C-403/04

IV — Konanie pred Súdnym dvorom I - 740

V — Opravný prostriedok Sumitomo I - 741

A — Rozsah opravného prostriedku I - 741

B — Prvý odvolací dôvod: porušenie práva Spoločenstva určením porušenia článku

81 ods. 1 ES týkajúceho sa produktovodov „projekt" I - 743

1. Úvahy Súdu prvého stupňa I - 743

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

3. Tvrdenia Komisie I - 751

a) Predbežná poznámka I - 751

b) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia pána Bêchera I-751

c) Tvrdenia týkajúce sa p r e n e s e n i a dôkazného bremena: bod „Gruber + Weber" I-753

d) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásení pána Verlucu I - 753

1. Tvrdenia odvolateľa I - 765

2. Tvrdenia Komisie I - 766

3. Posúdenie I - 767

VI — Odvolanie Nippon Steel I-771

A — Prvý odvolací dôvod: Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že použil nesprávny dôkazný štandard, aj keď sa preukázalo, že tvrdenia Komisie sa nezhodujú s obchodnými záujmami odvolateľa, a preto sú nelogické I - 771

1. Relevantné časti napadnutého rozsudku I - 771

C — Tretí odvolací dôvod: Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uplatnil nesprávny dôkazný štandard na úrovni dôkazu, ktorý musí byť poskytnutý na podoprenie sporných vyhlásení, ktoré Komisia predložila ako hlavné dôkazy, ktoré však boli málo vierohodné, úplne nejednoznačné a v rozpore s ďalšími dôkazmi I - 779

D — Štvrtý odvolací dôvod: Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že svoje tvrdenie, podľa ktorého vyhlásenie pána Bêchera z 21. apríla 1997 potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa údajného porušenia vo veci produktovodov „projekt", založil na protirečivom a nesprávnom odôvodnení I - 780

1. Tvrdenia odvolateľa I - 780

2. Tvrdenia Komisie I - 780

3. Posúdenie I-781

VII — Trovy I-783

3. Adresátmi tohto rozhodnutia sú ôsmi výrobcovia bezšvíkových rúr z nelegovanej ocele. Medzi týmito ôsmimi výrobcami sa nachádzajú aj štyri európske podniky (ďalej 6. Druhú skupinu tovarov tvoria bezšvíkové len „výrobcovia Spoločenstva"), a to Man- produktovody (ropovody a plynovody) nesmannröhren-Werke AG (ďalej len „Man­ z nelegovanej ocele („line pipe"), medzi nesmann"), Vallourec SA (ďalej len „Vallou- ktorými rozlišujeme, na jednej strane, rúry, rec"), Corus UK Ltd (predtým British Steel, ktoré sa vyrábajú v súlade so štandardizova­ ďalej len „Corus") a Dalmine SpA (ďalej len nými normami, a na druhej strane, rúry, „Dalmine"). Štyria ďalší adresáti rozhodnutia ktoré sa vyrábajú na mieru na účely realizácie sú japonské podniky (ďalej len „japonskí zvláštnych projektov (ďalej len „produkto­ výrobcovia"), a to NKK Corp., Nippon Steel, vody ,projekť"). Kawasaki Steel Corp. a Sumitomo.

4. Bezšvíkové rúry z nelegovanej ocele sa 7. V novembri 1994 Komisia Európskych používajú v naftovom a plynovom priemysle. spoločenstiev rozhodla o prešetrení postupov Tieto tovary zahŕňajú dve skupiny tovarov. obmedzujúcich hospodársku súťaž týkajú­ cich sa rúr z nelegovanej ocele používaných v ropnom priemysle. V decembri 1994 3 — Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1. pristúpila k previerkam u viacerých výrob-

I - 737

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

cov, vrátane Sumitomo. Medzi septembrom rešpektovania domácich trhov bola označená 1996 a decembrom 1997 vykonala dodatočné výrazom „základné pravidlá" („Fundamen­ previerky v spoločnostiach Vallourec, Dal­ tals"). Komisia tiež zistila, že základné mine a Mannesmann. pravidlá sa skutočne dodržiavali, a preto mala dohoda protisúťažné účinky na spoloč­ nom trhu.

10. Na účely preukázania existencie základ­ ných pravidiel Komisia vychádza zo súhrnu listinných dôkazov vymenovaných v bo­ doch 62 až 67 odôvodnenia rozhodnutia, ako 8. Osem spoločností, ktoré sú adresátom aj z tabuľky uvedenej v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia, podľa neho uzavrelo dohodu, rozhodnutia. Podľa Komisie z tejto tabuľky ktorá zahŕňala najmä to, že rešpektovali svoje vyplýva, že podiel domáceho výrobcu na domáce trhy (body 62 až 67 rozhodnutia). dodávkach rúr OCTG a produktovodov Podľa tejto dohody sa každá spoločnosť „projekt" uskutočnených adresátmi napad­ zaviazala zdržať sa predaja rúr O C T G nutého rozhodnutia do Japonska a na domáci štandard a produkto vodov „projekt" na trh každého zo štyroch výrobcov Spoločen­ domácom trhu iného účastníka dohody. stva je veľmi vysoký. Komisia z toho vyvo­ Dohoda bola uzavretá v rámci toho, čo sa dzuje, že v celku boli domáce trhy skutočne nazývalo „Európsko-japonský klub". Zásada rešpektované účastníkmi dohody. Pokiaľ ide

I -738

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

o dve ďalšie časti predmetnej dohody, ustanovenia článku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, Komisia opisuje dôkazné prostriedky, ktoré že boli stranami dohody, ktorá okrem iného sa na ne vzťahujú, v bodoch 70 až 77 stanovila vzájomné rešpektovanie ich domá­ odôvodnenia rozhodnutia. cich trhov týkajúcich sa bezšvíkových závi­ tových rúr OCTG štandard a produktovody projekt bez zvarov.

11. Podľa Komisie (body 59 a 60 odôvodne­ nia rozhodnutia) sa Európsko-japonský klub schádzal dvakrát do roka medzi rokmi 1977 a 1994. 2. Porušenie trvalo v prípade... Sumitomo Metal Industries Limited [a] Nippon Steel Corporation od roku 1990 do roku 1995...

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

5. Sumitomo Metal Industries ciu vytýkaného porušenia pred 1. janu­ Limited 13 500 000 Eur árom 1991 a po 30. júni 1994,

6. Nippon Steel Corporation 13 500 000 Eur — stanovil výšku pokuty uloženej každému zo žalobcov na 10 935 000 eur,

— v zostávajúcej časti žalobu zamietol,

III — Konanie pred Súdom prvého stupňa — zaviazal každého z účastníkov konania a napadnutý rozsudok znášať vlastné trovy konania.

14. Siedmimi žalobami, podanými do kan­ celárie Súdu prvého stupňa medzi 28. febru­ árom a 3. aprílom 2000 podalo sedem z ôsmich podnikov, ktorým boli uložené sankcie, vrátane Sumitomo a Nippon Steel, IV — Konanie pred Súdnym dvorom žalobu proti tomuto rozhodnutiu. Všetky spoločnosti navrhovali zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu alebo čiastočne a zrušenie pokuty, ktorá im bola uložená, alebo, subsi­ díame, v prípade úplného alebo čiastočného 16. Sumitomo navrhuje, aby Súdny dvor: potvrdenia rozhodnutia zníženie uvedenej pokuty.

17. Nippon Steel navrhuje, aby Súdny dvor: 20. Prednesy účastníkov konania boli vypo­ čuté na pojednávaní 8. decembra 2005.

— zrušil napadnutý rozsudok,

V — Opravný prostriedok Sumitomo

— zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Nippon Steel,

A — Rozsah opravného prostriedku

— subsidíarne, v prípade že by bolo odvolanie vyhlásené za dôvodné len v časti, v akej sa týka zvláštnych 21. Vo svojom podaní (bod 2.3) Sumitomo produktovodov, znížil uloženú pokutu uvádza, že v snahe o dosiahnutie hospodár­ o dve tretiny, nosti konania prijíma tvrdenia vyjadrené Nippon Steel v jeho odvolaní, ktoré sa zároveň vzťahujú na š t a n d a r d n é rúry a produkto vody „projekt". Tvrdenia pred­ ložené v tomto konaní samotným Sumitomo — zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ sa vzťahujú len na odôvodnenie Súdu prvého nia p r e d S ú d o m p r v é h o s t u p ň a stupňa, ktoré viedlo k záveru, že sa zúčastnil a Súdnym dvorom. na porušení článku 81 ods. 1 ES vo vzťahu

6 — Rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 113. 4 — Neprípustné sú dôvody, ktoré v skutočnosti smerujú proti 7 — Aj v žalobách na prvom stupni Súdny dvor a Súd prvého aktom alebo nekonaniu inštitúcie. Jednoduché prevzatie stupňa zaujali reštriktívny prístup s ohľadom na rozšírenie uvádzaných žalobných dôvodov by znamenalo, že ide rozsahu odvolania prostredníctvom všeobecných odkazov. o „normálne" odvolanie. Pozri najmä rozsudky zo 7. mája Pozri výslovne rozsudok z 20. marca 2002, ABB Asea Brown 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 49, Boveri/Komisia (T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 113 a citovanú a z 22. apríla 1999, Kernkraftwerke Lippe-Ems/Komisia, judikaturu), ako aj zásady vymenované Súdnym dvorom C-161/97 P, Zb. s. I-2057, body 76 a 77. v rozsudku zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft 5 — Pozri najmä rozsudky z 10. decembra 1998, Schröder a i./ Products a i. (C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 52 až 63). Komisia, C-221/97 P, Zb. s. I-8255, body 35 a 38 až 42, Nedávno Súd prvého stupňa opätovne vyjadril tieto zásady vo a z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. svojom rozsudku zo 14. decembra 2005, Honeywell Interna­ s. I-5251, body 61 a 62. tional/Komisia (T-209/01, Zb. s. II-5523, body 53 až 68).

I -742

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

27. Presne vymedzenie a spresnenie odvola­ 30. V bodoch 173 až 188 napadnutého nia predstavuje základnú podmienku správ­ rozsudku Súd prvého stupňa vyjadruje kri­ nosti a primeranosti konania začatého tériá, ktoré musí Komisia pri hodnotení výlučne na účely preskúmania právnych dôkazov rešpektovať. otázok. Táto presnosť sa tiež požaduje v záujme protistrany, ktorá musí byť jasne informovaná o výhradách a tvrdeniach uvá­ dzaných proti nej.

I -743

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

34. V bodoch 219 až 221 Súd prvého stupňa zanie ostatných aspektov rozhodnu­ končí skúmanie tohto žalobného dôvodu tia ... . Navyše, pokiaľ písomnosť nie takto: je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existen­ cie alebo p o d s t a t n é h o o b s a h u dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postačujúce, ak preukazuje významné prvky dohody na to, aby „219. Navyše je potrebné pripomenúť, že mala určitú hodnotu v rámci súboru na základe ustálenej judikatury obviňujúcich dôkazov...". nemožno vyhlásenie podniku obvi­ neného z toho, že sa zúčastnil na dohode porušujúcej hospodársku súťaž, ktorej správnosť je napadnutá niekoľkými ostatnými obvinenými podnikmi, považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôka­ zom... . Je preto možné dospieť k záveru, že aj napriek ich spoľahli­ vej povahe, musia byť vyhlásenia 35. V bodoch 222 až 331 Súd prvého stupňa pána Verlucu na účely preukázania ďalej skúma ďalšie dôkazy predložené existencie porušenia sankcionova­ v rozhodnutí. V bodoch 294 až 302 prikladá ného v článku 1 napadnutého roz­ Súd prvého stupňa osobitný význam vyhlá­ hodnutia potvrdené inými dôkazmi. seniu pána Bechera v mene spoločnosti Mannesmann.

za seba, ako aj za iné podniky, táto osoba sa jasne nevyplýva, ktoré bezšvíkové nutne opiera o informácie poskytnuté jej oceľové rúrky boli pokryté rozdeľu­ spoločnosťou a osobitne jej zamestnancami, júcou dohodou, avšak niet pochýb ktorí predmetné konanie priamo poznali...". o tom, že tieto výrobky zahrnovali rúrky OCTG štandard. Špecifické odkazy na t i e t o výrobky v poznámkach ,Strategické úvahy a ,Úvahy o zmluve VAM' v d o k u m e n t e Rozdeľujúci kľúč a v odpovedi spoločnosti Mannes­ 37. Pokiaľ ide o spoľahlivosť vyhlásenia mann, ako aj všeobecné odkazy na pána Bechera, Súd prvého stupňa v bode rúrky OCTG v iných dokumentoch, 302 poznamenal: „Je pravdou, že skutočnosť, o ktoré sa opiera Komisia, totiž na základe ktorej pán Becher poprel existen­ primerane a jasne potvrdzujú vyhlá­ ciu časti Základných pravidiel v rámci senie pána Verlucu týkajúce sa Európy, v zmysle záväzku k vzájomnému skutočnosti, že Základné pravidlá rešpektovaniu domácich trhov medzi európ­ sa vzťahovali na tieto výrobky. skymi výrobcami oslabuje v určitom rozsahu jeho vyhlásenie ako dôkazného prostriedku umožňujúceho doplniť vyhlásenia pána Verlucu. V každom prípade je nutné uviesť, že pán Becher jednoznačne potvrdil existen­ ciu dohody o rozdelení trhu s rúrkami OCTG a produktovodmi ,projekť medzi európskych a japonských výrobcov... . Jeho vyhlásenie tak podporuje vyhlásenie pána Verlucu, pokiaľ ide o tento aspekt porušenia a teda aj o skutočnosť, že japonskí žalobcovia boli stranami dohody o rozdelení trhu, na základe ktorej súhlasili s tým, že nebudú predávať rúrky OCTG štandard a produktovody ,projekť na trhoch Spolo­ čenstva...".

334. V každom prípade už bolo roz­ nesprávne vyhlásenia týkajúce sa hodnuté, že ak súbor zhodných produktovodov, ak ostatné dôkazy nepriamych dôkazov, o ktorý sa potvrdzujú jeho tvrdenia týkajúce sa opiera Komisia, umožňuje preuká­ existencie dohody a ich aplikáciu na zať existenciu a určité špecifické rúrky OCTG štandard. aspekty dohody o rozdelení trhu uvedenej pánom Verlucom a stanovenej v článku 1 napadnu­ tého rozhodnutiam, mohli by tieto vyhlásenia za tohto predpokladu samé osebe postačovať na preuká­ zanie iných aspektov napadnutého rozhodnutia v súlade s pravidlom vyplývajúcim z rozsudku Cement... (bod 1838), o ktorý sa opiera K o m i s i a . . . . P r i t o m už b o l o v bodoch 330 a 332 vyššie skonšta­ tované, že súbor nepriamych dôka­ zov, o ktorý sa opiera Komisia, 336. Nakoniec, i za predpokladu, že postačuje na potvrdenie vyhlásení japonskí žalobcovia mohli vyvolať pána Verlucu v mnohých pochybnosť, pokiaľ ide o špecifické ohľadoch, o s o b i t n e pokiaľ ide výrobky dotknuté dohodou sankcio­ o rúrky OCTG štandard. novanou v článku 1 napadnutého rozhodnutia — čo nebolo preuká­ zané — je potrebné uviesť, že ak rozhodnutie brané ako celok uka­ zuje, že predmetné porušenie sa týkalo zvláštneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutočnosť, že toto rozhod­ nutie neobsahuje presný a úplný zoznam všetkých druhov výrobkov dotknutých porušením nemôže sama osebe postačovať na jeho 335. Za týchto okolností je nutné skon­ zrušenie (pozri v súvislosti žalob- štatovať, že pán Verluca vo svojich ného dôvodu nedostatok odôvod­ vyhláseniach hovoril čistú pravdu, není rozsudok Gruber + Weber/ a preto tieto vyhlásenia postačujú na Komisia, už citovaný v bode 203 to, aby boli dôkaznými prostried­ vyššie, bod 214). Ak by nešlo kami na preukázanie toho, že o takýto prípad, mohol by sa podnik dohoda o rozdelení domácich trhov vyhnúť všetkým sankciám aj napriek členmi Európsko-japonského klubu skutočnosti, že Komisia s istotou pokrývala nielen rúrky OCTG štan­ preukázala, že sa dopustil porušenia dard, ako vyplýva z niekoľkých za okolností, za ktorých nebola iných dôkazov, ale tiež produkto- p r e u k á z a n á zhoda špecifických vody ,projekť. Nie je totiž žiadny výrobkov uvedených v oblasti po­ dôvod na to, aby pán Verluca, ktorý dobných výrobkov predávaných priamo poznal skutočný stav, urobil predmetnými podnikmi."

42. Osobitne Súd prvého stupňa mal pri­ hliadať na skutočnosť, že pán Becher vyjadril dve výhrady vo svojom vyhlásení: a to, že hovorí o skutočnostiach, ktoré sa odohrali b) tvrdenia namierené proti preneseniu predtým, než sa stal riaditeľom spoločnosti dôkazného bremena, ktoré vyplýva z bodu Mannesmann, a že zo slov, ktoré používa, 33 napadnutého rozsudku (ktorý sa nazýva vyplýva určitá miera neistoty alebo pochyb­ bod „Gruber + Weber"); ností vo vzťahu k tomu, čo mu bolo o týchto udalostiach povedané. 8 Predpoklad Súdu prvého stupňa v bode 97 napadnutého roz­ sudku, podľa ktorého sa vyhlásenie pána Bechera opiera o informácie poskytnuté jeho spoločnosťou a najmä jeho zamestnancami, ktorí priamo poznali predmetné postupy, je c) tvrdenia namierené proti záveru Súdu v tomto ohľade čisto špekulatívny a takisto prvého stupňa, že vyhlásenia pána Verlucu predstavuje nesprávne posúdenie dôkaznej musia byť označené za spoľahlivé. hodnoty.

8 — Predmetná časť vyhlásenia pána Bechera znie v slovenskom preklade takto: „Moje vedomosti o pojme ,Základné pravidlá' 40. Týmito troma časťami prvého odvola­ pochádzajú zo skoršieho pôsobenia európskych a japonských cieho dôvodu sa budem zaoberať v poradí, výrobcov (teda predtým, než som sa stal riaditeľom spoloč­ nosti Mannesmann 1. apríla 1995). Podľa mojich vedomostí na v akom sú uvedené v odvolaní: základe skorších správ týkajúcich sa ,Základných pravidiel'...".

I - 747

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

43. Druhý omyl spočíval v tom, že Súd 46. Tretí omyl spočíva v protirečivosti prvého stupňa označil vyhlásenie pána a nedostatočnosti tvrdení predkladaných Bechera za spoľahlivý dôkazný prostriedok, Súdom prvého stupňa na účely vyvodenia ktorý podopiera prvé vyhlásenie pána záveru, že toto vyhlásenie mohlo slúžiť na Verlucu, napriek skutočnosti, že Súd prvého podoprenie zisteného porušenia vo vzťahu stupňa pripustil, že popretie vnútroeuróp- k produktovom „projekt". skeho aspektu základných pravidiel pánom Becherom bolo mylné. 9

45. V tomto ohľade odvolatelia zdôrazňujú, že v každom prípade vyhlásenie pána Bechera alebo niektoré jeho časti nemôžu viac poslúžiť na výslovné podoprenie vyhlá­ senia pána Verlucu (pozri tvrdenie uvádzané v prvom rade vyššie), ďalej že nemalo žiadnu dôkaznú silu, ktorá by potvrdila „Rozdeľujúci kľúč" pre produktovody „projekt", keďže sa tento kľúč vzťahoval len na rúry OCTG štandard, ako to Súd prvého stupňa zdôraz­ nil v bode 278 napadnutého rozsudku. 10 48. Pokiaľ ide o vyhlásenie pána Bechera, Súd prvého stupňa ho potvrdil ako potvrdzu­ júci dôkaz napriek skutočnosti, že toto vyhlásenie v podstatnej časti protirečilo 9 — Podľa odvolateľov je relevantná časť vyhlásenia pána Bêchera nasledujúca: „V dokumente spoločnosti Dalmine, ktorý mi tvrdeniu pána Verlucu, podľa ktorého išlo poslala, sa pojem ,Základné pravidlá' používa na označenie činností tovární na výrobu bezšvíkových výrobkov v Európe. o vnútroeurópsku dohodu. Súd prvého Podľa mojich vedomostí je používanie týchto pojmov stupňa neposkytol žiadne odôvodnenie, nesprávne...". 10 — Relevantná časť tohto bodu stanovuje: „V tomto zmysle je ktoré by zdôvodnilo také významné rozdiely potrebné uviesť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, sa v posúdení dôkaznej hodnoty dokumentov dokument Rozdeľujúci kľúč týka iba bezšvíkových OCTG rúrok a nie produkto vodov...". a vyhlásení.

I - 748

S U M I T O M O METAL INDUSTRIES A N I P P O N STEEL/KOMISIA

b) Bod „Gruber + Weber" orušenie článku 81 ods. 1 ES, ale skôr o to, či sa v rozhodnutí Komisii podarilo preukázať takéto porušenie týkajúce sa určeného výrobku, teda produkto vodov „projekt".

I -749

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

kané japonským výrobcom sa takisto vzťa­ nachádzali omyly (v bode 281 až 284 hovali na produktovody „projekt". napadnutého rozsudku) alebo nepresnosti (v bode 349 napadnutého rozsudku).

56. Rovnako bola časť vyhlásenia pána Verlucu z 18. decembra 1997, z ktorej by 54. V prvom rade sa Súd prvého stupňa bolo možné vyvodiť, že vyhlásenia posled­ nemohol dovolávať bodu 1838 rozsudku ného menovaného o uplatnení dohôd na Cement 1 3 na podporu svojho stanoviska. produktovody „projekt" neboli správne, V rozpore s touto vecou, v ktorej sa zastretá Súdom prvého stupňa vďaka obrat­ prejednávala dôkazná hodnota dokumentu, nému výkladu. protokolu, vypracovaného bezprostredne po schôdzi — boli vyhlásenia pána Verlucu urobené dávno po udalostiach, na ktoré sa vzťahovali. Úvahy Súdu prvého stupňa boli v tomto ohľade v rozpore s jeho skorším stanoviskom vyjadreným v bode 91 rozsudku 57. S ohľadom na skutočnosť, že Súd prvého Enso-Gutzeit/Komisia 14, podľa ktorého stupňa skonštatoval, že oznámenia pána vyhlásenia jediného podniku nemožno, bez Verlucu neboli v dvoch bodoch spoľahlivé, toho aby boli podopreté ďalšími dôkaznými nebolo normálne pridŕžať sa iného prístupu prostriedkami, považovať za dostatočný vo vzťahu k tretiemu bodu, pre ktorý mohli dôkaz o účasti ďalších podnikov na pred­ pretrvávať závažné pochybnosti. A to tým metnom porušení. viac, že ak si spomenieme, že podľa doku­ m e n t u „Rozdeľujúci kľúč" sa d o h o d y o rozdelení trhov vzťahovali len na rúry OCTG štandard, a že podľa svedectva zamestnanca spoločnosti Dalmine, pána Jachiu, „tichá" dohoda sa týkala len rúr OCTG štandard.

61. Osobitne Súd prvého stupňa nepovažo­ — Súd prvého stupňa neprávom použil val za skutočnosť, ktorá potvrdzuje vyhláse­ pri výklade vyhlásenia pána Verlucu nia pána Verlucu to, že sa viacerí účastníci z 18. decembra 1997 úskok, ktorý kartelu priznali k postupom uvedeným spôsobil prenesenie dôkazného bre­ v rozhodnutí, vrátane konaní týkajúcich sa mena na ujmu odvolateľa. produktovodov „projekt". V tomto ohľade Komisia hovorí o výslovnom alebo implicit­ n o m uznaní skutočností preukázaných v rozhodnutí spoločnosťou Vallourec, Dal­ mine a Corus. 59. Na záver odvolatel' uvádza, že Súd prvého stupňa porušil právo, keď pripustil existenciu porušenia článku 81 ods. 1 ES vo vzťahu k produkto vodom „projekt", hoci na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, nebol schopný uviesť d á t u m začiatku a konca uvedeného porušenia.

b) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia pána Bechera

3. Tvrdenia Komisie

a) Predbežná poznámka 62. Komisia sa domnieva, že tri tvrdenia odvolateľa, ktorých cieľom je podoprieť jeho tézu, založenú na tom, že Súd prvého stupňa neprávom pripísal určitú dôkaznú hodnotu 60. Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľa týkajúce vyhláseniu pána Bechera na účely potvrdenia sa dôkaznej h o d n o t y vyhlásenia pána vyhlásení pána Verlucu týkajúcich sa uplat-

I -751

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

I -752

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

nom na tom, že Súd prvého stupňa pripustil, odvolateľom a Súdom prvého stupňa. Tento že vyhlásenie pána Bechera potvrdzovalo rozdiel v názore na skutkový stav nepatrí do vyhlásenia pána Verlucu na základe nedo­ právomoci Súdneho dvora. statočných a rozporuplných úvah, odvolatel' odkazuje na svoje prvé a druhé tvrdenia, ktoré sú tiež neobhájiteľné.

d) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásení pána Verlucu

c) Tvrdenia týkajúce sa prenesenia dôkaz­ ného bremena: bod „Gruber + Weber"

71. Komisia uvádza, že táto časť odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretože je namierená proti bodu 220 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa skonštatoval, že „... pokiaľ má byť rozhodnuté, že súbor zhodných nepriamych dôkazov umožnil 69. Stanovisko odvolateľa, podľa ktorého potvrdiť existenciu a určité špecifické aspekty rúry OCTG štandard a produktovody „pro­ dohody o rozdelení trhu spomenuté pánom jekt" nemožno považovať za súčasť sorti­ Verlucom a uvedené v článku 1 napadnutého mentu porovnateľných výrobkov v zmysle rozhodnutia mohli na základe tejto hypotézy rozsudku Gruber + Weber/Komisia 15, je vyhlásenia pána Verlucu samé osebe posta­ s k u t k o v e j p o v a h y . O b o z n á m e n i e sa čovať na preukázanie ostatných aspektov a preskúmanie tohto tvrdenia patrí do rozhodnutia...". právomoci Súdu prvého stupňa. Preto nie je prípustné v rámci tohto odvolania.

75. Cieľom odvolateľa bolo napadnúť zákon­ nosť rozhodnutia Súdu prvého stupňa, pri­ 78. Odvolatel' uvádza nie menej ako štyri čom vychádzal najmä z vyhlásení pána porušenia práva pri hodnotení dôkaznej Verlucu, aby mohol ďalej subsidíame tvrdiť, hodnoty vyhlásení pána Verlucu, ale nedarí že toto vyhlásenie nie je v žiadnom prípade sa mu opísať povahu týchto porušení, iba ak dostatočne spoľahlivé na to, aby mohlo popretím skutkových zistení Súdu prvého doložiť d ô k a z p o r u š e n i a č l á n k u 81 stupňa. ods. 1 ES vo vzťahu k produktovodom „projekt".

76. Prvá etapa tohto prístupu je odsúdená na 79. Subsidíame, v prípade, že by Súdny dvor neúspech, pretože uplatňovanie judikatury považoval tvrdenia Sumitomo za prípustné, Komisia uvádza, že v žiadnom z piatich

16 — V tomto ohľade Komisia odkazuje na rozsudok zo 17. apríla 1997, Campo Ebro Industrial a i./Rada (C-138/95 P, Zb. s. I-2027, body 60 a 61). 17 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 14.

I -754

S U M I T O M O METAL INDUSTRIES A N I P P O N STEEL/KOMISIA

p r í p a d o v uvedených odvolateľom Súd mimo Európy s juhoamerickými výrob­ prvého stupňa neposúdil dôkaznú hodnotu cami, zakiaľ čo pán Verluca sa zameria­ dokumentov alebo vyhlásení nesprávne val najmä na európske trhy, pre ktoré a nepovažoval ich neprávom ako dôkazné dohody o rozdelení trhov medzi výrob­ prostriedky. cami nefungujú,

— aj keď sa zdá, že medzi dokumentom 19 — Pokiaľ je to potrebné, body 283 a 284 znejú takto: „Rozdeľujúci kľúč" a vyhláseniami pána „283 ... Ak rozpor uvedený v bode 281 vyššie, jasne zoslabuje dôkaznú hodnotu dokumentu Rozdeľujúci kľúč a v určitom Verlucu je vo vzťahu k účasti juhoame­ rozsahu aj dôkaznú hodnotu vyhlásenia pána Verlucu, je jeho rických výrobcov určitý rozpor, tento význam zminimalizovaný skutočnosťou uvedenou na začiatku tohto bodu. Ak by aj latinskoamerickí výrobcovia rozpor je len zdanlivý, pretože uvedený súhlasili s použitím Rozdeľujúceho kľúča na iných trhoch než na európskom trhu, je nutné skonštatovať, že rokovania dokument sa predovšetkým týka dohôd s týmito výrobcami boli z hľadiska európskych výrobcov o rozdelení trhov nachádzajúcich sa neúspešné, takže negatívne hodnotenie pána Verlucu, pokiaľ ide o ich výsledok, vo vzťahu k tejto podstatnej otázke skutočne zodpovedá opisu uvedenému v dokumente Roz­ deľujúci kľúč. 284 Je nutné dospieť k záveru, že rozpor medzi tvrdeniami pána Verlucu v jednom z týchto vyhlásení a dokumentom 18 — Predmetná časť bodu 278 stanovuje: „V tomto zmysle je Rozdeľujúci kľúč, ktorý Komisia sama uvádza v odôvodnení potrebné uviesť..., že... sa dokument Rozdeľujúci kľúč týka 86 napadnutého rozhodnutia, neznižuje podstatným spôso­ iba bezšvíkových OCTG rúrok a nie produktovodov". bom vierohodnosť týchto dvoch dôkazných prostriedkov."

I - 755

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

úvahy vyhlásenie pána Jachiu, znamená, — pán Verluca totiž v odpovedi na prvú že nesúhlasí s hodnotením dôkazov otázku, k t o r á m u bola p o l o ž e n á uskutočneným Súdom prvého stupňa, v decembri 1997, potvrdil tieto ďalšie ale viac nedokladá skutočnosti, ktoré oznámenia, zakladajú toto údajné porušenie práva. Toto samo osebe stačí na zamietnutie tohto tvrdenia, alebo na jeho vyhlásenie za neprípustné,

83. V štvrtom rade je zrejmé, že Súd prvého 84. V piatom rade Komisia tvrdí, že skutoč­ stupňa odoprel Komisii prospech nosť, že vyhlásenia pána Verlucu boli vágne z pochybností a viac nepreniesol dôkazné v súvislosti s okamihom ukončenia poruše­ bremeno: nia, nemôže predstavovať argument proti vierohodnosti uvedených vyhlásení. V bo­ 21 de 349 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyvodil správne dôsledky z tohto nedostatku presnosti: predmetné vyhlásenia nie sú v tomto ohľade dosť jasné a samy osebe nestačia. Okrem toho, ak sa aj domnievame, že porušenie týkajúce sa pro- duktovodov „projekt" bolo v rámci Európ- — vysvetlenie, ktoré Súd prvého stupňa s k o - j a p o n s k é h o klubu p r e u k á z a n é , je nesprávne podal v bode 217 napadnu­ potrebné z toho vyvodiť záver, že doba, počas tého rozsudku, nie je viac podložené. 20 ktorej bolo toto zoskupenie aktívne, určuje V skutočnosti sa Súd prvého stupňa trvanie p o r u š e n i a pre t e n t o výrobok. uspokojuje s potvrdením — čo nie je V tomto ohľade sa Komisia domnieva, že spochybnené — že táto časť vyhlásení odôvodnenie napadnutého rozsudku je nevy­ pána Verlucu sa týkala zápisnice zo vratitelné. schôdze s JF, teda zápisnice, ktorá sa týkala výlučne rúr OCTG štandard, a z ktorej vyvodil, že predmetná časť sa obmedzuje na tieto výrobky,

4. Posúdenie

— samotné vyhlásenia pána Verlucu pred­ stavujú dostatočný dôkaz (body 334 a 335),

88. Po dôkladnej úvahe sa na tomto mieste — vyhlásenia pána Verlucu sú v každom odvolatel' snaží preukázať odlišnou analýzou prípade potvrdené odpoveďou poskyt­ vyhlásení pána Verlucu a pána Bechera, že nutou pánom Becherom v mene spo­ Súd prvého stupňa z nich vyvodil nesprávne ločnosti Mannesmann (bod 333), dôsledky, a tým sa dopustil právneho omylu nesprávnym posúdením ich dôkaznej hod­ noty.

— nedostatok špecifickejšieho dôkazu týkajúceho sa špecifického výrobku, a to produkto vodov „projekt", nemá žiadny vplyv na preukázanie porušenia týkajúceho sa tohto výrobku, ak sú 89. Na účely zhodnotenia tvrdení odvolateľa p r e d l o ž e n é d o s t a t o č n é dôkazy vo je potrebné presne ich zopakovať (body 39 až vzťahu k skupine, ku ktorej tento 59 vyššie). výrobok patrí („bod Gruber + Weber", bod 336).

86. V tomto poradí preskúmam rôzne časti uvádzaného odvolacieho dôvodu. 90. Na tomto mieste je potrebné podčiark­ nuť ďalšiu zásadnú námietku, a to že ak by Súdny dvor pripustil tento prístup, musel by sa čiastočne znova podujať na preskúmanie a zhodnotenie skutkového stavu. Takéto opätovné preskúmanie skutkového stavu je 87. Časti odvolacieho dôvodu, ktoré sa zvlášť však výslovne vylúčené článkom 225 ES vzťahujú na vyhlásenia pána Verlucu a pána a článkom 58 Štatútu Súdneho dvora.

I - 758

S U M I T O M O METAL INDUSTRIES A N I P P O N STEEL/KOMISIA

I - 759

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

dôkaz. Ak by tento predpoklad nebol obhá- 102. Toto pravidlo, tak ako je zakotvené jiteľný, vytratil by sa nielen základ záverov v bode 1838 už citovaného rozsudku, formulovaných v bode 335, ale aj záverov nemôže podoprieť názor založený na tom, v bodoch 333 a 336. že sa bude uplatňovať len na dokumenty alebo vyhlásenia, ktoré boli poskytnuté alebo vypracované bezprostredne po udalostiach, na ktoré sa vzťahujú. Rozhodujúce je len to, že neexistuje žiadna dvojznačnost' o dôkaznej hodnote, teda že vôbec neexistujú najmenšie pochybnosti. 98. Rozličné tvrdenia, ktoré odvolatel' uvá­ dzal proti uvedenému predpokladu, sú podľa môjho názoru čiastočne nedôvodné a čiastočne neprípustné.

103. Pokus odvolateľa dovolávať sa skutoč­ 99. Tvrdenie, podľa ktorého Súd prvého nosti, že vyhlásenia pána Verlucu boli stupňa nesprávne vykladal a uplatňoval „pra­ urobené po predmetných postupoch, aby vidlo" nachádzajúce sa v bode 1838 rozsudku mohol tvrdiť, že uvedené vyhlásenia nere­ Cement 2 4 , nie je podľa môjho názoru špektujú pravidlo vymedzené v rozsudku dôvodné. Cement, je podľa mňa skutkovej povahy, a preto je neprípustný.

100. Podľa tohto „pravidla" sa Komisia môže opierať o dôkaz, aby mohla preukázať porušenie článku 81 ods. 1 ES, pokiaľ jeho dôkazná hodnota nevyvoláva žiadne pochyb­ nosti, a ak jednoznačne potvrdí existenciu 104. Ak pripustíme, že Súd prvého stupňa predmetného porušenia. mohol označiť vyhlásenia pána Verlucu za spoľahlivé, m o h o l sa t i e ž v s ú l a d e s rozsudkom Enso-Gutzeit/Komisia 2 5 dom­ nievať, že tieto vyhlásenia stačia na preuká­ zanie porušenia v rozsahu, v akom boli podložené ďalšími dôkazmi, a že v tomto 101. Úloha preveriť dôkaznú hodnotu doku­ prípade boli tieto vyhlásenia dostatočné na mentu alebo vyhlásenia a na tomto základe vyvodenie záveru o existencii porušenia ich kvalifikovať v zásade prislúcha Súdu týkajúceho sa určeného výrobku, ktorý patrí prvého stupňa. do skupiny predmetných výrobkov.

111. Okrem toho nerozumiem, prečo skut­ 107. Týmito tvrdeniami odvolatel' stavia kové zistenie, ktoré sa nachádza v bode 217 hodnotenie predmetných vyhlásení napadnutého rozsudku, a ktoré upresňuje, že a dokumentov, aké by si sám prial, proti „... pán Verluca, robiac toto vyhlásenie, dôkaznej hodnote, ktorú Súd prvého stupňa odpovedal osobitne na otázku, ktorá sa týkala priznal týmto vyhláseniam. Z rozdielov správy zo stretnutia s JF..." znamená pre­ medzi jeho vlastným hodnotením nesenie dôkazného bremena. To isté platí pri a hodnotením Súdu prvého stupňa vyvodil, zistení, podľa ktorého sa schôdza s JF týkala že Súd prvého stupňa nesprávne hodnotil len rúr OCTG a záver, ktorý z nej vyplýva, že dôkazy, a takto sa pokúša dosiahnuť opä­ t o v n é p r e s k ú m a n i e s k u t k o v é h o stavu v odvolacom konaní, ku ktorému by viedlo 26 — Pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný vyhlásenie prípustnosti týchto tvrdení. v poznámke pod čiarou 22, bod 132.

I - 761

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

toto vyhlásenie pána Verlucu sa vzťahuje len c) Vyhlásenie pána Bechera na tento výrobok. V prípade, že tieto zistenia a tento záver potvrdzujú spoľahlivosť vyhlá­ sení pána Verlucu, tak ide len o čisté posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupňa, ktoré nemožno napadnúť v odvolacom konaní.

115. Tvrdenia predložené odvolateľom proti spoľahlivosti vyhlásenia pána Bechera a proti jeho hodnoteniu Súdom prvého stupňa ako dôkazov, ktoré potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu, sú podľa môjho názoru čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné. 112. Vo vzťahu k piatemu bodu tejto časti skúmaného odvolacieho dôvodu budem takisto dosť stručný. Aj keby bolo toto tvrdenie prípustné, je v každom prípade nedôvodné.

122. Ťažko by som v tomto mohol vidieť niečo iné ako zastretý pokus doviesť Súdny dvor k opätovnému preskúmaniu skutko­ 119. Preto zistenie, že ak osoba, ktorá vého stavu v odvolacom konaní. Toto priamo nepozná predmetné okolnosti, urobí tvrdenie musí byť preto vyhlásené za neprí­ vyhlásenie ako zástupca spoločnosti, ktorým p u s t n é na základe úvah vyjadrených uznáva existenciu porušenia v tejto spoloč­ v bodoch 91 až 93. 2 8 nosti, ako aj v iných podnikoch, sa musí opierať o informácie poskytnuté svojou spoločnosťou a zvlášť zamestnancami tejto spoločnosti, ktorí sami priamo poznajú pred­ m e t n é p o s t u p y , nie je š p e k u l a t í v n e . S ohľadom na značné právne a hospodárske riziká vyplývajúce z takéhoto vyhlásenia by bolo mimoriadne riskantné urobiť takéto vyhlásenie a nemať t i e t o i n f o r m á c i e 123. Len pre úplnosť na tomto mieste k dispozícii. uvádzam, že vecné námietky vznesené týmto tvrdením, aj keď sú na prvý pohľad rele­ vantné, sú úplne nedostatočné ako dôkaz o tom, že by sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho posúdenia dôkaznej hodnoty vyhlásenia pána Bechera. To platí pre dôsledky, ktoré Súd prvého stupňa spája s údajným rozporom medzi vyhlásením pána Bechera a dokumentom „Rozdeľujúci kľúč", a pre úvahy, ktorých sa pridŕžal Súd prvého 120. Toto tvrdenie — aj keby bolo prípustné stupňa vo vzťahu k dôsledkom utajenia — nemá žiadny vplyv na dôkaznú hodnotu, vnútroeurópskeho aspektu porušenia pre ktorú Súd prvého stupňa pripísal vyhláseniu vierohodnosť ďalších častí tohto vyhlásenia. pána Bechera.

130. Z formulácie uvedenej na začiatku tohto bodu „... aj za predpokladu, že..., čo nebolo preukázané...", zrejme vyplýva, že ide o hypotetické úvahy, ktoré nijako neprispie­ 127. Takto je opäť spochybnené posúdenie vajú k záveru, ktorý Súd prvého stupňa Súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o dosah vyvodil z bodov 333 a 335. popretia vnútroeurópskeho aspektu pánom Becherom na vierohodnosť ďalších častí jeho vyhlásenia.

131. Keďže podľa môjho názoru dve časti tohto odvolacieho dôvodu, ktoré sa postupne

128. Z toho vyvodzujem, že táto časť prvého odvolacieho dôvodu nemôže byť prijatá, a že 29 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 11.

I - 764

S U M I T O M O METAL INDUSTRIES A N I P P O N STEEL/KOMISIA

týkajú záveru v bodoch 333 a 335 nemožno rokov a troch mesiacoch neprimerané. prijať, tretia časť týkajúca sa bodu 336 sa Obdobie dvoch rokov medzi koncom písom­ stáva neúčinnou, teda aj keby bola prijatá, nej časti konania a rozhodnutím o otvorení nemala by na výrok napadnutého rozsudku ústnej časti konania, ako aj šestnásť mesia­ žiadny vplyv. cov, ktoré oddeľovali ústnu časť konania od vyhlásenia rozsudku, bolo obzvlášť neprime­ rané.

137. V každom prípade obdobie dvoch 2. Tvrdenia Komisie rokov medzi koncom písomnej časti konania a otvorením ústnej časti konania v týchto veciach musí byť kvalifikované ako neprime­ rane dlhé tým skôr, že opatrenia na zabezpe­ čenie priebehu konania nevyžadovali viac ako dva mesiace.

141. Komisia upozorňuje na skutočnosť, že Súdny dvor je pri výkone svojej neobmedze­ nej právomoci oprávnený znížiť pokutu, aby tak poskytol primeranú náhradu za poruše­ nie právnej zásady nezávislého súdneho konania v primeranej lehote.

138. V porovnaní s priemernou dĺžkou konaní začatých pred Súdom prvého stupňa v skupine podobných vecí trvalo vybavovanie tejto veci neprimerane dlho. 3 2

142. No v hypotetickom prípade, keď by Súdny dvor úplne zrušil uloženú pokutu, by neexistoval viac základ, na ktorom by bolo možné škodu, ktorá bola spôsobená odvola­ 139. Odvolatel' vyhlasuje, že utrpel finančné telovi, vypočítať. Keďže konanie na úrovni škody vzhľadom na dĺžku konania vo forme odvolania nemôže nikdy slúžiť ako prostrie­ dodatočných úrokov dlžných v dôsledku dok na p o d a n i e s a m o s t a t n e j žaloby omeškania sa s úhradou uložených pokút o náhradu škody, v tomto prípade musí a dodatočných nákladov na zriadenie poža­ odvolatel' začať konanie na základe člán­ dovanej bankovej záruky, ktoré sa podľa jeho ku 235 ES. Okrem toho, ako podotýka výpočtu rovnajú 827 332 eur. Komisia, v takom prípade by bolo neprime­ rané zaviazať odvolateľa na náhradu škody, ak mu nemožno pripísať dĺžku konania.

140. Okrem toho sa odvolatel' domnieva, že náhrada škody vo výške 175 000 eur je primeraná s ohľadom na zmiernenie pokút Súdnym dvorom. 143. S ohľadom na okolnosti, a to počet účastníkov konania, vedľajšie účastníctvo Dozorného orgánu EZVO, počet jazykov konania, ako aj rozsah a zložitosť spisu, ktoré 32 — Odvolatel' tu odkazuje na údaje z výročnej správy — Prehľad viedli k rozhodnutiu, nebola dĺžka konania činnosti Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (2003), príloha 12. neprimeraná, a to aj pri porovnaní tohto

— počet žalôb a počet jazykov konania,

145. Nakoniec, odvolatel' vychádzal pri svo­ — rozsah dokumentov a zložitosť vznese­ jom dodatočnom návrhu na náhradu škody ných právnych a skutkových otázok, vo výške 175 000 eur ako primeranej náhrady za porušenie zásady riadneho súdneho kona­ nia, z nesprávneho výkladu predmetných častí rozsudku Baustahlgewebe/Komisia. 33 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 31, body 28 až 45.

I - 767

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

— prípadné konania odvolateľov nikania odvolateľa, môže poškodiť jeho a príslušných orgánov, ktoré prispeli finančné záujmy. Toto zistenie nijako k dĺžke konania, n e m e n í s k u t o č n o s ť , že vo v z ť a h u k významu nákladov, ktoré boli spôsobené nadmerným trvaním konania, boli medzi odvolateľom a Komisiou rozdielne názory.

— obdobie, ktoré oddeľuje skončenie písomnej časti konania a rozhodnutia o otvorení ústnej časti konania,

153. V spise konania na prvom stupni sa nenachádza žiadny údaj o tom, že odvolatel' sa podujal na určité kroky, alebo že by o ich vykonanie požiadal Súd prvého stupňa, čo mohlo prispieť k predĺženiu konania. 158. Podľa môjho názoru skutočnosti, že medzi formálnym otvorením ústnej časti konania a skončením písomnej časti konania uplynuli dva roky, netreba pripisovať roz­ hodujúci význam. Skúmanie rozsiahlych spisov konania a dôkazných listín, ako aj ich zhrnutie v podrobnej správe na účely pojednávania — 135 strán, ktoré musia byť 154. Medzi skončením písomnej časti kona­ preložené z pracovného jazyka Súdu prvého nia 1. februára 2001 a začatím ústnej časti stupňa do troch jazykov konania — nevyh­ konania 4. februára 2003 uplynuli dva roky. nutne spôsobuje to, že prípravné činnosti musia začať ešte predtým, než možno prijať rozhodnutie o otvorení ústnej časti konania.

155. Súd prvého stupňa prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania 18. júna, 11. júla a 31. júla 2002.

159. Rozličné opatrenia, ktoré Súd prvého stupňa prijímal od polovice júna 2002 na 156. Medzi skončením ústnej časti konania účely úpravy konaní, predpokladajú pred­ 21. marca 2003 a vyhlásením rozsudku 8. júla chádzajúcu analýzu spisov konania, alebo 2004 uplynulo takmer päť a pol mesiaca. aspoň niektorých ich častí.

I - 769

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

160. Obdobie šestnástich mesiacov medzi zvýšila medzi rokom 2001 a 2005 z 30 me­ pojednávaním a vyhlásením rozsudku je siacov na viac ako 35 mesiacov. dlhé, ale váham s jeho označením za neprimerané, vzhľadom na to, že pojednáva­ nia trvali dva a pol dňa a na samotné roz­ sudky, ktorých dĺžka a členenie odráža právnu a skutkovú zložitosť týchto vecí.

I - 770

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

166. Z toho vyvodzujem záver, že tento VI — Odvolanie Nippon Steel odvolací dôvod nemôže byť prijatý.

A — Prvý odvolací dôvod: Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že použil nesprávny dôkazný standard, aj keď sa preukázalo, že tvrdenia Komisie sa nezhodujú s obchodnými záujmami odvolá- teľa, a preto sú nelogické 167. Len pre úplnosť podčiarkujem, že ak dopyt po súdnych rozhodnutiach voči súd­ nemu orgánu Spoločenstva prekročí kapacitu tohto súdu a ak už nie je možné prijať vnútorné opatrenia, ktoré zvýšia jeho výkon­ 1. Relevantné časti napadnutého rozsudku nosť bez toho, aby sa to dotklo požiadaviek na kvalitu, ktoré musí judikatura tohto súdneho orgánu naďalej spínať, tak za zachovanie podmienok nevyhnutných na to, aby mohol Súdny dvor naďalej plniť úlohu, ktorá mu bola zverená článkom 220 ES 169. Tento odvolací dôvod sa týka bodov zodpovedá zákonodarca Spoločenstva. 173 až 188 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa vyjadruje zásady týkajúce sa dôkazného bremena, ako aj štandardu, ktorý v tejto oblasti použil v rámci svojho skúmania tvrdení predložených japonskými výrobcami.

168. Zmluva z Nice 3 6 svedčí o tom, že 170. Pokiaľ ide o právnu normu, ktorá sa zákonodarca Spoločenstva uznáva túto zod­ vzťahuje na dôkaz, ktorý má byť predložený povednosť, keď prijíma rozličné opatrenia na účely zistenia porušenia článku 81 týkajúce sa Súdu prvého stupňa na účely ods. 1 ES, Súd prvého stupňa vyhlasuje zachovania kapacity, ktorá je primeraná v bodoch 179 a 180: dopytu. Tu mám na mysli zvlášť možnosť, ktorú poskytuje článok 224 ES, nominovať viac ako jedného sudcu na členský štát a na právomoc Rady stanovenú v článku 225 A ES zriadiť súdne komory na prvom stupni. „179 Ako to japonskí žalobcovia správne uvádzajú, Komisia je na účel odô­ 36 — Ú. v. ES C 80, 2001, s. 1. vodnenia tvrdenia, že k porušeniu

180 Predsa je potrebné zdôrazniť, že každý dôkaz predložený Komisiou 185 ... pokiaľ ide o existenciu porušenia, nemusí so zreteľom na každý bod nie je p o d s t a t n é , že uzavretie porušenia nutne zodpovedať týmto dohody s protisúťažným cieľom kritériám. Postačuje, ak súbor dôka­ uvedeným Komisiou v článku 1 zov, o ktoré sa inštitúcia opiera, n a p a d n u t é h o r o z h o d n u t i a bolo zodpovedá v celom posúdení tejto alebo nebolo v obchodnom záujme požiadavke (pozri v tomto zmysle japonských žalobcov, ak je na

rozsudok

PVC II, už citovaný v bode základe dôkazov uvedených v spise 61 vyššie, b o d y 768 až 778, Komisie preukázané, že japonskí a osobitne bod 777, potvrdený žalobcovia predmetnú dohodu sku­ v predmetnom bode Súdnym dvo­ točne uzavreli." rom na základe odvolania v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Lim­ burgse Vinyl Maatschappij a i./ Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 až 523)." 2. Tvrdenia odvolateľa

37 — Rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 38/83, Zb. s. 1679; z 31. marca 1993, Ahlström/Komisia, nazývaný „Celulóza II", 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, Zb. s. I-1307, I-1445, bod 127, a rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Siv a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, a zo 6. júla 2000, 172. Odvolatel' tvrdí, že Súd prvého stupňa Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707. sa pomýlil v tom, že nevyvodil správne

I - 772

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

I - 773

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/04 P

175. Komisia uvádza proti prípustnosti mov predmetných podnikov na preukázanie tohto odvolacieho dôvodu hlavne dve tvrde­ porušenia. V bode 184 napadnutého roz­ nia: sudku sa Súd prvého stupňa v súlade 39 s platnou judikaturou domnieval, že dohody, ktorých predmetom je obmedziť hospodársku súťaž a ktoré sú výslovne zakázané článkom 81 ods. 1 ES, nemôžu byť odôvodnené prostredníctvom analýzy ekonomického kontextu v rozsahu, v akom (1) odvolací dôvod nemožno prijať bez predmet týchto dohôd zakladajúcich obme­ dôkladnejšieho skúmania skutkového dzenie hospodárskej súťaže nepopierateľne posúdenia správnosti a dôkaznej hod­ preukazujú listinné dôkazy; 4 0 noty vyhlásení, zápisníc a ďalších pred­ ložených dokumentov Súdom prvého stupňa (toto tvrdenie podľa Komisie takisto svedčí proti prípustnosti dru­ hého a tretieho odvolacieho dôvodu);

(2) odvolací dôvod rozširuje rozsah odvola­ nia nad rámec žalobných dôvodov uvádzaných na prvom stupni, pretože v tomto prípade odvolatel' rozvinul svoje tvrdenia týkajúce sa neexistencie hospo­ dárskeho záujmu na vývoze rúr OCTG (2) Bez ohľadu na to, že tvrdenie odvolateľa, a produktovodov „projekt" do Európy podľa ktorého nemal žiadny obchodný úplne nezávisle od posúdenia dôkaznej záujem na spornej dohode, bolo na prvom h o d n o t y skutočností predložených stupni spochybnené, Súd prvého stupňa, Komisiou. konfrontovaný so spisom obsahujúcim priame dôkazy týkajúce sa porušenia odvo­ lateľa, sa mohol uspokojiť so skúmaním dôkazov a na tomto základe skonštatovať, že zákaz v článku 81 ods. 1 ES bol porušený;

4. Posúdenie

177. Tvrdenia, ktoré Komisia predkladá proti t o m u t o odvolaciemu dôvodu, ma 180. Pri posúdení vecnej stránky tohto nepresviedčajú. Otázka, či Súd prvého odvolacieho dôvodu sa obmedzím na otázku, stupňa uplatňoval správnu právnu normu či údajný nedostatok obchodných záujmov pri skúmaní dôkazov uvádzaných na pod­ na spáchaní porušenia článku 81 ods. 1 ES poru predmetného porušenia je právnou preukázaného v rozhodnutí Komisie mal otázkou par excellence. viesť Súd prvého stupňa k odlišnému hod­ noteniu dôkazov ako to, ktoré uskutočnil v napadnutom rozsudku.

183. V bode 179 Súd prvého stupňa najskôr pripomína zásadu, ktorá vyplýva z rozsiahlej judikatury 4 2 , a podľa ktorej je Komisia povinná zhromaždiť dostatočne presné a súhlasné dôkazy, aby mohla odôvodniť presvedčenie, že došlo k spáchaniu poruše­ nia. Ďalej Súd prvého stupňa v bode 180 na 185. Druhú časť úvah Súd prvého stupňa základe ustálenej judikatúry opäť zdôraz­ začína konštatovaním, že tvrdenia odvolateľa ňuje, 4 3 že stačí, aby súhrn nepriamych založené na neexistencii predmetnej dohody dôkazov, ktorých sa dovoláva Komisia, by samotné, aj keby boli dôvodné, nemohli v celom rozsahu zodpovedal tejto požia­ spôsobiť neplatnosť článku 1 rozhodnutia davke. V bode 181 Súd prvého stupňa (bod 183). 45 ukončuje prvú časť svojich úvah pripomína­ ním ustálenej judikatúry 4 4 , podľa ktorej zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES vyplýva, že dohody medzi podnikmi sú zakázané bez ohľadu na ich účinky, ak je ich cieľom obmedziť hospodársku súťaž. V prejednávanej veci Komisia v prvom rade vychádza z cieľa dohody, ktorým je obmedziť hospodársku súťaž, ktorého existenciu a rozsah sa snaží preukázať vďaka veľkému 186. Konkrétne, pokiaľ ide o špecifický prí­ počtu listinných dôkazov. pad dohôd, ktoré ako dohoda zistená Komi­ siou v prejednávanej veci majú za cieľ rešpektovanie domácich trhov, Súd prvého stupňa už vo svojom rozsudku Cement rozhodol, že sami osebe majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž a patria do skupiny dohôd, ktoré článok 81 ods. 1 ES výslovne zakazuje, a že tento cieľ, ktorého 184. V bode 182 Súd prvého stupňa na existencia bola v rozsudku Cement nepopie­ základe tejto prvej časti svojich úvah dospel ratelne preukázaná listinnými dôkazmi,

190. Úvahy, ktoré sledoval Súd prvého stupňa, sú v plnom súlade s judikatúrou Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora. Argumentácia odvolateľa založená na tom, 188. V prejednávanej veci nie je argumentá­ že existencia prijateľného vysvetlenia pred­ cia založená na tom, že odvolatelia preuká­ metných postupov, teda neexistencia akého­ zali existenciu okolností, ktoré skutkový stav koľvek o b c h o d n é h o záujmu, by viedla doložený Komisiou vysvetľuje v inom svetle k s t a n o v e n i u prísnejších požiadaviek a ktoré ich tak nahradzujú iným prijateľným v súvislosti s dôkazmi, ktoré majú byť vysvetlením, relevantná. Judikatura, z ktorej p r e d l o ž e n é , a do z n a č n e j m i e r y aj táto argumentácia vychádza, sa vzťahuje na k reformulácii judikatúry. situáciu, v ktorej sa Komisia opiera výlučne o správanie sa predmetných podnikov na trhu na účely vyvodenia záveru o existencii porušenia 4 6(bod 186).

191. Podľa môjho názoru nie je žiadny dôvod meniť judikatúru. Súdny dvor ešte 189. V prejednávanej veci Komisia uvádzala nedávno v rozsudku Aalborg Portland a i./ listinné dôkazy na podporu svojho zistenia 47 Komisia (body 55 až 57) vyhlásil, že dokazovanie vo veciach hospodárskej súťaže sa môže ukázať ako značne zložité, keďže sú 46 — Súd prvého stupňa sa tu osobitne odvoláva na rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný „PVC I I " (T-305/94 až T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 727 a 728). 47 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 22.

48 — Secretary of State for the Home Department/Rehman [2001] 197. Preto vyvodzujem záver, že prvý odvo­ UKHL47, príloha D.4, bod 5 (Lord Hoffman). lací dôvod odvolateľa nemôže byť prijatý.

I - 778

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

B — Druhý odvolací dôvod: Súd prvého ktorej sa pridŕžal Súd prvého stupňa pri stupňa sa dopustil nesprávneho právneho svojom posúdení otázky, či Komisia poskytla posúdenia tým, že použil nesprávny dôkazný dostatočné dôkazy o existencii porušenia, standard vo veci, v ktorej sú listinné dôkazy bola správna: Súd prvého stupňa tak mohol nejednoznačné, zatiaľ čo odvolatel' predložil konať v súlade s platnou judikatúrou. prijateľné alternatívne vysvetlenie sporného správania

C — Tretí odvolací dôvod: Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uplatnil nesprávny 201. Oboma odvolacími dôvodmi sa odvo­ dôkazný standard na úrovni dôkazu, ktorý latel' z posúdenia dôkaznej hodnoty dôkazov musí byť poskytnutý na podoprenie sporných Súdom prvého stupňa pokúša vyvodiť, že vyhlásení, ktoré Komisia predložila ako tento súd uplatnil príliš nízky dôkazný hlavné dôkazy, ktoré však boli málo viero­ štandard. hodné, úplne nejednoznačné a v rozpore s ďalšími dôkazmi

198. Nebudem opakovať tvrdenia odvolateľa na podporu týchto dvoch odvolacích dôvo­ dov.

206. Súd prvého stupňa teda v skutočnosti prijíma rozporuplné dôkazy vo vzťahu k vyhláseniu pána Bechera, zatiaľ čo by 1. Tvrdenia odvolateľa v súlade so svojím vlastným štandardom pravdepodobne vylúčil rovnako rozporuplné v y h l á s e n i a , ak by b o l i o b s i a h n u t é v dokumentoch. Súd prvého stupňa tak začal svojvoľne rozlišovať medzi vyhláseniami a dôkazmi začlenenými v týchto dokumen­ 204. Odvolatel' odkazuje na bod 220 napad­ toch. nutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa uvádza: „... Navyše, pokiaľ písomnosť nie je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existencie alebo pod­ statného obsahu dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postačujúce, ak preukazuje 207. Týmto svojvoľným rozlišovaním sa Súd významné prvky dohody na to, aby mala prvého stupňa dopustil nesprávneho práv­ určitú hodnotu v rámci súboru obviňujúcich dôkazov...". neho posúdenia posúdením dôkaznej hod­ noty vyhlásenia pána Bechera. Toto vyhlá­ senie teda nemožno použiť na účely potvrde­ nia existencie dohody o rozdelení trhu týkajúcej sa produktovodov „projekt".

205. Pri svojom posúdení významu vyhláse­ nia pána Bechera na účely potvrdenia vyhlásení pána Verlucu sa Súd prvého stupňa odchýlil od štandardu, ktorý sám formuloval v bode 220 napadnutého rozsudku. Tvrde­ 2. Tvrdenia Komisie ním, že medzi európskymi výrobcami neexi­ stuje žiadna dohoda o rozdelení trhu, sa pán Becher dostal do rozporu s vyhláseniami pána Verlucu v podstatnej otázke. Súd prvého stupňa zjavne neprihliadal na túto otázku, kým v bode 302 tvrdí, že tento rozpor 208. Komisia poznamenáva, že tento odvo­ má vplyv na vierohodnosť vyhlásenia pána lací dôvod nie je prípustný, keďže sa týka

209. Subsidíarne Komisia tvrdí, že odvolací 212. Tvrdenie odvolateľa by znamenalo žia­ dôvod je nedôvodný, pretože Súd prvého dať Súdny dvor, aby skonštatoval, že vyhlá­ stupňa mohol riadne preukázať rozdiel seniu, ktoré je rovnako nespochybniteľné pre medzi vyhláseniami urobenými vo vzťahu toho, kto ho urobil, nemožno pripísať žiadnu k predmetným porušeniam a k súčasným dôkaznú hodnotu, pretože je neúplné alebo listinným dôkazom. zmiernené čiastočným popretím. Takéto tvrdenie je nezlučiteľné s nespochybneným stanoviskom Súdu prvého stupňa v bodoch 211 a 297 napadnutého rozsudku, ktoré stanovujú, že vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade považovať za zvlášť vierohodné dôkazy. 210. Dokumenty vyhotovené v priebehu obdobia, počas ktorého sa odohrali poruše­ nia, a prv, než začali šetrenia, majú v zásade rovnakú d ô k a z n ú h o d n o t u vo vzťahu k všetkým aspektom, na ktoré sa vzťahujú. V tomto štádiu je však menej pravdepo­ dobné, že ich obsah bude ovplyvnený taktic­ kými úvahami s ohľadom na šetrenie. Ak by obsah týchto dokumentov jasne odporoval 3. Posúdenie následne urobeným vyhláseniam, bolo by namieste dôvodne pochybovať o vierohodnosti týchto vyhlásení. V tomto prípade nemožno dospieť k záveru, že dôkazy sú súvislé. 213. Z formulácie prvej vety bodu 334 4 9 napadnutého rozsudku — „v každom prípade už bolo rozhodnuté, že ak..., mohli by tieto vyhlásenia... za tohto predpokladu samé osebe postačovať na preukázanie iných aspektov napadnutého rozhodnutia..." — m o ž n o vyvodiť, že záver formulovaný 211. Inak je to v prípade vyhlásení, ktoré boli v bode 333, ktorý sa opiera o vyhlásenie urobené následne po šetrení. Niektoré sku­ pána Bechera na účely potvrdenia vyhlásení točnosti sú v nich uznané a iné popreté, pretože dotknutá osoba v priebehu šetrenia Komisie môže predpokladať, že táto je už informovaná o niektorých skutočnostiach 49 — Citovaná v celom rozsahu v bode 38 týchto návrhov.

216. Odvolatel' v skutočnosti vytýka Súdu prvého stupňa, že použil dvojaký meter, keď dôkazom obsiahnutým v dokumentoch, kto­ rým protirečili vyhlásenia pána Verlucu, pripísal vyššiu dôkaznú hodnotu, ako hod­ notu, ktorú pripisuje vyhláseniam, ktoré sa čiastočne odchyľujú od týchto vyhlásení. 220. V prejednávanej veci sa vyhlásenia pána Verlucu a vyhlásenia pána Bechera navzájom odlišujú v územnej pôsobnosti porušenia, 50 — Pozri judikatúru už citovanú v poznámke pod čiarou 30. zhodujú sa vo vecnej pôsobnosti porušenia.

I - 782

SUMITOMO METAL INDUSTRIES A NIPPON STEEL/KOMISIA

221. Skutočnosť, že pán Becher svojím VII — Trovy vyhlásením potvrdzuje, že jeho podnik sa zúčastnil dohody o rozdelení trhov, ktorá sa tiež týkala produktovodov „projekt", a ktorá ho obviňuje, by tak mohla byť dostatočným 223. Z predchádzajúcich úvah vyvodzujem dôvodom pre to, aby Súd prvého stupňa záver, že odvolania Sumitomo a Nippon sú považoval uvedené vyhlásenie za spoľahlivé nedôvodné v celom rozsahu. v rozsahu, v akom sa vzťahovalo na pro­ duktovody „projekt".

224. Vzhľadom na to, že Komisia navrhovala 222. Z toho teda vyvodzujem záver, že ak nie zaviazať odvolateľov na náhradu trov kona­ je tento štvrtý odvolací dôvod odvolateľa, nia, je potrebné ich na ňu zaviazať v súlade neúčinný, tak je v každom prípade nedô­ s článkom 122 prvým odsekom Rokovacieho vodný. poriadku Súdneho dvora.

VIII — Návrh

1. vyhlásil odvolanie za nedôvodné;

2. zaviazal Nippon Steel Corp. na náhradu trov odvolania.

I - 784