C-428/04
ECLI:EU:C:2005:629
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0428
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/RAKÚSKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 20. októbra 2005 1
1. Komisia podala na základe článku 226 ES I — Smernica žalobu proti Rakúskej republike, ktorou sa domáha, aby Súdny dvor určil, že tento členský štát nedostatočne a nesprávne pre bral smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349, ďalej len „smer nica“). 2 3. Ako vyplýva z článku 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000, 3 ktorá všetkým pracovníkom priznáva právo na „pracovné podmienky s ohľadom na svoje zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť“. 4 Je však takisto opatrením ekonomickej povahy, ktoré vzhľa dom k tomu, že ovplyvňuje výrobné náklady, vyžaduje porovnateľné podmienky uplatne nia vo všetkých členských štátoch. 5
2. Komisia tomuto členskému štátu osobitne vytýka, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 2, článku 11 ods. 2 písm. c) a d), článku 4. V tejto súvislosti smernica stanovuje 13 ods. 2 písm. a) a b) a z článku 18 právny rámec systému prevencie ohrozenia smernice.
3 — Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1. 4 — Rovnaké znenie obsahuje aj článok II-91 ods. 1 Zmluvy 1 — Jazyk prednesu: španielčina. o Ústave pre Európu (Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1). 2 — Ú. v. ES L 183, 1989, s. 1, Mim. vyd. 05/001, s. 349, článok 17 5 — Podpora znižovania počtu pracovných úrazov a chorôb bol zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu z povolania v podobe náhrady nákladov na zavedenie a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, primeraných preventívnych opatrení znevýhodňuje podniky 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447), avšak táto skutočnosť v štátoch, ktorých právna úprava stanovuje prísnejšiu úroveň nemá žiadny vplyv na daný prípad. ochrany.
I - 3329
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
a okrem toho umožňuje prijatie ďalších 7. Pokiaľ ide o zamestnávateľov, smernica im smerníc, ktoré sa osobitne týkajú oblastí ukladá niekoľko všeobecných (článok 6) uvedených v prílohe smernice. 6 a niekoľko osobitných povinností (články 7 až 12), medzi ktoré patria:
5. Jedným z osobitných aspektov smernice je jej všeobecná pôsobnosť, pretože podľa článku 2 ods. 1 sa táto smernica vzťahuje na „všetky odvetvia činnosti, verejné — Podľa článku 7, zamestnávateľ určí a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, „jedného alebo viacerých pracovníkov, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, aby vykonávali činnosti súvisiace kultúru, voľný čas atď.)“, s výnimkou prípa s ochranou a prevenciou pred ohroze dov, kedy podľa článku 2 ods. 2 „sú s ňou ním pri práci v podniku a/alebo nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné v prevádzke“ (článok 7 ods. 1) a „ak sa pre určité osobitné činnosti verejných slu tieto ochranné a preventívne opatrenia žieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia nemôžu zorganizovať... v podniku a/ alebo pre určité osobitné činnosti služieb alebo v prevádzke, zamestnávateľ si civilnej ochrany“, a bránia jej uplatneniu, najíma kvalifikované externé služby v týchto prípadoch musí byť so zreteľom na alebo osoby“ (článok 7 ods. 3). ciele tejto smernice zabezpečená v čo naj väčšom rozsahu bezpečnosť a ochrana zdra via pracovníkov.
— Pokiaľ ide o „zabezpečenie prvej 6. Ďalšou významnou charakteristikou je, že pomoci, hasenia požiaru a evakuácie presne definuje povinnosti a zodpovednosť pracovníkov“, článok 8 ukladá zamest- zamestnávateľov a zamestnancov. 7
7 — Podľa F. Lozano Lares, „El marco jurídico comunitario de la seguridad y de la salud laboral“, v diele J. Cruz Villalón a T. 6 — „Pracovisko — Pracovné prostriedky — Osobné ochranné Pérez del Río, (kolektív autorov), „Una aproximación al prostriedky — Práca s obrazovkami — Manipulácia s ťažkými derecho social comunitario“, Tecnos, Madrid, 2000, s. 85, hoci bremenami, ktorá zahŕňa riziko poškodenia chrbta — je smernica určená členským štátom, týka sa zamestnávateľov Prechodné alebo lokalitne sa meniace stanoviská — Rybné a pracovníkov, ktorí v oblasti prevencie ohrozenia pri práci hospodárstvo a poľnohospodárstvo.“ vystupujú ako oprávnení, respektíve majú pasívne postavenie.
I - 3330
KOMISIA/RAKÚSKO
návateľom povinnosť vykonať potrebné a činnostiach uvedených v článku 7 opatrenia „na zabezpečenie prvej ods. 1); 8 pomoci, hasenia požiaru a evakuácie pracovníkov, prispôsobené druhu čin ností a veľkosti podniku a/alebo pre vádzky, s ohľadom na iné prítomné osoby“ a „zabezpečuje všetky nevyh nutné kontakty s externými službami“ c) informáciách uvedených v článku 9 (článok 8 ods. 1) a na základe tejto ods. 1) 9 a 10; 10 povinnosti „určí pracovníkov potreb ných na realizáciu“ týchto bezpečnost ných opatrení (článok 8 ods. 2).
...".
— Článok 11 odkazuje na porady a účasť 8. S cieľom uľahčiť plnenie týchto úloh má pracovníkov a v článku 11 ods. 2 zamestnanec všeobecnú povinnosť spolupra stanovuje, že „pracovníci a/alebo covať v rozsahu stanovenom v článku 13 zástupcovia pracovníkov s osobitnou ods. 1, podľa ktorého má „dbať o svoju zodpovednosťou za bezpečnosť vlastnú bezpečnosť a ochranu zdravia, ako aj a ochranu zdravia pracovníkov sa o bezpečnosť a ochranu zdravia iných osôb zúčastňujú vyváženým spôsobom dotknutých jeho konaním alebo povereniami v súlade s vnútroštátnym právom v práci v súlade so školením a inštrukciami a/alebo praxou na alebo včas a vopred sa radia so zamestnávateľom o:
8 — Článok 7 ods. 1 ukladá zamestnávateľovi povinnosť, ktorou je určenie jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci a článok 8 ods. 2, podobne ukladá zamestnávateľovi povinnosť určiť pracovníkov potrebných na poskytovanie prvej pomoci, hasenie požiaru a evakuáciu pracovníkov. 9 — Článok 9, pod názvom „Rôzne povinnosti zamestnávateľov“ stanovuje povinnosť, že zamestnávateľ: „a) vyhodnocuje riziká týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci, vrátane tých skupín pracovníkov, ktorí sú priamo vystavení osobitným rizikám; b) rozhoduje o ochranných opatreniach, ktoré sa majú vykonať, … a ak je to potrebné, o ochranných prostriedkoch, ktoré sa majú použiť; c) vedie zoznam pracovných úrazov, ktoré majú za následok práceneschopnosť pracovníkov v rozsahu väčšom ako tri pracovné dni; d) v súlade s vnútroštátnym právom a/ alebo praxou, vyhotovuje pre príslušné orgány správy o pracovných úrazoch, ktoré utrpeli jeho pracovníci“. 10 — Článok 10 obsahuje rôzne povinnosti týkajúce sa „informo vania pracovníkov“ o rizikách týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia a o ochranných a preventívnych opatreniach a činnostiach, vzťahujúcich sa na podnik a/alebo prevádzku vo všeobecnosti, aj na každý typ pracoviska a/alebo práce a povinnosti poskytovať informácie týkajúce sa prvej pomoci, hasenia požiaru a evakuácie pracovníkov (článok 10 ods. 1), ktorý sa uplatňuje takisto na pracovníkov z vonkajších b) určení pracovníkov uvedených podnikov (článok 10 ods. 2), a definuje povinnosti týkajúce sa zástupcov pracovníkov s osobitnou zodpovednosťou v článku 7 ods. 1) a 8 ods. 2) v tejto oblasti (článok 10 ods. 3).
I - 3331
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
od zamestnávateľa“. Táto požiadavka je II — Uplatniteľné vnútroštátne právo podrobne stanovená v článku 13 ods. 2, podľa ktorého zamestnanci „musia najmä...:
a) správne používať stroje, prístroje, nástroje, nebezpečné látky, dopravné vybavenie a iné výrobné prostriedky;
10. Smernica bola prebratá do rakúskeho právneho poriadku prostredníctvom niekoľ kých právnych predpisov. 11 Osobitne významnými sú Bundesgesetz über Sicher b) správne používať pridelené osobné heit und Gesundheitsschutz bei der Arbeit ochranné prostriedky a po použití ich (ďalej len „ASchG“) 12 a Bundesgesetz über vrátiť späť na určené miesto; Sicherheit und Gesundheitsschutz der in Dienststellen des Bundesbeschäftigten Bediensteten (ďalej len „B-BSG“), 13 pretože slúžia ako odkaz pri skúmaní žalobných dôvodov založených na nesplnení povinnosti prednesených v tomto konaní, avšak pri ich skúmaní vysvetlím podrobnejšie uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu. ...".
11 — V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európ skemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúcom sa praktického použitia smernice 89/391 (rámcová smernica), smernice 89/654 (pracoviská), smernice 89/655 (pracovné zariadenia), smernice 89/656 (osobné ochranné prostriedky), smernice 90/269 (ručná manipulácia s bremenami) a smernica 90/270 (zobrazovacie jednotky) z 5. februára 2004 [KOM(2004) 62 konečné znenie], je v súvislosti s prvou z uvedených smerníc uvedených 48 ustanovení, ktoré oznámila Rakúska republika 9. Za účelom kontroly dodržiavania tejto (s. 56 až 60). smernice ukladá článok 18 členským štátom 12 — Tento zákon pozmeňuje predchádzajúce zákony, napr. zákon o systéme sociálneho zabezpečenia, zákon o úprave pracovnej povinnosť prijať „zákony, iné právne predpisy zmluvy, banícky zákon z roku 1975, zákon o sociálnom a správne opatrenia potrebné“ na dosiahnu zabezpečení pracovníkov v poľnohospodárstve, zákon o podpore a rozvoji zamestnanosti, zákon z roku 1977 tie súladu s touto smernicou, okamžite o tom o podpore v nezamestnanosti a zákon o zamestnávaní cudzincov (BGBl. č. 450/1994) a stal sa predmetom informovať Komisiu (článok 18 ods. 1) neskorších zmien. a oznámiť Komisii text ustanovení vnútro 13 — Tento zákon pozmeňuje zákon o postavení štátnych zamest nancov z roku 1979, zákon o zmluvných zamestnancoch štátneho práva, ktoré prijali alebo prijmú z roku 1948, zákon o práci v štátnej správe, spolkový zákon v oblasti upravenej touto smernicou (člá o zastupovaní zamestnancov, zákon o ochrane matiek z roku 1979 a spolkový zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri nok 18 ods. 2). práci (BGBl. I č. 70/1999), takisto bol neskôr zmenený.
I - 3332
KOMISIA/RAKÚSKO
11. ASchG ukladá zamestnávateľom povin a o opatreniach prijatých k náprave a vo nosť určiť zástupcov pre bezpečnosť všeobecnosti, informovať ich o povinnos a pracovných lekárov, pričom v obidvoch tiach, nariadeniach a povoleniach v danej prípadoch pripúšťa tri možnosti: zamestnať oblasti (článok 11 ods. 7). 16 Pokiaľ nebol ich v podniku, využiť služby externých osôb ustanovený orgán zastupujúci zamestnancov, alebo využiť služby osobitných stredísk má zamestnávateľ viac povinností, pretože (článok 73 ods. 1 a článok 79 ods. 1). v takom prípade je povinný poradiť sa Zamestnávatelia sú ďalej povinní určiť osoby s osobami zodpovednými za bezpečnosť poverené hasením požiaru a evakuáciou pra o následkoch, ktoré môžu mať používané covníkov (článok 25 ods. 4) a pokiaľ sú na prostriedky alebo látky, pracovné podmienky jednom pracovisku prítomní najmenej piati a ďalšie faktory súvisiace s pracovným pro pracovníci, sú zamestnávatelia povinní určiť stredím na bezpečnosť a zdravie zamestnan dostatočný počet osôb zodpovedných za cov a musí takisto zabezpečiť účasť osôb poskytovanie prvej pomoci (článok 26 zodpovedných za bezpečnosť pri výbere ods. 3). Osoby zodpovedné za bezpečnosť ostatných ochranných prostriedkov. Nako musia byť vopred informované o určení niec, zamestnávateľ je povinný zahrnúť osoby a odvolaní osôb poverených týmito činnos zodpovedné za bezpečnosť do procesu vyhľa ťami — pokiaľ neboli ustanovené orgány dávania a hodnotenia rizík a stanovenia zastupujúce zamestnancov alebo výbor na vhodných opatrení, ako aj do procesu ochranu zamestnancov — (článok 11 ods. 5). plánovania a organizovania školení (člá nok 11 ods. 6).
12. AschG rozlišuje medzi osobami zodpo vednými za bezpečnosť a zástupcami pre bezpečnosť v tom zmysle, že prítomnosť skôr menovaných sa vo všetkých podnikoch nevyžaduje, 14 líšia sa takisto svojimi funk ciami 15 a povinnosťami, ktoré majú zamest návatelia voči osobám zodpovedným za bez 13. Zamestnanci sú povinní v súlade so pečnosť. Zamestnávateľ musí osobám zod školením a pokynmi svojho zamestnávateľa povedným za bezpečnosť zabezpečiť prístup uplatňovať preventívne opatrenia (článok 15 k dokumentom týkajúcim sa bezpečnosti ods. 1). Osobitne, sú povinní konať tak, aby a ochrany zdravia, pracovných úrazov, predchádzali rizikám a musia správne pou nebezpečných látok a hlučnosti a informovať žívať pracovné nástroje a pridelené osobné ich o akomkoľvek prekročení hodnôt ochranné prostriedky (článok 15 ods. 2).
16 — V prípade, že nie sú určení zástupcovia pre bezpečnosť, ani 14 — Zväčša sa vyžaduje len v podnikoch s viac ako 50 zástupcovia pracovníkov, musia byť o vyššie uvedených zamestnancami (§ 10 ods. 2, bod 4 ASchG). otázkach informovaní všetci pracovníci a všetci musia mať 15 — Úlohy zástupcov pre bezpečnosť sú stanovené v § 76 ASchG. prístup k daným dokumentom (článok 12 ods. 7).
I - 3333
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
14. Znenie B-BSG je v tejto časti podobné. 18. Po výmene listov vydala Komisia Rozdiel spočíva v oblasti pôsobnosti, pretože 19. decembra 2002 odôvodnené stanovisko, sa týka zamestnancov verejnej služby spol na ktoré Rakúska republika odpovedala kového štátu. 17 listom 20. februára 2003, ktorý doplnila ďalším listom z 11. septembra 2003 a naďalej ju informovala o ďalších prijatých opatreniach.
III — Konanie pred podaním žaloby
19. Vzhľadom k tomu, že Komisia nebola presvedčená o tom, že štát, ktorý sa dopustil 15. Smernica mala byť do rakúskeho práv údajného nesplnenia povinností stanovených neho poriadku prebratá najneskôr do Zmluvou, prebral smernicu správne a úplne, 1. januára 1994, kedy vstúpila do platnosti rozhodla sa podať na Súdny dvor žalobu Dohoda o Európskom hospodárskom pries o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES. tore. 18
16. Po pristúpení Rakúskej republiky do Európskeho spoločenstva, príslušné vnútro štátne orgány oznámili Komisii opatrenia IV — Konanie na Súdnom dvore týkajúce sa zabezpečenie prebratia a Komisia po ich preskúmaní požiadala o doplňujúce informácie a vysvetlenia, aby mohla určiť, či bola smernica do rakúskeho právneho poriadku prebratá v plnom rozsahu a správne. 20. Žaloba bola kancelárii Súdneho dvora doručená 6. októbra 2004 a obhajoba 18. novembra 2004.
17. Komisia nebola spokojná a preto 12. januára 1998 zaslala Rakúsku listom výzvu týkajúcu sa bodov smernice, ktoré podľa jej názoru ešte neboli prebraté. 21. V pôvodnej žalobe Komisia takisto pred ložila žalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho prebratia článku 12 ods. 4 smernice, z ktorého po tom, čo rakúska vláda 17 — Napríklad, § 11, 15, 25, 26 a 73 ASchG sú totožné s rovnako očíslovanými paragrafmi B-BSG. poskytla ďalšie vysvetlenia, vo svojej replike 18 — Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3. upustila.
I - 3334
KOMISIA/RAKÚSKO
22. Po tejto replike bola Rakúska republika 25. Žalovaný členský štát túto poslednú toho názoru, že nie je nutné podať dupliku menovanú skutočnosť uznáva a tvrdí, že a preto bola písomná časť konania ukončená. Komisia 10. septembra 2004 potvrdila príjem Vzhľadom k tomu, že žiadny z účastníkov oznámenia o prijatí LDG 20. konania nepožadoval vytýčenie pojednáva nia, mohli byť v danom prípade predložené návrhy.
26. V tomto zmysle stačí pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nesplnenie povinnosti je potrebné posudzovať vzhľadom ku stavu, v akom sa členský štát nachádzal V — Preskúmanie žalobných dôvodov v čase, kedy uplynula lehota stanovená vychádzajúcich z nesplnenia povinností v odôvodnenom stanovisku a že Súdny dvor stanovených Zmluvou nemôže vziať do úvahy následné zmeny. 21
23. V žalobe boli predložené dva žalobné dôvody vychádzajúce z nesplnenia povin ností stanovených smernicou, pričom druhý žalobný dôvod zahrňuje päť rôznych poru 27. V danom prípade je potrebné rozhodnúť, šení. že k údajnému porušeniu došlo a to z toho dôvodu, že účinnosť LDG bola oznámená po uplynutí lehoty. 22
A — Prvý žalobný dôvod
B — Druhý žalobný dôvod 24. Komisia žiada, aby bolo určené, že Rakúska republika porušila článok 18 smer nice tým, že za účelom prebratia ustanovenia Spoločenstva do vnútroštátneho právneho poriadku neprijala v stanovenej lehote Lan 28. Komisia v tejto časti žaloby tvrdí, že pri deslehrer-Dienstrechtsgesetz (ďalej len preberaní smernice do rakúskeho právneho „LDG“), alebo v každom prípade tým, že o jej prebratí v danej lehote neupovedo mila. 19 20 — BGBl. I č. 69/2004. 21 — Okrem iného aj rozsudky z 27. novembra 1960, Komisia/ Grécko, C-200/88, Zb. s. I-4299, bod 13; z 2. mája 1996, Komisia/Belgicko, C-133/94, Zb. s. I-2323, bod 17; z 30. januára 2002, Komisia/Grécko, C-103/00, 19 — Rovnaké žalobné dôvody boli v žalobe formulované aj Zb. s. I-1147, bod 23. v súvislosti s Beamten-, Kranken- und Unfallversicherungs 22 — V odôvodnenom stanovisku z 19. decembra 2002 bola gesetz a Allgemeines Sozialversicherungsgesetz, ale v replike stanovená dvojmesačná lehota na prebratie smernice, pričom Komisia uviedla, že tieto žalobné dôvody už uplatňovať účinnosť LDG bola oznámená, ako som už uviedol, nebude. 10. septembra 2004.
I - 3335
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
poriadku došlo k piatim porušeniam, ktoré je 2. Prebratie článku 7 ods. 3 potrebné skúmať samostatne.
1. Prebratie článku 2 ods. 1 33. Podľa článku 7 ods. 3, ak podnik nemá k dispozícii kvalifikovaných pracovníkov na vykonávanie činností týkajúcich sa ochrany a prevencie pred ohrozením pri práci, musí 29. Predmetom sporu v tomto prípade je využiť externé služby. skutočnosť, že učitelia vyučujúci v rámci povinnej školskej dochádzky (öffentlichen Pflichtschulen) v Tyrolsku sú vylúčení z oblasti pôsobnosti smernice, ktorá zahrňuje všetky činnosti verejného aj súkromného sektora.
34. Komisia je toho názoru, že tento pod odsek v spojení s článkom 7 ods. 1, ktorý 30. Keďže sú niektorí učitelia vylúčení ukladá zamestnávateľovi povinnosť, ktorou je z oblasti pôsobnosti smernice, dochádza určenie jedného alebo viacerých pracovní k jasnému porušeniu jej článku 2 ods. 1. kov, aby vykonávali dané činnosti, pred pokladá využitie externých služieb len v prípade, že jeho vlastné prostriedky sú nepostačujúce.
31. Podľa žalovanej republiky, LDG neskôr odstránil prekážku, ktorá bránila uplatneniu tohto právneho predpisu na týchto zamest nancov.
35. Rakúske právne predpisy ponúkajú naopak tri možnosti pre určenie zástupcov 32. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, pre bezpečnosť a pracovných lekárov: využiť že k porušeniu došlo, pretože ako som už vlastných zamestnancov podniku, uzavrieť v rámci prvého žalobného dôvodu uviedol, zmluvu s externými zástupcami alebo využiť vnútroštátny právny predpis bol prijatý až po služby osobitného strediska (bod 73 ods. 1 uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom a bod 79 ods. 1 ASchG a analogicky bod 73 stanovisku. ods. 1 a bod 76 ods. 1 B-BSG).
I - 3336
KOMISIA/RAKÚSKO
36. Rovnaká diskusia bola nastolená, vo o organizačné opatrenie, ktorého cieľom je vzťahu k podobnému holandskému práv podporiť účasť zamestnancov na ochrane ich nemu predpisu, v rozsudku C-441/01 Komi vlastnej bezpečnosti (bod 40). Umožniť sia/Holandsko 23 v ktorom bolo vnútroštát zamestnávateľovi takýto výber by spochyb nemu právnemu predpisu vytknuté, že nilo plné uplatnenie (bod 23) a účinky neprebral „podpornú povahu povinnosti právnych predpisov Spoločenstva (body 54 využiť externých odborníkov za účelom a 55). zabezpečenia činností týkajúcich sa ochrany a prevencie pred ohrozením pri práci v týchto podnikoch“ (výroková časť roz sudku). 24
38. Uvedené úvahy je potrebné aplikovať na daný prípad, pretože hlavná myšlienka smer nice vychádza zo zásady, podľa ktorej ochrana pred ohrozením pri práci začína na pracovisku. 37. Súdny dvor v súlade s mojimi návrhmi v danej veci potvrdil, že článok 7 smernice stanovuje poradie povinností uložených zamestnávateľom (body 21 a 30): 25 hlavná povinnosť zamestnávateľa spočíva v určení jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali dané činnosti; podpornou 39. Odôvodnenie navyše nie je vyvrátené povinnosťou je najať si externých odborníkov tvrdeniami uvedenými v obhajobe, podľa a to len v prípade, že podnik sám nemá ktorých existuje veľký počet podnikov, ktoré postačujúci počet takýchto odborníkov nemajú k dispozícii dostatočný počet inter (bod 53). Vnútroštátne právo musí zohľad ných odborníkov pre zabezpečenie daných ňovať toto poradie (bod 23), pretože ide činností a len výnimočne existujú podniky, ktoré takýchto odborníkov majú, 26 keďže toto tvrdenie nezohľadňuje skutočnosť, že 23 — Vec C-441/01, Zb. s. I-5463. článok 7 nevyžaduje, aby na všetkých praco 24 — Článok 7 smernice bol vykladaný takisto v rozsudku viskách mali prostriedky pre zabezpečenie z 15. novembra 2001, Komisia/Taliansko, C-49/00, činností súvisiacich s ochranou zdravia Zb. s. I-8575, v tom zmysle, že neudeľuje zamestnávateľovi právomoc rozhodovať o využití externých služieb v prípade, a bezpečnosti, avšak že v prípade, kedy že jeho vlastné prostriedky sú nepostačujúce (§ 19 až 32). mnoho podnikov nemá prostriedky pre 25 — Ako som už uviedol v bode 18 mojich návrhov „existujú závažné dôvody, ktoré svedčia v prospech skutočnosti zabezpečenie týchto činností z vlastných stanovenej v článku 7 v súvislosti s uložením úloh týkajúcich sa ochrany a prevencie zamestnancov podniku, tam kde je to zdrojov, je potrebné, aby pokiaľ je to možné, možné. Po prvé, títo zamestnanci poznajú podnik z vnútra, zabezpečili vykonanie tejto činnosti čiastoč poznajú používané pracovné postupy, sú oboznámení s rizikami, ktoré súvisia s činnosťou podniku, sú oboznámení nou alebo úplnou kombináciou vlastných s predchádzajúcimi prípadmi, sú schopní rozoznať poten ciálne riziko a sú neustále prítomní v podniku. Po druhé, prostriedkov s externými službami, tak ako zamestnanci majú najväčší záujem na tom, aby funkcie to povoľuje článok 7 ods. 6. týkajúce sa bezpečnosti boli vykonávané účinne, pretože je tým dotknutá ich vlastná fyzická bezpečnosť a bezpečnosť ich kolegov. Zabezpečenie týchto činností v rámci podniku prispieva okrem toho aj k upevneniu uvedomenia zamest nancov v súvislosti s významom uskutočňovania týchto činností, pretože prípadné nevýhody nebudú chápané ako 26 — Podľa údajov predložených žalovaným štátom zamestnáva povinnosti uložené z vonkajšieho podniku“. 96,7% rakúskych podnikov menej ako 50 zamestnancov.
I - 3337
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
40. Rakúska právna úprava tým, že nedodr tohto určenia (§ 25 ASchG a B-BSG v spojení žala poradie stanovené v článku 7 ods. 1 a 3 s § 43 AStV). 29 neprebrala správne tieto ustanovenia.
43. Rakúsko odôvodňuje svoje právne pred pisy tým, že vzhľadom k tomu, že článok 8 ods. 1 vyžaduje, aby boli pre uvedené oblasti prijaté „potrebné opatrenia", prispôsobené povahe činností a veľkosti podniku, je článok 3. Prebratie článku 8 ods. 2 8 ods. 2 podmienený tými istými faktormi.
44. Toto tvrdenie je z niekoľkých dôvodov 41. Podľa článku 8 ods. 2, musí zamestná nevyhovujúce: vateľ určiť pracovníkov zodpovedných za poskytovanie prvej pomoci, hasenie požiaru a evakuáciu zamestnancov.
— Po prvé, cieľom smernice je podľa jej článku 1 zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia
42. Komisia považuje túto povinnosť za 29 — Podľa § 40 AStV, pokiaľ je na pracovisku zamestnaných 5 až 19 osôb, je potrebné zabezpečiť, aby bola minimálne jedna absolútnu, zatiaľ čo žalovaný členský štát z nich vyškolená v oblasti poskytovania prvej pomoci, pokiaľ je na pracovisku zamestnaných 20 až 29 osôb, musia byť tvrdí, že je možné oslobodiť podnik od tejto takto vyškolené dve osoby, atď. Avšak, pokiaľ je na pracovisku povinnosti a to v závislosti od veľkosti zamestnaných menej ako 5 osôb, takéto vyškolenie sa vôbec nevyžaduje. Zo systému zavedeného na základe § 43 ods. 1, podniku (§ 26 ASchG a B-BSG, v spojení v spojení s § 12 ods. 1 AstV však vyplýva, že osobu zodpovednú za hasenie požiaru a prípadne jej zástupcu, je s § 39 a 40 Arbeitsstättenverordnung) (ďalej potrebné menovať len v prípade, kedy je toto menovanie len „AStV“) 27 a Bundes-Arbeitsstättenve považované za nutné pre zabezpečenie účinnej ochrany so zreteľom na určité faktory, akými sú používané pracovné rordnung 28 alebo v závislosti od vhodnosti metódy a postupy, druh alebo množstvo používaných látok, pracovné vybavenie a nástroje, osobitné charakteristiky pracoviska a maximálny počet pracovníkov. Rovnaké pravidlá stanovuje aj Wiener Arbeitsstättenverordnung in der Land- und Forstwirtschaft (Viedeň LGBl. č. 27/2003), ktoré vyžaduje určenie osoby zodpovednej za bezpečnosť, prípadne 27 — BGBl. II č. 368/1998. jej nástupcu len vtedy, ak si takéto určenia vyžadujú osobitné 28 — BGBl. II č. 352/2002. okolnosti.
I - 3338
KOMISIA/RAKÚSKO
pracovníkov pri práci (článok 1 ods. 1) iným“, ktorý tu používa a presný opis a obsahuje všeobecné princípy (článok 1 aspektov, ktoré sú ovplyvnené veľkosťou ods. 2), ktoré neovplyvňujú ustanovenia a prípadnými rizikami na pracovisku. vnútroštátneho práva a Spoločenstva, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci (článok 1 ods. 3). Neskôr uvedený pododsek predpokladá, že sú povolené len tie odchýlky, ktoré zaručujú vyšší stupeň ochrany. Navyše, podľa článku 2 Pokiaľ by sme chceli podporiť tvrdenia sa smernica uplatňuje na „všetky“ odvet žalovaného štátu, bolo by to v rozpore via činnosti verejného a súkromného so znením článku 8 ods. 2 a odporovalo sektora, pričom jedinú výnimku pred by to duchu smernice, ktorá je jeho stavujú charakteristiky vlastné pre určité základom a ktorej uplatnenie by bolo osobitné činnosti verejných služieb, ako týmto obmedzené na veľké podniky sú napríklad ozbrojené sily a činnosti alebo by záviselo na subjektívnom služieb civilnej ochrany. posúdení.
— Po tretie, hoci malé a stredné podniky majú svoje osobitné charakteristiky Žiadne z dvoch uvedených ustanovení (neformálne organizačné štruktúry nepripúšťa odchýlky založené na veľkos alebo vysoká fluktuácia zamestnancov) ti podniku alebo na vhodnosti požiada a osobitné potreby, tieto okolnosti viek Spoločenstva. Nie je preto možné nemajú vplyv na skutočnú úroveň pripustiť výnimku navrhovanú žalova nebezpečenstva a tieto podniky preto ným štátom týkajúcu sa určenia osôb nemôžu rozhodnúť o tom, že sa uve zodpovedných za dané činnosti. dená povinnosť na nich neuplatňuje.
Ako som však už uviedol, veľkosť podniku a osobitné riziká, aj keď — Po druhé, striktný výklad článku 8 ods. 1 nepredstavujú výnimku zo základného a článku 8 ods. 2 predpokladá, že skôr predpisu, umožňujú jeho prispôsobenie, uvedený odsek obsahuje všeobecný keďže článok 8 ods. 2 podmieňuje a neurčitý odkaz na ustanovenia, ktoré školenie a počet zamestnancov zodpo môžu byť prijaté, zatiaľ čo neskôr vedných za uvedené činnosti a takisto uvedený odsek obsahuje konkrétne prostriedky, ktoré im majú byť poskyt pojmy, ako to dokazuje výraz „medzi nuté, práve týmito faktormi.
I - 3339
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
Veľkosť a význam podniku, ako aj 4. Prebratie článku 11 ods. 2 písm. c) povaha činností, ktoré sa v ňom vyko a článku 11 ods. 2 písm. d) návajú môžu byť vzaté do úvahy za účelom objasnenia prvkov obsiahnutých v článku 8 ods. 2, ale nie na odôvod nenie jeho vylúčenia. 30
a) Podstata žalobného dôvodu
— Nakoniec, uložená povinnosť musí spo 46. Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré čívať v objasnení, kto je zodpovedný za smernica prináša, je snaha o zabezpečenie zavolanie sanitky, hasičského záchran účasti zamestnancov na činnostiach týkajú ného zboru a ďalších zásahových slu cich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri žieb, kto používa lekárničku a kto práci a požiadavka poradiť sa so zamestnan hasiaci prístroj alebo kto ukazuje úni cami. 32 Význam týchto zásahov vyplýva kové cesty v prípade udalostí, ktoré z odôvodnení smernice 33 a ich obsah je môžu nastať na pracoviskách. uvedený v článku 11, ktorý ukladá povinnosť účasti a radenia sa so zamestnávateľmi a rozlišuje medzi povinnosťami, ktoré sa týkajú vo všeobecnosti zamestnancov a ich zástupcov (článok 11 ods. 1) a tými, ktoré sa oveľa podrobnejšie vzťahujú na osoby s osobitnými funkciami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia (článok 11 ods. 2 až člá nok 11 ods. 5). 45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rakúsko porušuje článok 8 ods. 2 smernice tým, že obmedzuje jeho použitie. 31
30 — V mojich návrhoch, ktoré som predložil vo veci C-441/01, v ktorej bol vynesený vyššie uvedený rozsudok z 22. mája 2003, Komisia/Holandsko, som uviedol, že „veľkosť podniku 47. Existencia dvoch skupín oprávnených je má obyčajne vplyv na existenciu osôb, ktoré vykonávajú odrazom logiky systému zavedeného smer- činnosti týkajúce sa ochrany a prevencie ohrozenia pri práci, avšak je potrebné upresniť, že tomu tak nie je vždy“ (bod 26). 31 — Z podobného predpokladu vychádza rozsudok zo 7. februára 2002, Komisia/Nemecko, C-5/00, Zb. s. I-1305, v ktorom bolo rozhodnuté, že predpis nemeckého ministerstva, na základe ktorého boli pracovní lekári a zamestnanci poverení 32 — A. Montoya Melgar, J. M. Galiana Moreno, a A. V. Sempere bezpečnosťou oslobodení od povinnosti vypracovávať hláse Navarro, Derecho Social Europeo, Tecnos, Madrid, 1994, s. 109. nia o hodnotení pracovných podmienok, „takže podniky zamestnávajúce 10 a menej osôb boli týmto oslobodené od 33 — Jedenáste odôvodnenie stanovuje, že „aby sa zabezpečil vyšší povinnosti vypracovávať a mať k dispozícii hodnotenie rizík stupeň ochrany, pracovníci a/alebo ich zástupcovia... musia v podobe dokumentácie“ (bod 35), je v rozpore s článkom 9 byť tiež v pozícii prispievať prostredníctvom vyváženej účasti ods. 1 písm. a) a článkom 10 ods. 3 písm. a) smernice. Ako už v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou k tomu, aby generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch k tejto veci sa prijímali potrebné ochranné opatrenia...“; dvanáste uviedol, „smernica v podstate zabezpečuje ochranu všetkým odôvodnenie zdôrazňuje, že „prostredníctvom vhodných zamestnancom, bez ohľadu na veľkosť podniku, v ktorom sú postupov a nástrojov v súlade s vnútroštátnym právom zamestnaní... cieľ spočívajúci v zlepšení pracovných pod a/alebo praxou sa musí rozvíjať medzi zamestnávateľmi mienok nie je možné podmieňovať čisto ekonomickými a pracovníkmi a/alebo ich zástupcami informovanie, dialóg faktormi, akým je riziko neúmernej administratívnej záťaže a vyvážená účasť na bezpečnosti a ochrane zdravia pri pre malé podniky“ (bod 48). práci...".
I - 3340
KOMISIA/RAKÚSKO
nicou, pretože popri vlastných zamestnan zúčastňujú, alebo sa radia o informáciách coch podniku existuje ďalšia skupina osôb, uvedených v článku 10. Žalobkyňa osobitne ktoré sú podľa článku 7 ods. 1 v každom tvrdí, že neexistuje ustanovenie týkajúce sa podniku zodpovedné za činnosti týkajúce sa účasti týchto osôb, pokiaľ ide o nasledujúce ochrany a prevencie pred rizikom. informácie:
— informácie, ktoré musia byť poskytnuté pracovníkom a/alebo ich zástupcom, o rizikách týkajúcich sa bezpečnosti 48. Neskôr uvedené osoby sa musia zúčast a zdravia a o ochranných a preventív ňovať vyváženým spôsobom alebo sa s nimi nych opatreniach a činnostiach „vzťa musí zamestnávateľ včas poradiť o otázkach hujúcich sa na podnik a/alebo uvedených v článku 11 ods. 2, osobitne prevádzku vo všeobecnosti, aj na každý pokiaľ ide o informácie stanovené v článku typ pracoviska a/alebo práce“ [článok 10 9 ods. 1 a v článku 10 a o využití externých ods. 1 písm. a)], služieb.
— informácie, ktoré musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnávateľom pracovní kov z akýchkoľvek vonkajších podnikov a/alebo prevádzok zamestnaných v jeho 49. Komisia sa vo svojej žalobe proti Rakú podniku alebo prevádzke (článok 10 sku dovoláva týchto dvoch ustanovení, pre ods. 2), tože je toho názoru, že členský štát nestano vil účasť týchto osôb na získaní všetkých informácií uvedených v článku 10 ani pri využití externých prostriedkov. — informácie, ku ktorým musia mať pra covníci alebo zástupcovia pracovníkov s osobitnými funkciami v oblasti bez pečnosti a ochrany zdravia pracovníkov prístup pre vykonávanie ich funkcií, najmä informácie získané prostredníc tvom „ochranných a preventívnych opatrení, od inšpekčných úradov b) Informácia poskytnutá podľa článku 10 a orgánov zodpovedných za bezpečnosť a ochranu zdravia“ [článok 10 ods. 3 písm. c)].
50. Článok 11 ods. 2 písm. c) stanovuje, že 51. Je potrebné uviesť, že nie je spochybnená pracovníci s osobitnou zodpovednosťou za povinnosť poskytovať informácie — pokiaľ by bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov sa tomu tak bolo, žalobný dôvod by vychádzal
I - 3341
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
z porušenia článku 10 smernice — ale nosti musia byť predmetom porady povinnosť umožniť zamestnancom prístup s pracovníkmi o informáciách týkajúcich sa k týmto informáciám, teda povinnosť uplat rizík vzťahujúcich sa na každý typ pracoviska nená už v predchádzajúcom štádiu. a/alebo práce.
53. Aj napriek vytrvalej obhajobe zo strany žalovaného štátu je potrebné dospieť k záveru, že smernica nebola prebratá správne: i) Riziká a činnosti týkajúce sa pracoviska a/alebo práce [článok 10 ods. 1 písm. a)]
— vyššie uvedené ustanovenia odrážajú logiku rakúskeho systému ktorý, ako som už uviedol, nevyžaduje určiť osoby zodpovedné za bezpečnosť vo všetkých 52. Rakúska republika tvrdí, že zamestna podnikoch, čím porušuje smernicu a má necká rada sa musí zúčastňovať na zisťovaní tie isté vady, aké boli zistené pri a vyhodnocovaní rizík, ako aj na určovaní preskúmaní prebratia článku 7 ods. 3, opatrení, ktoré sa majú prijať (§ 92a ods. 1 keďže postupné uvádzanie zástupcov — tretí bod) Arbeitsverfassungsgesetz (ďalej len zamestnanecká rada, osoby zodpovedné „ArbVG“); 34 v prípade, že nie je ustanovený za bezpečnosť a pracovníci vo všeobec orgán zastupujúci pracovníkov, musia byť nosti — môže za predpokladu, že tieto úlohy zabezpečené osobami zodpoved existuje orgán zastupujúci pracovníkov, nými za bezpečnosť (§ 11 ods. 6 ASchG); spôsobiť, že pracovníci zodpovední za v prípade, ak nie sú určené osoby zodpo vykonávanie činností súvisiacich vedné za bezpečnosť a nie je ustanovený s prevenciou sa nebudú zúčastňovať orgán zastupujúci pracovníkov, účasť tohto zisťovania informácií, a radenie sa musí týkať všetkých pracovníkov (§ 13 ods. 2 ASchG). Uvedené opatrenia sa musia, pokiaľ je to nutné z dôvodov súvisia cich s prevenciou, uplatňovať so zreteľom na typ pracoviska (§ 4 v spojení s § 5 ASchG a Verordnung über die Sicherheits- und Gesundheitsschutzdokumente). Tieto povin- — okrem toho, rakúske právne predpisy nestanovujú povinnosť účasti v prípade informácií, ktoré musia byť poskytnuté, 34 — BGBl. č. 22/1974, vrátane neskorších zmien. ale účasti na zisťovaní a prevencii rizík,
I - 3342
KOMISIA/RAKÚSKO
— navyše, úprava rizík vzťahujúcich sa na 56. Ustanovenie, ktorého správne prebratie každý typ pracoviska a/alebo práce je sporné však nevyžaduje poskytnutie prichádza do úvahy len v prípade, ak je takejto informácie — je to predmetom to na tieto účely nevyhnutné, pričom článku 10 ods. 2 — vyžaduje však, aby sa takéto obmedzenie nie je stanovené osoby zodpovedné za vykonávanie činností v smernici Európskeho spoločenstva. súvisiacich s ochranou a prevenciou zúčast nili alebo aby sa k týmto otázkam, pokiaľ ide o ich dosah a obsah, vyjadrili.
54. Je preto nutné konkrétne stanoviť osoby, ktoré sú v prvom rade zodpovedné za činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou, 57. Dané ustanovenia vnútroštátneho práva aby sa tak mohli zúčastňovať na zisťovaní neobsahujú konkrétne upresnenie účasti a radení sa o informáciách, ktoré musia byť osôb s osobitnou zodpovednosťou a ich účasť poskytnuté v prípade rizík vzťahujúcich sa na takisto nie je možné zo znenia týchto každý typ práce a/alebo funkcie, pričom ustanovení vyvodiť, preto je potrebné dospieť neexistencia takéhoto ustanovenia k záveru, že k údajnému porušeniu došlo. v rakúskom právnom poriadku predstavuje porušenie povinnosti.
iii) Doplňujúce informácie [článok 10 ods. 3 písm. c)] ii) Informácie, ktoré musia byť poskytnuté externých podnikom [článok 10 ods. 2)]
58. Účasť a radenie sa s osobami zodpoved nými za prevenciu sa týka informácií, ktoré 55. Žalovaný štát tvrdí, že článok 11 ods. 2 musia byť týmto osobám poskytnuté a ktoré písm. c) v spojení s článkom 10 ods. 2 vyplývajú z ochranných opatrení, ako aj smernice prebral tým, že uložil zamestnáva z činnosti inšpekčných úradov a orgánov teľovi povinnosť, aby pracovníci vonkajšieho zodpovedných za bezpečnosť a ochranu podniku boli informovaní o existujúcich zdravia pri práci. rizikách na ich pracoviskách a podľa toho boli vyškolení (§ 8 ods. 2 prvá veta ASchG). 35
35 — Toto ustanovenie sa týka koordinácie zamestnávateľov v prípade zamestnávania pracovníkov niekoľkých spoločností 59. Rakúska republika tvrdí, že túto povin a ako všeobecné pravidlo stanovuje systém výmeny infor mácií. nosť plní prostredníctvom Arbeitsinspek-
I - 3343
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
tionsgesetzes (ďalej len „ArbIG“) 36 účelom prevencie pred porušeniami a prostredníctvom AschG. ochrany zdravia a bezpečnosti, pričom musia byť oznámené takisto osobám zodpovedným za bezpečnosť a pracovným lekárom, ak sa obsah týchto príkazov týka aj funkcií uvede ných osôb (§ 9 ods. 1 ArbIG), 60. Podľa ArbIG:
— ak je po skončení inšpekcií potrebné — sa musia orgány zastupujúce pracovní prijať opatrenia na ochranu života kov zúčastňovať inšpekcií uskutočňova a zdravia zamestnancov, je kópia žiados ných inšpektormi na pracoviskách ti adresovanej príslušnému orgánu a pracovných miestach. Osoby zodpo zaslaná zástupcom zamestnancov (§ 10 vedné za bezpečnosť, zástupcovia pre ods. 1 ArbIG). bezpečnosť a pracovní lekári sa musia takisto v dostatočnom počte zúčastniť na týchto inšpekciách. Ak požiadajú o účasť na inšpekcii, musí im byť v každom prípade umožnená. Zamest návateľ je povinný upozorniť tieto 61. Pokiaľ ide o obsah ASchG, je potrebné orgány a osoby na prítomnosť inšpek poznamenať, že: tora (§ 4 ods. 8 ArbIG),
— zamestnávateľ je povinný informovať — inšpektor je okrem toho povinný infor osoby zodpovedné za bezpečnosť movať zamestnaneckú radu o prijatých o povinnostiach, príkazoch a povole opatreniach a o uskutočnených kontro niach v oblasti ochrany pracovníkov lách (§ 5 ods. 4 ArbIG) a musí takisto (§ 11 ods. 7 ASchG) alebo v prípade, ak oznámiť všetky uložené sankcie (§ 9 nie sú určené takéto osoby, informovať ods. 4 ArbIG), všetkých zamestnancov (§ 12 ods. 7 ASchG),
— tieto úrady dostanú kópiu príkazov, ktoré boli zaslané zamestnávateľovi za — osoby zodpovedné za bezpečnosť, v súčinnosti s orgánmi zastupujúcimi pracovníkov, sú povinné brániť záujmy 36 — BGBl. č. 27/1993. pracovníkov vo vzťahu k zamestnávate-
I - 3344
KOMISIA/RAKÚSKO
ľovi, príslušným úradom a ostatným názor zamestnancov na prevenciu, tak ako to orgánom (§ 11 ods. 1, bod 3 ASchG), stanovuje rakúska legislatíva.
64. Žalovaný štát teda porušuje smernicu v tom zmysle, že výslovne nestanovuje túto konkrétnu účasť predmetnej skupiny pracov — zamestnávatelia sa musia o týchto otáz níkov. kach poradiť so zástupcami pre bez pečnosť (§ 11 ods. 4 ASchG) a s pracovníkmi (§ 13 ods. 1 ASchG).
c) Využitie externých odborníkov
62. Z pozorného prečítania tohto dlhého zoznamu povinností vyplýva, že existuje skutočný úmysel dodržať povinnosť stano 65. Komisia je takisto toho názoru, že došlo venú v článku 10 smernice, a to povinnosť k porušeniu článku 11 ods. 2 písm. d) informovať. Ako som však už uviedol, pred smernice, pretože účasť a radenie sa zamest metom skúmania nie je prebratie tohto nancov s osobami, ktoré majú osobitnú ustanovenia, ale prebratie nasledujúceho zodpovednosť nezahrňuje situáciu kedy, ustanovenia, ktoré stanovuje odlišnú povin v prípade ak podnik nemá dostatočnú infra nosť, a to, aby sa osoby, ktoré majú osobitnú štruktúru na to, aby sám zabezpečil realizá zodpovednosť v oblasti prevencie, zúčastnili ciu činností týkajúcich sa ochrany alebo vyjadrili k týmto oznámeniam, t. j. ako a prevencie, využije externých odborníkov som už pre ilustráciu uviedol, pokiaľ ide o ich alebo služby. dosah alebo obsah.
66. Rakúska vláda tvrdí, že osoby zodpo vedné za bezpečnosť musia byť vopred informované o určení a odvolaní zástupcov pre bezpečnosť, stredísk pracovného lekár 63. Okrem toho, v zmysle teleologického stva, ako aj osôb poskytujúcich prvú pomoc, a systematického výkladu smernice nie je osôb poverených hasením požiaru možné určiť, že požiadavka spolupráce je a evakuáciou pracovníkov (§ 11 ods. 5 obmedzená na všeobecnú povinnosť získať ASchG), okrem prípadov, kedy existuje
I - 3345
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
orgán zastupujúci pracovníkov, ktorý sa ods. 3 stanovuje subsidiárnu povinnosť, a to môže k tejto otázke vyjadriť (§ 92a ods. 3 povinnosť využiť externé služby v prípade, že ArbVG a inými slovami § 11 ods. 6 ASchG), podnik sám nemá postačujúci počet týchto alebo ak tieto otázky boli prejednané zdrojov. Rozdiel medzi týmito dvomi povin s bezpečnostnou a hygienickou komisiou nosťami sa odráža v článku 11 ods. 2 v tom (§ 88 ASchG). 37 V sektore verejnej služby zmysle, že prebratie sa týka obidvoch povin existuje podobný právny predpis (§ 11 ods. 5 ností, a že neskoršia nemôže byť nahradená B-BSG). Podľa rakúskej vlády, tieto ustano skoršou. venia spĺňajú požiadavky práva Spoločenstva.
67. Tieto ustanovenia sú však len čias točne 38 v súlade s povinnosťou účasti alebo radenia sa stanovenou v článku 11 ods. 2 69. Okrem toho, účelom článku 11 ods. 2 písm. b) smernice, ktorá odkazuje na určenie písm. d) nie je, aby sa pracovníci, ktorí majú pracovníkov podľa článku 7 ods. 1 — tých osobitnú zodpovednosť v oblasti ochrany pracovníkov, ktorí sú zodpovední za ochranu a bezpečnosti, zúčastňovali pri výbere osôb a prevenciu pred ohrozením pri práci — poverených určitými činnosťami a podľa článku 8 ods. 2 — pracovníkov, ktorí v predmetnej oblasti, ale aby tak urobili sú poverení poskytovaním prvej pomoci, vtedy, ak podnik chce využiť externé služby hasením požiaru a evakuáciou pracovníkov z dôvodu, že sám nemá postačujúci počet —, avšak nie tých uvedených v článku 11 týchto zdrojov, čo týmto pracovníkom umož ods. 2 písm. d). ňuje vyjadriť sa k obidvom otázkam.
68. V predchádzajúcich bodoch týchto návr hov som už vysvetlil, že článok 7 ods. 1 smernice ukladá zamestnávateľovi základnú povinnosť, a to určiť zamestnancov, ktorí sú povinní vykonávať činnosti týkajúce sa 70. Právny predpis prijatý žalovaným štátom ochrany a prevencie, zatiaľ čo článok 7 nestanovuje povinnosť umožniť zodpoved ným osobám účasť na rozhodovaní o využití externých služieb 39 a neexistuje preto pochybnosť, že k údajnému porušeniu došlo. 37 — Ďalej uvádza, že pokiaľ neboli určení zamestnanci zodpo vední za túto oblasť alebo pokiaľ neboli ustanovené orgány zastupujúce pracovníkov, musí byť menovanie a odvolanie oznámené a prejednané so všetkými zamestnancami (§ 13 ods. 2 ASchG). 39 — Opomenutie dáva zmysel, ako som už v predchádzajúcich 38 — Účasť nie je stanovená pre všetky prípady, ale len pre prípad, bodoch uviedol, ak vnútroštátna právna úprava neprebrala že nebola ustanovená zamestnanecká rada, alebo bezpeč poradie stanovené medzi článkom 7 ods. 1 a článkom 7 ods. 3 nostná a hygienická komisia. smernice.
I - 3346
KOMISIA/RAKÚSKO
5. Prebratie článku 13 ods. 2 písm. a) b) Nebezpečné látky a článku 13 ods. 2 písm. b)
a) Podstata žalobného dôvodu
74. Žalovaný štát tvrdí, že pravidlá ochrany pred nebezpečnými látkami nie sú upravené v tej istej časti ako pravidlá použitia pracov 71. Pri popise právneho rámca Spoločenstva ných nástrojov, ale v inej časti ASchG (Hlava som uviedol, že smernica okrem povinností IV) 40 a v ostatných správnych nariadenia, 41 zamestnávateľov uvedených v článku 13, čo však Komisia považuje za nepostačujúce stanovuje tiež povinnosti zamestnancov, cez pre jasné a presné informovanie zamest všeobecnú zásadu (článok 13 ods. 1), ktorá je nanca o jeho povinnostiach. podrobnejšie stanovená pri výpočte niekto rých osobitných povinností (článok 13 ods. 2), ktoré zahrňujú povinnosť správne používať stroje, prístroje, nástroje, nebez pečné látky, dopravné vybavenie a iné výrobné prostriedky ako aj osobné ochranné prostriedky pridelené týmto pracovníkom, ktorí sú po ich použití povinní vrátiť ich späť na určené miesto [pododseky a) a b)].
75. Podľa Súdneho dvora, prebratie smer nice do vnútroštátneho práva nevyžaduje formálne a doslovné prebratie jej obsahu do osobitného právneho predpisu a na jej 72. Rakúske predpisy vyžadujú, aby zamest prebratie môže stačiť všeobecný právny nanci v súlade s ich školením a pokynmi kontext v prípade, ak účinne zabezpečuje zamestnávateľa správne používali pracovné plné uplatnenie smernice. 42 nástroje a pridelené osobné ochranné pro striedky (§ 15 ods. 2ASchG a B-BSG). 40 — § 40 a nasl. ASchG. 41 — Pokiaľ ide o zamestnancov, obhajcovia Rakúskej republiky v bode 62 ich obhajoby citujú Verordnung über Grenzwerte für Arbeitsstoffe und Krebserzeugende Arbeitsstoffe, Verord nung zum Schutz der Arbeitnehmer/innen gegen Gefähr dung durch biologische Arbeitsstoffe (Verordnung biologische Arbeitsstoffe) a § 52 a nasl. Allgemeine Arbeitnehmerschutzverordnung — AAV; pokiaľ ide o štátnych zamestnancov citujú BundesGrenzwerteverord 73. Komisia poznamenáva, že neexistuje nung (BGBl. II č. 393/2002) a Verordnung über den Schutz predpis týkajúci sa správneho zaobchádzania der Bundesbediensteten gegen Gefährdung durch biologische Arbeitsstoffe (BGBl. II č. 415/1999). s „nebezpečnými látkami“ a vrátenia pro 42 — Rozsudky zo 16. novembra 2000, Komisia/Grécko, C-214/98, striedkov na určené miesto, a teda je toho Zb. s. I-9601, bod 49; zo 7. decembra 2000, Komisia/ Francúzsko, C-38/99, Zb. s. I-10941, bod 53 a vyššie citovaný názoru, že smernica nebola prebratá úplne. rozsudok Komisia/Taliansko, bod 21.
I - 3347
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
76. Podľa tejto judikatúry je potrebné pre 79. Rozlíšenie jednotlivých druhov rizík je skúmať, či uvedený článok 13 smernice založené nielen na ich pôvode, ale takisto na vyžaduje, aby sa spoločne odkazovalo na používaných preventívnych metódach, pre všetky vyššie uvedené zdroje rizík, a ak áno, tože pre kontrolu spoľahlivosti stroja sa či to v takom prípade má dopad na cieľ, ktorý používajú individuálne a kolektívne bezpeč smernica sleduje. nostné postupy, zatiaľ čo pri overovaní expozície nebezpečným látkam sa používajú priemyselné hygienické metódy.
77. Aj napriek tomu, že táto otázka nebola popieraná, je rozdielny prístup odôvodnený skutočnosťou, že hlavné príčiny nebezpeč ných pracovných podmienok môžu byť roz 80. Skutočnosť, že článok 13 ods. 2 priraďuje delené do dvoch veľkých skupín nebezpečné látky k pracovným prostriedkom s rovnocennými opatreniami, tak aby mohla však nebráni tomu, aby sa na vnútroštátnej byť účinne uplatnená preventívna časť úrovni rozlišovalo medzi rôznymi príčinami základnej zásady bezpečnosti. 43 Prvú sku pracovných rizík, pokiaľ je dosiahnutý cieľ pinu tvoria príčiny, ktoré sa vzťahujú na uvedený v článku 13 ods. 1 smernice pracovisko, napr. riziká vyplývajúce Spoločenstva, ktorý stanovuje, že pracovníci z konštrukcie budov, z pracovného prostre si musia dávať pozor na svoju vlastnú bez dia alebo z organizácie poskytovania služieb. pečnosť a ochranu zdravia, ako aj na bez Druhá skupina pozostáva z príčin, ktoré pečnosť a ochranu zdravia ostatných do vyplývajú z prostriedkov, ktoré musia pra tknutých osôb. covníci používať. 44
81. Komisia nestanovila, v akom rozsahu má 78. V rámci druhej skupiny môžeme rozlíšiť rakúska právna úprava dopad na tento cieľ, dva druhy príčin: na jednej strane sú to pretože sa obmedzuje na tvrdenie, že pokiaľ príčiny vyplývajúce z mechanických nástro by pracovné nástroje a nebezpečné látky boli jov, či už ide o stroje, prístroje alebo nástroje, spojené, mali by pracovníci jasnejšiu pred a na druhej strane sú to príčiny rizík stavu o ich povinnostiach, čo je však len vyplývajúce z fyzikálnych, chemických alebo domnienkou, pretože nepoznáme dôvody biologických látok. nedostatočnosti vnútroštátnych právnych ustanovení o nebezpečných látkach uvede ných v obhajobe. Je nutné pripomenúť, že 43 — F. Lozano Lares, op. cit., s. 74 až 77. z ustálenej judikatúry Súdneho dvora 44 — Existencia týchto dvoch navzájom prepojených skupín je vyplýva, že na to, aby bolo možné rozhodnúť posudzovaná v rámci Spoločenstva, v ktorom popri ustano vení vychádzajúcich z článku 95 ES o technickej harmonizácii o porušení práva Spoločenstva je potrebné výrobkov existujú ďalšie ustanovenia, vychádzajúce z článku predložiť Súdnemu dvoru dôkazy, ktoré sú 137 ES, ktorých predmetom je harmonizácia pracovných podmienok na pracovisku. postačujúce pre preukázanie tohto tvrdenia
I - 3348
KOMISIA/RAKÚSKO
a nie je možné spoliehať sa len na dom vyššie uvedené hygienické dôvody. Z toho nienky. 45 dôvodu smernica tieto úlohy rozlišuje, avšak stavia ich na tú istú úroveň, takže pokiaľ vnútroštátna právna úprava výslovne neod kazuje na obidve povinnosti, je prebratie smernice neúplné.
c) Osobné ochranné prostriedky
82. Žalovaný štát popiera jedno z tvrdení, C — Závery ktorými Komisia podporila svoju žalobu, a ktoré sa týka kolektívneho používania osobných ochranných prostriedkov, pričom tvrdí, že tieto osobné ochranné prostriedky sú z hygienických dôvodov určené na osobné 85. Na základe vyššie uvedených úvah som použitie jediným pracovníkom a ich vrátenie dospel k záveru, že žalovaný štát si na jednej na určité miesto je teda bezpredmetné strane nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplý vzhľadom k tomu, že ostatní pracovníci ich vajú z článku 18 smernice a na druhej strane nemôžu používať. neprebral správne do svojho právneho poriadku článok 2 ods. 1, článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 2, článok 11 ods. 2 písm. c) a d) a článok 13 ods. 2 písm. b) smernice 89/391/ EHS, avšak neporušil článok 13 ods. 2 písm. a). 83. Toto tvrdenie však neodôvodňuje, prečo v rakúskych právnych predpisoch chýba výslovné upozornenie, ktoré osobe používa júcej osobný ochranný prostriedok ukladá povinnosť vrátiť ho späť na určené miesto.
VI — O trovách
84. Správne uloženie osobných ochranných prostriedkov je rovnako dôležité ako ich správne používanie, pričom nie je možné 86. V súlade s článkom 69 ods. 2 rokova osobné ochranné prostriedky správne použiť, cieho poriadku, Súdny dvor zaviaže účast ak sa v prípade potreby nenachádzajú na níka konania, ktorý vo veci nemal úspech, svojom mieste a táto okolnosť presahuje nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3, ak účastníci mali úspech len v časti predmetu konania, môže Súdny dvor rozdeliť náhradu 45 — Okrem iného, rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko, 96/81, Zb. s. 1791, bod 6; z 26. júna 2003, Komisia/ trov konania medzi účastníkov konania alebo Španielsko, C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 26 a zo 6. novembra rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-434/01, Zb. s. I-13239, bod 21. trovy.
I - 3349
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ JARABO — VEC C-428/04
87. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia a aj rozsahu, dotknutému členskému štátu sa Rakúska republika žiadali, aby bola náhrada ukladá náhrada deviatich desatín trov kona trov konania uložená druhému účastníkovi nia Komisie a Komisii sa ukladá náhrada konania, a z dôvodu, že navrhujem, aby bola jednej desatiny trov konania druhého účast žaloba uznaná za prípustnú takmer v plnom níka konania.
VII — Návrh
88. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
1. Rozhodol, že Rakúska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a že nesprávne prebrala do svojho vnútroštátneho právneho poriadku článok 2 ods. 1, článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 2, článok 11 ods. 2 písm. c) a d) a článok 13 ods. 2 písm. b) tejto smernice.
2. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
3. Zaviazal Rakúsku republiku k náhrade deviatich desatín trov konania Komisie.
4. Zaviazal Komisiu k náhrade jednej desatiny trov konania Rakúskej republiky.
I - 3350