← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·13.7.2006

C-434/04

ECLI:EU:C:2006:462

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62004CC0434

AHOKAINEN A LEPPIK

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 13. júla 20061

1. „Dobré víno je ako milé domáce stvorenie, Leppikovi, ktorí sú obvinení z trestného činu ak sa požíva s mierou“.2 Je však prekvapu­ pašovania nedenaturovaného etylalkoholu júce, „že ľudia si vpustia do úst nepriateľa, z Nemecka do Fínska. aby im vzal rozum“3, keď daný nepriateľ, na rozdiel od dobrého vína, je tak krutý ako čistý etylalkohol. Z informácií predložených fínskou vládou v prejednávanej veci však vyplýva, že dopyt spotrebiteľov po liehu s veľmi vysokým obsahom alkoholu nie je v žiadnom prípade len teoretický. Fínske právo zakazuje maloobchodný predaj látok I — Vnútroštátna právna úprava obsahujúcich viac ako 80 stupňov nedenatu­ rovaného etylalkoholu (ďalej len „lieh“). Ich obchodné využitie na priemyselné účely alebo ako suroviny podlieha režimu povoľo­ vania. Korkein oikeus (Najvyšší súd) Fínska požiadal Súdny dvor o rozhodnutie 2. Podľa § 1 zákona č. 1143/1994 o alkohole o prejudiciálnej otázke, či požiadavka dovoz­ (alkoholilaki, ďalej len „zákon o alkohole“) je ného povolenia pre dovoz látok s obsahom cieľom tohto zákona usmerniť spotrebu nedenaturovaného etylalkoholu vyšším ako alkoholu spôsobom zabraňujúcim škodlivým 80 stupňov z iného členského štátu je účinkom alkoholu na zdravie a spoločnosť. v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES. Otázka bola položená v rámci trestného konania proti J. E. Andersovi Ahokainenovi a Matimu

3. Zákon o alkohole rozlišuje medzi „alko­ holickými nápojmi“ a „liehmi“. Podľa § 3 ods. 2 zákona o alkohole v znení zákona 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. č. 1/2001 sa pod pojmom „alkoholický nápoj“ 2 — SHAKESPEARE, W.: Othello, dejstvo II, scéna III. rozumie akýkoľvek nápoj určený na spotrebu 3 — Tamže. s obsahom etylalkoholu 80 stupňov alebo

I - 9173

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

nižším; „liehom“ sa rozumie nedenaturovaný ods. 3 stanovuje, že žiadateľ, ktorý musí na etylalkohol alebo zriedený roztok nedenatu­ účely získania povolenia spĺňať predpoklady rovaného etylalkoholu s obsahom vyšším ako kvalifikácie a spoľahlivosti, musí preukázať 80 stupňov. odôvodnený záujem.

6. Podľa § 82 zákona o alkohole č. 459/1968 — nahradeného, s výnimkou ustanovení 4. § 8 zákona upravuje dovoz alkoholických ukladajúcich sankcie, zákonom o alkohole nápojov a „liehu“ na komerčné účely. Podľa —, každý kto nedovolene dováža alebo § 8 ods. 1 dovoz alkoholických nápojov na vyváža, alebo sa pokúša doviesť alebo vyviesť účely osobnej spotreby ako aj na komerčné alkoholické nápoje alebo etylalkohol, pod­ účely alebo iné hospodárske účely nepod­ lieha sankcii za pašovanie alkoholu. lieha osobitnému dovoznému povoleniu. Naopak, pre dovoz liehu sa povolenie vyžaduje. Podľa § 8 ods. 2 môže lieh dovážať podnikateľ na základe povolenia vydaného tuotevalvontakeskus (orgán kontroly výrob­ kov). Podľa § 8 ods. 3 môže úrad kontroly výrobkov udeliť dovozné povolenie „osobe, u ktorej sa predpokladá, že spĺňa pred­ poklady kvalifikácie a spoľahlivosti nevyh­ nutnej pre [dovoznú] činnosť“.

II — Skutkové okolnosti a návrh na zača­ tie prejudiciálneho konania

5. § 8 ods. 2 okrem toho stanovuje, že 7. Dňa 1. augusta 2002 objavili fínske colné jednotlivec môže dovážať lieh pre svoju orgány v kamióne pochádzajúcom osobnú spotrebu, ak v súlade s § 17 získal z Nemecka 9 492 litrov čírej tekutiny, balenej povolenie uvedeného orgánu potom, ako mu v litrových fľašiach. Podľa nákladného listu bolo zaslané oznámenie potvrdzujúce jeho mal tento kamión prevážať 32 paliet seza­ oprávnenie dovozcu. § 17 v podstate obme­ mového oleja. Rozbor vykonaný colným dzuje okruh osôb, ktoré môžu získať takéto laboratóriom ukázal, že čírou tekutinou bol povolenie, na tie, ktoré potrebujú lieh na čistý lieh (96,4 až 96,5 stupňov nedenaturo­ komerčné účely alebo ako surovinu. § 17 vaného etylalkoholu).

I - 9174

AHOKAINEN A LEPPIK

8. Raaseporin käräjäoikeus (Súd prvého 10. Virallinen Syyttäjä (štátny prokurátor) stupňa v Raasepori) uznal J. E. A. Aho­ a vlády Fínska, Švédska a Portugalska, ako aj kainena a M. Leppika vinnými z trest­ Komisia predložili Súdnemu dvoru svoje ného činu nezákonného dovozu 9 492 li­ ústne pripomienky. Dňa 17. mája 2006 si trov liehu. Rozsudkom z 21. no­ Súdny dvor vypočul ústne vyjadrenie fínskej vembra 2001 odsúdil obidvoch obžalova­ vlády a Komisie. ných na trest odňatia slobody za trestný čin organizovaného pašovania alkoholic­ kých látok. Tento súd nariadil zhabanie etylal­ koholuvprospech štátu. Rozsudkom z 30. má­ ja 2003 potvrdil Helsingin hovioikeus (Odvolací súd v Helsinkách) rozsudok Súdu prvého stupňa v Raasepori. III — Posúdenie

9. J. E. A. Ahokainen a M. Leppik podali A — O prvej prejudiciálnej otázke odvolanie na Korkein oikeus (Najvyšší súd), ktorý rozhodnutím zo 6. októbra 2004 polo­ žil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

11. Podstatou prvej prejudiciálnej otázky je, či článok 28 odporuje právnej úprave, ktorá vyžaduje získanie povolenia pre dovoz látok s obsahom nedenaturovaného etylalkoholu („lieh“) vyšším ako 80 stupňov z iného členského štátu. „1. Má sa článok 28 ES vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, podľa ktorej iba ten, kto získal povolenie, môže dovážať nedenaturovaný etylalkohol s obsahom alkoholu vyšším ako 80 stupňov (lieh)? 12. Portugalská vláda, ktorá ako jediný účastník konania podala rozsiahle vyjadrenia k tomuto bodu, navrhuje odpovedať na túto otázku záporne. Zastáva názor, že článok 28 ES neodporuje režimu predchádzajúceho povolenia pre dovoz liehu, ako to stanovuje fínske právo. Podľa portugalskej vlády je 2. V prípade kladnej odpovede na prvú sporná požiadavka len vyhlásením dotknu­ otázku, má byť režim povoľovania pova­ tého subjektu, ktoré umožňuje orgánom žovaný za dovolený podľa článku monitorovať výrobky podliehajúce spotreb­ 30 ES?“ nej dani a zabezpečovať výber spotrebnej

I - 9175

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

dane. Portugalská vláda tvrdí, že je to 14. Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia v súlade so smernicou Rady 92/12/EHS portugalskej vlády, predchádzajúce povoľo­ z 25. februára 19924. Vyvodzuje z toho záver, vacie konanie pre dovoz liehu do Fínska že režim predchádzajúceho dovozného povo­ nespadá do pôsobnosti smernice 92/12. lenia nepredstavuje množstevné obmedzenie V skutočnosti je toto konanie uplatňované dovozu, ani opatrenie s rovnakým účinkom. mimo rámca postupov vyplývajúcich zo smernice.

15. Na prvú prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom je preto potrebné odpovedať tak, že článku 28 ES odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje požiadavku získania povolenia pre dovoz 13. Podľa môjho názoru však judikatúra látok s obsahom nedenaturovaného etylalko­ Súdneho dvora smeruje k opačnému záveru. holu vyšším ako 80 stupňov z iného člen­ Od rozsudku vo veci Dassonville5 Súdny ského štátu. dvor zastával názor, že zákaz stanovený v článku 28 ES sa vzťahuje na všetky opatrenia, ktoré môžu narušovať priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne obchod medzi členskými štátmi.6 Súdny dvor okrem toho opakovane konštatoval, že článok 28 ES bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, hoci iba čisto formálnu požiadavku získania, povolenie B — O druhej prejudiciálnej otázke pre vstup tovarov pochádzajúcich z iného členského štátu.7

4 - Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich 16. Podstatou otázky vnútroštátneho súdu spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179). je, či režim predchádzajúceho povolenia pre 5 - Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1974, Procureur du Roi/­ dovoz liehu môže byť predsa len odôvodnený Dassonvi 8/74, Zb. s. 837, bod 5. lle, podľa článku 30 ES. 6 - Rozsudky z 2. decembra 2004, Komisia/Holandsko, C-41/02, Zb. s. I-11375, bod 39; z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C-320/03, Zb. s. I-9871, bod 67, a z 24. novembra 2005, Schwarz, C-366/04, Zb. s. I-10139, bod 28.

7 - Rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1971, International fruit company NV a i./Produktschap voor groenten en fruit, 51/71 až 54/71, Zb. s. 1107, bod 9; z 8. februára 1983, Komisia/­ Spojené kráľovstvo, nazývaný „mlieko UHT“, 124/81, Zb. s. 203, bod 9; z 31. januára 1984, Komisia/Spojené kráľovstvo, 40/82, Zb. s. 283, bod 24; z 5. júla 1990, Komisia/Belgicko, C-304/88, Zb. s. I-2801, bod 9, a zo 17. novembra 1992, Komisia/Írsko, C-235/91, Zb. s. I-5917, bod 5. Pozri tiež

rozsudok

Súdu EZVO zo 16. decembra 1994, Restamark, E- 17. Vlády Fínska a Švédska tvrdia, že požia­ 1/94, body 49 a 50. davka dovozného povolenia je odôvodnená

I - 9176

AHOKAINEN A LEPPIK

na základe verejného zdravia a verejného ného liehu s cieľom privodiť sa do stavu poriadku. opilosti. V skutočnosti, skôr ako zákon o alkohole výslovne definoval pojem „lieh“ vo vzťahu k obsahu alkoholu vo výške 80 stupňov, dostával úrad kontroly výrobkov od majiteľov reštaurácií žiadosti týkajúce sa možnosti podávať zákazníkom látky s obsahom alkoholu vo výške 96 stupňov ako nápoje. Fínska vláda uvádza, že spotreba liehu je pre ľudské zdravie obzvlášť nebez­ pečná. Aj pri požití relatívne malého množ­ stva môže lieh spôsobiť vážnu otravu alko­ holom, ktorá môže viesť k smrti. Riziko je osobitne vysoké u mladých ľudí, ktorí majú 18. Švédska vláda tvrdí, že vo Fínsku, po­ sklon považovať lieh za lacnú alternatívu dobne ako vo Švédsku, existuje tradícia k vysoko alkoholickým nápojom. Fínska požívania vysoko alkoholických nápojov. Na vláda vzhľadom na to tvrdí, že režim pred­ účely zabránenia požívania látok s obsahom chádzajúceho dovozného povolenia je pri­ alkoholu vyšším ako 80 stupňov je nevyh­ meraným a nevyhnutným prostriedkom na nutné upraviť obchodovanie s liehom. Vnú­ zabránenie užívania liehu na súkromnú troštátne súdy sú príslušné posúdiť otázku spotrebu. nevyhnutnosti a primeranosti dovozných povolení na účely ochrany verejného zdravia, a to v zmysle sociálnych praktík a spotrebiteľských zvykov dotknutého člen­ ského štátu.

20. Bez váhania súhlasím so všeobecným tvrdením, že požívanie prílišného množstva 19. Tvrdenia fínskej vlády sú z väčšej časti alkoholu je spojené s množstvom nepriazni­ zhodné. Režim predchádzajúceho povolenia vých účinkov na ľudské zdravie a verejný pre dovoz liehu je neoddeliteľnou súčasťou poriadok. Je to skutočnosť, ktorá je všeo­ všeobecnej politiky Fínska týkajúcej sa alko­ becne známa minimálne od doby Starého holu. Fínska vláda tvrdí, že spotreba alkoholu zákona. 8 Novšie to Súdny dvor uznal vo je významným rizikom pre verejné zdravie; je spojená s násilím a kriminalitou a s vysokou mierou úmrtnosti medzi ľuďmi 8 - „Nápoj je horký tým, ktorí ho pijú“ (Izaiáš, Kapitola 24, verš 9). v produktívnom veku vo Fínsku. Veľké Pozri tiež: Tretia kniha Mojžišova, kapitola 10, verš 9; Kniha množstvo ľudí vo Fínsku má okrem toho Sudcov, kapitola 13, verše 4, 7, 14; Kniha prísloví, kapitola 20, verš 1; kapitola 23, verš 32; kapitola 31, verše 4 a 5, a Kniha sklony k požívaniu len minimálne zriede­ Izaiášova, kapitola 5, verš 22.

I - 9177

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

svojom rozsudku Heinonen9. Článok 30 ES rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie výslovne uvádza verejný poriadok a ochranu tohto cieľa.14 ľudského zdravia ako dôvody, ktoré umož­ ňujú obmedziť voľný pohyb tovarov a vyhnúť sa tak zákazu stanovenému v článku 28 ES.10 Členské štáty preto v zásade môžu v prípade neexistencie harmonizácie prijímať vnútro­ štátne opatrenia, ktoré majú zabrániť ľuďom v pití alkoholu, aj keď tieto opatrenia majú negatívny dopad na voľný pohyb tovarov v rámci vnútorného trhu.11 Osobitne to platí v prejednávanej veci, v ktorej dotknutá právna úprava rozlišuje medzi alkoholickými nápojmi určenými na spotrebu a liehom na 22. Komisia tvrdí, že Fínsko nepreukázalo priemyselné účely a ktorá má zabrániť ľudom nevyhnutnosť režimu dovozných povolení v pití neskôr uvedeného. pre lieh. Odvolávajúc sa na rozsudok v už citovanej veci Komisia/Belgicko, Komisia tvrdí, že režim predchádzajúceho dovozného povolenia je neprimeraným opatrením, keďže na ochranu oprávnených záujmov členského štátu by stačili menej obmedzu­ júce opatrenia, než je požiadavka dovozného vyhlásenia.15 Komisia poznamenáva, že v rozsudku Franzén Súdny dvor odmietol tvrdenie švédskej vlády, podľa ktorého by režim predchádzajúceho dovozného povole­ nia pre alkoholické nápoje, ktorý bol pred­ metom danej veci, bol primeraný vo vzťahu k cieľu ochrany verejného zdravia.16 Vzhľa­ dom na to, že fínske právo úplne vylučuje 21. Výnimky zo základnej zásady voľného lieh z trhu pre osobnú spotrebu, má Komisia pohybu tovarov je však nutné vykladať pochybnosti, či režim predchádzajúceho striktne.12 Dotknutý členský štát je povinný dovozného povolenia pre lieh určený na preukázať, že predmetné opatrenie je prime­ komerčné účely môže priamo prispieť rané sledovanému cieľu13 a že neprekračuje k ochrane ľudského zdravia a verejného poriadku. Komisia nakoniec poukazuje na to, že obchod s alkoholom medzi členskými 9 — Rozsudok z 15. júna 1999, C-394/97, Zb. s. I-3599, bod 33. štátmi je už prísne sledovaný v rámci smer­ 10 - Rozsudok z 25. júla 1991, Aragonesa de Publicidad Exterior nice 92/12, ktorá stanovuje kontroly Spolo­ a Publivia/Departamento de Sanidad y Seguridad Social de Cataluña, C-1/90 a C-176/90, Zb. s. I-4151, bod 13. čenstva týkajúce sa výberu spotrebných daní. 11 - Pokiaľ ide o pravidlá obmedzujúce reklamu na alkoholické Zdá sa, že fínsky režim predchádzajúceho nápoje, pozri osobitne rozsudky Aragonesa, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, body 15 a 16; z 10. júla 1980, Komisia/Francúzsko, 152/78, Zb. s. 2299, bod 17; z 8. marca 2001, Gourmet International Products, C-405/98, Zb. s. I-1795, bod 27, a v súvislosti s voľným pohybom služieb

rozsudok

z 13. júla 2004, Bacardi France, C-429/02, Zb. 14 — Rozsudky z 23. októbra 1997, Franzén, C-189/95, Zb. s. I-6613, bod 37. s. I-5909, bod 76, a z 5. februára 2004, Komisia/Taliansko, 12 - Rozsudok z 19. marca 1991, Komisia/Grécko, C-205/89, Zb. C-270/02, Zb. s. I-1559, bod 22. s. I-1361, bod 9. 15 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 14. 13 - Rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, 16 — Rozsudok Franzén, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, nazývaný „Cassis de Dijon“, 120/78, Zb. s. 649. body 76 a 77.

I - 9178

AHOKAINEN A LEPPIK

povolenia, aj keď ukladá obchodníkom doda­ členským štátom, jedno alebo viac z troch točnú záťaž, neposkytuje dodatočné výhody nasledujúcich kritérií posúdenia.18 pre boj s obchodovaním s nedenaturovaným etylalkoholom.

24. Prvým je kritérium vhodnosti: pred­ metné opatrenie musí skutočne prispievať k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Súdny dvor v rozsudku Aragonesa napríklad konštatoval, že právna úprava obmedzujúca reklamu na alkoholické nápoje môže viesť k ochrane verejného zdravia.19 Naopak, v rozsudku Komisia/Spojené kráľovstvo (UHT mlieko) 23. Pred preskúmaním uvedených tvrdení je uviedol, že právna úprava Spojeného kráľov­ vhodné objasniť režim použitia zásady pro­ stva vyžadujúca druhotné tepelné ošetrenie porcionality v rámci článku 30 ES. Zásada pre dovážané UHT mlieko nie je primera­ proporcionality v podstate zahrňuje úvahy ným prostriedkom ochrany verejného zdra­ o nákladoch a výhodách opatrenia stanove­ via. Súdny dvor uviedol, že Spojené 20 ného členským štátom v zmysle rôznych kráľovstvo pripustilo niektoré dovozy bez záujmov, ktoré je podľa Spoločenstva toho aby požadovalo druhotné tepelné oše­ potrebné chrániť.17 Ak je vnútroštátne trenie, a pripomenul, že „sa nepreukázalo, že opatrenie v zásade zakázané článkom by takýmito dovozmi bolo v čo najmenšej 28 ES, je na členskom štáte, aby preukázal, miere poškodené verejné zdravie v Spojenom že prospech takéhoto opatrenia pre verejný kráľovstve“.21 Pri uplatnení kritéria vhod­ záujem, uznaný právom Spoločenstva, vyváži nosti je potrebné určiť, či opatrenie má náklady vyplývajúce z uloženého obmedzenia nejaký prospech pre oprávnené záujmy, voľného pohybu. Aby bol režim predchádza­ ktorých sa členský štát dovoláva. Pokiaľ to júceho dovozného povolenia v súlade so Zmluvou, musí Fínsko preukázať, že pro­ spech tohto režimu pre verejný poriadok 18 — Pozri, v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny a ochranu zdravia osôb odôvodňuje náklady, advokát Van Gerven 22. novembra 1990 vo veciach Conforama a i. a Marchandise a i. (rozsudky z 28. februára ktorými zaťažuje voľný pohyb tovarov 1991, C-312/89, Zb. s. I-997) bod 14 a C-332/89, Zb. s. I-1027). Pozri tiež JACOBS, F. G.: Recent developments v rámci vnútorného trhu. Súdny dvor však in the principle of proportionality in European Community pri kontrole primeranosti opatrenia prijatého Law. a TRIDIMAS, T.: Proportionality in Community Law: searching for the appropriate standard of scrutiny. In: členským štátom používa v praxi namiesto The Principle of proportionality in the laws of Europe. 1999, s. 65 — 84; DE BÚRCA, G.: The principe of proportionality prieskumu celkového hodnotenia relevant­ and its application in EC Law. In: Yearbook of European Law, ných nákladov a výhod uskutočneného zväzok 13 (1993), s. 105 — 150; JANS, J. H.: Proportionality revisited. In: Legal issues of Economic Integration, zväzok 27 (2000), č. 3, s. 239 — 265. 19 — Rozsudok Aragonesa, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 15. Pozri tiež rozsudok Schwarz, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, body 34 až 36. 17 — Pokiaľ ide o otázku, aké opatrenia by mali byť predmetom takéhoto posúdenia zo strany Súdneho dvora, pozri moje 20 — Rozsudok Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný návrhy z 30. marca 2006 vo veci Trofo Super-Markets, v poznámke pod čiarou 7. C-158/04 a C-159/04, rozsudok zo 14. septembra 2006, Zb. s. 21 — Bod 32 rozsudku. Pozri tiež rozsudok z 5. februára 2004, I-8135, s. I-8137, osobitne body 40, 41 a 46. Komisia/Taliansko, C-70/02, Zb. s. I-1559, bod 24.

I - 9179

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

tak nie je, opatrenie porušuje už z hľadiska Skutočnosť, že sa nezvolila najmenej obme­ svojej definície zásadu proporcionality. dzujúca možnosť, totiž predstavuje typické porušenie zásady proporcionality.24

25. Druhé kritérium sa týka nutnosti opa­ 26. Doktrína sa často odvoláva na tretie trenia. Presnejšie: týka sa otázky, či existuje kritérium, nazvané kritérium „proporciona­ reálne dostupné alternatívne opatrenie, ktoré by chránilo oprávnené záujmy členského lity stricto sensu“.25 Tento aspekt hodnotenia primeranosti je možné vyjadriť ako nasledu­ štátu rovnako účinne, avšak, ktoré by júce pravidlo: čím väčší je stupeň poškodenia v menšom rozsahu obmedzovalo voľný zásady voľného pohybu tovarov, tým väčšia pohyb tovarov. Inými slovami: mohol by musí byť dôležitosť uspokojenia verejného členský štát pri vynaložení podobného množstva zdrojov na alternatívne opatrenie záujmu, ktorého sa štát dovoláva.26 Členský štát tak musí preukázať, že úroveň ochrany, dosiahnuť rovnaký výsledok s menšími ktorú sa rozhodne poskytnúť svojim opráv­ nákladmi pre obchod v rámci Spoločenstva? neným záujmom, je primeraná stupňu naru­

Rozsudok

UHT mlieko znovu poskytuje odpoveď. Spojené kráľovstvo sa snažilo šenia obchodu v rámci Spoločenstva.27 Na rozdiel od druhého kritéria môže byť výsled­ odôvodniť režim osobitných dovozných kom tretieho kritéria požiadavka, aby členský povolení pre UHT mlieko na základe štát prijal opatrenie, ktoré v menšej miere ochrany zdravia zvierat. Súdny dvor však obmedzuje obchod v rámci Spoločenstva, aj rozhodol, že režim povolenia vytvoril „pre­ kážku obchodu v rámci Spoločenstva, keď to bude viesť k nižšej úrovni ochrany oprávnených záujmov. V rámci tohto kritéria ktorá... by mohla byť odstránená bez ujmy Súdny dvor obyčajne poskytne členskému na účinnosti ochrany zdravia zvierat a bez štátu pri výbere požadovanej úrovne ochrany zvyšovania administratívnej alebo finančnej záťaže potrebnej pre dosiahnutie tohto cieľa“.22 Samozrejme, ak členský štát môže preukázať, že prijatie alternatívneho opatre­ 24 - Ak členské štáty majú v úmysle zaviesť opatrenie s drastickým účinkom na voľný pohyb, sú povinné „staros­ nia by malo škodlivý účinok na iné opráv­ tlivo preskúmať možnosť použitia opatrení, ktoré obmedzujú nené záujmy (napríklad na ľudské práva), voľný pohyb v menšej miere“, pretože pokiaľ tak neurobia, Súdny dvor dospeje k záveru, že došlo k porušeniu zásady potom by to bolo potrebné vziať do úvahy.23 proporcionality bez toho, aby musel sám rozhodovať o existencii alternatívnych prostriedkov: rozsudok Komisia/­ Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 87. 25 - Napríklad: VAN GERVEN, W.: The effect of proportionality on the actions of Member States of the European Commu­ 22 — Rozsudok Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný nity: national viewpoints from continental Europe. In: The v poznámke pod čiarou 7, bod 18. Principle of proportionality in the laws of Europe. 1999, s. 38.

23 — Aj keby alternatívne opatrenie mohlo obmedzovať voľný 26 - ALEXY, R.: On balancing and subsumption. A structural pohyb a pritom by bolo rovnako vhodné na dosiahnutie comparison. In: Ratio juris, zväzok 16 (2003), č. 4, s. 436. pôvodného cieľa vnútroštátnej právnej úpravy, mohlo by mať 27 - Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1992, za následok vznik nových nákladov vo vzťahu k ostatným Council of the City of Stoke-on-Trent a Norwich City oprávneným záujmom uznaným právom Spoločenstva. Pozri Council/B & Q Plc, C-169/91, Zb. s. I-6635, bod 15, v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 1992, Komisia/Nemecko, a z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, C-62/90, Zb. s. I-2575, body 24 a 25. bod 81.

I - 9180

AHOKAINEN A LEPPIK

dotknutého verejného záujmu určitý priestor článku 30 ES prostriedkom „zastreného na zváženie. 28 Rôzne členské štáty preto obmedzovania obchodu medzi členskými môžu priznávať oprávneným záujmom, ktoré štátmi“. Takéto obmedzenia sú jasne zaká­ považujú za spôsobilé ochrany, rôznu hod­ zané. notu. Len v oblastiach, v ktorých právo Spoločenstva už jasne stanovuje spoločnú úroveň ochrany posudzovaného oprávne­ ného záujmu, Súdny dvor uplatňuje krité­ rium prísnejšie. V takýchto prípadoch nesie členský štát väčšie bremeno pri odôvodňo­ vaní opatrení obmedzujúcich voľný pohyb. Napríklad v niekoľkých prípadoch týkajúcich 28. Kontrola na základe článku 30 ES tu však sa ochrany spotrebiteľa totiž Súdny dvor nekončí. Navyše, k vyššie opísanému posú­ konštatoval, že došlo k porušeniu zásady deniu primeranosti musí opatrenie stano­ proporcionality stricto sensu. 29 Osobitne vené členským štátom, ktoré spadá do v rozsudku Estée Lauder dospel Súdny dvor pôsobnosti článku 28 ES, splniť poslednú k záveru, že členské štáty, pokiaľ na účely podmienku. Opatrenie nesmie slúžiť ako ochrany spotrebiteľa prijmú opatrenie „prostriedok svojvoľnej diskriminácie“. 31 To ovplyvňujúce obchod v rámci Spoločenstva, si tiež vyžaduje posúdenie primeranosti, mali by prispôsobiť úroveň ochrany „pred­ avšak z iného uhla pohľadu. pokladanému očakávaniu priemerného spo­ trebiteľa, primerane informovanému a primerane pozornému a obozretnému“. 30 Väčšina rozhodnutí Súdneho dvora týkajú­ cich sa primeranosti sa však sústreďuje na prvé a druhé kritérium.

29. Rozsudok vo veci Conegate poskytuje jasné vysvetlenie. 32 Návrhy generálneho advokáta uvádzajú, že sa vec týkala „Love Love Dolls“, „Miss World Specials“, „Rubber Ladies“ a „Sexy Vacuum Flasks“. Mohli by sme sa opýtať, čo tieto pojmy presne znamenajú. Ak by sme nechali bokom neodôvodnenú zvedavosť, na účely tejto analýzy stačí vedieť, že orgány Spojeného 27. Opatrenie, ktoré nemá pri všeobecnej kráľovstva považovali výrobky za nemravné kontrole primeranosti úspech, je podľa alebo obscénne a následne zakázali ich dovoz. Súdny dvor rozhodol, že dôvody verejnej mravnosti môžu odôvodniť zákaz, 28 — Pozri napríklad rozsudok zo 14. októbra 2004, Omega, ale konštatoval, že Spojené kráľovstvo C-36/02, Zb. s. I-9609, osobitne body 32, 37 a 39. nemôže uplatňovať tieto dôvody „na účely 29 — JANS, J. H.: c. d., s. 251 — 252; DAVIES, G.: Nationality discrimination in the European internal market, 2003, s. 35 — 36. 30 — Rozsudok z 13. januára 2000, Estée Lauder, C-220/98, Zb. s. I-117, bod 27. Pozri tiež rozsudky zo 6. novembra 2003, Komisia/Španielsko, C-358/01, Zb. s. I-13145, body 53 a 58; 31 — Druhá veta článku 30 ES. Pozri novšie rozsudok Schwarz, už z 24. októbra 2002, Linhart a Biffl, C-99/01, Zb. s. I-9375, bod citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 37. 31, a z 12. októbra 2000, Ruwet, C-3/99, Zb. s. I-8749, body 32 — Rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 1986, Conegate 50 až 53. Limited/HM Customs & Excise, 121/85, Zb. s. 1007.

I - 9181

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

zákazu dovozu tovarov z iných členských aj napriek svojmu rozdielnemu dopadu štátov, pokiaľ jeho právna úprava neobsahuje odôvodnený článkom 30 ES, pokiaľ sa týka žiadny zákaz výroby alebo predaja takého liekov na predpis: tovaru na jeho území“. 33 Samotným záka­ zom dovozu obscénnych výrobkov sa zákaz v Spojenom kráľovstve stal diskriminačným. Uvedená diskriminácia bola svojvoľná, a preto neprípustná, pretože pre ňu neexi­ stovalo žiadne objektívne odôvodnenie — alebo ak aj existovalo, Spojené kráľovstvo nebolo schopné preukázať, že rozdielne zaobchádzanie s dovážaným a domácim tovarom bolo primerané. 34

„Vzhľadom na to, že užívanie týchto lekáren­ ských výrobkov môže byť spojené s rizikami, potreba možnosti účinne a zodpovedne kon­ trolovať pravosť lekárskych predpisov a potreba istoty, že liek bude vydaný priamo zákazníkovi, alebo osobe, ktorá bola zákaz­ níkom splnomocnená na jeho prevzatie, odôvodňuje zákaz predaja na diaľku. ... Okrem toho reálna možnosť, že etikety lekárenských výrobkov zakúpených v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom má zákazník bydlisko, budú v inom jazyku, než je 30. Diskriminácia nie je „svojvoľná“, pokiaľ jazyk zákazníka, by mohla mať škodlivejšie je odôvodnená a primeraná. 35 V rozsudku následky v prípade liekov na predpis.“ 37 Deutscher Apothekerverband Súdny dvor uviedol, že nemecká právna úprava zakazu­ júca priamy predaj liekov lekárňami cez internet mala väčší dopad na lekárne usa­ dené v ostatných členských štátoch, lebo „pre lekárne neusadené v Nemecku predstavuje internet dôležitý spôsob, ako získať priamy prístup na nemecký trh“. 36 Súdny dvor napriek tomu rozhodol, že zákaz môže byť

33 — Tamže, bod 16. Inými slovami, určitý stupeň rozdielneho 34 — Pozri tiež analogicky (v súvislosti s voľným pohybom zaobchádzania alebo nerovnakého dopadu pracovníkov) rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 1974, van Duyn, 41/74, Zb. s. 1337. Rozsudok Conegate sa na dovážané výrobky môže byť povolený, môže odrážať od rozsudku Súdneho dvora zo 14. decembra pokiaľ je primeraný objektívnym rozdielom 1979, Henn a Darby, 34/79, Zb. s. 3795. 35 — Rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1975, Rewe-Zentralfinanz medzi domácimi a dovážanými výrobkami. eGmbH/Landwirtschaftskammer, 4/75, Zb. s. 843, bod 8, a Henn a Darby, už citovaný v poznámke pod čiarou 34, bod 21. 36 — Rozsudok z 11. decembra 2003, Deutscher Apothekerver­ band, C-322/01, Zb. s. I-14887, bod 74. 37 — Tamže, bod 119.

I - 9182

AHOKAINEN A LEPPIK

V prejednávanej veci slúži kritérium prime­ relevantnej právnej úpravy obchodu ranosti na rozlíšenie medzi povolenou diskri­ s alkoholom a jeho spotrebou, vykazuje mináciou a svojvoľnou diskrimináciou. režim dovozných povolení pre lieh na komerčné účely pridanú hodnotu, pokiaľ ide o cieľ zabrániť spotrebe liehu na osobnú spotrebu. To mu pomôže overiť, či je opatrenie naozaj nevyhnutné, alebo či je možné jeho cieľ dosiahnuť alternatívnymi opatreniami, ktoré obmedzujú obchod 31. Kontrola prijatého opatrenia na základe v rámci Spoločenstva v menšej miere. článku 30 ES vyžaduje použitie jednej alebo kombinácie nasledujúcich metód posúdenia: kritérium vhodnosti, kritérium nevyhnut­ nosti, kontrola primeranosti stricto sensu a preskúmanie skutočnosti, či opatrenie predstavuje prostriedok svojvoľnej diskrimi­ nácie, ktorý vedie k posúdeniu primeranosti diskriminačného dopadu opatrenia.

32. V rámci konania o prejudiciálnej otázke je konečné posúdenie primeranosti často ponechané na vnútroštátnom súde. 38 Súdny dvor je však príslušný poskytnúť vnútroštát­ nemu súdu normatívne kritériá, ktoré má 34. Vnútroštátny súd by sa mal navyše uistiť, použiť. V tomto ohľade je dôležité, aby Súdny že režim dovozných povolení nevedie dvor upozornil na špecifické aspekty, kto­ k svojvoľnej diskriminácii v zmysle článku rými by sa vnútroštátny súd mohol chcieť 30 ES. Fínska vláda na pojednávaní uviedla, zaoberať na účely kontroly primeranosti, že subjekty, ktoré chcú nakupovať lieh na ktorá mu je zverená. komerčné účely od domácich výrobcov, musia takisto získať povolenie. Je na vnútro­ štátnom súde, aby „ucelene“ 39 preskúmal relevantné vnútroštátne predpisy a správnu prax, či je režim povolenia pre dovážaný lieh rovnocenný s režimom povolenia pre domáci lieh. Pokiaľ tu existujú nejaké rozdiely — 33. V prejednávanej veci musí vnútroštátny napríklad pokiaľ ide o náklady, alebo pod­ súd preskúmať, či v zmysle existencie inej mienky získania povolenia — musia byť tieto rozdiely objektívne odôvodnené a primerané.

38 — Pozri napríklad rozsudky z 26. mája 2005, Burmanjer a i., C-20/03, Zb. s. I-4133, a z 23. februára 2006, A-Punkt Schmuckhandels GmbH/Claudia Schmidt, C-441/04, Zb. 39 — Rozsudok Henn a Darby, už citovaný v poznámke pod čiarou s. I-2093. 34, bod 21.

I - 9183

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-434/04

IV — Návrh

35. V zmysle uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky položené Korkein oikeus odpovedal takto:

1. Článok 28 ES odporuje právnej úprave, ktorá vyžaduje vydanie povolenia pre dovoz látok s obsahom nedenaturovaného etylalkoholu („lieh“) vyšším ako 80 stupňov z iného členského štátu.

2. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, či predmetná právna úprava je v súlade so zásadou proporcionality. Je predovšetkým na vnútroštátnom súde, aby overil, či predmetná právna úprava je primeraná cieľu zabrániť spotrebe liehu na účely osobnej spotreby a je nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa a že nevedie k svojvoľnej diskriminácii v zmysle článku 30 ES.

I - 9184

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-434/04 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik