C-452/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOICÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-452/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 16. marca 2006 1

I — Úvodné poznámky 2. Článok 56 ods. 1 ES uvádza:

1. Toto prejudiciálne konanie sa týka otázky, či poskytovanie úverov v rámci podnikania zo strany podniku usadeného v treťom štáte obyvateľom členského štátu Európskej únie patrí do pôsobnosti voľného pohybu kapitálu „V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zaká­ alebo slobodného poskytovania služieb. zané všetky obmedzenia pohybu kapitálu Nastolená otázka sa zvlášť týka prípustnosti medzi členskými štátmi a tretími krajinami." povolenia stanoveného dotknutým členskom štátom na výkon činnosti poskytovania úverov a prípustnosti potrebnej podmienky usadenia sa podniku z tretieho štátu v tomto členskom štáte.

3. Článok 57 ods. 1 prvá veta ES stanovuje:

II — Právny rámec

— všetkých operácií potrebných na účely kapitálových pohybov: uzatvárania a realizácie transakcií a súvisiacich pre­ vodov. 5. Článok 58 ods. 3 ES stanovuje:

„Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 — operácií zameraných na splácanie úve­ a 2 však nesmú byť prostriedkom pre rov alebo pôžičiek. svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obme­ dzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 56." 2 - Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10.

I - 9525

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

Táto nomenklatúra nepredstavuje úplný 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady zoznam vysvetlení pojmu kapitálové pohyby, 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí čím je odôvodnený bod XIII — F. ,Iné a vykonávaní činností úverových inštitúcií 3

kapitálové pohyby — rôzne'..." (ďalej len „smernica 2000/12")

„Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu... z hradiska... práva poskytovať služby v oblasti úverových inštitúcií." 8. Definície uvádzajú:

11. Odôvodnenie č. 18 uvádza:

„Finančné pôžičky a úvery

„Účel tejto smernice nutne nadväzuje na liberalizáciu pohybu kapitálu, ktorá je pred-

Táto kategória takisto zahŕňa hypotekárne pôžičky, spotrebné úvery,..." 3 — Ú. v. ES L 126, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 272.

I - 9526

14. V zmysle článku 4 ods. 1:

„Za úverové inštitúcie sa považujú podniky, ktoré vykonávajú bankové činnosti v rámci „Členské štáty požadujú od úverových inšti­ túcií, aby pred začatím svojej činnosti získali potrebné povolenie." 4 — BGBl, i, s. 2776.

I - 9527

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

podnikateľskej činnosti alebo v rozsahu, 6. inštitúcia nemá v tuzemsku ústredie;..." ktorý si vyžaduje existenciu prevádzky orga­ nizovanej obchodným spôsobom."

18. V zmysle § 1 ods. 1 druhého pododseku KWG:

FIDIUM FINANZ

2. Pokyny BundesanstaltförFinanzdienstlei­ čiarsku dohľadu bankovej komisie. Návrh na stungsaufsicht (ďalej len „BaFin") z 12. apríla začatie prejudiciálneho konania uvádza, že 2003 o povinnom povolení podľa § 32 ods. 1 z informácií poskytnutých 28. júna 2004 KWG príslušným kantónom Sankt Gallen vyplýva, že Fidium Finanz nemá povolenie na posky­ tovanie úverov podľa švajčiarskeho práva, keďže ho nepotrebuje, pretože poskytuje výlučne spotrebné úvery osobám s trvalým 24. Po zmene administratívnej praxe BaFin pobytom v zahraničí. vyžaduje, aby bankové činnosti podnikov, ktoré majú sídlo v zahraničí a ktoré kontak­ tujú cieleným spôsobom osoby v tuzemsku, podliehali povinnému povoleniu.

I - 9529

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

29. Rozhodnutím z 22. augusta 2003 BaFin IV — Préjudiciable otázky zakázal Fidium Finanz vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti alebo v rozsahu, ktorý si vyžaduje existenciu prevádzky orga­ nizovanej obchodným spôsobom, úverové operácie v zmysle § 1 ods. 1 druhého pododseku bodu 2 KWG, teda operácie, 32. Verwaltungsgericht Frankfurt am Main ktoré pre Fidium Finanz spočívajú preto položil Súdnemu dvoru tieto prejudi- v cielenom kontaktovaní klientov usadených ciálne otázky: v Nemecku a poskytovaní úverov týmto klientom.

I - 9530

FIDIUM FINANZ

pre úverové inštitúcie vo vnútri Európ­ 4. Možno požiadavku predchádzajúceho skej únie a v tomto prípade najmä povolenia uvedenú v tretej otázke odô­ v Spolkovej republike Nemecko, alebo vodniť na základe článku 58 ods. 1 predstavuje odvolanie sa na voľný pohyb pism. b) ES, najmä s prihliadnutím na kapitálu v takomto prípade zneužitie práva?

— ochranu dlžníka pred zmluvnými a finančnými záväzkami voči oso­ bám, ktorých dôveryhodnosť nebola predtým overená, Môže sa vzhľadom na právo Európskej únie s takýmto podnikom v súvislosti s povinnosťou získať povolenie zaob­ chádzať rovnako ako s osobami a podnikmi usadenými na území prí­ slušného členského štátu, aj keď v tomto — ochranu týchto osôb pred osobami členskom štáte nemá sídlo a ani žiadnu alebo podnikmi, ktoré si riadne organizačnú zložku? neplnia povinnosti v oblasti svojho účtovníctva a poskytovania pouče­ nia či informácií klientom, ktoré im vyplývajú zo všeobecných právnych predpisov,

3. Zasahuje do voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES právna úprava, podľa ktorej môže podnik usadený v štáte mimo Európskej únie poskytovať — ochranu týchto osôb pred neprime­ v rámci podnikateľskej činnosti úvery ranou alebo nekalou reklamou, obyvateľom Európskej únie len na základe predchádzajúceho povolenia orgánu členského štátu Európskej únie, v ktorom je dlžník usadený?

— zabezpečenie dostatočného finanč­ ného vybavenia podniku poskytujú­ ceho úvery,

33. Prvou prejudiciálnou otázkou sa Verwal­ tungsgericht pýta, či sa môže podnik usadený v treťom štáte dovolávať voľného pohybu kapitálu na účely poskytovania úverov oby­ vateľom v členskom štáte alebo či táto činnosť spadá výlučne do pôsobnosti článku — umožnenia skutočnej a účinnej kon­ 49 ES, teda slobodného poskytovania služieb. troly výkonu činností a transakcií orgánmi príslušného členského štátu, t. j . aj krátkodobej alebo nepredvídanej kontroly,

A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania

— umožnenia presného sledovania výkonu činností a transakcií na 34. Fidium Finanz a Komisia sa domnievajú, základe podkladov, ktoré sú že poskytovanie úverov spadá do pôsobnosti v členskom štáte prístupné alebo voľného pohybu kapitálu. V tomto ohľade sa ktoré si v tomto členskom štáte odvolávajú na nomenklatúru prílohy I smer­ možno vyžiadať, nice 88/361.

I - 9532

FIDIUM FINANZ

35. Podľa Fidium Finanz poskytovanie úve­ v prejednávanej veci na splácanie sumy rov zaradených do bodu VIII prílohy pôžičky, ale tiež zdôrazňujú, že podľa judi­ I smernice 88/361 s názvom „Finančné katúry Súdneho dvora 7článok 56 ES neza­ pôžičky a úvery" výslovne spadá do pôsob­ kazuje obmedzenia pohybov kapitálu, ktoré nosti kapitálových pohybov. Komisia sa nepriamo vyplývajú z obmedzení základných v tejto súvislosti domnieva, že výraz „operá­ slobôd, v tomto prípade zo slobodného cie zamerané na splácanie úverov a pôžičiek", poskytovania služieb. ktorý sa nachádza v úvode nomenklatúry, na tejto skutočnosti nič nemení, pretože výpo­ čet nie je vyčerpávajúci, lebo nie je taxatívny.

39. Talianska, grécka, nemecká vláda, ako aj BaFin okrem toho citujú smernicu 2000/12, ktorá s ohľadom na právny základ, niektoré z odôvodnení a výpočet v prílohe I zaraďuje poskytovanie úverov nie do voľného pohybu kapitálu, ale do slobodného poskytovania 37. BaFin, ako aj nemecká, grécka, talianska, služieb. portugalská a írska vláda naproti tomu zastávajú názor, že článok 56 ES nemožno uplatňovať. BaFin a nemecká vláda pre­ dovšetkým v tomto ohľade vychádzajú zo skutočnosti, že poskytovanie úverov nemá povahu vkladu alebo investície 6. Ďalej nemecká a grécka vláda, ako aj BaFin pripúšťajú, že povinné povolenie môže mať 40. Nemecká vláda napokon uvádza, že nepriamy vplyv na pohyby kapitálu, článok 49 ES je ustanovením v zmysle článku 57 ods. 1 ES a že voľný pohyb kapitálu v oblasti poskytovania finančných služieb sa 5 — Rozsudky zo 14. novembra 1995, Svensson a Gustavsson, C-484/93, Zb. s. I-3955. body 10 a nasl., a z 9. júla 1997, Parodi, C-222/95, Zb. s. 1-3899, body 14 a 17. 6 — Pozri rozsudok z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 7 — Rozsudok z 28. januára 1992, Bachmann, C-204/90, Zb. a 26/83, Zb. s. 377, bod 21. s. I-249, bod 34.

I - 9533

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C STIX-HACKL — VEC C-452/04

obmedzuje na členské štáty, pretože posky­ 43. Naproti tomu zo znenia článku 56 ods. 1 tovanie úverov prinajmenšom tiež predsta­ ES vyplýva („... a medzi členskými štátmi vuje službu. a tretími krajinami..."), že podnik usadený mimo Spoločenstva sa tiež môže dovolávať voľného pohybu kapitálu. 11

B — Posúdenie

44. Nasledujúca analýza sa tak musí sústre­ 41. Prvou otázkou by vnútroštátny súd chcel diť na otázku, či predmetné úkony spadajú zistiť, či poskytovanie pôžičiek z tretieho nielen do osobnej, ale aj vecnej pôsobnosti štátu do Európskej únie podlieha pravidlám, článku 56 ods. 1 ES, a či musí poskytovanie ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb kapitálu a/ úverov spadať pod pohyb kapitálu. alebo slobodné poskytovanie služieb.

I - 9534

FIDIUM FINANZ

na vtedy platnom článku 69 a článku 70 a súvisiacich prevodov," tvoria súčasť kapitá­ ods. 1 Zmluvy EHS, má aj po vstupe lových pohybov, však svedčí o tom, že na Maastrichtskej zmluvy do platnosti naďalej jednej strane zákonodarca nemal v úmysle podporný charakter pri definícii pojmu takto rozdeliť jednotný hospodársky proces. pohyb kapitálu.

49. Na druhej strane tento prístup 46. Bod VIII nomenklatúry v prílohe I potvrdzuje formulácia bodu VIII, ktorá sa smernice 88/361 uvádza pod písm. A odchyľuje od bodu X s názvom „Prevody pri „Pôžičky a úvery poskytované cudzozemcami plnení poistných zmlúv". Z toho možno tuzemcom". Vysvetlivky začlenené na konci vyvodiť, že kapitálové pohyby sa v tejto nomenklatúry upresňujú, že týmto úkonom oblasti obmedzujú na jednoduchý úkon je „financovanie akéhokoľvek druhu posky­ prevodu s vylúčením poistných zmlúv, na tované finančnými inštitúciami... aj spo­ ktorých je tento úkon založený. trebné úvery...". V prvom štádiu taká čin­ nosť, akú vykonáva Fidium Finanz, tak tvorí súčasť pohybu kapitálu.

52. Tieto úvahy vyjadrené Súdnym dvorom v jeho rozsudku Luisi a Carbone na tomto výklade nič nemenia. Kapitálové pohyby sú totiž výlučne „finančné transakcie, ktoré sa zameriavajú najmä na vklad alebo investíciu predmetnej sumy a nie na odplatu za službu". Poskytovanie pôžičiek je svojou vlastnou povahou investícia, ak sa takáto 55. Rozsudky Safir 19 a Ambry 20 tvoria operácia uskutočňuje pravidelne za odplatu druhé hľadisko. V týchto rozhodnutiach vo forme úrokov 15. Navyše vyplatenie sumy, vychádza Súdny dvor pri svojom posúdení ktoré nasleduje po poskytnutí pôžičky, zo slobodného poskytovania služieb ako nepredstavuje odplatu za službu na účely jediného kritéria. Napriek tomu, že prejudi- voľného pohybu kapitálu, ale je samo o sebe ciálne otázky sa v oboch prípadoch dovolá­ pohybom kapitálu. vajú článku 49 ES, ako aj článku 56 ES, Súdny dvor výslovne vyhlásil, že nie je nevyhnutné posúdiť, „či takáto právna úprava je tiež v rozpore s článkom 73b Zmluvy (teraz článok 56 ES)". Na prvý pohľad by bolo možné tento prístup stotožniť s odmietnutím uplatňovať pravidlá týkajúce 21 sa voľného pohybu kapitálu .

53. Preto treba teraz podrobne preskúmať, či 16 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 10 sa pravidlá voľného pohybu kapitálu použijú a nasi. 17 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 14 na poskytovanie úverov. Z doterajšej judika- a 17. túry Súdneho dvora môžeme vyvodiť štyri 18 — Rozsudok zo 7. februára 2002, C-279/00, Zb. s. I-1425, body 37 rôzne hľadiská: a nasi. 19 — Rozsudok z 28. apríla 1998, C-118/96, Zb. s. I-1897, body 35 a nasl. 20 — Rozsudok z 1. decembra 1998, C-410/96, Zb. s. I-7875, body 39 a nasi. 14 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 21. 21 — V tomto zmysle NOTARO: Revue du marché unique européen, 1998, č. 2, s. 268, 269; ROHDE: Freier Kapitalver­ 15 — Pozri OHLER: „Die Kapitalverkehrsfreiheit und ihre Schran­ kehr in der Europäischen Gemeinschaft, s. 101, poznámka ken", Wertpapiermitteilugen 1996, 1801 (1805). pod čiarou 376.

61. Proti použitiu pravidiel voľného pohybu kapitálu môže svedčiť jedine rozsudok Bach­ mann 2 7 , ako aj niektoré návrhy, ktoré s ním súvisia 2 8 a v ktorých v prípade potenciálneho súbežného uplatňovania slobodného posky­ 58. To isté platí pre vec Ambry. Prejudi­ tovania služieb a voľného pohybu kapitálu ciálna otázka bola položená síce kumulatívne nechceli generálni advokáti použiť posledný („a") 24, ale Súdny dvor tiež najskôr vyhlásil, že vnútroštátne opatrenie je nezlučiteľné s článkom 49 ES. Tým umožnil rozhodnúť 25 — Rozsudok zo 14. októbra 1999, C-439/97, Zb. s. I-7041, spor vo veci samej bez toho, aby sa musel bod 38. k veci ešte obšírnejšie vyjadriť. 26 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 40. 27 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 34. 28 — Pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Elmer 17. mája 1995 vo veci Svensson a Gustavsson, už citovanej v poznámke pod čiarou 5, body 8 a nasl., návrhy, 22 — Pozri BRÖHMER, in: Callies a Rufferi. Kommentar des EUV/ ktoré predniesol generálny advokát Tesauro 23. septembra 1997 vo veci Salir, už citovanej v poznámke pod čiarou 19, EGV, článok 56, body 30 a nasl. bod 17, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát 23 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 19. Geelhoed 20. novembra 2001 vo veci Reisch a i., už citovanej 24 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 18. v poznámke pod čiarou 12, body 62 a nasi.

I - 9537

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-452/04

uvedený voľný pohyb kapitálu, pokiaľ by sa síce istotne neuplatní na taký prípad, akým viedol k čo len nepriamemu obmedzeniu je spor vo veci samej , musí však byť braná článku 56 ES. do úvahy z dôvodu jej úzkej súvislosti s hospodárskou činnosťou, ktorou sa zaobe­ rám.

30 — Hlava IV smernice, ktorá upravuje vzťahy s tretími krajinami, 29 — Na príklad OHLER: Europäische Kapital- und Zahlungsver­ neobsahuje ustanovenia týkajúce sa poskytovania úverov kehrsfreiheit, Kommentar zu den Art. 56 bis 60 EGV, s. 103, z tretej krajiny do členského štátu bez pobočiek alebo bod 141; FRENZ: Handbuch Europarecht, zv. 1, Europäische dcérskych spoločností predmetného subjektu Grundfreiheiten, s. 1049, body 2784 a nasl. v Spoločenstve.

I - 9538

FIDIUM FINANZ

69. Treba sa následne zaoberať tvrdením, podľa ktorého sa voľný pohyb kapitálu vzťahuje výlučne na to, čo sa označuje ako „operácie s aktívami" alebo „prevody aktív", ktoré môžu byť porovnávané s hospodárskou 71. Tento špeciálny vzťah sa uplatňuje činnosťou. Aj keď by sme museli zdieľať rovnako vo vzťahu k tretím štátom. Pokiaľ tento prístup, to neznamená, že poskytovanie ide o vzťahy s tretími krajinami, Zmluva totiž úverov by bolo automaticky vylúčené obsahuje osobitné pravidlá (články 57 ES, 59 z pôsobnosti voľného pohybu kapitálu. ES a 60 ES), avšak žiadne osobitné ustano­ Poskytovanie úverov sa totiž očividne týka venie neupravuje toto špecifické pravidlo. transakcie s aktívami; ako bolo výslovne Členské štáty ako zakladatelia zmlúv si uvedené na pojednávaní, táto transakcia očividne nepriali ustanoviť v tejto veci žiadnu predstavuje pohyb kapitálu. Čo všetko ešte výnimku. poskytovanie úveru je, môžeme s ohľadom na osobitosť voľného pohybu kapitálu pone­ chať stranou. Pre úplnosť treba uviesť, že existujú aj finančné služby, ktoré nie sú spojené so žiadnym pohybom kapitálu, ako výlučne poradenská činnosť.

72. Okrem toho treba pokračovať v presadzovaní myšlienky uplatniteľnosti voľného pohybu kapitálu aj vtedy, keď sa predmetné opatrenie členského štátu skúma len pre jeho účinky a nie pre jeho cieľ. 70. V tomto kontexte treba pripomenúť V konaní vo veci samej sa tieto účinky výslovné pravidlo primárneho práva, ktoré vzťahujú aj na operácie poskytovania úverov.

I - 9539

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-452/04

Neposudzuje sa ale intenzita účinku pohyb kapitálu na účely poskytovania úverov v spojení s hlavným účinkom, ale ani priama obyvateľom členského štátu. povaha opatrenia.

I - 9540

FIDIUM FINANZ

judikatúru Súdneho dvora 3 1 , podľa ktorej dzaniu vo veci povinného povolenia. Komisia volba sídla v štáte, v ktorom sú podmienky odkazuje na pripomienky, ktoré predložila výkonu podnikateľskej činnosti menej prísne s ohľadom na štvrtú prejudiciálnu otázku. ako v cieľovom štáte, sama osebe nepresta- vuje zneužitie práva, ale len výkon základnej slobody.

B — Posúdenie 78. Naproti tomu BaFin, nemecká, grécka, írska a talianska vláda subsidíame tvrdia, že za okolností opísaných v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa musí odkaz na článok 56 ES považovať za zneužitie práva. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora 32 vyplýva, že nie je dovolené dovolávať sa 80. V rámci prvej časti druhej prejudiciálnej práva Spoločenstva zneužívajúcim spôso­ otázky treba rozhodnúť, či sa má konanie bom. Talianska vláda okrem iného odkazuje takého podniku, akým je spoločnosť Fidium na odôvodnenie č. 9 smernice 2000/12. Podľa Finanz, považovať za odvolávanie sa na portugalskej vlády nedochádza k žiadnemu článok 56 ods. 1 ES zneužívajúcim spôso­ zneužitiu, pretože článok 56 ES nespôsobuje bom, a v prípade kladnej odpovede, aké vznik žiadneho práva. Komisia sa domnieva, právne dôsledky spája právo Spoločenstva že nie je potrebné odpovedať na túto otázku s takouto kvalifikáciou. s ohľadom na štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku.

81. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zneužitie základnej slobody, najmä 79. Pokiaľ ide o druhú časť prejudiciálnej slobody usadiť sa a slobodného poskytovania otázky, jedine BaFin, ako aj talianska služieb nie je dovolené 33. Vzhľadom na a portugalská vláda sú toho názoru, že právo citovanú judikatúru sa toto pravidlo uplat­ Spoločenstva nebráni rovnakému zaobchá­ ňuje aj na zodpovedajúce sekundárne právo.

85. V oblasti slobodného poskytovania slu­ žieb Súdny dvor v rozsudkoch TV10 SA 35, Komisia/Nemecko 3 6 a Van Binsbergen 37 83. V konaní vo veci samej základom rozhodol, že členskému štátu nemožno skutkového stavu je skutočnosť, že podnik odoprieť právo prijať opatrenia určené na je usadený v treťom štáte, ale jeho podnika­ zabránenie tomu, aby poskytovateľ služieb, teľská činnosť spočíva takmer výlučne ktorého činnosť je úplne alebo prevažne v poskytovaní úverov obyvateľom nasmerovaná na jeho územie, využíval slo­ v určenom členskom štáte. S ohľadom na body zaručené Zmluvou na to, aby obchádzal cezhraničný prvok podnik nepodlieha úrad­ pravidlá o výkone profesie, ktoré by sa naňho nému vnútroštátnemu dohľadu podľa práva uplatňovali, ak by bol usadený na území dotknutej tretej krajiny, teda v tomto prípade tohto štátu. Švajčiarskej konfederácie. Odkazom na člá­ nok 56 ES Fidium Finanz popiera povinnosť mať povolenie v hosťovskom členskom štáte. Podľa údajov vnútroštátneho súdu existujú závažné náznaky, ktoré preukazujú, že sídlo podniku bolo cielene zvolené tak, aby podnik nepodliehal dohľadu ani vo svojom štáte 86. Ak uplatníme judikatúru týkajúcu sa sídla, ani v štáte, v ktorom skutočne vyko­ článku 49 ES na článok 56 ES, môže byť náva svoju činnosť. Vnútroštátny súd dovolávanie sa voľného pohybu kapitálu sa preto domnieva, že obchádzanie vnútro­ podnikom, ktorý sa nachádza v takej situácii štátnych ustanovení členského štátu je sku­ ako Fidium Finanz, vylúčené. točnosťou, ktorá je spôsobilá preukázať existenciu konania smerujúceho k zneužitiu práva.

88. To by platilo rovnako v prípade, ak by celá podnikateľská činnosť bola vykonávaná v krajine organizačnej zložky a založenie spoločnosti v prvom štáte by malo jediný účel, získať tam prospech z výhodnejšej 91. Z rozsudku Centros vyplýva, že oba platnej právnej úpravy a uniknúť prísnejším prístupy v judikatúre, teda prístup týkajúci pravidlám uloženým členským štátom, sa slobodného poskytovania služieb a prístup v ktorom sa nachádza organizačná zložka 3 8 . týkajúci sa slobody usadenia sa, si navzájom neprotirečia. V rámci článku 43 ES Súdny dvor totiž nevyhlásil, že obchádzanie vnú­ troštátnych ustanovení nie je zneužívaním vo všeobecnosti, ale jedine preto, že cieľom slobody usadiť sa je práve umožniť, aby mohli spoločnosti so sídlom v Spoločenstve 89. Pri zriadení prvej spoločnosti nepredsta­ vykonávať svoju činnosť v iných členských vuje obchádzané vnútroštátnych ustanovení štátoch prostredníctvom organizačných zlo­ zneužitie. Ak by sme sa však dovolávali žiek40. judikatúry o slobode usadiť sa, v tomto prípade by nebol odkaz na článok 56 ES úplne vylúčený.

93. Toto kritérium využívajú a dopĺňajú dva sekundárneho práva, ale len všeobecným ďalšie súčasné rozsudky Súdneho dvora. spôsobom, takže jeho rozhodnutia sú platné Dôkaz zneužívania si vyžaduje na jednej aj nad rámec okolností, za ktorých boli strane súhrn objektívnych okolností, 44 vydané . z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených práv­ nou úpravou Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ tejto právnej úpravy, a na druhej strane subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Spolo­ čenstva tým, že sa umelo vytvárajú pod­ 96. Navyše ani uplatnenie predmetnej prob­ mienky potrebné na jej získanie , alebo lematiky v rámci iného prípadu zneužitia, v úmysle obísť ustanovenia práva Spoločen­ teda prípadu podvodu, nebráni použitiu tejto stva, najmä daňového práva 43. judikatúry Súdneho dvora. Na jednej strane obchádzaním určitej normy, ktorá ukladá nejakú povinnosť, sa súčasne získava aj nejaká výhoda, ktorej priznanie predpis nepredvída. Na druhej strane Súdny dvor pristupuje k obom druhom prípadov rovna­ kým spôsobom, keďže v prípade podvodného získania subjektívneho práva odkazuje na svoju judikatúru v oblasti zneužívania pravi­ 94. Teraz musíme skúmať, či možno v tomto diel a naopak 45. Súdny dvor túto skupinu prípade uplatňovať judikatúru, ktorá sa týka prípadov obchádzania vnútroštátnych usta­ otázok sekundárneho práva a podvodného novení s odkazom na právo Spoločenstva dovolávania sa práva Spoločenstva na účely rovnako ako prípad, ktorý sa vo veci samej získania prospechu zo subjektívnych práv prejednáva, zahŕňa pod všeobecný pojem alebo dovolávania sa takýchto práv zneuží­ zneužitia 46. vajúcim spôsobom.

99. Pokiaľ ide o objektívnu podmienku potvrdenú vo veci Centros, teda že uvádzaná norma nesplnila svoj cieľ, prináleží vnútro­ štátnemu súdu zistiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti, či celkové posúdenie svedčí o tom, že objektívne konanie Fidium 102. Preto treba na prvú časť prejudiciálnej Finanz vedie k záveru, že je mu možné otázky odpovedať v tom zmysle, že podnik so zakázať dovolávať sa platných ustanovení sídlom v treťom štáte, v ktorom nepodlieha o voľnom pohybe kapitálu. Vnútroštátny žiadnemu dohľadu, sa nemôže dovolávať sudca musí v tomto ohľade prihliadať na článku 56 ES na účely poskytovania úverov ciele voľného pohybu kapitálu. Jedným obyvateľom členského štátu, ak sú splnené z týchto dôležitých cieľov je umožniť cezhra- dve kumulatívne podmienky, ktoré preuka­ ničné poskytovanie finančných služieb. zujú existenciu zneužitia, pričom toto posú­ denie prináleží vnútroštátnemu súdu.

100. Skutočnosť, že boli využité nezrovna­ losti právnej úpravy v oblasti dohľadu a že úvery boli poskytované v členskom štáte z tretieho štátu, tak nemôže sama osebe predstavovať zneužitie voľného pohybu kapi­ tálu.

103. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu uvá­ dza, že medzi prvou a druhou časťou prejudiciálnej otázky existuje priamy vzťah. V druhej časti druhej prejudiciálnej otázky, 101. Pokiaľ ide o subjektívnu skutočnosť, ktorá sa týka prípadnej rovnosti zaobchá­ vnútroštátny sudca musí určiť, či mala dzania, pripomína vnútroštátny súd právne Fidium Finanz zámer získať prospech dôsledky spojené so zneužitím v už z výhody stanovenej právom Spoločenstva citovanom rozsudku TV10 SA. Keďže druhá časť druhej otázky nejde po obsahovej stránke nad rámec podstaty prvej časti otázky a predstavuje otázku odôvodnenia, 47 — Rozsudky Eichsfelder Schlachtbetrieb, už citovaný odkazujem na pripomienky predložené v poznámke pod čiarou 42, bod 40, a Emsland-Stärke, už citovaný v poznámke pod čiarou 42, bod 54. k štvrtej a piatej prejudiciálnej otázke.

109. Najprv treba v tomto ohľade skonšta­ 106. írska, talianska, grécka a portugalská tovať, že takáto povinnosť mať povolenie, ako vláda naproti tomu zastávajú názor, že vyplýva z vnútroštátnych ustanovení, spolu povolenie nie je obmedzením. S odkazom so zmenou administratívnej praxe BaFin sa na pripomienky predložené s ohľadom na uplatňuje rovnako na podniky usadené prvú prejudiciálnu otázku írska a talianska v Nemecku, ako na podniky usadené vláda zdôrazňujú, že len poskytovanie slu­ v tretích štátoch. Táto okolnosť však nevylu­ žieb, a nie prevod samotného kapitálu, čuje existenciu obmedzenia. Zo znenia podlieha obmedzeniu. článku 56 ods. 1 ES („všetky obmedzenia")

I - 9546

FIDIUM FINANZ

a judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva , dzenie predmetnej základnej slobody. Kedže že voľný pohyb kapitálu ide nad rámec 53 druhá banková smernica , ktorou sa zavá­ zákazu diskriminácie a je upravený ako dza tzv. „európsky pas", sa ešte neuplatňovala všeobecný zákaz akéhokoľvek obmedzenia. na skutkové okolnosti v rámci Spoločenstva, možno okolnosti veci samej pripodobniť súčasnej situácii medzi tretími štátmi a členskými štátmi, a preto možno na túto situáciu uplatňovať túto smernicu.

111. Tento záver potvrdzuje rozsudok vydaný vo veci Parodi 52. Súdny dvor pred­ pokladal, že povinnosť mať v prijímajúcom členskom štáte povolenie na poskytovanie úverov z krajiny nachádzajúcej mimo územia 114. Z tohto dôvodu treba na prvú časť Spoločenstva, predstavuje v tejto veci obme­ tretej prejudiciálnej otázky odpovedať tak, že požiadavka povolenia predstavuje obmedze­ nie voľného pohybu kapitálu. 48 — Rozsudky zo 4. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C-483/99, Zb. s. I-4781, bod 40; z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, C-463/00, Zb. s. I-4581. bod 56, a Komisia/Snojene kráľov­ stvo, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 43. 53 — Druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989, 49 — Rozsudok z 1. júna 1999, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 39. ktorá sa vzťahuje na koordináciu ustanovení zákonov, 50 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 32. vykonávacích predpisov a iných ustanovení týkajúcich sa prístupu k činnosti úverových inštitúcií a jej výkonu a ktorou 51 — Rozsudok z 15. mája 2003, C-300/01. Zb. s. I-4899, bod 41. sa mení smernica 77/780/EHS [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 52 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 19. L 386, s. 1).

I - 9547

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

115. Druhá časť tretej prejudiciálnej otázky poskytovanie úverov obyvateľom členského sa týka povahy sankcie stanovenej v prípade štátu Európskej únie je odôvodnená člán­ nedovoleného výkonu činnosti, teda kvalifi­ kom 58 ods. 1 písm. b) ES. kácie porušenia ako iný delikt alebo trestný čin, a otázky, aký má táto kvalifikácia význam pre kvalifikovanie opatrenia, ktoré obme­ dzuje voľný pohyb kapitálu.

I - 9548

FIDIUM FINANZ

tívnosti úverového odvetvia. Toto nebezpe­ a nemecká vláda uvádzajú v tomto ohľade čenstvo však nezávisí od miesta, kde sa úver 56 najprv judikatúru Súdneho dvora , podľa poskytuje, pretože finančné inštitúcie, ktoré ktorej požiadavka mať povolenie môže byť poskytujú pôžičky jednotlivcom, sa musia odôvodnená pri poisťovniach. Poskytovanie často financovať z prostriedkov tretích sub­ úverov nepodlieha odlišným pravidlám. jektov. Pokiaľ veľký počet dlžníkov má problémy so splácaním pôžičky, financujúce úverové inštitúcie sú tiež zasiahnuté. Často ich sídlo nie je totožné s miestom, kde sa úver poskytuje, takže nebezpečenstvo sa týka iného kapitálového trhu. Previazanie požia­ davky mať povolenie s miestom poskytovania úverov, preto nie je primeraným prostried­ kom na dosiahnutie cieľa sledovaného v oblasti dohľadu. 123. BaFin, nemecká vláda a Komisia sa okrem toho dovolávajú smernice 2000/12, ktorá podmieňuje činnosti úverových inšti­ túcií povolením členských štátov. Keďže poskytovanie úverov finančnou inštitúciou, ako je Fidium Finanz, zahŕňa podobné riziká, dôvody na povinnosť mať povolenie stano­ vené smernicou, a to ochrana investorov 121. Navyše požiadavka povolenia nie je a finančných trhov, sa musia uplatňovať aj v žiadnom prípade nevyhnutná na dosiahnu­ v prejednávanej veci. tie sledovaných cieľov. Z judikatúry Súdneho dvora 55 vyplýva, že v prejednávanej veci predstavuje systém ohlásenia menej obme­ dzujúci a rovnako účinný nástroj na zaru­ čenie dohľadu nad finančnými inštitúciami.

124. Ďalej judikatúra Súdneho dvora 57 svedčí o tom, že samotná ohlasovacia povin­ nosť ako menej obmedzujúce opatrenie, pokiaľ nejde nad rámec toho, čo je nevyh­ 122. Naproti tomu BaFin, nemecká, talian­ nutné, nie vždy zaistí potrebnú ochranu ska, írska, grécka a portugalská vláda, ako aj právom chránených záujmov. Podľa BaFin Komisia sa domnievajú, že požiadavka mať a nemeckej vlády predchádzajúce povolenie povolenie je v každom prípade odôvodnená preto môže byť tiež odôvodnené. článkom 58 ods. 1 pism. b) ES. BaFin

B — Posúdenie 128. Keďže ustanovenia KWG ako vnútro­ štátne pravidlá predstavujú vnútroštátne právne predpisy, je prvá podmienka splnená. Po druhé sa musia tiež vzťahovať na dohľad nad finančnými inštitúciami. Ako potvrdzuje 126. Aby mohol byť článok 58 ods. 1 vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 1 prvého pism. b) ES uvádzaný na podporu odôvod­ a druhého pododseku spolu s § 6 ods. 2 nenia požiadavky mať povolenie, musí sa KWG, ustanovenia KWG sa vzťahujú na taktiež uplatňovať vo vzťahoch s tretími dohľad nadfinančnýmiinštitúciami v zmysle štátmi. Tieto štáty nie sú výslovne uvedené článku 58 ods. 1 pism. b) ES, takže táto v článku 58 ES. Keďže však jeho odsek 3 podmienka je tiež splnená. Po tretie článok odkazuje na článok 56 ES a tento článok 58 ods. 1 pism. b) ES vyžaduje, aby opatrenia presne uvádza „tretie krajiny", článok 58 ES zabránili porušeniu zákona. To je práve cieľ sa bude uplatňovať aj na tretie štáty, v tomto požiadavky mať povolenie. Preto je tretia prípade na Švajčiarsku konfederáciu 58. podmienka tiež splnená. V opačnom prípade by v Spoločenstve exis­ tovali širšie obmedzenia ako vo vzťahu k tretím štátom.

127. Je potrebné prihliadať na prvý variant uvedený v článku 58 ods. 1 pism. b) ES ako možnosť odôvodnenia. Podľa textu tohto 129. Zostáva mi ešte preskúmať, či je štvrtá ustanovenia („potrebné opatrenia, najmä a posledná podmienka splnená, teda či v oblasti... dohľadu nad finančnými inštitú­ požiadavku mať povolenie treba tiež pova­ žovať za „potrebné opatrenie". Tak by to bolo len vtedy, ak by bola spôsobilá dosiahnuť ciel' sledovaný zákonodarcom a ak tento cieľ 58 — Pozri FRENZ, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, s. 1065, bod 2822, a BRÖHMER, už citovaný v poznámke pod nemožno dosiahnuť aj menej obmedzujúcimi čiarou 22, článok 58 ods. 1. opatreniami voľného pohybu kapitálu.

132. Preto musím najskôr preskúmať, či je povolenie spôsobilé chrániť dlžníkov. 135. Je tiež potrebné, aby bol dohľad prime­ V tomto ohľade možno tvrdiť, že neexistuje raný dosiahnutiu druhého cieľa, teda ochrany potreba ochrany klienta, pretože finančná kapitálových trhov. inštitúcia ako Fidium Finanz poskytuje len úvery a neprijíma vklady od klientov, takže neuvádza priamo do nebezpečenstva aktíva tretích osôb. Rozsudok Súdneho dvora vo veci Parodi 60 je tiež v tomto zmysle; v rámci neho Súdny dvor, pokiaľ ide o mieru rizika pre klientov, stanovil rozlišovanie medzi poskytovaním pôžičiek a prijímaním vkladov. 136. Táto podmienka môže na prvý pohľad vyvolať problém, pretože ohrozenie kapitá­ lového trhu je spôsobené najmä skutoč­ nosťou, že podnik poskytujúci úvery sa sám 59 - Pozri HUBNER, in: Dauses, Handbuch des EU-Wirtschaft- srechts, zv. 1, E. IV, bod 46. financuje z prostriedkov ďalších finančných 60 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 29. inštitúcií. Preto ak je veľký počet dlžníkov

I - 9551

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-452/04

v úpadku, sú postihnuté aj inštitúcie, ktoré 139. Ustanovenia smernice 2000/12 tiež poskytli peňažné prostriedky. Tie však môžu svedčia o tom, že požiadavka mať povolenie pôsobiť aj na iných kapitálových trhoch ako a následná možnosť výkonu dohľadu sú osoby, ktoré si berú pôžičku. primeraným prostriedkom na zaručenie ochrany klientov, ako aj ochrany kapitálo­ vého trhu.

I - 9552

FIDIUM FINANZ

potrebné preukázať aj to, že neexistuje menej bom, že samotný ohlasovací systém nie vždy obmedzujúci a rovnako účinný prostriedok stačí na dosiahnutie stanovených účelov a že na dosiahnutie sledovaného cieľa. systém povolenia sa tiež môže ukázať ako nevyhnutný.

143. Judikatúra Súdneho dvora 61 o voľnom pohybe kapitálu by mohla v prejednávanej 146. Je dôležité preskúmať, za akých pod­ veci svedčiť proti nevyhnutnosti povolenia. mienok je nevyhnutné povolenie. Podľa Podľa tejto judikatúry treba v zásade dať vyššie citovanej „judikatúry o neh­ prednosť systému ohlásenia, pretože je to nuteľnostiach" to neplatí v prípade, ak do­ systém, ktorý menej postihuje voľný pohyb siahnutie účelu spočíva, ako v prípade vývozu kapitálu. bankoviek, pri vnútroštátnych orgánoch v získaní informácií. 64

144. Pokiaľ ide o vývoz devíz, Súdny dvor sa 147. Požiadavka povolenia na poskytovanie domnieva, že stačí vhodný ohlasovací systém, úverov však ide nad rámec jednoduchej keďže na rozdiel od povolenia nespôsobuje potreby informácií vnútroštátnych orgánov pozastavenie vývozu mincí, bankoviek atď. 62 a musí im prípadne dať možnosť prijať a uložiť účinné opatrenia s ohľadom na podnik, v najhoršom prípade opatrenia, ktoré siahajú až po zamietnutie alebo späť- vzatie povolenia.

153. Podľa spisových dokumentov nie sú opatrenia uvádzané v konaní vo veci samej svojvoľnou diskrimináciou alebo skrytým obmedzením v zmysle článku 58 ods. 3 ES. 150. Relevantné ustanovenia KWG sú zalo­ Naopak, vzhľadom na uplatňovanie požia­ žené na vopred známych objektívnych krité­ davky povolenia sa z hľadiska pravidiel riách. Neurčité právne pojmy v § 32 ods. 1 dohľadu zaobchádza s podnikmi z tretej KWG týkajúce sa povolenia sú vymedzené krajiny rovnako, ako s vnútroštátnymi pod­ v § 1 KWG. Informácie BaFin naznačujú, nikmi. pokiaľ ide o kritérium „v tuzemsku", ktoré osoby túto podmienku spĺňajú. Navyše podľa § 33 ods. 1 KWG zamietnutie povolenia predstavuje záväzné rozhodnutie („musí byť zamietnuté") a nie je vecou voľnej úvahy orgánov. Napokon existuje možnosť podania 154. Na štvrtú prejudiciálnu otázku preto odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí. treba odpovedať tak, že požiadavka pred­ chádzajúceho povolenia na poskytovanie úverov obyvateľom Európskej únie vyžado­ vaná od podniku usadeného v treťom štáte je odôvodnená článkom 58 ods. 1 písm. b) ES.

151. Na osobitné prípady sa vzťahuje § 2 ods. 4 KWG, ktorý stanovuje možnosť oslobodiť od povinnosti mať povolenie podľa IX — O piatej prejudiciálnej otázke § 32 ods. 1 KWG niektoré podniky, ktoré z dôvodu činnosti, ktorú vykonávajú, nemu­ sia podliehať dohľadu.

155. Piatou prejudiciálnou otázkou sa vnú­ 65 — Rozsudok Ospelt a Schlössle Weissenberg, už citovaný troštátny súd pýta, či požiadavka mať povo­ v poznámke pod čiarou 11, bod 34. lenie takého druhu, aký je opísaný v tretej

B — Posúdenie

157. BaFin, nemecká, írska, talianska, grécka a portugalská vláda, ako aj Komisia naproti tomu zastávajú názor, že podmienka trvalej 160. Podobne ako v rámci štvrtej prejudi­ fyzickej prítomnosti v dotknutom členskom ciálnej otázky treba v tomto prípade pre­ skúmať, či môže článok 58 ods. 1 písm. b) ES poskytnúť odôvodnenie. Nad rámec otázky 66 — Rozsudok zo 6. júna 1996. C-101/94, Zb. s. I-2691, body 16 prípustnosti požiadavky predchádzajúceho a nasl. povolenia ako takého, na ktorú sme už

I - 9555

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

161. Vzhľadom na uplatniteľnosť článku 58 ods. 1 písm. b) ES v podstate aj na tretie štáty, ako aj vzhľadom na to, že na pred­ metný prípad sa vzťahuje na článok 58 ods. 1 165. Možno si však položiť otázku, či je ES, môžem odkázať na vyjadrenia, ktoré som povinnosť zriadiť organizačnú zložku tiež predložila vo vzťahu k štvrtej prejudiciálnej nevyhnutná. To by platilo v prípade, že otázke. neexistuje menej obmedzujúce a rovnako účinné opatrenie na ochranu klientov alebo kapitálového trhu. Už predchádzajúce povo­ lenie predstavuje nezanedbateľné obmedze­ nie kapitálových pohybov. Ako vyplýva z pripomienok prednesených vo vzťahu k tretej otázke, toto obmedzenie je ešte posilnené požiadavkou fyzickej prítomnosti, 162. Navyše požiadavka fyzickej prítomnosti pretože spôsobuje podnikom z tretieho štátu musí slúžiť aj na to, „aby sa zabránilo dodatočné finančné náklady. porušovaniu vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu nad finančnými inštitú­ ciami", pretože tento cieľ je stanovený rovnakým zákonom ako povinné povolenie, a túto povinnosť len konkretizuje.

166. Súdny dvor teda vyhlásil vo svojom rozsudku Ospelt a Schlössle Weissenberg 6 7 týkajúcom sa oblasti voľného pohybu kapi­ tálu, že z hľadiska zásady proporcionality ide 163. Preto musíme teraz zistiť, či je fyzická prítomnosť „potrebným opatrením" v zmysle článku 58 ods. 1 ES. 67 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 54.

I - 9556

FIDIUM FINANZ

povinnosť trvalého usadenia sa v mieste dosiahnutie účelu uvedeného v tejto právnej podniku, s ktorým je spojené udelenie pred­ úprave. Treba však podrobnejšie preskúmať chádzajúceho povolenia na účely získania vyššie citované rozsudky vo vzťahu poľnohospodárskych a lesných pozemkov, k skutkovým okolnostiam, ktoré dali podnet nad rámec toho, čo je nevyhnutné na k ich vzniku, aby sme mohli vyniesť konečný dosiahnutie sledovaného cieľa. úsudok.

I - 9557

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

173. Treba naopak preskúmať dôsledky usa­ Nemecko, musím sa najprv zaoberať vyrov­ denia sa v treťom štáte, ktorý okrem toho naním finančných pohľadávok klientov voči nevykonáva dohľad, na vec samu. Ak by podniku. Tento cieľ možno dosiahnuť bez s ohľadom na skutkovú podstatu, ktorá bola fyzickej prítomnosti v Spoločenstve. Súdny spomínaná, neexistovali opatrenia, ktoré by dvor vo svojom rozsudku Komisia/Talian­ 70 účinne zaručili všeobecný dohľad aj bez sko totiž uviedol, že na to stačí, aby boli splnenia požiadavky fyzickej prítomnosti, v dotknutom členskom štáte poskytnuté svedčilo by to v prospech prípustnosti finančné záruky. nemeckých opatrení.

174. Pokiaľ ide o možné opatrenia, treba vo 177. Zostáva ešte zistiť, či je možný účinný všeobecnosti rozlišovať medzi kontrolami, dohľad aj bez usadenia sa v členskom štáte, ktoré sa vykonávajú v sídle podniku, v ktorom sa vykonáva činnosť. a kontrolami, ktoré sa uskutočňujú v štáte, v ktorom sa vykonáva činnosť.

175. Čo sa týka dohľadu v štáte sídla 178. S odkazom na rozsudok Komisia/ podniku, neexistujú žiadne účinné metódy. Nemecko 71 sa treba zmieniť o povinnosti Keďže v tomto zmysle neexistujú žiadne podniku poskytnúť príslušnému orgánu medzinárodného dohody, nie Je možné potrebné obchodné dokumenty, účtovné vykonať miestnu kontrolu vo Švajčiarskej závierky, účtovné knihy, programy činnosti konfederácii prostredníctvom orgánov člen­ a iné porovnateľné podklady. ských štátov. Nemožno počítať ani s kontrolami vykonávaných orgánmi tretieho štátu v rámci administratívnej spolupráce, pretože v tomto prípade nepodlieha cezhra- ničná činnosť v období, ktoré je pre toto konanie rozhodujúce, žiadnemu dohľadu.

184. Keďže neprichádza do úvahy žiadna menej obmedzujúca a rovnako účinná 181. Ako som už viackrát zdôraznila, metóda dohľadu, treba vyvodiť záver, že v prejednávanej veci však nemusí existovať požiadavka fyzickej prítomnosti musí byť spolupráca tohto druhu. Preto by bolo kvalifikovaná ako primeraný a nevyhnutný úlohou podniku, ktorý je predmetom prostriedok a že teda predstavuje „potrebné dohľadu, a nie úlohou orgánov štátu usade­ opatrenie" v zmysle článku 58 ods. 1 písm. b) nia sa, zozbierať podklady, ktoré sa majú ES. preskúmať, a predložiť ich orgánom štátu výkonu činnosti.

185. Na piatu prejudiciálnu otázku treba teda odpovedať tak, že formulácia požia­ davky mať povolenie v zmysle tretej pre- judiciálnej otázky, ktorá je sama osebe 182. Pri nemožnosti akéhokoľvek zásahu prípustná a podľa ktorej udelenie povolenia štátu v krajine pôvodu by sa za opísaných povinne vyžaduje, aby podnik mal okolností nemohli orgány dotknutého člen­ v dotknutom členskom štáte ústredie alebo ského štátu uistiť o úplnosti a/alebo správ­ prinajmenšom organizačnú zložku, je odô­ nosti poskytnutých podkladov, čo vylučuje vodnená.

I - 9559

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-452/04

X - Návrh

186. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

I - 9561