C-411/04

IV — Konanie pred Súdnym dvorom I - 965

V — Dôvody odvolateľa a tvrdenia účastníkov konania I - 966

A — Prvý odvolací dôvod: porušenie zásady spravodlivého súdneho konania: I - 966

1. Úvahy Súdu prvého stupňa I - 966

2. Výhrady odvolateľa I-968

3. Tvrdenia Komisie I - 970

4. Posúdenie I-981

1 — Jazyk prednesú: holandčina.

I - 962

SALZGITTER MANNESMANN/KOMISIA

C — Tretí odvolací dôvod: porušenie zásady rovnosti zaobchádzania pri posúdení

uloženej pokuty I - 983

I - Úvod konanie o uplatnení článku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B — Bezšvíkové oceľové r ú r k y ) 3 (ďalej l e n „ r o z h o d n u t i e " ) , a v zostávajúcej časti návrh na zrušenie tohto rozhodnutia zamietol

1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané Salzgitter M a n n e s m a n n r ö h r e n - W e r k e GmbH, predtým Mannesmannröhren- -Werke AG (ďalej len „Mannesmann") proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. júla 2004, Mannesmann- röhren-Werke/Komisia (T-44/00) 2 . II — Rozhodnutie

3. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú zákla­ 2. V napadnutom rozsudku Súd prvého dom rozhodnutia, odkazujem na moje stupňa znížil pokutu uloženú odvolatelovi návrhy z tohto dňa vo veci Sumitomo Metal r o z h o d n u t í m Komisie 2003/382/ES Industries a N i p p o n Steel/Komisia z 8. decembra 1999 vzťahujúcim sa na (C-403/04 P a C-405/04 P, body 3 až 12).

2 — Zb. s. II-2223, ďalej len „napadnutý rozsudok". 3 — Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1.

I - 963

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

1. Mannesmannröhren-Wer ke AG... porušili ustanovenia článku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, že v rámci porušenia predpisov uvedeného v článku 1 uzatvorili zmluvy, v dôsledku ktorých si rozdelili dodávky hladkých rúr OCTG British Steel Limited... .

I - 964

SALZGITTER MANNESMANN/KOMISIA

III — Konanie pred Súdom prvého stupňa — v zostávajúcej časti žalobu zamietol, a napadnutý rozsudok

— zaviazal každého účastníka konania na 5. Siedmimi žalobami, podanými do kance­ náhradu svojich vlastných trov konania. lárie Súdu prvého stupňa medzi 28. febru­ árom a 3. aprílom 2000 podalo sedem z ôsmich podnikov, ktorým boli uložené sankcie, vrátane Mannesmann, žalobu proti tomuto rozhodnutiu.

IV — Konanie pred Súdnym dvorom

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

— ďalej, tiež subsidíame, vrátil vec Súdu A — Prvý odvolací dôvod: porušenie zásady prvého stupňa na nové rozhodnutie spravodlivého súdneho konania: tohto súdu na základe rozhodnutia Súdneho dvora,

1. Úvahy Súdu prvého stupňa — zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ nia.

12. V prvom rade odvolatel' spochybnil to, že dokument s názvom „Rozdeľujúci kľúč" je 9. Komisia navrhla, aby Súdny dvor zamietol prípustný ako dôkaz porušení článku 81 ES odvolanie v celom rozsahu a zaviazal odvo¬ zistených v rozhodnutí. Keďže Komisia lateľa na náhradu trov konania. neoznámila totožnosť autora dokumentu, jeho autentickosť a dôkazná sila musia byť posúdené s požadovanou obozretnosťou.

V — Dôvody odvolateľa a tvrdenia účast­ níkov konania 13. Komisia mala aspoň spresniť, za akých okolností získala tento dokument, ktorý uvádza ako priamy dôkaz protiprávneho aktu. 10. M a n n e s m a n n uvádza tri odvolacie dôvody smerujúce k zrušeniu napadnutého rozsudku, založené na porušení zásady spra­ vodlivého súdneho konania, nesprávnom uplatnení článku 81 ES v článku 2 roz­ hodnutia a na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. 14. Keďže žiadny z dotknutých podnikov neuznal autentickosť tohto d o k u m e n t u a Komisia ju ďalej nepreukázala iným spô­ sobom, nemôže z nej vychádzať ako zo základu pre svoje rozhodnutia, ktoré prijala proti Mannesmannu. Takýto čin by pred­ 11. Ďalej budem skúmať v tomto poradí stavoval porušenie práv na obhajobu a bol by odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

83. [V tomto bode Súd prvého stupňa čiastočne zopakoval body 85 a 86 odô­ vodnenia napadnutého rozhodnutia, 4 — Rozsudok zo 7. novembra 1985, 145/83, Zb. s. 3539.

I - 967

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

85. V dôsledku toho, ak sú tvrdenia spoloč­ dohovoru o ochrane ľudských práv n o s t i M a n n e s m a n n , pokiaľ ide a základných slobôd (ďalej len „EDĽP") o vierohodnosť a potom dôkaznú silu o prípustnosti anonymných svedkov dokumentu Rozdeľujúci kľúč, rele­ a dôkazov. vantné, to ešte neznamená, že tento dokument je neprípustným a že ho treba odstrániť zo spisu."

17. Podľa odvolateľa, ktorý v tomto ohľade cituje rozsudok Vela a Tecnagrind/Komisia 5 , bod 223, právo Spoločenstva vyžaduje, aby sa pri posúdení dôkazov overil ich pôvod.

2. Výhrady odvolateľa

23. Táto judikatura okrem toho potvrdzuje, že používanie anonymných vyhlásení je prípustné v priebehu vyšetrovacej fázy kona­ nia, ale aj to, že takéto vyhlásenia sa nemôžu použiť ako dôkazy, ktoré svedčia 21. Okrem toho článok 52 ods. 3 charty v neprospech obvineného. spresňuje, že výklad charty súdnymi orgánmi musí zaručiť takú úroveň ochrany, ktorá nie je nižšia ako tá, ktorú ponúka EDĽP. Úradné vyhlásenia týkajúce sa článku 52 ods. 3 k tomu dodávajú, že odkaz na EDĽP sa tiež vzťahuje na príslušnú judikaturu Európskeho súdu pre ľudské práva.

28. Vo veci samej Komisia spochybňuje, že 26. Odvolatel' uzaviera argumentáciu vyhlá­ Súd prvého stupňa porušil právo na obha­ sením, že používaním dokumentu „Rozdeľu­ jobu. Z judikatury citovanej odvolateľom júci kľúč" v jeho neprospech porušil Súd nemožno v žiadnom prípade vyvodiť 13, že prvého stupňa zásadu spravodlivého súd­ dokument nemožno použiť ako dôkaz, ak je neho konania. V súlade s touto zásadou jeho autor neznámy. Pôvod dokumentu je možno práva na obhajobu obmedziť, len podľa tejto judikatury jedným z viacerých pokiaľ je toto obmedzenie nevyhnutné kritérií, na základe ktorých sa musí posu­ a primerané. 12 Keďže Súd prvého stupňa dzovať jeho dôkazná hodnota. nepoznal totožnosť, ani motívy anonymného informátora, nemôže si urobiť úsudok o otázke, či bolo v prejednávanej veci toto obmedzenie práv na obhajobu odôvodnené.

29. Rovnako ako žalovaná musí Súd prvého stupňa posúdiť na základe všetkých dostup­ ných informácií, či je dôkaz autentický alebo nie a či jeho obsah správne alebo nesprávne odzrkadľuje skutkový stav. 3. Tvrdenia Komisie

27. Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod nie je prípustný, pretože odvolatel' sa dovoláva porušenia EDĽP a charty po 30. Ide teda o to, či bol odvolatel' schopný prvýkrát až v štádiu odvolania. Na prvom zaujať s t a n o v i s k o k a u t e n t i c k o s t i stupni sa odvolatel' obmedzil na to, že a vierohodnosti dôkazov h o d n o t e n ý c h uvádzal, že ak by sa pripustil dokument Súdom prvého stupňa, prv než tento vydá svoje posúdenie. Tak to bolo v prejednávanej

12 — V tejto súvislosti odvolatel' odkazuje na rozsudok z 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, bod 21. 13 — Už citovaná v bode 15 a v poznámke pod čiarou 4.

I - 971

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

prihliadať na judikaturu Európskeho súdu byť predložené na verejnom pojednávaní 17 19 pre ľudské práva. s ohľadom na kontradiktórnu diskusiu.

37. Judikatura Európskeho súdu pre ľudské 40. Pripomínam, že v konaní o správnom práva citovaná odvolateľom sa týka anonym­ vyšetrovaní nemá právomoc prinútiť osoby ných svedeckých výpovedí v t r e s t n o m dostaviť sa ako svedkovia. Práve preto roz­ konaní, kým v prejednávanej veci ide hodnutia v oblasti súťaže spočívajú pred­ o používanie dokumentu, ktorého autor nie ovšetkým na listinných dôkazoch. Vo svetle je identifikovaný v rámci konania o uložení týchto osobitných čŕt konania Komisia koná pokuty na základe súťažného práva. v súlade so zásadou sprístupnenia všetkých dostupných dôkazov, aby sa s nimi mohol dotknutý podnik oboznámiť a na ne zarea­ govať, a to buď písomne alebo ústne. To je kontradiktórnou diskusiou, ktorú musí Komisia uľahčiť uplatňovaním citovanej zásady v správnom konaní.

38. Mannesmann si neprávom zamieňa sve­ decký dôkaz s listinným dôkazom. Zo žiadneho rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva citovaného odvolateľom 18 nevyplýva, že dokumenty možno použiť, len ak je autor známy a môžu mu byť kladené otázky žalovaným a príslušným súdom. 41. Komisia okrem toho spochybňuje tvrde­ nie Mannesmannu, podľa ktorého dokument „Rozdeľujúci kľúč" zohral pri hodnotení dôkazov ústrednú úlohu.

39. Podľa Komisie táto judikatura vychádza zo zásady, podľa ktorej všetky dôkazy musia

44. Takáto je v podstate právna otázka, ktorú 48. Práve preto možno pripustiť, že ak sa odvolatel' vznáša svojím prvým odvolacím dovolávame právnej zásady spravodlivého dôvodom a o ktorej sa domnieva, že na ňu súdneho konania pred súdom Spoločenstva Súd prvého stupňa podal nesprávnu odpo­ — ako to urobil žalobca na prvom stupni 22 veď. — tak to tiež implicitne zahŕňa odkaz na článok 6 EDĽP.

20 — Bod 87 napadnutého rozsudku je formulovaný takto: „Do tej miery, do akej Rozdeľujúci kľúč obsahuje špeciálne informá­ cie zodpovedajúce informáciám, ktoré sa nachádzajú v iných 21 — Pozri pre nedávne potvrdenie tejto judikatury rozsudok dokumentoch, najmä vo vyhláseniach pána Verlucu, tak z 2. mája 2006, Eurofood IFSC, C-341/04, Zb. s. I-3813, potom treba usúdiť, že tieto dôkazy sa môžu vzájomne bod 65. posilňovať". 22 — Pozri presnejšie bod 77 napadnutého rozsudku.

I - 973

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

49. Takže sa domnievam, že tento odvolací — právo na prístup k spisu: Komisia je dôvod je prípustný. povinná zverejniť dôkazy obsiahnuté v dokumentoch, na ktorých zakladá svoje tvrdenia, okrem prípadu, keď dôkazy obsahujú obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie, ktoré nemôžu 25 byť zverejnené, 50. Právna zásada spravodlivého súdneho konania bola v priebehu času neprestajne prepracúvaná a konkretizovaná v rámci správneho konania o vyšetrovaní vedeného Komisiou o porušení článkov 81 ES a 82 ES. Je výsledkom interakcie medzi súdom Spo­ ločenstva, Komisiou pri výkone jej správnej praxe a zákonodarcom Spoločenstva, ktorý — právo písomne odpovedať na výhrady, 26 uzákonil vývoj administratívnej praxe a judikatury v príslušných procesných usta­ noveniach. 23

23 — To jasne vyplýva z nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 25 — Súdny dvor v zásade uznal toto právo v rozsudkoch 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), z nariadenia Komisie z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia Zb. s. 461, bod 11), Musique Diffusion française a i./Komisia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení (už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 24 až 30), ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). z 25. októbra 1983, AEG/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bo­ dy 21 až 30), a zo 7. januára 2004, Aalborg-Portland a i./ 24 — Požiadavky, ktoré musí spĺňať oznámenie o výhradách, boli Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, veľmi skoro upresnené v podrobnej judikatúre. Pozri okrem C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-135, bod 68). Právo na toho rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, prístup k spisu je v súčasnosti upravené v článku 27 ods. 2 nazývaný „Chinin", 41/69, Zb. s. 661, body 90 až 96; zo nariadenia č. 1/2003 a v článku 15 nariadenia č. 773/2004 (už 14. júla 1972, ICI/Komisia, nazývaný „Farbivá", 48/69, Zb. citované v poznámke pod čiarou 23). s. 619, body 21 až 25, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, body 12 26 — Toto právo je teraz kodifikované v článku 10 nariadenia až 17. Tieto požiadavky sú v súčasnosti vyjadrené v článku 27 č. 773/2004. ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a v článku 11 ods. 2 nariadenia 27 — Toto právo je teraz kodifikované v článku 12 nariadenia č. 773/2004 (už citované v poznámke pod čiarou 23). č. 773/2004.

54. Osobitné obmedzenie právomocí zvere­ — aj tých niekoľko dokumentov, ktoré ných Komisii v rámci vyšetrovania proti- výslovne potvrdzujú protiprávny kon­ súťažných postupov vyplýva zo skutočnosti, takt medzi operátormi, je za normál­ že nebola oprávnená vypočúvať osoby, aby nych okolností zlomkovitých tak získala informácie relevantné pre toto a rozptýlených, vyšetrovanie. Túto právomoc má až od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1/2003 za predpokladu, že s tým dotknuté osoby súhlasia. 3 0 Relatívna slabosť tejto právomoci vyplýva zo skutočnosti, že Komi­ sia nemôže vyzvať osoby, aby sa dostavili ako — vo väčšine prípadov musí byť existencia svedkovia, ani uložiť pokuty, ak sú poskyt­ postupu alebo dohody obmedzujúcich nuté informácie nesprávne alebo klamlivé. súťaž vyvodená z niekoľkých zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré pri spoločnom zohľadnení môžu pred­ stavovať, ak niet iného súvislého vysve­ tlenia, dôkaz p o r u š e n i a pravidiel hospodárskej súťaže.

55. Preto svedecký dôkaz, ktorý je taký dôležitý vo vnútroštátnych trestných kona­ 53. K týmto problémom, ktoré sú súčasťou niach a na ktorý sa vzťahuje judikatura hodnotenia dôkazov, pristupujú aj obmedze­ Európskeho súdu pre ľudské práva citovaná nia, ktorým podlieha Komisia pri výkone svojich právomocí vo veci vyšetrovania. Na 29 — Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa Mannesmannröhrei -Werke/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 16. 30 — Článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a článok 3 nariaden 28 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 55 až 57. č. 773/2004, už citované v poznámke pod čiarou 23.

56. V dôsledku toho v rámci vyšetrovania týkajúceho sa súťažného práva Spoločenstva a konania, ktoré má zaručiť jeho dodržiava­ nie, musia p í s o m n é d o k u m e n t y hrať v hodnotení dôkazov ústrednú úlohu, nech je ich zozbieranie v praxi akokoľvek ťažké. 59. Vzhľadom, na jednej strane, na záujem, ktorý môžu mať listinné dôkazy poskytnuté tretími osobami pri vyšetrovaní postupov a dohôd obmedzujúcich súťaž, a pre stano­ venie dôkazu existencie takýchto postupov a dohôd, a na druhej stane, na záujem, ktorý 57. H o d n o t e n i e dôkazu založeného na majú dotknuté tretie osoby na tom, aby ich písomných dokumentoch sa komplikuje aj totožnosť a informácie, z ktorých by mohla tým, že tieto obsahujú obchodné tajomstvá byť vyvodená, zostali utajené, sa domnievam, a iné informácie, ktoré nemôžu byť zverej­ že judikaturu Európskeho súdu pre ľudské nené, alebo môžu byť zverejnené len práva citovanú odvolateľom, ktorá sa týka so značným obmedzeniami. Pokiaľ ide prípustnosti výpovedí anonymných svedkov o dokumenty pochádzajúce z podnikov, alebo dokumentov, v ktorých sú tieto výpo­ ktoré sú predmetom vyšetrovania, dodržia­ vede uvádzané, v trestných konaniach, vanie dôvernosti, ktoré má za cieľ chrániť nemožno použiť na účely spochybnenia oprávnené záujmy žalovaných podnikov, prípustnosti dokumentov poskytnutých tre­ predstavuje jeden z aspektov právnej zásady tími osobami, ktorých anonymnosť musí byť spravodlivého súdneho konania. Súd Spolo­ zaručená ako dôkazov. čenstva dohliada na to, aby bola táto dôver­ nosť prísne dodržiavaná. 31

body pre uplatňovanie kritérií, ktoré sú dokumenty, ktorých zdroje musia zostať v nich vyjadrené s ohľadom na výpovede anonymné, bola poskytnutá možnosť oboz­ anonymných svedkov v trestných veciach , námiť sa s nimi a zaujať k nim stanovisko, na listinné dôkazy, ktoré sú uvádzané na a to písomne aj ústne, s možnosťou uvádzať účely preukázania existencie porušenia dokumenty a ďalšie dôkazné prostriedky na v rámci konania o správnom vyšetrovaní účely ich vyvrátenia. týkajúceho sa súťažného práva Spoločenstva a konania, ktoré má zaručiť jeho dodržiava­ nie, by takéto uplatňovanie na základe analógie mohlo závažne skomplikovať už aj tak obtiažne hodnotenie dôkazov pre poru­ šenia tohto súťažného práva. 64. V druhom rade je potrené, aby Komisia v priebehu konania o vyšetrovaní, a zároveň Súd prvého stupňa, ak rozhoduje na prvom stupni, prejavili kritického ducha pri posu­ dzovaní dôkaznej hodnoty takýchto doku­ mentov a starostlivo preverili prípadné 61. V tomto ohľade ešte pripomínam, že pri nepriame dôkazy, ktoré svedčia proti ich listinných dôkazoch, ktoré nepochádzajú od spoľahlivosti a autentickosti. tretích osôb, ale od žalovaných podnikov, nebude vždy možné na ich základe určiť autora alebo autorov a presný pôvod, pretože môžu existovať zrejmé dôvody pre ich utajenie.

65. V treťom rade pri vykonávaní voľného hodnotenia dôkazov pripustených judikatu­ rou 3 4 treba dohliadnuť na to, aby porušenia ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej súťaže neboli výlučne a zásadne preukázané 62. Vyššie uvedené nebráni tomu, aby bolo len dokumentmi, ktorých pôvod alebo autori možné dodržiavať právnu zásadu spravodli­ musia zostať žalovanému neznámi. vého súdneho konania. Na tento účel musia byť splnené tri podmienky.

68. Súd prvého stupňa ďalej preskúmal tieto tvrdenia a v bode 86 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že „vierohodnosť [dokumentu ,Rozdeľujúci kľúč'] je nevyhnutne znížená tým, že kontext vypracovania tohto doku­ 71. Druhý odvolací dôvod je namierený proti mentu nie je skoro vôbec známy a v tomto tej časti napadnutého rozsudku, v ktorej Súd ohľade sa nemôžu overiť ani tvrdenia Komi­ prvého stupňa skonštatoval, že Mannesmann sie". sa skutočne dopustil porušenia článku 81 ods. 2 ES uvedeného v článku 2 rozhodnutia.

— existenciu dokumentu „Úvahy zmluvy VAM" z 23. marca 1990, ktorého obsah presne zodpovedá obsahu zmlúv, ktoré neskôr uzavrel Corus s troma ďalšími európskymi výrobcami, 37

2. Výhrady odvolateľa

— stretnutie usporiadané v roku 1993 medzi štyrmi európskymi výrobcami s cieľom koordinovať ich pozície, najmä vo svetle budúceho odstavenia továrne 38 na závitovanie Corus, 76. Odvolatel' predkladá štyri výhrady proti zisteniu Súdu prvého stupňa, uvedenému v bode 206 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia mohla správne zhodnotiť, že zmluvy o zásobovaní zakladajú porušenie uvedené v článku 2 rozhodnutia, a tak po — zvlášť dlhé trvanie zmlúv o zásobovaní právnej stránke dostatočne preukázala jeho uzavretých medzi Corus a troma ďalšími existenciu, a podľa ktorého dodatočné európskymi výrobcami. 39 dôkazy potvrdzujú tvrdenie Komisie, podľa

36 — Body 165 napadnutého rozsudku. 40 — Nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie 37 — Body 182 a 183 napadnutého rozsudku. vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES 38 — Bod 187 napadnutého rozsudku. L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364). 39 — Bod 164 napadnutého rozsudku. 41 — Body 172 a 173 napadnutého rozsudku.

I - 979

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

42 — Odvolatel' na tomto mieste odkazuje na rozsudky Súdu 43 — Nariadenie Komisie (EHS) č. 1983/83 z 22. júna 1983 prvého stupňa zo 14. mája 1998, Mayr-Meinhof/Komisia týkajúce sa uplatňovania článku [81] ods. 3 Zmluvy na (T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 65), a z 15. marca 2000, skupiny dohôd o výlučnej distribúcii [neoficiálny preklad] Cimenteries CBR a i./Komisia (T-25/95, T-26/95, T-30/95 až (Ú. v. ES L 173, s. 1), nariadenie Komisie (EHS) č. 1984/83 T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, z 22. júna 1983 týkajúce sa uplatňovania článku [81] ods. 3 T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, Zmluvy na skupiny dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4027). preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5).

I - 980

SALZGITTER MANNESMANN/KOMISIA

82. Dve výhrady by mohli byť účinné, a to, že kladá proti záverom, ktoré Súd prvého doložka o revízii cien nevyvoláva žiadne stupňa vyvodil z doložky o revízii cien výhrady z hľadiska súťaže, a že Súd obsiahnutej v zmluvách. prvého stupňa mohol posúdiť zákonnosť zmluvy uzavretej s C o r u s o m nielen s ohľadom na článok 81 ods. 1 ES, ale aj na článok 81 ods. 3 ES. A osobitnejšie s ohľadom na n a r i a d e n i a č. 1983/83 a č. 1984/83 o skupinových výnimkách. 86. Nakoniec výhrada, podľa ktorej mal Súd prvého stupňa automaticky vyňať zmluvu o zásobovaní z pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES, je po prvýkrát vznesená v štádiu odvolania, a preto nie je prípustná.

83. Vo vzťahu k prípustnosti prvých troch výhrad odvolateľa Komisia podotýka, že sú v podstate namierené proti jej rozhodnutiu, a nie proti posúdeniu dôkaznej hodnoty dôkazov Súdom prvého stupňa. Pokiaľ sú tieto výhrady výslovne namierené proti napadnutému rozsudku, zahŕňajú len spo­ chybnenie skutkových zistení vykonaných 4. Posúdenie Súdom prvého stupňa bez toho, aby pre­ ukázali, že vo svojom skúmaní skutkového stavu Súd prvého stupňa nesprávne posúdil dôkaznú hodnotu rozličných dôkazov.

92. Odvolatel' podopiera túto výhradu tro­ chu výstižným tvrdením, podľa ktorého táto doložka o indexácii cien nevyvoláva žiadnu námietky z hľadiska súťaže. Osobitne ani Komisia, ani Súd prvého stupňa nepreuká­ zali, že v tomto ohľade došlo k protiprávnej 89. To je potvrdené bodom 206 napadnu­ výmene informácií medzi stranami. tého rozsudku, ktorý je formulovaný takto: „vzhľadom k vyššie uvedenému je potrebné dospieť k záveru, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zhodnotila, že zmluvy o zásobovaní zakladajú porušenie uvedené v článku 2 napadnutého rozhodnutia, a po právnej stránke dostatočne preukázala ich 93. Keďže odvolatel' na tomto mieste nevy­ existenciu. Rovnako je treba zdôrazniť [na svetľuje, či a ako sa Súd prvého stupňa všetky potrebné účely [44]], že dodatočné dopustil nesprávneho právneho posúdenia dôkazy uvedené Komisiou potvrdzujú správ­ dôkazov, na ktorých založil svoje závery, nosť jej tvrdenia, podľa ktorého tieto zmluvy v tejto časti výhrady nevidím nič iné, ako patria do širšej spoločnej európskej politiky zastretú výzvu na opätovné preskúmanie týkajúcej sa rúrok OCTG štandard". posúdenia skutkového stavu vykonaného Súdom prvého stupňa. Podľa ustálenej judi­ katury Súdneho dvora nie je takáto výzva prípustná. 45

90. Preto konštatujem, že na tieto pred­ metné výhrady, teda na výhrady uvedené v bodoch 77 a 78 vyššie, ako aj výhrady 94. Domnievam sa, že posledná výhrada uvedené v bode 79, nie je potrebné prihlia­ uvedená v bode 80 vyššie je takisto neprí­ dať, ak sú neúčinné, v rozsahu, v akom sa pustná, pretože bola vznesená oneskorene. týkajú trvania zmlúv o zásobovaní.

1. Relevantné časti napadnutého rozsudku 98. Navyše, ak sa odvolatel' domnieva, že podľa nariadení č. 1983/83 a č. 1984/83 patria zmluvy o zásobovaní pod skupinové výnimky, ktoré ustanovujú, tak sa má dovo­ lávať tohto tvrdenia v priebehu konania o správnom vyšetrovaní a konania na prvom 101. V bode 295 a nasl, napadnutého roz­ stupni. sudku Súd prvého stupňa podrobne skúma tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého spolu­ pracoval pri vyšetrovaní Komisie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia. Komisia pri­ kladala tomuto postoju nedostatočnú váhu:

99. Diskusia, ktorá prebehla na pojednávaní medzi odvolateľom a Komisiou o tom, či mohli predmetné zmluvy s ohľadom na ich predmet a rozsah patriť pod predmetné

— v porovnaní s Vallourec, ktorý vďaka svojej spolupráci dosiahol, aby sa mu 46 — Rozsudok z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114. pokuta znížila o 40 %,

I - 983

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

— v porovnaní s Dalmine, ktorá vďaka 104. V bodoch 303 až 305 Súd prvého svojej spolupráci dosiahla, aby sa jej stupňa ďalej porovnáva spoluprácu, ktorú pokuta znížila o 20 %. poskytla Dalmine Komisii, so spoluprácou Mannesmannu a v bode 306 vyvodil záver, že tvrdenia Mannesmannu neopodstatňujú zní­ ženie pokuty podľa bodu D 2 druhej zarážky oznámenia o spolupráci.

108. Odkazom na zásadu rovnosti zaobchá­ 111. Aj keď boli vyhlásenia pána Verlucu dzania pri ukladaní pokút v konaní v oblasti podrobnejšie a presnejšie, tento malý rozdiel hospodárskej súťaže, ktorá je vyjadrená n e o d ô v o d ň u j e taký p o d s t a t n ý rozdiel 48 v judikatúre , odvolatel' potvrdzuje, že Súd v zaobchádzaní pri ukladaní pokút, keď sa prvého stupňa jeho prínos do vyšetrovania Súd prvého stupňa domnieval, že zníženie Komisie v porovnaní s prínosom Vallourecu o 40 % v prospech Vallourecu bolo odôvod­ bagatelizoval. nené, kým naopak Mannesmann nedosiahol žiadne zníženie.

109. Osobitnejšie Súd prvého stupňa konal 112. Súd prvého stupňa tiež podcenil sprá­ v rozpore s pravidlom, podľa ktorého je pri vanie Mannesmannu v porovnaní so správa­ uplatňovaní oznámenia o spolupráci ním Dalmine. Posledná menovaná oznáme­ potrebné prihliadať na akýkoľvek prínos, nie o výhradách výslovne prijala, kým ktorý uľahčuje prácu Komisie pred doruče­ Mannesmann sa v skutočnosti zdržal ich ním oznámenia o výhradách. 49 spochybnenia. Odvolatel' sa domnieva, že bod D 2 druhá zarážka oznámenia o spolupráci nevyžaduje takéto výslovné prijatie oznámenia o výhradách. V každom prípade sa domnieva, že znížením pokuty o 20 % v prospech Dalmine a žiadnym znížením v prospech jeho samotného sa 110. V prejednávanej veci Mannesmann veľmi precenil tento čisto formálny rozdiel predložil vyhlásenie pána Bêchera, ktorým medzi ich dvoma postojmi. potvrdil svoju účasť na predpokladanom

48 — Pozri okrem toho rozsudky z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 237, a z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 240. 49 — Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa potvrdil existenciu tohto 113. Svojou treťou výhradou Mannesmann pravidla v rozsudku z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./ Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, spochybňuje závery, ktoré Súd prvého T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 435). stupňa vyvodil z jeho žaloby proti roz-

3. Tvrdenia Komisie 117. Vo veci samej Komisia spochybňuje prvú výhrady tvrdením, že v bodoch 299 a 300 Súd prvého stupňa starostlivo pre­ skúmal rozdiely medzi spoluprácou, ktorú poskytol Komisii Vallourec prostredníctvom pána Verlucu, a spoluprácou, ktorú jej poskytol M a n n e s m a n n prostredníctvom pána Bêchera. Okrem toho odvolatel' nepreu- 114. Komisia sa domnieva, že tri výhrady kázal, že sa Súd prvého stupňa dopustil vznesené na podporu tretieho odvolacieho nesprávneho právneho posúdenia, keď skú­ dôvodu nie sú prípustné, pretože odpoveď na mal, ako Komisia využíva voľnú úvahu, otázku, či podnik prispel k určeniu porušenia ktorou disponuje pri stanovení pokuty. pravidiel hospodárskej súťaže a hodnotenie významu tohto prínosu v porovnaní s prínosom iných podnikov, sú skutkovej povahy a zahŕňajú posúdenie skutkového stavu. 50Táto právomoc prislúcha výlučne Súdu prvého stupňa, a nie Súdnemu dvoru v štádiu odvolania.

118. Druhá výhrada je tiež zjavne nedô­ vodná, pretože je založená na nesprávnom výklade bodu D 2 druhej zarážky oznámenia o spolupráci. V súlade s týmto ustanovením môže mať podnik prospech zo zníženia pokuty od 10 do 50 %, ak po doručení 115. Odvolatel' okrem toho nepotvrdil, že sa oznámenia o výhradách informuje Komisiou Súd prvého stupňa dopustil vecných chýb pri o tom, že v zásade nespochybňuje skutkový svojom posúdení skutkového stavu alebo stav, na ktorom Komisia zakladá svoje dôkazov. obvinenia.

50 — Uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, 51 — Pozri okrem toho rozsudok z 18. septembra 2003, Volks­ C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 39. wagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 151.

126. Súd prvého stupňa nezanedbal skut­ 122. Výhrady a tvrdenia som vyššie uviedol relatívne podrobne, aby som mohol týmto kové okolnosti, ktoré potvrdzujú, že zásada spôsobom sprostredkovať skutkovú povahu rovnosti zaobchádzania bola pri výpočte výmeny tvrdení medzi účastníkmi konania. uložených pokút porušená, ani pri posúdení výhrady podanej na prvom stupni, podľa

52 — Pozri rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/ Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 39, a rozsudok 53 — Pozri okrem toho rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, a zo a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. Zb. s. II-2597, bod 227. s. I-5291, bod 49.

I - 987

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-411/04 P

ktorej Komisia pri uplatňovaní oznámenia 129. Domnievam sa, že tretia výhrada je o spolupráci zaobchádzala s M a n n e s ­ čisto a jednoducho neprípustná, a teda aj m a n n o m rozdielne ako s Vallourecom, neúčinná, pretože je namierená proti subsi- ani p r i p o r o v n a n í r e a k c i e M a n n e s - diárnemu dôvodu rozsudku Súdu prvého mannu na oznámenie o výhradách s reak­ stupňa. ciou Dalmine.

130. Pre úplnosť k tomu dodávam, že Súd prvého stupňa mohol rozhodnúť, že správa­ nie, ktoré viedlo k tomu, že Mannesmann nikdy neoznámil informácie, ktoré mal 127. Pri p o r o v n a n í M a n n e s m a n n u poskytnúť, bez ohľadu na žalobu, ktorú podal s Vallourecom Súd prvého stupňa v bodoch proti predmetnému rozhodnutiu a ktorá 299 až 301 presvedčivo vysvetľuje, prečo bola viedla k rozsudku vydanému v už citovanej spolupráca s Vallourecom prostredníct­ veci Mannesmannröhren-Werke/Komisia, vom pána Verlucu z kvalitatívneho nemožno považovať za spolupracujúci prí­ a kvantitatívneho hľadiska úplne odlišná od stup. spolupráce s Mannesmannom prostredníc­ tvom pána Bêchera.

1. zamietol odvolanie v celom jeho rozsahu;

2. zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.

I - 989