C-407/04

IV — Konanie pred Súdnym dvorom I - 842

V — Dôvody odvolateľky a tvrdenia účastníkov konania I - 843

A — Prvý odvolací dôvod: protiprávnosť otázok položených Komisiou v priebehu

šetrenia I - 843

1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa I - 843

2. Výhrady odvolateľky I-845

1 — Jazyk prednesu: holandčina.

I - 838

DALMINE/KOMISIA

C — Tretí odvolací dôvod: porušenie článku 81 ES tým, že do rozhodnutia boli

začlenené dôvody, ktoré nesúvisia s výhradami oznámenými odvolateľke I - 854

1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa I - 854

3. Tvrdenia Komisie I - 862

4. Posúdenie I-863

E— Šiesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod I - 869

— Prekročenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokiaľ ide o porušenie uvedené v článku 2 rozhodnutia I - 869

— Prekročenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokiaľ ide o účinky porušenia uvedeného v článku 2 rozhodnutia I - 869

— Nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu,

F — Deviaty a desiaty odvolací dôvod I - 887

— Porušenie článku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, či Komisia dodržala článok 15 nariadenia č. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti porušenia vytýkaného Dalmine I - 887

— Porušenie článku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, či Komisia dodržala článok 15 nariadenia č. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o posúdenie doby trvania porušenia a poľahčujúcich okolností I-887

1. Výhrady odvolateľky I-887

2. Tvrdenia Komisie I - 890

3. Posúdenie I-893

I - 840

DALMINE/KOMISIA

návrhy z tohto dna v spojených veciach v článku 1 uzatvorili zmluvy, v dôsledku Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/ ktorých si rozdelili dodávky hladkých rúr Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, body 3 OCTG British Steel Limited (Vallourec SA až 12). od roku 1994).

4. Pre potreby tohto odvolania je výrok rozhodnutia formulovaný takto: 2. ... Porušenie trvalo v prípade Dalmine SpA od 4. decembra 1991 do 30. marca 1999.

„Článok 1

1. ... Dalmine SpA... porušili ustanovenia článku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, že boli stranami dohody, ktorá okrem iného stano­ vila vzájomné rešpektovanie ich domácich Článok 4 trhov týkajúcich sa bezšvíkových závitových rúr OCTG štandard a produktovodov projekt bez zvarov.

5. Siedmimi žalobami, podanými do kance­ lárie Súdu prvého stupňa medzi 28. febru­ árom a 3. aprílom 2000, podalo sedem z ôsmich podnikov, ktorým boli uložené sankcie, vrátane Dalmine, žalobu proti IV — Konanie pred Súdnym dvorom tomuto rozhodnutiu.

8. Vo svojom odvolaní Dalmine navrhuje, 6. Dalmine navrhla zrušenie rozhodnutia aby Súdny dvor: v celom rozsahu alebo čiastočné zrušenie rozhodnutia, subsidíame zrušenie uloženej pokuty alebo zníženie jej výšky a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania.

— zrušil napadnutý rozsudok v celom roz­ sahu alebo čiastočne,

7. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa:

— zrušil rozhodnutie, — zrušil článok 1 ods. 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom potvrdzoval existen­ ciu porušenia vytýkaného Dalmine pred 1. januárom 1991,

— subsidíame zrušil alebo znížil pokutu stanovenú v článku 4 rozhodnutia,

11. Prvé tri odvolacie dôvody sú viac-menej samostatné. Štvrtý a piaty odvolací dôvod, šiesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod a deviaty a desiaty odvolací dôvod spolu úzko súvisia. Ďalej preskúmam rozličné takto zaradené odvolacie dôvody. V — Dôvody odvolateľky a tvrdenia účast­ níkov konania

10. Odvolateľka uvádza desať odvolacích A — Prvý odvolací dôvod: protiprávnosť dôvodov proti napadnutému rozsudku, ktoré otázok položených Komisiou v priebehu šetre­ možno zaradiť do štyroch skupín: nia

1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa — dva odvolacie dôvody sa týkajú proces­ ných vád,

12. Dňa 13. februára a 22. apríla 1997 Komisia požiadala odvolateľku o informácie týkajúce sa najmä údajnej účasti Dalmine na nekalých postupoch, osobitne dohodách — tri odvolacie dôvody sa vzťahujú na vady o rešpektovaní vnútroštátnych trhov v určení porušenia uvedeného v článku a o cenách. Dalmine neodpovedala na túto 1 rozhodnutia, žiadosť úplne.

I - 843

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

17. Bez skúmania otázky možnej prípust­ nosti predmetného odvolacieho dôvodu sa Súd prvého stupňa obmedzil na to, že 15. Vo svojom posúdení predmetného od­ podotkol, že r o z h o d n u t i e n e m ô ž e byť volacieho dôvodu Súd prvého s t u p ň a z tohto hľadiska postihnuté protiprávnosťou, najprv potvrdil, s odvolaním sa na judi­ pokiaľ otázky, ktoré tvoria predmet roz­ katuru rozsudkov Orkem/Komisia 6 hodnutia zo 6. októbra 1997, viedli Dalmine a Mannesmannröhren-Werke/Komisia 7, že k priznaniu existencie porušení potvrdených podniku, ktorému je určené rozhodnutie v napadnutom rozhodnutí. Takže ak Komisia o žiadosti o informácie v zmysle článku 11 vo svojej prvej žiadosti z 22. apríla 1997 ods. 5 nariadenia č. 17 8, sa priznáva právo položila dlhý rad otázok, jedine otázky mlčať, pokiaľ je povinný, pod hrozbou určené Komisiou spoločnosti Dalmine v rozhodnutí zo 6. októbra 1997 sa týkali predloženia dokumentov a informácií čisto

4 — K(1997) 3036, IV 35.860, neuverejnené. 5 — Uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. júna 1998, Dalmine/ Komisia (T-596/97, Zb. s. II-2383). 9 — Súd prvého stupňa tu odkazuje na svoj rozsudok z 15. marca 6 — Rozsudok z 18. októbra 1989, 374/87, Zb. s. 3283, bod 35. 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný „Cement", 7 — Rozsudok z 20. februára 2001, T-112/98, Zb. s. II-729, bod 67. T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, 8 — Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až implementujúce články 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). bod 734.

21. Keďže Dalmine nebola povinná odpove­ dať na túto otázku, Súd prvého stupňa s p r á v n e s k o n š t a t o v a l , že n e m ô ž e ísť o porušenie práva na obhajobu zo strany žalovanej. 19. Odvolateľka ďalej na pojednávaní upo­ zornila, že tento odvolací dôvod nemožno skúmať mechanickým odkazom na existu­ júcu judikaturu, tak, ako ju Súd prvého stupňa zhrnul vo svojom už citovanom 22. Komisia ešte dodáva, že Dalmine nikdy neodpovedala na uvedenú prvú otázku písm. d). 10 — Táto prvá otázka písm. d) je formulovaná takto: „Vo vzťahu k schôdzam, pre ktoré nemôžete nájsť dokumenty, ktoré sa na ne vzťahujú, uveďte prosím účel týchto schôdzí, prijaté rozhodnutia, druh dokumentov prijatých pred alebo po týchto schôdzach, (,sharing keys') prediskutované alebo 11 — Výrok rozhodnutia uvádzal: „Článok 1. Dalmine je povinná stanovené rozdelenie trhov geografickými zónami a ich doba poskytnúť informácie požadované v otázkach č. í písm. b), platnosti (Target Price-TP, Winning Price-WP, Proposal č. 3 písm. b), č. 8, ktoré sú uvedené v prílohe I tohto Price-PP, Rock Bottom Price-RBP)". rozhodnutia, v lehote tridsať dní od doručenia tejto žiadosti".

I - 845

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

4. Posúdenie 27. Ak táto sloboda uváženia chýba, pretože dotyčný má povinnosť odpovedať na otázky, ktoré sú mu položené, potom je práve obsah týchto otázok určujúci pre rozhodnutie, či bol zákaz donútenia prispieť k vlastnému 23. Právo fyzickej alebo právnickej osoby, obvineniu rešpektovaný. ktorá je predmetom šetrenia týkajúceho sa možného porušenia porušujúceho pravidlá Zmluvy ES o hospodárskej súťaži, nebyť nútený prispieť k vlastnému obvineniu je súčasťou zásady riadneho priebehu konania, pri ktorom musí byť rešpektované právo na obhajobu. 28. Táto druhá etapa, ktorá by mohla v prejednávanej veci vyžadovať bližšie skú­ manie obsahu prvej otázky písm. d) prílohy I rozhodnutia zo 6. októbra 1997, neprichádza v rámci posúdenia tohto prvého odvolacieho dôvodu absolútne do úvahy. 24. Táto zásada bola výslovne uznaná Súd­ nym dvorom a Súdom prvého stupňa v ich judikatuře uvedenej vyššie.

33. Taký extenzívny výklad odvolacieho 35. V napadnutom rozsudku Súd prvého dôvodu — za predpokladu, že by bol možný, stupňa, dovolávajúc sa zásady voľného hod­ pretože tvrdenia odvolateľky k tejto otázke notenia dôkazov, ktorá podľa ustálenej judi­ na pojednávaní neboli jasné, ani presné — katury platí v práve Spoločenstva, 13 z nej preto nezvyšuje možnosť považovať ho za vyvodil, že ak môžu byť tvrdenia Dalmine dôvodný. relevantné pre posúdenie vierohodnosti a tiež dôkaznej sily dokumentu „Rozdeľujúci kľúč", nemožno tento dokument považovať za neprípustný dôkaz (body 72 a 73 napad­ nutého rozsudku).

B — Druhý odvolací dôvod: porušenie a nesprávne uplatňovanie práva Spoločen­ stva a porušenie práva na obhajobu tým, že dokument „Rozdeľujúci kľúč" bol vyhlásený za prípustný a použitý ako dôkaz 36. Na prvom stupni odvolateľka ďalej vytýkala, že b o l i p o u ž i t é z á p i s n i c e z výsluchu bývalých členov predstavenstva, spísané v rámci trestného konania, ktoré nesúviselo s predmetným šetrením Komisie. 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa Tieto zápisnice nie sú prípustné ako dôkaz.

13 — Súd prvého stupňa tu cituje návrhy sudcu Vesterdorfa, vo funkcii generálneho advokáta vo veci Rhône-Poulenc/Komi¬ sia (rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. októbra 1991, T-1/89, Zb. s. II-867), ako aj rozsudky z 23. marca 2000, Met-Trans 34. Odvolateľka na prvom stupni uvádzala, a Sagpol (C-310/98 a C-406/98, Zb. s. I-1797, bod 29), a zo 7. novembra 2002, Vela a Tecnagrind/Komisia (T-141/99, že dokument „Rozdeľujúci kľúč" bol neprí­ T-142/99, T-150/99 a T-151/99, Zb. s. II-4547, bod 223).

14 — Rozsudok zo 16. júla 1992, Asociación Española de Banca Privada a i., nazývaný „Španielske banky", C-67/91, Zb. s. 1-4795, bod 35 a nasl. 15 — Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že v rámci žaloby podanej na základe článku 230 ES súd Spoločenstva nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť aktu prijatého vnútroštátnym orgá­ nom vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. V tomto ohľade 41. Na podporu prvej výhrady odvolateľka odkazuje na základe analógie, okrem iného, na rozsudok z 3. decembra 1992, Oleifìcio Borelli/Komisia, C-97/91, Zb. uvádza, že dokument „Rozdeľujúci kľúč" je s. I-6313, bod 9. anonymný v dvoch ohľadoch: totožnosť toho,

I - 848

DALMINE/KOMISIA

kto postúpil tento dokument Komisii, nebola 45. N a k o n i e c Súd prvého s t u p ň a bol zverejnená a a u t o r t o h t o d o k u m e n t u povinný preskúmať, či pre Komisiu skutočne a okolnosti, v ktorých bol vypracovaný, nie existovali záväzné dôvody, aby neprezradila sú ďalej známe. totožnosť svojho informátora.

42. Dovolávajúc sa judikatury vo veciach Tordeur a i. 16, Vela a Tecnagrind/Komisia a Met-Trans a Sagpol 17, odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa mal vyhlásiť tento doku­ ment za neprípustný.

46. Pokiaľ ide o druhú výhradu, odvolateľka v prvom rade upozorňuje, že Komisia ju mala, len čo to bolo možné, informovať o vlastníctve predmetných zápisníc. Takéto opomenutie predstavuje porušenie zásady 43. Odvolateľka ďalej zdôrazňuje, že aby spravodlivého súdneho konania, tak ako je mohol byť dokument vyhlásený za prípustný zakotvená v článku 6 ods. 1 Európskeho ako dôkazný prostriedok, bolo by v každom d o h o v o r u o o c h r a n e ľudských p r á v prípade potrebné preskúmať jeho relevanciu a základných slobôd (ďalej len „EDĽP") a vierohodnosť. Aj v tomto prípade by takýto a bola rozvinutá Európskym súdom pre dokument mohol viesť nanajvýš k začatiu ľudské práva. šetrenia, ale nemohol by byť používaný ako dôkaz p o r u š e n i a , k t o r é je v r o z p o r e s pravidlami Zmluvy o hospodárskej súťaži.

49. Z bodu 29 rozsudku Met-Trans a Sagpol nie je možné vyvodiť 19 žiadny argument v prospech tvrdenia, podľa ktorého dôkazné p r o s t r i e d k y , k t o r é sú n e p r í p u s t n é

51. Komisia ďalej pre doplnenie v tejto 18 — V tomto ohľade odvolateľka odkazuje na základe analógie na súvislosti podotýka, že v oboch súčasných

rozsudok

Španielske banky (už citovaný v poznámke pod konaniach na prvom stupni bola vierohod­ čiarou 14). Z neho vyplýva zásada, podľa ktorej orgán, ktorý má údaje k dispozícii, nemôže tieto údaje používať na iné nosť dokumentu „Rozdeľujúci kľúč" výslovne účely ako na tie, pre ktoré mu boli odovzdané. Ak sú oznámené iným orgánom, tieto orgány ich môžu používať len spochybnená. 20 ako indície, ktoré môžu byť zohľadnené pri rozhodnutí o začatí konania o šetrení. Tieto údaje musia však zostať vo sfére vnútroštátnych orgánov. Preto ich nemožno použiť ako dôkazy (body 37, 39, 42 a 53 už citovaného rozsudku). 19 — Ide osobitne o časť „... že pri neexistencii právnej úpravy 20 — Rozsudky z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komi- pojmu dôkaz v Spoločenstve všetky dôkazné prostriedky, sia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 94, a JFE Engineering, a i./ ktoré procesné právo členských štátov pripúšťa v podobných Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, konaniach, sú v zásade prípustné". bod 274.

I - 850

DALMINE/KOMISIA

21 — Rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný, bod 274. 22 — Tamže, bod 288. 23 — Rozsudok zo 7. novembra 1985, 145/83, Zb. s. 3539, bod 35. 24 — Bod 86 napadnutého rozsudku.

I - 851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

58. Preto, ako uvádza Súd prvého stupňa, 62. Nie je ďalej potrebné, aby som sa dlho odvolateľka nepredložila na prvom stupni zdržiaval s druhou výhradou uplatnenou žiadne tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že sa v rámci tohto odvolacieho dôvodu. obrátila na príslušný taliansky súd so žiado­ sťou o preskúmanie zákonnosti postúpenia a používania predmetných zápisníc na úrovni Spoločenstva.

63. Rovnako ako Súd prvého stupňa v bo­ de 83 n a p a d n u t é h o r o z s u d k u ani ja v príslušnom práve Spoločenstva nenachá­ 4. Posúdenie dzam žiadnu nadväznosť v prospech prvého tvrdenia odvolateľky, teda že Komisia ju mala informovať hneď po tom, čo získala pred­ metné zápisnice.

59. Pri prvom odvolacom dôvode stačí odkázať na moje návrhy z tohto dna vo veci Salzgitter Mannesmann (predtým Mannes- mannröhren-Werke GmbH)/Komisia 2 6 .

66. Druhé tvrdenie je trochu zložitejšie.

70. Podľa môjho názoru nemôžu byť tieto dômyselné úvahy úspešné, pretože neberú do úvahy skutočnosť, že už citovaný rozsudok 67. Odvolateľka v podstate tvrdí, že ak Súd Súdneho dvora je založený na systematickej prvého stupňa preskúmal, či boli predmetné analýze právomocí Komisie získať tieto zápisné prípustné a použiteľné ako dôkazy, informácie, na rozsahu týchto právomocí nemal sa obmedziť na otázku, podľa akého a na záujmoch dotyčných osôb, ktoré je práva a ktorý súd by mal posúdiť zákonnosť Komisia povinná chrániť pri výkone svojich oznámenia týchto materiálov zhromažde­ právomocí. Na tomto základe dospel Súdny ných v rámci vnútroštátneho trestného dvor k záveru, že používanie informácií konania Komisii a či ho možno použiť ako oznámených vnútroštátnym orgánom Komi­ dôkaz údajného porušenia. siou môže byť obmedzené.

68. Súd prvého stupňa si tiež mal položiť 71. Preto je len vnútroštátny súd oprávnený otázku, či materiál, ktorý Komisia získala od na základe príslušného vnútroštátneho práva vnútroštátnych orgánov a pri ktorom môže odpovedať na otázky, či je vnútroštátny existovať predpoklad, že nebol oznámený orgán oprávnený poskytnúť informácie riadnym spôsobom, je ako taký prípustný Komisii, aké obmedzenia a podmienky sa a použiteľný ako dôkaz. vzťahujú na používanie tohto materiálu Komisiou a či môže byť zverejnený, ako to správne uviedol Súd prvého stupňa v bode 86 napadnutého rozsudku.

69. Práve v tomto ohľade sa odvolateľka odvoláva na viackrát citovaný rozsudok Španielske banky a na základe analógie tvrdí, 72. Z toho vyplýva, že ak Komisia žiada podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 17 od vnútroštátnych orgánov informácie, môže 27 — To je práve to, na čo Súd prvého stupňa odkazuje v bode 83 poslednej vete napadnutého rozsudku. vychádzať z myšlienky, že ak je to možné

1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa 75. Preto na preukázanie neprípustnosti predmetnej vnútroštátnej informácie ako dôkazu sa nestačí dovolávať výlučne vnútro­ štátneho práva. To by sa totiž rovnalo automatickej neprípustnosti predmetného dôkazu, z čoho by súdu Spoločenstva vyplý­ 78. Na prvom stupni sa odvolateľka posta­ vala povinnosť vykonať posúdenie, na ktoré vila proti tomu, že rozhodnutie uvádza nie je oprávnený. niektoré skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu

I - 854

DALMINE/KOMISIA

súvislosť zo zistenými porušeniami, ale ktoré č. 17. Podľa tohto ustanovenia sa Komisia jej napriek tomu môžu spôsobiť ujmu, ako sú mala obmedziť na zopakovanie podstaty zistenia v oblasti pravidiel hospodárskej rozhodnutia s prihliadnutím na oprávnený súťaže na t r h o c h m i m o Spoločenstva záujem podnikov, aby ich obchodné tajom­ 28 a stanovenia ceny, úplne vzdialené poru­ stvo nebolo prezradené. šeniam zisteným v článkoch 1 a 2 roz­ hodnutia.

I - 855

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

Komisiou, nemôže ich, podľa toho, čo Súd D — Štvrtý odvolací dôvod: nesprávne prvého stupňa správne konštatuje, napadnúť právne posúdenie, nesprávne posúdenie skut­ v rámci žaloby smerujúcej práve k zrušeniu kového stavu a nedostatok odôvodnenia, rozhodnutia konštatujúceho porušenie. pokiaľ ide o porušenie uvedené v článku 1 rozhodnutia

— Piaty odvolací dôvod: porušenie práva, nesprávne posúdenie dôkazov a nedostatok 83. Ak sa odvolateľka domnieva, že zverej­ odôvodnenia, pokiaľ ide o účinky porušenia nenie týchto skutkových okolností jej spô­ na obchod medzi členskými štátmi sobí škodu preto, lebo obchodné tajomstvo, ktoré si zaslúži byť chránené, je takto prezradené, alebo preto, že by sa tak stala zraniteľnou žalobami o náhradu škody pod­ anými tretími osobami, môže požiadať Komisiu, aby na to prihliadala pri zverejnení rozhodnutia v úradnom vestníku. 30 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa

85. V konaní na prvom stupni Dalmine napadla článok 1 rozhodnutia dovolávaním sa dvoch žalobných dôvodov:

84. Ak by sa odvolateľka napriek tomu domnievala, že rozhodnutie, tak ako bolo zverejnené, jej spôsobuje škodu, môže na základe tohto dôvodu podať na Súdny dvor žalobu o náhradu škody v zmysle článku 288 druhého odseku ES, ak okrem toho splní — rozhodnutie nespĺňa požiadavku odô­ podmienky pre podanie takejto žaloby. Pri vodnenia uvedenú v článku 253 ES a je posúdení tohto odvolacieho dôvodu v rámci postihnuté nesprávnym uplatnením tohto odvolania som sa viac touto vecou článku 81 ES; konkrétne Komisia neus­ nezdržiaval. kutočnila hĺbkové skúmanie relevant­ ného trhu, a preto nebola schopná posúdiť, či p o d m i e n k y u p l a t n e n i a článku 81 ods. 1 ES boli splnené, takže 30 — Komisia ďalej uvádza, že odvolateľka nepodala žalobu proti toto ustanovenie porušila (bod 137 jej rozhodnutiu zverejniť takú verziu rozhodnutia, ktorá nevyžaduje dôverné nakladanie. napadnutého rozsudku),

86. Žalobný dôvod citovaný v prvom rade je ďalej rozvinutý tromi tvrdeniami v bo­ doch 138 až 141 napadnutého rozsudku: 88. Súd prvého stupňa skúma prvé tvrdenie v bodoch 145 až 151 napadnutého rozsudku. Po tom, čo v bodoch 145 a 146 zhrnul relevantnú judikaturu týkajúcu sa požiada­ viek, ktoré musí splniť o d ô v o d n e n i e , a judikaturu týkajúcu sa výhrad proti nad­ bytočným dôvodom v bode 147, potvrdzuje — Komisia neuviedla osobitné údaje týka- ustálenú judikaturu, podľa ktorej na účely j ú c e sa r ú r O C T G š t a n d a r d preukázania porušenia článku 81 ES nie je a „produktovodov projekt", svoju ana­ potrebné preukázať existenciu nepriaznivého lýzu trhu založila na oveľa širšom rade účinku na hospodársku súťaž, ak je preuká­ tovarov. Tabuľka uvedená v bode 68 zaná existencia dohody alebo zosúladeného odôvodnenia rozhodnutia preto dáva postupu, ktorého účelom je obmedziť hospo­ dársku súťaž. úplne skreslený opis situácie na talian­ skom trhu s rúrami OCTG štandard. Analýza relevantného trhu Komisie preto nie je platná (body 138 a 139 napadnutého rozsudku),

89. Súd prvého stupňa ďalej v bode 148 uvádza ústrednú časť svojich úvah: „v danom prípade sa Komisia pri preukázaní porušenia článku 1 napadnutého rozhodnutia odvolá­ vala najmä na obsah dohody o rozdelení trhu — ak je pravda, že Dalmine sa teší skôr porušujúci pravidlá hospodárskej súťaže silnému postavenia na talianskom trhu pokrývajúcej trhy v Nemecku, Spojenom „produktovodov projekt", tieto rúry kráľovstve a Taliansku a na tento účel sa

I - 857

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

I - 858

DALMINE/KOMISIA

— svedecká výpoveď pána Biasizza je preto mine nemá vplyv na určenie existencie spoľahlivá v rozsahu, v akom potvrdzuje porušenia potvrdeného v článku 1 roz­ vyhlásenia pána Verlucu o existencii hodnutia (bod 161 odôvodnenia roz­ dohody o rozdelení domácich trhov hodnutia), (bod 155).

— v súvislosti so skutočnosťou, že Dalmine 92. Súd prvého stupňa zamietol tretie tvr­ tvrdí, že si v praxi zachovala slobodu denie, podľa ktorého dohoda o rozdelení konania, Súd prvého stupňa pripomína, trhov nemá žiadny vplyv na obchod medzi že podľa ustálenej judikatury 3 5 ak sa členskými štátmi, pričom jednoducho skon­ podnik zúčastňuje na schôdzach medzi štatoval, že dohoda o rozdelení trhov Spolo­ podnikmi, ktoré majú protisúťažný účel, čenstva, ako je dohoda v prejednávanej veci, a ak sa verejne nedištancuje od obsahu má nevyhnutne potenciálny účinok — ktorý týchto schôdzí, takže u ďalších účastní­ sa konkretizuje, ak je dohoda vykonaná — na kov vyvoláva domnienku, že sa podieľa zníženie objemu obchodu v rámci Spoločen­ na karteli, ktorý je výsledkom týchto stva 3 3 (body 156 a 157 napadnutého roz­ schôdzí, a ak koná v súlade s ním, sudku). možno sa domnievať, že sa zúčastňuje na predmetnom karteli (bod 162 napad­ nutého rozsudku).

93. Súd prvého stupňa zamietol druhý odvolací dôvod uvádzaný v konaní na prvom stupni na základe dvoch nasledujúcich tvr­ dení: 2. Výhrady odvolateľky

— odpoveď British Steel z 31. októbra 1997 na žiadosť Komisie o informácie (roz­ hodnutie, bod 54 odôvodnenia), 97. Súd prvého stupňa sa teda dopustil dvojakého pochybenia, keď v už citovaných častiach napadnutého rozsudku bez ďalšieho pripustil, bez toho, aby skúmal dôkazné prostriedky uvedené v bodoch 53, 54 a 62 — vyhlásenie pána Biasizza pre prokurá­ až 67 rozhodnutia, že existencia dohody tora mesta Bergamo (rozhodnutie, body o r o z d e l e n í t r h o v je p r e u k á z a n á , 54 a 64 odôvodnenia), a domnieval sa, že preto odpadá povinnosť analyzovať trhové vzťahy, z ktorých môže byť prípadne existencia takejto dohody vyvo­ dená.

— vyhlásenie pána Bêchera (rozhodnutie, bod 63 odôvodnenia ),

98. Súd prvého stupňa mal považovať argu­ menty predložené odvolateľkou v konaní na prvom stupni za riadny dôvod na skúmanie, či všetky dôkazné prostriedky výslovne cito­ — písomná odpoveď Dalmine zo 4. apríla vané v rozhodnutí dostatočne potvrdzujú 1997 na žiadosť Komisie o informácie existenciu dohody o rozdelení trhov Spolo­ z 13. februára 1997 (rozhodnutie, bod čenstva. 65 odôvodnenia).

I - 860

DALMINE/KOMISIA

100. Podľa nej podrobnejšia analýza všet­ 104. Odvolateľka ďalej tvrdí, že článok 81 ES kých týchto dôkazných prostriedkov mala nesmie byť vykladaný a uplatňovaný v tom viesť k záveru, že nie je možné na základe zmysle, že konkrétne účinky zakázanej týchto dôkazov dospieť k záveru o existencii dohody sa rovnajú cieľom tejto dohody, aj dohody o rozdelení trhov uvedenej v článku keď sa nekonkretizujú, a nemohli teda mať 1 rozhodnutia. ani najmenší dopad. Ak by bol účel údajnej dohody kladený na rovnakú úroveň ako jej účinky, mohlo by to viesť k neprimeranej sankcii vo všetkých prípadoch, keď dohody, ktorých účelom je obmedziť hospodársku súťaž, nie sú vykonávané, a ktoré by v každom prípade nemali podstatné účinky.

skôr, že sám Súd prvého stupňa potvrdil, že — správne posúdiť účinky dohody medzi tieto účinky, či už skutočné alebo poten­ v ý r o b c a m i na h o s p o d á r s k u súťaž ciálne, nemôžu byť zanedbateľné. a závažnosť porušenia a úlohu rôznych účastníkov pri jej vykonaní,

108. Keďže takéto nezanedbateľné účinky neboli v rozhodnutí preukázané, Súd prvého — preveriť, či dohoda mala akýkoľvek stupňa nemohol dospieť k záveru, že pod­ protisúťažný účinok, bola v skutočnosti mienky uplatňovania článku 81 ods. 1 ES boli rešpektovaná, či dokonca spôsobilá splnené. obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž,

3. Tvrdenia Komisie — vziať na vedomie, že postavenie Dal­ mine na trhu je slabé, že úloha, ktorú zohrala v rámci dohody, bola obme­ dzená a že výhody, ktoré jej z nej vznikli, boli zanedbateľné.

109. Komisia popiera prvú výhradu v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu tvrdením, podľa ktorého Dalmine v konaní na prvom stupni nevzniesla svoje výhrady proti písom­ ným dôkazom, prostredníctvom ktorých Komisia v bodoch 53 a 54 a 62 až 67 111. Ani žaloba, ani replika v konaní na odôvodnenia rozhodnutia preukázala exi­ prvom stupni neobsahovali akýkoľvek argu­ stenciu dohody o rozdelení trhov. ment, ktorým sa Dalmine snaží vyvrátiť dôkaznú hodnotu alebo vierohodnosť dôkaz­ ných prostriedkov, ktoré teraz po prvýkrát dáva do pozornosti súdu.

110. Namiesto toho svoje výhrady v podstate namierila proti údajnej n e p r í p u s t n o s t i a údajnému nedostatku vierohodnosti nie­ ktorých dôkazných prostriedkov, obzvlášť 112. Odvolateľka preto nemôže tvrdiť, že dokumentu „Rozdeľujúci kľúč" a svedeckých napadnutý rozsudok obsahoval nesprávne výpovedí pána Biasizza. Ďalej sa v konaní na posúdenie predmetných dôkazných pro­ prvom stupni snažila najmä preukázať, že striedkov, pretože nikdy nevyzvala Súd Komisia nebola schopná: prvého stupňa, aby sa k nim vyjadril.

118. Podľa môjho názoru t e n t o záver nesporne vyplýva z preverenia skutkového 36 — Komisia tu odkazuje na rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/ Brazzelli Lualdi a i. (C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59), zistenia, ktoré Súd prvého stupňa vykonal a z 1. júla 1999, Alexopoulou/Komisia (C-155/98 P, Zb. s. I-4069, body 40 a 41). 37 — Komisia tu odkazuje okrem iného na rozsudky z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, Zb. s. 405, bod 39); z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia 38 — Okrem rozsudkov citovaných v napadnutom rozsudku sa (T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 265), a z 15. septembra 1998, Komisia zmieňuje okrem iného aj o rozsudkoch z 1. februára European Night Services a i./Komisia (T-374/94, T-375/94, 1978, Miller/Komisia (19/77, Zb. s. 131), a z 21. januára 1999, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). Bagnasco a i. (C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48).

I - 863

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

v druhej vete bodu 152 napadnutého roz­ metných podnikov, zvlášť o úlohu Dal­ sudku: „v t o m t o ohľade to postačuje mine v t o m t o ohľade, ako aj pri n a p o z n a m e n a n i e , že K o m i s i a sa hodnotení obmedzujúcej povahy v napadnutom rozhodnutí odvolávala na dohody, ktorá bola uzavretá v rámci zväzok nepriamych dôkazov týkajúcich Európsko-japonského klubu ; 40

sa obsahu predmetnej dohody, ktorých dôle­ [ žitosť Dalmine nespochybnila 39], a osobitne na stručné ale jednoznačné vyhlásenie pána Verlucu, a nie len na jeden dôkaz, ktorého dôkazná sila je spoločnosťou Dalmine spo­ chybnená".

I - 864

DALMINE/KOMISIA

pána Biasizza. Nakoniec ešte podotýka, že 123. Z týchto častí žaloby a repliky na prvom v rámci spoločného trhu predala určité stupni nevyplýva, že Dalmine v nich výslovne množstvo „produktovodov projekt" mimo poprela existenciu dohody o rozdelení trhov Talianska a že Komisia nepreskúmala dosta­ ako takej, tak ako je preukázaná v rozhodnutí točne konkurenčné vzťahy medzi zváranými dôkaznými prostriedkami citovanými 45 a bezšvíkovými rúrami. v bodoch 53, 54 a 62 až 67 odôvodnenia.

124. Pokiaľ mali tieto argumenty na pojed­ návaní za cieľ poprieť skutočnosť, že existen­ cia dohody o rozdelení trhov v Spoločenstve nemôže byť vyvodená z iných dôkazných prostriedkov, citovaných v bodoch 53, 54 a 62 až 67 odôvodnenia, 4 9 odvolateľka sa pokúsila dovolávať nového odvolacieho dôvodu. 50 Súd prvého stupňa sa správne zdržal jeho posúdenia.

I - 865

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

126. Dôvodom toho je, že pre riadny priebeh že Dalmine nepoprela dôkaznú hodnotu konania musí byť protistrana odvolateľky bez súhrnu dôkazov týkajúcich sa účelu pred­ ďalšieho schopná viesť svoju obranu proti metnej dohody. Z toho vyplýva, že pred­ výhradám, ktoré boli proti nej vznesené. metné časti prvej výhrady uvádzanej v rámci V dôsledku toho predloženie nových odvo­ štvrtého odvolacieho dôvodu boli po prvý­ lacích dôvodov v neskoršom štádiu konania krát vznesené až na odvolacom konaní nie je dovolené, pokiaľ sa tak nerobí v rámci a z tohto dôvodu sú neprípustné. 56

obmedzenej výnimky vymedzenej v článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, a to ani vo forme „výkladu" žaloby. 52

131. Keďže už bolo skonštatované, že rele­ vancia dôkazných prostriedkov nebola na 52 — Pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. júla 1964, Prakash/ prvom stupni platne popretá, a preto nemôže Komisia, 76/63, Zb. s. 721. 53 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 20. 54 — Tamže. 55 — Zistenia Súdu prvého stupňa v tomto ohľade boli predmetom odvolania pred Súdnym dvorom vo veci Salzgitter Mannes­ 56 — Pozri okrem iného rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, m a n n (predtým M a n n e s m a n n r ö h r e n - W e r k e / K o m i s i a ) C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 49, a Komisia/Brazzelli Lualdi a i., (C-411/04 P, U. v. EÚ C 273, 2004, s. 24) a v spojených C-136/92 P, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, body 57 veciach Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia až 60, a uznesenie z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/ (C-403/04 P a C-405/04 P, Ú. v. EÚ C 284, 2004, s. 9 a 10). Komisia, C-111/99 P, Zb. s. I-727, bod 25.

I - 866

DALMINE/KOMISIA

byť ďalej popretá v odvolacom konaní, správanie na trhu nemôže podstatne ovplyv­ vyplýva z toho, že aj keby boli pochybnosti niť konkurenčné vzťahy na predmetnom odvolateľky proti dotknutej časti napadnu­ trhu. tého rozsudku dôvodné, nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozsudku. V dôsledku toho musí byť prvá časť prvej výhrady tiež 57 vyhlásená za neprípustnú.

134. Súdny dvor a Súd prvého stupňa až doteraz prejavovali výnimočnú prísnosť vo vzťahu k dohodám, ktorých zjavným cieľom je obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. 132. Druhou výhradou, uvádzanou na pod­ Známe prípady sa týkajú horizontálnych poru štvrtého odvolacieho dôvodu, odvola- dohôd o cenách 59 a dohôd o ochrane tefka popiera klasické dogmy doktríny týka­ regiónov, 60 ako je dohoda, ktorá je pred­ júcej sa výkladu a uplatňovania článku 81 metom prejednávanej veci. ods. 1 ES, 58 podľa ktorých nie je potrebné skúmať účinok dohody, ktorá svojím obsa­ h o m sleduje obmedzenie hospodárskej súťaže medzi účastníkmi a/alebo tretími osobami, na hospodársku súťaž.

I - 867

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

136. Dôvod tohto prísneho prístupu spočíva 140. Dohoda uvedená v článku 1 rozhodnu­ v okolnosti, že dohody, ktorých cieľom je tia v prvom stupni mala za cieľ rozdelenie obmedziť hospodársku súťaž, sa vo všeobec­ trhu mimo a v rámci Spoločenstva. nosti týkajú závažných porušení článku 81 ods. 1 ES, ktoré ako také znamenajú vážne nebezpečenstvo pre konkurenčné vzťahy a obchod medzi štátmi. Každý subjekt, ktorý sa podieľa na takýchto dohodách, si musí byť vedomý jej protiprávnosti per se.

141. Keďže sa Dalmine na prvom stupni obmedzila na tvrdenie, že táto dohoda nenarušila obchod medzi členskými štátmi a, ako už bolo skonštatované vyššie, platne nespochybnila určenie existencie tohto naru­ 137. V tejto súvislosti nie je podľa môjho šenia, Súd prvého stupňa sa mohol v bode názoru žiadny dôvod pridŕžať sa návrhu 156 obmedziť na dovolávanie sa ustálenej obsiahnutého v tejto výhrade. To platí tým judikatury, 63 podľa ktorej dohoda môže skôr, že dôsledky, ktoré by z toho vyplývali narušiť obchod medzi členskými štátmi, ak — značné sťaženie šetrenia a dôkazného na základe viacerých okolností možno bremena pre Komisiu, pretože by musela s takýmto účinkom počítať. tiež skúmať a preukázať dôsledky predmet­ ných porušení, ktoré sú samy osebe závažné, vo vzťahu k článku 81 ods. 1 ES — by vážne narušili účinnosť tohto ústredného ustanovenia Zmluvy.

142. Keďže táto vec sa týka dohody, ktorej samotným účelom je rozdelenie trhov, Súd prvého stupňa mohol v bode 157 napadnu­ tého rozsudku bez ďalšieho pripustiť, že 138. Preto navrhujem vyhlásiť túto výhradu značné ovplyvnenie obchodu medzi štátmi za nedôvodnú. mohlo predstavovať účinok sledovaný touto dohodou. 64

145. V rozsahu, v akom odvolateľka vo svojom piatom odvolacom dôvode tvrdí, že v predmetných bodoch napadnutého roz­ sudku Súd prvého stupňa nesprávne vychá­ dzal z myšlienky, že odvolateľka nepoprela na p r v o m s t u p n i e x i s t e n c i u d o h o d y 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupňa o rozdelení trhov, odkazujem na moje úvahy o prvej výhrade v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu. V nej som dospel k záveru, že s ohľadom na tvrdenia obsiahnuté v žalobe a replike Súd prvého stupňa mohol a musel v konaní na prvom stupni vychádzať 146. Súvislosti porušenia zisteného v článku z myšlienky, že Dalmine nepoprela existen­ 2 sú opísané v bodoch 78 až 97 rozhodnutia ciu dohody ako takej. napadnutého na prvom stupni.

I - 869

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

147. Pokiaľ ide o ochranu vnútroštátnych 151. Tieto zmluvy boli uzavreté na dobu päť trhov, tento problém sa objavil v roku 1990, rokov. Po uplynutí tejto doby zostávali pretože British Steel v tomto čase uvažoval naďalej v platnosti, až kým jedna zo zmluv­ o zastavení výroby bezšvíkových rúr valco­ ných strán nepodala výpoveď s dvanásť­ vaných za tepla. Britský trh by tak stratil svoj mesačnou výpovednou lehotou. vnútroštátny charakter.

148. Na účely vyriešenia tohto problému 152. Začiatkom roka 1993 sa uskutočnila British Steel po odstavení svojej továrne reštrukturalizácia európskeho priemyslu bez­ v Clydesdale uzavrel zmluvy o zásobovaní švíkovych rúr. V rámci tejto reštrukturalizá­ hladkých rúr pre TSSL, svoju dcérsku cie sa British Steel rozhodol úplne ukončiť spoločnosť pre tepelné spracúvanie svoje činnosti v tomto odvetví. Tieto činnosti a závitovanie, s Vallourec a Dalmine v roku prevzal Vallourec, ktorý v roku 1994 získal 1991, a s Mannesmann v roku 1993, pričom kontrolu nad škótskymi zariadeniami British každá z týchto zmlúv znela na pevnú Steel špecializovanými na závitovanie. Dcér­ percentuálnu sadzbu celkových potrieb Bri­ ska spoločnosť, ktorá takto vznikla, sa stala tish Steel. lídrom na trhu dodávky závitových rúr so závitom v prevedení prémium alebo štandard v oblasti Severného mora.

160. Dalmine ďalej zdôraznila, že dôkazné prostriedky uvádzané Komisiou sa týkali 157. Siesty odvolací dôvod je zvlášť namie­ výlučne Vallourec a British Steel. Vyvrátila rený proti bodom 210, 234 a 244 tohto aj tvrdenie Komisie, že k už existujúcej rozsudku. dohode medzi Vallourec a British Steel pristúpila dodatočne. Ďalej rozhodnutie Val­ lourec, že po prebratí výroby bezšvíkových rúr British Steel prevezme aj zmluvy o zásobovaní British Steel s Dalmine a Mannesmann, podľa nej nepredstavuje 158. V tej časti rozsudku, ktorá sa týka náznak existencie dohody týkajúcej sa týchto bodov, Súd prvého stupňa preskúmal hospodárskej súťaže. Nakoniec poukazuje aj tvrdenie, ktorým Dalmine poprela, že zmluvy na veľmi zanedbateľné účinky zmluvy o zásobovaní; ktoré výrobcovia uzavreli o zásobovaní, ktorú uzavrela s British Steel, s British Steel, boli výsledkom kartelu. Jej na trh (body 199 až 202 napadnutého zmluva o zásobovaní s British Steel bola rozsudku). prinajmenšom uzavretá s oprávneným cie­ ľom zvýšiť predaj hladkých rúr OCTG na britskom trhu (bod 193 napadnutého roz­ sudku ).

159. Dalmine zvlášť odmietala výklad Komi­ sie, podľa ktorého zmluvy o zásobovaní 161. Proti týmto argumentom Komisia ďalej British Steel mali za cieľ udržať na európ­ trvala na svojej koncepcii, podľa ktorej sa skom trhu umelo vysoké ceny. Napadla zmluvy o zásobovaní začlenili do kontextu závery, ktoré Komisia vyvodila z dĺžky lehôt základných pravidiel týkajúcich sa rešpekto­ na dodávky. Ďalej napadla dôkaznú silu vania vnútroštátnych trhov, ktoré boli prijaté viacerých dôkazných prostriedkov v rámci toho, čo sa nazývalo „Európsko- a odmietla predpoklad existencie dohody -japonský klub". Uzavretím tejto dohody

„234 Predovšetkým je potrebné pozna­ menať, že v článkoch 1 a 2 napad­ n u t é h o r o z h o d n u t i a Komisia uviedla, že existovali dve samostatné porušenia ovplyvňujúce dva suse­ 163. V rámci tohto odvolania si bod 210 diace t r h y . P r e t o nie je n i č zaslúži osobitnú pozornosť, pretože šiesty nesprávne na tvrdení, že relevant­ odvolací dôvod odvolateľky je namierený ným t r h o m na účely porušenia najmä proti nemu. Je formulovaný takto: „Treba skonštatovať, že bez ohľadu na presný rozsah tajnej zmluvy medzi štyrmi európ­ 65 — Bod 111 odôvodnenia rozhodnutia znie: „Predmetom tejto skymi výrobcami každý z nich podpísal jednu zmluvy boli dodávky hladkých rúr pre lídra na trhu OCTG rúr v oblasti Severného mora a ich účelom bolo zachovať zmluvu o zásobovaní obmedzujúcu hospo­ domáceho výrobcu v Spojenom kráľovstve tak, aby sa dársku súťaž a vytvoril časť porušenia článku dosiahlo dodržiavanie základných pravidiel v rámci Európ- sko-japonského klubu. Hlavným predmetom a účinkom 81 ods. 1 ES uvedenú v článku 2 napadnu­ týchto zmlúv bolo rozdelenie všetkých potrieb ich konku­ renta BS medzi MRW, Vallourec a Dalmine (Vallourec od tého rozhodnutia. Kým článok 2 ods. 1 roku 1994). Tieto zmluvy viazali nákupné ceny hladkých rúr napadnutého rozhodnutia uvádza, že zmluvy na ceny závitových rúr spoločnosti BS. Obsahovali aj obmedzenie slobody dodávok BS (Vallourec od februára o zásobovaní boli uzatvorené ,v zmysle 1994) a stanovovali poslednému uvedenému povinnosť oznámiť svojim konkurentom uplatňované predajné ceny, porušenia uvedeného v článku ľ, odôvod­ ako aj predané množstvá. Okrem toho sa MRW, Vallourec nenie 111 objasňuje, že je pravdou, že účasť (do februára 1994) a Dalmine zaviazali dodať konkurentovi (BS, neskôr Vallourec od marca 1994) vopred neznáme na týchto dohodách obmedzujúcich hospo­ množstvá".

244. Treba uviesť, pokiaľ je to relevantné, že tvrdenie Komisie v prvej vete [bodu] 164 [odôvodnenia] napadnutého roz­ h o d n u t i a , [ 6 6 ] podľa ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porušenie 167. V bodoch 164 až 174 Dalmine poprela uvedené v článku 2 napadnutého roz­ výklad niekoľkých doložiek zmluvy hodnutia, boli iba prostriedkom na o zásobovaní Komisiou, podľa ktorého tieto realizovanie p o r u š e n i a u v e d e n é h o naznačujú, že predmetom zmluvy je obme­ v článku 1 napadnutého rozhodnutia, dzenie hospodárskej súťaže tak ako spôsob, je príliš široké, keďže táto realizácia bola akým boli určené množstvá hladkých rúr cieľom d r u h é h o p o r u š e n i a spolu dodaných prostredníctvom Dalmine a iných s niekoľkými samostatnými, ale spoje­ výrobcov a spôsob stanovenia zmluvnej ceny. nými protisúťažnými cieľmi a účinkami. Súd prvého stupňa v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 111 vyššie (bod 569 a nasi.)

66 — Tento bod znie: „Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté medzi BS, 168. V bodoch 179 až 187 napadnutého MRW, Dalmine a Vallourec, Komisia sa domnieva, že v skutočnosti sú len prostriedkom na vykonanie zásady rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal rešpektovania vnútroštátnych trhov, ktorá je súčasťou Európ¬ sko-japonského klubu. Z tohto dôvodu Komisia nemá tvrdenia Dalmine týkajúce sa spôsobu stano­ v úmysle uložiť sumu dodatočnej pokuty". venia množstiev dodaných každým dodáva¬

I - 873

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

teľom British Steel a skonštatoval, že boli rozsudku. Súd prvého stupňa v nich uviedol nedôvodné. Z predmetných doložiek zmluvy svoje posúdenie skutkového stavu opísané o zásobovaní nespochybniteľným spôsobom v článku 2 rozhodnutia, namiesto skutko­ vyplýva protisúťažný predmet v prípade záso­ vého stavu opísaného Komisiou. Týmto bovania British Steel p r o s t r e d n í c t v o m činom prepísal toto rozhodnutie dodávky hladkých rúr a zrieknutia sa mož­ v základných bodoch, a tak prekročil právo­ nosti mať priamy zisk z prípadného rozvoja moci, ktoré mu zveruje Zmluva. britského trhu závitových rúr.

I - 874

DALMINE/KOMISIA

uvedené v článku 2 napadnutého rozhodnu­ stupňa týkajúci sa vzťahu medzi článkami 1 tia, boli iba prostriedkom na realizovanie a 2 rozhodnutia sa ukázal ako priaznivý pre porušenia uvedeného v článku 1 napadnu­ japonských výrobcov, ktorí neboli považo­ 67 tého rozhodnutia, je príliš široké...". Súd vaní za zodpovedných za „samostatné" poru­ prvého stupňa mal z tohto zistenia vyvodiť šenie uvedené v článku 2, a z tohto dôvodu jediný možný dôsledok a zrušiť bod 164 mali prospech zo zníženia uloženej pokuty. odôvodnenia a takisto článok 2 napadnutého rozhodnutia.

177. Svojím siedmym odvolacím dôvodom 174. P r e v i a z a n í m t o h t o zistenia odvolateľka popiera záver Súdu prvého s dôsledkom, že „toto vykonanie bolo len stupňa, podľa ktorého uzavretím zmlúv jedným z viacerých spolu navzájom prepoje­ o zásobovaní hladkých rúr s British Steel, ných, ale odlišných cieľov a protisúťažných Dalmine, Mannesmann a Vallourec si de účinkov druhého porušenia" si Súd prvého facto zamietli prístup na britský trh so stupňa uzurpoval úlohu, ktorá mu nepatrila. závitovými rúrami (tak rúry OCTG „pre­ mium," ako aj rúry OCTG štandard).

175. V treťom rade odvolateľka svojím šiestym odvolacím dôvod napáda bod 234 n a p a d n u t é h o rozsudku, v k t o r o m Súd prvého stupňa, ešte zreteľnejšie ako v bode 178. V prvom rade odvolateľka tvrdí, že 210, oddeľuje článok 2 rozhodnutia od jeho keďže nemá licenciu požadovanú pre výrobu č l á n k u 1 t ý m , že p o t v r d z u j e , že závitových rúr podľa procesu VAM, nikdy by v prejednávanej veci ide o dve odlišné nemohla samostatne preniknúť na britský porušenia, ktoré zasahujú príbuzné tovarové trh. trhy. Tým, že z vlastného podnetu pridal k relevantným trhom so štandardnými závi­ tovými rúrami OCTG a „produktovodmi projekt" vymedzenými v rozhodnutí aj tretí trh, a to trh s hladkými rúrami, Súd prvého stupňa značne prekročil svoje právomoci. 179. V druhom rade odvolateľka opakuje, že zmluvy o zásobovaní sa vzťahovali na hladké rúry, teda na trh, ktorý nie je uvedený v rozhodnutí.

182. Svojím ôsmym odvolacím dôvodom odvolateľka popiera posúdenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého boli samotné doložky zmluvy o zásobovaní medzi D a l m i n e a British Steel protiprávne. — ani rozhodnutie, ani rozsudok nevysve­ tľujú, aké by boli protisúťažné účinky cenových vzorcov nachádzajúcich sa v zmluve o zásobovaní,

183. Odvolateľka oprela tento odvolací dôvod o nasledujúce tvrdenia:

— keďže Dalmine nepredávala rúry OCTG „premium" na britskom trhu, a teda nebola konkurentom British Steel na — záväzok Dalmine dodať neurčené množ­ tomto trhu, výmena informácií týkajú­ stvá hladkých rúr British Steel bol cich sa cien rúr OCTG jej nemôže byť v záujme tejto spoločnosti povolený, vytýkaná,

— Súd prvého stupňa mal vziať na vedo­ mie, že British Steel mal na trhu dosť — nakoniec, tvrdenie Súdu prvého stupňa silné postavenie na to, aby mohol vnútiť nachádzajúce sa v bode 189 napadnu­ svoju vôľu potenciálnym dodávateľom, tého rozsudku, podľa ktorého skutoč-

I - 876

DALMINE/KOMISIA

186. Kritika odvolateľky k bodu 244 napad­ nutého rozsudku je neúčinná, ak by Súd prvého stupňa skonštatoval, že tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v bode 164 odô­ — Komisia už vo svojom rozhodnutí jed­ vodnenia rozhodnutia nesmie byť „príliš noznačne skonštatovala, že zmluvy široké", potom dôsledok, že tento bod má o zásobovaní uvedené v článku 2 roz­ hodnutia zakladajú osobitné porušenie článku 81 ES. Práve táto skutočnosť jasne vyplýva zo znenia výroku roz­ 68 — Tento bod znie takto: „Článok 81 ods. 1 Zmluvy ES výslovne uvádza, že všetky dohody, ktoré majú za cieľ a za následok hodnutia, v ktorom v prípade článku 2 rozdelenie trhov, sú nezlučiteľné so spoločným trhom. Zmluvy, ktoré majú za cieľ a ktorých výsledkom je rozdelenie je tomuto „porušeniu" venované oso­ dodávok hlavného výrobcu závitových rúr na trhu, ktorý bitné ustanovenie, a v prípade článku 3 predstavuje takmer polovicu spotreby OCTG v Spoločenstve [bod 50], spôsobujú značné obmedzenie hospodárskej súťaže je predmetným podnikom prikázané v rámci spoločného trhu".

I - 877

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

byť zrušený, by nemal žiadny vplyv na člá­ 190. Komisia v prvom rade popiera tvrdenie nok 2 rozhodnutia. V už citovanom bode to­ Dalmine, podľa ktorého nemohla samostatne tiž Komisia len vysvetlila, prečo neuložila za vstúpiť na britský trh so závitovými rúrami: porušenie článku 2 rozhodnutia európskemu podniku osobitnú pokutu. Za tohto pred­ pokladu body 110 až 117 odôvodnenia roz­ hodnutia, ktoré obsahujú tvrdenia, na základe ktorých Komisia skonštatovala toto porušenie, zostávajú v platnosti.

I - 878

DALMINE/KOMISIA

z európskeho kontinentu, pretože si sami obsahuje, sú opakovaním argumentov pred­ zabezpečujú závitovanie a vyvážajú ich len ložených na prvom stupni na účely vyvráte­ v obmedzených množstvách, nemožno brať nia protisúťažnej povahy niektorých doložiek vážne, a to vo svetle skutočnosti, že odvola- zmluvy o zásobovaní uzavretej s British Steel. tefka uzavrela zmluvu o zásobovaní pre Preto sa musia považovať za neprípustné. potenciálne neobmedzené množstvo hlad­ kých rúr, aby mohla takto pokryť 30 % potrieb British Steel

195. Subsidíame sa Komisia domnieva, že 193. Námietky odvolateľky proti bodom 219 tieto výhrady sú nedôvodné. Pripomína, že a 229 sú vo svetle súčasnej judikatury medzi iným obchodné záujmy a rokovacia nedôvodné: sila zmluvných strán nič nemenia na proti­ právnej povahe zmluvy porušujúcej článok 81 ods. 1 ES.

— Súd prvého stupňa mohol vyvodiť v bodoch 219 a 220 svojho rozsudku záver, že existuje horizontálny kartel pre rozdelenie dodávok hladkých rúr pre British Steel, 70

4. Posúdenie

201. Odvolateľka predkladá tvrdenia, kto­ 198. Podľa prezentácie skutkového stavu rými popiera zistenie skutkového stavu Komisiou Vallourec, Dalmine, Mannesmann Súdom prvého stupňa v bodoch 210 a 234, a British Steel spolupracovali, aby zabezpečili zvlášť v bode 111 odôvodnenia rozhodnu­ vstup európskych výrobcov na britský trh, tia, 71 teda túto časť: „predmetom týchto v prvom rade tým, že Vallourec, Dalmine zmlúv bolo zásobovania lídra na trhu OCGT a následne M a n n e s m a n n — každý v oblasti Severného mora hladkými rúrami v stanovenej čiastke — dodávali hladké rúry, a ich účelom bolo zachovať ktoré British Steel potreboval na ich trans­ vnútroštátneho výrobcu v Spojenom kráľov­ formáciu na závitové rúry „premium" alebo stve tak, aby sa dosiahlo rešpektovanie štandard po tom, čo sám prestal vyrábať ,základných pravidieľ v rámci Európsko- hladké rúry. Po tom, čo v roku 1994 British japonského klubu". Podľa nej z toho vyplý­ Steel úplne vystúpil z odvetvia, na jeho valo, že nie skutočnosť, že boli uzavreté miesto na britskom trhu nastúpil Vallourec. zmluvy o zásobovaní ako také, ale skutoč­ nosť, že boli uzavreté, aby sa dosiahlo rešpektovanie „základných pravidiel", je určujúca pre to, aby sa im priznala povaha porušenia v zmysle bodu 111 odôvodnenia rozhodnutia.

199. Nasledujúca právna otázka je ťažiskom sporu na prvom stupni: bola Komisia opráv­ nená kvalifikovať toto správanie sa európ­ skych výrobcov, ktorí si chceli vyhradiť britský trh pre seba, porušením článku 81 ods. 1 ES? 202. Podľa môjho názoru toto zistenie vôbec nevyplýva zo súvislosti medzi bodmi 111 a 112 7 2odôvodnenia rozhodnutia. V bode 112 v prvej vete totiž Komisia lakonicky konštatuje: „Článok 81 ods. 1 Zmluvy ES výslovne uvádza, že dohody, ktorých pred-

204. Podľa toho, čo už vyplýva zo znenia článku 2 ods. 1 rozhodnutia a je ešte raz potvrdené v článku 3 tohto rozhodnutia, Komisia už kvalifikovala ako samostatné 207. Podľa toho, čo mohol Súd prvého porušenie článku 81 ES správanie sa európ­ stupňa skonštatovať v bodoch 235 a 236, skych výrobcov smerujúce k vyhradeniu ide totiž o dva samostatné, avšak navzájom si britského t r h u po reštrukturalizácii súvisiace trhy, ktoré sú zasiahnuté dvoma v odvetví bezšvíkových rúr v rámci Spolo­ samostatnými navzájom súvisiacimi poruše­ čenstva. niami: „Komisia opísala situáciu, ktorou boli dohody medzi európskymi výrobcami, ovplyvňujúcimi t r h s hladkými rúrami v Spojenom kráľovstve formulované, mini­ málne v časti, ktorej p r e d m e t o m bola ochrana upadajúceho trhu Spojeného krá­ ľovstva pred dovozmi rúr OCTG štandard od Japoncov". 205. Táto kvalifikácia bola založená na skúmaní skutkového stavu v rozhodnutí. Z toho vyplýva, že ak British Steel zastavil výrobu bezšvíkových rúr tým, že uzavrel svoju továreň v Clydesdale, ale ešte dočasne pokračoval vo výkone svojich činností v oblasti tepelného spracúvania 208. Z toho je potrebné vyvodiť, že závažné a závitovania prostredníctvom svojej dcérskej obvinenia odvolateľky, podľa ktorých v bode spoločnosti TSSL — pričom táto zostala 234 napadnutého rozsudku Súd prvého v období od roku 1990 do roku 1994 stupňa a posteriori skreslil nielen skutkový hlavným dodávateľom rúr OCTG „premium" stav, ale aj vôľu Komisie, nie sú založené na a štandardných rúr s OCTG v oblasti Sever­ pravde.

I - 881

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

215. Skutočnosť, že ako vyplýva z bodu 245 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa nechcel vyvodiť tento dôsledok zo svojho zistenia, že Komisia v bode 164 odôvodnenia svojho rozhodnutia uskutočnila príliš jedno­ 212. Takže táto výčitka Komisii v rámci jeho stranné posúdenie porušenia uvedeného posúdenia závažnosti porušenia nič nemení v článku 2, odvolateľke skôr vyhovovala,

I - 882

DALMINE/KOMISIA

ако by jej škodila. Ak totiž Komisia musela British Steel by mali za normálnych okol­ porušeniu uvedenému v článku 2 rozhodnu­ ností bez ohľadu na základné pravidlá, tia priznať samostatný význam, aby mohla skutočný alebo aspoň potenciálny obchodný stanovit' výšku pokuty, muselo by to viesť záujem konkurovať mu na britskom trhu so k vyššej pokute, pričom všetky ostatné veci závitovými rúrami, ako aj navzájom si by zostali rovnaké. konkurovať v zásobovaní British Steel hlad­ 74 kými rúrami.

216. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že výhrada proti bodu 244 napadnutého roz­ 2 1 8 . T á t o v ý h r a d a je p r í p u s t n á len sudku je nedôvodná, pretože nemôže viesť v rozsahu, v akom sa odvolateľka touto k odlišnému rozsudku o existencii dvoch výhradou snaží preukázať, že sa Súd prvého samostatných, aj keď navzájom súvisiacich s t u p ň a d o p u s t i l zjavne n e s p r á v n e h o porušení článku 81 ES, a že nemôže byť p o s ú d e n i a skutkového stavu. 75 Takže úspešná, pokiaľ zrušenie bodu 164 odôvod­ v tomto prípade musia byť skutkové tvrdenia nenia rozhodnutia nemá pre toto zistenie odvolateľky presné a podstatné, aby mohli d ô s l e d k y , a navyše by m o h l o viesť podoprieť podobné zjavne nesprávne posú­ k samostatnému zohľadneniu porušenia denie. vymedzeného v článku 2 rozhodnutia na účely stanovenia pokuty.

220. Skutočnosti a okolnosti predkladané odvolateľkou, štruktúra jej radu výrobkov a skutočnosť, že jej výroba hladkých rúr bola z veľmi veľkej časti určená na spracúvanie 224. Treťou výhradou odvolateľka popiera v jej vlastnom podniku, nevyvracajú to, že zistenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého skutkové zistenie Súdu prvého stupňa bolo je základom zmlúv o zásobovaní horizon­ odôvodnené, teda že Dalmine prispela uza­ tálna stratégia medzi predmetnými pod­ vretím dohody o zásobovaní s British Steel, nikmi, podľa ktorej bola aj Dalmine zapojená ak nie k vylúčeniu tak prinajmenšom v tejto stratégii. k závažnému obmedzeniu skutočnej a potenciálnej hospodárskej súťaže na brit­ skom trhu predmetných výrobkov.

225. Táto výhrada sa mi zdá zjavne neprí­ pustná, pretože znamená, že pri posúdení rozsiahleho súhrnu dôkazných prostriedkov 221. Táto výhrada je preto nedôvodná. Súdom prvého stupňa, ktoré Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, aby preukázala existenciu takejto stratégie, bude potrebné aj druhé posúdenie v odvolacom štádiu. Toto posúdenie sa nachádza v bodoch 214 až 225 napadnutého rozsudku.

222. Skutočnosť, že druhá výhrada na pod­ poru siedmeho odvolacieho dôvodu je nedô­ vodná, tým viac, že je založená na pred­ poklade, že trh s hladkými rúrami je trhom, na ktorý sa rozhodnutie nevzťahuje, už 226. Táto výhrada je prípustná, len pokial vyplýva z môjho posúdenia šiesteho odvola­ odvolateľka svojou výhradou preukáže, že cieho dôvodu vyššie. Súd prvého stupňa sa dopustil zjavne

I - 884

DALMINE/KOMISIA

nesprávneho posúdenia vo svojom posúdení má dodať Dalmine, vyjadrené percen­ dôkaznej hodnoty dôkazných prostriedkov tom (30 %) z meniacich potrieb hlad­ uvádzaných Komisiou v jej rozhodnutí. kých rúr; Takže tvrdenia predložené na podporu tejto výhrady majú natoľko všeobecný a nepresný charakter, že neposkytujú ani východiskový bod pre domnienku o nesprávnosti tohto posúdenia. b) prednostné postavenie, ktoré má British Steel ako zmluvná strana dohody o zásobovaní.

233. Dovolávanie sa prednostného postave­ 236. Štvrtá výhrada je opakovaním tvrdenia, nia British Steel pri uzavretí zmluvy ktoré už bolo predložené v rámci siedmeho o zásobovaní už nie je presvedčivé, pretože odvolacieho dôvodu — a už zopakované nič nemení na protiprávnosti predmetnej v bodoch 225 a 226 týchto návrhov —, podľa doložky o dodávke. Okrem toho, aj keby ktorého existencia horizontálneho kartelu takáto prednostné postavenie existovalo, medzi štyrmi európskymi výrobcami pred mohlo by byt' využívané až po rozhodnutí uzavretím zmluvy o zásobovaní nie je odvolateľky nadviazať z m l u v n ý vzťah dokázaná. Z toho dôvodu je nedôvodná. s British Steel.

I - 886

DALMINE/KOMISIA

238. Pre nedostatok riadneho odôvodnenia F — Deviaty a desiaty odvolací dôvod je piata výhrada zjavne nedôvodná.

— Porušenie článku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, či Komisia 239. To isté platí pre šiestu výhradu. Ak je dodržala článok ÍS nariadenia č. 17 pravda, že odvolateľka môže tvrdiť, že a usmernenia k metóde stanovovania výmena informácií o cene nemala pre ňu pokút 79, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti význam, pretože sa týkala rúr OCTG „pre­ porušenia vytýkaného Dalmine mium", ktoré sú výrobkom, pri ktorom nemala prístup na britský trh z dôvodu licencie, nič to nemení na skutočnosti, že tieto informácie mali pre jej obmedzené činnosti na tomto trhu v oblasti rúr OCTG štandard význam. Disponovanie týmito informáciami ju mohlo de facto viesť — Porušenie článku 81 ES a nedostatok k prispôsobeniu cien tohto výrobku na odôvodnenia pri posúdení, či Komisia britskom trhu. dodržala článok ÍS nariadenia č. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o posúdenie doby trvania poruše­ nia a poľahčujúcich okolností

240. Siedma výhrada je len holým tvrdením. Nie je dovolené vytrhnúť bod (189) rozsudku 1. Výhrady odvolateľky z jeho kontextu a potom označiť tvrdenie S ú d u p r v é h o s t u p ň a za „ n e z v r a t n é a tajomné", zatiaľ čo sa odôvodnenie tohto tvrdenia nachádza v nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku. Táto výhrada preto 242. Vo vyčerpávajúcom vysvetlení, ktorým musí byť vyhlásená pre nedostatok odôvod­ odvolateľka zdôvodňuje deviaty odvolací nenia za zjavne nedôvodnú. dôvod, treba odlíšiť tri hlavné výhrady:

— podľa usmernení musí byť závažnosť porušenia vyvodená z troch kritérií: z povahy porušenia, z jeho skutočného 243. Tvrdenia, ktoré odvolateľka predkladá dopadu na trh tam, kde je ho možné na podporu prvej výhrady, možno zhrnúť zmerať, a z veľkosti zasiahnutého trhu, takto:

— v prvom rade sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho posúdenia povahy — veľkosť relevantného trhu je jediným porušenia, keď pripustil, že sa zameria­ objektívnym kritériom, ktoré môže byť vala na dohodu o rozdelení trhov medzi zohľadnené pri posúdení závažnosti európskymi výrobcami, porušenia. V dôsledku toho akékoľvek posúdenie závažnosti porušenia musí byť v prvom rade založené na tejto 80 — Bod 259 napadnutého rozsudku. skutočnosti, 81 — Bod 259 napadnutého rozsudku.

I- 888

DALMINE/KOMISIA

— v druhom rade Súd prvého stupňa dril k veľkosti podnikov, ktorých sa neprávom vychádzal z tabuľky podielov porušenie týka, vyjadrenej v ich obra­ na trhu predmetných výrobcov, ktorá toch. Nízka pokuta pre veľmi veľký sa nachádza v bode 68 odôvodnenia podnik by totiž mohla ľahko prekročiť rozhodnutia, pretože táto tabuľka strop 10 % v prípade menšieho podniku, nemohla mať pre posúdenie účinkov alebo byť v každom prípade nadmerne údajných porušení na predmetné tova­ vysoká. Na podporu tohto tvrdenia rové trhy žiadny význam, odvolateľka argumentuje bodom 1 hla­ vou A šiestym pododsekom usmer­ není, 8 3

— v treťom rade Súd prvého stupňa neprávom neprihliadal na obmedzenú veľkosť geografických trhov a relevantných tovarových trhov pri posúdení tvrdenia Komisie, podľa kto­ rého v prejednávanej veci ide o „veľmi — ďalej Súd prvého stupňa nepreskúmal závažné" porušenie, tvrdenia Dalmine 8 4 v súvislosti s nepomerom medzi výškou pokuty a jej obratom, týkajúcim sa predmet­ ných tovarov na svetovom trhu, spoloč- n o m t r h u a na francúzskom, nemeckom, talianskom a anglickom — nakoniec Súd prvého stupňa dostatočne trhu, neodôvodnil svoje posúdenie, podľa ktorého Komisia mohla tvrdené poru­ šenia kvalifikovať ako veľmi závažné. Preto je jeho posúdenie o uloženej pokute nepodložené.

246. Desiaty odvolací dôvod obsahuje štyri výhrady:

2. Tvrdenia Komisie

— Súd prvého stupňa neprávom neuznal, ani nesankcionoval skutočnosť, že 247. Komisia sa domnieva, že deviaty odvo­ Komisia vo svojom rozhodnutí nevysve­ lací dôvod je úplne nedôvodný. tlila, prečo neprihliadala na poľahčujúce okolnosti tvrdené odvolateľkou,

248. Pokiaľ ide o prvú výhradu, podotýka, že predpoklad, na ktorom odvolateľka zakladá — Súd prvého stupňa neprávom nepre­ svoje tvrdenie, teda že pre posúdenie závaž­ skúmal tvrdenia odvolateľky, podľa kto­ nosti porušenia je jediným objektívnym, rých mala pri vypracovaní dohôd a preto rozhodujúcim kritériom veľkosť

I - 890

DALMINE/KOMISIA

I - 891

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

pokuty s ohľadom na rozdiely vo veľkosti 259. Podľa nej je prvá výhrada nedôvodná, predmetných podnikov. pretože Súd prvého stupňa v bode 327 a nasl, napadnutého rozsudku pri výkone svojej neobmedzenej právomoci sám jasne vysvetlil, prečo poľahčujúce okolnosti citované odvo­ lateľkou nemohli byť prijaté.

255. Nech je to akokoľvek, Súd prvého stupňa sa pri výkone svojej plnej právomoci posúdiť uložené pokuty nedomnieval, že by bolo potrebné vykonať posúdenie v závislosti od veľkosti predmetných podnikov. 88 260. Nakoniec podľa toho, čo Komisia ešte uvádza vo svojej duplike, v odôvodnení svojho rozhodnutia nie je povinná vyjadriť sa k tvrdeniam, ktoré odvolateľka predložila v priebehu správneho konania o poľahčujúcich okolnostiach. 89 256. Komisia nerozumie, prečo by mal relatívny obrat predmetných tovarov cito­ vaný odvolateľkou spôsobiť to, že uložená pokuta je neprimeraná. To platí aj pre údajnú povinnosť Komisie stanoviť výšku pokút v závislosti od obratu podnikov, ktorých sa kartelová dohoda týka. 261. Pokiaľ ide o druhú výhradu, podľa ktorej Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nedostatočne zohľadnil to, že odvolateľka v skutočnosti nekonala na trhu v súlade s dohodami uzavretými so svojimi konkurentmi, čo je v rozpore 257. Tvrdenia, ktoré odvolateľka vyvodzuje s usmerneniami, Komisia pripomína, že tieto zo svojho správania pri rešpektovaní dohody usmernenia nie sú pre Súd prvého stupňa o rozdelení trhov, sa prekrývajú s výhradami, záväzné. ktoré uvádzala na podporu desiateho odvo­ lacieho dôvodu. Komisia navrhuje, aby boli posúdené v tomto rámci.

263. Podľa Komisie nie je štvrtá výhrada dôvodná, a to pre nasledujúce dôvody:

265. Pripomínam, že existuje zásadný roz­ diel medzi na jednej strane povinnosťami Komisie pri stanovení sankcií a ich odôvod­ nenia v rozhodnutiach, ktorými konštatuje porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v Zmluve a, na druhej strane povinnosťami Súdu prvého stupňa pri výkone neobmedze­ nej právomoci podľa článku 17 nariadenia — spolupráca odvolateľky pri šetrení bola č. 17 pri posúdení pokút a penále uložených omnoho menšia ako spolupráca Vallou¬ Komisiou. rec, s ktorou sa porovnáva,

266. Podľa ustálenej judikatury pri stanovení — odvolateľka zamieňa svoje správanie pri výšky pokút je Komisia povinná uplatňovať odpovedi na otázky položené Komisiou metódu výpočtu, ktorú si sama uložila s jej neskoršou reakciou na oznámenie v usmerneniach. Ak totiž Komisia prijme o výhradách. Komisia už odvolateľku usmernenia určené na to, aby sa pri súčas­ odmenila za jej spoluprácu, ktorá spo­ nom rešpektovaní Zmluvy upresnili kritériá, číva v tom, že nepoprela oznámenie ktoré má v úmysle uplatňovať pri výkone o výhradách, znížením výšky pokuty svojej voľnej úvahy, vyplýva z tohto samo¬ o 20 %. Bod 345 napadnutého rozsudku obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, treba chápať v tomto zmysle. v akom je jej úlohou konať v súlade

I - 893

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

s indikatívnymi pravidlami, ktoré si sama primeranej výšky pokuty alebo penále. uložila. Táto judikatura je založená na Táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri všeobecnej právnej zásade ochrany legitím­ posúdení rozsudkov Súdu prvého stupňa nej dôvery právnych subjektov. v oblasti stanovenia p o k ú t v k o n a n í o odvolaní.

271. Pokiaľ ide o posúdenie deviateho odvo­ lacieho dôvodu, bez ďalšieho konštatujem, že 90 — Pozri okrem iného rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, prvá výhrada je zjavne nedôvodná. Súdu T-224/00, Zb. s. II-2597, body 182 a 183 a citovanú judikaturu. 91 — Pozri okrem iného rozsudky zo 14. mája 1998, Mayr- -Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 42, a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./ 93 — Rozsudok z 21. októbra 2003, General Motors Nederland Komisia, nazývaný „PVC II", T-305/94 až T-307/94, T-313/94 a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 188. až T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 386 až 388, ako aj judikaturu 94 — Pozri okrem iného rozsudok Volkswagen/Komisia, už citovanú v týchto odsekoch. citovaný v poznámke pod čiarou 89, bod 151. 92 — Pozri okrem iného rozsudky zo 16. septembra 1998, IECC/ 95 — Pozri napríklad rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už Komisia, T-28/95, Zb. s. II-3597, bod 125, a zo 14. januára citovaný v poznámke pod čiarou 70, body 384 až 387. 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 96 — Pozri napríklad moje návrhy z 19. januára 2006 vo veci 119, ako aj judikaturu, ktorá je vyčerpávajúco vymenovaná Komisia/SGL Carbon (rozsudok z 29. júna 2006, C-301/04 P, v týchto bodoch. Zb. s. I-5915, body 63 až 70).

I - 894

DALMINE/KOMISIA

97 — Body 118 až 128 týchto návrhov. 98 — Bod 160 odôvodnenia rozhodnutia.

I - 895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

277. Súd prvého s t u p ň a ďalej uvádza 280. Na základe toho mohol Súd prvého dôsledky, ktoré z toho Komisia vyvodila pri stupňa skonštatovať, že okolnosti citované stanovení výšky pokuty na základe závažnosti Dalmine — podiel rúr OCTG štandard porušenia 99 na 10 miliónov eur, zatiaľ a produktovodov „prémium" na celkovom čo podľa usmernení bola možná suma trhu rúr OCTG a produktovodov, jej slabé 20 miliónov alebo viac (bod 265). tržby rúr OCTG štandard a objavujúca sa konkurencia zváraných rúr — nemohli ovplyvniť záver Komisie o závažnosti poru­ šenia.

278. V bodoch 267 a 268 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyjadruje, že 281. Aj keby boli tvrdenia, ktoré odvolateľka z rozhodnutia 100vyplýva, že bez protipráv­ vyvodzuje z rozsudkov Komisia/Anic Parte­ nych dohôd by existoval svetový trh pre rúry cipazioni a CMA CGM a i./Komisia 102 OCTG a európsky trh pre produktovody. správne, nemohli by byť úspešné, pretože Ďalej, že správanie adresátov malo za cieľ, Komisia skutočne preskúmala konkrétny ako aj aspoň do určitej miery za následok dopad porušenia na trh, a Súd prvého stupňa vylúčenie všetkých uvedených adresátov z toho vyvodil správny záver, že Komisia z vnútroštátnych trhov ďalších adresátov, mohla skonštatovať, že išlo o „veľmi závažné" vrátane trhu štyroch najväčších členských porušenie. štátov Európskych spoločenstiev. 101 Táto skutočnosť z neho podľa rozhodnutia robí „veľmi závažné porušenie".

284. Pokiaľ ide o toto kritérium, Komisia 288. Pokiaľ ide o prvú časť, odvolateľka a Súd prvého stupňa mohli bez ďalšieho vytýka Komisii a Súdu prvého stupňa, že skonštatovať, že porušenie, ktoré postihuje mali diferencovať výšku uložených pokút trhy štyroch najväčších členských štátov, podľa veľkosti podnikov, ktorých sa poruše­ pokrýva „veľký geografický trh". nie týkalo.

285. Rozpor, ktorý podľa odvolateľky možno 289. Prvá otázka, ktorá sa tu kladie, je, či odhaliť medzi týmto zistením a zistením, že z usmernení bodu 1 hlavy A šiesteho tovary postihnuté porušením predstavujú pododseku 103 vyplýva, že Komisia podlieha len 19 % celkového t r h u rúr O C T G takejto povinnosti diferencovať, ktorej dodr­ a produkto vodo v, je založené na porovnaní žiavanie mal preskúmať Súd prvého stupňa. vecí, ktoré nie sú porovnateľné.

290. Odpoveď na túto otázku je záporná, pretože predmetná časť usmernení je jasne 286. Určenie príslušného geografického formulovaná fakultatívne: „... mohol by... trhu, na ktorom bolo porušenie spáchané, v niektorých prípadoch...". je totiž nezávislé na určení tovarových trhov, ktoré boli predmetom porušenia a na kto­ rých sa porušenie prejavilo.

291. Súd p r v é h o s t u p ň a dospieva k rovnakému zisteniu v bode 282 napadnu­ tého rozsudku, keď potvrdzuje, že Komisia si 287. Zo štyroch častí tretej výhrady preskú­ mam poslednú — úlohu a správanie odvola­ teľky pri vypracovaní a dodržiavaní dohôd 103 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 79.

I - 897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

298. V nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku nemožno viac nájsť zjavný nedo­ statok odôvodnenia (288 až 296).

294. Na účely posúdenia týchto častí odka­ zujem na moje predchádzajúce pripomienky uvedené v bodoch 268 a 270 týchto návrhov.

299. Nakoniec výhrada, podľa ktorej Súd prvého stupňa neprávom nepreskúmal tvr­ 104 — Pozri okrem iného uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./ denie odvolateľky, ktoré je prevzaté v bode Komisia, C-137/05 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok PVC II, už citovaný v poznámke pod čiarou 91, bod 465. 320 napadnutého rozsudku, nie je v tejto

I - 898

DALMINE/KOMISIA

súvislosti namieste. Týmto tvrdením sa ustálenej judikatury v tomto ohľade skon­ odvolateľka snažila podoprieť skutočnosť, že štatovať, že úloha a správanie sa odvolateľky existovali dôvody pre zohľadnenie poľahču¬ pri vypracovaní a dodržiavaní dohôd uvede­ j ú c i c h o k o l n o s t í , z a t i a ľ čo t u i d e ných v rozhodnutí nezakladajú žiadnu poľah­ o rozhodnutie, či mal Súd prvého stupňa čujúcu okolnosť, ktorá by mohla podnietiť pri posúdení výšky pokút zvážiť veľkosť zníženie výšky pokuty. predmetných podnikov.

I - 899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-407/04 P

306. Štvrtá výhrada je nedôvodná v rozsahu, VI — Trovy v akom odvolateľka argumentuje bodom 345 napadnutého rozsudku, ktorý konštatuje, že nespochybnenie skutkového stavu opísaného v oznámení o výhradách mohlo významným 307. Keďže som dospel k záveru, že toto spôsobom uľahčiť prácu Komisie. Táto sku­ odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné, točnosť už bola zohľadnená formou zníženia navrhujem zaviazať odvolateľku na náhradu výšky pokuty o 20 %. trov konania.

VII — Návrh

308. Vzhľadom na predchádzajúce navrhujem, aby Súdny dvor:

— vyhlásil, že toto odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné,