← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.1.2006

C-417/04

ECLI:EU:C:2006:28

ZamietaMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0417

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 12. januára 2006 1

I — Úvod dotknutosť žalobcu ako podmienku napad­ nutia právneho aktu Spoločenstva, zatiaľ čo dnes sme konfrontovaní s inou podmienkou, ktorej splnenie sa vyžaduje v tejto súvislosti, a to jeho priamym vplyvom na sféru záujmov žalobcu. 1. Svojím odvolaním Regione Siciliana navr­ huje zrušenie uznesenia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev 2, ktorým tento súd zamietol ako neprípustnú jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie D(2002) 810439 3 o zastavení finančnej pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) z dôvodu, že nebol priamo dotknutý v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

3. Na tomto pozadí je prekvapujúce, že prvá rozšírená komora Súdu prvého stupňa menej ako jeden mesiac pred dátumom pojednáva­ nia nariadeným v tomto odvolacom konaní 2. V posledných rokoch Súdny dvor pri a bez toho, aby počkala na rozsudok viacerých príležitostiach 4 precizoval svoju Súdneho dvora, vyhlásila rozsudok 5, judikatúru o kritériách aktívnej legitimácie v ktorom sa vyjadrila diametrálne odlišne fyzických a právnických osôb, ktoré sú od uznesenia napadnutého v tomto prípade, upravené vo vyššie uvedenom ustanovení. pričom podanému návrhu vyhovela Jeho rozhodnutia však vykladali osobnú a meritorne rozhodla vo veci medzi tými istými účastníkmi konania, ktorá sa tiež týka zrušenia pomoci z EFRR. 6Na niektoré z jej 1 — Jazyk prednesú: španielčina. tvrdení poukážem nižšie pri rozbore tretieho 2 — Uznesenie z 8. júla 2004, Regione Siciliana/Komisia, T-341/02, Zb. s. N-02877. 3 — Rozhodnutie z 5. septembra 2002 o zastavení finančnej pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) týkajúcej sa veľkého projektu „Diaľnica Messina — Palermo" 5 — Rozsudok z 18. októbra 2005, Regione Siciliana/Komisia, (pomoc č. 93.05.03.001 — Arinco t. 93.IT.16.009) [neoficiálny T-60/03, Zb. s. II-04139. preklad]. 6 — Prekvapenie je ešte väčšie, ak zoberieme do úvahy skutočnosť, 4 — Rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/ že rozličné veci, ktoré sa týkajú rozhodnutí Komisie o zrušení Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, a z 1. apríla 2004, Komisia/ a vymáhaní pomoci z EFRR, ktoré Regione Siciliana napadol Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425. Rozsah kontroverzie a ktoré sa tiež týkajú prípustnosti žaloby (T-363/03, T-414/03, nemožno pochopiť v celej šírke bez prečítania návrhov, ktoré T-392/03, T-408/03, T-414/03 a T-435/03), v súčasnosti predniesol generálny advokát Jacobs v oboch veciach. prebiehajú na Súde prvého stupňa.

I - 3883

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

odvolacieho dôvodu. 7Na doplnenie rámca regiónoch na podporu celkového harmonic­ právnej kontroverzie treba uviesť rozsudok kého rozvoja Spoločenstva, a článok 159 ES, piatej komory Súdu prvého stupňa z 31. mája podľa ktorého Spoločenstvo podporuje tieto 2005, v ktorom piata komora za veľmi ciele prostredníctvom štrukturálnych fondov, podobných skutkových okolností vôbec a najmä prostredníctvom EFRR. nerozhodovala o prípustnosti žaloby obce o neplatnosť. 8

6. Nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 4. V súlade s názorom, ktorý zastávajú ďalší z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych generálni advokáti, som už svojho času fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich vyjadril 9, že sa prikláňam k veľkorysejšiemu činností navzájom, ako aj s činnosťami výkladu článku 230 štvrtého odseku ES, Európskej investičnej banky a ďalšími exis­ ktorý sa líši od podmienok opakovane tujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny uplatňovaných Súdnym dvorom, ktorý mu preklad] 1 0 a nariadenie Rady (EHS) vymedzil veľmi úzke hranice. č. 4253/88 z 19. decembra 1988 na vykonanie predchádzajúceho nariadenia 11 boli prijaté na dosiahnutie týchto cieľov a na úpravu úloh fondov.

II — Právny rámec

Nariadenie č. 2052/88

5. Zmluva o ES v zásade obsahuje v oblasti regionálnej politiky dva články: článok 158 ES zaväzuje Spoločenstvo, aby posilňo­ valo a rozvíjalo hospodársku a sociálnu súdržnosť predovšetkým tým, že sa zameria na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v j e d n o t l i v ý c h r e g i ó n o c h 7. Článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariadenia a zaostalosti v najviac znevýhodnených č. 2052/88 vyjadruje zásadu, podľa ktorej je

7 — V bode 79 a nasi. 10 — Ú. v. ES L 185, s. 9, zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 5) 8 — Rozsudok Comune di Napoli/Komisia, T-272/02, Zb. a nariadenfm Rady (ES) ć. 1260/1999 z 21. júna 1999 s. II-1849. o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch 9 — Návrhy prednesené 18. júna 1996 vo veci X (rozsudok (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31). z 12. decembra 1996, C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, 11 — Ú v. ES L 374, s. 1, zmenené a doplnené nariadením Rady s. I-6609). č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 20).

I - 3884

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

činnosť Spoločenstva v tejto oblasti doplňu­ verejné alebo iné rovnocenné výdavky člen­ júca. Zavádza tiež úzku spoluprácu medzi ského štátu na celom území, na ktoré sa Komisiou, dotknutým členským štátom, prí­ vzťahuje niektorý cieľ. slušnými orgánmi, úradmi a agentúrami určenými členským štátom na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej alebo inej úrovni, pri sledovaní spoločného cieľa.

10. Podľa článku 23 ods. 1:

Nariadenie č. 4253/88 vo svojom aktualizo­ vanom znení „Na zabezpečenie úspechu činností uskutoč­ ňovaných verejnými alebo súkromnými inve­ stormi prijmú členské štáty počas ich uskutočňovania opatrenia nevyhnutné na:

8. Šieste odôvodnenie nariadenia, ktorým sa zmenilo nariadenie č. 4253/88, zverilo na základe zásady subsidiarity a bez toho, aby — pravidelné preverovanie, či činnosti bola dotknutá právomoc Komisie zodpoved­ financované Spoločenstvom boli usku­ nej za správu finančných zdrojov Spoločen­ točnené náležitým spôsobom, stva, uplatňovanie foriem pomoci členským štátom, ktoré ich uplatňujú na vhodnej teritoriálnej úrovni v závislosti od svojej vnútornej organizácie.

— predchádzanie a postihovanie nezrov­ nalostí,

9. Článok 9 ods. 1 zakotvuje zásadu „dopln- kovosti" 1 2 , ktorá má zabezpečiť skutočný hospodársky účinok tak, že prostriedky — vymáhanie peňažných prostriedkov štrukturálnych fondov nesmú nahradzovať stratených v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti. Okrem prípadu, keď člen­ ský štát a/alebo sprostredkovateľ a/alebo 12 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hradiska slovenského investor predložia dôkaz, že za zneužitie prekladu návrhov význam. alebo nedbanlivosť nie sú zodpovední,

I - 3885

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

členský štát subsidíarne zodpovedá za 3. Každá suma, ktorá zakladá nárok na náhradu bezdôvodne vyplatených súm. vrátenie bezdôvodne vyplatenej sumy, musí byť vrátená Komisii...." [neoficiálny preklad],

..." [neoficiálny preklad] III — Okolnosti predchádzajúce odvo­ laniu

11. Podľa článku 24: A — Zhrnutie skutkového stavu sporu

12. Rozhodnutím z 22. decembra 1993 adresovaným Talianskej republike poskytla „1. Ak sa zdá, že uskutočnenej niektorej Komisia na plánovacie obdobie 1994/1999 činnosti alebo niektorého opatrenia neodô­ finančnú pomoc z EFRR predstavujúcu 50 % vodňuje ani časť, ani celú určenú finančnú uznateľných nákladov na výstavbu diaľnice pomoc, Komisia to preskúma spôsobom medzi Palermom a Messinou na Sicílii, ktorá primeraným danému prípadu v rámci part­ predstavuje veľký projekt v zmysle článku 16 nerstva, predovšetkým vyžiadaním od člen­ ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Práce boli ského štátu alebo od orgánov ním určených rozdelené do desiatich častí a príloha roz­ na uskutočnenia činnosti, aby v stanovenej hodnutia upresňovala, že orgánom zodpo­ lehote predložili svoje pripomienky. vedným za projekt bol Regione Siciliana.

13. Po viacerých zmenách a rozsiahlej ko­ 2. Po tomto preskúmaní môže Komisia rešpondencii medzi Komisiou a talianskymi znížiť alebo prerušiť pomoc na činnosť alebo orgánmi, ktorú podrobne opisuje napadnuté na predmetné opatrenie, ak preskúmanie uznesenie, 13 Komisia po tom, čo konštato­ potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo pod­ vala, že dokončenie stavby pred stanoveným statnej zmeny, ktorá sa týka povahy alebo podmienok vykonania činnosti alebo opatre­ nia, a na ktorú nebolo vyžiadané schválenie 13 — Odkazujem na body 17 až 29 uznesenia, ktoré obsahujú od Komisie. podrobný opis skutkových okolností.

I - 3886

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

dátumom 31. decembra 1997 je problema­ nedostatočnom odôvodnení a nesprávnom tieke a že odvolateľ nesplnil prevzaté posúdení. záväzky, v inom rozhodnutí z 5. septembra 2002, ktoré je v súčasnosti predmetom sporu, oznámila Talianskej republike svoj úmysel ukončiť pomoc na základe nákladov vynaložených k 31. decembru 1997 a vzťahujúcich sa na práce ukončené k 5. septembru 2002. B — Napadnuté uznesenie

16. Podľa článku 113 svojho rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa bez návrhu preskúmal aktívnu legitimáciu Regione Sici­ liana, pričom na základe listín nachádzajú­ 14. Komisia v tomto rozhodnutí na jednej cich sa v spise sa domnieval, že je dostatočne strane uviedla nespotrebovanú sumu, ktorá informovaný, takže nepovolil účastníkom ešte nebola vyplatená, to znamená rozdiel konania, aby predniesli ústne pripomienky. medzi pôvodne stanovenou výškou finančnej pomoci z EFRR na projekt a sumou zodpo­ vedajúcou celkovým platbám uskutočneným z EFRR, a na druhej strane vymáhanú sumu, získanú tak, že zo sumy celkových uskutoč­ nených platieb odpočítala náklady uznatefné 17. Po tom, čo overil, že Regione Siciliana na ťarchu EFRR k dátumu ukončenia. nebol osobou, ktorej bol akt určený, pretože Komisia tiež požiadala Taliansku republiku, Komisia ho adresovala Talianskej republike, aby toto rozhodnutie oznámila príjemcovi a uznal, že napadnuté rozhodnutie sa osobne doporučeným listom. týkalo žalobcu, 14 sa Súd prvého stupňa obmedzil na preskúmanie toho, či bol žalobca priamo dotknutý v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

15. Za týchto okolností Regione Siciliana 18. Súd prvého stupňa pripomenul aj ustá­ podal na Súd prvého stupňa žalobu lenú judikatúru v tejto oblasti, 15 pričom o neplatnosť, v ktorej uplatňoval štyri osobitnú pozornosť venoval niektorým roz­ žalobné dôvody. Prvý bol založený na sudkom týkajúcim sa EFRR. 16 nedostatku právomoci orgánu, ktorý pod­ písal napadnuté rozhodnutie, druhý na porušení a/alebo nesprávnom uplatnení článkov 24 a 25 nariadenia č. 4253/88, tretí 14 — Body 50 a 52 napadnutého uznesenia preukazujú, že Komisia tento záver nepoprela. na rozpornosti v správaní Komisie a porušení 15 — Body 53 až 62. zásady ochrany legitímnej dôvery a štvrtý na 16 — Predovšetkým body 55, 58, 60 a 62.

I - 3887

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

19. Pokiaľ ide o skutkový stav, Súd prvého že napadnuté rozhodnutie, na rozdiel od stupňa sa vo svojej argumentácii zameral na bežne zaužívanej praxe Komisie v oblasti dve podstatné skutočnosti, a to zánik nezákonných pomoci vyhlásených za nezlu­ záväzku EFRR vyplatiť sumy, ktoré ešte čiteľné so spoločným trhom, neobsahuje neboli uhradené, a náhradu bezdôvodne žiadne ustanovenie prikazujúce Talianskej vyplatených súm. republike pristúpiť k vymáhaniu bezdôvodne vyplatenej sumy 19 a vyslovil, že rozhodnutie vyžadovalo, aby túto sumu nahradila EFRR samotná Talianska republika, 20 pretože náhrada prostriedkov Spoločenstva, ktoré boli poskytnuté žalobcovi, nebola priamym následkom napadnutého rozhodnutia, ale 20. Vo vzťahu k prvej skutočnosti upresnil, činnosti Talianskej republiky na základe že podľa článku 21 ods. 5 nariadenia vnútroštátnej právnej úpravy s cieľom dodr­ č. 4253/88 prostriedky Spoločenstva poskyt­ žať povinnosti vyplývajúce z príslušnej práv­ nuté na základe finančnej pomoci z EFRR nej úpravy Spoločenstva. 21 vyplatí Komisia dotknutému členskému štátu, pričom toto tvrdenie podoprel súdnym precedensom,17 a vyslovil, že Regione Sici­ liana nebol priamo dotknutý v zmysle člán­ ku 230 ES. 18

23. Hoci žalobca netvrdil, že voľná úvaha Talianskej republiky má čisto teoretický charakter, čo by mu podľa judikatúry prizná­ valo aktívnu legitimáciu, 22 Súd prvého 21. Domnieval sa tiež, že so zreteľom na stupňa sa domnieval, že nemožno vylúčiť, doplňujúcu povahu pomoci Spoločenstva že tento členský štát nepristúpi k vymáhaniu a zásadu „doplnkovosti", podía ktorej pomoc spornej pomoci od žalobcu alebo od koneč- Spoločenstva nemôže nahrádzať verejné ných príjemcov, 23 cím tuto možnosť zamie­ výdavky členského štátu, nič nebráni tomu, tol. 24 aby Talianska republika na účely financova­ nia dokončenia prác uvoľnila vlastné pro­ striedky na pokrytie časti zaniknutého finančného záväzku Spoločenstva.

24. V napadnutom uznesení Súd prvého stupňa napokon nevyhovel tvrdeniam

22. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodne vypla­ tenej sumy, Súd prvého stupňa poznamenal, 19 — Bod 66. 20 — Bod 68. 21 — Bod 82. 22 — Rozsudok z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. 17 — Rozsudok z 22. januára 2004, COPPI, C-271/01, Zb. s. I-1029, s. I-2309, bod 43. body 37, 38 a 41. 23 — Bod 79. 18 — Bod 83 napadnutého uznesenia. 24 — Bod 82.

I - 3888

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

Regione Siciliana, že žalobca bol v priamom 28. Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor: kontakte s Komisiou, pretože jej odovzdal určité dokumenty, a že jeho osobitná situácia bola zohľadnená pri prijímaní sporného roz­ hodnutia. Súd prvého stupňa odmietol prvé tvrdenie z dôvodu, že toto poskytnutie informácií nemalo žiadny priamy účinok na — zrušil uznesenie Súdu prvého stupňa právnu situáciu žalobcu, a druhé tvrdenie z 8. júla 2004 vydané vo veci T-341/02, odmietol z dôvodu, že táto okolnosť by v najlepšom prípade mohla slúžiť na pre­ ukázanie toho, že rozhodnutie sa žalobcu týkalo osobne.

— následne prijal rozhodnutia potrebné na pokračovanie v konaní a rozhodnutie o trovách konania.

25. V dôsledku toho Súd prvého stupňa určil, že žaloba je neprípustná a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 29. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolanie, IV — Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

— zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania. 26. Odvolanie, ktoré podal Regione Siciliana, bolo zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora 29. septembra 2004 a vyjadrenie Komisie 25. novembra toho istého roka. Následne bola podaná replika a duplika.

V — Posúdenie odvolacích dôvodov

27. Pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili 30. Regione Siciliana uplatnil štyri dôvody. zástupcovia oboch účastníkov konania, sa Prvý je založený na porušení článkov 113 konalo 15. novembra 2005. a 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého

I - 3889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

stupňa, druhý na porušení článku 230 33. Okrem toho sa domnieva, že v rámci druhého odseku ES, tretí na porušení naria­ EFRR sú členské štáty len sprostredkova­ dení č. 2052/88 a č. 4253/88 a štvrtý na teľmi, keďže príjemca pomoci Spoločenstva nedostatku odôvodnenia uznesenia. je známy akonáhle je táto pomoc poskytnutá. Názor, že rozhodnutie o zastavení bolo určené členskému štátu, je prejavom príliš­ ného formalizmu.

31. Z logických a právnych dôvodov obrátim poradie pri preskúmaní prvých dvoch dôvo­ dov, keďže v dôsledku uznania, že odvolatef má postavenie osoby priamo dotknutej v zmysle článku 230 druhého odseku ES 34. Komisia sa domnieva, že tento dôvod je alebo osoby, ktorej je rozhodnutie určené neopodstatnený. Na jednej strane uvádza podľa štvrtého odseku tohto ustanovenia, by judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa sa stal bezpredmetný dôvod založený na článok 230 druhý odsek ES týka iba vládnych porušení článkov 113 a 114 Rokovacieho orgánov členských štátov bez toho, aby ho poriadku Súdu prvého stupňa v rozsahu, bolo možné rozšíriť na ďalšie subštátne v akom sa týka priamej dotknutosti odvola¬ územné entity. Na druhej strane nezdieľa tefa rozhodnutím, ktorého platnosť je sporná. názor, že Regione Siciliana je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené, pretože uplatnená argumentácia sa netýka priamej dotknutosti odvolateľa týmto právnym aktom, ale iba jeho osobnej dotknutosti.

A — O druhom dôvode: porušenie článku 230 druhého odseku ES a porušenie práva na obhajobu

1. Náčrt judikatúry Súdneho dvora o aktívnej legitimácii subštátnych entít

32. Regione Siciliana vytýka Súdu prvého stupňa, že ho vo vzťahu k Talianskej repub­ like považoval za odlišný a autonómny orgán. Podľa neho nie je toto posúdenie opodstat­ nené, pretože Regione Siciliana vystupoval ako územná zložka tohto štátu a bol sku­ 35. Zoči-voči neexistencii výslovnej definície točným príjemcom finančnej pomoci. pojmu „štát" v Zmluvách treba tento pojem

I - 3890

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

podľa časti právnej vedy vykladať týchto dvoch rozhodnutí je však rovnaký s poukazom na subjekty medzinárodného a znie takto: práva, ktoré sú oprávnené a uznané za spôsobilé na uzatváranie a ratifikáciu medzi­ národných zmlúv obsahujúcich rozdelenie právomoci bez ohľadu na územný základ. 25 Iní autori naopak vyvodzujú z judikatúry Súdneho dvora, že tento pojem zahŕňa súbor orgánov a úloh. 2 6

„... zo všeobecnej štruktúry Zmlúv vyplýva, že pojem členského štátu v zmysle inštitu­ cionálnych ustanovení a predovšetkým usta­ novení, ktoré sa týkajú súdnych prostriedkov 36. Tieto vedecké práce však málo prispie­ nápravy, sa týka iba vládnych orgánov vajú k diskusii o zmysle tohto slova nachá­ členských štátov Európskych spoločenstiev dzajúceho sa v článku 230 druhom odseku a nemožno ho rozšíriť na vlády regiónov ES, keďže neponúkajú uspokojivé riešenie alebo autonómnych spoločenstiev, bez problémov rozšírenia jeho významu v tomto ohľadu na rozsah právomoci, ktoré sú im kontexte. priznané."

37. Nízky počet rozsudkov v tomto ohľade nabáda k názoru, že v skutočnosti Súdny dvor ešte jasne nedefinoval tento pojem, 27 pretože existujú iba dve veci , v ktorých vyslovil, že dve žaloby o neplatnosť, ktoré 38. Niektorí by mohli namietať, že túto podali Région wallonne 28 a Regione judikatúru nepotvrdil do dnešného dňa Toscana 2 9 , boli zjavne neprípustné. Obsah žiadny formálny rozsudok, čo však nie je presvedčivé, pretože na jednej strane sa o námietkach neprípustnosti obvykle roz­ hoduje uznesením v súlade s článkom 92 25 — PÉREZ GONZÁLEZ, M.: La subjetividad internacional. In.: DÍEZ DE VELASCO, M.: Instituciones de Derecho Interna­ ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, cional Público, 13. vydanie, Vyd. Tecnos, Madrid, 2001, predovšetkým, ak ide o zjavnú neprípustnosť, s. 219. 26 — HECQUARD-THERON, M.: La notion d'État en droit a na druhej strane, toto riešenie sa tiež communautaire. In: Revue trimestrielle de droit européen, rešpektuje v prejudiciálnych konaniach, keď č. 26 (4), október — december 1990, s. 693 a nasi. „odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku 27 — V prípade Gibraltáru pozri návrhy, ktoré predniesol gene­ rálny advokát Lenz vo veci Gibraltár/Rada (rozsudok nevyvoláva žiadne pochybnosti" v zmysle z 29. júna 1993, C-298/89, Zb. s. I-3605, predovšetkým s. I-3621 a nasi.). článku 104 ods. 3 tohto rokovacieho 28 — Uznesenie z 21. marca 1997, Région wallonne/Komisia, poriadku. Systematický prístup v postupe C-95/97, Zb. s. I-1787, bod 6. Súdneho dvora v dôsledku toho posilňuje 29 — Uznesenie z 1. októbra 1997, Regione Toscana/Komisia, C-180/97, Zb. s. I-5245, bod 6. autoritu týchto dvoch súdnych rozhodnutí.

I - 3891

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

39. Navyše výslovný odkaz na tieto uznese­ dvor napríklad určil, že Španielske kráľovstvo nia sa nachádza v rozsudku Súdneho dvora, si nesplnilo svoje povinnosti v prípadoch, keď v ktorom tento súd bez toho, aby prevzal porušenie bolo možné v skutočnosti pripísať citovanú časť, potvrdil nemožnosť analogic­ miestnym alebo regionálnym entitám (veci kého uplatnenia článku 230 druhého 32 týkajúce sa Marismas de Santofta , kvality a tretieho odseku ES na regióny. 30 33 okolitého vzduchu alebo pomoci Magefesa II 34). V európskom kontexte tak stále, keď subštátny územný celok porušil svoje záväzky vyplývajúce z práva Spoločenstva, bola zodpovednosť pripísaná členskému štátu, v ktorom sa tento celok nachádzal.

40. Možno tiež pripomenúť, že bez ohľadu na závery, ku ktorým Súdny dvor dospel v dvoch už citovaných uzneseniach, pri mnohých príležitostiach, s výnimkou pria­ mych žalôb, neváhal rozšíriť význam slova štát. Domnieval sa tak, že tento pojem sa vzťahuje na každú organizáciu, ktorá bez ohľadu na svoju právnu formu bola poverená službou vo verejnom záujme a ktorá na tento účel disponuje osobitnou právomocou, ktorá prekračuje rámec pravidiel uplatniteľných vo vzťahoch medzi jednotlivcami, 31čo v tomto 42. Po tomto voľnom výklade pojmu „štát" prípade umožňovalo odvolávať sa na smer­ Súdny dvor neváhal zúžiť pojem „verejný nicu neprebratú do vnútroštátneho práva orgán", ktorý iste nemožno celkom porovná­ voči privatizovanému verejnému podniku. vať s pojmom „štát", pri uplatňovaní článku 39 ods. 4 ES, pretože do pojmu zamestnanie vo verejnej službe zahrnul všetky tie zamest­ nania, „ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výkone verejnej moci a na funkciách, ktorých cieľom je ochrana vše­ obecných záujmov štátu alebo iných verej­ ných celkov" 3 5 , pričom medzi tieto posledné 41. Túto rozpínavosť pojmu „štát" nachá­ uvedené zahrnul subštátne entity, pre­ dzame v prípadoch, keď Súdny dvor posu­ dovšetkým na regionálnej a miestnej dzuje nesplnenia povinností, pretože Súdny úrovni.

30 — Rozsudok z 22. novembra 2001, Holandské Antily/Rada, 32 — Rozsudok z 2. augusta 1993, Komisia/Španielsko, C-355/90, C-452/98, Zb. s. I-8973, bod 50. Zb. s. I-4221. 31 — Rozsudok z 12. júla 1990, Foster a i. (C-188/89, Zb. s. I-3313, 33 — Rozsudok z 13. septembra 2001, Komisia/Španielsko, body 17 až 20); bod 19 pripomenul, že Súdny dvor už skôr C-417/99, Zb. s. I-6015. uznal, že na ustanovenia smernice sa možno odvolávať voči daňovým orgánom (rozsudky z 19. januára 1982, Becker, 34 — Rozsudok z 2. júla 2002, Komisia/Španielsko, C-499/99, Zb. 8/81, Zb. s. 53, body 23 až 25), územným orgánom (rozsudok s. I-6031. z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839), 35 — Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, 66/85, Zb. s. 2121, ústavne nezávislým orgánom povereným zachovaním bod 27. poriadku a verejnej bezpečnosti (rozsudok z 15. mája 1986, 36 — SOBRIDO PRIETO, M.: Las comunidades autónomas ante el Johnston, 222/84, Zb. s. 1651), ako aj verejným orgánom Tribunat de Justicia y ei Tribunal de Primera instancia de las zabezpečujúcim služby v oblasti verejného zdravia (rozsudok Comunidades Europeas. Tirant monografías, Valence, 2003, z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723). s. 45.

I - 3892

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

43. Súdny dvor sa jednoducho pridržiaval 45. Keďže je takto zamietnutá možnosť koncepcie premenlivej geometrie, ktorá použitia hermeneutickej metódy uplatňova­ závisí od zobrazovaného kontextu a ktorá nej z hľadiska účinnosti práva Spoločenstva, zodpovedá pragmatizmu, pomocou ktorého zostáva iba určiť, či vývoj procesu európskej je zaručený potrebný účinok práva Spolo­ integrácie zasiahol do tejto inštitucionálnej čenstva, aby tak zohľadnil integračné rovnováhy do tej miery, aby to spochybnilo snahy, 38 ktoré sú základom Zmluvy. tvrdenie uvedené v predchádzajúcom bode.

44. Flexibilita, ktorú Súdny dvor preukazuje 2. Krátke zhrnutie vývoja úlohy subštátnych v niektorých kontextoch pri výklade pojmu entít v kontexte budovania Európy „štát", sa však neuplatňuje na prípady kon­ troly zákonnosti, pretože v tomto prípade nie je flexibilita v súlade s ustanoveniami, ktoré majú zabezpečiť dodržanie rozdelenia právo­ moci v Spoločenstve, ako to upresnili uzne­ senia Région wallonne/Komisia a Regione 46. Nič nevyjadruje lepšie ignorovanie Toscana/Komisia, podľa ktorých: miestnych celkov a územných entít v počiatkoch európskej integrácie ako výraz vytvorený nemeckým profesorom, podľa ktorého tento proces trpel „slepotou vo vzťahu k rozdeleniu právomoci v členských štátoch" („Länder-Blindheit" alebo slepota vo vzťahu k Länder) 39 a ktorý takto kritizoval nedostatok akejkoľvek zmienky o regiónoch v Zmluvách. „Pripustiť opak by viedlo k poškodeniu inštitucionálnej rovnováhy stanovenej Zmlu­ vami, ktoré určujú najmä podmienky, za ktorých sa členské štáty, t. j . zmluvné strany zakladajúcich zmlúv a zmlúv o pristúpení, zúčastňujú na fungovaní inštitúcií Spoločen­ stva. Európske spoločenstvá nemôžu... 47. K prvému uznaniu regiónov na politickej zahŕňať vyšší počet štátov, ako je počet úrovni došlo v roku 1961 v rámci Rady štátov, medzi ktorými sú založené." Európy, ktorá priznala Konferencii miest­ nych samospráv v Európe stály štatút. Charta

37 — HAGUENAU, C: L'application effective du droit commu­ nautaire en droit interne; analyse comparative des problèmes rencontrés en droit français, anglais et allemand. Bruylant, 39 — IPSEN, H. P.: Als Bundesstaat in der Gemeinschaft. In: Vydavateľstvo Univerzity v Bruseli, Brusel, 1995, s. 196. Probleme des Europäischen Rechts. Festschrift für Walter 38 — SOBR1TO PRIETO, M., c. d., s. 52. Hallstein zu seinem 65. Geburtstag, 1966, s. 228 a nasl.

I - 3893

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

tejto Konferencie bola zmenená v roku 1975 si vytvorila orgán reprezentujúci rozhodova­ tak, aby zahŕňala región ako politickú entitu. cie procesy na subštátnej úrovni, ktorý mal Jej pracovné stretnutia viedli k prijatiu iba poradný charakter 44 a ktorého zhromaž­ 40 Charty miestnej samosprávy a Charty denia zvolávala iba Komisia. 45

41 regionálnej samosprávy .

50. Napriek týmto obmedzeniam sa toto vytvorenie ukázalo rozhodujúce, keďže 48. Prinajmenšom rovnakú pozornosť si zasiate semienko viedlo k vytvoreniu Výboru zaslúži Združenie európskych regiónov 42, regiónov, ktorý bol zakotvený ktorého účelom je podľa bodu 3 článku 1 v Maastrichtskej zmluve. 46 Akokoľvek to je, kapitoly I „podporovať aktívnu úlohu regió­ napriek postupným pokrokom vykonaným nov pri budovaní Európy zlepšovaním ich v Amsterdamskej zmluve 47 alebo zmluve účasti v inštitúciách, predovšetkým v rámci z Nice 48, nepodarilo sa prekonať štatút rozhodovacích procesov a najmä u Rady pomocného orgánu. Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej únie".

51. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na kontrolu zákonnosti aktov Spoločenstva, treba uviesť, že so 49. V rámci Spoločenstva je východiskovým zreteľom na rôzne revízie Zmluvy, sa Výbor bodom vytvorenie Poradného výboru regio­ nálnych a miestnych celkov rozhodnutím 43 88/487/EHS ; Komisia, ktorá v odôvodnení upresnila, že považuje za potrebné, aby sa 44 — Článok 2 rozhodnutia 88/487. 45 — Článok 7 ods. 1 rozhodnutia. tieto celky viac zúčastňovali na vytváraní 46 — V článkoch 198 A ai 198 C Zmluvy ES (zmenené, teraz a realizácii regionálnej politiky Spoločenstva články 263 ES až 265 ES). s dopadom na ostatné politiky Spoločenstva, 47 — Pokiaľ ide o Amsterdamskú zmluvu, vývoj sa v zásade prejavil v právomoci prijať vlastný rokovací poriadok (článok 264 druhý odsek ES), vo zvýšení počtu oblastí, v ktorých sa povinne vyžaduje porada s Výborom (napríklad články 71 ES, 128 ES, 137 ES alebo 175 ES), v možnosti Výboru vydať svoje stanovisko z vlastného podnetu (článok 265 piaty odsek ES) 40 — Schválená 15. októbra 1985 a účinná od 9. septembra 1988. a v práve Európskeho parlamentu poradiť sa s Výborom (článok 265 štvrtý odsek ES). 41 — Prijatá jednomyseľne 5. júna 1997. 42 — Založené 15. júna 1985 so sídlom v Štrasburgu. 48 — Hlavné zmeny zavedené touto Zmluvou sú dve: potreba členov výboru mať volebný mandát v regionálnom alebo 43 — Rozhodnutie Komisie z 24. júna 1988 o vytvorení Poradného miestnom celku, ktorého zánik znamená zánik funkcie člena výboru regionálnych a miestnych celkov [neoficiálny preklad] Výboru regiónov, a obmedzenie počtu jeho členov na 350 (U.v. ES L 247, s. 23). (článok 263 ES).

I - 3894

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

regiónov sústavne domáhal privilegova­ povzbudí konať proti zákonu na škodu nášho ného postavenia v rámci žalôb o neplatnosť, štátu". 52

a to tak vo svoj prospech, ako aj v prospech regiónov s legislatívnou právomocou, tým, že navrhoval zmenu tretieho odseku článku 173 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 ES). 50

3. Zamietnutie dôvodu

53. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch netreba pochy­ bovať nielen o tom, že žiadny vývoj neodô­ vodňuje zmenu inštitucionálnej rovnováhy uvedenej v uzneseniach Région wallonne/ Komisia a Regione Toscana/Komisia, ale ani o tom, že prípadné zmeny v tomto zmysle by mali zjavný neúspech. Neexistuje teda žiadny významný dôvod, ktorý by vyžadoval zmenu judikatúry. 52. Týmto snahám bolo čiastočne vyhovené v Zmluve o Ústave pre Európu 5 1 , pokiaľ ide o ochranu výhradných práv Výboru regiónov, aj keď postavenie regiónov z hľadiska žalôb o neplatnosť sa nezmenilo. Treba však uviesť, 54. Aj keby sa región mohol považovať za že aj keď tento text bude mať normatívnu „štát", ako to tvrdí odvolateľ, neznamenalo by hodnotu, v skutočnosti neexistuje vôľa nor- to, že by mu bolo priznané právo na podanie motvorcu vyhovieť želaniam tohto Výboru. opravných prostriedkov na účely článku 230 Ako napísal Shakespeare „Nieto moci druhého odseku ES, pretože jedna oblasť si v Benátkach, čo zmenila by platné zákony. nemôže prisvojovať právo zastupovať všetky. Ak spravíme to, mnohých tento prípad Navyše skutočnosť, že región je integrálnou súčasťou tohto útvaru, mu dáva k dispozícií možnosti dohody a spolupráce na politickej 49 — Stanovisko Výboru regiónov k revízii Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (spravo­ dajca: M. Pujol i Soley) CdR 136/95 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 100, 1996, s. 1). Pozri aj rezolúciu Výboru regiónov k ďalšej medzivládnej konferencii (MVK) cdr 54/99 52 — SHAKESPEARE, W.: Kupec bendtsky [preklad BLAHO S„ FIN [neoficiálny preklad] (Ú. v, ES C 293, 1999, s. 74). BOOR j., JESENSKA Z., ROZNER )., In: SHAKESPEARE, W.: Komédie, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 50 — Navrhoval, aby mal Súdny dvor právomoc „rozhodovať za Bratislava, 1964]; dáva túto repliku do úst Poržii, ktorá rovnakých podmienok o žalobách podaných Európskym predstiera, že je mladým právnikom z Ríma: keď Shylock parlamentom, Európskou centrálnou bankou a Výborom žiada, aby bola uložená sankcia predvídaná v zmluve regiónov na ochranu ich výhradných práv", ako aj „roz­ o pôžičke, spočívajúca v prípade nezaplatenia 3 000 dukátov hodovať o žalobách podaných Výborom regiónov z dôvodu v lehote splatnosti v odovzdaní iednei libry mäsa vytrhnutej porušenia zásady subsidiarity" a „rozhodovať o žalobách z tela dlžníka, a keď odmieta akúkoľvek zhovievavost, Basanio podaných regiónmi, ktorých legislatívna právomoc je dot­ ho prosí, aby sa odchýlil od doslovného obsahu pravidla knutá nariadením, smernicou alebo rozhodnutím". a zmiernil tak tvrdosť, ktorú znamená výkon takejto 51 — Zmluva podpísaná 29. októbra 2004 (s účinnosťou od zábezpeky. Dielo je poznačené hlbokými protižidovskými 1. novembra 2006 s výhradou ratifikácie členskými štátmi), náladami, čo je produktom historickej doby, v ktorej bolo článok III-365 ods. 3. napísané, teda v Anglicku na konci 16. storočia.

I - 3895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

alebo správnej úrovni s národnou vládou, odkazuje na článok 114 ods. 3 a 4. Prvý ktoré môžu na strane vlády spustiť želanú z týchto odsekov upravuje ďalšie prejednanie reakciu proti opatreniu Spoločenstva na v rámci ústnej časti konania, ku ktorému Súdnom dvore, čo vo všeobecnosti nie je dôjde v prípade, ak Súd prvého stupňa v možnostiach občana. nerozhodne inak.

55. Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť údajné porušenie práva odvolateľa na obha­ jobu, keďže o tom odvolateľ vo svojom 58. Bod 49 napadnutého uznesenia preuka­ odvolaní neposkytol ani dôkazy, ani náležité zuje, že Súd prvého stupňa založil svoje vysvetlenie, je namieste zamietnuť druhy rozhodnutie na tom, že na základe listín odvolací dôvod, pretože v napadnutom uzne­ nachádzajúcich sa v spise bol dostatočne sení nebolo zistené žiadne porušenie článku informovaný. Navyše z bodov 42 až 46 230 druhého odseku ES. vyplýva, že zohľadnil tvrdenia odvolateľa o prípustnosti podanej žaloby o neplatnosť, a preto sa treba domnievať, že odvolací dôvod založený na údajnom porušení práva na obhajobu je nedôvodný.

B — O prvom dôvode: porušenie článkov 113 a 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, nedostatok odôvodnenia a porušenie práva na obhajobu 59. Nemožno vyhovieť ani tvrdeniu o nedostatku odôvodnenia, pretože ako to uvádza Komisia vo svojom vyjadrení, Súdny dvor podrobne preskúmal aktívnu legitimá­ ciu Regione Siciliana v bodoch 50 až 86. 56. V tomto dôvode odvolateľ v podstate napáda postup Súdu prvého stupňa, ktorý bez návrhu preskúmal prekážku odvolacieho konania, pričom nevypočul účastníkov kona­ nia, takže sa títo nemohli brániť.

60. Napokon tvrdenie, že Komisia v rozpore s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku nevzniesla svoju námietku neprípustnosti 57. Na úvod treba pripomenúť, že článok samostatným podaním, treba zamietnuť 113 rokovacieho poriadku umožňuje Súdu z dôvodu, že Súd prvého stupňa preskúmal prvého stupňa bez návrhu a kedykoľvek otázku neprípustnosti na základe článku 113 preskúmať prekážky konania a v ďalšom tohto rokovacieho poriadku.

I - 3896

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

61. Keďže z uplatnených skutočností nevyp­ nych inštitúcií, vychádza zo zásad subsidia­ lýva žiadne porušenie článkov 113 a 114 rity a spolupráce, takže všetky rozhodnutia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ukončiť plánovanú finančnú pomoc v tomto prvý odvolací dôvod je zjavne bezdôvodný. kontexte majú priame právne účinky na dotknutý región. Druhé tvrdenie sa týka toho, že Súd prvého stupňa odmietol uznať tieto účinky, keďže sa domnieva, že Talianska republika môže financovať práce zostávajúce do dokončenia projektu bez toho, aby žiadala náhradu od Regione Siciliana, čo je posúde­ nie, ktoré odvolatel'považuje za odporujúce C — O treťom dôvode: porušenie článku 4 zásadám komplementarnosti a doplnkovosti. ods. 1 prvého pododseku nariadenia Navyše vo svojej replike odvolatel'upresňuje, č. 2052/88 a článku 9 ods. 1 nariadenia že Talianska republika ho požiadala, aby č. 4253/88 vrátil pomoc v sume 58 036 177 eur.

62. Skôr, ako pristúpim k rozboru tohto dôvodu, treba upriamiť pozornosť na jeho pravú podstatu, keďže odvolatel'v ňom tvrdí, že Súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení dopustil pochybenia, keď neuznal, že rozhodnutie o zastavení pomoci z EFRR, ktoré bolo predmetom žaloby, sa ho priamo týkalo. Ďalší môj prístup tak zodpovedá 1. O aktívnej legitimácii vyplývajúcej zo skutočnému zámeru odvolatel'a. spolupráce regionálnych entít s Komisiou

63. Je namieste uviesť, že spor sa nikdy netýkal osobnej dotknutosti žalujúceho regiónu rozhodnutím Komisie, pretože v tomto bode sa obaja účastníci konania 65. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 2052/88, zhodujú. ktorý zakotvuje zásadu doplnkovosti, zavá­ dza úzku spoluprácu medzi Komisiou, dotk­ nutým členským štátom a orgánmi, úradmi a agentúrami určenými členským štátom na uskutočňovanie činnosti Spoločenstva v konkrétnom prípade. Podľa článku 24 64. Regione Siciliana uplatnil v rámci tohto nariadenia č. 4253/88 môže Komisia od takto odvolacieho dôvodu dve tvrdenia. Prvé určených orgánov požadovať, aby predložili tvrdenie je, že systém vytvorený pre štruktu­ pripomienky v prípade, keď má pochybnosti rálne fondy tým, že upravuje účasť regionál­ o pôvodne priznanej pomoci.

I - 3897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

66. Toto predkladanie pripomienok zvádza 56 níctvom nariadení, čo v zásade vylučovalo odvolateľa k tomu, že na základe zásady 57 priame žaloby jednotlivcov. Treba navyše subsidiarity považuje postavenie subštátnych uviesť, že na rozdiel od prejednávanej veci orgánov, ktoré členský štát určil na poskyto­ boli v tejto oblasti napádané nariadenia, a nie vanie spolupráce pred schválením každej rozhodnutia. činnosti Spoločenstva v rámci EFRR, za podobné postaveniu vývozných podnikov, ktoré napádajú antidumpingové nariadenie a ktoré spolupracovali počas vyšetrovania vykonávaného Komisiou, 53 postaveniu spo­ ločností, ktoré napádajú rozhodnutia o povolení štátnej pomoci v prípade, ak sa akokoľvek zúčastňovali na konaní uprave­ nom v článku 88 ES 54, alebo postaveniu podnikov, ktoré oznámili protisúťažné sprá­ vanie svojich konkurentov na trhu. 55

69. V druhom rade, v oblasti štátnej pomoci sa rozsah práva napadnúť rozhodnutia Komi­ sie líši v závislosti od toho, či sú vydané v predbežnom konaní v súlade s článkom 88 67. Bez toho, aby sme popreli správnosť ods. 2 ES alebo v hlavnom konaní podľa týchto tvrdení, treba medzi nimi rozlišovať, odseku 3. V tomto poslednom uvedenom aby sme sa tak vyhli skresleniu judikatúry prípade vyplýva aktívna legitimácia z práva Súdneho dvora. podnikov byť vypočutý — dokonca aj v prípade, ak toto právo nevyužili — pričom tieto podniky nie sú obmedzované pripo­ mienkami predloženými podľa článku 88 ods. 2 ES. 58 Nariadenie (ES) č. 659/1999 59 upevnilo niektoré procesné garancie poskyt­ nuté účastníkom týchto konaní, 60 ktoré ich však nezbavili povinnosti preukázať ujmu, 68. V prvom rade, v oblasti antidumpingo- ktorú utrpeli vo sfére svojich záujmov. 61 vých pravidiel viedlo Súdny dvor k uznaniu aktívnej legitimácie dotknutých vývozcov, ktorí pomáhali Komisii pri jej vyšetrovaní to, že v tejto oblasti môže Spoločenstvo 56 — Článok 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi vykonávať legislatívnu činnosť iba prostred­ z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45). 57 - GAITANIDES, CH.: Artikel 230. In: VON DER GROEBEN/ SCHWARZE: Vertrag über die Europäische Union und Vertrag zur Gründung der Europäischen Gemeinschaft — Kommentar, 6. vydanie, Vyd. Nomos, Baden-Baden, 2004, 53 — Podľa rozsudku z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./ diel 4, s. 481 a 482. Rozsudok z 23. mája 1985, Allied Komisia, 239/82 a 275/82, Zb. s. 1005. Corporation a i./Rada, 53/83, Zb. s. 1621. 54 — V súlade s rozsudkami z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 58 - GAITANIDES, CH.: c. d., s. 491. 160/84, Zb. s. 391, a zo 17. novembra 1998, Kruidvat/ Komisia, C-70/97 P, Zb. s. I-7138. 59 — Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; 55 — V súlade s rozsudkami z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, Mim. vyd. 08/001, s. 339). nazývaný .Metro I", 26/76, Zb. s. 1875; z U. októbra 1983, Demo-Studio Schmidt/Komisia, 210/81, Zb. s. 3045, 60 — Napríklad v článku 1 písm. h). a z 22. októbra 1986, Metro/Komisia, nazývaný »Metro II", 61 - SCHWARZE, J.: Artikel 230. In: EU-Kommentar, Vyd. 75/84, Zb. s. 3021. Nomos, Baden-Baden, 2000, odsek 43.

I - 3898

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

70. Napokon, odkaz Regione Siciliana na majú hospodárske subjekty v uvedených judikatúru a právo hospodárskej súťaže si situáciách a oblastiach (hospodárska súťaž, zaslúži upresnenie, z ktorého možno vyvodiť štátna pomoc a antidumpingové opatrenia), ďalšie, ešte významnejšie upresnenie. Keď je teda bezpredmetné, pretože tieto práva Súdny dvor vo svojom rozsudku Metro I majú v zásade obísť povinnosť preukázať uznal aktívnu legitimáciu podniku, ktorý osobnú dotknutosť, ktorú v tomto prípade žiadal Komisiu, aby prijala rozhodnutie treba považovať za danú, lebo nebola nikdy v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. b) spochybnená. nariadenia č. 17 62, a ktorému bolo toto odmietnuté, svoje rozhodnutie založil na potrebe zabezpečiť účinnú súdnu ochranu, 63 keďže v zásade podnik nemohol napadnúť toto odmietnutie.

2. O nesprávnom právnom posúdení spočí­ vajúcom v závere, že Talianska republika 71. Nie je náhoda, že výraz účinná súdna mohla prevziať náklad dokončenia projektu ochrana vyvoláva v tejto súvislosti spo­ mienku na už citovaný rozsudok Komisia/ Jégo-Quéré, keďže všetky rozhodnutia, ktoré Regione Siciliana cituje na podporu svojho stanoviska, majú niečo spoločné s týmto veľmi známym rozsudkom a týkajú sa pod­ mienky, podľa ktorej môže rozhodnutie napadnúť iba osoba osobne dotknutá týmto rozhodnutím. Ako som už uviedol, v tejto 73. Na rozdiel od judikatúry o osobnej veci neexistuje žiadna pochybnosť o osobnej dotknutosti aktom Spoločenstva, je judika- dotknutosti, takže sa považuje za preuká­ túra týkajúca sa priamej dotknutosti obme­ zanú. dzenejšia, čo je nepochybne dôsledkom metódy používanej Súdnym dvorom, ktorý z logických dôvodov nepreskúmaval túto druhú podmienku v prípadoch, keď neuznal, že napadnutý akt má povahu rozhodnutia, alebo keď vylúčil, že jeho účinok individu­ alizuje žalobcu rovnako ako príjemcu roz­ 64 hodnutia. Nie je teda prekvapujúce, že v judikatúre týkajúcej sa priamej dotknutosti 72. Tvrdenie odvolateľa, že jeho spolupráca nenachádzame takú formulku, ako je obsiah­ počas konania o poskytnutí pomoci Spolo­ nutá v rozsudku Plaumann/Komisia 6 5 , ktorá čenstva mu priznávala rovnaké práva, ako umožňuje overiť, či je splnená podmienka

62 — Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 64 — ORTEGA, M.: El acceso de los particulares a la justicia 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). comunitaria. Vyd. Ariel, Barcelona, 1999, s. 54. 63 — Bod 13 rozsudku už citovaného v poznámke pod čiarou 55. 65 — Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Tb. s. 197.

I - 3899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

osobnej dotknutosti, čo však neznamená, že 76. Okrem prípadov technického vykona­ neexistuje dostatok rozhodnutí, z ktorých 70 nia treba vylúčiť právny účinok na záujmy možno vyvodiť základné zásady, ktoré Súdny žalobcu vtedy, keď členský štát disponuje dvor stanovil, pokiaľ ide o priamy účinok voľnou úvahou na prebratie aktu Spoločen­ napadnutého rozhodnutia na právne posta­ 71 stva na svojom území , pretože tento venie žalobcu. účinok sa prejavuje len cez prebratie v členskom štáte prostredníctvom zodpove­ dajúceho vnútroštátneho opatrenia. 72 Exis­ tencia autonómnej vôle medzi rozhodnutím a jeho dôsledkami na žalobcu skrátka zna­ mená, že žalobca nie je priamo dotknutý. 73 Jediné obmedzenie tejto zásady sa týka prípadov, v ktorých možnosť zverená člen­ 74. Tak vo svojom rozsudku Toepfer I 66 skému štátu prebrať akt Spoločenstva je čisto Súdny dvor po prvýkrát vyložil výraz „priamo teoretická, teda keď vôľa dotknutých vnútro­ dotknutý", keď priznal aktívnu legitimáciu štátnych orgánov nevyvoláva žiadne pochyb­ tretím osobám, ktorým nebol akt Spoločen­ nosti o zamýšľanom použití tohto aktu stva určený, pod podmienkou, že tento akt týmito orgánmi. 74 potvrdzuje opatrenia skôr prijaté dotknutým členským štátom. Keďže nebol potrebný žiadny vykonávací vnútroštátny akt, dotknutí jednotlivcipociťovali vplyv aktu Spoločen­ stva rovnako priamo ako vplyv vnútroštát­ nych ustanovení, ktoré nariadenie Spoločen­ stva nahrádzalo.

77. V prejednávanom spore napadnuté

uznesenie

uvádza, že rozhodnutie bolo určené Talianskej republike a neobsahovalo nijaký príkaz, ktorý by mal priamy účinok na 75. Neskoršie rozhodnutia považovali prí­ postavenie Regione Siciliana, či už obmedze­ pady, v ktorých je zásah štátu podriadený ním voľnej úvahy Talianskej republiky, alebo kritériám skôr stanoveným Radou alebo obmedzením výkonu tejto úvahy na jedinú, Komisiou, 67 a je teda čisto automatický 68 nepravdepodobne realizovanú možnosť. alebo nediskrečný 69, za rovnocenné prípa­ dom, v ktorých nebolo potrebné prijatie pravidiel na vnútroštátnej úrovni. 70 — Výraz, ktorý použil BARAV, A.: Direct and individual concern: An almost insurmountable barrier to the admissi­ bility of individual appeal to the EEC Court. In: Community Market Law Review, 1974, s. 191 až 193. 71 — Rozsudok z 10. decembra 1969, Eridania a L/Komisia, 10/68 66 — Rozsudok z 1. júla 1965, Toepfer a Getreide Import/Komisia, a 18/68, Zb. s. 459. 106/63 a 107/63, Zb. s. 525. 72 — Rozsudky z 25. októbra 1972, Haegeman/Komisia, 96/71, Zb. 67 — Rozsudok z 13. mája 1971, International Fruit Company a i./ s. 1005, body 5 až 8: zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, Komisia, 41/70 až 44/70, Zb. s. 411. 92/78, Zb. s. 777, bod 27 a nasi., a z 11. júla 1984, Commune 68 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci de Differdange a i./Komisia, 222/83, Zb. s. 2889, bod 12. CAM/Komisia (rozsudok z 18. novembra 1975, 100/74, Zb. 73 — HARTLEY, T. C: The Foundations of EEC Law. Clarendon, s. 1393). Oxford, 1987, vydanie revidované v roku 1994, s. 360. 69 — Rozsudok zo 16. júna 1970, Alcan a i./Komisia, 69/69, Zb. 74 — Rozsudok zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, s. 385. 11/82, Zb. s. 207, bod 9.

I - 3900

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

Nezdá sa ani, že by Komisia v tomto akte prijatia sporného aktu, na dlžníka tejto sumy; alebo predtým stanovila Talianskej republike treba navyše dodať, že v tejto súvislosti by akékoľvek kritérium, alebo že by poznala prípadné opatrenie schválené členským štá­ alebo mohla vopred poznať zámer orgánov tom na vykonanie aktu Spoločenstva pred­ tejto krajiny v tomto ohľade. pokladalo, že majetok Regione Siciliana bude dotknutý druhýkrát, a to výlučne z dôvodu vnútroštátneho rozhodnutia. 76

78. Za týchto okolností nemal Súd prvého stupňa k dispozícii indície, ktoré by mu umožnili predvídať budúci postup štátu a odvolateľ nepredložil vhodné dôkazné prostriedky na preukázanie toho, ako sa bude Talianska republika s istotou správať 80. Tento názor, ktorý je na prvý pohľad vo vzťahu k zastaveniu pomoci z EFRR, ktorú dosť lákavý, sa však ukazuje príliš obme­ dostala. Ak by Súd prvého stupňa pred­ dzený. Tým, že sa zameriava iba na povahu pokladal, že je pravdepodobné prijatie kon­ aktu Komisie, 7 7necháva stranou jeho syste­ krétneho vnútroštátneho opatrenia, bolo by matický výklad, ktorý je nevyhnutný, ak jeho posúdenie pri neexistencii iných dôka­ zohľadníme zložitú štruktúru vzťahov, ktoré zov založené na čistých domnienkach. vyplývajú zo správy štrukturálnych fondov. V tomto zmysle treba správu z 30. októbra 2002, ktorú Regione Siciliana predložil vo svojej replike na preukázanie toho, že Talianska republika zamýšľala vymáhať sumy bezdôvodne získané týmto regiónom, pova­ žovať za neprípustnú, pretože, ako to správne zdôrazňuje Komisia, Súdny dvor neumož­ ňuje uplatňovať nové skutkové okolnosti 75 v rámci odvolania. 81. Ak si uvedomíme tajomstvo štruktúry tohto systému, zdá sa zjavné, že úloha členského štátu je významnejšia, ako to tvrdí odvolateľ. Bez toho, aby bolo potrebné obšírne vysvetľovať právnu úpravu EFRR, 79. Bolo by možné tvrdiť, že napadnuté p o d r o b n ý r o z b o r jeho základných prvostupňové rozhodnutie malo na odvola- a vykonávacích nariadení ukazuje, že účasť teľa účinky automaticky na jednej strane na centrálnych vlád je oveľa širšia. Nemožno ich základe zmeny jeho majetkovej situácie, teda považovať iba za „poštovú schránku", na pretože bol zbavený zostávajúcej časti pomoci, a na druhej strane na základe zmeny jeho postavenia z veriteľa, ktorým bol až do 76 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. októbra 2005, Regione Siciliana/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 52 až 60. 77 — V bode 65 rozsudku uvedeného v predchádzajúcej poznámke pod čiarou Súd prvého stupňa odôvodnil svoje stanovisko 75 — Rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. tak, že poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra s. I-4287. 1981, IBM/Komisia (60/81, Zb. s. 2639, bod 9).

I - 3901

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

ktorú sa orgány určené pri každom projekte úvahu krajiny, ktorá riadi pomoc z EFRR a od obracajú, aby si vyzdvihli svoju korešpon­ ktorej je v poslednom stupni závislé pokra­ denciu s Komisiou. čovanie prác v prípade, keď inštitúcia Spolo­ čenstva ukončila svoju pomoc.

84. Je teda na dotknutej vláde, aby rozhodla 82. Samotná podstata štrukturálnych fondov o budúcnosti toho, čo je v skutočnosti jej preukazuje ich doplnkovú povahu, 78 čím vlastným projektom. Táto vláda má zdôrazňuje dominantný charakter činnosti k dispozícii rozličné riešenia, ako je napríklad štátu a rozsiahlu voľnú úvahu, ktorou členský zastavenie, prerušenie alebo postúpenie pro­ štát disponuje nielen pokiaľ ide o výber jektu, ale má aj možnosť prevziať finančné príjemcov, ale aj pokiaľ ide o vypracovanie náklady na ťarchu svojho rozpočtu, aby tak projektov, ktoré chce subvencovať. 79 Nejde zabezpečila jeho dokončenie. Hoci ťažkosti teda o pochybenie, keď sa členskému štátu spôsobené zastavením pomoci v prípade, keď pripíše zodpovednosť za vykonanie foriem ide o zrušenie jej zostávajúcej časti, sú pomoci predvídaných v rámci Spoločenstva, početné a citeľné, Komisia ani neprejudikuje, ako to uvádza šieste odôvodnenie nariadenia ani nepredvída, a tým skôr neodporúča č. 2082/93. S prihliadnutím na tieto skutoč­ spôsob, akým má členský štát postupovať, nosti sa postavenie centrálnych orgánov aby určil budúcnosť svojich projektov územ­ ukazuje dosť odlišné od úlohy štatistov, do ného rozvoja. ktorej ho odsúva Regione Siciliana.

85. So zreteľom na všetky uvedené skutoč­ nosti je Regione Siciliana dotknutý iba riešením prijatým vládou krajiny, ktorej je 83. V kontexte tohto súboru právomocí súčasťou, ktorá disponuje dostatočne širokou členského štátu, 80 ukazuje rozhodnutie a suverénnou voľnou úvahou, takže je to vôľa Komisie, ako je to, ktoré je predmetom tohto tejto vlády, ktorá určuje skutočné účinky na sporu, svoju pravú povahu, čo nie je možné, región. ak je posudzované izolovane, keďže tento nový pohľad umožňuje lepšie pochopiť voľnú

78 — Dvadsiate odôvodnenie a článok 4 nariadenia č. 2052/88 v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 2081/93. 79 — Poukazujem na uplatniteľnéčlánky, napríklad článok 5 ods. 1 86. Zdá sa teda jasné, že prípadná dotknu- a článok 5 ods. 2 štvrtý pododsek, článok 8 ods. 1, článok 9 ods. 1 a 2, článok 10 ods. 1 a článok 14 nariadenia č. 4253/88 tosť odvolateľa závisí od postupu podniknu­ v zmenenom a doplnenom znení. tého členským štátom s prihliadnutím na 80 — Okrem iných rovnakého významu, uvedených v článkoch 19 až 26 nariadenia č. 4253/88 v jeho zmenenom a doplnenom novú situáciu vytvorenú zastavením pomoci znení. z EFRR, z ktorej vyplýva potenciálny vplyv,

I - 3902

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

ktorý sa zmení na priamu a neodvratnú (teda 89. V súlade s už citovanou judikatúrou nielen možnú) ujmu iba vtedy, keď vláda Súdneho dvora nenachádzam žiadne požaduje náhradu sumy bezdôvodne získanej nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa ako pomoc Spoločenstva. dopustil Súd prvého stupňa; osobitosti tejto veci nevyžadujú ani zmenu judikatúry, pre­ tože dokonale zapadajú do názoru zastava­ ného do dnešného dňa Súdnym dvorom a nenastoľujú žiadne významné problémy, ako je napríklad porušenie práva na obha­ jobu, na rozdiel od už citovaných vecí Unión de Pequeños Agricultores/Rada a Komisia/ Jégo-Quéré. 83

87. Považujem za vhodné odvolať sa na túto myšlienku ujmy, ktorú právna veda upred­ nostňuje, 8 1keďže čisto potenciálna povaha ujmy neumožňuje priznať postavenie osoby priamo dotknutej v zmysle článku 230 štvr­ 90. Všetky uvedené vysvetlenia smerujú tého odseku ES. Ak by sme v tejto veci k návrhu, aby bol tretí odvolací dôvod pripustili, že právna situácia odvolateľa sa zamietnutý ako nedôvodný. zmenila, išlo by iba o náhodu, ako to vyplýva zo skutkového stavu, pretože na pojednávaní Regione Siciliane vyhlásil, že diaľnica bola dokončená z prostriedkov pochádzajúcich z verejného podniku ANAS, ktorý sa špecia­ lizuje na tento druh komunikácií.

D — O štvrtom dôvode: nedostatok odôvod- nenia, pokiaľ ide o možnosť Talianskej republiky nepožadovať náhradu pomoci a právnu záväznosť korešpondencie s Komisiou

88. Podobne zmena právnej situácie odvola­ teľa, ktorý sa z veriteľa stal dlžníkom, 82ako aj zmena jeho zdroja financovania, sa pre­ 91. V prvej časti tohto dôvodu odvolateľ javujú na tejto situácii len formálne, keďže odmieta tvrdenie Súdu prvého stupňa, že jeho skutočný záujem, ktorým je financova­ členský štát má vždy možnosť vykonať nie, neutrpel konkrétnu a neodvratnú ujmu. sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o príjemcov pomoci pôvodne poskytnutej Komisiou

81 — TOTH, A. G.: Legal Protection of Individuals in the European Communities. Vyd. North-Holland, Amsterdam, 1978, diel II, 83 — V poznámke pod čiarou 4 vyššie. Regione Siciliana má s. 64. možnosť napadnúť pred vnútroštátnymi súdmi exekučné 82 — Ako to uvádza rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. októbra opatrenie prijaté Talianskou republikou na základe sporného 2005, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 53 a 54. rozhodnutia.

I - 3903

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-417/04 P

z EFRR, pričom ho považuje za nekohe- 94. V druhej časti tohto dôvodu odvolateľ rentné a svojvoľné, pretože sa zakladá na vytýka Súdu prvého stupňa, že v bode 84 nedostatočnom posúdení skutkového stavu svojho uznesenia neuznal, že korešpondencia a na domnienkach, ktoré nie sú podložené s Komisiou sa ho priamo týkala. Neexistuje žiadnym dôkazom. žiadny iný dôvod pre túto korešpondenciu, v ktorej Komisia požiadala Taliansku repub­ liku, aby odvolateľovi oznámila rozhodnutie o zastavení pomoci, aby mu tak umožnila prístup k prostriedkom nápravy stanoveným v právnom poriadku Únie. Z tohto dôvodu sa mu uvedený bod napadnutého uznesenia zdal vnútorne rozporný a nelogický. 92. V tomto ohfade stačí upresniť, že v bodoch 71 až 79 napadnutého uznesenia sa Súd prvého stupňa podrobne zaoberal možnou voľnou úvahou, ktorou disponovala Talianska republika pri vymáhaní prostried­ kov, ktoré od nej požadovala Komisia. Súd prvého stupňa uviedol uplatniteľné norma­ tívne texty, 84 oprel sa o príslušnú judika- túru 85 a logicky posúdil dôkazné pro­ 95. Na jednej strane judikatúra Súdneho striedky, pričom z nich vyvodil, že napadnuté dvora upresňuje, že samotná výmena listov rozhodnutie nevyžadovalo od Talianskej s Komisiou nestačí na existenciu priamej republiky, aby vymáhala od žalobkyne alebo dotknutosti. 87 konečných príjemcov bezdôvodne získané sumy. 86

96. Na druhej strane záujem Komisie na 93. Niet pochýb o tom, že Súd prvého tom, aby bol Regione Siciliana informovaný stupňa neuznal riešenie, ktoré navrhoval o projekte, ktorý spolufinancovala, treba Regione Siciliana, čo však nespôsobuje neko- chápať ako výraz úzkej „spolupráce" medzi herentnosť alebo svojvoľnosť napadnutého samotnou Komisiou, členským štátom a ním uznesenia, ktoré je navyše správne odôvod­ určenými orgánmi, stanovenú v článku 4 nené, a v dôsledku toho rozhodol ods. 1 prvom pododseku nariadenia o zamietnutí tejto časti dôvodu, pretože bola č. 2052/88. V tejto súvislosti tento záujem zjavne nedôvodný. navyše odráža požiadavku transparentnosti, ktorou sa musí vyznačovať riadna správa verejných entít vo vzťahu k občanom. 84 — Napríklad šieste odôvodnenie nariadenia č. 2082/93 (bod 72 napadnutého uznesenia). 85 — Najmä v rozsudku zo 7. februára 1979, Holandsko/Komisia, 11/76, Zb. s. 245. 87 — Rozsudok z 2. aprila 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, 86 — Predovšetkým body 74 a 76 napadnutého uznesenia. C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 15 a 16.

I -3904

REGIONE SICILIANA/KOMISIA

97. Podobne odkaz na možné právne pro­ 99. V dôsledku toho nie je namieste vyhovieť striedky, ktorými disponujú osoby, ktorým je dôvodu založenému na nedostatku odôvod­ akt určený, zodpovedá spoločnej správnej nenia, pokiaľ ide o výmenu korešpondencie praxi členských štátov a snahe lepšie slúžiť medzi Regione Siciliana a Komisiou, pretože občanovi. Aj keby sa však Komisia pomýlila je nedôvodný. a zašla príliš ďaleko tým, že by informovala Regione Siciliana o rozsahu prípadnej súdnej ochrany, toto pochybenie by nezmenilo ani povahu, ani účinky sporného rozhodnutia 100. So zreteľom na predchádzajúce úvahy vytvorením právneho vzťahu, ktorý nikdy navrhujem zamietnuť štvrtý odvolací dôvod, neexistoval; nezaväzovala by Súdny dvor vo pretože je čiastočne zjavne nedôvodný výklade a uplatňovaní podmienok aktívnej a čiastočne nedôvodný. legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť.

VI — O trovách

101. Keďže všetky dôvody uplatnené v odvolaní boli zamietnuté, je namieste 98. Je teda nedôvodné tvrdenie o tom, že zaviazať účastníka konania, ktorý nemal z tejto korešpondencie možno vyvodiť určité úspech vo svojich dôvodoch, teda Regione povinnosti, takže nemožno vytýkať Súdu Siciliana, na náhradu trov konania v súlade prvého stupňa, že dospel k opačnému s ustanovením článku 122 v spojení záveru, navyše keď tak urobil po tom, čo s ustanovením článku 69 ods. 2 rokovacieho najprv vyčerpávajúco preskúmal dotknutosť poriadku, ktorý sa v konaní o odvolaní odvolateľa sporným rozhodnutím. uplatní na základe článku 118.

VII — Návrh

102. So zreteľom na uvedené skutočnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie, ktoré podal Regione Siciliana proti uzneseniu Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004 vo veci Regione Siciliana/Komisia (T-341/02) a zaviazal ho na náhradu trov konania.

I - 3905

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-417/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik