C-419/04

CONSEIL GÉNÉRAL DE LA VIENNE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 17. novembra 2005 1

1. Rozsudkom podaným 30. septembra 2004 č. 2454/93. Obmedzím sa na to, čo je na položil Cour d'appel de Poitiers Súdnemu tento účel podstatné a pripomeniem, že dvoru prejudiciálnu otázku o výklade podľa článku 869 tohto nariadenia v znení, článku 871 nariadenia Komisie (EHS) ktoré je uplatniteľné ratione temporis na č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva skutkový stav sporu vo veci samej 3, sa môžu nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa vnútroštátne orgány sami rozhodnúť neza­ ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej písať nevybrané clo, pokiaľ je jeho suma len „nariadenie č. 2454/93“)2. Konkrétne sa menšia ako 2 000 eur. Na vyššie čiastky sa vnútroštátny súd pýta, či toto ustanovenie vzťahuje článok 871, ktorý v znení, ktoré je ukladá vnútroštátnym colným orgánom uplatniteľné na skutkový stav sporu vo veci povinnosť predložiť prípad Komisii, ak majú samej, znie: v úmysle dodatočne vymáhať clo, ktoré nebolo zaplatené v čase dovozu tovaru, ale dali najavo pochybnosti o splnení podmienok ustanovených pre postup v prípade začatia vymáhacieho konania.

„V prípadoch iných ako prípady uvedené v článku 869, ak sú colné orgány buď toho názoru, že sú splnené podmienky ustanovené v článku 220 (2) b) kódexu alebo majú I — Právny rámec pochybnosti o presnej pôsobnosti kritérií toho ustanovenia v súvislosti s konkrétnym prípadom, tieto orgány predložia prípad Komisii, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 872 až 876. Spis predložený

6. Podľa kúpnej zmluvy sa platba skladala z dvoch častí: Conseil général de la Vienne bol na jednej strane povinný zaplatiť spoloč­ nosti IMAX 3 431 650 USD v okamihu 4. Okrem toho pripomínam, že splnenie odovzdania materiálu a na druhej strane tých istých podmienok umožňuje aj odpu­ zaplatiť tejto spoločnosti pevne stanovený stenie colného dlhu, ktorým sa podľa článku poplatok vo výške 1,80 FRF za každú pred­ 235 písm. b) colného kódexu rozumie roz­ anú vstupenku do Futuroscope. hodnutie „netrvať na zaplatení celej sumy colného dlhu alebo jej časti“. Článok 236 ods. 1 druhý pododsek colného kódexu totiž stanovuje, že „dovozné alebo vývozné clo bude odpustené, ak sa zistí, že v čase, keď 7. Conseil général de la Vienne však ako colnú hodnotu tohto materiálu deklaroval 4 — Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307. iba prvú čiastku a zaplatil iba clo, ktoré

I - 5648

CONSEIL GÉNÉRAL DE LA VIENNE

francúzske colné orgány vypočítali na tomto 11. Po neúspešnom návrhu na dohodu základe. o urovnaní poslal 16. júla 2001 riaditeľ francúzskej colnej správy list Conseil général de la Vienne, v ktorom pripomenul existen­ ciu citovaného rozhodnutia o zamietnutí odpustenia a vzal na vedomie, že prebieha správne konanie a potom ho informoval o svojom rozhodnutí „obrátiť sa na Komisiu vo veci tohto problému“. 5 8. Keďže sa následnou kontrolou zistila

existencia druhej časti, francúzske orgány žiadali, aby Conseil général de la Vienne príslušné clo zaplatil. Ten sa obrátil na Commission de conciliation et d'expertise douanière (rozhodcovská a expertná komisia 12. Napriek tomu 19. júla 2001 táto správa pre clá) (ďalej len „CCED“), orgán zložený zo podala na Tribunal d'instance de Poitiers sudcov a z podnikateľov, na ktorý sa môžu žalobu proti Conseil général de la Vienne, dovozcovia (alebo vývozcovia) obracať, aby ktorou žiadala jeho zaviazanie na úhradu vykonal úlohu rozhodcu v sporoch s colnou dovozného cla vo výške 1 451 541 FRF správou. V stanovisku z 13. apríla 1999 (221 286 eur), ktoré vyplýva z druhej časti dospel CCED k záveru, že colná hodnota kúpnej ceny za dovezený audiovizuálny dovezeného audiovizuálneho materiálu bola materiál. neoprávnene znížená o 5 517 281 FRF (841 104 eur).

„Má sa článok 871 [nariadenia č. 2454/93][6], 15. Tento súd predovšetkým podotkol, že ktorý sa týka vyberania sumy colného dlhu, podľa článku 871 nariadenia č. 2454/93 vykladať tak, že pod sankciou neplatnosti predložia colné orgány prípad Komisii, ukladá nevyhnutné a povinné konanie, ak pokiaľ majú pochybnosti o presnej pôsob­ vnútroštátne colné orgány v ktoromkoľvek nosti kritérií ustanovenia o dodatočnom štádiu vymáhacieho konania dajú najavo nezapísaní do účtovnej evidencie, najmä ak v súvislosti s dlžníkom konajúcim v dobrej clo dlžné na základe právnych predpisov viere, že majú pochybnosti o presnej pôsob­ nebolo zaplatené z dôvodu chyby na ich nosti kritérií týkajúcich sa vyberania alebo strane a dlžník, ktorý konal v dobre viere odpustenia colného dlhu, ktorý vznikol a dodržal právne predpisy týkajúce sa krátením cla, pretože tento colný dlh nebol colného vyhlásenia, to nemohol zistiť. zapísaný do evidencie v deň, keď sa mal vybrať, pričom sa týka prípadného začlenenia paušálneho poplatku do nadobúdacej ceny audiovizuálneho vybavenia dodaného kanad­ ským dodávateľom, ak je tento paušálny poplatok povinne zahrnutý v cene vstupenky do zábavného parku, v ktorom sa toto vybavenie používa, a ak ho návštevník uhradil bez ohľadu na to, či využil alebo 16. Okrem toho podľa názoru tohto súdu nevyužil služby tohto vybavenia?“ dospeli vnútroštátne colné orgány k pochybnostiam o presnej pôsobnosti kri­ térií uplatňovania podmienok upustenia od dodatočného zapísania colného dlhu do účtovnej evidencie, keďže citovaným listom zo 16. júla 2001 informovali Conseil général de la Vienne o svojom rozhodnutí obrátiť sa na Komisiu. 18. V konaní, ktoré sa takto začalo pred Súdnym dvorom, predložili písomné pripo­ mienky Conseil général de la Vienne, fran­ cúzska a slovenská vláda, ako aj Komisia. Rovnakí účastníci konania okrem slovenskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní 28. sep­ tembra 2005.

20. Podľa tejto vlády nie je výklad článku 871 potrebný na účely rozhodnutia vo veci samej. Keďže odkazuje na podmienky uvedené 23. Pokiaľ ide o mňa, nemôžem vylúčiť, že v článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, toto boli skutočné pochybnosti vnútroštát­ toto ustanovenie preukazuje, že sa má nych colných orgánov, ktoré sa uvádzajú uplatňovať iba vtedy, ak sú tieto podmienky v citovanom liste zo 16. júla 2001. Zdá sa splnené, a teda iba vtedy, ak sa vnútroštátne totiž, že toto je okolnosť, ktorú Conseil orgány obávajú, že sa v čase určenia sumy général de la Vienne uviedol a ktorú sa colného dlhu dopustili „chyby..., ktorú osoba orgány napokon rozhodli predložiť Komisii. zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane konala v dobrej viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov týkajúcich sa colného vyhlásenia“.

24. To však nevyhnutne nevedie k prijatiu námietky neprípustnosti. Vnútroštátny súd, ktorý určite poznal tvrdenia, ktoré Conseil général de la Vienne uviedol proti dodatoč­ nému vymáhaniu, sa totiž aj tak domnieval, 21. Keďže v konaní, ktoré je základom tohto že pochybnosti, ktoré mali francúzske orgány konania Conseil général de la Vienne naopak tak, ako boli opísané v liste zo 16. júla 2001, namietal zahrnutie druhej časti kúpnej ceny mohli byť aj tak spôsobilé vyvolať mechaniz­ za dovezený audiovizuálny materiál (súvisia­ mus uvedený v článku 871 nariadenia cej s počtom návštevníkov parku, ktorý č. 2454/93. Práve na účely odstránenia

I - 5651

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-419/04

27. Zdá sa mi teda, že v rozsahu, v akom sa vnútroštátny súd domnieval, že článok 871 25. V tejto súvislosti sa domnievam, že nariadenia č. 2454/93 neumožňuje jasným judikatúra Spoločenstva týkajúca sa prípust­ spôsobom porozumieť, za akých podmienok nosti neumožňuje túto prejudiciálnu otázku je povinný predložiť prípad Komisii, obísť. nemožno považovať rozhodnutie Súdneho dvora o tejto otázke za irelevantné, aspoň zjavne na účely rozhodnutia sporu vo veci samej. Vnútroštátny súd bude môcť posúdiť zákonnosť vnútroštátneho postupu iba po tom, ako od Súdneho dvora získa výkladové stanovisko, ktoré mu umožní určiť, či sa v tomto prípade musí obrátiť na Komisiu. Najmä vďaka údajom, ktoré poskytne Súdny dvor, bude môcť rozhodnúť, či bola Conseil de la Vienne oprávnene odňatá záruka 26. Ako je známe, podľa tejto judikatúry nestrannosti, ktorá spočíva v tom, že Komisia „v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom posúdi splnenie podmienok na to, aby sa a vnútroštátnymi súdmi stanovenej článkom nepristúpilo k dodatočnému vymáhaniu col­ 234 ES prislúcha výlučne vnútroštátnemu ného dlhu. súdu, ktorý sa vecou zaoberá a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj význam otázok položených Súdnemu dvoru“. Iba „za výnimočných okolností prináleží [Súdnemu dvoru] skúmať pod­ 28. Domnievam sa preto, že táto otázka je mienky, za akých sa vnútroštátny súd na prípustná a pristúpim k jej preskúmaniu vo neho obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú veci samej. právomoc“. 7 Platí to najmä „pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu 8 — Pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 61; z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 52; z 13. júla 2000, 7 — Rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20, a z 21. januára s. I-2099, body 38 a 39 a z 22. januára 2002, Canal Satélite 2003, Bacardi-Martini a Cellier des Dauphins, C-318/00, Zb. Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, body 18 a 19. s. I-905, bod 43. (Kurzívou zvýraznil generálny advokát).

31. Aj francúzska vláda potvrdzuje existen­ ciu tejto povinnosti, pokiaľ majú pochybnosti určitý charakter. Najskôr sa však opýtala, či sa v tomto prípade vzťahuje na okolnosti v konaní o veci samej ustanovenie pôvod­ ného znenia článku 871 alebo znenia zme­ neného nariadením č. 1335/2003 (pozri 34. Zdá sa mi teda, že ešte predtým, ako poznámku pod čiarou 3 vyššie) a rozhodla nastali tieto zmeny a doplnenia ustanovené sa pre druhú možnosť. nariadením č. 1335/2003, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2003, právna situácia relevantná v prejednávanej veci už nevytvá­ rala účinky. List, ktorým preukázali colné orgány pochybnosti, ktoré sa mali predložiť Komisii, je datovaný 16. júla 2001; žaloba 32. Komisia má v tejto súvislosti opačný názor. Má tiež opačný názor na otázku, ktorá je predmetom tohto konania, keďže sa 9 — Rozsudky z 12. novembra 1981, Salumi a i., 212/80 až 217/80, domnieva, že ak po počiatočnej pochybnosti Zb. s. 2735, bod 9, a zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, nastúpi presvedčenie, že podmienky na to, bod 22.

I - 5653

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-419/04

proti Conseil général de la Vienne podaná na tieto účely je ešte potrebné overiť, či táto Tribunal d'instance de Poitiers je z 19. júla povinnosť zaniká a colné orgány môžu samy 2001 a tento súd vyhlásil svoj rozsudok rozhodnúť, pokiaľ zaniknú pochybnosti, 20. decembra 2002. ktoré predtým pripustili. Keby sa potom malo dospieť k záveru, že povinnosť je zachovaná, aj keď tieto pochybnosti zaniknú, bolo by ešte potrebné uviesť, čoho sa musia pochybnosti týkať, aby hoci aj ich dočasná existencia ukladala povinnosť obrátiť sa na 35. Po objasnení týchto skutočností teraz Komisiu. pristúpim k základnej otázke, a teda k overeniu existencie povinnosti colných orgánov obrátiť sa na Komisiu.

41. Tento záver vyvodzujem zo zásad upra­ ktoré sa nepožadovalo od osoby zodpovednej vených v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej za zaplatenie cla za tovary v colnom režime sa ustanovení, ktoré boli nahradené člán­ zahŕňajúcom povinnosť zaplatiť takéto clo kom 871 nariadenia č. 2454/93 [neoficiálny preklad] (ďalej len „nariadenie a článkom 220 colného kódexu bez toho, č. 1697/79“) 12, podobnými slovami, ako sú aby bolo zmenené ich ratio. uvedené v článku 220 colného kódexu. Muselo totiž ísť o clá, „ktoré neboli zaplatené v dôsledku chyby na strane colných orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, ak táto osoba konala v dobrej viere a dodržala všetky ustanovenia platných právnych predpisov týkajúcich colného vyhlásenia“ [neoficiálny preklad]. 42. Poukazujem predovšetkým na článok 4 nariadenia Komisie (EHS) č. 1573/80 z 20. júna 1980, ktoré obsahuje ustanovenia na vykonanie článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1697/79 z 24. júla 1979 o dodatočnom vyberaní dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa nepožadovalo od osoby zodpovednej za zaplatenie cla za tovary v colnom režime zahŕňajúcom povin­ nosť zaplatiť takéto clo [neoficiálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 1573/80“) 11. Toto ustanovenie, ktoré v podstate nie je odlišné 44. Súdny dvor už objasnil, že citovaný od článku 871 nariadenia č. 2454/93 stano­ článok 4 nariadenia č. 1573/80 „neodkazuje vuje, že „ak príslušný orgán členského štátu, na prípad, v ktorom sú príslušné orgány v ktorom nastala chyba, nie je spôsobilý presvedčené, že nie sú splnené podmienky vlastnými prostriedkami zistiť, že všetky uvedené v článku 5 ods. 2 nariadenia Rady podmienky uvedené v článku 5 ods. 2 a domnievajú sa teda, že musia pristúpiť základného nariadenia sú splnené..., tento k vymáhaniu. Tento výklad je v súlade orgán podá na Komisiu žiadosť s účelom nariadenia Komisie. Udelenie roz­ o rozhodnutie..." [neoficiálny preklad]. hodovacej právomoci Komisii v oblasti doda­ točného vyberania cla má totiž za cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Spo­ ločenstva. Toto uplatňovanie môže byť spochybnené v prípadoch, keď sa vyhovie žiadosti o odpustenie dodatočného vyberania cla, pretože posúdenie, o ktoré sa môže opierať členský štát pri prijatí vyhovujúceho 43. Dotknuté podmienky boli uvedené rozhodnutia, sa v skutočnosti môže z dôvodu v článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) pravdepodobnej absencie akéhokoľvek č. 1697/79 z 24. júla 1979 o dodatočnom opravného prostriedku vymknúť spod kon­ vyberaní dovozného alebo vývozného cla, troly, ktorá umožňuje zabezpečiť jednotné

46. Po objasnení prvého z bodov uvedených v bode 38 vyššie uvedeným spôsobom sa domnievam, že môžem navrhnúť odpoveď na prejudiciálnu otázku, že článok 871 nariade-

49. Keďže má toto ustanovenie takmer 13 — Rozsudok z 26. júna 1990, Deutsche Fernsprecher, C-64/89, rovnaké znenie ako právny predpis, ktorý Zb. s. I-2535, body 12 a 13 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež rozsudky z 27. júna 1991, Mecanarte, mu predchádzal, a síce článok 5 ods. 2 C-348/89, Zb. s. I-3277, body 32 a 33, a zo 14. mája 1996, nariadenia č. 1697/79, domnievam sa, že je Faroe Seafood a i., C-153/94 a C-204/94, Zb. s. I-2465, body 79 a 80. možné účinne sa na tieto účely odvolávať na

I - 5656

CONSEIL GÉNÉRAL DE LA VIENNE

judikatúru Súdneho dvora, ktorý toto usta­ — [či] takýto dobromyseľný dlžník dodržal novenie vyložil. 14 všetky ustanovenia stanovené platnou práv­ nou úpravou, pokiaľ ide o oznámenie sku­ točnosti, ktorá je spojená s vymáhaním [cla], o ktoré ide“. 15

50. Okolnosti, ktorých sa podľa tejto judika­ túry musia týkať pochybnosti, sú tieto:

52. Na tomto mieste postačí ešte raz zdô­ razniť, že ak toto zistenie malo byť kladné, mala by teda nastať povinnosť vnútroštát­ nych orgánov obrátiť sa na Komisiu. A to samozrejme vtedy, ak sa, stále na rozdiel od toho, čo bolo navrhnuté predtým, bude uvažovať, že táto povinnosť ostane zacho­ vaná napriek zániku pochybností vnútroštát­ — [či] dobromyseľný dlžník nemohol ro­ nych orgánov a ak sa dospeje k rozhodnutiu zumne zistiť túto chybu napriek svojim o vymáhaní. odborným skúsenostiam a riadnej sta­ rostlivosti, ktorú by bol povinný pre­ ukázať, 15 — Uznesenie z 11. októbra 2001, William Hinton & Sons, C-30/00, Zb. s. I-7511, bod 74. Pozri tiež rozsudky z 1. apríla 1993, Hewlett Packard France, C 250/91, Zb. s. I-1819, body 12 a 13; z 12. decembra 1996, Olasagasti a i., C-47/95 až 14 — V rozsudku z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel C-50/95, C-60/95, C-81/95, C-92/95 a C-148/95, Zb. a Commonfood/Komisia (C-499/03 P, Zb. s. I-1751, bod s. I-6579, body 32 až 35, a z 26. novembra 1998, Covita, 46), Súdny dvor vyložil článok 220 ods. 2 písm. b) colného C-370/96, Zb. s. I-7711, body 24 až 28. kódexu s odkazom „na analógiu“ v judikatúre týkajúcej sa 16 — Pozri rozsudky Covita, už citovaný, bod 28, a Olasagasti a i., článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1697/79. už citovaný, bod 36.

I - 5657

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-419/04

IV — Návrh

53. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby sa na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Cour d'appel de Poitiers, odpovedalo takto:

Článok 871 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, ktoré sa berú do úvahy v tejto veci, neukladá vnútroštátnym colným orgánom povinnosť predložiť prípad Komisii.