C-465/04

HONYVEM INFORMAZIONI COMMERCIALI

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 25. októbra 2005 1

1. Týmto návrhom na začatie prejudiciál I — Skutkový stav, právny rámec neho konania sa Corte suprema di cassazione a prejudiciálne otázky predložené Súd (Taliansko) obracia na Súdny dvor s otázkou, nemu dvoru ktorou ho žiada objasniť rôzne aspekty režimu zavedeného smernicou Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchod ných zástupcov 2 (ďalej len „smernica 86/653“ alebo „smernica“). Aspekty, ktoré je potrebné objasniť, sa týkajú predovšetkým 2. Listom z 23. októbra 1997 vypovedala podmienok uznania a výpočtu nároku spoločnosť Honyvem Informazioni Commer obchodného zástupcu na náhradu stanove ciali Srl (ďalej len „Honyvem“) s účinnosťou ného v článku 17 ods. 2 smernice a zákazu od 30. júna 1998 zmluvu o obchodnom odchýliť sa od ustanovení článku 17 zastúpení uzatvorenú s Mariella De Zotti, v neprospech obchodného zástupcu pred ktorá sa podľa svojho bodu 10 riadila skončením zmluvy stanoveného článkom 19 „ustanoveniami občianskeho zákonníka, oso tejto smernice. A to v osobitnom rámci bitnými zákonmi o mandáte obchodného talianskeho právneho poriadku, v ktorom zástupcu, ako aj kolektívnymi zmluvami kolektívne dohody uplatniteľné na obchod v oblasti obchodu“. ných zástupcov hrajú dlhodobo kľúčovú úlohu pri určovaní náhrad, na ktoré má obchodný zástupca nárok po zániku zmluvy.

3. Žalobou podanou 12. apríla 1999 proti Honyvem na Tribunale di Milano pani De Zotti navrhovala, aby bolo zastúpenému uložené uhradiť jej náhradu za skončenie zmluvy, ktorá podľa nej pri uplatnení kritérií uvedených v článku 1751 talianskeho občian skeho zákonníka (codice civile, ďalej len 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. „občiansky zákonník“) predstavovala sumu 2 — Ú. v. ES L 382, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 177. 181 889 420 lír.

ak zastúpený skončil zmluvu pre porušenie povinnosti obchodného zástupcu, ktoré Nárok obchodného zástupcu na náhradu vzhľadom na svoju závažnosť neumožňuje ustanovenú týmto článkom zanikne, ak do ani dočasné pokračovanie zmluvného jedného roka od ukončenia zmluvy neoz vzťahu; námi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

I - 2882

HONYVEM INFORMAZIONI COMMERCIALI

Od ustanovení tohto článku sa nie je možné 1991 a predovšetkým na zásadu spravodli odchýliť v neprospech obchodného vého zaobchádzania sa obchodnému zástup zástupcu.“ 3 covi vo všetkých prípadoch zániku zmluvy vyplatí náhrada, ktorej výška zodpovedá 1 % celkovej sumy provízií splatných a zaplatených počas trvania zmluvy.

5. Tribunale prijal tvrdenia predložené žalo vaným Honyvem a považoval za dlžnú nižšiu sumu vo výške 78 880 276 lír vyplývajúcu z uplatnenia kritérií výpočtu náhrady pri Táto suma sa doplní týmito opatreniami: skončení zmluvy stanovených v hospodárskej kolektívnej zmluve (ďalej len „HKZ“) z 28. novembra 1992, ktorá bola uzatvorená 27. novembra 1992 medzi Confcommercio (organizácia zastupujúca podniky v sektore obchodu, cestovného ruchu a služieb) A. Zástupcovia, ktorí sú viazaní záväzkom a FNAARC (organizácia zastupujúca exkluzivity voči jedinému podniku: obchodných zástupcov) a znie takto:

— 3 % provízií do výšky 24 000 000 lír ročne,

Z tejto náhrady sa odpočíta suma, ktorú má — 4 % provízií splatných v priebehu ďal obchodný zástupca nárok získať v dôsledku ších rokov. dobrovoľného poistenia uzavretého zastúpe ným.

…

Na účely výpočtu náhrady pri skončení zmluvy sa tiež prihliadne na sumy uhradené výslovne a osobitne z dôvodu náhrady nákladov alebo príspevku na náklady. Bod III

Bod II Strany uznávajú, že vyššie uvedený systém dohodnutý v oblasti sadzieb a jednotlivých úrovní napĺňa zásadu spravodlivého zaob chádzania uvedenú v treťom odseku článku 1751 občianskeho zákonníka.

Stále podľa článku 1751 občianskeho zákon níka sa okrem súm uvedených v bode I vyplatí obchodnému zástupcovi ďalšia suma vypočítaná takto: Bod IV

— 3 % provízií splatných v prvých troch rokoch trvania zmluvy o zastúpení, …

6. Pani De Zotti podala odvolanie proti rozhodnutiu Tribunale na Corte d'appello di Milano, ktorý čiastočne jej odvolaniu 9. Vzhľadom na tento skutkový a právny vyhovel. Podľa tohto súdu stanovuje článok rámec Corte suprema di cassazione položil 1751 občianskeho zákonníka kritérium inšpi v rámci prejudiciálneho konania Súdnemu rované zásadou zásluhovosti, ktoré odme dvoru otázku, ktorú treba preformulovať ňuje obchodného zástupcu za zákazníkov, a rozdeliť na tieto dve podotázky: ktorých získal a ktorí aj po skončení zmluvy neprestávajú zastúpenému prinášať výhody. Keďže HKZ naopak stanovuje kritériá úplne cudzie tejto zásade, nie je možné sa od kritérií uvedených v článku 1751 odchýliť na základe zmluvnej slobody. Corte d'appello „1. Môže sa článok 19 smernice 86/653 teda uplatnením článku 1751 znížil sumu už s ohľadom na obsah a účel článku 17 tej priznanú súdom prvého stupňa a uhradenú istej smernice vykladať v tom zmysle, že Honyvem a priznal pani De Zotti dodatočnú umožňuje, aby kolektívna zmluva sta sumu vo výške (zaokrúhlene) 57 000 000 lír novila náhradu, na ktorú má jednak zvýšenú o úroky a zhodnotenie. obchodný zástupca nárok, bez ohľadu

I - 2885

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-465/04

na to, či sú splnené podmienky uvedené 2. a) Obchodný zástupca má nárok na v článku 17 ods. 2, a ktorá sa zároveň náhradu do takej miery, do akej: vypočítava nie na základe kritérií, ktoré môžu byť vyvodené zo smernice, ale v závislosti od iných kritérií stanovených v kolektívnej zmluve?

— priviedol zastúpenému nových zákazní kov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákaz 2. Musí sa výpočet náhrady stanovený níkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej v článku 17 ods. 2 vykonať analyticky podstatné prínosy z obchodu s týmito alebo je možné pripustiť iné metódy, zákazníkmi a ktoré sa ďaleko viac odvolávajú na zásadu spravodlivého zaobchádzania?“

b) výška náhrady nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa odškodneniu [náhrade — 4 — Smernica 86/653 už bola predmetom výkladu Súdneho dvora, predovšetkým v rozsudkoch z 12. decembra 1996, Kontogeor neoficiálny preklad] za jeden rok vypo gas (C-104/95, Zb. s. I-6643); z 30. apríla 1998, Bellone čítanú [vypočítanej — neoficiálny pre (C-215/97, Zb. s. I-2191); z 13. júla 2000, Centrosteel (C-456/98, Zb. s. I-6007), a zo 6. marca 2003, Caprini klad z priemernej ročnej odplaty ] (C-485/01, Zb. s. I-2371). V rozsudku z 9. novembra 2000, obchodného zástupcu počas predchá Ingmar (C-381/98, Zb. s. I-9305), boli články 17 a 19 smernice priamo predmetom posúdenia. V poslednom čase generálny dzajúcich piatich rokov, a pokiaľ dohoda advokát Geelhoed predniesol 28. apríla 2005 svoje návrhy vo veci Poseidon Chartering (C-3/04, prejednávanej pred Súdnym trvala kratšie ako päť rokov, odškodne dvorom). V každom prípade sú otázky, ktoré boli doteraz nie [náhrada — neoficiálny preklad] sa preskúmavané Súdnym dvorom, odlišné od otázok pred ložených v prejednávanej veci Corte suprema di cassazione. vypočíta ako priemer za toto obdobie;

I - 2886

HONYVEM INFORMAZIONI COMMERCIALI

c) poskytnutie odškodného [tejto náhrady 5. Obchodný zástupca stratí svoj nárok na — neoficiálny preklad] nebráni obchod náhradu podľa odseku 2 a náhradu škody nému zástupcovi žiadať náhradu škody. podľa odseku 3, ak počas jedného roka od ukončenia zmluvy neoznámil zastúpenému, že sa chystá takýto nárok uplatniť.

3. Obchodný zástupca má nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku svojho vzťahu [v dôsledku zániku svojich vzťahov — neoficiálny preklad] so zastúpeným.

režimy náhrady pre obchodného zástupcu po A — Zmysel a účel náhrady stanovenej ukončení zmluvy. Podľa odseku 1 tohto v článku 17 ods. 2 smernice 86/653 článku sa členské štáty môžu v čase prebratia smernice rozhodnúť pre jeden z týchto režimov. Taliansky zákonodarca sa rozhodol pre režim stanovený v článku 17 ods. 2.

14. Náhrada stanovená v článku 17 ods. 2 smernice má veľmi osobitnú a mnohostrannú povahu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje, a jej pôvod treba hľadať v režime zavedenom v priebehu 50. rokov v článku 89b nemeckého obchodného zákonníka [Handelsgesetzbuch (HGB)] 7.

I - 2888

HONYVEM INFORMAZIONI COMMERCIALI

16. V tomto kontexte zákonodarca Spolo hodnoty, ku ktorej obchodný zástupca urči čenstva v článku 17 ods. 2 smernice stanovil, tým spôsobom prispel svojou činnosťou 8. že obchodný zástupca má nárok na náhradu, ak sú splnené tri podmienky. V prvom rade treba, aby získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi. V druhom rade treba, aby mal zastúpený naďalej podstatné výhody vyplý vajúce z obchodov s týmito zákazníkmi aj po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení. Táto podmienka bude logicky uplatniteľná iba 18. Výhody pre zastúpeného totiž nie sú v prípade, ak už neexistuje žiadna povinnosť výlučne viazané na obchody uzatvorené platiť obchodnému zástupcovi provízie po medzi zastúpeným a týmito zákazníkmi pred ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. ukončením zmluvy. Môžu pokračovať v čase Nakoniec tiež treba, aby sa nepreukázala po ukončení zmluvy, ak sa tieto obchody žiadna z okolností vylučujúcich nárok naďalej realizujú. Súčasne už nedochádza obchodného zástupcu na náhradu podľa k odmeňovaniu obchodného zástupcu plate článku 18 smernice. ním provízií v jedinom okamihu, ktorý sa zhoduje s okamihom, keď obchodný zástupca získal zákazníka alebo s ním uzavrel obchod, a nespočíva ani v platení celkovej sumy. Naopak, ide o odmenu, ktorá je platená v priebehu času prostredníctvom provízií uhrádzaných vtedy, keď sa realizuje obchod medzi zastúpeným a zákazníkom 9.

B — Porovnanie režimu náhrady stanove 22. Otázka, ktorá vzniká a ktorá odráža ného v článku 17 ods. 2 smernice 86/653 diskusie v talianskej judikatúre a právnej s režimom náhrady, ktorý stanovuje HKZ náuke, teda spočíva v tom, či režim náhrady stanovený HKZ, popísaný vyššie, je pre obchodného zástupcu nevýhodnejší ako režim náhrady stanovený v článku 17 ods. 2 smernice. Ak je zmluvný režim pre obchod ného zástupcu nevýhodnejší, je v dôsledku 20. Problém, ktorý prejednávaná vec vyvo kogentnej povahy režimu ochrany obchod láva, vyplýva z okolnosti, že zákonodarca ného zástupcu stanoveného v článkoch 17 až Spoločenstva stanovil v článku 19 smernice 19 smernice 12 protiprávny a neúčinný. 86/653, že „zmluvné strany sa nesmú dohod núť odchylne od ustanovení článkov 17 a 18 v neprospech obchodného zástupcu pred skončením platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení“. Práve v tomto kontexte si právna úprava náhrady stanovená v článku 17 ods. 2 smernice, ktorá bola prebratá článkom 1751 občianskeho zákonníka, a úprava stanovená v HKZ odporujú. 23. Na určenie však, či je zmluvný režim prípadne nevýhodnejší ako zákonný režim, je logicky potrebné, aby boli tieto dve právne úpravy porovnateľné. Nemožno porovnávať to, čo nie je porovnateľné. V tejto súvislosti

sa domnievam, že takéto porovnanie nie je 26. Okrem uvedených hlavných rozdielov, možné uskutočniť za podmienok, o aké ide pokiaľ ide o obsah a zmysel týchto dvoch v prejednávanej veci, pretože zmluvný režim režimov náhrady, treba tiež skonštatovať, že zavádza náhradu, ktorá je založená na po z hľadiska ich podstaty sleduje zmluvná dmienkach a sleduje ciele úplne odlišné od náhrada ciele úplne odlišné od cieľov sledo tých, ktoré sú podkladom pre článok 17 vaných náhradou stanovenou v článku 17 ods. 2 smernice. V skutočnosti sú tieto dva ods. 2 smernice. Táto nepochybne sleduje režimy založené na protichodnej logike, filozofiu zásluh, podľa ktorej sa obchodnému ktorá neumožňuje určiť in abstracto, ktorý zástupcovi prizná nárok na náhradu, ak jeho z nich je pre obchodného zástupcu výhod činnosť spočívajúca v získaní zákazníkov nejší. a v rozvoji obchodu s nimi prispela k skutočnosti, že zastúpený má prospech z nadhodnoty aj po skončení zmluvy. Naopak, náhrada popísaná vyššie, akú stano vuje HKZ, je úplne v rozpore s touto logikou zásluhovosti. Táto náhrada je totiž priznaná každému obchodnému zástupcovi po skon čení zmluvy, aj keď nezískal zákazníkov alebo nerozvinul obchod s existujúcimi zákaz 24. V rámci režimu náhrady stanoveného níkmi, a teda logicky, aj keď zastúpený po HKZ nie je zohľadnená skutočnosť, že skočení zmluvy nemá žiaden prospech obchodný zástupca získal nových zákazníkov z obchodov s týmito zákazníkmi. alebo upevnil vzťahy s existujúcimi zákaz níkmi. Okrem toho nie je podstatné, že zastúpený má aj naďalej podstatné výhody z ekonomickej činnosti s týmito zákazníkmi po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Naopak, na vymedzenie zmluvnej náhrady prináležiacej obchodnému zástupcovi je roz hodujúca dĺžka trvania zmluvy, výška ročnej odmeny obchodného zástupcu počas trvania zmluvy a výhradná alebo nevýhradná povaha zmluvy o obchodnom zastúpení.

28. Je zrejmé, že tieto dva režimy môžu byť porovnávané z pohľadu ich konkrétnych účinkov na náhradu, ktorá vyplýva z uplatnenia každého z týchto režimov v okamihu zániku zmluvy. Ide však o porovnanie výsledkov alebo dôsledkov 30. Porovnanie, ktoré by sa uskutočnilo náhrady vykonané výlučne na základe von konkrétne v okamihu zániku zmluvy kajšej skutočnosti, ktorá spôsobuje jej uplat o obchodnom zastúpení, by okrem iného nenie a ktorou je zánik zmluvy. Nejde viedlo k vzniku situácie neistoty až do zániku o porovnanie dvoch režimov v pravom slova zmluvy, pokiaľ ide o súlad zmluvného režimu zmysle, ktoré by sa malo vykonať na základe so zákonným režimom náhrady za zákazní ich obsahu a cieľov každého z nich. kov. Nemožno pripustiť, aby režimy dohod nuté v zmluve zostali v neistote, pokiaľ ide o ich zákonnosť, až do okamihu zániku zmluvy. Riešenie spočívajúce v porovnaní a posteriori a in concreto, ktoré by zjavne vyvolalo neistotu u zastúpeného, pokiaľ ide uplatniteľný režim náhrady, by ho okrem toho viedlo k zachovávaniu zmlúv, ktoré by v skutočnosti mohli byť dosť kontraproduk tívne a ktoré by preto bolo treba ukončiť, aby sa tak umožnil vstup nových, možno po 29. Nemyslím si však, že porovnanie, ktoré dnikavejších, obchodných zástupcov na trh. má na mysli článok 19 smernice, je iba porovnaním výšok náhrady vyplývajúcich z konkrétneho uplatnenia režimov, zmluv ného alebo zákonného, v okamihu zániku 13 — Tento názorový prúd možno nájsť v talianskej právnej náuke; ako príklad v poslednom čase v Sordi, P.: „La contrattazione každej zmluvy. Podľa môjho názoru to, čo collettiva e lindennità di cessazione del rapporto nel článok 19 smernice stanovuje, je vykonanie contratto di agenzia“, in: Massimario di giurisprudenza del lavoro, 2001, s. 546 a nasl., osobitne s. 548, a ešte nedávnejšie podstatného porovnania medzi zákonným takisto v Sordi, P.: „L'invalidità degli accordi del 1992 sull'indennità di cessazione del rapporto di agenzia“, a zmluvným režimom, pri ktorom sa in: Giustizia civile, 2002, s. 487. Baldi, R.: Il contratto di

31. Riešenie spočívajúce v porovnaní 33. Ako som však už spomenul, na základe a posteriori založené na zohľadnení konkrét analýzy ex ante nemožno dospieť k záveru, že nych účinkov náhrady môže byť podľa môjho režim obsiahnutý v zmluve, akou je HKZ, je názoru obhájiteľné iba vtedy, ak sa domnie in abstracto pre obchodného zástupcu vame, že jediným záujmom sledovaným výhodnejší ako režim stanovený v článku 17 smernicou 86/653 je ekonomická ochrana ods. 2 smernice. obchodného zástupcu. A to tak zjavne nie je. Súdny dvor už mal príležitosť v tejto súvis losti potvrdiť, že okrem ochrany obchodného zástupcu je tiež cieľom smernice, ako vyplýva z jej preambuly, „zrušiť obmedzenia výkonu povolania obchodného zástupcu, harmoni zovať podmienky hospodárskej súťaže vo vnútri Spoločenstva a zvýšiť ochranu obcho dov“ 14. Ochrana obchodného zástupcu 34. Ak by sa malo dospieť k takémuto nepredstavuje teda cieľ sám osebe, ktorý záveru, bolo by potrebné považovať za musí byť za každú cenu zaručený pri výklade preukázanú premisu, z ktorej vychádza ustanovení smernice 86/653 a ktorý úplne Honyvem — a ktorá je mimochodom vylučuje zohľadnenie záujmu chrániť bez v rozpore so zásluhovou teleológiou režimu pečnosť a právnu istotu pri obchodoch. Spoločenstva —, konkrétne, že všetci obchodní zástupcovia majú taký radikálny odpor k riziku, že nevyhnutne uprednostňujú režim rovnostárskeho typu zaručujúci aspoň niečo pre všetkých, pred režimom, ktorý stanovuje článok 17 ods. 2 smernice a ktorý zaručuje náhradu, hoci prípadne oveľa šted rejšiu, iba pre obchodných zástupcov, ktorí uspeli v získaní zákazníkov alebo v rozvoji obchodov s nimi počas trvania zmluvy.

38. Výklad článku 19 smernice, ktorý tu podávam, samozrejme nebráni tomu, aby 36. Problém porovnania ex ante medzi boli dohody odchyľujúce sa od režimu článku dvoma režimami náhrady podporovaný 17 ods. 2 smernice dovolené, a ani tomu, aby Honyvem v jeho pripomienkach spočíva boli tieto dohody prípadne určitým spôso v skutočnosti, že porovnanie je založené len bom podobné režimu, akým je režim HKZ. na zohľadnení hypotetických obchodných Dôležité je, aby zakladali režim, ktorý sa zástupcov, ktorí by nemali nárok na náhradu, nemôže in abstracto ukázať pre žiadneho ak by sa na nich uplatnil režim zásluhovosti obchodného zástupcu horším ako režim článku 17 ods. 2 smernice. Keď však článok stanovený článkom 17 ods. 2 smernice. To 19 smernice stanovuje, že strany sa nemôžu platí, aj keď ide o dohody inšpirujúce sa odchýliť od ustanovení článku 17 prípadne logikou, ktorá sa vo veľkej miere „v neprospech obchodného zástupcu“, odvo odchyľuje od logiky, ktorou sa inšpiruje láva sa abstraktne na akéhokoľvek obchod režim Spoločenstva. Možno si takto naprí ného zástupcu nachádzajúceho sa klad predstaviť, že kolektívna dohoda zaru v individuálnom zmluvnom vzťahu, či už čuje obchodnému zástupcovi minimálnu ide alebo nejde o obchodného zástupcu, pevnú výšku náhrady určenú v závislosti od ktorému je priznaná náhrada na základe dĺžky trvania zmluvy a obratu bez ohľadu na článku 17 ods. 2 smernice. to, či budú alebo nebudú splnené podmienky stanovené článkom 17 ods. 2 smernice, ku ktorej sa pridá suma vyplývajúca z uplatnenia tohto posledného menovaného režimu. Režim tohto typu by predstavoval bezpo chyby odchýlku od článku 17 ods. 2 smernice v tom zmysle, že by sa uplatňoval nezávisle od skutočnosti, či sú tieto podmienky splnené alebo nie. Žiaden obchodný zástupca sa však nemôže domnievať, že ak 37. Nemožno preto dôjsť k záveru, že na by tomuto režimu podliehal, nachádzal by sa základe analýzy ex ante je taký režim v horšej situácii, ako je situácia, v ktorej by sa

16 — Pozri nedávny rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., 15 — Pozri najmä Baldi, R.: Il contratto d'agenzia, c. d., s. 268. C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 113.

I - 2895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-465/04

s týmito zákazníkmi po zániku zmluvy predpokladaného odhadu a pravdepo­ o obchodnom zastúpení bez toho, aby musel dobnosti 19, je zrejmé, že nie je osobitne obchodnému zástupcovi platiť ďalšie proví­ náročné vyčísliť náhradu za zákazníkov podľa zie. spôsobu stanoveného v článku 17 ods. 2 smernice. V konečnom dôsledku sa na vykonanie tohto výpočtu vyžaduje, aby sa urobil predpokladaný odhad týkajúci sa overenia určitých skutočností po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení.

45. Na praktické účely možno výpočet 17 — De Cupis, A.: Il danno — Teoria generale della responsabilità civile, Volume I, 3e édition, Giuffrè, Milan, 1979, s. 297 náhrady uvedený v článku 17 ods. 2 smernice pripomína, že výpočet tohto druhu škody predpokladá načrtnúť v troch fázach 20. zhodnotenie, „či sa určitá výhoda overila alebo nie... Istota nemôže byť v oblasti predpokladov absolútna: treba sa uspokojiť s relatívnou istotou, teda s dôvodným a primeraným očakávaním“ (voľný preklad). 18 — Pozri v tomto zmysle Bocchiola, M.: „Perdita di una ,chance’ e certezza del danno“ in: Rivista trimestrale di diritto e 19 — Pozri rozsudok Corte suprema di cassazione z 29. apríla procedura civile, ročník XXX (1976), s. 55 a nasl., najmä s. 61 1993, č. 5029, in: Giurisprudenza italiana, 1994, prvá časť, a 61, ktoré zdôrazňujú, že keďže je istota iba relatívna, tak sez. I, Zbierka 234 a nasl., najmä Zbierka 241 s anotáciou pokiaľ ide o stratu príležitosti, ako aj pokiaľ ide o ušlý zisk, A. Musy. „v konečnom dôsledku v praxi obidva predpoklady splývajú 20 — Ako to uviedla Komisia vo svojej správe o uplatňovaní článku a prekrývajú sa“ (voľný preklad). 17 smernice, už citovanom, s. 3 až 5.

I - 2896

HONYVEM INFORMAZIONI COMMERCIALI

49. Domnievam sa preto, že Súdny dvor by mal na druhú otázku položenú Corte suprema di cassazione odpovedať tak, že článok 17 ods. 2 smernice sa má vykladať 47. Po tejto fáze bude nasledovať druhá fáza, v tom zmysle, že stanovuje nielen podmienky v ktorej bude preskúmané, či je vyplatenie priznania nároku obchodného zástupcu na tejto náhrady spravodlivé. Spravodlivosť hrá náhradu, ale aj samotné prvky výpočtu tejto v systematike článku 17 ods. 2 smernice náhrady, čo má za následok, že kritériá druhoradú úlohu. Hrá úlohu poistného spravodlivého zaobchádzania môžu byť ventilu, ktorý má sudca k dispozícii, aby zohľadnené iba vtedy, ak je vzhľadom na upravil výšku náhrady z hľadiska osobitných osobitné okolnosti konkrétneho prípadu okolností konkrétneho prípadu, či prípadne, potrebné napraviť výšku náhrady, ktorá bola aby v hraničných situáciách vylúčil akúkoľvek bez ďalšieho vyčíslená v súlade náhradu. Kazuistická povaha vlastná kaž­ s objektívnymi kritériami uvedenými dému odhadu vykonanému na základe spra- v článku 17 ods. 2 písm. a) smernice 86/653.

I - 2897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-465/04

III — Návrh

50. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Corte suprema di cassazione takto:

1. Článok 19 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že taká kolektívna dohoda, ako je hospodárska kolektívna zmluva v prejednávanej veci stanovujúca režim náhrady obchodného zástupcu po zániku zmluvy, ktorého obsah a ciele sú nezlučiteľné s tými, ktoré charakterizujú režim náhrady stanovený v článku 17 ods. 2 smernice 86/653, a ktorý má tento režim úplne nahradiť, musí byť považovaná za režim, ktorý sa odchyľuje v neprospech obchodného zástupcu.