C-436/04

I - 2336

VAN ESBROECK

vrátane Belgického kráľovstva, 5 odo dna 4. Návrh na začatie prejudiciálneho konania vstupu Amsterdamskej zmluvy do platnosti podaný Hof van Cassatie, Belgicko, poskytuje (1. máj 1999). Súdnemu dvoru príležitosť zaoberať sa po tretí krát 7výkladom článku 54 dohovoru, ktorý stanovuje zásadu ne bis in idem, ako aj analýzou uplatňovania zásady ratione tempo­ ris a definovaním pojmu idem.

II — Právny rámec 3. Podľa článku 6 protokolu sú Islandská republika a Nórske kráľovstvo povinné vyko­ nať a rozvíjať Schengenské acquis, ktoré bolo v týchto krajinách v platnosti od 25. marca 2001. 6

6 — Dňa 19. decembra 19% 13 členských Štátov Európskej únie, ktoré boli v tom čase signatármi Schengenskej dohody, 7 — V prvých dvoch prípadoch Súdny dvor skúmal, ako sa ius a uvedené severské krajiny podpísali v Luxemburgu ad hoc puniendi uplatňuje v členských štátoch, a konštatoval, že dohodu, ktorá predchádzala dohode uzavretej 18. mája 1999 zásada ne bis in idem sa uplatní aj vtedy, keď sa trestné medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou konanie zastaví v dôsledku toho, že obvinený splní určité a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky povinnosti dohodnuté so štátnym zástupcom [rozsudok a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji z 11. februára 2 0 0 3 , G ö z ü t o k a Brügge (C-187/01 Schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, s. 36; Mim. vyd. 11/032, a C-385/01, Zb. s. I-1345), v ktorých som predniesol svoje s. 4). Článok 15 ods. 4 poslednej uvedenej dohody stanovil, aby návrhy 19. septembra 2002], ale že toto pravidlo sa neuplatní Rada určila dátum nadobudnutia účinnosti pre nové zmluvné vtedy, keď je trestné konanie zastavené po tom, čo sa štátny strany, pričom túto úlohu si Rada splnila rozhodnutím zástupca rozhodol nepokračovať v trestnom stíhaní z dôvodu, 2000/777/ES z 1. decembra 2000 (Ú. v. ES L 309, s. 24; že trestné stíhanie proti tomu istému obvinenému za ten istý Mim. vyd. 19/004, s. 22), ktoré určilo tento dátum všeobecne čin bolo začaté v inom členskom štáte [rozsudok z 10. marca na 25. marca 2001 (článok 1). 2005, Miraglia (C-469/03, Zb. s. I-2009)].

I - 2337

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO — VEC C-436/04

„Osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin 2. Pri dodržaní ustanovení článkov [Bez toho, aby boli dotknuté články — neoficiálny preklad] 74, 75 a 76 sa zmluvné strany zaväzujú zabraňovať a stíhať nedovolený 8 — Ú. v. ES L 176, 1999, s. 1 a 17; Mim. vyd. 19/001, s. 136 a 152. vývoz omamných látok [omamných

I - 2338

VAN ESBROECK

a psychotropných látok — neoficiálny pre­ úmyselne, a aby sa na vážne prípady vymerali klad] každého druhu, vrátane produktov primerané tresty, najmä väznenie alebo iné Cannabis a tiež predaj, obstarávanie tresty odňatia slobody. [dodávku — neoficiálny preklad] a distribú­ ciu týchto látok pomocou administratívnych a trestno-právnych prostriedkov. [9]

2. S výhradou ústavných predpisov každej Strany, jej právneho poriadku a národného zákonodarstva,

a) i) každý z priestupkov [každé z porušení zákona — neoficiálny preklad] uvedených B — Dohovory Organizácie spojených náro­ v ods. 1 sa bude považovať za osobitný dov priestupok [za osobitné porušenie zákona — neoficiálny preklad], ak sa spácha v rozličných krajinách;

III — Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a préjudiciable otázky „1. Má sa článok 54 [DVSD] vykladať v tom zmysle, že ho môže uplatniť belgický 13. Dňa 2. októbra 2000 bol pán Van súd voči osobe, ktorá je stíhaná Esbroeck, belgický občan, odsúdený roz­ v Belgicku po 25. marci 2001 pred sudkom Bergens tingrett [súd prvého stupňa trestným súdom za ten istý čin, ako je v Bergene (Nórsko)] z 2. októbra 2000 na ten, za ktorý bola súdená a odsúdená trest odňatia slobody na päť rokov za trestný rozsudkom nórskeho trestného súdu čin nedovoleného dovozu omamných látok z 2. októbra 2000, pričom trest alebo (amfetamínov, hašiša, MDMA a diazepamu) iné opatrenie uložené za tento trestný do Nórska, ktorého sa dopustil 1. júna 1999. čin už boli vykonané, aj v tom prípade, keď podía článku 2 ods. 1 [dohody] bude článok 54 [DVSD] vykonávaný a uplatňovaný v Nórsku až od 25. marca 14. Po vykonaní polovice uloženého trestu 2001? bol pán Van Esbroeck podmienečne prepus­ tený a vrátil späť do svojej vlasti, kde proti nemu bolo 27. novembra 2002 začaté k o n a n i e , v k t o r o m bol o b v i n e n ý z nedovoleného vývozu, ku ktorému došlo 31. mája 1999, tých istých omamných látok, ktoré o deň neskôr doviezol do Nórska. Correctionele Rechtbank van Antwerpen (trestný súd v Antverpách), Belgicko, odsúdil V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku pána Van Esbroeck rozsudkom z 19. marca kladná: 2003, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Hof van Beroep te Antwerpen z 9. januára 2004, na trest odňatia slobody na jeden rok.

15. Dotknutá osoba podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok, 2. Má sa v dôsledku toho článok 54 v ktorom sa odvolávala na porušenie zásady [DVSD] v spojení s článkom 71 toho ne bis in idem uvedenej v článku 54 istého dohovoru vykladať v tom zmysle, dohovoru. že trestné činy držby na účel vývozu

I - 2341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-436/04

21. Zásada ne bis in idem teda spočíva na B — Cieľ zásady ne bis in idem v rámci dvoch základoch. Po prvé je vyjadrením Schengenu súdnej ochrany občanov proti ius puniendi, odvodenej od práva na riadny a spravodlivý proces, 10 a ako taká je zakotvená v ústavách viacerých štátov, ktoré sú zmluvnými stra­ nami Schengenskej dohody. 11 Po druhé ide o štrukturálnu požiadavku právneho systému a jej zákonnosť je založená na rešpektovaní 23. Článok 54 dohovoru 13, ktorý priznáva res judicata. 12 zásade ne bis in idem medzinárodnú plat­ nosť, obsahuje pravidlo smerujúce k vytvoreniu spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a práva, čo je cieľom európskej integrácie.

24. Postupné zrušenie kontrol na hraniciach je nevyhnutným krokom k spoločnému pries­ toru, hoci odstránenie administratívnych prekážok je výhodné pre všetkých vrátane tých, ktorí využívajú zníženie kontrol na rozšírenie svojich protiprávnych aktivít

22. Táto dualita musí byť vodidlom pri hľadaní odpovedí na otázky položené Hof van Cassatie, avšak zreteľ treba brať aj na cieľ článku 54 dohovoru.

I - 2342

VAN ESBROECK

trestných činov však musí byť dosiahnutý bez nebol platný v Nórsku v čase, keď bol toho, aby boli dotknuté nescudziteľné práva, vynesený prvý rozsudok, mohol zabrániť ktoré existujú v demokratickej spoločnosti uloženiu ďalšieho trestu v Belgicku. založenej na zásade právneho štátu.

29. Je potrebné poznamenať, že Schengen­ ské acquis neobsahuje žiadne osobitné usta­ 26. Dosiahnutiu tohto cieľa napomáha člá­ novenie týkajúce sa nadobudnutia účinnosti nok 54 d o h o v o r u , ktorý v súlade článku 54 dohovoru alebo jeho účinkov s rozsudkami Gözütok a Brügge, ako aj z časového hľadiska. Miraglia zabezpečuje voľný pohyb osôb v rámci Únie (bod 38, resp. 32), cieľ zakotvený v článku 2 prvom bode štvrtej zarážke EU.

30. S výnimkou slovenskej vlády sa všetci, ktorí sa zúčastnili na tomto konaní, zhodli na tom, že odpoveď na otázku položenú vnú­ troštátnym súdom vychádza úplne z povahy a základov zásady ne bis in idem.

C — Časová pôsobnosť článku 54 dohovoru (prvá prejudiciálna otázka)

33. V návrhoch vo veci Gözütok a Brügge som uviedol (bod 114), že zásada ne bis in idem nie je procesným pravidlom, ale D — Definícia idem (druhá prejudiciálna základnou zárukou pre občanov v takých otázka) právnych systémoch, ktoré sú rovnako ako právne systémy členských štátov Európskej únie založené na súbore práv a slobôd, ktoré sú priznané jednotlivcovi vo vzťahu k aktom verejných orgánov. 1 4 Hoci by v tejto súvis­ losti bolo možné uvažovať o tom, že na účely zásady ne bis in idem by sa pri druhom 1. Úvodné poznámky súdnom konaní mal uplatniť právny rámec existujúci v čase, keď sa uskutočnilo prvé trestné konanie, alebo dokonca právny rámec existujúci v okamihu, keď bol trestný čin spáchaný, musí sa v súlade so základnou zásadou trestnoprávnej politiky uznanou v dotknutých právnych systémoch uplatniť 35. Vnútroštátny súd žiada o objasnenie súčasný právny rámec so spätnou účinnos­ rozsahu pojmu „ten istý čin" obsiahnutého ťou, pretože je pre obvineného výhodnejší. v článku 54 dohovoru.

38. V tomto štádiu analýzy musím priznať, že povrchné prečítanie druhej otázky polo­ ženej Hof van Cassatie ma podnietilo k tomu, aby som vymedzil hranice neurči­ tého právneho pojmu „ten istý čin". Mojím 2. Výlučne skutkový aspekt pojmu úmyslom bolo skoncipovať z hľadiska práva Spoločenstva niekoľko samostatných pravi­ diel, na základe ktorých by bolo možné vypracovať všeobecné kritérium, ktoré by sa uplatnilo na prípady, ku ktorým by mohlo dôjsť v budúcnosti.

41. Tento eklektický prístup je základom otázky položenej Hof van Cassatie v tom zmysle, že tento súd chce zistiť, či sa na účely článku 54 považuje nedovolený prevoz omamných a psychotropných látok medzi dvomi krajinami, ktoré sú zmluvnými stra­ nami dohovoru, za „ten istý čin" alebo či je 39. Uskutočniť tento zámer nie je len trúfalé, naopak každý z týchto štátov oprávnený je to aj nemožné, keďže nepredvídateľnosť trestať takýto prevoz ako samostatný trestný trestnoprávnych politík a vlastnosti trestných čin. konaní nenapomáhajú vytvoreniu všeobecne platných pravidiel, takže prístup použiteľný na niektoré typy trestných činov alebo na niektoré formy účasti na trestných činoch nemusí byť vhodný pre iné. 1 5

15 — Dannecker, G.: „La garantía del principio ne bis in idem en Europa", Dogmática y ley penal. Libro homenaje a Enrique 42. Dôležitosť tejto otázky je zjavná nielen Bacigalupo, diel I., Madrid, 2004, s. 157 až 176, kladie dôraz na fluktuáciu zásady v súvislosti s prípadmi týkajúcimi sa z dôvodu jej právnej komplexnosti, ale aj spolupráce kriminálnych skupín alebo určitých pokračujú­ cich trestných činov, akým je nedovolené držanie zbrane preto, že pri danom druhu trestných činov sa (s. 168). často opakuje rovnaké konanie. Autori práv-

43. Je preto nevyhnutné definovať pojem druhého prvku zásady ne bis in idem. Na tento účel je potrebne skúmať tento pojem z troch hľadísk: 1. z hľadiska výlučne skutkovej podstaty činu; 2. z hľadiska upred­ nostňujúceho jeho právnu kvalifikáciu a 3. z hľadiska, ktoré kladie dôraz na záujmy 45. Tento prístup bude posilnený, pokiaľ sa chránené touto skutkovou podstatou. odkáže na podstatu a zmysel tejto základnej záruky poskytnutej občanom: právo na voľný pohyb v Schengenskom priestore vyžaduje, aby páchateľ činu vedel, že ak už bol raz odsúdený a vykonal svoj trest, alebo prípadne bol právoplatne zbavený viny v členskom štáte, môže sa pohybovať v rámci schengen- ského priestoru bez toho, aby sa obával 44. Jazykový prístup hovorí v prospech prvej stíhania v inom členskom štáte z dôvodu, možnosti. Španielske znenie dohovoru, ktoré že právny poriadok tohto štátu posudzuje obsahuje slová „por los mismos hechos", toto konanie ako iný trestný čin. Ak by sme nepripúšťa pochybnosti; nemecké, francúz­ prijali poslednú uvedenú verziu, cieľ článku 2 ske, anglické, talianske, aj holandské znenie prvého odseku štvrtej zarážky EÚ by bol („wegen derselben Tat", „pour les mêmes zbavený svojho účinku, a to by viedlo v rámci faits", „for the same acts", „per i medesimi schengenského priestoru k vytvoreniu toľ­ fatti" a „wegens dezelfde feiten") sú takisto kých prekážok, koľko existuje trestnopráv- nych systémov. Navyše aj napriek harmoni­ začnému úsiliu rámcových rozhodnutí prija­ 16 — Vervaele, J. A. E.: vyššie citované dielo, uviedol, že po tých Radou sú tieto trestnoprávne systémy rozsudku Gözütok a Brügge, zostalo nevyriešených niekoľko základných otázok, ako napríklad definícia pojmu idem. Van charakteristické výraznými rozdielmi. den Wyngaert, C, a Stessens, G.: „The international non bis in idem principle: resolving some of the unanswered questions", International and Comparative Law Quarterly, cast 48, október 1999, s. 789, si kládli otázku, či v pripade nedovoleného obchodu s omamnými látkami medzi dvoma štátmi sa páchateľ dopustí dvoch trestných činov, jedného v súvislosti s vývozom a druhého týkajúceho sa dovozu. Dannecker, G.: vyššie citované dielo, s. 167 a 168, používa rovnaký príklad. 17 — Vo veci C-493/03, Hiebeler, Cour d'appel, Bordeaux, sa pýtal, či na účely zásady nebis in idem cezhraničná preprava určitého množstva omamných látok znamená existenciu rôznych činov, ktoré by mali byť potrestané v obidvoch príslušných členských štátoch. Súdny dvor sa nevyjadril, pretože toto konanie o prejudiciálnej otázke bolo uznesením z 30. marca 2004 zastavené z dovodu zániku predmetu sporu 46. Kritérium chráneného právneho záujmu v konaní vo veci samej. S podobnými otázkami sa na Súdny dvor obrátili Rechtbank s-Hertogenbosch (C-150/05, Van musí byť z tých istých dôvodov takisto Straaten) a Hof van Beroep, Antwerp (C-272/05, Bouwens), odmietnuté, pretože je tak úzko spojené takisto v súvislosti s nedovoleným medzinárodným obcho­ dom s drogami. Obidva tieto návrhy na začatie prejudiciál- s legitímnymi požiadavkami vnútroštátnych neho konania prebiehajú pred Súdnym dvorom. trestnoprávnych politík členských štátov, že I - 2346

49. V súvislosti s touto vecou je tiež 48. Táto okolnosť pravdepodobne vysvetľuje, potrebné poznamenať, že belgické minister­ prečo na rozdiel od Medzinárodného paktu stvá vnútra a spravodlivosti vydali 10. decem­ o občianskych a politických právach, ktorý bra 1998 obežník, 22 v ktorom je uvedené, že zakazuje dvojité potrestanie za ten istý „čin" na uplatnenie článku 54 dohovoru sa nevy­ (článok 14 ods. 7) a Protokolu č. 7 žaduje totožná právna kvalifikácia, ale len k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý na tie isté účely 19 takisto odkazuje na „trestný čin" (článok 4) 20 — Štatút Medzinárodného trestného tribunálu pre bývajú (obidva tieto dokumenty odkazujú na danú Juhosláviu a štatút Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu odkazuje na „činy predstavujúce vážne porušenie zásadu na vnútroštátnej úrovni), uznávajú medzinárodného humanitárneho práva" (články 10 ods. 1 a 9 ostatné dohody (ktoré odkazujú na medzi­ ods. 1). Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49) a dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spoločen­ stiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (Ú. v. ES C 195, 1997, s. 2) používa pojmy „za ten istý čin" (článok 7 ods. 1 a 10 ods. 1). Listina základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) prijíma kritérium 18 — Je to názor Dannecker, G.: už citované dielo, s. 175. toho istého trestného činu („Nikto nesmie byť stíhaný alebo 19 — Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva si v tomto bode potrestaný v trestnom konaní za čin, za ktorý už bol protirečí. V rozsudku Gradinger/Rakúsko z 23. októbra 1995, právoplatným trestným rozsudkom oslobodený alebo odsú­ časť A, č. 328-C, Európsky súd pre ľudské práva uznal pojem dený podľa zákona platného v Únii" — článok 50), ktorý totožnej skutkovej podstaty činu bez toho, že by bol zohľadnil používa Zmluva o Ústave pre Európu (článok 11-110) jeho právnu kvalifikáciu, zatiaľ čo rozsudok Oliveira/Svaj- (Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1). čiarsko z 30. júla 1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- V, sa riadil týmto druhým hľadiskom. Rozsudok z 29. mája 21 — Ú. v EÚ C 100, 2003, s. 24. 2001 (vec 37950/97) uviedol tieto dva precedensy do súladu, 22 — „Circulaire interministérielle sur l'incidence de la convention keď vychádzal zo skutkovej podstaty činu. Rozsudok Göktan/ de Schengen en matière de contrôle frontalier et de Francúzsko z 2. júla 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí coopération policière et judiciaire" (Moniteur belge, č. 20, 2002-V, však opäť uplatni] právnu definíciu idem. 29. január 1999, s. 2714).

51. Z vecného Hadiska niet pochýb o tom, že čin, za ktorý bol pán Van Esbroeck 52. Domnievam sa, že posledná uvedená odsúdený v Nórsku, je tým istým činom, možnosť musí byť zamietnutá z troch dôvo­ za ktorý bol stíhaný a odsúdený v Belgicku, dov. Po prvé vedie k obmedzujúcemu rieše­ inými slovami za nedovolený prevoz určitého niu, ktoré je nezlučiteľné s rozpínavou silou množstva omamných látok z jednej krajiny vlastnou základným zárukám, ktoré chránia do druhej, ku ktorému došlo 31. mája dôstojnosť jednotlivca. Po druhé je až 1. júna 1999. Toto konanie má v týchto v priamom konflikte s deklarovaným cieľom štátoch odlišnú právnu kvalifikáciu: článku 54 dohovoru, ktorým je zaručiť voľný pohyb osôb, tým, že nad osobou, ktorá už vykonala svoj trest, visí ako Damoklov meč 23 — V záveroch, ktoré prijal IX. Medzinárodný kongres hrozba ďalšieho trestu v prípade, že prekročí o trestnom práve v Haagu 29. augusta 1964, bola navrhnutá čisto skutková definícia pojmu idem (jeho znenie j e možné hranice štátu, v ktorom trest vykonala. konzultovať v Zeitschrift för Strafrechtswissenschaften, 1965, Nakoniec je smiešne hovoriť o dovoze s. 184 až 193, osobitne s. 189 a 190). Najvyššie súdy v Holandsku a Francúzsku túto koncepciu prijali (rozsudok a vývoze na území, na ktorom sa uplatňuje Hoge Raad z 13. decembra 1994 (Ars Aequi 1995, s. 720) a rozsudok Cour de Cassation z 13. decembra 1983 (Bulletin právny poriadok, ktorý vo svojej podstate č. 340)), ktorý cituje Weyembergh, A.: „Le principe ne bis in smeruje k odstráneniu hraníc pre osoby, ako idem: pierre d'achoppement de l'espace pénal européen?", Cahiers de droit européen, 204, č. 3 a 4, s. 349). aj pre tovar. 25 24 — The Tribunal correctionnel, Eupen, v rozsudku z 3. apríla 1995, zverejnený v Revue de droit pénal et de criminologie, november 1996, s. 1159), tvrdí, że aj keby bola účasť určitej osoby na obchodovaní medzi Belgickom a Nemeckom roz­ delená na dva trestné činy v súlade s článkom 36 jednotného 25 — Podľa Brammertz, S.: už citované dielo, s. 1077 a 1078, po dohovoru o omamných látkach prijatého v New Yorku vstupe ustanovení Schengenskej dohody do platnosti už nie 30. marca 1961, nemalo by byť začaté súdne konanie pred je možné tvrdiť, že nedovolený obchod s drogami medzí belgickým súdom za trestný čin spáchaný v Belgicku, pretože dvoma zmluvnými štátmi zahrnuje rôzne trestnečiny, ktoré toto konanie predstavuje jediný trestný čin a jeho páchateľ už môžu byť predmetom dvojitého trestu, keďže voľný pohyb bol odsúdený v Nemecku. Brammertz, S.: „Trafic de osôb a tovaru predpokladá klímu vzájomnej dôvery, ktorá stupefiants et valeur internationale des jugements répressifs musí súvisieť s analýzou a posúdením cezhraničného à la lumière de Schengen", Revue de droit pénal et de trestného činu. „Prečo považovať obchod s drogami medzi criminologie. November 1996, s. 1063 až 1081, opisuje, ako Eupen a Liège za jedin trestný čin a ten istý obchod medzi belgická judikatúra odporovala pred vstupom ustanovení Eupen a Aix-la-Chapelle v dôsledku hranice za dva rôzne Schengenského acquis do platnosti medzinárodnému uplat- trestné činy, ked takéto rozdelenie nemá z územného neniu zásady ne bis in idem. hľadiska žiadne vecné opodstatnenie?"

57. Takisto netreba zabudnúť na to, že dohovory Organizácie spojených národov vznikli na účely celosvetového boja proti 54. Uvedené ustanovenia sú zdanlivo zakázanému obchodovaniu s drogami, v rozpore s tvrdeniami uvedenými omamnými a psychotropnými látkami, pre­ v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov, tože nie vo všetkých krajinách existovala avšak po pozornom preštudovaní ich obsahu silná odozva na daný problém. Tento pohľad je možné povedať, že dané ustanovenia ich priznáva uvedeným článkom 22 a 36 ich vôbec nespochybňujú, ale naopak, skutočný význam, to znamená, že ak sú potvrdzujú. trestné činy spáchané v niekoľkých zmluv­ ných štátoch, je možné ich páchateľov trestne stíhať a potrestať v ktoromkoľvek z nich, aby v prípade, ak si niektorý štát nesplní svoje povinnosti, nezostali páchatelia 55. Cieľom článku 71 je zabezpečiť, aby týchto trestných činov nepotrestaní. Toto v rámci Schengenu štáty neprestávali bojovať hľadisko však nemá zmysel v rámci schen- proti obchodovaniu so zakázanými látkami genského priestoru, ktorý je založený, ako a s týmto cieľom odkazuje na dohovory som už uviedol v návrhoch vo veci Gözütok Organizácie spojených národov v tejto oblas­ a Brügge (bod 124) a ako to potvrdil Súdny ti. Článok 71 má všeobecnú pôsobnosť dvor vo svojom rozsudku (bod 33), na a nepredstavuje tak osobitné obmedzenie vzájomnej dôvere zmluvných štátov vo svoje článku 54. systémy trestného súdnictva. 26

26 — Program opatrení určený na implementáciu zásady vzájom­ ného uznávanie rozhodnutí v trestných veciach do praxe (Ú. v. ES C 12, 2001, s. 10) odkazuje na zásadu ne bis in idem 56. Na základe tohto predpokladu je ako na jedno z opatrení, ktoré je v tomto zmysle primerané (s. 12). Rovnaký postoj je vyjadrený aj v oznámení Komisie potrebné vyššie uvedené dohovory Organi­ Rade a Európskemu parlamentu o vzájomnom uznávaní zácie spojených národov skúmať v ich histo­ súdnych rozhodnutí v trestných veciach a o posilnení vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi [KOM(2005) 195, rickom a právnom kontexte, pretože požia­ konečné znenie, s. 4].

2. Podľa článku 54 dohovoru v spojení s jeho článkom 71 sa obchod s omamnými a psychotropnými látkami akéhokoľvek druhu vrátane konope medzi štátmi, ktoré sú signatármi dohovoru alebo v ktorých sa vykonáva a uplatňuje Schengenské acquis, považuje za „ten istý čin", a to nezávisle od právnej kvalifikácie tohto konania v právnych poriadkoch dotknutých štátov.

I - 2350