C-456/04

AGIP PETROLI

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. decembra 2005 1

I — Úvod v oblasti námornej prepravy, 4 ktorá tvorila v roku 2002 približne 41% prepravných výkonov vo vnútri Spoločenstva, a tým bola blízko k cestnej doprave, ktorá je na prvom mieste. 5

1. Prejudiciálna otázka Tribunale Amminis­ trativo Regionale per la Sicilia 2 sa týka rozsahu slobody poskytovania služieb v oblasti námornej kabotáže.

3. Vnútroštátny súd považuje zodpovedanie otázky za potrebné na rozhodnutie právneho sporu medzi Agip Petroli SpA (ďalej len „Agip Petroli“) a Capitaneria di porto di Siracusa (prístavný úrad Syrakúzy; ďalej len 2. Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor „Capitaneria“) a i. V konaní Agip Petroli a i. o informáciu o tom, či pri ostrovnej kabo­ napáda rozhodnutie, ktorým mu bola odo­ táži 3 s nákladnými loďami s tonážou nad 650 prená preprava ropy medzi dvoma sicílskymi ton brutto vyplývajú podmienky pre posádku prístavmi, s odôvodnením, že ďalšie pokra­ lode z práva vlajkového štátu alebo z práva čovanie plavby do zahraničného prístavu sa štátu, v ktorom sa vykonáva ostrovná kabo­ má vykonať bez nákladu a posádka lode je táž, ak nasleduje po kabotážnej plavbe alebo v rozpore s talianskym právom. tejto plavbe predchádza medzinárodná plavba bez nákladu. Táto otázka pôsobí technicky, má však podstatný význam 4 — Pozri k tomu tretiu správu Komisie o vykonaní nariadenia Rady č. 3577/92 uplatňujúceho zásady slobodného poskyto­ vania služieb pri námornej kabotáži (1997 — 1998) z 24. februára 2000, KOM(2000) 99, konečné znenie.

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 5 — Pozri Európska Komisia, European Union — Energy & Trans­ port in Figures 2004 („Statistical pocketbook 2004“), hlava 3 2 — Regionálny správny súd pre Sicíliu, Taliansko. (Doprava), kapitola 3.1 (Všeobecné), odsek 3.1.1 (Statistical 3 — Ostrovná kabotáž je okrem iného preprava cestujúcich alebo Overview EU Transport), uvedená na stránke http://europa.­ tovaru po mori medzi prístavmi na ostrovoch jedného a toho eu.int/comm/dgs/energy_transport/figures/pocketbook/­ istého členského štátu, pozri bod 8 týchto návrhov. 2004_en.htm.

5. keďže prospech z tejto slobody by mali mať vlastníci lodí Spoločenstva, ktorí prevádzkujú plavidlá registrované alebo plávajúce pod vlajkou členského štátu, bez ohľadu na to, či má pobrežie alebo nie. 2. Rada môže kvalifikovanou väčšinou roz­ hodnúť o tom, či, do akej miery a akým postupom možno stanoviť vhodné pravidlá pre námornú a leteckú dopravu. …“ 6 — Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10.

I - 3398

AGIP PETROLI

6. ... kabotáž) uplatňovať majitelia lodí spo­ ločenstva, ktorí majú svoje plavidlá registrované v členskom štáte a plávajúce pod vlajkou členského štátu za predpokladu, že tieto plavidlá spĺňajú 7. keďže, aby sa vyhlo poruchám v súťaži, všetky podmienky pre vykonávanie kabotáže v tomto členskom štáte..." majitelia lodí v Spoločenstve, ktorí uplatňujú slobodu výkonu kabotáže, by mali spĺňať všetky podmienky pre vyko­ návanie kabotáže v členskom štáte, v ktorom sú ich plavidlá registrované; keďže majitelia lodí Soločenstva pre­ vádzkujúci loď registrovanú v členskom štáte, ktorí nemajú právo vykonávať kabotáž v tomto štáte, by mali mať napriek tomu prospech z tohto naria­ 8. Článok 2 nariadenia uvádza okrem iného denia počas prechodného obdobia. nasledujúce pojmy:

8. keďže vykonávanie tejto slobody by malo byť postupné a nemusí byť reali­ zované jednotným spôsobom pre všetky príslušné služby berúc do úvahy cha­ „Na účely tohto nariadenia rakter niektorých špeciálnych služieb a malo by byť podporené úsilie niekto­ rých ekonomík spoločenstva vykazujú­ cich rozdielny rozvoj [berúc do úvahy charakter niektorých špeciálnych slu­ žieb a rozsah úsilia, ktoré musia vyna­ ložiť určité hospodárstva Spoločenstva, vykazujúce odlišnosti v rozvoji — neofi­ ciálny preklad].“ 1. ,námorné dopravné služby v členskom štáte (námorná kabotáž)' znamenajú služby normálne vykonávané za odplatu a zahŕňajú najmä:...

III — Skutkový stav, spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súd­ nym dvorom

„2. Za plavidlá vykonávajúce ostrovnú kabo­ táž, za všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bude zodpovedný štát, v ktorom plavidlo vykonáva námorné dopravné služby (hosti­ teľský štát).

10. Agip Petroli prepravil 7. decembra 2001 ropu z Magnisi (Sicília) do Gela (rovnako Sicília) a prenajal si na tento účel Theodoros IV, cisternovú loď plaviacu sa pod gréckou vlajkou s tonážou nad 650 ton brutto. Po 3. Avšak od 1. januára 1999 bude za nákladné vyložení nákladu ropy v Gela mala loď lode nad 650 brt [s tonážou nad 650 ton Theodoros IV následne vykonať priamu brutto — neoficiálny preklad] vykonávajúce plavbu do zahraničného prístavu bez ostrovnú kabotáž v prípadoch, keď plavba nákladu. nasleduje alebo pokračuje po plavbe do alebo z iného štátu [keď predmetná plavba nasle­ duje po plavbe z iného štátu alebo pred­ chádza plavbe do iného štátu — neoficiálny preklad], za všetky záležitosti týkajúce sa posádky zodpovedný štát, v ktorom je plavidlo registrované (vlajkový štát).

11. Capitaneria zamietla Agip Petroli 6. decembra 2001 vydať povolenie na plavbu z Magnisi do Gela s odôvodnením, že Theodoros IV nespĺňa požiadavky článku 318 talianskeho plavebného kódexu (Codice 4. Komisia vykoná hĺbkovú previerku eko­ della navigazione). Podľa tohto ustanovenia nomických a sociálnych dopadov liberalizá- by museli byť pri ostrovnej kabotáži členmi

I - 3400

AGIP PETROLI

13. Agip Petroli vidí v zamietavom roz­ hodnutí Capitaneria okrem iného porušenie nariadenia a podal na vnútroštátny súd žalobu proti rozhodnutiu, ako aj proti obežníku ministerstva. „Zahŕňa pojem plavba, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza, uvedený v článku 3 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3577/92 len plavbu, ktorá je ,z funkčného a obchodného hľadiska samostatná, čo zna­ mená, že loď prepravuje na palube náklad, ktorého miestom určenia alebo východisko­ vým miestom je zahraničný prístav', tak, ako 14. Vnútroštátny súd poznamenáva, že to upravujú opatrenia napadnuté vo veci nariadenie neposkytuje žiadnu definíciu samej, alebo sa tento pojem vzťahuje aj na pojmu plavba, a považuje oba výklady za predpoklad, že plavba sa uskutoční bez možné. Pre reštriktívny výklad hovorí snaha nákladu na palube (plavba na príťaž')?“

I - 3401

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-456/04

16. V konaní pred Súdnym dvorom pred­ obsahuje zodpovedajúce prepravy alebo či je ložili ústne a písomné pripomienky Agip kabotáž plavby, pri ktorej sa takéto prepravy Petroli, talianska vláda, grécka vláda, nórska vykonávajú. Z pojmu kabotáž teda nevyplý­ vláda a Komisia. Francúzska vláda sa vyjad­ vajú žiadne závery pre pojem plavby. rila iba na ústnom pojednávaní pred Súdnym dvorom.

20. Znenie článku 3 ods. 3 nariadenia iba vyžaduje, aby kabotáži predchádzala alebo po IV — Právne posúdenie nej nasledovala medzinárodná plavba. Usta­ novenie ďalej pojem plavby nekvalifikuje. Znenie nepredvída preto žiadne ďalšie požia­ davky, ako napríklad prepravu nákladu alebo existenciu „funkčnej a obchodnej samostat­ 17. Vnútroštátny súd sa svojou otázkou nosti“ a zahŕňa pravdepodobne každú medzi­ v podstate pýta, či pojem plavby „z iného národnú plavbu. štátu“ alebo „do iného štátu“ (ďalej len „medzinárodná plavba“) vyjadrený v člán­ ku 3 ods. 3 nariadenia zahŕňa len plavbu s nákladom na palube alebo musí preukázať v danom prípade iný hospodársky samos­ tatný zmysel.

26. Systematika nariadenia hovorí skôr v prospech toho, že článok 3 ods. 3 nariade­ nia sa má vykladať rozširujúco a do pojmu medzinárodná plavba nevkladať žiadne iné 24. Pri nákladných lodiach nad 650 brutto znaky definície. stanovuje článok 3 ods. 3 nariadenia opäť zásadu použitia práva vlajkového štátu, ak kabotážna plavba nasleduje po medzinárod­ nej plavbe alebo jej predchádza. Inak ako predpokladá talianska vláda, obsahuje teda odsek 2 výnimku, odsek 3 pravidlo. Naria­ denie totiž neobsahuje žiadne dve proti sebe stojace zásady, 7 na jednej stane pre pevnin­ 27. Ciele nariadenia vyžadujú rovnako širší skú kabotáž a na druhej stane pre ostrovnú výklad článku 3 ods. 3 nariadenia a zúženú kabotáž, ako snáď predpokladá talianska interpretáciu rozsahu použitia výnimky vláda so zreteľom na článok 3 nariadenia. v článku 3 ods. 2. Nariadenie má len jednu zásadu, ktorá je zakotvená v článku 1 nariadenia. 8

28. Nariadenie má dokončiť otvorenie trhu v námornej doprave v rámci Spoločenstva a stanovuje na to postupné použitie zásady slobodného poskytovania služieb v námornej 25. Reštriktívny výklad článku 3 ods. 3 doprave. Tretie a štvrté odôvodnenie vysvet­ nariadenia prostredníctvom dodatočných ľuje, že zásada slobodného poskytovania požiadaviek na pojem plavby by teda viedol služieb má byť použitá na dokončenie k tomu, že výnimka by sa použila (použitie vnútorného trhu na námornú dopravu práva hostiteľského štátu) širšie a zásada v členských štátoch a na zrušenie opatrení obmedzujúcich námornú dopravu.

7 — K tomu pozri odôvodnenie č. 8 a článok 3 ods. 4 nariadenia, ako aj body 40 a nasl. týchto návrhov. 9 — Pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Kapper, C-476/01, 8 — Pozri k tomu aj body 27 a nasl. týchto návrhov. Zb. s. I-5205, body 71 a 72.

33. Článok 3 ods. 3 nariadenia má umožniť, aby napríklad holandská loď mohla bez ďalšieho počas plavby z Portugalska na Cyprus k zmysluplnému využitiu existujú­ cich prepravných kapacít uskutočniť aj kabo­ tážnu plavbu z Malorky na Menorku (Špa­ nielsko), zo Sardínie na Sicíliu (Taliansko) a z Kréty na Rodos (Grécko). Ak by sa pre 31. Sloboda voľného pohybu služieb pod­ kabotážne úseky uplatnili vždy práva hosti­ poruje čo najrozsiahlejšie použitie zásady teľských štátov (Španielsko, Taliansko, práva vlajkového štátu v námornej kabotáži, Grécko) a/alebo tieto by odporovali holand­ ako ho upravuje článok 3 ods. 3 nariadenia ským podmienkam, tak by bola prinajmen­ šom časť kabotážnej plavby v praxi nemožná. 11 10 — Pozri rozsudky z 22. mája 1985, Parlament/Rada, 13/83, Zb. s. 1513, bod 62; z 13. decembra 1989, Corsica Ferries France, C-49/89, Zb. s. 4441, body. 10 až 12; z 18. januára 2001, Taliansko/Komisia, C-361/98, Zb. s. I-385, body 31 až 33, a z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, C-266/96, 11 — Teoreticky by mohlo byť zloženie posádky zakaždým Zb. s. I-3949, body 55 a nasl. prispôsobené; hospodársky to však nie je spravidla únosné.

I - 3404

AGIP PETROLI

34. To by nezabránilo len zmysluplnému 38. Ak by sa vyžadoval alternatívny dôkaz využitiu prepravných kapacít, ale porušilo by „funkčnej a obchodnej samostatnosti“ to aj voľný pohyb služieb. Ak naopak platí medzinárodných plavieb, tak by mohol byť nepretržite právo vlajkového štátu, je sloboda tento dôkaz v uvedenom prípade snáď ešte voľného pohybu služieb zaručená. podaný predložením prepravnej zmluvy z Malty na Cyprus. Ak však vlastník lode ešte nemá istú naväzujúcu zmluvu, ale len o nej špekuluje, tak by sa dôkaz nemusel podariť. Voľný pohyb služieb by bol v tomto prípade opäť narušený.

46. Výnimka podľa cieľov nariadenia sa však nemá vykladať extenzívne. Zosúladenie dru­ hého a tretieho odseku článku 3 nariadenia sa má preto chápať v tom zmysle, že výnimka 43. Toto je časť postupnej liberalizácie v druhom odseku sa musí použiť tak, aby boli kabotážneho trhu na presadenie cieľov vnú­ čo najmenej porušené hlavné ciele nariade­ torného trhu nariadenia. V tomto zmysle nia. konštatovala Komisia už v roku 1997, že presvedčivé dôvody pre ponechanie výnimky zo zásady uplatnenia práva vlajkového štátu neboli zrejmé; čo najširšie uplatnenie základ­ nej zásady skôr vyžadovali potreby medzi­ národného obchodu 13.

47. To znamená, že sa druhý odsek uplatní naďalej na vnútorné skutkové stavy, avšak zásadne každá predchádzajúca a nadväzujúca medzinárodná plavba sa priradí ku kabotáž­ nej plavbe do oblasti uplatnenia tretieho odseku, ak sú dané osobitné predpoklady.

44. Aj z tohto dôvodu nie je nutné dávať prednosť cieľu výnimky pred hlavným cieľom zameraným na presadzovanie slobodného poskytovania služieb v námornej doprave v členských štátoch. 48. Zostávajúca oblasť použitia druhého odseku sa musí samozrejme dodržať. 13 — Pozri správu Komisie o vykonaní nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 uplatňujúceho zásadu slobodného poskytovania služieb v námornej preprave v členských štátoch (1995 — 1996) a hospodárske a sociálne dosahy liberalizácie ostrovnej kabotáže, KOM(97) 296, konečné znenie. 14 — Pozri body 29 a 30 týchto návrhov.

I - 3406

AGIP PETROLI

49. Členské štáty smú predovšetkým usku­ neho práva, ale ktoré sa opierajú o všeobecnú točniť opatrenia, aby zakázali neoprávnené domnienku zneužitia, spravidla prekračujú odvolávanie sa na tretí odsek 3 s cieľom rámec toho, čo je potrebné a podľa práva obchádzať oblasti uplatnenia druhého Spoločenstva prípustné na zabránenie zne­ odseku. užívania. 17

51. Neoprávnené odvolávanie sa na právo Spoločenstva totiž nie je dovolené a členské štáty sú oprávnené zakázať zneužívanie možností vytvorených Zmluvou ES k obchádzaniu vnútroštátneho práva. Vnú­ troštátne súdy preto môžu v jednotlivých prípadoch neoprávnené správanie na základe 54. Ako už bolo objasnené, 18 požiadavkou objektívnych kritérií vziať do úvahy, aby prepravy nákladu na medzinárodnej plavbe zabránili odvolávaniu sa na právo Spoločen­ by totiž boli podstatne porušené kabotážne stva. 15 možnosti. Vnútroštátny súd vysvetlil, že ostrovná kabotáž napríklad v oblasti pre­ pravy ropy na talianske ostrovy by tým sčasti nebola možná. Taktiež nórska vláda po­ ukázala správne na to, že špeciálne lode, ako napríklad ropné tankery, ktoré môžu 52. Pri posúdení takéhoto správania sa však prepravovať len jeden typ nákladu, často musia dodržať ciele ustanovení. 16 Okrem nenájdu v prístave vhodný tovar na ďalšiu toho idú opatrenia, ktoré nesmerujú špe­ prepravu, a preto by boli z kabotáže v zásade ciálne k zabráneniu obchádzania vnútroštát- rovnako vylúčené.

15 — Pozri rozsudok z 9. marca 1999, Centros, C-212/97, 17 — Pozri rozsudky z 11. marca 2004, de Lasteyrie du Saillant, Zb. s. I-1459, body 24 a 25. C-9/02, Zb. s. I-2409, body 50 až 52, a z 15. septembra 2005, 16 — Pozri rozsudok Centros, už citovaný v poznámke pod čiarou Komisia/Dánsko, C-464/02, Zb. s. I-7929, body 67 a 68. 15, bod 25. 18 — Pozri body 31 až 37 týchto návrhov.

I - 3407

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-456/04

55. Požiadavka prepravy nákladu pri medzi­ 58. Okrem toho by vznikol, ako taktiež národnej plavbe by išla nad rámec toho, čo je správne uviedla nórska vláda, následný prob­ potrebné a podľa práva Spoločenstva prí­ lém hodnotenia hospodárnosti uvedených pustné na zabránenie zneužívania. Ochrana nadväzujúcich zmlúv. Rozdiely v posúdení obchádzania nemôže odôvodniť takéto ďale­ a otázka správnych meradiel tu môžu viesť kosiahle obmedzenie kabotážnej slobody. k značným neistotám, ktoré môžu slobodu voľného pohybu služieb taktiež podstatne poškodiť.

I - 3408

AGIP PETROLI

V — Návrh

62. Z týchto dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku Tribunale Amministrativo Regionale per la Sicilia odpovedal takto:

Pojem plavba[, ktorá] nasleduje po plavbe do iného štátu alebo predchádza plavbe do iného štátu, uvedený v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 3577/92 v zásade zahŕňa každú plavbu z iného štátu alebo do iného štátu nezávisle od prítomnosti nákladu na palube a /alebo plavbu, ktorá je „z funkčného a obchodného hľadiska samostatná“. Ochrana pred obchádzaním článku 3 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 sa má skôr zaručiť tým spôsobom, že zásada slobodného poskytovania služieb v námornej doprave v členských štátoch v rámci úpravy článku 3 ods. 3 nariadenia č. 3577/92 nebude obmedzená viac, ako je potrebné.

I - 3409