C-466/04
ECLI:EU:C:2006:55
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0466
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 1
I — Úvod II — Právny rámec
1. V prejednávanej veci Tribunal Superior de Justicia de Cantabria (Španielsko) položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týka A — Právo Spoločenstva júce sa okrem iného výkladu článku 22 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných 3. Článok 22 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci stanovuje: spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71") 2.
„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo 2. Tieto otázky boli položené v rámci konaní činná osoba, ktorá spĺňa podmienky práv medzi pánom Aceredom Herrerom nych predpisov príslušného štátu na nárok a Servicio Cántabro de Salud, ktoré sa týkajú na dávky, pričom ak je to vhodné, zohľadnia odmietnutia posledným uvedeným nahradiť sa ustanovenia článku 18: cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky vynaložené pánom Aceredom Herrerom na nemocničnú liečbu v Paríži, ako aj výdavky vynaložené jeho rodinným príslušníkom, ktorý ho sprevádzal. a) ktorej stav si vyžaduje okamžité dávky počas pobytu na území iného členského 1 — Jazyk prednesu: angličtina. štátu; 2 — Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35: pozri najmä kodifikovanú verziu vyplývajúcu z nariadenia Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, ktoré mení a dopĺňa a aktualizuje nariadenie (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samo statne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, a nariadenie (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3).
I - 5344
ACEREDA HERRERA
c) ktorá má povolenie príslušnej inštitúcie 4. Druhý pododsek článku 22 ods. 2 stano odísť na územie iného členského štátu, vuje, že „povolenie požadované podľa odseku aby tam dostala ošetrenie primerané jej 1 písm. c) nemožno odmietnuť, ak takéto stavu, ošetrenie patrí medzi dávky, ktoré stanovujú právne predpisy členského štátu, na území ktorého má dotknutá osoba bydlisko, a keď nemôže byť dotknutej osobe poskytnuté takéto ošetrenie v čase zvyčajne potrebnom pre obdržanie tejto starostlivosti na území členského štátu, kde ma bydlisko, s ohľadom na jej súčasný zdravotný stav alebo pravde podobný ďalší priebeh ochorenia". má nárok na:
5. Hlava III oddiel 7 kapitola 1 nariadenia č. 1408/71 3, nazvaná „Náhrada medzi inšti túciami", obsahuje jediné ustanovenie, a to článok 36, ktorý znie takto: i) vecné dávky poskytované v mene prís lušnej inštitúcie inštitúciou miesta pobytu... v súlade s ustanoveniami práv nych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia tak, akoby bol u nej poistený. Dĺžka doby, počas ktorej sa dávky poskytujú, sa však spravuje právnymi „1. Vecné dávky poskytované v súlade predpismi príslušného štátu; s ustanoveniami tejto kapitoly inštitúciou niektorého členského štátu na účet inštitúcie iného členského štátu sa nahradia v celom rozsahu.
ii) peňažné dávky poskytované príslušnou 2. Náhrada uvedená v odseku 1 sa určuje inštitúciou v súlade s ustanoveniami a uskutočňuje v súlade s postupom uprave právnych predpisov, ktoré uplatňuje. ným vykonávacím nariadením uvedeným Na základe dohody medzi príslušnou v článku 98 na základe preukázania skutoč inštitúciou a inštitúciou miesta pobytu ných výdavkov alebo na základe paušálnych alebo bydliska môže takéto dávky platieb. v súlade s ustanoveniami právnych predpisov príslušného štátu poskytovať inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska v mene príslušnej inštitúcie." 3 — Pozri kodifikovanú verziu nariadenia Rady (ES) č. 118/97.
I - 5345
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
V druhom prípade majú byť paušálne platby 7. Vnútroštátny súd uviedol, že v prípadoch také, aby náhrada bola čo najbližšie skutoč uvedených v článku 18 ods. 3 a 4 dekrétu ným výdavkom. č. 2766/1967 príslušný španielsky úrad sociálneho zabezpečenia poskytoval dotknu tej osobe náhradu cestovných, ubytovacích a stravovacích výdavkov, ktoré jej vznikli, a prípadne aj osobe, ktorá ju sprevádzala.
3. Dva alebo viac členských štátov alebo príslušných orgánov týchto štátov môže zabezpečiť iné metódy úhrady alebo vzdať sa všetkých úhrad medzi inštitúciami, ktoré podliehajú ich právomoci." 8. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa v Španielsku začal uplatňovať systém náhrady cestovných, ubytovacích a stravovacích výdavkov v prípadoch uvede ných v článku 22 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia č. 1408/71 z dôvodu ich podob nosti s dvoma prípadmi uvedenými v článku 18 dekrétu č. 2766/1967. B — Vnútroštátne právo
6. Článok 18 ods. 1 dekrétu č. 2766/1967 zo 16. novembra 1967 (ďalej len „dekrét 9. Roku 1995 bol článok 18 dekrétu č. 2766/1967"), v znení účinnom v čase č. 2766/1967 zrušený a nahradený článkom n a d o b u d n u t i a ú č i n n o s t i nariadenia 5 kráľovského dekrétu č. 63/1995, ktorého č. 1408/71, v podstate stanovil, že pokiaľ sa odsek 3 obmedzuje možnosť náhrady výdav príjemca rozhodne obrátiť sa na iné inštitúcie kov na jediný prípad, a to na prípad bez ako tie, ktoré má k dispozícii, inštitúcie prostrednej, životne dôležitej naliehavosti, zodpovedné za poskytovanie zdravotnej sta čím zrušil právo na náhradu na základe rostlivosti nepreberajú zodpovednosť za bezdôvodného odmietnutia schváliť starost náklady, ktoré môžu vzniknúť, s výnimkou livosť. Návrh na začatie prejudiciálneho prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4. Nárok konania vnútroštátneho súdu sa týka situ na náhradu bol teda stanovený v prípadoch, ácie, ktorá nastala podľa nových pravidiel: keď inštitúcia sociálneho zabezpečenia bez pokiaľ je liečba poskytovaná v inom člen dôvodne odmietla schváliť zdravotnú staro skom štáte podľa článku 22 ods. 1 písm. a) stlivosť, aj keď bola povinná tak urobiť nariadenia č. 1408/71, existuje nárok na (odsek 3) a v prípadoch, kedy si využitie náhradu cestovných, ubytovacích iných lekárskych služieb, ako tých, ktoré boli a stravovacích výdavkov pre dotknutú osobu pacientovi ponúknuté v rámci systému a prípadne pre inú osobu, ktorá ju sprevádza, sociálneho zabezpečenia, vyžiadala naliehavá zatiaľ čo v prípadoch stanovených v článku potreba životne dôležitej starostlivosti 22 ods. 1 písm. c) nárok na túto náhradu (odsek 4). neexistuje.
I - 5346
ACEREDA HERRERA
III — Skutkový stav a prejudiciálne otázky vydané povolenie. V dôsledku toho mu vznikli cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky pre neho samotného, ako aj pre jeho rodinného príslušníka v celkovej výške 19 594 eur. 10. Acereda Herrera, španielsky štátny prís lušník, je poistený v rámci španielskeho systému verejného sociálneho zabezpečenia ako samostatne zárobkovo činná osoba.
15. Pán Herrera požiadal Servicio Cántabro de Salud o náhradu týchto výdavkov; jeho žiadosť však bola zamietnutá. Pán Herrera preto podal žalobu na Juzgado de lo Social 11. V júli 2002 diagnostikovali Aceredovi n°1 de Santander, ktorý túto žalobu 17. novem Herrerovi vážnu chorobu, ktorá bola najskôr bra 2003 zamietol. Pán Herrera sa 21. januára liečená v Španielsku. 2004 proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Tribunal Superior de Justícia de Cantabria.
12. Vzhľadom na niekoľko nedostatkov v poskytovaní lekárskych služieb a s ohľadom na vážnosť ochorenia požiadal 16. Tribunal Superior de Justicia de Canta pán Herrera o vydanie formulára E-112, aby bria sa rozhodol konanie prerušiť a položiť mohol byť liečený primerane svojmu stavu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v parížskej nemocnici. tieto prejudiciálne otázky:
13. Dňa 17. januára 2003 mu Servicio „1. Majú sa článok 22 ods. 1 písm. c), Cántabro de Salud vydal predbežné povole článok 22 ods. 2 a článok 36 nariadenia nie podľa článku 22 ods. 1 písm. c) nariade Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 nia č. 1408/71 odísť do Francúzska, aby sa v znení vyplývajúcom z konsolidova tam podrobil liečbe. ného znenia schváleného nariadením Rady (ES) č. 118/97 vykladať tak, že poistenec, ktorému príslušná inštitúcia poskytla súhlas na odchod na územie iného členského štátu, aby tam dostal primeranú starostlivosť, má nárok na to, 14. Pán Herrera z dôvodu svojho zlého aby mu inštitúcia, ktorá mu poskytla zdravotného stavu odišiel do Francúzska súhlas, nahradila cestovné, ubytovacie niekoľkokrát v sprievode rodinného prísluš a stravovacie výdavky na území člen níka, aby sa podrobil liečbe, na ktorú bolo ského štátu, do ktorého odchádza?
I - 5347
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
2. V prípade kladnej odpovede na prvú lišovania, zlučiteľná so Zmluvou otázku: existuje v práve Spoločenstva a s nariadením Rady (EHS) č. 1408/71? nejaké pravidlo alebo kritérium, na základe ktorého je potrebné určiť výdavky, ktoré možno nahradiť, ako aj ich výšku?
4. V každom prípade:
3. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: je skutočnosť, že členský štát a) Je také vnútroštátne ustanovenie, akým rozvíja ustanovenia nariadenia Spolo je článok 5 ods. 3 kráľovského dekrétu čenstva tým, že prostredníctvom vnú č. 63/1995, ktorý ruší článok 18 ods. 3 troštátnej právnej úpravy prijíma dekrétu č. 2766/1967 a odstraňuje mož dodatočné pravidlá, ktoré dopĺňajú nosť poistenca španielskeho verejného obsah nariadenia a zavádzajú rozdielnu systému sociálneho zabezpečenia získať úpravu prípadov, na ktoré sa v nariadení náhradu výdavkov na zdravotnú starost vzťahuje rovnaký právny režim, livosť poskytnutú zdravotníckymi zaria a odrádza tak občanov od využitia deniami alebo odborníkmi so sídlom na určitých možností a práv, ktoré im španielskom území, pokiaľ mu verejný priznáva právna úprava Spoločenstva, systém nemôže poskytnúť starostlivosť, zlučiteľná s deľbou právomocí medzi na ktorú má nárok, v primeranom čase členské štáty a inštitúcie Spoločenstva s ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stanovenou v Zmluve, a najmä s jej stav a pravdepodobný priebeh choroby, článkom 10 ES (pôvodne článok 5 aj keď riadiaci orgán systému sociálneho Zmluvy ES), ako aj s právnou povahou zabezpečenia je v takom prípade nariadení Spoločenstva podľa článku povinný poskytnúť poistencovi súhlas 249 ES (pôvodne článok 189 Zmluvy s tým, aby sa nechal liečiť zdravotníc ES)? Konkrétne: je skutočnosť, že Špa kymi zariadeniami a odborníkmi so nielske kráľovstvo ponecháva v platnosti sídlom na území iných členských štátov, ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré ako je Španielsko, zlučiteľné so zákazom priznávajú poistencom v rámci systému akejkoľvek diskriminácie na základe sociálneho zabezpečenia práva na doda štátnej príslušnosti, stanoveným točné dávky vo vzťahu k dávkam, ktoré v článku 12 ES? im priznáva článok 22 vyššie uvedeného nariadenia, pričom však robia rozdiel medzi rôznymi prípadmi obsiahnutými v tomto nariadení, takže dodatočné dávky sa poskytujú vo všetkých prípa doch s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 1 písm. c) bez toho, aby b) Je také vnútroštátne ustanovenie, akým existovalo objektívne, primerané je článok 5 ods. 3 kráľovského dekrétu a rozumné odôvodnenie takéhoto roz č. 63/1995, ktorý ruší článok 18 ods. 3
I - 5348
ACEREDA HERRERA
dekrétu č. 2766/1967 a odstraňuje mož kymi zariadeniami a odborníkmi so nosť poistenca španielskeho verejného sídlom na území iných členských štátov, systému sociálneho zabezpečenia získať a k o je Š p a n i e l s k o , zlučiteľné náhradu výdavkov na zdravotnú staro s ustanoveniami článkov 81 ES, 82 ES stlivosť poskytnutú zdravotníckymi a 87 ES o hospodárskej súťaži?" zariadeniami alebo odborníkmi so síd lom na španielskom území, pokiaľ mu verejný systém nemôže poskytnúť sta r o s t l i v o s ť , na k t o r ú m á n á r o k , v primeranom čase s ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stav a pravdepodobný priebeh choroby, aj keď riadiaci orgán systému sociálneho zabezpečenia je v t a k o m p r í p a d e povinný poskytnúť poistencovi súhlas 17. Písomné pripomienky predložili Španiel s tým, aby sa nechal liečiť zdravotníc sko, Belgicko, Cyprus, Fínsko, Írsko, Poľsko, kymi zariadeniami a odborníkmi so Spojené kráľovstvo a Komisia. S výnimkou sídlom na území iných členských štátov, Belgicka a Fínska sa všetci títo účastníci ako je Španielsko, zlučiteľné s voľným konania zúčastnili na pojednávaní. pohybom služieb, ktorý je zaručený článkom 49 ES a nasl.?
IV — Prvá otázka c) Je také vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 5 ods. 3 kráľovského dekrétu č. 63/1995, ktorý ruší článok 18 ods. 3 dekrétu č. 2766/1967 a odstraňuje mož nosť poistenca španielskeho verejného systému sociálneho zabezpečenia získať náhradu výdavkov na zdravotnú staro stlivosť poskytnutú zdravotníckymi zariadeniami alebo odborníkmi so síd 18. Podstatou prvej otázky položenej vnú lom na španielskom území, pokiaľ mu troštátnym súdom je, či sa majú článok 22 verejný systém nemôže poskytnúť staro- ods. 1 písm. c), článok 22 ods. 2 a článok 36 stlivosť, na k t o r ú má n á r o k , nariadenia č. 1408/71 vykladať v tom zmysle, v primeranom čase s ohľadom na jeho že poistenec, ktorý získal povolenie prísluš aktuálny zdravotný stav nej inštitúcie odísť na územie iného člen a pravdepodobný priebeh choroby, aj ského štátu, aby tam dostal primeranú keď riadiaci orgán systému sociálneho starostlivosť, má nárok na to, aby mu táto zabezpečenia je v t a k o m p r í p a d e inštitúcia nahradila cestovné, ubytovacie povinný poskytnúť poistencovi súhlas a stravovacie výdavky na území tohto člen s tým, aby sa nechal liečiť zdravotníc ského štátu.
I - 5349
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-466/04
Pripomienky 21. Poľská vláda sa domnieva, že o náhradu cestovných, ubytovacích a stravovacích výdavkov je možné žiadať v zmysle článku 22 nariadenia len v rozsahu, v akom takýto nárok na náhradu stanovuje vnútroštátna právna úprava. Dodáva, že z povinnosti 19. Španielska, fínska a cyperská vláda, vláda členských štátov zabezpečiť účinné fungova Spojeného kráľovstva a Írsko navrhujú Súd nie systému vytvoreného článkom 22 naria nemu dvoru, aby na prvú otázku odpovedal denia môže vyplývať povinnosť príslušnej záporne. V podstate tvrdia, že článok 22 inštitúcie takéto výdavky nahradiť. ods. 1 pism. c) bod i) priznáva nárok na vecné dávky vrátane, ako je tomu v prejednávanej veci, nároku na nemocničnú starostlivosť v inom členskom štáte poskyto vanú na účet príslušnej inštitúcie členského štátu, v ktorom má poistenec bydlisko. Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na cestovné a ubytovacie výdavky a členský štát, v ktorom je dotknutá osoba poistená, teda 22. Komisia odkazuje na rozsudky Súdneho nie je povinný znášať takéto výdavky. Špa dvora vo veci Kohl 6,Vanbraekel 7a Inizan 8 , nielska vláda dodáva, že rozsudok vo veci pričom tvrdí, že články 22 a 36 nariadenia Leichtle 4nie je možné v prejednávanej veci č. 1408/71 neukladajú príslušnej inštitúcii uplatniť. Na rozdiel od nemeckej právnej povinnosť priamo nahradiť dodatočné úpravy, španielske právne predpisy neprizná výdavky poistenej osobe. Z rozsudkov vajú nárok na náhradu cestovných, ubytova Leichtle 9 a Molenaar 10 však vyplýva, že cích a stravovacích výdavkov, a to ani článok 22 ods. 1 pism. c) ukladá inštitúcii v prípadoch, kedy sa starostlivosť poskytuje členského štátu, v ktorom sa starostlivosť v Španielsku. poskytuje, povinnosť nahradiť poistencovi takéto výdavky, keďže takéto výdavky je možné považovať za neoddeliteľnú súčasť vecných dávok v zmysle článku 22 ods. 1 pism. c). Inštitúcia členského štátu, v ktorom sa starostlivosť poskytuje, teda musí nahradiť tieto výdavky v súlade s jej uplatňovanými 20. Belgická vláda sa domnieva, že právo právnymi predpismi, ako keby bol poistenec Spoločenstva nestanovuje nárok na náhradu poistený u nej. Príslušná inštitúcia musí dodatočných výdavkov, nebráni však člen potom nahradiť výdavky priamo inštitúcii skému štátu, v ktorom sa starostlivosť členského štátu, v ktorom sa starostlivosť poskytuje, aby takýto nárok priznal. poskytuje, v súlade s podmienkami stanove V takomto prípade sa použijú právne pred nými v článku 36 nariadenia č. 1408/71. pisy členského štátu, v ktorom sa starost livosť poskytuje, pokiaľ sadzby uplatňované členským štátom, v ktorom je pacient poistený, nie sú pre pacienta výhodnejšie. 5 6 — Rozsudok z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931. 7 — Rozsudok Vanbraekel a i., už citovaný v poznámke pod čia rou 5. 8 — Rozsudok z 23. októbra 2003, Inizan, C-56/01, Zb. s. I-12403. 9 — Rozsudok vo veci Leichtle, už citovaný v poznámke pod čiarou 4 — Rozsudok z 18. marca 2004, Leichtle, C-8/02, Zb. s. I-2641. 4, bod 35. 5 — Rozsudok z 12. júla 2001, Vanbraekel a i., C-368/98, 10 — Rozsudok z 5. marca 1998, Molenaar, C-160/96, Zb. s. I-843, Zb. s. I-5363, bod 53. bod 31.
I - 5350
ACEREDA HERRERA
23. Komisia dodáva, že inštitúcie sociálneho 25. Článok 22 ods. 1 písm. c) nariadenia zabezpečenia musia v súlade s článkom stanovuje, že poistenci môžu získať povole 10 ES a článkom 84 nariadenia č. 1408/71 nie príslušnej inštitúcie členského štátu odísť spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa na územie iného členského štátu, aby tam článok 22 ods. 1 písm. c) a článok 36 správne dostali ošetrenie primerané ich stavu. uplatňovali a aby sa tak v plnom rozsahu V takýchto prípadoch má dotknutá osoba rešpektovali práva priznané poistencovi. podľa článku 22 ods. 1 písm. c) bodu i) Pokiaľ si teda inštitúcia členského štátu, nariadenia č. 1408/71 nárok na vecné v ktorom sa poskytuje starostlivosť, nesplnila dávky 13 poskytované v mene príslušnej riadne svoju povinnosť vyplývajúcu z článku inštitúcie inštitúciou miesta pobytu alebo 22, teda poskytnúť vecné dávky, a príslušná bydliska v súlade s ustanoveniami právnych inštitúcia odmietla prispieť k splneniu uve predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia tak, denej povinnosti, neskôr uvedená inštitúcia akoby bola u nej poistená. Dĺžka doby, počas musí priamo nahradiť výdavky, ktoré vznikli ktorej sa dávky poskytujú, sa však spravuje poistencovi, bez toho, aby tým bola dotknutá právnymi predpismi príslušného štátu. prípadná zodpovednosť inštitúcie členského štátu, v ktorom sa starostlivosť poskytuje. 11
26. Článok 22 ods. 2 druhý pododsek stanovuje podmienky, kedy povolenie na poskytnutie starostlivosti v zahraničí nemožno odmietnuť: „Ak takéto ošetrenie Posúdenie patrí medzi dávky, ktoré stanovujú právne predpisy členského štátu, na území ktorého má dotknutá osoba bydlisko, a keď nemôže byť dotknutej osobe poskytnuté takéto ošet renie v čase zvyčajne potrebnom pre obdr žanie tejto starostlivosti na území členského štátu, kde ma bydlisko, s ohľadom na jej súčasný zdravotný stav alebo pravdepodobný ďalší priebeh ochorenia." 24. Po prvé je zjavné, osobitne zo štvrtého odôvodnenia, že cieľom nariadenia č. 1408/71 nie je harmonizovať právne pred pisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ale len vytvoriť systém koor dinácie medzi inštitúciami rôznych člen ských štátov s cieľom prispieť k voľnému 27. Je potrebné pripomenúť, že ktorýkoľvek pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva. 12 členský štát môže vydať povolenie na liečbu v inom členskom štáte aj na oveľa širšom
11 — Rozsudok 2 25. februára 2003, IKA, C-326/00, Zb. s. I-1703, body 51 a 61. 13 — Podľa článku 22 ods. 1 písm. c) bodu ii) má poistenec, ktorý 12 — Pozri tiež rozsudok z 9. júla 1980, Gravina, 807/79, Zb. získal povolenie, takisto nárok na peňažné dávky. Z už s. 2205, bod 7; z 5. júla 1988, Borowitz, 21/87, Zb. s. 3715, citovaného rozsudku vo veci Molenaar vyplýva, že „peňažné bod 23; zo 7. februára 1991, Rönfeldt, C-227/89, Zb. s. I-323, dávky sú v podstate dávky určené na vyrovnávanie straty bod 12, a z 19. marca 2002, Hervein a i., C-393/99 príjmu pracovníka súvisiace s pracovnou neschopnosťou . a C-394/99, Zb. s. I-2829, bod 50. Takéto dávky teda nie sú v prejednávanej veci relevantné.
I - 5351
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
základe. Nariadenie len uvádza, kedy takéto sa vypočíta na základe platných sadzieb povolenie nemožno odmietnuť, žiadnym stanovených právnymi predpismi členského spôsobom však neobmedzuje prípady, kedy štátu, v ktorom sa starostlivosť poskytuje. 18
je možné povolenie vydať. 14
29. Z jasného znenia článku 22 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že nárok poistenca je obmedzený na zdravotnú starostlivosť počas 28. Osobe, ktorá získala povolenie odísť do dočasného pobytu v inom členskom štáte. iného členského štátu, aby sa tam podrobila Uvedené ustanovenie neupravuje otázku liečbe, sa vydá formulár E-112, ktorým sa dodatočných výdavkov, akými sú cestovné, potvrdzuje nárok na liečbu. 15 Z toho ubytovacie a stravovacie výdavky, ktoré vyplýva, že pacient môže byť liečený v inom vznikli v súvislosti s lekárskou starostlivosťou členskom štáte za rovnako výhodných pod v zahraničí. Systém zavedený článkom 22 mienok, ako sú podmienky vzťahujúce sa na v spojení s článkom 36 nariadenia navyše osoby, ktoré podliehajú právnym predpisom umožňuje priamu náhradu medzi inštitú tohto členského štátu. 16 Vydaním formulára ciami na základe sadzieb členského štátu, E-112 vzniká príslušnej inštitúcii členského v ktorom sa starostlivosť poskytuje, len štátu, v ktorom je dotknutá osoba poistená, pokiaľ ide o výdavky na lekársku starost záväzok nahradiť výdavky na liečbu prísluš livosť. Náhrada dodatočných výdavkov je nej inštitúcii členského štátu, v ktorom sa teda záležitosťou vnútroštátneho práva. starostlivosť poskytuje. 17 Výdavky sú oby Náhrada takýchto výdavkov sa môže žiadať čajne nahrádzané priamo príslušnému zaria len v rozsahu, v akom nárok na náhradu deniu, v ktorom sa liečba poskytuje. Náhrada existuje podľa vnútroštátneho práva.
14 — Rozsudok Vanbraekel a i., už citovaný, bod 31. 15 — Pozri rozsudok z 31. mája 1979, Pierik II (182/78, Zb. s. 1977, bod 15), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že „vzhľadom na to, že výdavky súvisiace s dotknutou liečbou môžu byť vyúčtované príslušnej inštitúcii, ktorá vydala povolenie, inštitúcia členského štátu, kam dotknutá osoba cestuje, aby 19 sa tam podrobila liečbe, musí po predložení povolenia takúto 30. Z rozsudku vo veci Leichtle vyplýva, že liečbu poskytnúť, aj keď podľa právnych predpisov, ktoré pokiaľ právne predpisy určitého členského uplatňuje, takúto povinnosť nemá, ale má len právomoc ju poskytnúť". štátu umožňujú náhradu dodatočných 16 — Rozsudky vo veci Vanbraekel a i., už citovaný, bod 32, výdavkov v súvislosti s lekárskou starostlivos a Inizan, už citovaný, bod 21. 17 — Náhradu výdavkov na liečbu medzi inštitúciami upravuje ťou poskytovanou na jeho území, rovnaké článok 36 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkom 93 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa obmedzenia a podmienky by mali platiť pre stanovuje postup na vykonávanie nariadenia č. 1408/71 liečbu v inom členskom štáte. V takom (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83). Podľa článku 36 sú vecné dávky poskytované inštitúcii členského štátu, kde sa liečba poskytuje, v plnom rozsahu nahradené inštitúciou štátu, kde je dotknutá osoba poistená, v súlade s postupom stanoveným v článku 93 nariadenia č. 574/72. Pohľadávky a záväzky medzi inštitúciami sú vyrovnávané buď na základe 18 — Vyplýva to zo znenia článku 22, ktorý stanovuje, že vecné preukázaných skutočných výdavkov, alebo paušálnou čiast dávky musia byť poskytované „inštitúciou pobytu alebo kou, pokiaľ dotknuté členské štáty alebo príslušné orgány bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré týchto štátov nestanovili iné metódy náhrady alebo nezrušili uplatňuje táto inštitúcia". Pozri tiež rozsudok Vanbraekel a i., všetky náhrady medzi inštitúciami na ich území. Pozri tiež už citovaný, bod 55.
rozsudok
IKA, už citovaný, bod 54. 19 — Rozsudok Leichtle, už citovaný v poznámke pod čiarou 4.
I - 5352
ACEREDA HERRERA
prípade rozsah povinnosti nahradiť doda 34. Ďalej zastávam názor, že je nesporné, že točné výdavky pacienta závisí od rozsahu také služby, akými je prevoz do zariadenia jeho nároku podľa vnútroštátneho práva. v špecializovanom zdravotníckom vozidle alebo pobyt v nemocnici a strava poskyto vaná v nemocnici, sa musia považovať za neoddeliteľnú súčasť samotnej starostlivosti, teda za vecné dávky. Na všetky tieto služby sa vzťahuje článok 22 nariadenia. 31. Vnútroštátny súd v prejednávanej veci uvádza, že je možné predstaviť si situáciu, kedy nutnosť odísť do iného členského štátu a zostať tam, vyplýva práve z neposkytnutia liečby príslušnou inštitúciou v prijateľnej lehote. Ide o situáciu, kedy má pacient nárok na liečbu v nemocnici v inom členskom štáte podľa článku 22 ods. 2 druhého pododseku. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnie vam, že Súdny dvor by mal na prvú otázku odpovedať v tom zmysle, že článok 22 ods. 1 písm. c), článok 22 ods. 2 a článok 36 nariadenia č. 1408/71 nemožno vykladať v tom zmysle, že poistenec, ktorý získal 32. V takejto situácii a pri neexistencii povolenie príslušnej inštitúcie odísť na úze nároku opísaného v bode 30 by najspravod mie iného členského štátu, aby tam dostal livejším riešením bolo, aby členský štát, primeranú starostlivosť, má nárok na to, aby v ktorom je dotknutá osoba poistená, zabez mu táto inštitúcia nahradila cestovné, uby pečil, aby poistenec, ktorý získal povolenie tovacie a stravovacie výdavky na území tohto podľa článku 22 nariadenia č. 1408/71, mal členského štátu. naozaj možnosť liečiť sa mimo vnútroštát neho systému zdravotnej starostlivosti, na ktorý má nárok: inými slovami tento členský štát poskytne poistencovi pomoc, pokiaľ ide o cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky, ktoré mu nutne vzniknú pri liečbe mimo vnútroštátneho zdravotníckeho systému.
V — Druhá otázka
33. Ako je ale uvedené vyššie, takýto nárok na pomoc alebo náhradu nevyplýva z článku 22 nariadenia č. 1408/71. Prináleží samot ným členským štátom, aby určili, či pacien tovi poskytnú takúto pomoc, alebo či 36. Vnútroštátny súd podmienil svoju druhú poskytnú náhradu určitých výdavkov, akými otázku tým, že Súdny dvor odpovie na prvú sú cestovné, ubytovacie a stravovacie otázku v tom zmysle, že článok 22 ods. 1 výdavky. písm. c) a článok 22 ods. 2 a článok 36
I - 5353
NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-466/04
nariadenia č. 1408/71 priznávajú dotknutej 40. Komisia usudzuje, že cieľom článku 22 osobe právo na náhradu cestovných, ubyto nariadenia č. 1408/71 nie je úprava náhrady vacích a stravovacích výdavkov. poskytovanej poistencom podľa platných predpisov v príslušnom členskom štáte. Článok 22 sa na takéto predpisy nevzťahuje a neobmedzuje právo príslušného členského štátu poskytnúť poistencovi dodatočné dávky podľa vnútroštátneho práva, ani nevyžaduje ich poskytnutie. Skutočnosť, že také pravidlá, 37. Vzhľadom na to, že navrhujem, aby na aké sú sporné vo veci samej, upravujú prvú otázku odpovedal Súdny dvor záporne, náhradu cestovných, ubytovacích nie je potrebné sa zaoberať druhou otázkou. a stravovacích výdavkov za okolností uvede ných v článku 22 ods. 1 písm. a), ale nie v prípadoch uvedených v článku 22 ods. 1 písm. c), nie je sama osebe v rozpore s článkom 22 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkami 10 ES a 249 ES.
VI — Tretia otázka
38. Podstatou tretej otázky položenej vnú troštátnym súdom je, či sa články 10 ES a 249 ES majú vykladať v tom zmysle, že 41. Belgická vláda tvrdí, že skutočnosť, že bránia takým pravidlám členského štátu, členský štát umožní na základe svojho akými sú tie sporné v konaní vo veci samej, vnútroštátneho práva priznanie ďalších práv ktoré obsahujú priaznivejšiu úpravu náhrady v situáciách, ktoré sa zhodujú s tými, ktoré sú nákladov v situáciách, na ktoré sa vzťahuje uvedené v právnej úprave Spoločenstva, článok 22 ods. 1 písm. a) nariadenia, ako avšak vylúči získanie takýchto práv v situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 22 v prípadoch, kedy sa uplatní len právo ods. 1 písm. c). Spoločenstva, nie je zlučiteľná s primárnymi a sekundárnymi predpismi Spoločenstva.
Pripomienky
42. Poľská vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Írsko zastávajú názor, že členský štát je 39. Španielska vláda tvrdí, že tretia otázka povinný zabezpečiť, aby vnútroštátne právo nemá žiadny vzťah ku konaniu vo veci samej. žiadnym spôsobom nenarušovalo a ani neob-
I - 5354
ACEREDA HERRERA
medzovalo dostupnosť dávky pre osobu, v zahraničí. Z toho vyplýva, že článok ktorá by inak na ňu mala nárok podľa 10 ES a ani článok 249 ES 21 nebránia nariadenia. Cyperská vláda a vláda Spojeného tomu, aby vnútroštátne právne predpisy kráľovstva dodávajú, že neexistuje žiadny priznávali dávky vo väčšom rozsahu, ako rozpor s právom Spoločenstva, keďže vnú stanovuje nariadenie č. 1408/71. troštátne podmienky sa neuplatňujú odlišne v závislosti od toho, či je zdravotná starost livosť poskytovaná v Španielsku alebo v inom členskom štáte, a preto nesťažujú získanie zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch ako v Španielsku. 45. Prináleží teda výlučne členským štátom, aby určili, či prijmú ďalšie ustanovenia priznávajúce nárok na náhradu určitých výdavkov alebo nie.
43. Fínska vláda tvrdí, že z článkov 10 ES a 249 ES nemožno vyvodiť záver, že vnútro štátny zákonodarca má nejakú povinnosť 46. Skutočnosť, že vnútroštátne právne priznať poistencovi, na ktorého sa vzťahuje predpisy obmedzujú možnosť n á h r a d y pôsobnosť článku 22 ods. 1 písm. c), nárok výdavkov na jediný prípad, a to na prípad na náhradu výdavkov spojených s jeho lieč bezprostrednej, životne dôležitej naliehavos bou. ti, a rušia tak právo na náhradu z dôvodov bezdôvodného odmietnutia schváliť staro stlivosť, na veci nič nemení. Ako správne poznamenáva Írsko, skutočnosť, že sa vnú-
20 — Podía článku 10 ES, ktorý zakotvuje zásadu lojálnej spolu práce, sú členské štáty povinné zabezpečiť vykonanie nariadení. Posúdenie 21 — Podľa článku 249 druhého odseku ES majú nariadenia všeobecnú platnosť a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Vzhľadom na ich povahu a miesto v systéme prameňov práva Spoločenstva teda nariadenia môžu priznávať jednotlivcom práva, ktorá sú vnútroštátne súdy povinné chrániť. Priama uplatniteľnosť nariadenia znamená, že jeho nadobudnutie účinnosti a jeho uplatnenie v prospech alebo neprospech osôb, na ktoré sa vzťahuje, nezávisí od žiadneho vnútroštátneho vykonávacieho opatre nia. Na základe povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, ktoré boli prijaté pri ratifikácii, sú členské štáty povinné nebrániť priamemu účinku inherentnému nariadeniam a iným nor mám práva Spoločenstva. Striktné plnenie tejto povinnosti je nutnou podmienkou súčasného a jednotného uplatňovania predpisov Spoločenstva na celom území Spoločenstva (roz sudok z 10. októbra 1973, Fratelli Variola, 34/73, Zb. s. 981, 44. Ako už bolo uvedené vyššie, článok 22 body 8 a 10). Vnútroštátne súdy, ktorých úlohou je nariadenia č. 1408/71 neupravuje otázku uplatňovať ustanovenia práva Spoločenstva v rámci svojej pôsobnosti, musia zabezpečiť ich úplnú účinnosť (pozri dodatočných výdavkov, akými sú cestovné, najmä rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 16; z 19. júna 1990, Factortame a i., ubytovacie a stravovacie výdavky, ktoré C-213/89, Zb. s. I-2433, bod 19, a z 20. septembra 2001, vznikli v súvislosti s lekárskou starostlivosťou Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 25).
I - 5355
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
troštátny zákonodarca rozhodol priznať Pripomienky dodatočnú dávku osobe, ktorá sa dovoláva práva podľa článku 22 ods. 1 písm. a), aj keď takáto dávka nie je súčasťou povinnosti členského štátu podľa článku 22 ods. 1 písm. a), nepredstavuje prekážku výkonu práva dotknutej osoby podľa článku 22 49. Španielska vláda sa domnieva, že štvrtá ods. 1 písm. c). otázka nemá žiadny vzťah ku konaniu vo veci samej. Vláda Spojeného kráľovstva s tým súhlasí. Podľa tejto vlády so zreteľom na skutkové okolnosti je problém uvedený v štvrtej otázke čisto hypotetický.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené usudzujem, že by Súdny dvor mal na tretiu otázku odpovedať v tom zmysle, že články 10 ES a 249 ES nebránia takým pravidlám člen 50. Cyperská a fínska vláda a Írsko ského štátu, akými sú tie sporné vo veci v podstate tvrdia, že právo Spoločenstva sa samej, ktoré obsahujú priaznivejšiu úpravu nevzťahuje na situáciu, kedy osoba náhrady výdavkov v situáciách, na ktoré sa s bydliskom v Španielsku žiada o zdravotné vzťahuje článok 22 ods. 1 písm. a), ako služby španielskeho súkromného poskytova- v situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 22 teľa starostlivosti, keďže neexistuje žiadny ods. 1 písm. c). cezhraničný prvok. Navyše tvrdia, že články 81 ES, 82 ES a 87 ES sa nemôžu vzťahovať na také legislatívne opatrenia, akými sú tie sporné v prejednávanej veci.
VII — Štvrtá otázka 51. Belgická vláda tvrdí, že situácia opísaná v štvrtej otázke je zlučiteľná s článkom 49 ES a že žiadnym spôsobom nie je narušená súťaž vo vzťahu k súkromným poskytovateľom 48. Podstatou štvrtej otázky položenej vnú starostlivosti v Španielsku, ktorí nie sú troštátnym súdom je, či sa články 12 ES, súčasťou systému poistenia, alebo vo vzťahu 49 ES, 81 ES, 82 ES a 87 ES majú vykladať k španielskym súkromným poskytovateľom v tom zmysle, že bránia takým ustanoveniam starostlivosti. členského štátu, akými sú ustanovenia sporné v prejednávanej veci, ktoré odstra ňujú možnosť poistenca v rámci španiel skeho verejného systému sociálneho zabez pečenia získať náhradu výdavkov na zdra votnú starostlivosť poskytnutú zdravotníc 52. Poľská vláda zastáva názor, že články kymi zariadeniami alebo odborníkmi so 82 ES a 86 ES by sa porušili, ak by sa sídlom na španielskom území, ktorí nie sú preukázalo, že obmedzenie slobody poskyto súčasťou španielskeho systému sociálneho vať zdravotné služby poškodzuje pacientov zabezpečenia. a pokiaľ by dominantné postavenie orgánov
I - 5356
ACEREDA HERRERA
verejnej z d r a v o t n e j s t a r o s t l i v o s t i Súdny dvor nemá k dispozícii podklady v Španielsku mohlo ovplyvniť obchod medzi o skutkovom a právnom stave, ktoré sú členskými štátmi, čo by platilo, ak by potrebné na riadne zodpovedanie polože zdravotná starostlivosť poskytovaná súkrom ných otázok. 23 nými lekármi mohla mať vplyv aj na štátnych príslušníkov iných členských štátov.
55. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podstatou otázky vnú 53. Komisia sa domnieva, že so zreteľom na troštátneho súdu je, či situácia, kedy zdra skutkové okolnosti nie sú španielske právne votnícke zariadenia alebo odborník so sídlom predpisy v rozpore s článkami 12 ES, 49 ES, na španielskom území, ktorý nie je súčasťou 81 ES, 82 ES a 87 ES. systému sociálneho zabezpečenia, nemá právo na poskytnutie zdravotnej starostlivos ti osobe poistenej v rámci systému sociál neho zabezpečenia, hoci jej zdravotná starost livosť môže byť poskytnutá zdravotníckym zariadením alebo odborníkom so sídlom v inom členskom štáte, je v rozpore Posúdenie s článkami 12 ES, 49 ES, ako aj článkami 81 ES, 82 ES a 87 ES.
54. Podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať 56. Konanie vo veci samej sa však netýka zodpovednosť za prijatie súdneho rozhodnu danej otázky, ale týka sa otázky, či pán tia, aby s ohľadom na konkrétne okolnosti Herrera, ktorý žiada o náhradu cestovných, veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciál- ubytovacích a stravovacích výdavkov pre neho rozhodnutia pre vydanie svojho roz seba a pre rodinného príslušníka, ktorý ho sudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré sprevádza v súvislosti s nemocničnou sta položí Súdnemu dvoru. 22 Súdny dvor však rostlivosťou v Paríži, má nárok na takúto dospel k záveru, že odmietnutie rozhodnutia náhradu. o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštát nym súdom je možné, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide 57. Na štvrtú otázku preto nie je potrebné o hypotetický problém, alebo tiež pokiaľ odpovedať.
22 — Rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, 23 — Pozri najmä rozsudok z 13. júla 2000, Idéal tourisme, Zb. s. I-4921, bod 59. C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20.
I - 5357
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-466/04
VIII — Návrh
58. Zastávam preto názor, že na otázky položené Tribunal Superior de Justicia de Cantabria by mal Súdny dvor odpovedať takto:
1. Článok 22 ods. 1 pism. c), článok 22 ods. 2 a článok 36 nariadenia č. 1408/71 nemožno vykladať v tom zmysle, že poistenec, ktorý získal povolenie príslušnej inštitúcie odísť na územie iného členského štátu, aby tam dostal primeranú starostlivosť, má nárok na to, aby mu táto inštitúcia nahradila cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky na území tohto členského štátu.
2. Články 10 ES a 249 ES nebránia takým pravidlám členského štátu, akými sú tie sporné vo veci samej, ktoré obsahujú priaznivejšiu úpravu náhrady výdavkov v situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 22 ods. 1 pism. a), ako v situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 22 ods. 1 pism. c).
I - 5358