C-437/04

2. Komisia v podstate tvrdí, že Belgické kráľovstvo porušilo protokol zavedením miestnej dane nezlučiteľnej s daňovou imu­ nitou Spoločenstiev. Aj keď sporná daň zaťažuje priamo vlastníkov nehnuteľností používaných na podnikateľské účely prekra­ čujúcich určitú výmeru, predsa len daňová 3. Podľa článku 291 ES 5 Európske spoločen­ povinnosť nepriamo zaťažuje užívateľa, stvá požívajú na území členských štátov výsady a imunity nevyhnutné na plnenie svojich úloh za podmienok definovaných v protokole. 1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Pozri moje návrhy z 27. apríla 2006 v tejto veci (rozsudok C-199/05 z 26. októbra 2006, Zb. I-10485). 3 — Protokol z 8. apríla 1965 (Ú. v. ES 1967, 152, s. 13). 4 — Rozsudok z 28. marca 1996, AGF Belgium, C-191/94, Zb. 5 — Pozri taktiež článok 28 prvý odsek Zmluvy o vytvorení s. I-1859. Rozsudok z 8. decembra 2005, BCE/Nemecko spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (C-220/03, Zb. s. I-10595), sa týkal iba nepriamo článku 3 (Ú. v. ES 1967, 152, s. 10), ako aj jediný bod odôvodnenia protokolu. protokolu.

I - 2516

KOMISIA/BELGICKO

4. Článok 3 protokolu upravuje: dani z platov, miezd a požitkov vyplácaných im spoločenstvami v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými Radou na návrh Komisie.

„Spoločenstvá, ich aktíva, príjmy a iný maje­ tok sú oslobodené od všetkých priamych daní.

Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných spoločen­ stvami."

I - 2517

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-437/04

nehnuteľnostiam (dalej len „miestny výnos") III — Skutkový stav a postup pred začatím upravuje: konania

„Daň zaťažuje: 8. Európske spoločenstvo uzavrelo 3. feb­ ruára 1998 s SA Vita, do ktorej práv a povinností vstúpila SA Zurich, nájomnú zmluvu týkajúcu sa prenájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Ixelles(Brusel, Belgicko). Táto zmluva stanovuje, že od nadobudnutia jej účinnosti všetky dane a poplatky bez a) každú osobu zodpovednú za domác­ ohľadu na ich charakter, ktoré zaťažujú nosť, ktorá obýva ako svoje trvalé alebo prenajatú nehnuteľnosť v prospech orgánu prechodné bydlisko nehnuteľnosť alebo verejnej moci, a všetky ostatné poplatky jej časť nachádzajúcu sa v regióne Bru­ rovnakého charakteru, znáša nájomca okrem sel-hlavné mesto...; prípadu, ak tento nájomca získa od prísluš­ ných orgánov verejnej moci oslobodenie od dane ako prenajímateľ z dôvodu jeho oso­ bitného postavenia, ako upravuje najmä článok 3 protokolu.

10. V rámci tohto opravného prostriedku 12. Komisia v odôvodnenom stanovisku zo belgický Cour de cassation nepovažoval za 16. decembra 2003 vyzvala Belgické kráľov­ dôležité položiť Súdnemu dvoru prejudi- stvo, aby ukončilo porušovanie zmluvy ciálnu otázku navrhnutú Komisiou. Komisia v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. totiž navrhla položiť Súdnemu dvoru otázku, Belgická vláda listom z 30. júla 2004 či článok 28 Zmluvy o vytvorení spoločnej odpovedala, že zotrváva na svojom postoji, Rady a spoločnej Komisie Európskych spo­ a preto Komisia následne podala 11. októbra ločenstiev a článok 3 protokolu, prípadne 2004 žalobu na Súdnom dvore, ktorá bola v spojení s článkom 23 Viedenského doho­ doručená do kancelárie Súdneho dvora voru o diplomatických stykoch 6 (ďalej len 15. októbra 2004. „Viedenský dohovor") sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia prijatiu akéhokoľvek zákona alebo vnútroštátneho predpisu, kto­ rým sa zavádza priama daň týkajúca sa navonok osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s právnickými osobami medzinárodného práva, ale ktorej skutočným cieľom alebo 13. Predseda Súdneho dvora uznesením zo účinkom je, aby právnické osoby medzi­ 6. apríla 2005 povolil vstup Rady ako národného práva (medzi nimi aj Európska vedľajšieho účastníka do konania. Komisia) znášali uvedenú daňovú povinnosť alebo bola na ne táto povinnosť prenesená.

IV — Tvrdenia účastníkov konania

15. Kým predchádzajúca právna úprava sa povinnosť, pretože boli užívané osobami týkala len užívateľov nehnuteľností, miest­ alebo inštitúciami oslobodenými od dane. nym výnosom bola pridaná daň zaťažujúca V protiklade s tvrdeniami belgickej vlády vlastníkov nehnuteľností, ktoré presahujú zavedenie predmetnej dane nie je daňovo určitú výmeru a sú určené na podnikateľské neutrálne. činnosti. Táto daň však naďalej zaťažuje užívanie nehnuteľnosti. Skutočné zaťaženie užívateľa sa zabezpečí tak, že vlastník, ktorý je daňovníkom, nevyhnutne spätne uplatní túto daň u svojho nájomcu vo forme zvýšenia nájomného, napríklad na základe nájomnej zmluvy prenášajúcej daňovú povinnosť na nájomcu. Je určite pravdou, že k dátumu zavedenia spornej dane boli doložky pred­ pokladajúce prevzatie daní z nehnuteľností nájomcom už obsiahnuté v nájomných zmlu­ 17. Na rozdiel od súkromných nájomcov vách uzavretých Komisiou, takže Komisia Spoločenstvá nedisponujú daňovou úľavou vopred akceptovala možnosť, že nájomné z nájomného a z prípadných poplatkov, budú zvýšené o daňové zaťaženie. Bolo by a teda tieto náklady predstavujú pre Spolo­ potrebné vziať do úvahy, že v Bruseli sú čenstvá relatívne vysoké zaťaženie. Nájom nájomné zmluvy spravidla uzatvárané na nehnuteľností Spoločenstvami je pre Bel­ dobu deviatich rokov a prenášajú daňové gické kráľovstvo mimoriadne výhodný. zaťaženie vo forme dane z nehnuteľnosti na Pokiaľ by si podnik prenajal nehnuteľnosť, nájomcu. Pre nájomcov je nemožné vyhnúť daňový príjem bude nájomcom neutralizo­ sa takejto doložke a situácia Komisie nie je v a n ý d a ň o v o u úľavou z n á j o m n é h o z tohto pohľadu odlišná od situácie iných a poplatkov. Naproti tomu, pokiaľ je nehnu­ nájomcov. Rozhodujúcou je skutočnosť, že teľnosť prenajatá Spoločenstvami, región tento faktický a právny stav bol dôvodom na Brusel-hlavné mesto vyberie spornú daň zavedenie dane v jej dnešnej forme, čo bez toho, aby bol povinný umožniť nájom­ potvrdili vyhlásenia príslušného Ministra covi právo na odpočet tejto dane od jeho financií, rozpočtu a verejnej služby regiónu celkových daní. Výhoda je teda zvlášť vysoká Brusel-hlavné mesto uvádzané Komisiou. v prípade, keď Spoločenstvá zaplatia daňov­ níkovi zrážkovú daň z nehnuteľností („pré­ compte immobilier"), ako aj spornú daň.

21. Judikatura Súdneho dvora týkajúca sa protokolu jednoznačne potvrdzuje zásadu širokého výkladu daňovej imunity Európ­ skych spoločenstiev.

19. Taktiež miestny zákonodarca mohol nehnuteľnosti prenajaté Spoločenstvami 22. Vec Komisia/Belgicko 7je podstatná do oslobodiť od spornej dane rovnakým spôso­ tej miery, do akej je možné urobiť analógiu bom, aký uplatnil v prípade nehnuteľností s prejednávanou vecou v prípade prenesenia prenajatých Európskemu parlamentu. finančnej záťaže z vlastníka na nájomcu. V každom prípade podľa článku 19 proto­ kolu by sa región Brusel-hlavné mesto musel s inštitúciami dohodnúť takým spôsobom, aby riešenie bolo v súlade so Zmluvou ES. 7 — Rozsudok z 24. februára 1988, 260/86, Zb. s. 955.

I - 2521

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-437/04

Významný rozdiel je v skutočnosti, že na 25. Daň vôbec neporušila zásadu dobrej rozdiel od inštitúcií, ktorých daňová imunita viery pri vykonávaní zmlúv, pretože neporu­ je predmetom tohto prípadu, úradníci Spo­ šuje daňovú imunitu Komisie. Predmetná ločenstva nedisponujú žiadnym globálnym povinnosť totiž nemá daňový charakter, ale oslobodením od dane. Komisia ani nepoža­ vyplýva zo zmluvy uzavretej s vlastníkom, dovala výhodu „zmluvného prevedenia imu­ ktorý podlieha dani. Belgický Cour de nity", jednoducho zastáva názor, že belgické cassation rozhodol, že toto prenesenie daňo­ orgány mali zahrnúť nehnuteľnosti určené na vej povinnosti je založené na súkromnopráv- užívanie Európskymi spoločenstvami medzi nej zmluve a bolo by neprimerané, ak by prípady oslobodenia vlastníkov od spornej medzinárodná organizácia mohla vyžadovať dane. oslobodenie od časti nájomného na základe všeobecného zvýšenia daní.

28. Čo sa týka judikatury, ktorú uvádza Komisia, Súdny dvor nikdy nerozhodoval o uvedenej daňovej imunite Spoločenstiev v prípade, v ktorom daň zaťažovala vlastníka nehnuteľnosti, ktorej nájomcom boli Spolo­ čenstvá, a kde sa toto zaťaženie odrážalo na 30. Sporná daň taktiež zachováva zásadu výške nájomného. Vo všeobecnosti však daňovej neutrality. Daňová imunita, ktorú judikatura potvrdzuje, že výsady a imunity článok 3 protokolu priznáva medzinárodným priznané Spoločenstvám protokolom majú inštitúciám, nemá nijako za cieľ znížiť výrazne „funkčný" charakter, keďže ich úče­ nájomné medzinárodných inštitúcií. Miestny lom je zabezpečiť fungovanie a nezávislosť bruselský zákonodarca v rámci svojej daňovej Spoločenstiev. právomoci môže zaviesť nové dane, určiť daňovníkov a stanoviť prípady oslobodenia od dane. V tomto prípade stanovuje sporný výnos ako poplatníkov všetkých držiteľov vecných práv, čo potvrdzuje, že medzinárod-

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-437/04

ných organizácií sa to nijako netýka. Región V — Posúdenie Brusel-hlavné mesto nemá z prítomnosti medzinárodných organizácií na svojom území žiadnu špecifickú daňovú výhodu, pretože sporná daň musí byť zaplatená vlastníkom nezávisle od skutočnosti, či je nehnuteľnosť prenajatá inštitúcii alebo fyzic­ 33. V tejto veci ide o upresnenie rozsahu kej osobe, alebo nie je vôbec prenajatá. pôsobnosti daňovej imunity Spoločenstiev, Navyše miestne dane nebudú od finančného ako je stanovená v článku 3 protokolu. roku 2004 odpočítateľné od dane z príjmov. Pokiaľ si Spoločenstvá prenajímajú nehnuteľ­ nosť, vylúčenie výberu spornej dane by zasahovalo do rovnosti zaobchádzania s vlastníkmi pri zvýhodnení tých, ktorí prenajímajú nehnuteľné majetky Spoločen­ stvám. 34. Je potrebné hneď v úvode objasniť, v akej miere sú ustanovenia článku 23 Viedenského dohovoru podstatné pre výklad článku 3 protokolu.

31. Komisia súčasne nepreukázala, v akej 35. Je isté, že Spoločenstvo musí vykonávať miere môže sporná daň predstavovať pre­ svoje právomoci v súlade s medzinárodným kážku fungovania a nezávislosti Európskych právom. 11 Viedenský dohovor je medziná­ spoločenstiev. rodný dohovor, ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty Spoločenstva, ale nie samotné Spoločenstvo. Členské štáty ho navyše uzavreli pri výkone svojich právomocí v oblasti diplomatických vzájomných vzťa­ 12 hov a vzťahov s tretími štátmi.

32. S cieľom dosiahnuť oslobodenie od spornej dane Komisia taktiež ignorovala zásadu lojálnej spolupráce vyplývajúcu 36. Viedenský dohovor sa v zásade týka z článku 10 ES, ktorý ukladá členským štátom nielen povinnosť prijať potrebné bilaterálnych vzťahov medzi štátmi (vysiela­ o p a t r e n i a , aby sa zaručila pôsobnosť a účinnosť práva Spoločenstva, ale ktorý tiež 11 — Rozsudok z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation, inštitúciám Spoločenstva ukladá príslušné C-286/90, Zb. s. I-6019. povinnosti lojálnej spolupráce s členskými 12 — Počet zmluvných strán tohto dohovoru je dnes 179 (pozri štátmi. http://untreaty.un.org/sample/EnglishInternetBible/partI/ chapterIII/treaty3.asp).

13 — Pozri MULLER, A. S.: International Organizations and their 17 — Bod 9 rozsudku AGF Belgium, už citovaný v poznámke pod Host States, Aspects of their Legal Relationship, Kluwer čiarou 4. 1995, s. 32: „These treaties [the 1961 Vienna Convention on 18 — Bod 20 rozsudku AGF Belgium, už citovaný v poznámke pod Diplomatic Relations and the Vienna Convention on čiarou 4. Consular Relations] apply only to diplomatic and consular 19 — Pozri moje návrhy vo veci C-199/05, už citovaná v poznámke relations and not to the immunities of international pod čiarou 2. organisations. Nevertheless, they are at the very least useful points of historical reference and sometimes even an indirect 20 — Bod 19 rozsudku AGF Belgium, už citovaný v poznámke pod source of law." čiarou 4. 14 — Pozri poznámku pod čiarou 2. 21 — Článok 1 protokolu: uznesenia z 11. apríla 1989, Générale de Banque/Komisia, 1/88 SA, Zb. s. 857, bod 2, a z 13. júla 1990, 15 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4. Zwartveld, 2/88-IMM, Zb. s. I-3365, bod 20. 16 — Bod 19 rozsudku AGF Belgium; bod 23 návrhov, ktoré Čo sa týka článku 13 protokolu, pozri rozsudok Súdu prvého predniesol generálny advokát Jacobs 15. februára 1996 v tejto stupňa z 29. marca 1995, Hogan, T-497/93, Zb. s. II-703, veci (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 4). bod 48.

I - 2525

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-437/04

42. Opierajúc sa o tieto zásady, Súdny dvor vo veciach týkajúcich sa článku 13 proto­ kolu 25 dospel k záveru, že každé priame a nepriame zdanenie sa má vylúčiť. 26 V inom 44. Je isté, že Spoločenstvo priamo daň nezaťažuje, pretože miestny výnos nepodro­ buje Spoločenstvá žiadnej priamej daňovej povinnosti. Pozornejší rozbor textu však 22 — Bod 23 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci C-191/104 (rozsudok už citovaný v poznámke pod vedie k otázke, či Belgické kráľovstvo čiarou 4). Pozri v rámci článku 13 protokolu rozsudok zo 16. decembra I960, Humblet, 6/60, Zb. s. 1125, 1157, nechcelo obísť daňovú imunitu Spoločen­ písm. c). stiev. 23 — Pozri najmä článok 2 ods. 1 Charty Spojených národov. 24 — Humblet, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, s. 1157, písm. c). 25 — Pokiaľ ide o článok 13 protokolu, výnimka v ňom stanovená je bezpochyby odlišná vo svojom rozsahu pôsobnosti a v obsahu oslobodenia od dane: tento článok stanovuje oslobodenie úradníkov a ostatných zamestnancov Spoločen­ stiev od vnútroštátnych daní z ich platov, miezd a požitkov, zatiaľ čo článok 3 protokolu oslobodzuje samotné Spoločen­ stvá od priamych daní, ako aj za určitých okolností od nepriamych daní a daní z predaja (pozri rozsudok C-191/04, 45. Na úvod je vhodné poukázať na histo­ už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 14). Ciele týchto rický vývoj spornej dane. Pred rokom 1992 sa oslobodení od dane sa predsa len v širokej miere prekrývajú. Okrem dvoch dôvodov uvedených vyššie výnimka stanovená daň v zásade vzťahovala na užívateľov článkom 13 sa opiera o vôľu zabezpečiť úradníkom rovnaké zaobchádzanie. Výnimka úradníkov vyplýva taktiež z toho, že nehnuteľností. Podľa článku 3 protokolu sa ich platy sú podriadené jednotnej dani, ktorá je priamo uhradená Spoločenstvám. Cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu (pozri rozsudok 6/60, už citovaný v poznámke pod čiarou 22). 26 — Pozri rozsudky 6/60, už citovaný v poznámke pod čiarou 22; 27 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 260/86, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 10, 26. januára 1988 vo veci 260/86 (rozsudok už citovaný a C-229/98, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 21. v poznámke pod čiarou 7), bod 24.

48. Naproti tomu sporná daň podľa dôsled­ kov pripomína opatrenie, ktoré má za cieľ alebo prinajmenšom za účinok to, že Spolo­ čenstvá nepriamo prispievajú do rozpočtu regiónu Brusel-hlavné mesto. V protiklade 46. Sporná daň sa teda predovšetkým uplat­ s tvrdeniami belgickej vlády sporná daň ňuje na užívanie nehnuteľnosti, takže daňov­ umožňuje regiónu Brusel-hlavné mesto zlep­ níkom by logicky bol užívateľ, ako tomu bolo šiť jeho daňové príjmy. Počiatočná situácia, do roku 1992. Skutočnosť, že ide o zdanenie na ktorú je nutné odkázať, je situácia za postihujúce užívanie nehnuteľnosti, je predchádzajúcej právnej úpravy, v rámci potvrdené okolnosťou zdôraznenou Komi­ ktorej nehnuteľnosti prenajaté Spoločen­ siou, že oslobodenia od dane stanovené stvom a inými medzinárodnými organizá­ v dotknutej právnej úprave sa vzťahujú ciami so sídlom v Bruseli, neprinášali žiadne výlučne na prípady užívateľa a nie vlastníka daňové príjmy z dôvodu oslobodenia ich a že výnimky, z ktorých môže mať prospech užívateľov od dane. Miestny vynos z roku vlastník, závisia na vlastnostiach užívateľa 1992 jednorazovo pridal na zoznam zdaňo­ a druhu užívania nehnuteľnosti touto osobou vaných nehnuteľností i všetky nehnuteľnosti, na podnikateľské účely (napríklad nehnuteľ­ ktoré boli prenajaté medzinárodnými orga­ nosti užívané na vzdelávacie, náboženské nizáciami vrátane Spoločenstiev. Toto zlep­ alebo sociálne účely). šenie daňových príjmov má koniec koncov za následok nie zanedbateľné zaťaženie pre rozpočet Spoločenstva, takže možno si klásť otázku, či takéto zaťaženie neodporuje vyššie uvedenému upresnenému cieľu oslobodenia od dane stanoveného článkom 3 protokolu.

52. Na základe vyššie uvedených poznámok je preto potrebné dospieť k záveru, že sporná daň nie je zlučiteľná s daňovou imunitou stanovenou článkom 3 protokolu. Belgické 50. Podporovanie názoru belgickej vlády kráľovstvo porušilo túto daňovú imunitu môže všetky štáty, v ktorých sa nachádza podriadením Spoločenstiev na základe spor­ sídlo inštitúcie, lákať k obchádzaniu daňovej ného miestneho výnosu dani, ktorej aj keď imunity a pomaly ju zbaviť praktického priamym daňovníkom je zmluvný partner účinku a nepriamo na Spoločenstvá uložiť Spoločenstiev, v skutočnosti nepriamo zaťa­ daňové zaťaženie, od ktorého sú normálne žuje Spoločenstvá z dôvodu uplatňovaného oslobodené. právneho a faktického kontextu.

51. Je nutné podotknúť, že aj keď Belgické kráľovstvo môže slobodne vykonávať svoju daňovú autonómiu, ale musí ju vykonávať 53. Žaloba Komisie je teda dôvodná.

I - 2528

KOMISIA/BELGICKO

VI — O trovách ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhľadom na to, že Komisia mala vo veci úspech, je opodstat­ 54. Podľa ustanovenia článku 69 ods. 2 nené zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu rokovacieho poriadku účastník konania, trov konania.

VII — Návrh