← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·23.2.2006

C-432/04

ECLI:EU:C:2006:140

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0432

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 23. februára 2006 1

I — Úvod v súvislosti s funkciou, ktorú chcel prijať po skončení svojho funkčného obdobia, bola stiahnutá. 3Prejednávaná vec preto poskytuje Súdnemu dvoru jedinečnú príležitosť na to, aby objasnil, aké povinnosti majú členovia Komisie v zmysle článku 213 ES. Rozsudok Súdneho dvora bude okrem toho relevantný pri stanovení pravidiel pre všetky osoby, 1. Komisia sa touto žalobou domáha, aby k t o r é vykonávajú vysoké funkcie Súdny dvor určil, že pani Edith Cresson sa v orgánoch Európskej únie. tým, že počas funkčného obdobia členky Komisie, zamestnala a zvýhodnila dvoch svojich osobných priateľov, dopustila zvý­ hodňovania alebo prinajmenšom závažnej nedbanlivosti. Komisia tvrdí, že pani Cresson tým porušila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 213 ods. 2 ES a článku 126 ods. 2 AE.2 Žiada preto Súdny dvor, aby uložil primeranú finančnú sankciu, ako stanovuje II — Právny rámec posledný odsek uvedených ustanovení Zmlúv.

3. Článok 213 ods. 2 ES stanovuje:

2. Táto vec je prvou svojho druhu, v ktorej sa žiada o rozhodnutie zo strany Súdneho „Členovia Komisie vykonávajú svoje funkcie dvora. Predchádzajúca žaloba podaná Radou úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme proti bývalému komisárovi Bangemannovi Spoločenstva.

1 — Jazyk prednesú: angličtina. 3 — Vec C-290/99, Rada/Bangemann, vyčiarknutá z registra Súd­ 2 — Kedze obidve ustanovenia sú totožné, v ostatnej časti týchto neho dvora uznesením z 3. februára 2000, Ú. v. ES C 122, návrhov budem odkazovať len na článok 213 ods. 2 ES. 2000, s. 17.

I - 6392

KOMISIA/CRESSON

Pri plnení svojich povinností nesmú žiadať Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, ani od odvolať." iného orgánu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré sa nezlučuje s ich povinno­ sťami. Každý členský štát sa zaväzuje rešpek­ tovať túto zásadu a neovplyvňovať členov Komisie pri plnení ich úloh.

III — Skutkové okolnosti predložené Komisiou Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skon­ čení budú rešpektovať povinnosti vyplýva­ júce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného 5. Pani Edith Cresson bola členkou Európ­ obdobia. V prípade porušenia tejto povin­ skej komisie od 24. januára 1995 do 8. sep­ nosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady alebo tembra 1999. Komisia 16. marca 1999 Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť kolektívne odstúpila, pričom všetci jej členo­ o odvolaní príslušného člena podľa článku via zostali vo funkcii až do 8. septembra 216, alebo o odňatí práva na dôchodok alebo 1999. Pani Cresson bola zodpovedná za iných dávok vyplácaných namiesto oblasť vedy, výskumu a rozvoja, za Spoločné dôchodku." výskumné centrum (SVC) a ľudské zdroje, za školstvo, vzdelávanie a mládež. V čase skut­ kových okolností spadali tieto oddelenia Komisie pod generálne riaditeľstvá (GR) XII, XIII.D a XXII a SCV.

4. Článok 216 ES stanovuje:

6. Tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa pani Cresson počas výkonu jej funkcie dopustila „Ak niektorý člen Komisie nespĺňa pod­ zvýhodňovania, je založené na spisoch týka­ mienky predpísané pre výkon funkcie alebo júcich sa dvoch jej priateľov, pána Reného sa dopustil závažného pochybenia, môže ho Berthelota a pána Timma Riedingera.

I - 6393

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — U A. GEELHOED — VEC C-432/04

A — Situácia pána Berthelota Komisie. Tieto príkazy sa týkali služobných ciest, ktoré sa údajne uskutočnili v období medzi 23. májom a 21. júnom 1996. V dôsledku toho bola pánovi Berthelotovi poskytnutá suma 6 930 eur. Od 1. septembra 1996 sa zmenilo zaradenie pána Berthelota, ktorý postúpil do vyššieho platového stupňa 7. Krátko po nástupe do funkcie prejavila hosťujúcich vedeckých pracovníkov, pričom pani Cresson želanie zamestnať pána Ber­ sa jeho mesačná odmena zvýšila približne thelota ako osobného poradcu. Pán Berthe- o 1 000 eur. Toto zvýšenie bolo vyššie ako lot, ktorý bol vyškoleným zubným lekárom, kompenzácia zníženia platu z dôvodu pou­ žil v tom čase neďaleko francúzskeho mesta žitia pravidla o zamedzení súbehu príjmov. Châtellerault, ktorého starostkou bola pani Cresson. Vzhľadom na to, že pán Berthelot mal 66 rokov a jej kabinet bol už zostavený, vedúci kabinetu oznámil pani Cresson, že nevidí žiadnu možnosť, ako by ho Komisia mohla zamestnať. Po niekoľkých mesiacoch však na žiadosť pani Cresson bolo pánovi Berthelotovi ponúknuté miesto hosťujúceho vedeckého pracovníka v GR XII od 1. sep­ tembra 1995 na počiatočnú dobu šiestich mesiacov. Napriek tomu, že podmienky 9. Po skončení zmluvy s GR XII sa pánovi zamestnania hosťujúceho vedeckého pracov­ Berthelotovi ponúkla ďalšia zmluva na mie­ níka vyžadujú, aby svoju činnosť vykonával sto hosťujúceho vedeckého pracovníka výlučne v oddeleniach Komisie, ktoré sa v SVC na dobu jedného roka. Celková doba venujú výskumným činnostiam, pán Berthe- jeho zamestnania v Komisii tak dosiahla lot pracoval iba ako osobný poradca pani dĺžku dva a pol roka, pričom právna úprava Cresson. Pôvodná doba šiestich mesiacov stanovuje maximálnu dobu výkonu takéhoto bola nakoniec predĺžená až do konca feb­ zamestnania na 24 mesiacov. ruára 1997.

8. Od konca apríla 1996 sa na základe uplatnenia pravidla o zamedzení súbehu príjmov znížila mesačná odmena, ktorú 10. Oddelenie finančnej kontroly Komisie dostával pán Berthelot ako hosťujúci vedecký požiadalo 2. októbra 1997 o predloženie pracovník, tak, aby sa zohľadnila výška správ o činnosti pána Berthelota v súvislosti dôchodku, ktorý poberal vo Francúzsku. s uplynutím doby určenej v prvej zmluve. Krátko po uplatnení tohto zníženia vydal Správy zaslané tomuto oddeleniu boli mimo­ kabinet pani Cresson na meno pána Berthe­ riadne stručné. V skutočnosti pozostávali zo lota trinásť cestovných príkazov do Châtelle­ súboru poznámok rôznych autorov, ktoré rault a zaslal ich správnym oddeleniam boli upravené kabinetom pani Cresson.

I - 6394

KOMISIA/CRESSON

11. Dňa 11. decembra 1997 požiadal pán 15. Aj keď v súvislosti s týmito tromi Berthelot o skončenie pracovného pomeru z m l u v a m i boli z a z n a m e n a n é výdavky zo zdravotných dôvodov s účinnosťou od v rozpočte, žiadna zo zmlúv sa nevykonala 31. decembra 1997. Jeho žiadosti sa vyhovelo. a nedošlo ani k ich zaplateniu pánovi Pani Cresson sa následne obrátila na svojho Riedingerovi. vedúceho kabinetu, aby našiel riešenie pre predĺženie zmluvného vzťahu s pánom Ber- thelotom od 1. januára 1998. Toto riešenie spočívalo v jeho zamestnaní ako špeciálneho poradcu. Pán Berthelot však túto ponuku odmietol.

IV — Konanie

12. Pán Berthelot zomrel 2. marca 2000.

A — Predbežné vyšetrovanie

B — Situácia pána Riedingera

16. Skôr ako Komisia podala na Súdny dvor žalobu podľa článku 213 ES, boli spisy pána 13. Pánovi Riedingerovi, komerčnému práv­ Berthelota a pána Riedingera predmetom nikovi, ponúkli oddelenia Komisie, za ktoré niekoľkých vyšetrovaní uskutočnených rôz­ bola zodpovedná pani Cresson, tri zmluvy. nymi subjektmi. Žaloba Komisie sa zakladá Najmenej dve z nich boli ponúknuté na na výsledkoch týchto vyšetrovaní. základe jej výslovnej žiadosti.

14. Predmetom týchto zmlúv boli: 1) analýza možnosti prepojenia centier výskumu vývoja 17. Prvé z nich uskutočnil výbor nezávislých ľudskej s p o l o č n o s t i S t r e d n e j E u r ó p y expertov zriadený pod dohľadom Európ­ s podobnými centrami nachádzajúcimi sa skeho parlamentu. Jeho cieľom bolo vyhoto­ v Európskom spoločenstve; 2) sprevádzanie venie prvej správy, „ktorá mala určiť mieru pani Cresson počas jej služobnej cesty do zodpovednosti Komisie ako kolégia alebo Južnej Afriky od 13. do 16. mája 1995 jednotlivo niektorého, resp. niektorých z jej a spísanie správy a 3) štúdium o prípadných členov za nedávne podvody, korupciu možnostiach vytvorenia európskeho inštitútu a rodinkárstvo spomenuté v priebehu parla­ porovnávacieho práva. mentných rozpráv alebo v rámci tvrdení

I - 6395

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

uvedených v týchto rozpravách". Vo svojej 20. Ďalšie vyšetrovanie uskutočnilo GR správe predloženej 15. marca 1999 4tento ADMIN (Generálne riaditeľstvo personálu výbor dospel, pokiaľ ide o pána Berthelota, a administratívy) a neskôr, po svojom vytvo­ k záveru, že „tu ide o jednoznačný prípad rení 19. februára 2002, ho uskutočnil IDOC zvýhodňovania. Osoba, ktorej odborná spô­ (Vyšetrovací a disciplinárny úrad Komisie), sobilosť nezodpovedala viacerým zamestna­ a to v prípade pána Riedingera. Uskutočnil niam, bola aj napriek tomu zamestnaná. tiež dve doplňujúce vyšetrovania v súvislosti Vykonaná práca bola zjavne nedostatočná s pánom Berthelotom, pričom jedno sa z hľadiska množstva, kvality a relevantnosti. týkalo jeho úlohy v GR XII a druhé jeho Spoločenstvo nedostalo za svoje peniaze poslania v SVC. V priebehu týchto vyšetro­ zodpovedajúcu hodnotu" 5 . vaní sa uskutočnilo mnoho výsluchov. Pani Cresson bola predvolaná na výsluch prísluš­ nými oddeleniami a pánom Kinnockom, komisárom povereným vnútornými refor­ mami. Pani Cresson však dala prednosť písomnému vyjadreniu. Správa týkajúca sa pána Riedingera bola dokončená 8. augusta 2001. Správa IDOC týkajúca sa výlučne 18. Po správe výboru nezávislých expertov sa prípadu pána Berthelota bola predložená Komisia, ktorá začala vykonávať funkciu 22. februára 2002. 9. septembra 1999, rozhodla začať proces reforiem s cieľom zabrániť praktikám, ktoré výbor kritizoval, a zlepšiť vnútorné správne a finančné postupy. V tejto súvislosti usku­ točnil OLAF (Office européen de lutte anti- fraude, Európsky úrad pre boj proti pod­ vodom) vlastné vyšetrovanie a 23. novembra 1999 predložil správu. Táto správa viedla k začatiu disciplinárnych konaní s niekoľkými úradníkmi a zamestnancami B — Konanie Komisie v súvislosti s pani Cresson Komisie.

21. Dňa 21. januára 2003 sa kolégium komisárov rozhodlo zaslať pani Cresson 19. Dňa 20. februára 2001 sa Komisia roz­ oznámenie o výhradách (communication hodla začať konania smerujúce k vráteniu des griefs) v súvislosti s možným začatím súm, ktoré boli bezdôvodne vyplatené pánovi konania podľa článku 213 ods. 2 ES. V tomto Berthelotovi. Toto konanie sa vedie proti oznámení Komisia uviedla, že v prípadoch jeho dedičom. pána Berthelota a pána Riedingera porušila pani Cresson povinnosti vyplývajúce z funkcie členky Komisie. Komisia je toho názoru, že správanie pani Cresson nebolo 4 — Výbor nezávislých expertov, Prvá správa o obvineniach z podvodu, korupcie a rodinkárstva v Európskej komisii. v obidvoch prípadoch určované všeobecným 5 — Bod 8.1.35 uvedenej správy. záujmom, ale že jeho cieľom bola v podstate

I - 6396

KOMISIA/CRESSON

snaha zvýhodniť jej dvoch osobných priate­ 24. Na základe jej písomných pripomienok ľov. V každom prípade si neoverila, či boli sa Komisia rozhodla zopakovať svoju v týchto dvoch prípadoch dodržané interné ponuku, aby bola pani Cresson vypočutá p o s t u p y . K o m i s i a ju p r e t o o b v i n i l a priamo a osobne kolegiom komisárov. z porušenia povinnosti vyplývajúcich z jej Výsluch sa uskutočnil 30. júna 2004. postavenia, či už úmyselne, alebo prinajmen­ šom zo závažnej nedbanlivosti.

22. Na účel dodržania práva na obhajobu sa 25. Komisia sa rozhodla predložiť vec Súd­ Komisia rozhodla umožniť pani Cresson nemu dvoru na jej zasadnutí 19. júla 2004. prístup k jej spisu a vyzvať ju, aby sa vyjadrila k oznámeniu Komisie o výhradách. Potom nasledovala bohatá korešpondencia medzi poradcami pani Cresson a Komisiou týkajúca sa dosahu začatého konania a o tom, či by jej mal byť umožnený prístupu k určitým doku­ mentom.

C — Trestné konanie v Belgicku

23. Pani Cresson odpovedala na oznámenie o výhradách 30. septembra 2003. Predovšet­ kým namieta použitie článku 213 ods. 2 ES ako vhodného právneho základu pre ozná­ menie o výhradách. Taktiež tvrdí, že toto ustanovenie porušuje základné práva na obhajobu. Ďalej tvrdí, že skutočnosti, ktoré 26. Paralelne s vyšetrovaním a konaním sú jej vytýkané, nie sú upravené týmto v rámci Komisie bol spis týkajúci sa pána článkom. Uvádza, že žalobné dôvody neboli Berthelota predmetom trestného vyšetrova­ v každom prípade opodstatnené. Kritizuje nia belgických orgánov činných v trestnom nepresnosť pojmov zvýhodňovania konaní. Toto konanie bolo začaté na základe a závažnej nedbanlivosti, tak ako sú defino­ trestného oznámenia člena Európskeho par­ vané v oznámení o výhradách. Nakoniec lamentu proti niekoľkým osobám vrátane požaduje sumu 50 000 eur ako náhradu pani Cresson, podozrivých z účasti na rôz­ majetkovej a nemajetkovej škody, ktorú nych nekalých praktikách v Komisii. Komisia utrpela v dôsledku disciplinárneho konania vstúpila do konania ako vedľajší účastník začatého proti nej. uplatňujúc si občianskoprávne nároky.

I - 6397

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

27. Vyšetrujúci sudca (juge d'instruction) 29. Uznesením z 30. júna 2004 poradný skúmal, či je možné preukázať trestnú senát Tribunal de première instance de zodpovednosť pani Cresson v týchto bodoch: Bruxelles rozhodol, že v trestnom konaní proti obvineným nie je možné pokračovať (non-lieu). Pokiaľ ide osobitne o pani Cres­ son, súd konštatoval, že neexistujú skutoč­ nosti odôvodňujúce obvinenie založené na jej údajnej znalosti sporných skutočností.

— zamestnanie pána Berthelota ako hosťu­ júceho vedeckého pracovníka v rozpore s vnútornými pravidlami Komisie, čo by bolo možné kvalifikovať ako falšovanie a nezákonné zvýhodňovanie vo verejnej službe {faux, usage de faux et prise d'intérêt), D — Konanie pred Súdnym dvorom

30. Žaloba Komisie bola zapísaná do kance­ lárie Súdneho dvora 7. októbra 2004. — záverečné správy pána Berthelota — falšovanie a podvod,

31. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

— príkazy a vyúčtovania služobných ciest pána Berthelota (décomptes de mission) — falšovanie a podvod.

— určil, že pani Cresson porušila povin­ nosti, ktorej jej vyplývali z článku 213 ES,

28. V ďalšom štádiu tohto konania sa však kráľovská prokurátorka rozhodla neprihlia­ dať na prvý bod obvinenia na základe toho, že prijatie do zamestnania nebolo v rozpore — rozhodol o úplnom alebo čiastočnom s právnou úpravou Spoločenstva. Taktiež sa odňatí jej práva na dôchodok a/alebo neprihliadlo ani na druhý bod obvinenia, všetkých iných dávok vyplácaných pretože nebol namierený proti pani Cresson. namiesto dôchodku, pričom Komisia Pokiaľ ide o tretí bod obvinenia, najskôr sa vo ponecháva na úvahu Súdneho dvora, veci konalo, no nakoniec bol tiež zamietnutý. aby určil dobu a rozsah tohto odňatia,

I - 6398

KOMISIA/CRESSON

— zaviazal pani Cresson na náhradu trov 33. Uznesením predsedu Súdneho dvora konania. z 2. júna 2005 sa v súlade s článkom 93 ods. 7 rokovacieho poriadku povolil vstup Francúzskej republiky do konania ako vedľaj­ šieho účastníka na podporu návrhov pani Cresson.

32. Pani Cresson navrhuje, aby Súdny dvor:

34. Súdny dvor uznesením z 9. septembra 2005 zamietol žiadosť pani Cresson smeru­ júcu k tomu, aby Komisia predložila určité dokumenty týkajúce sa jej rozhodnutia začať konanie proti pani Cresson v súlade — predovšetkým zamietol návrh Komisie s článkom 213 ods. 2 ES. ako neprípustný,

35. Komisia, pani Cresson a Francúzska republika predniesli svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní 9. novembra 2005. — subsidíarne zamietol tento návrh ako nezákonný a nedôvodný,

V — Tvrdenia účastníkov konania — nariadil Komisii predložiť úplnú zápis­ nicu z rokovania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 19. júla 2004 o podaní návrhu na Súdny dvor, ako aj predložiť všetky dokumenty, ktoré odporkyňa A — Komisia žiadala vo svojej žiadosti a opätovnej žiadosti z 26. apríla a 5. októbra 2004,

1. Článok 213 ES

— zaviazal Komisiou na náhradu všetkých 36. Komisia vysvetľuje, že žaloba založená na trov konania. článku 213 ods. 2 ES proti (bývalej) členke

I - 6399

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

Komisie predpokladá, že porušila svoje stva o zamestnávaní a sú povinní s osobitnou povinnosti vyplývajúce z jej postavenia starostlivosťou dbať na to, aby boli roz­ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy. Komisia hodnutia v tejto veci prijímané vo všeobec­ je toho názoru, že je na nej, aby pod nom záujme a v súlade s uplatniteľnými dohľadom Súdneho dvora určila obsah predpismi. Táto povinnosť sa vzťahuje na a rozsah týchto povinností. Podľa jej názoru všetky administratívne štádiá nasledujúce po dochádza k porušeniu týchto povinnosti prijatí osoby do zamestnania vrátane napr. v prípade, keď komisár nekoná vo všeobec­ predlžovania zmlúv alebo povýšenia. nom záujme alebo sa nechá viesť osobnými, súkromnými alebo finančnými záujmami.

2. Replika na odpoveď pani Cresson na oznámenie o výhradách 37. V zmysle tohto výkladu je zvýhodňova­ nie v rozpore s verejným záujmom, ako aj s podmienkou čestného a zdržanlivého postupu, ktorý sa spája s funkciou komisára. Komisia definuje zvýhodňovanie ako postoj alebo konanie, ktoré je v rozpore so všeo­ becným záujmom a s čestným výkonom 39. Komisia vo svojej žalobe reaguje na verejnej služby a ktoré spočíva odpoveď pani Cresson na oznámenie v poskytovaní výhod osobe (často prostred­ o výhradách. níctvom jej zamestnania), ktorá nemá zásluhy ani schopnosti alebo ktorej zásluhy a schopnosti sú zjavne nedostatočné vzhľa­ dom na jej zamestnanie, alebo ak sú tieto výhody poskytované bez ohľadu na vykoná­ vané zamestnanie, a to len z toho dôvodu, že sa týkajú osobného priateľa alebo inej osoby, 40. Pani Cresson tvrdí, že žaloba Komisie sa ktorú chce dotyčný odmeniť. nemôže zakladať na článku 213 ES a že postup stanovený v tomto ustanovení nemá žiadny vzťah ku skutočnostiam, ktoré sa jej vytýkajú. Neposkytuje ani účinnú súdnu pomoc. Naopak, Komisia tvrdí, že článok 213 ES predstavuje vhodný právny základ jej žaloby. Tento postup je možné porovnať s postupmi stanovenými v národných ústa­ vách v prípadoch zneužitia právomoci pri 38. Komisia poznamenáva, že členovia výkone verejnej služby. V týchto prípadoch je Komisie majú v niektorých prípadoch umožnený priamy prístup k najvyššej súdnej značnú voľnosť úvahy, osobitne pokiaľ ide inštancii v danej krajine, práve na účel o zloženie ich kabinetu. Okrem toho musia poskytnutia ďalších záruk. Správanie dodržiavať platné právne predpisy Spoločen­ a konanie členov Komisie je upravené

I -6400

KOMISIA/CRESSON

osobitným ustanovením. Disciplinárne pred­ rom nepredchádzalo žiadne rozhodnutie, pisy platné pre úradníkov Komisie sa na nich ktoré by malo negatívny dosah na jej záujmy. nevzťahujú. Komisia je toho názoru, že Konanie neovplyvnilo právo pani Cresson, článok 213 ES zohľadňuje právo na účinnú aby bola informovaná o dôvodoch, na súdnu pomoc. Článok 213 ods. 2 ES sa ktorých sa zakladá obvinenie. Z jej odpovede vzťahuje na všetky povinnosti, ktorým pod­ na oznámenie o výhradách je zrejmé, že si liehajú komisári, a nie len na príklady úplne uvedomovala skutočnosti, ktoré jej vymenované v tomto ustanovení. vytýkala Komisia, a že mala všetky možnosti, aby sa k nim vyjadrila. Pokiaľ ide o údajnú zaujatosť Komisie, tá uvádza, že nie ona, ale Súdny dvor rozhoduje o tom, či by mala byť uložená sankcia. Nakoniec, pokiaľ ide o p o r u š e n i e jej p r á v a na p r í s t u p k dokumentom, Komisia poznamenáva, že pani Cresson mala po celý čas prístup k spisu, ktorý sa jej týka. 41. Hoci pani Cresson namieta, že správy IDOC nemôžu predstavovať základ pre oznámenie o výhradách z dôvodu nedosta­ točnej príslušnosti, Komisia uvádza, že správne vyšetrovanie bolo začaté pred zria­ dením tohto oddelenia. Oznámenie o výhradách bolo založené na tomto vyše­ trovaní, ako aj na správach IDOC a OLAF. V každom prípade oznámenie o výhradách zaslala pani Cresson Komisia a nie IDOC.

4 3 . Pokiaľ ide o účinky r o z h o d n u t i a v belgickom trestnom vyšetrovaní, Komisia uvádza, že výrok „le pénal tient le discipli­ naire en l'état (trestné konanie bráni pokra­ 42. Komisia popiera tvrdenie pani Cresson, čovaniu disciplinárneho konania)" spome­ podfa ktorého boli porušené jej práva na nutý Súdom prvého stupňa vo veci François 6 obhajobu. Pokiaľ ide o právo na začatie znamená, že disciplinárne konanie treba konania v primeranej lehote, Komisia pozna­ prerušiť až do skončenia trestného konania. menáva, že článok 213 ES nestanovuje V každom prípade by sa táto zásada mala žiadnu lehotu a že pani Cresson nepreuká­ uplatniť nie voči Komisii, ale voči Súdnemu zala, že doba, ktorá uplynula nejakým dvoru, pretože on je disciplinárnym orgánom spôsobom, ovplyvnila jej právo obhajovať v t o m t o kontexte. Komisia uznáva, že sa. Komisia bola pri prvom uplatnení článku disciplinárny orgán je viazaný skutkovými 213 ES povinná konať s náležitou opatrno­ zisteniami uskutočnenými trestným súdom. sťou. Po ďalšie, nie je možné tvrdiť, že postup To však pani Cresson nijakým spôsobom stanovený v článku 213 ES je nespravodlivý, pretože vyžaduje, aby bol dodržaný Štatút Súdneho dvora a rokovací poriadok. Roz­ 6 — Rozsudok z 10. júna 2004, François/Komisia, T-307/01, hodnutiu začať konanie pred Súdnym dvo­ Zb. s. II-1669.

I - 6401

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-432/04

nepomôže, pretože rozhodnutie v trestnom z podvodov a že nebolo potrebné vydať konaní sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré osobitné poverenie pre každý krok konania. sú podstatou tohto konania, t. j . zvýhodňo­ Komisia tiež nebola povinná informovať pani vanie, ktoré sa prejavilo zamestnaním pána Cresson o svojich kontaktoch s OLAF. Berthelota a obnovením jeho zmluvy, Takisto ani správy z určitých stretnutí a postupy uskutočnené v prospech pána nemuseli byť podpisovane vypočúvanou oso­ Riedingera. Rozhodnutie nepokračovať bou. Nakoniec Komisia považuje tvrdenie v trestnom stíhaní pani Cresson preto nie o údajnej nezákonnosti správy výboru nezá­ je právnou prekážkou tohto disciplinárneho vislých expertov za irelevantné, pretože jej konania. žaloba je založená na skutočnostiach ziste­ ných z vlastného vyšetrovania.

44. Komisia spochybňuje tvrdenie pani 46. V časti, kde sa pani Cresson domáha Cresson týkajúce sa uplatniteľnosti pravidla náhrady škody, sa Komisia domnieva, že de minimis na dotknuté sumy. Aj keby toto začatie konania podľa článku 213 ES nemôže tvrdenie naozaj bolo platné, potom sa týka predstavovať protiprávne konanie okrem veci samej, a nie prípustnosti žaloby Komisie. prípadu, keď príslušné rozhodnutie pred­ stavuje zneužitie právomoci alebo je nenále­ žité, napr. predložením prázdneho spisu.

45. Pani Cresson tvrdí, že pri vyšetrovaniach vedených Komisiou došlo k niekoľkým pro­ cesným pochybeniam. Spomína porušenie 3. Situácia pána Berthelota a pána Riedingera rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje IDOC, skutočnosť, že IDOC zasahoval do oblasti pôsobnosti OLAF, skutočnosť, že správy IDOC boli neúplné, skutočnosť, že discipli­ nárne konania sa prekrývali, a skutočnosť, že problém týkajúci sa pána Riedingera bol 47. Podstatné skutočnosti, o ktoré sa Komi­ prejednávaný v rámci spisu pána Berthelota. sia opiera, už boli zhrnuté v kapitole III Komisia odpovedá, že pani Cresson nijakým týchto návrhov. Nie je teda potrebné ich spôsobom neupresňuje, ako tieto údajné opakovať, stačí len uviesť, že podľa Komisie chyby ovplyvnili jej práva na obhajobu. Ďalej, predstavujú tieto dve veci dôkaz osobného pokiaľ ide o tvrdenie pani Cresson týkajúce zasahovania pani Cresson v prospech jej sa vyšetrovania uskutočneného OLAF, Komi­ dvoch osobných známych. Aj keď sia poznamenáva, že toto oddelenie má z formálneho hľadiska konalo dotknuté všeobecné poverenie vyšetrovať podozrenia oddelenie, resp. jeho kabinet, je potrebné

I -6402

KOMISIA/CRESSON

konštatovať, že relevantné rozhodnutia je B — Pani Cresson možné pripísať pani Cresson. Komisia je toho názoru, že správanie pani Cresson je vážnym porušením jej povinností vyplývajú­ cich z článku 213 ods. 2 ES, či už úmyselne, alebo prinajmenšom zo závažnej nedbanli­ vosti. 1. Všeobecné poznámky

49. Po prvé, pani Cresson namieta proti skutočnej mašinérii, ktorá sa proti nej začala po tom, čo musela vystúpiť pred výborom Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU), a po tom, čo bola podrobená vyšetrovaniu zo strany OLAF, 4. Sankcie IDOC a GR ADMIN. Tieto opatrenia sú vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa jej vytý­ kajú, celkom neprimerané. Je to možné bezpochyby vysvetliť atmosférou obklopujú­ cou celú aféru, ktorá viedla ku kolektívnemu odstúpeniu Santerovej Komisie. Ďalej uvá­ dza, že aféru rozpútal novinový článok zverejnený belgickým novinárom, ktorý bol v Belgicku a Francúzsku odsúdený za nie­ 48. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil koľko trestných činov. Následne, bývalý sankciu, ale necháva na ňom, aby rozhodol úradník Komisie, pán Van Buitenen v snahe o jej rozsahu. Jej výsledkom môže byť odhaliť údajné prípady podvodu proti záuj­ čiastočné alebo úplne odňatie práva na mom Spoločenstva zaslal spis belgickým dôchodok, alebo odňatie iných dávok vyplá­ súdnym orgánom, výboru nezávislých exper­ caných namiesto dôchodku. Komisia je toho tov, OLAF a tlači. V júni 1999 sa spisom názoru, že sankcia by mala byť uložená so začal zaoberať belgický vyšetrujúci sudca zreteľom na zásadu proporcionality. V tomto a dosiahol to, že pani Cresson bola odňatá ohľade naznačuje, že relevantnými faktormi imunita. by mohli byť tie, ktoré sú uvedené v článku 10 prílohy IX služobného poriadku Európ­ skych spoločenstiev. Komisia je toho názoru, že v prejednávanej veci došlo k vážnemu porušeniu povinnosti, pretože išlo o etické zásady, ktoré spochybnili dôveryhodnosť pani Cresson, aj keď už v súčasnosti nie je 50. Pokiaľ ide o trestné konanie v Belgicku, členkou Komisie; že si bola plne vedomá pani Cresson poznamenáva, že počas piatich toho, že jej správanie predstavuje zvýhodňo­ rokov bola len raz vypočúvaná vyšetrujúcim vanie, a že existujú dôveryhodné náznaky, že sudcom. Uvádza, že Komisia zaslala ozná­ aspoň niektoré činy pani Cresson boli menie o výhradách v čase, keď sa z tlače úmyselné. dozvedela, že je obvinená. To je dôkazom

I - 6403

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-432/04

úzkej väzby medzi disciplinárnym a trestným 2. Právna argumentácia konaním. Pani Cresson zdôrazňuje, že nako­ niec sa neprihliadlo na žiadne obvinenie proti nej a že trestné konanie sa skončilo rozhodnutím, podľa ktorého v ňom nie je možné pokračovať (non-lieu). Navyše sa Komisia proti tomuto rozhodnutiu neodvo­ lala.

a) Neprípustnosť

52. Pani Cresson tvrdí, že vzhľadom na cieľ článku 213 ES, ktorým je umožniť uloženie prísnych sankcií členom Komisie, by toto ustanovenie malo byť vykladané striktne. Pripomína, že článok 213 ods. 2 prvý a druhý pododsek ES vyžaduje, aby členovia Komisie „vykonávali svoje funkcie úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Spolo­ čenstva". Ak tak neurobia, uplatnia sa ustanovenia článku 216 ES. Naopak, článok 51. Pokiaľ ide o konanie pred Komisiou, až 213 ods. 2 tretí pododsek ES sa uplatní vtedy, po troch rokoch po odstúpení Santerovej ak komisár nekoná čestne a zdržanlivo pri Komisie bola informovaná o tom, že podľa vykonávaní externých činností počas funkč­ názoru Komisie sa dopustila zvýhodňovania ného obdobia alebo po jeho skončení. a že to predstavuje vážne porušenie jej V takomto prípade je sankciou buď odvo­ povinnosti ako komisárky. Konanie bolo lanie podľa článku 216 ES, alebo odňatie terčom kritiky aj zo strany poradcov pani práva na dôchodok alebo iných dávok Cresson z dôvodu lehôt na odpoveď, nezá­ vyplácaných namiesto dôchodku. Keďže pani vislosti Komisie, dodržiavania základných Cresson nie je obvinená z porušenia svojich práv a chýbajúcej jasnej definície procesného povinností vo vzťahu k prijímaniu funkcií, rámca pre riešenie tejto veci. Pani Cresson ustanovenie článku 213 ods. 2 tretí pododsek taktiež poznamenáva, že generálny tajomník ES sa na ňu nevzťahuje. Okrem článku 213 Komisie v jednej chvíli nastolil otázku ods. 2 ES neexistuje žiadna iná právne koordinácie trestného a disciplinárneho záväzná povinnosť, ktorá by sa vzťahovala konania. Pani Cresson je toho názoru, že na pani Cresson. Etický kódex komisára bol vzhľadom na spôsob, akým sa viedlo konanie, prijatý až po rozhodnom čase a navyše a osobitne na skutočnosť, že počas výsluchu neobsahuje žiadnu povinnosť súvisiacu so v kolégiu komisárov neboli pani Cresson skutočnosťami, ktoré sa vytýkajú pani Cres­ položené žiadne otázky, mala Komisia zjavne son. Pani Cresson opäť pripomína neexi- v úmysle postúpiť spis Súdnemu dvoru. stenciu písomných procesných pravidiel,

I - 6404

KOMISIA/CRESSON

ktoré by v tomto kontextu zaručovali práva 55. Z týchto rôznych dôvodov musí byť na obhajobu, v dôsledku čoho je žaloba podľa žalovanej žaloba Komisie zamietnutá Komisie protiprávna. Článok 213 ods. 2 ES ako neprípustná. preto nemôže slúžiť ako právny základ pre rozhodnutie Komisie z 19. júla 2004 pred­ ložiť vec Súdnemu dvoru.

53. Pani Cresson tvrdí, že od okamihu, keď Komisia vstúpila do konania ako vedľajší b) O veci samej účastník uplatňujúc si občianskoprávne nároky, uplatnila sa zásada, pokiaľ ide o rovnakú skutkovú podstatu, že „le pénal tient le disciplinaire en l'état" („trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho k o n a n i a " ) . Ak je s k u t k o v á p o d s t a t a v obidvoch konaniach rovnaká, disciplinárne 56. Pani Cresson subsidíame uvádza, že konanie stráca zmysel, pokiaľ sú v trestnom skutočnosti, ktoré sú jej vytýkané, sú konaní zamietnuté rovnaké žalobné dôvody. neopodstatnené. Pani Cresson uvádza, že aj keď belgická kráľovská prokurátorka prihliadla pôvodne na obvinenie vo veci služobných ciest pána Berthelota, neskôr dospela k záveru, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala pripísať zodpovednosť pani Cresson. Keďže skutková podstata výhrad je v obidvoch konaniach totožná bez ohľadu na ich právnu kvalifiká­ 57. Pán Berthelot bol zamestnaný v súlade ciu, predmetná žaloba je bezpredmetná s uplatniteľnými predpismi, aby pracoval pre a musí byť považovaná za neprípustnú. pani Cresson ako poradca. Keďže postavenie Rozhodnutie v trestnej veci pozbavilo žalobu hosťujúceho vedeckého pracovníka bolo Komisie jej podstaty. v skutočnosti považované administratívou za najvhodnejšie, pani Cresson jeho posta­ venie nikdy nespochybnila. Kvalifikácia pána Berthelota nebola nižšia ako kvalifikácia iných hosťujúcich vedeckých pracovníkov. Pracoval efektívne a sprevádzal pani Cresson 54. Jediná námietka, ktorou sa zaoberala na jej služobných cestách. On sám ukončil belgická kráľovská prokurátorka sa týkala svoju zmluvu zo zdravotných dôvodov. Až falošných príkazov na služobné cesty vo po jeho výpovedi vznikla otázka týkajúca sa výške 6 930 eur. Okrem skutočnosti, že konečnej správy. Nikdy predtým sa o nej belgická kráľovská prokurátorka rozhodla, že nehovorilo. Pán Berthelot vyhotovil správu v tejto veci nie je možné pripísať zodpoved­ na základe svojich poznámok. Tvrdenie, že nosť pani Cresson, je potrebné považovať správu nenapísal sám, je ohováraním. Pokiaľ sumu, na ktorú sa použije pravidlo de ide o príkazy na služobné cesty, pani Cresson minimis non curat praetor, za relatívne odkazuje na skutočnosti preukázané belgic­ nízku. kou kráľovskou prokurátorkou.

I - 6405

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

58. Spis pána Riedingera je podľa pani (neprávom) tvrdí, že nie je disciplinárnym Cresson prázdny. Každá z troch zmlúv, ktoré orgánom, vykonáva rôzne procesné úlohy, mu boli ponúknuté, boli vo všeobecnom ktoré by mali zostať oddelené. Po tretie, záujme a pán Riedinger svoj príspevok Komisia podľahla predovšetkým tlaku poskytol bez toho, aby bol za to odmenený. Európskeho parlamentu, a preto ju nie je Námietka nečestnosti bola po prvýkrát možné považovať za nestrannú. Po štvrté, vznesená v žalobe Komisie a je nedôvodná. došlo k mnohým procesným chybám vo Zdalo by sa, že pani Cresson sa vyčíta vnútornom postupe, ktoré sa týkali okrem nečestnosť, pretože navrhla uzavretie dvoch iného úlohy IDOC, skutočnosti, že konania zmlúv, ktoré neviedli k vypracovaniu správy vo veci pána Berthelota sa prekrývali a boli ani štúdie a za ktoré pán Riedinger nezískal uložené neprimerané lehoty. odmenu.

59. Pani Cresson odkazuje subsidíame na niekoľko vážnych procesných chýb.

62. Najvážnejším procesným problémom však je, že na rozdiel od úradníkov Spolo­ čenstva a iných pracovníkov nemá pani Cresson možnosť podať odvolanie v prípade, že by ju Súdny dvor uznal za 60. Po prvé, pani Cresson poznamenáva, že vinnú a uložil jej sankciu. V rámci discipli­ správne vyšetrovanie bolo nesprávne začaté nárnych konaní majú členovia Komisie generálnym riaditeľom personálu menšie záruky a právnu ochranu ako úrad­ a administratívy v postavení menovacieho níci Spoločenstva. To považuje pani Cresson orgánu na základe správy IDOC, zatiaľ čo za porušenie jej základných práv. Práva na malo byť začaté kolegiom komisárov. obhajobu ministrov v členských štátoch sú v tomto ohľade viac chránené.

61. Pani Cresson v tomto bode ďalej tvrdí, že Komisia v priebehu konania, ktoré viedlo k danej žalobe pred Súdnym dvorom, porušila základné práva a zásady. Po prvé, je neprijateľné začať konanie v roku 2003, sedem rokov po dotknutých skutočnostiach, vzhľadom na to, že správy, o ktoré sa 63. Pani Cresson zdôrazňuje podstatné roz­ Komisia opiera, boli k dispozícii už dlhý čas diely v zaobchádzaní s úradníkmi a s členmi a vec nie je zložitá. Po druhé, aj keď Komisia Komisie v rámci disciplinárnych konaní.

I - 6406

KOMISIA/CRESSON

N e s k ô r m e n o v a n í majú m e n e j záruk 66. Francúzska republika sa stotožňuje a nemajú účinnú súdnu ochranu. To pova­ s názorom pani Cresson, že rozhodnutie žuje za porušenie jej základných práv. nepokračovať v trestnom konaní v Belgicku zbavuje disciplinárne konanie jeho podstaty, a v tomto kontexte spomína zistenie kráľov­ skej prokurátorky v danom konaní. Postoj Komisie, že belgické konanie sa netýkalo zvýhodňovania, je nejasný. Domnieva sa, že právna kvalifikácia je odlišná, alebo že je odlišná samotná skutková podstata? V každom prípade belgický súd jasne skon­ štatoval, že skutková podstata nebola pre­ 64. Pani Cresson uznáva, že nemôže podať ukázaná alebo ju nebolo možné pripísať pani protižalobu na náhradu škody. Chcela by Cresson. Tiež rozhodol, že zamestnanie pána však zdôrazniť, aká ujma jej bola spôsobená Berthelota nebolo v rozpore s predpismi únavným a prehnaným postupom Komisie. Spoločenstva. Obvinenie zo zvýhodňovania Navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu vznesené Komisiou je v rozpore so ziste­ na náhradu trov konania. niami belgického súdu.

C — Postoj Francúzskej republiky

67. Za týchto okolností je Francúzska re­ publika toho názoru, že uloženie sankcie na základe článku 213 ods. 2 ES by bolo neprimerané. Takáto sankcia predpokladá vážne porušenie povinnosti. Poznamenáva, že pokiaľ ide o úradníkov Spoločenstva, 65. Francúzska republika súhlasí s pani sankcia spočívajúca v odňatí práva na Cresson, že článok 213 ods. 2 ES nie je dôchodok bola v priebehu 50 rokov uložená vhodným základom pre žalobu proti nej tak len raz, pričom išlo o zníženie o 35 % a týkalo z vecného, ako aj z časového hľadiska. sa prípadu korupcie. 7 Sankcia by bola Poukazuje na to, že tento postup ide nad neprimeraná tiež preto, lebo od uvedených rámec mechanizmu kolektívnej politickej skutočností uplynulo osem rokov. V tomto zodpovednosti Komisie, ktorá už bola uplat­ kontexte spomína rýchlosť, s akou bola nená v prípade odstúpenia Santerovej Komi­ podaná žaloba proti bývalému komisárovi sie. Komisia svojím kolektívnym odstúpením Bangemannovi. Konanie vo veci pani Cres- vyjadrila názor, že za nekalé praktiky, ktoré boli v tom čase preukázané, nesie kolektívnu zodpovednosť. V dôsledku toho neboli proti 7 — Rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2002, Onidi/Komisia, jednotlivým členom podané žiadne žaloby. T-197/00, Zb. VS s. I-A-69 a II-325.

I - 6407

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

son by nemalo byť posudzované oddelene od z 15. marca 1999 správne zdôraznil, len praktík, ktoré v danom čase existovali dodržiavaním základných pravidiel správ­ v Komisii. Komisia proti nej nevzniesla neho správania „môžu osoby vo vysokých žalobu v čase, keď vykonávala funkciu. Bolo funkciách získať autoritu a dôveryhodnosť, by neprimerané trestať ju za konanie, ktoré ktorá im umožní mať vedúce postavenie, aké sa vytýkalo Komisii ako celku. 8 im prislúcha" .

69. Na účel posúdenia cieľa článku 213 ods. 2 ES v ústavnom rámci Spoločenstva a zatriedenia predmetného konania do správnej perspektívy je dôležité poznamenať, že existujú paralelné ustanovenia týkajúce sa VI — Všeobecné poznámky k článku 213 iných orgánov a subjektov Spoločenstva, ods. 2 ES ktoré musia pri výkone svojich úloh zacho­ vávať úplnú nezávislosť a nestrannosť. V tejto súvislosti odkazuje na článok 195 ods. 2 ES, pokiaľ ide o Európskeho ombudsmana, článok 247 ods. 7 ES, pokiaľ ide o Dvor audítorov, článok 11 ods. 4 Štatútu Európ­ skeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o Výkonnú radu Európskej centrálnej banky, a články 6 a 47 Štatútu Súdneho dvora, pokiaľ ide o Súdny 68. Hoci sa tvrdenia v prejednávanej veci dvor a Súd prvého stupňa. zjavne sústreďujú na obvinenie pani Cresson a na presný význam a pôsobenie článku 213 ods. 2 ES, vec kladie otázky širšieho ústav­ ného významu pre Európsku úniu a jej orgány. Týka sa pravidiel, ktoré musia dodržiavať osoby vykonávajúce významné funkcie v orgánoch Spoločenstva, a spôsobu ich zodpoveďnosti v prípade, že tieto pravidla nedodržiavajú. Pre správne fungovanie orgá­ 70. To, čo má Komisia a tieto orgány nov Spoločenstva je dôležité, aby osoby, a subjekty, so zrejmou výnimkou Európskeho ktoré vykonávajú významné funkcie, boli ombudsmana, spoločné, je, že konajú považované nielen za k o m p e t e n t n é v kolégiu a jednotliví členovia nemôžu byť z odborného hľadiska, ale tiež za osoby, odvolaní z dôvodov súvisiacich s výkonom ktorých správanie je bezúhonné. Osobné funkcie týchto orgánov. Keďže ako členovia kvality týchto osôb majú priamy dosah na týchto orgánov vykonávajú vždy najvyššiu dôveru verejnosti v orgány Spoločenstva, ich vierohodnosť, a teda aj účinnosť. Ako výbor nezávislých expertov vo svojej správe 8 — Bod 1.5.4 správy.

I - 6408

KOMISIA/CRESSON

funkciu v príslušnej oblasti a nepodliehajú verejnú službu boli uplatnené iné nápravné žiadnej hierarchickej kontrole, musia byť mechanizmy. Uplatnenie iných mechaniz­ stanovené zvláštne opatrenia, aby sa zabez­ mov nie je tiež prekážkou pre uplatnenie pečilo, že v prípade zneužitia právomoci ústavného postupu. Osobitne poukazujem na budú patrične potrestaní. K výkonu tejto mechanizmy politickej a trestnej zodpoved­ funkcie neoddeliteľne patrí to, že právomoc nosti. Pokiaľ ide o politickú zodpovednosť, uložiť sankcie má buď inštitúcia, ktorej Komisia je podľa článkov 197 ES a 201 ES členom je dotknutá osoba, alebo iný orgán zodpovedná Európskemu parlamentu len s rovnocenným postavením v ústavnom ako kolektívny orgán. Parlament nemá mož­ rámci. 9 nosť kritizovať správanie jednotlivých členov Komisie. Po zmene a doplnení zmluvy z Nice však článok 217 ods. 4 ES prikazuje jedno­ tlivým členom, aby odstúpili v prípade, že o to požiada predseda Komisie po schválení kolegiom komisárov. Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť, v prípade, že predmetné správanie predstavuje trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, do­ tknutá osoba vykonávajúca verejnú službu 71. Tým, že sa zabezpečí, aby osoby vyko­ m ô ž e byť t r e s t n e s t í h a n á v j e d n o m návajúce verejnú službu neboli z dôvodu z členských štátov. V takomto prípade musia vykonávaných funkcií imúnne voči akejkoľ­ byť členovia Komisie pozbavení imunity, tak vek nápravnej reakcii v prípade, keď nedodr­ ako to stanovuje článok 20 v spojení žia potrebné pravidlá osobného správania, s článkom 18 Protokolu o privilégiách poskytujú postupy tohto druhu základnú a i m u n i t á c h Európskych spoločenstiev záruku, že dotknuté inštitúcie budú pracovať z 8. apríla 1965. Uplatnenie konkrétneho v súlade so svojím ústavným určením. mechanizmu závisí od povahy protiprávneho Samotná existencia týchto opatrení má konania a druhu dotknutých pravidiel. Tieto v tomto ohľade tiež preventívnu úlohu. mechanizmy majú rôzne ciele a z toho dôvodu sa vzájomne nevylučujú.

72. Je potrebné tiež zdôrazniť, že uplatnenie týchto ústavných úprav nevylučuje, aby na rovnaké správanie osôb vykonávajúcich

73. V prípade Komisie existuje priamy 9 — Podobné ústavné opatrenia existujú v členských štátoch pre osoby majúce vysoké postavenie vo verejnej službe, ktoré nie je funkčný vzťah medzi predpísaným druhom možné odvolať za rozhodnutia uskutočnené pri výkone ich správania členov Komisie a ich úlohou funkcií, ako je to napríklad v prípade prezidenta Spolkovej republiky Nemecko (článok 61 ods. 2 Grundgesetz), Francúz­ v ústavnom rámci Spoločenstva. V tomto skej republiky (článok 68 Constitution de la République française) a Talianskej republiky (článok 90 Costituzione della ohľade je dôležité zdôrazniť, že okrem Repubblica Italiana). Porovnateľne s konaním „impeachment" v Spojených štátoch amerických, ktorý je stanovený v článku II funkcie výkonného orgánu Spoločenstva má ods. 4 Ústavy Spojených štátov amerických. Komisia takisto dôležitú rozhodovaciu úlo-

I - 6409

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

hou pri zmierovaní záujmov členských štá­ 75. Akékoľvek nesplnenie týchto pravidiel tov, obchodu a priemyslu a občanov Spolo­ jednotlivými členmi Komisie môže viesť čenstva v procese definovania politík Spolo­ k prípadnému značnému poškodeniu povesti čenstva a pri navrhovaní právnych predpisov tohto orgánu zo strany verejnosti a môže Spoločenstva. V určitých oblastiach má tiež spochybniť jej dôveryhodnosť, čo nakoniec akoby súdnu úlohu, napríklad v oblasti zníži jeho účinnosť. To, že nejde len hospodárskej súťaže alebo pri vymáhaní o hypotetickú úvahu, dokazujú udalosti, povinností vyplývajúcich z práva Spoločen­ ktoré viedli ku kolektívnemu odstúpeniu stva v členských štátoch podľa článkov 226 Santerovej Komisie v roku 1999. ES a 228 ES. Komisia môže tieto úlohy úspešne plniť len vtedy, ak ona sama a jej členovia sú považovaní za konajúcich úplne nestranne a nezávisle. Len za týchto pod­ mienok bude mať autoritu potrebnú na získanie dôvery ostatných orgánov Spoločen­ stva, členských štátov a verejnosti.

76. Povinnosti vyplývajúce z postavenia čle­ nov Komisie sú všeobecne opísané v článku 213 ods. 2 ES. Z tohto ustanovenia vyplýva, že svoju funkciu musia vykonávať úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Spolo­ čenstva. Musia sa zdržať akéhokoľvek kona­ nia, ktoré sa nezlučuje s ich povinnosťami. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení „budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia".

74. S funkciou a úlohami Komisie je preto neoddeliteľne spojené to, že jednotliví komi­ sári musia stále dodržiavať najprísnejšie pravidlá správania, aby zaručili svoju nezávis­ losť, nestrannosť a čestnosť. To platí nielen pre ich vonkajšie činnosti, ale tiež pre spôsob, akým konajú v rámci Komisie pri 77. Čo konkrétne povinnosti uvedené riadení oddelení, za ktoré sú zodpovední, v článku 213 ods. 2 ES znamenajú, je a pri udržiavaní vzťahov s ostatnými vnútor­ predmetom výkladu a v skutočnosti je nými oddeleniami Komisie. Interná pracovná hlavnou otázkou v prejednávanej veci. kultúra v Komisii je sama osebe určujúcim V čase, keď nastali skutočnosti vytýkané pani faktorom na zabezpečenie efektívnosti práce Cresson, neexistoval etický kódex členov Komisie. Komisie, ktorý by upresňoval pravidlá, ktoré

I - 6410

KOMISIA/CRESSON

sa majú dodržiavať. Medzičasom sa takýto V určitom zmysle je to podobné tomu, ako kódex vypracoval a vstúpil do platnosti. raz Kenneth Clark opísal fenomén „civilizá­ Tento kódex obsahuje rôzne zásady týkajúce cie": „Čo je civilizácia? Neviem. Neviem ju sa etických otázok súvisiacich s nezávislosťou definovať abstraktne — zatiaľ. Myslím ale, že a čestnosťou funkcie komisára a vernosti, ju spoznám, keď ju uvidím...". 11

dôveryhodnosti a transparentnosti interného fungovania Komisie. Zdá sa však, že neobsa­ huje hlavné zásady týkajúce sa skutkovej podstaty prejednávanej veci. Nech už je to akokoľvek, k výkonu funkcie člena Komisie a efektívnemu fungovaniu tohto orgánu neoddeliteľne patrí, že sa musia dodržiavať určité etické pravidlá. V tejto súvislosti je 79. Výbor nezávislých expertov v tomto možné poukázať na to, že pravidlá vzťahu­ zmysle hovorí o „spoločnom jadre minimál­ júce sa na úradníkov Spoločenstva sú stano­ nych pravidiel", ktoré definoval prostredníc­ vené v článkoch 10 až 12a Služobného tvom pojmov konajúc vo všeobecnom poriadku úradníkov Európskych spoločen­ záujme Spoločenstva a úplne nezávisle. To stiev. Aj keď tieto pravidlá neplatia pre si vyžaduje, aby rozhodnutia boli prijímané členov Komisie, je možné uznať, že pred­ výlučne vo všeobecnom záujme na základe stavujú absolútne minimum, ktoré musia objektívnych kritérií, a nie pod vplyvom dodržiavať. súkromných záujmov, či už vlastných, alebo tretích osôb. Taktiež z toho vyplýva čestné a zdržanlivé správanie v súlade so zásadami zodpovednosti a otvorenosti. Okrem iného to znamená, že každý osobný stret záujmov musí byť poctivo a verejne priznaný.

80. Pri pokuse o definíciu pravidiel, ktoré musia osoby vykonávajúce verejnú službu dodržiavať, a teda o opísanie „spoločného 78. Nie je úplne možné a ani užitočné jadra", o ktorom hovorí výbor nezávislých pokúsiť sa stanoviť vyčerpávajúcim spôso­ expertov, je užitočné spomenúť tzv. sedem b o m pravidlá správneho správania pri zásad verejného života, ktoré určil Nolanov výkone verejnej služby. Vždy bude existovať výbor pre n o r m y verejného života situácia, keď nebude možné určiť, ktoré v Spojenom kráľovstve. Týmito zásadami pravidlo bolo porušené, a aj napriek tomu sú: nesebeckosť, integrita, objektivita, zodpo­ bude možné konštatovať, že dané správanie vednosť, otvorenosť, poctivosť a vodcovská je v rozpore so všeobecným záujmom.

11 — Poznámka v prvej časti známeho televízneho dokumentu 10 — Posledné znenie je obsiahnuté v dokumente SEC(2004) BBC „Civilizácia" z roku 1968. 1487/2. 12 — Bod 1.5.4 správy.

I - 6411

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-432/04

schopnosť. Prvá z týchto zásad, nesebeckosť, C'est en cela que réside la difficulté de nôtre je ďalej definovaná takto: „osoby vykonáva­ tâche, mais c'est aussi ce qui lui confère une júce verejnú službu by mali konať výlučne vo insigne dignité." 13 všeobecnom záujme. Nemali by tak robiť preto, aby získali finančné alebo iné výhody pre seba, svoju rodinu alebo priateľov."

Nemôže existovať jasnejší dôkaz platnosti predchádzajúcich poznámok.

81. Nakoniec je potrebné poznamenať, že dôraz, ktorý kladiem na potrebu, aby komi­ sári boli schopní zaručiť po celý čas výkonu svojej funkcie ich absolútnu nezávislosť VII — Posúdenie a nestrannosť ako podmienku toho, aby Komisia bola schopná vykonávať úlohy, ktoré sú jej zverené, nie je výsledkom nových poznatkov alebo zmeny hodnôt Odkazujúc 82. Žaloba Komisie nastoľuje niekoľko práv­ na slávnostnú prísahu, ktorú mali zložiť nych otázok, ktoré je možné zhrnúť do členovia Komisie pri nástupe do funkcie týchto štyroch skupín: prípustnosť, procesné podľa článku 213 ods. 2 ES na ustanovujú­ otázky, opodstatnenosť veci a možnosť ulo­ com zasadnutí Komisie vo Val Duchesse ženia sankcie. 16. januára 1958, predseda Walter Hallstein opísal podstatu povinnosti členov Komisie týmito slovami:

A — Prípustnosť

„En prononçant solennellement ces paroles, en notre nom à tous ainsi que l'exigent les termes du Traité, nous reconnaissons l'es- 83. Pani Cresson predovšetkým tvrdí, že sentiel des obligations qui nous sont désor- žaloba Komisie je neprípustná z toho mais communes. dôvodu, že článok 213 ES nepredstavuje vhodný právny základ, že po rozhodnutí poradného senátu Tribunal de première instance v Bruseli nepokračovať v trestnom

13 — „Keď slávnostne vyhlasujeme tieto slová za nás za všetkých, Nous entendons par "l'essentiel" que nos tak ako to vyžaduje Zmluva, uznávame podstatu povinnosti, ktoré budeme odo dneška spoločne vykonávať. Pod .pod­ travaux servent l'Europe — l'Europe et non statou' našich povinností myslíme skutočnosť, že slúžime EurópeEurópe, a nie špecifickým záujmom akéhokoľvek quelconques intérêts particuliers qu'ils druhu, či už sú národnej, profesijnej, hospodárskej alebo soient d'ordre national, professionnel, éco- osobnej povahy. V tom spočíva zložitosť našej úlohy, avšak ráve to jej dáva osobitnú dôstojnosť." KOM(58) PV 1, nomique ou personnel. E onečné znenie, z 18. apríla 1958, pozri tiež www.ena.lu.

I -6412

KOMISIA/CRESSON

konaní proti pani Cresson bola predmetná môže byť navyše prijaté len vtedy, ak komisár žaloba pozbavená svojho obsahu a že so neprejavil dostatočnú poctivosť zreteľom na to, že predmetné sumy sú a zdržanlivosť pri prijímaní niektorých funk­ relatívne nízke, by sa mala uplatniť zásada cií alebo niektorých výhod po uplynutí de minimis non curat praetor. funkčného obdobia. Keďže podľa pani Cres­ son sa skutočnosti, ktoré sú jej vytýkané, netýkajú neskôr uvedeného druhu proti­ právneho konania, nemôže byť žaloba Komi­ sie založená na článku 213 ods. 2 ES.

84. Článok 213 ods. 2 ES ako taký nestano­ vuje žiadne konkrétne podmienky prípust­ nosti žaloby Komisie alebo Rady podanej na základe tohto ustanovenia. Procesné otázky, ktoré pani Cresson položila, sú však závažné a vyžadujú hlbšie p r e s k ú m a n i e účelu a rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia a jeho vzťahu k iným postupom týkajúcim sa rovnakých obvinení. 86. Naopak, Komisia je toho názoru, že ktorákoľvek sankcia stanovená v článku 213 ods. 2 ES môže byť uložená komisárovi, ktorí vykonáva svoju funkciu, alebo bývalému komisárovi, ak sa preukázalo, že nedodržal povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia ako komisára. Zvýhodňovanie prejavujúce sa zamestnávaním osôb v Komisii je možné 1. Článok 213 ods. 2 ES ako základ pred­ považovať za porušenie týchto povinnosti. metnej žaloby

85. Pani Cresson rozlišuje medzi jednotli­ vými sankciami stanovenými v poslednej vete článku 213 ods. 2 ES. Na jednej strane tvrdí, že sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie je stanovená pre prípad, keď si komisár neplnil svoju povinnosť konať počas výkonu svojej 87. Táto diskusia sa v podstate týka troch funkcie vo všeobecnom záujme. Tento prí­ aspektov súvisiacich s rozsahom pôsobnosti pad je stanovený v článku 216 ES, na ktorý článku 213 ods. 2 ES. Po prvé, je možné odkazuje článok 213 ods. 2 ES. Na druhej rozlíšiť uplatniteľnosť sankcie spočívajúcej strane sankcia spočívajúca v odňatí práva v odvolaní z funkcie a odňatí práva na komisára na dôchodok alebo iných dávok dôchodok podľa toho, či dotknutý komisár vyplácaných namiesto dôchodku môže byť ešte vykonáva svoju funkciu, alebo nie? Po uložená len vtedy, keď komisár prestal druhé, môže byť sankcia spočívajúca v odňatí vykonávať svoju funkciu. Toto opatrenie práva člena Komisie na dôchodok uložená za

I - 6413

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

porušenie všetkých povinnosti vyplývajúcich z funkcie podľa článku 216 ES. Odstúpila z postavenia komisára alebo len za porušenie totiž dobrovoľne spolu s ostatnými členmi povinností týkajúcich sa externých činností? Santerovej Komisie. Po tretie, o aké povinnosti ide v článku 213 ods. 2 ES?

90. Druhé tvrdenie, že druhá sankcia stano­ 88. Pokiaľ ide o prvú otázku, stačí sa vrátiť vená v článku 213 ods. 2 ES môže byť k jasnému zneniu článku 213 ods. 2 ES, ktorý uplatnená len vtedy, ak dotknutý komisár v poslednej vete stanovuje, že v prípade nekonal čestne a zdržanlivo pri prijímam porušenia povinnosti komisára je možné niektorých funkcií alebo niektorých výhod po uložiť ktorúkoľvek z obidvoch sankcií. Pojem uplynutí funkčného obdobia, je založený na „povinnosti" môže znamenať len rovnaký príliš reštriktívnom výklade tohto ustanove­ pojem, aký je použitý v predchádzajúcej vete nia. Toto konkrétne pravidlo sa musí pova­ o slávnostnom záväzku komisárov dodržiavať žovať za príklad všeobecných povinností, počas výkonu svojej funkcie, ako aj po ktoré musia komisári dodržiavať, čo vyplýva skončení povinnosti vyplývajúcich z ich z použitia predchádzajúceho slova „najmä". postavenia. Inými slovami, uvedené povin­ Vzhľadom na svoju podstatnú povahu je táto nosti musia komisári dodržiavať stále povinnosť výslovne spomenutá v tomto usta­ a nerozlišuje sa, či je žaloba na Súdny dvor novení. podaná počas výkonu funkcie komisára, alebo po jeho skončení. Teoreticky je teda možné, že voči komisárovi, ktorý vykonáva svoju funkciu, sa článok 213 ods. 2 ES použije na odňatie jeho práva na dôchodok alebo iných dávok namiesto odvolania z funkcie.

91. Tretí aspekt týkajúci sa rozsahu pôsob­ nosti článku 213 ods. 2 ES som už rozobral v mojich úvodných všeobecných poznám­ kach. Každé správanie, ktoré môže spochyb­ niť nezávislosť a nestrannosť konkrétneho 89. Neexistuje preto žiadny dôvod na roz­ člena Komisie, musí byť považované za lišovanie medzi uplatnením článku 213 ES na porušenie povinnosti v zmysle tohto ustano­ úradujúcich a bývalých komisárov, tak ako to venia, na ktoré je možné aplikovať v ňom uvádza pani Cresson. V jej prípade je stanovené sankcie. Na rozdiel od tvrdenia uloženie finančnej sankcie možné pani Cresson, podľa ktorého by sa článok 213 s ohľadom na skutočnosť, že nebola odvolaná ods. 2 ES mal vykladať restriktivne vzhľadom

I - 6414

KOMISIA/CRESSON

na vážne dôsledky, ktoré môže porušenie ktorej je disciplinárny orgán viazaný skutko­ spôsobiť, existujú všetky dôvody na široký vými zisteniami uskutočnenými trestným výklad rozsahu pôsobnosti tohto ustanove­ súdom. Na druhej strane Komisia namieta nia, aby sa zabezpečil jeho odstrašujúci proti tomu, že skutková podstata obidvoch účinok pre každé správanie, ktoré môže vecí je rovnaká. Zatiaľ čo sa konanie mať negatívny dosah na prácu Komisie ako v Belgicku týkalo údajného falšovania alebo celku. podvodu, v tomto konaní ide o otázku zvýhodňovania. Taktiež uvádza, že rozhod­ nutie nepokračovať v trestnom konaní bolo uskutočnené na základe právnych a nie skutkových dôvodov.

92. Článok 213 ods. 2 ES je teda možné použiť v prípade každého porušenia povin­ ností vyplývajúcich z postavenia komisára bez ohľadu na to, či funkciu ešte vykonáva, alebo či jeho funkčné obdobie už skončilo. Tvrdenia pani Cresson, ktoré sú v rozpore s uvedeným, musia byť zamietnuté. 94. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť osobitnú povahu postupu stanoveného v článku 213 ods. 2 ES, ktorý síce obidvaja účastníci konania často označujú ako disci­ plinárny, avšak v skutočnosti sa musí od takéhoto postupu líšiť, a to vzhľadom na úroveň dotknutej verejnej služby. Keďže existuje priama súvislosť medzi správaním komisára a verejnou povesťou a fungovaním 2. Účinky rozhodnutia belgického trestného orgánu, v ktorom vykonáva funkciu, postup súdu podľa článku 213 ods. 2 ES má ústavnú povahu. Odráža sa to v tom, že rozhodnutia, ktoré sú týmto postupom prijímané, nepri­ jíma samotný dotknutý orgán, ale iný orgán, nestranná súdna moc Spoločenstva.

93. Pani Cresson v podstate tvrdí, že keďže trestné konanie proti nej vedené v Belgicku bolo zastavené z toho dôvodu, že vyšetrujúci sudca dospel k záveru, že jej nie je možné pripísať skutkovú podstatu falšovania alebo podvodu, a Komisia sa proti tomuto roz­ hodnutiu neodvolala, neexistuje základ pre žalobu podľa č l á n k u 213 o d s . 2 ES s rovnakou skutkovou podstatou. Na pod­ poru svojho tvrdenia odkazuje na zásadu „le 95. V t o m t o kontexte má Súdny dvor pénal tient le disciplinaire en l'état", podľa výlučnú príslušnosť, ktorú nemôžu ovplyv-

I - 6415

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

ňovať rozhodnutia vnútroštátnych súdov. preskúmaná vyšetrujúcim sudcom v Belgicku Kedže Súdny dvor je autoritou, ktorá musí a skutková podstata v prejednávanej veci nie na žiadosť Komisie alebo Rady definitívne sú úplne rovnaké. Pokiaľ ide o pani Cresson, uložiť sankciu, musí mať takisto možnosť v predchádzajúcom konaní išlo okrem iného preukázať, či správanie, z ktorého je komisár o to, či existuje dôkaz falšovania alebo obvinený, je také, že predstavuje porušenie podvodu v prípade príkazov na služobné povinností v zmysle článku 213 ES. Hoci cesty pána Berthelota a vyhotovenia jeho Súdny dvor môže na tento účel vziať do záverečnej správy po skončení jeho prvého úvahy zistenie skutkovej podstaty uskutoč­ zmluvného obdobia. Naopak, predmetom nené vnútroštátnym súdnym orgánom, má tejto veci je obvinenie zo zvýhodňovania, v tomto kontexte vlastnú zodpovednosť, ktorého sa pani Cresson dopustila zamest­ ktorú nie je možné žiadnym spôsobom naním a zaobchádzaním s pánom Berthelo- obmedziť. Preto, ak vnútroštátny súd tom a ponukou zmluvy pánovi Riedingerovi. v rámci vnútroštátneho trestného konania Ide o celkom rozdielny problém. Skutková proti (bývalej) členke Komisie rozhodol, že podstata v trestnom konaní bola len vedľaj­ niektoré skutočnosti neboli preukázané, ším dôsledkom alebo výrazom prednostného alebo preukázané boli, avšak nezakladajú zaobchádzania, ktoré ponúkla obidvom trestnú zodpovednosť, nemôže to obmedziť pánom, ako sa uvádza, pani Cresson. Nie je právomoc Súdneho dvora preukázať možné ich zameniť so samotným základným a kvalifikovať rovnaké skutočnosti v inom postoj zvýhodňovania, ktorý je navyše pred­ a špecifickom kontexte postupu podľa článku metom spadajúcim mimo oblasť trestného 213 ods. 2 ES, čo je vecou práva Spoločen­ práva. stva.

96. Z týchto dôvodov som toho názoru, že zásada známa ako „le pénal tient le disci­ plinaire en l'état" sa nedá uplatniť na Súdny dvor v súvislosti s článkom 213 ods. 2 ES. 98. Ako ďalší bod by som zopakoval, že proti tomu, aby vnútroštátne trestné konanie a postup podľa článku 213 ods. 2 ES prebiehali súbežne, neboli vznesené námietky. Obidva postupy slúžia vo vnútro­ štátnom právnom poriadku, prípadne v právnom poriadku Spoločenstva, na roz­ dielne účely. Kým prvý z nich je zameraný na vynútenie si dodržiavania pravidiel, ktoré sa považujú za podstatne dôležité pre štruktúru 97. Aj keby sa táto zásada považovala za spoločnosti na vnútroštátnej úrovni, druhý uplatniteľnú za okolností prejednávanej veci, má zabezpečiť riadne fungovanie orgánov súhlasím s Komisiou, že skutková podstata Spoločenstva na účel dosiahnutia cieľov

I - 6416

KOMISIA/CRESSON

Zmluvy. Aj keby vnútroštátne trestné kona­ údajného porušenia povinnosti (bývalým) nie pokračovalo a skončilo uložením sankcie, členom Komisie ako kritérium na podanie zostával by stále priestor pre uloženie sankcií žaloby na Súdny dvor Komisiou alebo Radou. stanovených v článku 213 ods. 2 ES. Rozhodnutie začať konanie podľa tohto ustanovenia Zmluvy je celkom na voľnej úvahe dotknutého orgánu. Každé rozhodnu­ tie začať konanie podľa tohto ustanovenia proti (bývalému) členovi Komisie kolektívne prijíma kolégium komisárov. Je možné pred­ pokladať, že takéto rozhodnutie sa neprijme 99. V dôsledku toho je potrebné zamietnuť ľahko. tvrdenie pani Cresson, podľa ktorého roz­ hodnutie poradného senátu Tribunal de première instance v Bruseli z 30. júna 2004 nepokračovať v trestnom konaní začatom proti nej zbavuje žalobu Komisie celej jej podstaty, a že v dôsledku toho je predmetné konanie neprípustné.

102. Navyše, skutočnosť, že hmotná škoda spôsobená záujmom Spoločenstva môže byť malá, nie je žiadnym kritériom závažnosti pôvodného porušenia povinnosti dotknutým komisárom. Dôležité je, či predmetné sprá­ vanie bolo s c h o p n é poškodiť a u t o r i t u 3. Zásada de minimis non curat praetor a vierohodnosť Komisie a dôveru Komisie, ktorú v nej majú ostatné orgány, členské štáty a verejnosť. Ako z prejednávanej veci vyplýva, konanie pani C r e s s o n viedlo k takémuto poškodeniu. 100. Pani Cresson tvrdí, že žaloba Komisie by mala byť vyhlásená za neprípustnú vzhľadom na nízku sumu, o ktorú ide v súvislosti s príkazmi na služobné cesty pána Berthelota. Komisia toto tvrdenie spo­ chybňuje a tvrdí, že pokiaľ je vôbec možné túto zásadu uplatniť, týka sa opodstatnenosti žaloby a nie jej prípustnosti.

103. Skutočnosť, že suma, o ktorú bol pán Berthelot zvýhodnený, bola relatívne nízka, nemá preto žiadny dosah na prípustnosť žaloby Komisie. Ako Komisia správne pozna­ menáva, ide nanajvýš o aspekt, ktorý je 101. Článok 213 ods. 2 ES neobsahuje možné zobrať do úvahy pri posudzovaní žiadne podmienky týkajúce sa závažnosti opodstatnenosti veci.

I - 6417

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-432/04

4. Záver týkajúci sa prípustnosti a jej odpoveď na vznesené obvinenie. Povin­ nosť konať obozretne a brať plne do úvahy práva na obhajobu je osobitne naliehavá v prípadoch, keď chýba precedens a súdne schválené prípravné konania. Vo všeobec­ 104. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy som nom slova zmysle, Komisia postupovala pri dospel k tomu záveru, že tvrdenia pani príprave týchto konaní naozaj obozretne, a to Cresson týkajúce sa neprípustnosti žaloby tým, že pripravila oznámenie o výhradách, Komisie sú neopodstatnené. oznámila ich pani Cresson a poskytla jej príležitosť písomne a ústne reagovať. Pova­ žujem za dôležité zdôrazniť túto skutočnosť skôr, ako začnem preskúmavať jednotlivé námietky pani Cresson.

B — Procesné otázky

105. Pani Cresson predkladá niekoľko námietok proti spôsobu, akým bolo vedené konanie pred Komisiou predtým, než bola podaná žaloba na Súdny dvor, a kritizuje nedostatok procesných záruk pri uplatnení článku 213 ods. 2 ES. Hoci námietky, zhrnuté vyššie v bodoch 51 a 60 až 62, boli pred­ nesené podporne, je vhodné sa nimi zaoberať zo systematického hľadiska skôr, než začnem rozoberať samotnú podstatu veci.

107. Prvú námietku pani Cresson uvádza­ júcu, že správne vyšetrovanie proti nej malo byť začaté kolegiom komisárov, keďže gene­ rálny riaditeľ pre personál nebol na to 106. Ako pani Cresson správne uvádza, príslušný, nie je možné uznať. Okrem toho, neexistuje jasný procesný rámec pre prípravu že neexistuje písané ani nepísané pravidlo, že rozhodnutia Komisie podať žalobu na Súdny by rozhodnutie vyšetrovať nekalé praktiky, dvor na základe článku 213 ods. 2 ES z ktorých je podozrivý komisár, mohli v prípade, že je toho názoru, že jeden uskutočniť len osoby s rovnakým postave­ z členov alebo bývalých členov Komisie ním, generálny riaditeľ koná pod priamou porušil povinnosti vyplývajúce z jeho posta­ zodpovednosťou člena Komisie. Opäť je venia komisára. Vzhľadom na vážne osobné potrebné zdôrazniť, že dôležité je, aby roz­ dôsledky, ktoré môže mať takéto rozhodnu­ hodnutím začať konanie podľa článku 213 tie, je Komisia povinná konať obozretne, či ods. 2 ES zobrala Komisia na seba úplnú už ide o zisťovanie a hodnotenie skutočností, zodpovednosť za skutočnosti, na ktorých oznámenie jej stanoviska dotknutej osobe zakladá svojej obvinenia.

I -6418

KOMISIA/CRESSON

108. Pokiaľ ide o porušenie jej základných Cresson bolo odmietnuté právo na spravod­ práv, pani Cresson po prvé tvrdí, že doba livý proces tým, že počas celého konania bola siedmych rokov, ktorá uplynula od skutoč­ Komisia v postavení vyšetrujúceho sudcu, nosti, z ktorých je obviňovaná, až do začatia keď sa zúčastňovala trestného konania konania proti nej v roku 2003, je neprijateľná. v Belgicku a začala rôzne správne vyšetrova­ Pokiaľ ide o túto námietku, je potrebné nia, a neskôr bola v postavení prokurátora, poukázať na to, že článok 213 ods. 2 ES keď podala žalobu na Súdny dvor na základe nestanovuje žiadnu lehotu, počas ktorej musí článku 213 ods. 2 ES. Okrem toho tým, že byť konanie proti (bývalému) komisárovi odmietla umožniť pani Cresson prístup začaté. V prejednávanej veci bolo rozhodnu­ k zápisnici z rokovania Komisie, na ktorom tie začať konanie proti pani Cresson vyvrcho­ bolo prijaté rozhodnutie začať predmetné lením procesu vyšetrovania a interných refo­ konanie, porušila zásadu kontradiktórnosti riem v rámci Komisie, o ktorých pani konania. Pokiaľ ide o prvý bod, uviedol by Cresson musela vedieť. Hoci je možné som, že Komisia počas celého konania pripustiť, že doba siedmich rokov, ktorá vykonávala svoje právomoci zverené jej uplynula pred začatím konania smerujúceho Zmluvou riadne, a to či už pri vyšetrovaní, k uloženiu finančnej sankcie, je dôležitá, ako aj pri rozhodnutí predložiť vec Súdnemu nemá vplyv na príslušnosť Komisie podať dvoru. Je zavádzajúce porovnávať jej konania žalobu na Súdny dvor na základe článku 213 v tomto kontexte s úlohami, ktoré sú jej ods. 2 ES. Ak by časová lehota predstavovala cudzie. Pokiaľ ide o druhý bod, vzhľadom dôvod neprípustnosti, tak ako to uviedla na to, že pani Cresson bola o obvineniach Komisia, mohlo by to zabrániť jej alebo Rade vznesených proti nej úplne informovaná podať žalobu v prípadoch, keď boli skutoč­ v oznámení o výhradách, odmietnutie prí­ nosti preukázané oveľa neskôr, než k nim stupu k zápisnici z rokovania Komisie došlo. Som však toho názoru, že doba, ktorá z 19. júla 2004 neporušilo jej právo na uplynula od podstatných skutkových okol­ spravodlivý proces. nosti veci až po rozhodnutie začať konanie podľa článku 213 ods. 2 ES, môže byť faktorom, ktorý je možné vziať do úvahy pri rozhodovaní o prípadnej sankcii. Touto otázkou sa budem zaoberať nižšie.

110. V tomto bode pani Cresson ďalej tvrdí, že Komisia nebola pri rozhodovaní o začatí konania podľa článku 213 ods. 2 ES nestranná, pretože konala pod politickým tlakom Európskeho p a r l a m e n t u . Tu je potrebné opäť zdôrazniť, že zatiaľ čo má Komisia svoju vlastnú zodpovednosť roz­ hodnúť o tom, či na základe tohto ustanove­ 109. Ďalším aspektom údajného porušenia nia podá alebo nepodá žalobu na Súdny dvor, základných práv na obhajobu je, že pani nakoniec je to Súdny dvor, ktorý rozhoduje

I - 6419

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

o tom, či sú splnené podmienky na uloženie platnosť skutočností, ktoré Súdnemu dvoru sankcie a aká sankcia je za daných okolností predložila Komisia. primeraná. Otázka, či Komisia pri podaní žaloby konala nestranne, nie je dôležitá. Táto námietka musí byť preto tiež zamietnutá.

112. Hlavná námietka pani Cresson týkajúca sa práv na obhajobu je, že v kontexte pred­ metného konania nemá právo na odvolanie proti rozsudku Súdneho dvora. Na porovna­ nie uvádza situáciu vo veciach týkajúcich sa 111. Nakoniec pani Cresson tvrdí, že úradníkov Spoločenstva a situáciu v Belgicku v súvislosti so správnym vyšetrovaním došlo týkajúcu sa vládnych ministrov, kde pre k mnohým procesným chybám. Je užitočné rozhodovanie vo veciach zneužitia právo­ poukázať na to, že rôzne správne vyšetrova­ moci verejného činiteľa existujú dva stupne. nia vedené vo veci údajného zvýhodňovania Je síce pravdou, že Súdny dvor v konaní zo strany pani Cresson boli priamym dôsled­ založenom na článku 213 ods. 2 ES roz­ kom všeobecnejších obvinení z nekalých hoduje na prvom a poslednom stupni, avšak praktík existujúcich v tom čase v Komisii. je otázne, či to predstavuje porušenie Samy osebe nepredstavovali prípravu pre základných práv na obhajobu. V tejto súvi­ začatie konania proti pani Cresson založe­ slosti by som chcel znova pripomenúť ného na článku 213 ods. 2 ES. Túto povahu osobitnú povahu postupu založeného na získali až neskôr, 21. januára 2003, keď sa článku 213 ods. 2 ES, ktorý sa jednoducho Komisia rozhodla zaslať pani Cresson ozná­ nedá porovnať s disciplinárnym konaním menie o výhradách. Rozhodnutie začať proti úradníkovi Spoločenstva. Tento postup konanie podľa článku 213 ods. 2 ES je má ústavnú povahu a začína sa vo všeobec­ výhradnou zodpovednosťou Komisie, ktorá nom záujme obnovenia dôvery vo fungova­ koná kolektívne a prijatím tohto rozhodnutia nie Komisie. Vzhľadom na to, že ide o určitý berie na seba plnú zodpovednosť za skutoč­ druh ústavnej očisty, je vhodné, aby sa takéto nosti, na ktorých zakladá svoju žalobu. Je veci rozhodovali na jedinom stupni najvyš­ potom na Súdnom dvore, aby posúdil pod­ ším súdom právneho poriadku Spoločenstva statu veci na základe týchto skutočností. a aby nezostávali nerozhodnuté dlhší čas, ako Z tohto hľadiska rôzne formálne — a podľa je to na tento účel nutné. Konanie pred môjho názoru mimoriadne triviálne — Súdnym dvorom poskytuje navyše dosta­ chyby, ku k t o r ý m ú d a j n e d o š l o točné záruky ochrany záujmov dotknutého v prípravnom štádiu, aj keby k nim naozaj komisára. Popri zárukách stanovených došlo, nemôžu ovplyvniť pravdivosť alebo v Štatúte Súdneho dvora a rokovacom

I - 6420

KOMISIA/CRESSON

poriadku spočíva ďalšia záruka aj v tom, že 115. Ako som už vyššie uviedol v kapitole VI o veciach tohto druhu rozhoduje Súdny dvor týchto návrhov, funkcia člena Komisie vyža­ v pléne (článok 16 ods. 4 štatútu). Vzhľadom duje, aby osoby, ktoré túto funkciu vykoná­ na osobitnú povahu a účel postupu stanove­ vajú, spĺňali tie najvyššie normy nezávislosti, ného v článku 213 ods. 2 ES nie som toho nestrannosti a čestnosti tak vo svojich názoru, že nemožnosť odvolania sa proti vonkajších vzťahoch, ako aj pri ich konaní rozhodnutiu Súdneho dvora predstavuje v rámci Komisie. porušenie základných práv žalovanej.

113. Námietky pani Cresson proti postupu Komisie pred začatím konaní v prejednávanej veci a proti postupu podľa článku 213 ods. 2 ES ako takému musia byť preto zamietnuté ako neopodstatnené.

116. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o spis pána Berthelota, je nesporné, že pani Cres­ son prejavila želanie zamestnať svojho osob­ ného priateľa pána Berthelota ako osobného poradcu. Je takisto preukázané, že napriek varovaniu zo strany vedúceho jej kabinetu, že C — Opodstatnenosť veci nevidí žiadnu možnosť, ako by ho Komisia zamestnala, sa pani Cresson obrátila na jedno z oddelení, za ktoré bola zodpovedná, GR XII, na účel nájdenia vhodného spôsobu, ako by ho zamestnala. Následne bola na návrh tohto oddelenia ponúknutá pánovi Berthelotovi zmluva ako hosťujúcemu vedec­ kému pracovníkovi na jeden rok. Zo spisu 114. Ďalšou otázkou, ktorú je potrebné vyplýva, že jeho úlohou bolo „zúčastniť sa za skúmať, je, či skutočnosti, ktoré Komisia úzkej spolupráce s kabinetom pani Cresson vytýka pani Cresson, predstavujú porušenie prípravy Piateho rámcového programu povinností vyplývajúcich z postavenia komi­ a špecifických programov v oblasti životných sára v zmysle článku 213 ods. 2 ES. Pani vied [a] z a b e z p e č o v a ť kontakty Cresson nespochybňuje skutočnosti týkajúce s vnútroštátnymi výskumnými spoločen­ sa pána Berthelota a pána Riedingera ako stvami, a osobitne s francúzskou komuni­ také. V podstate však tvrdí, že v obidvoch tou". Z jeho atypickej vedeckej kvalifikácie, prípadoch boli dodržané uplatniteľné pred­ ako aj z jeho pracovného zaradenia blízko pisy Spoločenstva. pani Cresson namiesto toho, aby pracoval

I - 6421

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

v DG XII, je jasné, že išlo o neobvyklé v ktorom sa stali. Pani Cresson vo svojej riešenie, ktoré malo pánovi Berthelotovi obhajobe zdôrazňuje, že boli dodržané pred­ umožniť, aby bol zamestnaný spôsobom, pisy Spoločenstva, napr. pokiaľ ide ktorý vopred určila pani Cresson. o zamestnanie pána Berthelota, a že jej nie je možné pripísať iné udalosti, napr. príkazy na služobné cesty pána Berthelota do Châ- tellerault. Dôležité je, že tieto rôzne skutoč­ nosti odhaľujú podstatné správanie, ktoré naznačuje, že pani Cresson bola počas výkonu svojej funkcie členky Komisie ochotná využívať svoje postavenie na udeľo­ vanie výhod osobným priateľom na úkor 117. Taktiež nie je vážne spochybnené, že rozpočtu Spoločenstva. Inými slovami, je pán Berthelot dostal sumu vo výške 6 930 eur nepredstaviteľné, aby bol pán Berthelot ako náhradu za služobné cesty do Châtelle- zamestnaný Komisiou za rovnakých podmie­ rault, že celková dĺžka jeho zmlúv prekročila nok a aby sa s nim rovnako dobre zaobchá­ maximálne povolené hranice, a že sa pani dzalo, keby pani Cresson nevykonávala Cresson snažila o predĺženie zmluvného funkciu členky Komisie. vzťahu s pánom Berthelotem po jeho odstú­ pení zo zdravotných dôvodov.

118. Pokiaľ ide o spis pána Riedingera, je taktiež preukázané, že pani Cresson ponúkla inému osobnému priateľovi najmenej dve zmluvy na vykonanie štúdií na témy, ktoré sa nezdajú byť celkom súvisiace s politickými oblasťami, za ktoré bola zodpovedná pani Cressson. Aj napriek tomu, že sa tieto zmluvy nezrealizovali ani z nich nevznikli náklady na rozpočet Spoločenstva, nie je možné predpokladať, že v čase, keď boli 120. Na základe skutočností prednesených ponúknuté, sa dal tento výsledok predvídať. Súdnemu dvoru Komisiou a pani Cresson som toho názoru, že pani Cresson je Komisiou právom obviňovaná zo zvýhodňo­ vania, tak ako to už skôr uviedol výbor nezávislých expertov vo svojej správe z 15. marca 1999, a že nie je potrebné posudzovať, či toto správanie predstavovalo závažnú nedbanlivosť. Aj keď tento postoj našiel vyjadrenie len v týchto dvoch spisoch, 119. Pri posúdení týchto rôznych skutoč­ na ktorých je založené predmetné konanie, ností je dôležité, aby neboli posudzované samotná snaha prejaviť takéto správanie vo oddelene od všeobecného kontextu, vysokej funkcii je postačujúca na to, aby

I - 6422

KOMISIA/CRESSON

spochybnila čestnosť a nestrannosť pani dávok vyplácaných namiesto dôchodku, tak Cresson pri všeobecnom výkone jej funkcie ako to stanovuje článok 213 ods. 2 ES. Aj keď komisárky. Ku vzniku takýchto pochybností je na úvahe Súdneho dvora, aby určil povahu stačí len samotné podozrenie zo zaujatosti. a rozsah tejto sankcie, Komisia upresňuje, že To sa nevyhnutne prejavilo na jej úlohe pri každá sankcia by mala byť uložená so kolektívnom rozhodovaní Komisie, pretože zreteľom na zásadu proporcionality. Ďalej už nemohla zaručiť, že splna podmienky, uvádza, že faktory platné pri určovaní sankcií ktoré sú nevyhnutné na výkon tejto funkcie. v disciplinárnom konaní proti úradníkom Jej správanie mohlo ohroziť dôveru verej­ Komisie, uvedené v článku 10 prílohy IX nosti v nezávislosť Komisie. Ako sa ukázalo, Služobného poriadku úradníkov Európskych toto riziko sa naozaj prejavilo a ťažko poško­ spoločenstiev, môžu mať v tomto ohľade dilo verejnú mienku o Komisii. určujúcu hodnotu.

121. Dospel som preto k záveru, že pre­ javením zvýhodňovania, t. j . snahou využiť svoju funkciu komisárky na udelenie výhod osobným priateľom, pani Cresson porušila povinnosti, ktoré jej vyplývali z postavenia členky Komisie v zmysle článku 213 ods. 2 ES.

123. Hlavným prvkom pri rozhodovaní o uložení peňažnej sankcie na základe článku 213 ods. 2 ES a jej výške je miera závažnosti porušenia povinností z hľadiska povahy protiprávneho konania, ako aj z hľadiska škody spôsobenej Komisii ako inštitúcii. D — Sankcie V mojich úvahách k podstate veci som už uviedol, že postoj zvýhodňovania zo strany člena Komisie má priamy dosah na to, ako sa vníma práca tejto osoby v rámci kolektív­ neho rozhodovania Komisie. Taktiež to má dosah na verejnú mienku o Komisii, ktorá bola v tomto prípade značne poškodená. Je možné takisto dodať, že obnovenie dobrej 122. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor, povesti a legitimity, ktorú si táto inštitúcia po pokiaľ rozhodne v neprospech pani Cresson, roky budovala, trvá neprimerane dlho. rozhodol o úplnom alebo čiastočnom odňatí Škoda, ktorá vznikla, je preto značná jej práva na dôchodok a/alebo všetkých iných a dlhodobá.

I - 6423

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/04

124. V zmysle týchto úvah som ľahko dospel úvahy to, že ide o prvý prípad, keď má Súdny k záveru, že dôsledkom porušenia povinností dvor rozhodnúť o žalobe založenej na článku zo strany pani Cresson má byť uloženie 213 ods. 2 ES. peňažnej sankcie, tak ako to stanovuje článok 213 ods. 2 ES. Konkrétnejšie, som toho názoru, že toto porušenie je dostatočne vážne na to, aby odôvodnilo úplné odňatie práva na dôchodok a iných dávok vypláca­ ných namiesto dôchodku. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré odôvodňujú len 126. Na druhej strane, berúc do úvahy to, že čiastočné odňatie týchto práv a dávok. je nutné reagovať na porušenie povinnosti pani Cresson vierohodným spôsobom, dochádzam k záveru, že zníženie jej práva na dôchodok a dávok vyplácaných namiesto dôchodku o 50 % odo dňa, keď' Súdny dvor vyhlási rozsudok v tejto veci, by predstavo­ valo primeranú sankciu. Vzhľadom na sku­ točnosť, že od jej odstúpenia v roku 1999 plne využívala svoje právo na dôchodok, nevidím dôvod na časové obmedzenie tejto sankcie.

125. Prvým z nich je, ako správne uvádza pani Cresson, že od prvého správneho VIII — O trovách vyšetrovania do rozhodnutia začať proti nej konanie podía článku 213 ods. 2 ES uplynul dosť dlhý čas. Až od tejto chvíle mohla vážne uvažovať o možnosti úplného alebo čiastoč­ ného odňatia jej práva na dôchodok. Okrem toho je možné vziať do úvahy skutočnosť, že 127. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho povesť pani Cresson už bola vážne poško­ poriadku účastník konania, ktorý vo veci dená v dôsledku masmediálneho spravodaj­ nemal úspech, je povinný nahradiť trovy stva. Určitú váhu je možné priznať tiež konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ skutočnosti, že postoj pani Cresson podľa hnuté. Keďže Komisia navrhla, aby bola pani všetkého nachádzal určitú oporu Cresson zaviazaná na náhradu trov konania, v administratívnej kultúre existujúcej v tom a pani Cresson nemala vo veci úspech, je čase v Komisii. 14 Nakoniec je možné vziať do neskôr uvedená povinná nahradiť trovy konania. V súlade s článkom 69 ods. 4 Francúzska republika, ktorá vstúpila do 14 —V tomto ohľade je potrebné uviesť, že prvý riaditer jej konania ako vedľajší účastník konania na kabinetu ju síce naozaj varoval pred zamestnaním pána Berthelota, avšak iné oddelenia prejavili väčšiu ochotu podporu pani Cresson, znáša vlastné trovy spolupracovať na plnení jej želania. konania.

I-6424

KOMISIA/CRESSON

IX — Návrh

128. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

— vyhlásil žalobu Komisie za prípustnú,

— určil, že prejavením postoja zvýhodňovania, t. j . snahy využiť svoju funkciu komisárky na udelenie výhod osobným priateľom, pani Cresson porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z postavenia členky Komisie v zmysle článku 213 ods. 2 ES a článku 126 ods. 2 AE,

— odňal pani Cresson 50 % jej práva na dôchodok a dávok vyplácaných namiesto dôchodku odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci,

— zaviazal pani Cresson na náhradu trov konania,

— rozhodol, že Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

I - 6425

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-432/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik