 11 ods, 2 smernice, nice 97/13 mohol uplatniť v celom rozsahu, 89 — FRENZ, W.: Rücknahme eines gemeinschaftsrechtswidrigen belastenden VA. In: Deutsches Verwaltungsblatt, 2004, s. 373 aby pritom dodržal vyššie uvedené zásady, až 376, obhajuje uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje zrušenie právoplatných správnych aktov, pričom zaručí práva tretích osôb a vyhne sa pričom takto z právomoci volnej úvahy robí upravenú konaniu contra legem. možnosť. Nielen to. Pri neexistencii právnej úpravy autor doporučuje, aby sa vnútroštátne procesné právne predpisy odložili bokom, aby sa tým vyhlo rozdielom medzi členskými štátmi. Pripomína, že tento konečný charakter je spôsobilý zablokovať právo Spoločenstva, čo je dôsledok, ktorý Súdny dvor zakazuje, ako to vyplýva z jeho judikatúry o priamom účinku smerníc a zodpovednosti štátu. BUDICHOWSKY, J.: Zur Rechtskraft gemeinschaftswidriger Bescheide. In: Zeitschrift für Verwaltung, 2000, s. 2 až 15, sa k tomuto stanovisku pripája a usudzuje, že právny poriadok Spoločen­ stva musí mať prednosť pred vnútroštátnymi právnymi 118. Je potrebné pripomenúť, že odsek 1, predpismi, ktoré bránia preskúmaniu z úradnej moci. ANTONUCCI, M.: Il primato del diritto comunitario. In: Il ako aj odsek 2 tohto článku má bezpodmie­ Consiglio di Stato, 2004, s. 225 až 233, sa domnieva, že vnútroštátnym správnym orgánom neostáva nič iné ako nečný dostatočne presný obsah, a preto má zvážiť predchádzajúce rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto právnym poriadkom tak, ako ho vykladá Súdny dvor. GENTILI, F.: Il principio comunitario di cooperazione nella giurisprudenza della Corte di Giustizia CE.. In: Il Consiglio di Stato, 2004, s. 233 až 238, zdôrazňuje, že dotknutá zásada si vyžaduje zrušenie každého administra­ 87 — Najskôr začali rozsudky Rewe, už citovaný, a Comet (45/76, tívneho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s vyššie uvedeným Zb. s. 2043), dlhú sériu. Rozsudok zo 7. januára 2004, Wells právnym systémom, z úradnej moci, pričom sa vylúči (C-201/02, Zb. s. I-723), sa odvolával na predchádzajúcu diskrečná povaha, ktorú má výkon vlastnej ochrany správ­ judikatúru, aby dosiahol zrušenie alebo pozastavenie licencie neho orgánu v mnohých vnútroštátnych právnych poriad­ na využívanie miesta na ťažbu, udelenej bez predchádzajú­ koch. ceho posudzovania vplyvov na životné prostredie.

120. S rovnakým cieľom Súdny dvor obha­ joval aj v rámci súdnych konaní — hoci len výnimočne — výklad vzdialený od znenia vnútroštátneho zákona; judikatúra Simmen- thal a Factortame a i. 93 totiž ukladá súdom, aby vylúčili akékoľvek ustanovenie, ktoré bráni úplnej účinnosti práva Spoločenstva. 121. Preto v súlade s povinnosťou lojality Za taký sa v rozsudku Peterbroeck 94 pova­ uvedenou v článku 10 ES článok 11 smernice žuje vnútroštátny procesný právny predpis, 97/13 stanovuje povinnosť preskúmať roz­ ktorý v uvedenom prípade 95bránil súdu, aby hodnutia o uložení poplatkov, ktoré sú s ním z úradnej moci posúdil zlučiteľnosť aktu v rozpore a nadobudli právoplatnosť vnútroštátneho práva, proti ktorému občan z dôvodu, že neboli napadnuté, keď ich nenamietal v určitej stanovenej lehote, zachovanie odporuje duchu právneho pred­

90 - Rozsudok z 29. apríla 1999, C-224/97, 7b. s. I-2517. 96 - Rozsudok z 27. júna 2000, C-210/98 až C-244/98, Zb. 91 - Rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285. s. I-4941. 92 - Ú. v. ES L 82, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 72. 97 - Smernica Rady 93/13/EHS z 5. aprila 1993 o nekalých 93 - Rozsudok z 19. júna 1990, C-213/89, Zb. s. I-2433. podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES E 95, 94 - Rozsudok zo 14. decembra 1995, C-312/93, Zb. s. I-4599. s. 29; Mim. vyd. 15/002. s. 288). 95 — Opis skutkového stavu v čase, keď nastali okolnosti vzniku 98 - Rozsudok z 21. novembra 2002, C-473/00, Zb. s. I-10875. sporn, v bodoch 17 až 21 rozsudku. 99 - Rozsudok z 28. júna 2001, C-118/00, Zb. s. I-5063.

I - 8589

I - 8590