C-438/04

2 — Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367. 1 — Jazyk prednesu: nemčina. 3 — Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349.

I - 6678

MOBISTAR

teľa zmeniť poskytovateľa, alebo naopak informácií —, ktorými musí vnútroštátny súd preto, lebo nemožnosť prenosnosti alebo disponovať, aby mohol rozhodnúť náklady s tým spojené môžu užívateľa o dôvodnosti žaloby podanej proti napadnu­ odradiť od toho, aby si vybral nového tému rozhodnutiu. poskytovateľa.

II — Právny rámec

5. Tento návrh bol podaný v rámci konania na Cour d'appel de Bruxelles, v ktorom mobilný operátor Mobistar SA podal žalobu proti rozhodnutiu národného regulačného A — Právo Spoločenstva orgánu v zmysle rámcovej smernice, a to konkrétne proti rozhodnutiu rady Institut belge des services postaux et des télécom­ munications (IBPT) zo 16. septembra 2003, ktorým boli stanovené náklady na zabezpe­ čenie, pre každé prenesené telefónne číslo v období od 1. októbra 2002 do 2. októbra 1. Predchádzajúci právny rámec 2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

11. Článok 12 ods. 5 smernice 97/33 stano­ vuje:

9. Článok 2 tejto smernice definuje pojem „prepojenie“ ako „fyzické a logické spojenie telekomunikačných sietí používaných rovna­ kou organizáciou alebo rôznymi organizá­ ciami tak, aby sa umožnilo užívateľom jednej organizácie komunikovať s užívateľmi rovna­ kej alebo inej organizácie alebo sprístupniť „Národné regulačné orgány podporujú čo služby poskytované inou organizáciou“ najrýchlejšie zavedenie služby prenosnosti [neoficiálny preklad]. čísla operátora umožňujúcej účastníkovi, ktorý o to požiada, ponechanie si svojho čísla (resp. čísel) vo verejnej pevnej telefónnej sieti a digitálnej sieti integrovaných služieb (ISDN) nezávisle na organizácii, ktorá mu poskytuje službu, v prípade geografických čísel na špecifickom mieste a v prípade iných 10. Článok 7 smernice 97/33stanovuje ako geografických čísel na ktoromkoľvek zásady tvorby cien za prepojenie a upravuje mieste, a zabezpečia, aby služba bola systém výpočtu nákladov v oblasti prepoje­ dostupná najneskôr od 1. januára 2000 nia. Príloha IV tejto smernice obsahuje v krajinách, pre ktoré bolo stanovené doda­ „zoznam príkladov skutočností týkajúcich točné prechodné obdobie, čo najskôr po sa poplatkov za prepojenie“. Táto príloha tomto dátume a najneskôr do dvoch rokov okrem iného uvádza: od neskoršieho dátumu určeného pre plnú liberalizáciu hlasových telefónnych služieb.

„Poplatky za prepojenie môžu podľa zásady proporcionality zahŕňať primeranú časť pri­ družených a spoločných nákladov a náklady, Aby sa zabezpečila primeranosť poplatkov, ktoré vznikli pri poskytovaní rovnoprávneho ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, národné regu­ prístupu, prenosnosti čísla, a náklady pri lačné orgány dbajú o to, aby tvorba cien za zabezpečovaní nutných požiadaviek (údržba prepojenie v súvislosti so zabezpečením tejto integrity siete, bezpečnosť siete v núdzových služby bola primeraná.“ [neoficiálny preklad]

13. V súlade so svojím článkom 1 sa smernica univerzálnej služby vzťahuje na Tento odsek sa nevzťahuje na prenos čísel poskytovanie elektronických komunikačných medzi sieťami poskytujúcimi služby na pev­ sietí a služieb koncovým užívateľom. Jej nom mieste a mobilnými sieťami. cieľom je zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celom spoločenstve pro­ stredníctvom účinnej hospodárskej súťaže

6 — Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323. 2. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby 7 — Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337. tvorba cien za prepojenie v súvislosti so

I - 6681

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-438/04

zabezpečením prenosnosti čísel bola nákla­ zabezpečia patričné zohľadnenie skutkovej dovo orientovaná a aby priame poplatky podstaty prípadov a existenciu účinného účastníkov, ak sú, nepôsobili odradzujúco mechanizmu odvolania. Do rozhodnutia z hľadiska využívania týchto služieb. o takomto odvolaní, platí rozhodnutie národ­ ného regulačného orgánu, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.

3. Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenos čísla spôso­ bom, ktorý by mohol skresliť hospodársku 2. Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 nie súťaž, a to stanovením špecifických alebo je svojim charakterom súdny, musí vždy spoločných maloobchodných taríf.“ predložiť dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V tomto prípade jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom alebo tribunálom v zmysle článku 234 Zmluvy.“

18. Článok 18 tohto kráľovského nariadenia definuje náklady na zabezpečenie ako:

„jednorazové dodatočné náklady vynaložené po prenose jedného alebo viacerých mobil­ 21. V súlade s článkom 11 kráľovského ných čísel nad rámec nákladov spojených nariadenia odovzdávajúci operátor nemôže s prevedením zákazníkov bez prenosnosti v žiadnom prípade žiadať náhradu od koneč­ čísel k inému operátorovi alebo poskytova­ ného spotrebiteľa, ktorý si necháva preniesť teľovi mobilných služieb alebo ukončením svoje telefónne číslo. Prijímajúci operátor poskytovania služby“. ďalej nemôže od tohto užívateľa žiadať za prenos jeho telefónneho čísla náhradu vyššiu ako 15 eur.

19. V súlade s článkom 19 kráľovského

nariadenia „náklady na zabezpečenie pre účastnícku stanicu alebo číslo... stanovuje [IBPT] na základe teoretických nákladov efektívneho mobilného operátora. Sumy, ktoré IBPT stanoví na pokrytie nákladov na zabezpečenie pre účastnícku stanicu alebo číslo..., sú nákladovo orientované“. 22. Napokon v súlade s článkom 18 tohto kráľovského nariadenia náklady spojené s presmerovaním sú „dodatočné náklady vynaložené v rámci siete z dôvodu hovorov na prenášané čísla v porovnaní s hovormi na 20. Z návrhu na začatie prejudiciálneho neprenášané čísla“. Tieto náklady musia byť konania vyplýva, že sú dotknuté len náklady odovzdávajúcemu operátorovi primerane na zabezpečenie znášané operátorom mobil­ nahradené zo strany operátora siete, nej telefónnej siete, z ktorej sa telefónne číslo z ktorej sa hovor uskutočňuje a ktorý hovor prenáša (ďalej len „odovzdávajúci operátor“). účtuje konečnému užívateľovi.

25. Base vstúpil na trh až v roku 1998 a odhaduje svoj podiel na trhu okolo 14 %, čomu zodpovedá približne 1 105 000 koneč­ ných užívateľov.

28. Belgacom naopak považuje sumu stano­ venú na pokrytie nákladov na zabezpečenie 26. V napadnutom rozhodnutí prijatom za príliš nízku a tiež navrhuje zrušenie podľa článku 19 kráľovského nariadenia napadnutého rozhodnutia. Belgacom je však IBPT stanovil náklady na zabezpečenie rovnako ako IBPT toho názoru, že článok 30 úspešného prenosu čísla na obdobie od ods. 2 smernice univerzálnej služby sa netýka 1. októbra 2002 do 1. októbra 2005 nákladov na zabezpečenie, ale iba nákladov v súlade s konceptom „teoretických nákladov spojených s presmerovaním telefónneho efektívneho mobilného operátora“ definova­ čísla a nevzťahuje sa na náklady na zabezpe­ ným v tomto kráľovskom nariadení a na čenie.

I - 6684

MOBISTAR

2. Má sa článok 30 ods. 2 smernice, ak sa 30. V prípade, že právny základ napadnu­ vzťahuje len na náklady na prepojenie tého rozhodnutia neporušuje právo Spolo­ v súvislosti s presmerovaním na pre­ čenstva, vnútroštátny súd musí okrem iného nášané číslo, vykladať: preskúmať, či sa IBPT dopustil nesprávneho posúdenia stanovením maximálnych cien alebo vypracovaním teoretických modelov nákladov. Vnútroštátny súd uvádza, že nemá k dispozícii všetky informácie, ktoré IBPT získal od operátorov, a IBPT sa v tomto ohľade odvoláva na svoju povinnosť dôver­ a) v tom zmysle, že operátori majú nosti. voľnosť pri rokovaní o obchodných

I - 6685

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-438/04

podmienkach poskytnutia služby c) s vnútroštátnym opatrením, ktoré a že pre členské štáty platí zákaz oprávňuje národný regulačný orgán, stanoviť ex ante podnikom, ktoré sú aby operátorom a na určité obdobie povinné poskytnúť službu prenos­ stanovil ex ante maximálnu výšku nosti čísla, obchodné podmienky, priamych poplatkov, ktoré môže pokiaľ ide o služby spojené odovzdávajúci operátor uplatniť s vybavovaním žiadosti o prenos voči prijímajúcemu operátorovi? čísla?

b) v tom zmysle, že členským štátom nezakazuje stanoviť ex ante obchodné podmienky uvedenej d) s vnútroštátnym opatrením, ktoré služby operátorom, pri ktorých sa oprávňuje odovzdávajúceho operá­ určilo, že majú významný vplyv na tora uplatniť tvorbu cien stanovenú relevantnom trhu? národným regulačným orgánom, pričom nie je povinný preukázať, že sa pri tvorbe cien riadi svojimi skutočnými nákladmi?

1. Predmet prejudiciálnych otázok a hlavné tvrdenia účastníkov konania

35. Druhá otázka je položená pre prípad zápornej odpovede na prvú otázku a jej podstatou je zistiť, či článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby bráni stanove­ 32. V prvom rade je potrebné podrobnejšie niu nákladov na zabezpečenie prenosnosti ex preskúmať predmet tohto konania, keďže ante alebo či také stanovenie povoľuje vnútroštátny súd svojimi prvými troma v prípade operátorov, ktorí majú významný otázkami, ktoré obsahujú viacero podotázok, vplyv na relevantnom trhu. žiada Súdny dvor o výklad článku 30 smernice univerzálnej služby.

36. Tretia otázka je zjavne položená pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, a ide teda o to, či sa článok 30 ods. 2 33. Ako vyplýva z návrhu na začatie pre­ smernice univerzálnej služby týka nákladov judiciálneho konania, tieto tri prejudiciálne na zabezpečenie pre všetkých operátorov. otázky sa týkajú zákonnosti právneho V jednotlivých bodoch tejto otázky sa základu napadnutého rozhodnutia, a teda vnútroštátny súd odvoláva na jednotlivé priamo kráľovského nariadenia, zatiaľ čo znaky sporného rozhodnutia, ako aj jeho štvrtú otázku položil vnútroštátny súd pre právneho základu a tiež aj na spôsob výpočtu prípad, že by právny základ sporného roz­ v ňom použitý a snaží sa zistiť, či sú tieto hodnutia bolo treba vo svetle odpovede znaky alebo tento spôsob výpočtu zlučiteľné Súdneho dvora považovať za platný, a bolo s článkom 30 ods. 2 smernice univerzálnej by teda treba preskúmať, či sa IBPT služby.

I - 6687

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-438/04

41. IBPT, Komisia, litovská a cyperská vláda takisto zastávajú názor, že článok 30 ods. 2 sa týka len nákladov spojených s presmerovaním, a tvrdia, že vybavenie žiadostí o prenos a náklady na zabezpečenie nepatria do pojmu „prepojenie“. Títo účast­ 38. V rámci tohto konania Mobistar, Belga­ níci konania okrem cyperskej vlády com Mobile, Base, IBPT, Komisia ako aj — s rozdielnym dôrazom — sa v konečnom talianska, cyperská a litovská vláda a vláda dôsledku zhodujú na tom, že členský štát Spojeného kráľovstva predložili svoje pripo­ môže prijať ustanovenie o prenosnosti, akým mienky k tejto otázke, ktorých hlavné prvky je sporné ustanovenie v tomto prípade. možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom. Cyperská vláda naopak s odkazom na článok 10 ods. 1 rámcovej smernice dospela k záveru, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby zakazuje členským štá­ tom uložiť operátorom obchodné podmienky ex ante týkajúce sa znakov prenosnosti. V tomto bode môžu prijať opatrenia len a posteriori. 39. Mobistar je toho názoru, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby sa týka len nákladov spojených s presmerovaním a nie nákladov na zabezpečenie spojených s prenosnosťou. Hoci článok 30 smernice univerzálnej služby vo svojom celku nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je sporné ustanovenie. 42. Naopak Base, talianska vláda a vláda Spojeného kráľovstva uvádzajú, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby sa vzťahuje tak na náklady spojené 8 — Vnútroštátny súd vychádza zo zásady, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby sa vzťahuje na náklady na s presmerovaním, ako aj na náklady na zabezpečenie a že kráľovské nariadenie bez ohľadu na spôsob zabezpečenie prenosnosti. Podľa názoru výpočtu, ktorý je jeho základom, porušuje toto ustanovenie tým, že ukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť stanoviť oboch uvedených vlád toto ustanovenie náklady na zabezpečenie vopred a všeobecným spôsobom. Kráľovské nariadenie porušuje smernicu univerzálnej služby oprávňuje členské štáty prijať ustanovenia tiež tým, že stanovuje vnútroštátnym regulačným orgánom ex ante ako v tomto prípade pre všetkých určitý spôsob výpočtu nákladov. Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že sporné rozhodnutie nemá právny základ. operátorov. Base uvádza, že podľa článku 30

43. Na úvod je potrebné uviesť, že v kontexte konania týkajúceho sa zákonnosti 46. Viacerí účastníci konania tvrdia, že toto rozhodnutia vnútroštátnych orgánov — ustanovenie sa fakticky týka len nákladov Súdny dvor má v zmysle prvých troch otázok spojených s presmerovaním na prenášané určiť, či článok 30 ods. 2 smernice univer­ čísla a hlavne uvádzajú tvrdenie, podľa zálnej služby bráni tomu aby členský štát ktorého zabezpečenie prenosnosti čísel, upravil, že národný regulačný orgán za ktoré je administratívnym a informatickým pomoci teoretického modelu nákladov sta­ procesom — na rozdiel od presmerovania novuje vopred a pre všetkých operátorov hovorov na prenesené číslo — neobsahuje maximálnu sumu, ktorú môže odovzdávajúci alebo nepredpokladá prepojenie v zmysle operátor uplatniť voči prijímajúcemu operá­ „fyzické a logické vedenie [spojenie — torovi za službu alebo za prenesené telefónne neoficiálny preklad] verejných komunikač­ číslo na pokrytie nákladov na zabezpečenie ných sietí“, tak ako je definovaný v smernici prenosnosti. 97/33 a tiež v prístupovej smernici.

44. Rovnako ako väčšina účastníkov konania 47. Bez ohľadu na skutočnosť, že pojem vykonám toto posúdenie v dvoch etapách. Po prepojenie, ako je definovaný v článku 2 prvé treba preskúmať, či náklady na zabez­ písm. b) prístupovej smernice alebo v článku pečenie tvoria časť cien, ktorých nákladovú 2 ods. 1 smernice 97/33, nemusí mať orientáciu majú národné regulačné orgány nevyhnutne ten istý význam v kontexte zabezpečiť v súlade s článkom 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby ako

48. Hoci môže byť pravdou, ako uviedol Belgacom, že z technického pohľadu je teoreticky možný prenos čísla aj bez „fyzic­ kého a logického vedenia [spojenia — neoficiálny preklad]“ medzi sieťami odovzdá­ 50. Podľa môjho názoru predchádzajúca vajúceho a prijímajúceho operátora, i keď úvaha o nákladoch spojených s poskytnutím presmerovanie hovorov na prenesené číslo prenosnosti, spomenutá v prílohe IV smer­ v každom prípade takéto spojenie vyžaduje. nice 97/33, potvrdzuje naopak všeobecný Tento rozdiel sa však zdá málo pravdepo­ vzťah, ktorý je medzi poskytnutím prenos­ dobný a treba ho spochybniť, keďže prenos­ nosti a prepojením, tým, že uvádza náklady nosť má význam len v tom telekomunikač­ vyplývajúce z poskytnutia prenosnosti ako nom prostredí, kde je možná prenosnosť príklad z „jednotlivých prvkov poplatkov za medzi jednotlivými prepojenými sieťami tak, prepojenie“ [neoficiálny preklad]. Podľa prí­ že umožňuje komunikáciu cez hranice siete. lohy VII prvej časti písm. a) tej istej smernice Zabezpečenie prenosu čísla, teda technické podmienky vzťahujúce sa na prenosnosť čísel a administratívne uskutočnenie prenosu tvoria časť „rámca uzatvárania dohôd odovzdávajúcim operátorom, je podmien­ o prepojení“ [neoficiálny preklad], pre ktorý kou, aby mohlo vzniknúť spojenie národný regulačný orgán môže stanoviť k prenesenému číslu v sieti prijímajúceho podmienky ex ante. operátora. Podľa mňa nič nebráni tomu, aby sme pod pojem „prepojenie v súvislosti s prenosnosťou“ zaradili zabezpečenie pre­ nosnosti, ako aj presmerovanie hovorov, a teda spojenie hovoru s preneseným číslom v sieti prijímajúceho operátora.

55. Takto sa prostredníctvom možnosti pre­ nosu čísla „neutralizuje“ „faktor telefónneho čísla“ a kritérium výberu operátora v prospech vhodných podmienok hospodár­ skej súťaže, akými sú kvalita a cena, keďže z dôvodu nákladov spojených s prenosom čísla telefónne číslo ostáva skôr prekážkou 53. Ako vyplýva z predchádzajúceho v pripravenosti zákazníkov mobilných tele­ výkladu, prenosnosť je dôležitá z dvoch fónnych služieb na zmenu operátora hľadísk, ktoré sú dvoma stranami jednej a na efektívnu hospodársku súťaž medzi mince: na jednej strane z pohľadu efektívnej mobilnými operátormi. Z druhej polovice hospodárskej súťaže medzi mobilnými ope­ vety článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej rátormi sa prenosnosť preferuje, pretože služby vyplýva, čo sa týka nepriamych zjednodušuje užívateľom zmenu operátora poplatkov, že sa snaží zabrániť odradzovaniu — bez nevýhody spojenej so zmenou čísla — spotrebiteľov od využívania služby prenos­ a teda odstraňuje pre operátorov prekážku nosti čísel. hospodárskej súťaže o užívateľov mobilných telefónnych služieb. Na druhej strane z pohľadu záujmu spotrebiteľa o čo najvoľ­ nejší výber operátora, ponechajúc si svoje súčasné číslo, a tým väčší výber. Tento posledný aspekt, ktorý sa vzťahuje skôr na spotrebiteľa, je zdôraznený v smernici uni­ verzálnej služby skutočnosťou, že prenosnosť 56. V tejto súvislosti je okrem iného čísel je upravená v kapitole IV nazvanej potrebné uviesť, že operátori, ktorí sú už „Záujmy a práva koncových užívateľov“. etablovaní na trhu, alebo operátori s významným vplyvom — všeobecne ide o podniky, ktoré mali výlučné práva pred 9 — Pozri okrem iného článok 8 rámcovej smernice. liberalizáciou — disponujú širokým okru-

61. V tomto ohľade z hľadiska využitia 58. Tiež mi nie je jasné, prečo sa článok 30 možnosti prenosnosti alebo „odrádzania“ od ods. 2 smernice univerzálnej služby má zmeny operátora hrajú dôležitejšiu úlohu vzťahovať na náklady spojené náklady na zabezpečenie ako náklady spojené s presmerovaním a nie na náklady na s presmerovaním. Táto skutočnosť je zabezpečenie, ako to uviedla väčšina účast­ významnejšia v systéme „direct routing“ níkov konania, keď práve tieto náklady na existujúcom napríklad v Belgicku, v ktorom zabezpečenie musí priamo (v Belgicku môže sú hovory z belgických sietí priamo spro­ prijímajúci operátor žiadať od konečného stredkované na prenesené číslo, takže, ako užívateľa až 15 eur za prenos čísla) alebo vyplýva zo spisu, náklady spojené

I - 6692

MOBISTAR

s presmerovaním vznikajú iba pri hovoroch s právom Spoločenstva, a to konkrétne na prenesené čísla uskutočnených zo zahra­ stanovenia maximálnej ceny pomocou teo­ ničia. retického modelu efektívneho operátora na relevantnom trhu.

64. Ako vyplýva z mojich predchádzajúcich úvah, smernica univerzálnej služby priznáva prenosnosť ako právo spotrebiteľa alebo 62. Z tohto pohľadu sa tiež zdá byť úplne konečného užívateľa, ktoré ten, ako to logické, že povinnosť národného regulač­ vyplýva z odôvodnenia č. 40 uvedenej ného orgánu zabezpečiť, aby v súlade smernice, musí mať možnosť využiť bez s článkom 30 ods. 2 boli ceny za prenosnosť ohľadu na podnik poskytujúci službu — to nákladovo orientované, sa týka okrem nákla­ znamená bez ohľadu na dotknutého odo­ dov spojených s presmerovaním aj nákladov vzdávajúceho alebo prijímajúceho operátora. na zabezpečenie. Článok 30 vo svojich troch odsekoch teda nerozlišuje, či podniky majú, alebo nemajú významný vplyv na trhu.

poskytnutia telekomunikačných služieb na 68. Podľa môjho názoru to potvrdzuje tvr­ komerčnom základe má v zásade prednosť denie, že národným regulačným orgánom je pred právnou úpravou a stanovením ex ante povolené, pokiaľ ide o prenosnosť, tak ako je povinností národnými regulačnými orgánmi upravená v smernici univerzálnej služby, a ich právomoc uložiť určité podmienky ex stanoviť povinnosti ex ante konkrétne vo ante je obmedzená na podniky, ktoré majú vzťahu k nákladovej orientácii ceny spojenej významný podiel na trhu. 10 Medzi inými s prenosnosťou aj operátorom, ktorí nemajú

odôvodnenie

č. 14 prístupovej smernice významný vplyv na relevantnom trhu. Čo sa uvádza, že čo sa týka povinností podnikov týka nadmernej regulácie v oblasti teleko­ s významným vplyvom na relevantnom trhu, munikácii, ktorej sa snaží zabrániť nový ktoré stanovila smernica 97/33, „tento rozsah právny rámec, zdá sa mi dôležité, že sporné možných záväzkov by sa mal dodržiavať, ustanovenie neupravuje stanovenie nákladov zároveň by sa však mali určiť ako maximálne na zabezpečenie ako fixnej ceny, ale národné záväzky, ktoré je možné uplatniť na podniky, regulačné orgány stanovujú iba maximálnu aby sa zabránilo nadmernej regulácii“. výšku týchto nákladov, takže voľnosť operá­ torov pri rokovaní o výške nákladov na zabezpečenie nie je úplne obmedzená, ale iba stanovená jej (horná) hranica.

69. Ďalej je potrebné uviesť, že povinnosti uložené členským štátom v oblasti prenos­ nosti sú v článku 30 smernice univerzálnej služby stanovené veľmi široko.

74. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvé tri prejudiciálne 71. V dôsledku toho smernica univerzálnej otázky v tom zmysle, že článku 30 ods. 2 služby ponecháva členským štátom značný smernice univerzálnej služby neodporuje, priestor na voľnú úvahu pri prebratí povin­ aby členský štát upravil, že národný regu­ ností spojených s prenosnosťou čísel. lačný orgán pomocou teoretického modelu nákladov efektívneho operátora vopred sta­ noví pre všetkých operátorov maximálnu sumu, ktorú môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi za službu alebo za číslo na pokrytie nákladov na zabezpečenie spojených s prenosom čísla. 72. Konkrétne, pokiaľ ide o náklady na zabezpečenie, článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby neobsahuje žiadne usta­ novenie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že stanovenie maximálnej ceny pomocou teo­ retického modelu efektívneho operátora na relevantnom trhu by porušovalo toto usta­ novenie alebo by nebolo primeraným pro­ B — O výklade článku 4 rámcovej smernice striedkom zaistenia toho, že náklady na (štvrtá prejudiciálna otázka) zabezpečenie, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operá­ torovi, budú nákladovo orientované.

1. Predmet prejudiciálnej otázky a hlavné tvrdenia účastníkov konania

73. Výklad, podľa ktorého smernica univer­ zálnej služby neukladá povinnosť stanoviť ceny za prepojenie v súvislosti so zabezpe­ čením prenosnosti na základe skutočných 75. Ako vyplýva z návrhu na začatie pre- nákladov každého operátora, ale dovoľuje ich judiciálneho konania, vnútroštátny súd

79. Na základe článku 4 rámcovej smernice, ako tiež vyplýva z jej odôvodnenia č. 12, každá osoba dotknutá rozhodnutím národ­ ného regulačného orgánu musí mať právo na efektívne odvolanie proti tomuto rozhodnu­ 77. Účastníci konania 11 sa zhodujú tiu na nezávislom odvolacom orgáne. v tvrdení, že orgán poverený preskúmaním odvolaní podaných proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov podľa článku 4 rámcovej smernice musí mať možnosť disponovať súborom informácií požadovaných na rozhodnutie pri úplnej 80. Článok 5 rámcovej smernice obsahuje znalosti skutkových okolností o dôvodnosti ustanovenia o sprístupnení informácií národ­ uvedených odvolaní, a to vrátane dôverných ným regulačným orgánom a Komisii, ale táto informácií. Musí sa však zaručiť ochrana smernica neobsahuje žiadne výslovné usta­ takých informácií, ako aj obchodného tajom­ novenie týkajúce sa orgánov, ktoré — ako stva a tá sa musí prispôsobiť tak, aby zostali v predmetnej veci vnútroštátny súd — sú splnené požiadavky na účinnú právnu podľa vnútroštátneho práva oprávnené pre­ ochranu a dodržanie práv na obranu účast- skúmať rozhodnutia národných regulačných orgánov. V tomto zmysle, ako správne uviedli účastníci konania, záruka práva na 11 — Litovská vláda nepredložila pripomienky k tejto otázke. účinnú právnu ochranu proti rozhodnutiam

I - 6696

MOBISTAR

národných regulačných orgánov v každom 83. Podľa môjho názoru musí byť toto prípade predpokladá, že orgány rozhodujúce pravidlo rovnako použité v konaniach pred o odvolaní — ako sú národné regulačné vnútroštátnymi odvolacími orgánmi. Tie orgány podľa článku 5 ods. 1 rámcovej musia tiež disponovať informáciami na smernice a Komisia podľa článku 5 ods. 2 plnenie svojej úlohy zabezpečenia účinnej rámcovej smernice — musia v podstate právnej ochrany proti rozhodnutiam národ­ disponovať všetkými informáciami potreb­ ných regulačných orgánov, hoci ide nými na riadne posúdenie dôvodnosti žaloby o informácie, ktoré treba považovať za podanej proti spornému rozhodnutiu. dôverné podľa vnútroštátnych ustanovení alebo ustanovení Spoločenstva. Uvedené odvolacie orgány musia rovnako zabezpečiť primerané dôverné zaobchádzanie.

88. Okrem toho, ako už uviedla väčšina 86. Vnútroštátny odvolací orgán — v danom účastníkov konania, prináleží odvolaciemu prípade vnútroštátny súd, ktorý podal návrh orgánu — v tomto prípade vnútroštátnemu na začatie prejudiciálneho konania, — mal súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudi­ teda ponechať neuplatnené ustanovenia ciálneho konania —, aby v rámci konania, v oblasti dôvernosti alebo vnútroštátne pro­ ktoré pred ním prebieha, prijal vhodné cesné právne predpisy v rozsahu, v akom opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi bránia sprístupneniu dôverných informácií, požiadavkami účinnej právnej ochrany, resp. ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie záujmom riadneho preskúmania dôvodnosti dôvodnosti žaloby. 13 odvolania a dodržaním obchodného tajom­ stva. 14

I - 6698

MOBISTAR

90. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny a to vrátane dôverných informácií, na základe dvor odpovedal na štvrtú prejudiciálnu ktorých národné regulačné orgány prijali otázku, že článok 4 rámcovej smernice sa rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania. má vykladať v tom zmysle, že odvolací orgán Tomuto orgánu prislúcha, aby prijatím oprávnený preskúmať odvolania proti roz­ vhodných opatrení v rámci konania, ktoré hodnutiam národných regulačných orgánov pred ním prebieha, zaručil dôverné zaobchá­ musí disponovať súborom informácií potreb­ dzanie s dotknutými údajmi. ných na preskúmanie dôvodnosti odvolania,

V — Návrh

91. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

1. Článok 30 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) nebráni tomu, aby členský štát upravil, že národný regulačný orgán pomocou teoretického modelu nákladov efektívneho operátora vopred stanoví pre všetkých operátorov maximálnu sumu, ktorú môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi za službu alebo za číslo na pokrytie nákladov na zabezpečenie spojených s prenosom čísla. I - 6699