C-406/04
ECLI:EU:C:2006:77
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0406
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
DE CUYPER
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 2. februára 2006 1
I — Úvod dávky do zahraničia podľa pravidiel Spolo čenstva v oblasti sociálneho zabezpečenia.
1. V tejto veci položil Tribunal du Travail de Bruxelles Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES otázky, ktorými sa v podstate pýta, či povinnosť bydliska obsiahnutá vo vnútro II — Príslušná právna úprava Spoločen štátnom právnom poriadku, ktorá musí byť stva splnená na vznik nároku na dávku, je v rozpore s právom občana Európskej únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, zakotveným v článkoch 17 ES a 18 ES, ak je žiadateľom 4. Články 17 ES a 18 ES stanovujú: nezamestnaná osoba, od ktorej sa nevyža duje, aby bola k dispozícii trhu práce.
„Článok 17
2. To najskôr nastoľuje otázku, ako by mala byť podľa práva Spoločenstva dávka kvalifi kovaná. 1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. …
3. Po tejto kvalifikácii je hlavnou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, možnosť prenosu 2. Občania únie používajú práva poskytované touto zmluvou a vzťahujú sa na nich povin 1 — Jazyk prednesu: angličtina. nosti, ktoré im táto zmluva ukladá.
I - 6949
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
Článok 18 2. Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.“
1. Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, rešpektujúc obmedzenia a podmienky 6. Nariadenie č. 1408/71 sa týka uplatňova stanovené v tejto Zmluve a v predpisoch nia systémov sociálneho zabezpečenia na prijatých na ich vykonanie. zamestnancov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva. 3
..."
7. Článok 1 písm. a) bod i) definuje zamest nanca ako každú osobu povinne alebo voliteľne nepretržite poistenú pre prípad jednej alebo viacerých udalostí pokrytých 5. Článok 7 nariadenia č. 1612/68 2 stano časťami systému sociálneho zabezpečenia vuje: pre zamestnancov alebo samostatne zárob kovo činné osoby.
„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym prísluš níkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako 8. V tejto veci má význam článok 1 písm. a) s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide bod o), ktorý definuje, „príslušn[ú] inštitú o podmienky zamestnania a pracovné pod ci[u]“ ako inštitúciu, v ktorej je dotknutá mienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, osoba poistená v čase žiadosti o dávku. a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania. 3 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločen 2 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 stva, v znení prijatom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 230, 1983, s. 6, príloha I). Text nariadenia v znení (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), zmenené zmien a doplnení možno nájsť v prvej časti prílohy A a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992 nariadenia Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES (Ú. v. ES L 245, 1992, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 69). L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3).
I - 6950
DE CUYPER
9. Členský štát, na ktorého území sa prís c) dávky v starobe; lušná inštitúcia nachádza, je definovaný ako „príslušný štát“ 4.
10. Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 … stanovuje:
„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky v invalidite, v starobe g) dávky v nezamestnanosti; alebo pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania a podpora pri úmrtí, nadobud nuté podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, nepodlie hajú žiadnemu znižovaniu, upravovaniu, ..."
pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu z dôvodu, že príjemca má bydlisko na území iného členského štátu ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za vypláca nie. 12. Hlava III kapitola 6 nariadenia č. 1408/71 obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa dávok v nezamestnanosti. ..."
11. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje: 13. Kapitola 6 oddiel 2 obsahuje pravidlá vzťahujúce sa na nezamestnané osoby, ktoré odídu do iného členského štátu, ako je príslušný štát. Oddiel 2 článok 69 priznáva nezamestnaným osobám, ktoré odídu do „Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky iného členského štátu, aby tam hľadali právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí zamestnanie, obmedzený nárok na dávky sociálneho zabezpečenia: v nezamestnanosti.
…
14. Kapitola 6 oddiel 3 obsahuje pravidlá 4 — Článok 1 písm. q). o nezamestnaných osobách, ktoré mali počas
I - 6951
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
svojho posledného zamestnania bydlisko môžu byť dávky priznané nezamestnanej v inom členskom štáte, ako je príslušný štát. osobe, ktorá v skutočnosti v Belgicku Oddiel 3 článok 71 ods. 1 písm. a) sa týka nebýva.“ nároku cezhraničných pracovníkov, ktorí sú čiastočne alebo prechodne nezamestnaní alebo ktorí sú úplne nezamestnaní, na dávky v nezamestnanosti. Oddiel 3 článok 71 ods. 1 písm. b) sa týka nároku na dávky v nezamestnanosti pre iné nezamestnané osoby, ako sú cezhraniční pracovníci, ktoré mali počas svojho posledného zamestnania 16. Výnimky z požiadavky skutočného byd bydlisko v inom členskom štáte, než je liska, ktoré môže minister udeliť, sú obsiah príslušný štát. nuté v článku 39 ministerského nariadenia z 26. novembra 1991 vykonávajúceho právne predpisy týkajúce sa nezamestnanosti, ktoré odkazuje na štyri osobitné situácie, za ktorých dočasný a krátky pobyt, konkrétne nie dlhší ako štyri týždne, nebráni priznaniu dávok.
III — Príslušné vnútroštátne právo
15. Článok 66 ods. 1 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 5 o nezamestnanosti 17. Článok 89 ods. 1 kráľovského nariadenia uvádza: z 25. novembra 1991, zmeneného a doplneného kráľovským nariadením z 22. novembra 1995 6, uvádza, že úplne nezamestnaná osoba vo veku najmenej 50 rokov môže byť na vlastnú žiadosť oslobodená od určitých požiadaviek stano „Podmienkou nároku na dávku je, že neza vených v ostatných ustanoveniach kráľov mestnaný má zvyčajné bydlisko v Belgicku; ského nariadenia z 25. novembra 1991, ak jej okrem toho musí v Belgicku skutočne bývať. bola ako úplne nezamestnanej osobe vypla tená dávka najmenej 312-krát počas posled ných dvoch rokov pred podaním žiadosti. Uvedené požiadavky zahŕňajú povinnosť byť k dispozícii trhu práce a prijať akékoľvek vhodné zamestnanie, povinnosť osobne sa hlásiť príslušnému úradu práce alebo zúčast Minister po vypočutí stanoviska riadiacej niť sa programu poradenstva a povinnosť komisie určí prípady a okolnosti, za ktorých zaregistrovať sa ako uchádzač o zamestnanie.
5 — Moniteur belge z 31. decembra 1991. 6 — Moniteur Belge z 8. decembra 1995.
I - 6952
DE CUYPER
18. Článok 89 bol nedávno zmenený oslobodený od povinnosti podriadiť sa obec a doplnený kráľovským nariadením nej kontrole. Uvedená výnimka mala tieto z 27. mája 2002,7 ktoré nadobudlo účinnosť dôsledky: 1. júla 2002. V súlade s uvedenou zmenou a doplnením sa výnimka z požiadaviek uve dených v kráľovskom nariadení z 25. novembra 1991 pre staršie nezamest nané osoby líši podľa toho, či je nezamest naná osoba staršia ako 50 rokov, alebo staršia ako 58 rokov. Nezamestnané osoby vo veku medzi 50 a 58 rokov tak môžu byť oslobo — v prípade, že vykonával náhodnú čin dené od určitých požiadaviek, ale nie od nosť, nemusel preukazovať, že uvedenú povinnosti byť k dispozícii trhu práce a prijať činnosť už vykonával v čase, keď vyko akékoľvek vhodné zamestnanie, povinnosti nával činnosť v pracovnom pomere osobne sa hlásiť príslušnému úradu práce počas troch mesiacov pred podaním alebo zúčastniť sa programu poradenstva žiadosti o dávku, a povinnosti zaregistrovať sa ako uchádzač o zamestnanie. Naopak, nezamestnané osoby vo veku nad 58 rokov sú od uvedených troch požiadaviek, rovnako ako aj od iných požia daviek, oslobodené.
— nepodliehal už povinnosti byť k dispozícii trhu práce a prijať akékoľvek vhodné zamestnanie, povinnosti dosta viť sa na úrad práce alebo zúčastniť sa programu poradenstva, IV — Skutkové okolnosti a konanie pred vnútroštátnym súdom
19. Pán De Cuyper je belgický štátny prís lušník narodený v roku 1942. V minulosti bol — bol oprávnený vykonávať na svoj vlastný zamestnaný v Belgicku a v roku 1997 mu účet a na neziskové účely akúkoľvek bola priznaná dávka v nezamestnanosti. činnosť týkajúcu sa jeho vlastného majetku,
20. V roku 1998 bol podľa článku 89 ods. 1 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991
— bol oslobodený od požiadavky zaregis 7 — Moniteur Belge z 11. júna 2002. trovať sa ako uchádzač o zamestnanie.
I - 6953
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
21. Vo vyhlásení o osobných a rodinných 26. V septembri 2000 mu ONEM oznámil pomeroch uskutočnenom v decembri 1999 svoje rozhodnutie vylúčiť ho z nároku na pán De Cuyper potvrdil, že je slobodný a že dávku v nezamestnanosti so spätnou účin býva v Bruseli. nosťou od roku 1999 z dôvodu, že nespĺňa požiadavku skutočného bydliska podľa článku 66 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 (ďalej len „povinnosť bydliska“).
22. Po rutinnej kontrole v apríli 2000 s cieľom overiť si správnosť vyhlásení pobe rateľa pozval Národný úrad práce (ďalej len „ONEM“) pána De Cuyper na pohovor do 27. Pán De Cuyper sa proti uvedenému Bruselu, aby overil jeho rodinné pomery, rozhodnutiu odvolal na Tribunal du Travail a pán De Cuyper sa pohovoru riadne de Bruxelles. zúčastnil. Následne pred ONEM vyhlásil, že od januára 1999 býva na juhu Francúzska. Tam si kúpil loď, ktorú si renovuje na obydlie.
28. Podľa uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dokumentov predložených uvedenému súdu jasne vyplýva, že pán De Cuyper nemôže žiadať o žiadnu z ministerských 23. Pán De Cuyper priznal, že sa do výnimiek obsiahnutých v článku 39 minister Belgicka, kde používa zariadenú izbu, vracia ského nariadenia z 26. novembra 1991, približne raz za tri mesiace a že zmenu a preto sa naňho vzťahuje požiadavka svojich pomerov neohlásil ONEM. bydliska.
24. Na základe kontroly dospel ONEM 29. Za uvedených okolností položil Tribunal k záveru, že pán De Cuyper má bydlisko vo du Travail podľa článku 234 ES Súdnemu Francúzsku spolu s priateľkou, ktorá je na dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: dôchodku.
„Nepredstavuje povinnosť mať skutočné bydlisko v Belgicku, ktorou článok 66 krá 25. Pán De Cuyper sa nedostavil na vypo ľovského nariadenia z 25. novembra 1991 čutie v júli 2000, na ktoré bol pozvaný, aby o nezamestnanosti podmieňuje priznanie podal vyhlásenia na svoju obhajobu. dávky v nezamestnanosti a ktorá sa vzťahuje
I - 6954
DE CUYPER
na nezamestnanú osobu staršiu ako 50 rokov, 30. Pán De Cuyper, ONEM, Komisia, Bel ktorá je na základe článku 89 tohto kráľov gicko, Francúzsko a Nemecko predložili ského nariadenia oslobodená od povinnosti písomné pripomienky a boli zastúpení na byť k dispozícii úradu práce, a tým aj od pojednávaní. Holandsko a Spojené kráľovstvo povinnosti byť k dispozícii trhu práce, predložili pripomienky iba na pojednávaní. prekážku slobody pohybu a pobytu, ktorá je priznaná každému občanovi Únie v článkoch 17 a 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva?
V — Prejudiciálne otázky
Spĺňa táto povinnosť mať bydlisko na území členského štátu, ktorý má právomoc priznať dávku v nezamestnanosti — vo vnútroštát nom práve odôvodnená potrebou kontrolo vať, či sú splnené zákonné podmienky na vyplácanie dávok nezamestnaným, — požia 31. Tribunal du Travail sa v podstate pýta, či davku proporcionality, ktorej musí zodpove požiadavka bydliska uplatňovaná ako pod dať sledovanie tohto cieľa všeobecného mienka nároku na dávku v nezamestnanosti významu, keďže táto povinnosť predstavuje voči nezamestnaným osobám vo veku nad 50 obmedzenie slobody pohybu a pobytu, ktorú rokov, ktoré sú okrem iného oslobodené od každému občanovi Únie priznávajú články 17 povinnosti byť k dispozícii trhu práce, pred a 18 Zmluvy o založení Európskeho spolo stavuje v rozpore s článkami 17 ES a 18 ES čenstva? obmedzenie práva občanov Európskej únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území Spoločenstva.
Nevyvoláva táto povinnosť bydliska diskri mináciu medzi občanmi Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorý 32. Na účely určenia právnej úpravy Spolo má právomoc priznať dávku čenstva uplatniteľnej za týchto okolností je v nezamestnanosti, tým, že toto právo nevyhnutné posúdiť, ako by mala byť kvali priznáva osobám, ktoré nevyužívajú svoje fikovaná dávka platená nezamestnaným oso právo na voľný pohyb a pobyt, uznané bám vo veku nad 50 rokov, ktoré sú podľa v článkoch 17 a 18 Zmluvy o založení vnútroštátnych predpisov o nárokoch na Európskeho spoločenstva, ale upiera ho dávky v nezamestnanosti oslobodené okrem osobám, ktoré ho majú v úmysle realizovať, iného od povinnosti byť k dispozícii trhu a to prostredníctvom odradzujúcich účinkov práce (ďalej len „dávka“ alebo „predmetná tohto obmedzenia?“ dávka“).
I - 6955
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
Kvalifikácia dávky 37. Predmetnú dávku preto nemožno kvali fikovať ako sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68.
33. Pán De Cuyper, ONEM, Belgicko, Fran cúzsko a Nemecko vychádzajú z toho, že 38. Komisia ďalej uvádza, že právo na dávku predmetná dávka je dávkou v nezamestnanosti predpokladá, že neza v nezamestnanosti v zmysle nariadenia mestnaná osoba je k dispozícii na umiest č. 1408/71. Komisia zastáva opačný názor. nenie na trh práce zo strany úradu práce, na ktorom je registrovaná. V tejto veci bol pán De Cuyper oslobodený od požiadavky byť k dispozícii trhu práce podľa článku 89 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991.
34. Zdá sa byť jasné, že na rozdiel od tvrdení Komisie sa článok 7 nariadenia č. 1612/68 na túto vec nevzťahuje. 39. Vo svojich písomných pripomienkach Komisia argumentovala, že dávka, ktorú si nárokoval pán De Cuyper, by mohla byť považovaná za dávku „pri predčasnom odchode do dôchodku“. Na pojednávaní však navrhla, že dávka by nemusela byť nevyh nutne považovaná za dávku pri predčasnom 35. Ako tvrdilo na pojednávaní Spojené odchode do dôchodku, ale skôr za dávku sui kráľovstvo, uvedené ustanovenie priznáva generis. V každom prípade podľa Komisie pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom dávka nepatrí do pôsobnosti nariadenia členského štátu, právo požívať na území č. 1408/71. iného členského štátu rovnaké sociálne a daňové výhody ako pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi uvedeného druhého členského štátu.
40. Na podporu uvedeného argumentu cituje vec Otte, 8 v ktorej Súdny dvor odlíšil dávku v nezamestnanosti podľa nariadenia č. 1408/71 od adaptačných dávok poskyto vaných v podobe nepovinných dotácií star 36. Pán De Cuyper sa naopak dožaduje ším baníkom — ktorí sa stali nezamestna- rovnakého zaobchádzania, aké požívajú štátni príslušníci členského štátu, ktorého je tiež štátnym príslušníkom, ktorí majú naďalej bydlisko v uvedenom štáte. 8 — Rozsudok z 11. júla 1996, C-25/95, Zb. s. I-3745.
I - 6956
DE CUYPER
nými v dôsledku reštrukturalizácie nemec cie nemeckého priemyslu ťažby uhlia. Súdny kého priemyslu ťažby uhlia 9 — od okamihu dvor totiž uviedol, že prvoradým účelom prepustenia až do dosiahnutia dôchodko adaptačnej dávky je zabezpečiť, aby pracov vého veku. Komisia upriamuje pozornosť na níci, ktorí boli prepustení v nadväznosti na skutočnosť, že od príjemcov adaptačných racionalizačné opatrenie, mali nejaký príjem dávok sa nevyžadovalo, aby sa zaregistrovali a aby „tým boli vyňatí z pôsobnosti poistenia ako uchádzači o zamestnanie alebo aby boli v nezamestnanosti“ 11. naďalej k dispozícii trhu práce — čo sú dve požiadavky, od ktorých je oslobodený aj pán De Cuyper podľa kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991. Poznamenáva, že vo veci Otte Súdny dvor uviedol, že podmienky na priznanie adaptačnej dávky, ktoré sa odvodzujú od jej cieľa vzťahujúceho sa k politike zamestnanosti, najmä cieľa vyňať prepustených pracovníkov z pôsobnosti poistenia v nezamestnanosti, sa jasne odli 43. Uvedený kontext je jasne odlišný od kontextu, v ktorom pán De Cuyper žiadal šujú od podmienok, ktoré charakterizujú dávku v nezamestnanosti v zmysle článku 4 o dávku. ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1408/71. 10
41. Je pravda, že dávka vo veci Otte je 44. Adaptačnú dávku od tejto veci odlišujú podobná dávke vyplácanej pánovi De Cuyper tiež ďalšie charakteristiky. Bola priznaná v tom, že žiadateľ o dávku je oslobodený od nezamestnanej osobe, ktorá mala blízko požiadaviek zaregistrovať sa ako uchádzač k splneniu podmienok na vznik nároku na o zamestnanie a byť k dispozícii trhu práce. starobný dôchodok. 12 Od poberateľa adap tačnej dávky sa nevyžadovalo, aby sa zdržal vykonávania činnosti ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, z ktorej príjem prevyšuje určenú hornú hranicu, zatiaľ čo v tejto veci môže podľa článku 25 ods. 3 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 nezamestnaná osoba vykonávať iba akúkoľvek činnosť týkajúcu sa 42. Adaptačnú dávku vo veci Otte však treba jej vlastného majetku, a to na vlastný účet vnímať v jej vlastnom kontexte ako dávku a neziskové účely. vyplácanú starším baníkom, ktorí sa stali nezamestnanými v dôsledku reštrukturalizá- 11 — Bod 27. 12 — Vo veci Otte by bola adaptačná dávka vyplatená iba vtedy, ak by žiadateľ splnil podmienky na nárok na starobný dôchodok 9 — Pozri body 5 a 6 rozsudku do piatich rokov, keby si bol udržal svoje pracovné miesto 10 — Bod 37. (pozri bod 6 rozsudku).
I - 6957
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
45. Okrem toho skutočnosť, že predmetná 49. Okrem požiadavky bydliska je na ude dávka má málo spoločného s dávkou lenie dávky podľa článku 89 ods. 1 kráľov v starobe, podporuje názor, že by nemala ského nariadenia z 25. novembra 1991 byť považovaná za dávku pri predčasnom potrebné spĺňať podmienky, že daná osoba odchode do dôchodku. je nezamestnaná, má viac ako 50 rokov a bola jej ako nezamestnanej osobe vyplatená dávka najmenej 312-krát počas posledných dvoch rokov pred podaním žiadosti.
46. Ako dávky v starobe boli kvalifikované dávky s týmito charakteristikami: dávky sú priznávané starším štátnym príslušníkom na zabezpečenie životného minima 13 a osobám závislým od existencie práva na dôchodok; vypláca ich inštitúcia dôchodkového zabez pečenia; výpočet výšky dávky sa robí odka 50. Uvedené podmienky sa jasne vzťahujú zom na kritériá vzťahujúce sa na dôchodok; na riziko nezamestnanosti. To, že naznačujú, dávka je určená ako doplnok k starobnému že dávka je dávkou v nezamestnanosti, nie je dôchodku. 14 podľa môjho názoru, prevážené výnimkou z povinnosti zaregistrovať sa ako uchádzač o zamestnanie a byť k dispozícii trhu práce — čo sú podmienky, ktoré sa zvyčajne spájajú s nárokom na dávku v nezamestnanosti. 47. Žiadna z uvedených charakteristík nepri pomína podmienky na udelenie dávky, o ktorú ide v tejto veci. Okrem skutočnosti, že je vyplácaná osobám vo veku nad 50 rokov, ktoré nemusia byť k dispozícii trhu práce, sa dávka ničím iným na dávku v starobe nepodobá.
51. Uvedená výnimka podľa môjho názoru ani nemení postavenie pána De Cuyper ako nezamestnanej osoby. Ako uviedol na pojed návaní ONEM, belgická právna úprava stavia staršie nezamestnané osoby na roveň mlad 48. Preto by malo byť zamietnuté tvrdenie ších nezamestnaných osôb. Staršie nezamest Komisie, že dávka, ktorú si nárokoval pán De nané osoby na rozdiel od osôb, ktoré odišli Cuyper, je dávkou pri predčasnom odchode predčasne do dôchodku, nemajú byť pova do dôchodku. žované za osoby, ktoré definitívne opustili trh práce, napriek akejkoľvek výnimke z požiadavky registrovať sa ako uchádzač 13 — Rozsudok z 5. mája 1983, Piscitello, 139/82, Zb. s. 1427, body o zamestnanie a z požiadavky byť k dispozícii 11 a 16. 14 — Rozsudok zo 6. júla 2000, Movrin, C-73/99, Zb. s. I-5625, trhu práce; staršie nezamestnané osoby sa body 39 a 40. môžu následne vrátiť do zamestnania.
I - 6958
DE CUYPER
52. Možno tiež poznamenať, že v súlade 56. Osobami oprávnenými na také dávky sú s kráľovským nariadením z 27. mája 2002 od teda ľudia tvoriaci súčasť aktívneho pracujú júla 2002 už nemôžu staršie nezamestnané ceho obyvateľstva na riadnom trhu práce. osoby vo veku do 58 rokov žiadať o výnimku Obvykle majú dávky charakter platby, ktorá z požiadavky registrovať sa ako uchádzač má — až do určitej maximálnej výšky — o zamestnanie a byť k dispozícii trhu práce. súvis s výškou poslednej mzdy.
53. V uznesení vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania 57. Dávky sú financované buď všeobecnými nenachádzam nič, čo by naznačovalo, že daňami, alebo špecifickejšími kolektívnymi dávka, ktorú si pán De Cuyper nárokuje, sa odvodmi, ktoré sa viažu na hlavný príjem nejakým spôsobom líši od dávok vyplácaných z pracovnej činnosti. po nedobrovoľnej nezamestnanosti, a som preto názoru, že ju možno kvalifikovať ako dávku v nezamestnanosti podľa článku 4 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1408/71.
58. Z týchto charakteristík vyplýva, že osoby poberajúce dávku v nezamestnanosti musia zostať k dispozícii trhu práce; musia byť teda Kontext dávky v nezamestnanosti zaregistrovaní na orgáne, ktorý im pomáha nájsť nové pracovné miesto. Osoby opráv nené na dávky musia navyše prijať akúkoľvek ponuku vhodného zamestnania a nesmú vykonávať žiadne činnosti, z ktorých by získavali príjem nad rámec svojej dávky v nezamestnanosti. 54. Právna úprava dávok týkajúcich sa nedobrovoľnej nezamestnanosti zaujíma oso bitné miesto v rámci systémov sociálneho zabezpečenia.
59. Cieľom týchto požiadaviek — ktoré musia byť v zásade prísne uplatňované — je zabrániť neoprávnenému používaniu alebo 55. Cieľom týchto dávok je ponúknuť záruku zneužívaniu dávok v nezamestnanosti podpory pre zamestnancov a členov ich a zabrániť nekalej súťaži na trhu práce zo rodín v prípade dočasnej a nedobrovoľnej strany osôb poberajúcich dávky nezamestnanosti. v nezamestnanosti.
I - 6959
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
60. Dávky v nezamestnanosti, ako odvetvie 63. V poslednej dobe sa politika trhu práce sociálneho zabezpečenia osobitne určené pre vo väčšine štátov EÚ zameriava na čo pracujúce obyvateľstvo, sa od 80. rokov 20. najväčšiu možnú účasť starších zamestnan storočia stále vo väčšej miere používajú ako cov na trhu práce. Táto skutočnosť zjavne nástroj trhu práce a politiky zamestnanosti. súvisí s problémami týkajúcimi sa starnutia európskeho obyvateľstva. Taká politika viedla k oveľa prísnejšiemu uplatňovaniu kritéria disponibility na trhu práce na staršie neza mestnané osoby, než aké bolo donedávna obvyklé. Táto zmena je tiež zrejmá z kráľovského nariadenia z 27. mája 2002. 15
61. V mnohých (najmä kontinentálnych) štátoch bola taká právna úprava sociálneho zabezpečenia používaná na podporu politiky, pri ktorej starší účastníci trhu práce uvoľňujú miesto mladším uchádzačom o zamestnanie. V kontexte takejto politiky boli takíto starší 64. Okrem klasických argumentov proti zamestnanci, ktorí sa stali nezamestnanými, prenosu dávky v nezamestnanosti do zahra úplne alebo sčasti oslobodení od požiadavky ničia, ako sú prevencia zneužívania a nekalej byť k dispozícii trhu práce. Zdá sa, že toto je súťaže na trhu práce — je teda tiež motivácia belgickej právnej úpravy z roku relevantný argument, že štáty musia byť 1991 uplatňovanej v tejto veci. schopné používať takú dávku ako nástroj trhu práce a politiky zamestnanosti.
62. V iných, najmä škandinávskych štátoch 65. Použitie kritéria disponibility na trhu je právna úprava sociálneho zabezpečenia práce členskými štátmi ako nástroja „aktív nezamestnaných používaná ako prostriedok nej“ politiky trhu práce je zjavne v súlade na uplatňovanie „aktívnej“ politiky trhu s vymedzením právomocí podľa ustanovení práce tak, že právo na dávku a jej výška Zmluvy týkajúcich sa zamestnanosti závisia aj od aktívnej účasti na rekvalifikač a sociálnych vecí. ných programoch zameraných na udržanie alebo zvýšenie zárobkovej schopnosti dot knutých uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. 15 — Pozri bod 18 vyššie.
I - 6960
DE CUYPER
66. Článok 125 ES uvádza, že členské štáty a členské štáty budú mať za svoj cieľ podporu a Spoločenstvo pracujú na rozvoji koordino zamestnanosti, zlepšené životné a pracovné vanej stratégie zamestnanosti a najmä na podmienky a primeranú sociálnu ochranu so podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej zreteľom na permanentne vysokú zamestna pracovnej sily a trhov práce reagujúcich na nosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce hospodárske zmeny so zreteľom na dosiah a s týmto cieľom Spoločenstvo a členské štáty nutie cieľov vymedzených v článku 2 EÚ uskutočňujú opatrenia, ktoré zohľadňujú a v článku 2 ES. Uvedené ciele zahŕňajú rozmanité formy vnútroštátnych praktík. podporu vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany v rámci Spoločenstva.
70. Článok 137 ods. 1 ES okrem iného 67. Podľa článku 126 ods. 1 ES členské štáty uvádza, že Spoločenstvo podporuje prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov pro a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti stredníctvom svojej politiky zamestnanosti. sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov a ochrany pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy.
68. Článok 125, článok 127 ods. 1 a článok 129 ES poukazujú na koordinujúcu a doplňujúcu úlohu, ktorú má zaujímať Spoločenstvo vo vzťahu k politike zamestna 71. Ustanovenia prijaté podľa článku 137 ES nosti členských štátov a podpore vysokej nesmú podľa článku 137 ods. 4 prvej zarážky úrovne zamestnanosti. Právomoc členských ES ovplyvniť právo členských štátov defino štátov v tejto oblasti však musí byť podľa vať základné zásady svojich systémov sociál článku 127 ods. 1 ES rešpektovaná. Podporné neho zabezpečenia a nesmú významnou opatrenia prijaté Spoločenstvom nesmú mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu. podľa článku 129 druhého odseku ES zahŕňať zosúlaďovanie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
72. Skrátka je jasné, že právomoc určovať politiku zamestnanosti a sociálneho zabez 69. Z hľadiska toho, čo je relevantné v tejto pečenia majú predovšetkým členské štáty, veci, článok 136 ES, ktorý sa týka sociálnych zatiaľ čo Spoločenstvo zaujíma koordinačnú ustanovení, uvádza, že Spoločenstvo a doplňujúcu úlohu.
I - 6961
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
73. Zdá sa, že zákonodarca Spoločenstva z dôvodu, že príjemca má bydlisko na území umožnil členským štátom používať dávku iného členského štátu, ako je štát, kde sa v nezamestnanosti ako nástroj trhu práce nachádza inštitúcia zodpovedná za vypláca a politiky zamestnanosti pri revízii nariade nie. Dávky sociálneho zabezpečenia uvedené nia č. 1408/71, ktorého nové znenie (naria v článku 10 ods. 1, na ktoré sa uvedený zákaz denie č. 883/2004) 16 naďalej výslovne vylu vzťahuje, nezahŕňajú dávku čuje prenos dávky v nezamestnanosti do v nezamestnanosti. zahraničia.
76. Preto ako poznamenáva ONEM, naria denie č. 1408/71 vo všeobecnosti nezakazuje Možnosť prenosu dávky v nezamestnanosti ani požiadavku bydliska, ani pozastavenie do zahraničia podľa nariadenia č. 1408/71 vyplácania dávky z dôvodu, že poberateľ má bydlisko v inom členskom štáte, pokiaľ ide o vnútroštátne predpisy upravujúce dávku v nezamestnanosti.
74. Vo svetle uvedeného kontextu, ktorý vysvetľuje motiváciu obmedzenia prenosu dávky v nezamestnanosti do zahraničia, treba následne preskúmať, ako sa uvedená zásada 77. Vo vzťahu k všeobecnému tvrdeniu, že odráža v ustanoveniach nariadenia obmedzenia prenosu nároku na dávky č. 1408/71 a ako sa uvedené ustanovenia v nezamestnanosti do zahraničia nie sú uplatnia za okolností tejto veci. zakázané, pozná nariadenie č. 1408/71 dve výnimky.
75. Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 78. Článok 69 upravuje nárok na dávku sa týka upustenia od podmienok bydliska v nezamestnanosti vtedy, keď nezamestnaná obsiahnutých vo vnútroštátnej právnej osoba odíde do iného členského štátu na úprave systémov sociálneho zabezpečenia. obdobie nepresahujúce tri mesiace ako Obsahuje zákaz znižovania, upravovania, registrovaný uchádzač o zamestnanie, aby pozastavenia, odňatia alebo odobratia urči tam hľadala prácu. Článok 71 ods. 1 upravuje tých dávok sociálneho zabezpečenia nárok na dávku v nezamestnanosti pre nezamestnané osoby, ktoré počas svojho posledného zamestnania mali bydlisko na 16 — Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 území iného členského štátu, ako je členský z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho štát, v ktorom sú poistené na účely sociál zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72). Pozri najmä články 64 a 65. neho zabezpečenia.
I - 6962
DE CUYPER
79. Situácia pána De Cuyper nesúvisí o ktoré ide v tejto veci, ktoré ukladá s okolnosťami upravenými v článkoch 69 obmedzenia pre prenos nároku do zahrani a 71. Platí preto všeobecné tvrdenie, že čia. neexistuje žiaden zákaz ukladania požiadavky bydliska v súvislosti s nárokom na dávku v nezamestnanosti.
83. Z vyššie uvedených dôvodov ustanovenia nariadenia č. 1408/71 neoprávňujú neza 80. Komisia tvrdí, že byť k dispozícii trhu mestnanú osobu, od ktorej sa nevyžaduje, práce a uchádzať sa o zamestnanie sú aby bola k dispozícii trhu práce, na dávku požiadavky, ktoré nemožno oddeliť od posta v nezamestnanosti, ak má bydlisko v inom venia nezamestnanej osoby, a že odôvodňujú členskom štáte, ako je príslušný štát. obmedzenie možnosti preniesť nárok na dávku v nezamestnanosti do zahraničia. Argumentuje, že keďže belgické zákonodar stvo zrušilo uvedené požiadavky pre neza mestnané osoby vo veku nad 50 rokov, obmedzenie prenosu nároku na dávky v nezamestnanosti do zahraničia sa už viac nezdá byť opodstatnené. 84. Okrem toho existujú dôležité praktické dôvody na neumožnenie prenosu dávky v nezamestnanosti do zahraničia, o ktorých som sa už zmienil 17 a na ktoré poukázalo viacero účastníkov konania vo svojich vyhlá seniach. 81. Uvedený argument by mohol byť silný, ak by boli členské štáty nariadením č. 1408/71 zaviazané neobmedzovať taký nárok z dôvodov vzťahujúcich sa na opä tovné zamestnávanie.
85. Po prvé, členské štáty musia byť schopné použiť dávky v nezamestnanosti ako nástroj svojej politiky trhu práce a zamestnanosti, a to platí osobitne vzhľadom na prísnejšie uplatňovanie kritéria disponibility na trhu 82. Článok 10 ods. 1 spoločne s pravidlami práce voči starším nezamestnaným osobám týkajúcimi sa nároku na dávku v posledných rokoch. Požiadavka bydliska je v nezamestnanosti zjavne naznačujú opak: zjavne nevyhnutná na zabezpečenie uspoko členským štátom sa nezakazuje obmedzova jivého uplatňovania takej politiky. nie prenosu nároku do zahraničia. Bolo by zvláštne, ak by sa uvedené ustanovenia vykladali v tom zmysle, že členské štáty musia odôvodniť také pravidlo, ako je to, 17 — Pozri bod 64.
I - 6963
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
86. Po druhé, ako uvádza Francúzsko, neza 89. Z toho vyplýva, že požiadavka bydliska je mestnaná osoba má najväčšiu príležitosť vhodná na zabezpečenie účinných kontrol nájsť prácu v štáte posledného zamestnania. rodinných pomerov a akejkoľvek zárobkovej Je preto v záujme politiky zamestnanosti, aby činnosti nezamestnanej osoby. bol nárok na dávku v nezamestnanosti pod mieňovaný bydliskom v uvedenom štáte.
87. Po tretie, ako tvrdia ONEM, Francúzsko 90. Po štvrté, umožniť prenos dávok a Nemecko, povinnosť bydliska je nevyh v nezamestnanosti do zahraničia by zname nutná na to, aby bolo možné vykonávať nalo dovoliť nekalú súťaž na trhu práce kontroly rodinných pomerov a akejkoľvek členského štátu, do ktorého nezamestnaná zárobkovej činnosti žiadateľa, ktoré by mohli osoba odchádza. Uvedený výsledok by jasne ovplyvniť nárok na dávku v nezamestnanosti. nastal, ak by mohli štátni príslušníci jedného Také kontroly sú nevyhnutné na zamedzenie členského štátu s takým nárokom vstúpiť na zneužívania dávky. Okrem výnimočných trh práce druhého členského štátu: mali by situácií uvedených v článkoch 69 a 71 nespravodlivú finančnú výhodu oproti štát nariadenia č. 1408/71, ktoré sa na tento nym príslušníkom druhého členského štátu, prípade nevzťahujú, neexistuje žiadna orga ktorí sa usilovali vstúpiť na trh práce, ale nizovaná spolupráca medzi orgánmi člen ktorých príjem samozrejme vo všeobecnosti ských štátov na monitorovanie pomerov nie je dotovaný. osoby poberajúcej dávku v nezamestnanosti, ktorá odíde z príslušného členského štátu do iného členského štátu.
88. V tomto prípade teda neexistuje žiaden 91. Po piate, ako uviedlo Holandsko na systém monitorovania na vykonávanie kon pojednávaní, musí byť zachovaná spojitosť trol rodinných pomerov pána De Cuyper medzi financovaním dávok a ich vyplácaním. a akejkoľvek zárobkovej činnosti, ktorú by Vyplácanie dávok z rozpočtu členského štátu mohol vykonávať počas pobytu vo Francúz je vyjadrením solidarity medzi jeho obyva sku. Pri neexistencii žiadneho systému spolu teľmi. Je prostriedkom podpory sociálnej práce medzi belgickými a francúzskymi súdržnosti a zamedzuje sociálnemu vylúče orgánmi na monitorovanie spĺňania podmie niu a problémom, ktoré spôsobuje. Prenos nok nároku na dávku v nezamestnanosti by dávok do zahraničia by mohol podkopať na kontrolu uvedených záležitostí nemali sociálnu súdržnosť a viesť k tomu, že právomoc orgány ani jedného z týchto štá obyvatelia jedného členského štátu by niesli tov. neprimerané finančné bremeno.
I - 6964
DE CUYPER
Uplatnenie článku 17 ES a článku 18 ES odchádza, a stráca tak právo zdržiavať sa vo v prípade, že sa na vec vzťahuje nariadenie Francúzsku podľa smernice 90/364 18. Tvrdí, č. 1408/71 že požiadavka bydliska je neprimeraná cieľu kontrolovať dodržiavanie podmienok na nárok na predmetnú dávku najmä vtedy, keď bola udelená výnimka z povinnosti hlásiť sa úradu práce a byť k dispozícii trhu práce. Navyše tvrdí, že pri porovnaní osôb 92. V prípade, že sa zistí, že nariadenie s nárokom na dávku požiadavka bydliska č. 1408/71 sa vzťahuje na túto vec, pro tiež diskriminuje poberateľov, ktorí vykonajú blémom zostáva, ako sa prejudiciálne otázky svoje právo občana Únie odísť do iného majú posúdiť vo svetle článkov 17 ES a 18 ES. členského štátu, vo vzťahu k osobám, ktoré zostávajú v Belgicku.
Tvrdenia účastníkov konania
93. Pán De Cuyper tvrdí, že požiadavka bydliska obsiahnutá v článku 66 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 porušuje právo občanov Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území Spoločenstva. Komisia má podobný názor bez ohľadu na to, či sa 95. Komisia tvrdí, že ak je dávka kvalifiko predmetná dávka považuje za sociálnu vaná ako sociálna výhoda podľa článku 7 výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia ods. 2 nariadenia č. 1612/68, odmietnutie č. 1612/68 alebo za dávku v nezamestnanosti priznať ju v prípade, ak poberateľ odchádza podľa nariadenia č. 1408/71. do iného členského štátu, porušuje právo občana Únie na rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu, kto rého je štátnym príslušníkom a ktorí zostá vajú v uvedenom štáte. Podľa jej názoru vo veci Pusa 19 Súdny dvor uplatnil takúto argumentáciu na situáciu fínskeho štátneho 94. Pán De Cuyper tvrdí, že požiadavka príslušníka s bydliskom v Španielsku, ktorý bydliska odrádza občana Únie od výkonu požadoval rovnaké zaobchádzanie ako práva slobodne sa pohybovať tým, že odníma s fínskymi štátnymi príslušníkmi nárok na dávku v nezamestnanosti pri s bydliskom vo Fínsku. odchode do iného členského štátu. Argu mentuje, že v jeho prípade sa mu v skutočnosti bráni vo výkone uvedeného práva, keďže bez uvedeného nároku už nemá 18 — Smernica Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu (Ú. v. ES L 180, 1990, s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3). dostatok prostriedkov, aby sa nestal finanč 19 — Rozsudok z 29. apríla 2004, C-224/02, Zb. s. I-5763, body 18 ným bremenom pre členský štát, do ktorého až 32.
I - 6965
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
96. Komisia uvádza, že objektívne dôvody 99. ONEM tvrdí, že obmedzenie práva súvisiace s potrebou zabezpečiť, aby mal slobodne sa pohybovať vyplývajúce poberateľ spojitosť s príslušným trhom práce, z požiadavky bydliska je odôvodnené zása sú bezvýznamné vzhľadom na výnimku dou obsiahnutou v nariadení č. 1408/71, že z povinnosti byť k dispozícii trhu práce. nárok na dávky v nezamestnanosti nemožno Ďalej dôvody súvisiace s administratívnymi preniesť do zahraničia, a skutočnosťou, že ťažkosťami pri kontrole dodržiavania pod nemôže vykonávať kontroly nevyhnutné na mienok na udelenie dávky nemôžu odôvod zabezpečenie dodržiavania podmienok na niť odchýlku od pravidiel práva Spoločenstva, nárok na dávku v nezamestnanosti. Keďže pričom uvedená zásada sa uplatňuje najmä bydlisko v Belgicku sa vyžaduje na to, aby vtedy, keď sa tvrdí, že je obmedzovaný ONEM zabezpečil, že dávky nie sú vyplácané výkonu jednej zo základných slobôd. 20 neoprávnene, povinnosť bydliska je prime raná. Uvedená požiadavka sa uplatňuje bez ohľadu na štátnu príslušnosť a nevyplýva z nej preto nerovnaké zaobchádzanie.
97. Ak sa dávka kvalifikuje ako dávka v nezamestnanosti podľa nariadenia č. 1408/71, Komisia tvrdí, že podmienky vzťahujúce sa na nárok môžu byť odôvod nené tým, že súvisia s podporovaním uchá dzania sa o zamestnanie. Keďže bola udelená výnimka z povinnosti uchádzať sa o zamestnanie, obmedzenie prenosu nároku na dávky v nezamestnanosti do zahraničia už nie je odôvodnené.
100. Francúzsko tvrdí, že požiadavka bydli ska môže byť odôvodnená troma dôvodmi. Po prvé, vo veci Müller-Fauré 21 Súdny dvor vyslovil, že pri neexistencii harmonizácie je úlohou členských štátov určiť podmienky, za ktorých sa priznávajú dávky sociálneho zabezpečenia. Preto sa vo všeobecnosti môžu 98. ONEM, Belgicko, Francúzsko členské štáty rozhodnúť, aké podmienky a Nemecko tvrdia, že odôvodnené môže byť stanovia na udelenie dávok akékoľvek obmedzenie práva občanov Únie v nezamestnanosti. Po druhé, požiadavka slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území bydliska je odôvodnená, pretože nezamest členských štátov. naná osoba má najväčšiu príležitosť nájsť si prácu v štáte posledného zamestnania. Po
20 — V tejto súvislosti sa Komisia opiera o rozsudok z 26. januára 1999, Terhoeve (C-18/95, Zb. s. I-345). 21 — Rozsudok z 13. mája 2003, C-385/99, Zb. s. I-4509.
I - 6966
DE CUYPER
tretie, je tiež odôvodnená potrebou vykoná vnútroštátny súd je dôsledkom skutočnosti, vať kontroly akejkoľvek zárobkovej činnosti že nárok na dávku, ktorú dostával v čase, keď vykonávanej príjemcom a jeho rodinných mal bydlisko v Belgicku, stratil odchodom do pomerov. Francúzska.
101. Nemecko tvrdí, že povinnosť bydliska 103. Uvedené okolnosti patria do pôsobnosti sleduje legitímny cieľ zaručiť kontrolu požia práva Spoločenstva, a pán De Cuyper sa daviek oprávňujúcich príjemcu na dávku preto môže oprieť o práva, ktoré mu právo v nezamestnanosti a zabrániť akémukoľvek Spoločenstva priznáva, najmä právo slo zneužívaniu priznávania takých dávok. Keďže bodne sa pohybovať a zdržiavať na území neexistujú žiadne iné prostriedky na zabez členských štátov. 22 pečenie dosiahnutia uvedeného cieľa než kontroly na mieste, požiadavka bydliska je vhodná a podľa Nemecka aj proporcionálna. Z článkov 12 ES a 18 ES môže vyplynúť zákaz diskriminácie iba pre právnu úpravu priamo sa vzťahujúcu na slobodu pohybu a slobodu pobytu v inom členskom štáte.
104. Na to, aby sa uplatnil článok 18 ES, netreba preukázať diskrimináciu.
Posúdenie
105. Uvedené ustanovenie priznáva obča novi Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, rešpektujúc obmedzenia a podmienky stano vené v Zmluve a v predpisoch prijatých na jej vykonanie. Zo znenia uvedeného ustanove nia nevyplýva, že sa uplatňuje iba vtedy, keď 102. Pán De Cuyper je belgický štátny je zistená existencia diskriminácie. príslušník s bydliskom vo Francúzsku. Je občanom Únie, ktorý vykonal právo slo bodne sa pohybovať a zdržiavať na území 22 — Rozsudok z 11. júla 2002, D'Hoop, C-224/98, Zb. s. I-6191, členských štátov. Jeho žaloba podaná na body 27 až 29.
I - 6967
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
106. Okrem toho dokonca aj vtedy, keď je 109. V tejto veci sa treba pýtať, či je sloboda pohybu v iných ohľadoch výslovne požiadavka bydliska neodôvodneným obme zaručená v Zmluve zákazom diskriminácie, dzením pre osoby, ktoré toto právo vykonajú. Súdny dvor vykladal uvedené právo tak, že vylučuje aj nediskriminačné opatrenia. 23 Judikatúra k článku 39 ES ilustruje, že napríklad sloboda pohybu pracovníkov môže vylučovať nediskriminačné opatrenia. 24
110. Účinkom požiadavky bydliska je zjavne obmedzenie práva občana Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území Spoločen stva.
107. Nezdá sa preto nevyhnutné vykladať článok 18 ES, ktorý upravuje právo slobody pohybu a pobytu bez odkazu na zákaz diskriminácie, tak, že sa môže uplatniť iba vtedy, keď je opatrenie diskriminačné. 111. Treba preto posúdiť, či také obmedze nie možno odôvodniť podľa článkov 17 ES a 18 ES.
108. Otázkou je skôr to, či konkrétne opatrenie ukladá akékoľvek obmedzenie 112. Ako tvrdia ONEM a Belgicko, v článku výkonu práva občana Únie na slobodný 18 ods. 1 ES sa uvádza, že podlieha pohyb a pobyt, a ak áno, či možno také obmedzeniam a podmienkam stanoveným obmedzenie odôvodniť. v Zmluve a v predpisoch prijatých na jej vykonanie; článok 42 ES zakotvuje prijatie takých opatrení v oblasti sociálneho zabez 23 — Vo vzťahu k voľnému pohybu služieb pozri rozsudok pečenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpeče z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12. V kontexte voľného pohybu kapitálu pozri rozsudky zo nie voľného pohybu pracovníkov; keďže 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, nariadenie č. 1408/71 bolo prijaté na základe bod 41, a zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 45. článku 42 ES, kvalifikuje sa ako opatrenie 24 — Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, prijaté na vykonanie Zmluvy podľa článku 18 Zb. s. I-4921, bod 103, a z 27. januára 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, bod 18. ods. 1 ES.
I - 6968
DE CUYPER
113. Podľa môjho názoru preto niet pochýb 116. Okrem toho konštatovanie, že požia o tom, že právo na voľný pohyb podľa davka bydliska je neodôvodneným obmedze článku 18 ES je obmedzené všeobecnou ním voľného pohybu občana Únie, by úplne zásadou vyplývajúcou z nariadenia oslabilo účel pravidiel o dávke v nezamestna č. 1408/71, že dávku v nezamestnanosti nosti obsiahnutých v nariadení č. 1408/71 nemožno preniesť do zahraničia. a bolo by v rozpore s článkom 10 ods. 1 uvedeného nariadenia.
117. Niet dôvodu domnievať sa, že účelom 114. Uvedený názor je podporený judikatú zavedenia článkov Zmluvy o občianstve bolo, rou, ktorú cituje Francúzsko a podľa ktorej aby mali uvedený účinok. právo Spoločenstva nezasahuje do právo mocí členských štátov organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Nariadenie č. 1408/71 navzájom prepája, a nie harmo nizuje systémy sociálneho zabezpečenia člen ských štátov tak, aby vnútroštátna právomoc zostala zachovaná. Ako už Súdny dvor konštatoval, pri neexistencii harmonizácie je úlohou členských štátov určiť podmienky, za 118. Z toho vyplýva, že z hľadiska práva akých sa priznávajú dávky sociálneho zabez Spoločenstva podmienka uložená členským pečenia. 25 štátom, aby mal poberateľ dávky v neza mestnanosti bydlisko v uvedenom štáte, nie je v rozpore s článkami 17 ES a 18 ES.
115. Vo všeobecnosti potom nie je úlohou 119. Požiadavka bydliska uložená člán Spoločenstva zasahovať do stanovovania kom 66 kráľovského nariadenia takých podmienok, ako to vyplýva aj z 25. novembra 1991 preto neporušuje z článku 137 ES. 26 články 17 ES a 18 ES: také obmedzenie práva občana Únie na slobodný pohyb a pobyt je odôvodnené tým, že podľa ustanovení naria denia č. 1408/71 nie je možné preniesť nárok 25 — Rozsudok Müller-Fauré a Van Riet, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 100. na dávky v nezamestnanosti do iného 26 — Pozri body 69 a 70 vyššie. členského štátu.
I - 6969
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-406/04
VI — Návrh
120. Vzhľadom na uvedené dôvody zastávam názor, že Súdny dvor by mal na prejudiciálne otázky položené Tribunal du Travail odpovedať takto:
Požadovať ako podmienku na priznanie dávky v nezamestnanosti podľa článku 66 kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 od nezamestnanej osoby vo veku nad 50 rokov, ktorá požíva oslobodenie podľa článku 89 uvedeného nariadenia, aby mala bydlisko v Belgicku, nie je v rozpore s článkami 17 ES a 18 ES.
I - 6970