C-470/04

I - 7411

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-470/04

4. Z tohto dôvodu vnútroštátny súd kladie ods. 6 písm. i) Wet IB sa zánik postavenia v prvom rade otázku, v akom rozsahu sú vnútroštátneho daňovníka — t.j. odchod tieto ustanovenia v rozpore s právami, ktoré z krajiny — považuje za prevod obchodných pán N vyvodzuje zo svojho postavenia podielov alebo akcií. občana Únie. Nepriamo tým upriamuje pozornosť aj na vzťah medzi ustanoveniami o občianstve Únie a o slobode usadiť sa.

7. V súlade s článkom 20c ods. 1 Wet IB je zisk vyplývajúci z prevodu obvykle tvorený rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou. Ak je dôvodom zdanenia odchod 5. Ostatné otázky sa týkajú podmienok z krajiny, nahrádza výťažok z prevodu trhová uvoľnenia poskytnutej zábezpeky, ako aj hodnota účasti k tomuto dátumu (článok 20c odôvodnenia obmedzení slobody pohybu, ods. 4 Wet IB). V prípade premiestnenia ktoré môžu prípadne vyplývať z daňového režimu uplatňovaného v prípade odchodu do domicilu do Holandska bude referenčnou inej krajiny. sumou namiesto nákupnej ceny trhová hodnota obchodných podielov alebo akcií k dátumu prisťahovania do Holandska (člá­ nok 20c ods. 7 Wet IB).

odkladu upravuje ministerská vyhláška. Člá­ tiež novelizovaná, upravuje odvtedy zníženie nok 28 IW vylučuje uplatnenie úrokov počas dane v prípade, keď je majetková účasť doby odkladu. predaná do desiatich rokov od odchodu a keď v medziobdobí došlo k zníženiu jej hodnoty bez toho, aby majiteľ prijal akékoľ­ vek platby zo skrytých rezerv alebo náhradu toho, čo zaplatil alebo investoval. Odložená daň sa tak znižuje o jednu štvrtinu rozdielu medzi hodnotou v čase odchodu a aktuálnou 10. Článok 26 ods. 2 IW je splnomocňujú­ hodnotou. Zníženie sa napokon poskytuje cim ustanovením na prijatie ministerskej v prípade, keď zmluva o zamedzení dvojitého vyhlášky upravujúcej podmienky čiastočného zdanenia upravuje, že zisk dosiahnutý zníženia daní, ktorých platenie bolo odlo­ z prevodu je predmetom dane v inom štáte. žené, a to až do výšky dane z dividend prípadne uhradenej v Holandsku [písmeno a)], do výšky dane z príjmov zaplatenej v zahraničí [písmeno b)] a napokon do výšky sumy zostatku dlhu po 10 rokoch [písmeno c)]. Splnomocnenie bolo vykonané prijatím vykonávacej vyhlášky k IW.

III — Skutkový stav a prejudiciálne otázky

11. Po vyhlásení rozsudku De Lasteyrie du Saillant holandský štátny tajomník pre finan­ 13. Dňa 22. januára 1997 premiestnil pán N cie 13. apríla 2004 vyhlásil, že v prípade svoj domicil z Holandska do Spojeného odkladu platenia poskytnutého z dôvodu kráľovstva, kde v roku 2002 začal prevádz­ odchodu do iného členského štátu Európskej kovať poľnohospodársku farmu s jabloňovým únie už nie je potrebné poskytovať zábez­ sadom. V čase, keď odchádzal z Holandska, peku. Dňa 1. januára 2005 nadobudli účin­ bol jediným spoločníkom v troch spoločnos­ nosť nové zákonné ustanovenia, ktoré zod­ tiach s ručením obmedzeným založených povedajúcim spôsobom upravili právny stav podľa holandského práva („besloten venno­ s retroaktívnym účinkom k 11. marcu 2004. 4 otschappen"), ktorých riadenie je od 22. januára 1997 zabezpečované z ostrova Curaçao (Holandské Antily).

16. Pán N. napadol platobný výmer za rok 1997 a tvrdil, že zdanenie zisku dosiahnutého 2. V prípade zápornej odpovede na prvú z podstatnej účasti je v rozpore s článkami otázku, môže sa obyvateľ členského 18 ES a 43 ES. Jeho slobodu pohybu štátu, ktorý premiestni svoj domicil obmedzovala nielen povinnosť poskytnúť z tohto členského štátu, aby sa usadil zábezpeku. Nezákonné bolo už to, že dôvo­ v inom členskom štáte, v konaní proti dom zdanenia je odchod z krajiny. Pán N štátu, z ktorého odišiel, odvolávať na rovnako napadol aj úroky uplatnené na sumu článok 43 ES v prípade, keď nie je ihneď daňového dlhu, ako aj právnu úpravu isté alebo pravdepodobné, že bude náhrady trov v správnom konaní, v ktorom v tomto inom členskom štáte vykonávať sa uplatnilo právo Spoločenstva. takú hospodársku činnosť, aká je uve-

I - 7414

N

dená v tomto článku? Je na účely jej vykonanie alebo nie? Je pre odpoveď odpovede na predchádzajúcu otázku na túto otázku tiež dôležité, či je dôležité, či sa táto činnosť bude vyko­ ponúknutá náhrada prípadnej škody, návať v dohľadnej dobe? Ak áno, ako ktorá vznikla poskytnutím zábezpeky? dlhú možno stanoviť túto dobu?

I - 7415

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

dvor opätovne nepreskúma. Pán N preto občianstvo Únie poskytovalo rovnakú navrhol Gerechtshof te Arnhem, aby doplnil ochranu a mohlo byť preskúmané pred­ svoj návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nostne. nia. Vnútroštátny súd však zatiaľ túto mož­ nosť nevyužil.

21. Pán N, dánska, holandská, nemecká 23. Komisia zjavne nezdieľa tieto obavy. Vo a talianska vláda, ako aj Komisia predložili svojich písomných pripomienkach navrhuje písomné pripomienky k návrhu na začatie odpovedať iba na prvú otázku a upustiť od prejudiciálneho konania. Pojednávanie sa preskúmania slobody usadiť sa. nekonalo.

I - 7416

N

25. Okrem všeobecných systematických v zmysle článku 48 druhého odseku ES, na úvah je prednostné preskúmanie konkrét­ území iného členského štátu. nych základných slobôd odôvodnené aj skutočnosťou, že sloboda pohybu podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným Zmluvou ES a ustanoveniami prijatými na jej vykonanie. Najprv teda treba preskúmať druhú otázku. Iba ak v tomto prípade 28. Svojou druhou otázkou chce Gerechts­ nemožno uplatniť slobodu usadiť sa, bude hof te Arnhem vedieť, či sa možno odvolávať potrebné zaoberať sa prvou otázkou týkajú­ na slobodu usadiť sa vtedy, keď sa v čase cou sa výkladu článku 18 ES. premiestnenia domicilu ešte nevie, či do­ tknutá osoba bude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v členskom štáte, v ktorom sa usádza. Vnútroštátny súd kladie aj otázku významu, ktorý treba pripísať hospodárskej činnosti začatej neskôr. V tomto ohľade odkazuje na poľnohospodár­ sky podnik, ktorý pán N prevzal približne päť 26. Bez ohľadu na to, ktoré ustanovenia sa rokov po svojom odchode z Holandska do uplatnia, treba najprv pripomenúť, že aj keď Veľkej Británie. priame dane patria pri súčasnom stave práva Spoločenstva do právomoci členských štátov, členské štáty musia túto právomoc vykoná­ vať v súlade s právom Spoločenstva. 9

29. Pán N sa však domnieva, že to nie je jeho jediná hospodárska činnosť. Podľa jeho názoru sa na jeho postavenie jediného spoločníka v troch spoločnostiach rovnako vzťahuje pojem činnosti v zmysle článku 43 ES. Toto tvrdenie treba preskúmať ako prvé, takže význam neskoršieho prevzatia B — O druhej prejudiciálnej otázke poľnohospodárskeho podniku môže zatiaľ zostať nepovšimnutý.

32. O takéto prekážky však v tomto prípade nejde. Neexistuje súvislosť medzi sporným opatrením a hospodárskou činnosťou, ktorú pán N vykonáva prostredníctvom podnikov „Z článku 52 druhého odseku Zmluvy ES usadených v Holandských Antilách. Daň je [teraz článok 43 druhý odsek ES] totiž totiž v tomto prípade vyrubená na základe vyplýva, že sloboda usadiť sa zahŕňa založe­ premiestnenia (osobného) domicilu pána N nie a vedenie podnikov, najmä spoločností, Z už citovanej definície Súdneho dvora v jednom členskom štáte príslušníkom iného nemožno vyvodiť, že by tento postup patril členského štátu. Svoje právo usadiť sa teda do oblasti pôsobnosti slobody usadiť sa. vykonáva príslušník členského štátu, ktorý má na základnom imaní spoločnosti usade­ nej v inom členskom štáte účasť, z ktorej mu vyplýva určitý vplyv na rozhodovanie tejto spoločnosti umožňujúci mu určovať jej čin­ nosti." 33. Držbu majetkových účastí v podnikoch by však bolo možné považovať za samostatnú hospodársku činnosť odlišnú od hospodár­ skej činnosti podnikateľa. V tomto prípade by pán N vykonával túto činnosť zo svojho domicilu v Spojenom kráľovstve.

dividend nepredstavuje hospodársku činnosť, 36. Aj keby sa samotná držba majetkových v dôsledku ktorej by spoločníka bolo možné účastí považovala za hospodársku činnosť, považovať za podnik v zmysle článku 87 odchod z krajiny znamená zároveň premiest­ ods. 1 ES. Inak by to bolo v prípade, ak by sa nenie osobného domicilu. Na vymedzenie držiteľ majetkovej účasti priamo alebo pôsobnosti slobody usadiť sa a všeobecnej nepriamo zúčastňoval na riadení podniku. slobody pohybu občanov Únie (článok 18 Súdny dvor okrem toho už skôr rozhodol, že ods. 1 ES) treba teda overiť, či pán N držba majetkových účastí nie je hospodár­ premiestnil svoj domicil na účely výkonu skou činnosťou podliehajúcou DPH. 12 hospodárskej činnosti v Spojenom kráľovstve alebo či využil svoju slobodu pohybu bez ohľadu na akúkoľvek hospodársku činnosť. 13 Hoci slobodu usadiť sa treba v zásade posúdiť ako prvú, táto sloboda by napriek tomu stratila význam, ak by hospodárska činnosť bola dotknutá iba v dôsledku zmeny bydliska.

I - 7419

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

38. Vnútroštátny súd sa okrem toho veľmi 40. Naopak hospodárska činnosť, ktorú pán správne vyhol preskúmaniu daňovej úpravy, N vykonáva prostredníctvom svojich majet­ ktorá sa uplatní v prípade premiestnenia kových účastí, sa sústreďuje do miesta, domicilu do iného členského štátu, vo vzťahu v ktorom sú usadené jeho podniky. Názor, k volnému pohybu kapitálu. Ako totiž Súdny ktorý zastáva pán N, by viedol k umelému dvor nedávno vyslovil, samotné premiestne­ znásobeniu počtu prevádzkární podnikateľ­ nie domicilu nemá automaticky a samo skej činnosti v dôsledku toho, že popri sídle osebe za následok pohyb kapitálu. 15 podniku by sa za ďalšie miesto podnikateľskej V každom prípade prípadný pohyb kapitálu činnosti považoval aj osobný domicil spoloč­ musí ustúpiť výkonu slobody pohybu osôb. níka. Navyše pán N by celkom dobre mohol mať bydlisko vo viacerých členských štátoch. Tieto by tak predstavovali ďalšie miesta podnikateľskej činnosti popri sídle podniku na Antilách.

15 — Rozsudok z 23. februára 2006, Van Hilten-van der Heijden, C-513/03, Zb. s. I-1957, bod 49. Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 30. júna 2005 v tejto veci, body 57, 58 a 68. Je pravda, že podla znenia nomenklatúry v prílohe I prvej zarážke smernice Rady 88/361/EHS 42. Ani zistenia Súdneho dvora v jeho roz­ z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10), aj pohyby sudku De Lasteyrie du Saillant neodporujú vykonávané osobou na jej vlastný účet (napríklad prevod aktív patriacich emigrantom) môžu za určitých okolností predstavovať kapitálový pohyb. Pokiaľ ide o súčasný stav tohto sporu v doktríne, pozri: HOHENWARTER, D., PLANSKY, P.: Besteuerung von Erbschaften nach Wegzug in einen Drittstaat im Gemeinschaftsrecht — Schlussanträge 16 — Rozsudok z 27. septembra 1988, Daily Mail and General des GA Léger in der Rs. Van Hilten-van der Heijden. In: Trust, 81/87, Zb. s. 5483. Steuer und Wirtschaft International (SWI) 2005, 471, 420 17 — Rozsudok zo 16. júla 1998, C-264/96, Zb. s. I-4695. a nasl. 18 — Rozsudok z 18. novembra 1999, C-200/98, Zb. s. I-8261.

I - 7420

N

46. V prvom prípade sa povinnosti hostiteľ­ ského členského štátu uplatňujú najneskôr 43. Vnútroštátny súd kladie v podstate od okamihu, keď príslušník iného členského otázku, či sa možno odvolávať na slobodu štátu v tomto štáte začne vykonávať samos­ usadiť sa v prípade, keď v čase odchodu ešte tatnú zárobkovú činnosť. Čas, ktorý táto nemožno predpokladať, že v hostiteľskom osoba k tomuto dátumu už strávila štáte bude vykonávaná hospodárska činnosť, v hostiteľskom členskom štáte, je irelevantný. a keď v skutočnosti táto činnosť bola začatá až oveľa neskôr. 20 — Rozsudok z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, Zb. s. I-1663, bod 32; zo 14. októbra 2004, Komisia/Holandsko, C-299/02, Zb. s. I-9761, bod 15, a z 21. apríla 2005, Komisia/Grécko, 19 — Rozsudok De Lasteyrie du Saillant, už citovaný v poznámke C-140/03, Zb. s. I-3177, bod 27. pod čiarou 3, bod 41; pozri aj návrhy, ktoré v tejto veci 21 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Daily Mail a General Trust, už predniesol 13. marca 2003 generálny advokát Mischo, body citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 16; Baars, už 15 až 20. Generálny advokát sa napokon nevyjadril k otázke citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 28, a De Lasteyrie základnej slobody uptatniteľnej v tejto veci. du Saillant, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 42.

I - 7421

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

47. V konaní vo veci samej však ide o druhý 50. Možnosť odvolávať sa na slobodu usadiť prípad. V tejto súvislosti kladie vnútroštátny sa proti štátu pôvodu v prípade odchodu súd najprv otázku, či sa možno odvolávať na z tohto štátu teda nezávisí od usadenia sa slobodu usadiť sa až vtedy, keď je samostatná v hostiteľskom členskom štáte. Naopak, zárobková činnosť už vykonávaná, alebo už v takejto situácii treba v zásade zohľadniť aj vtedy, keď možno predpokladať jej začatie. to, čo môže nastať v budúcnosti.

52. Ak naopak ide, ako v prípade sporných h o l a n d s k ý c h daňových u s t a n o v e n í , o všeobecné ustanovenia, ktoré neupravujú 49. Súdny dvor už okrem toho konštatoval, prístup k samostatnej zárobkovej činnosti že článok 43 ES sa rovnako ako článok 39 ES alebo jej výkon, súvislosť so slobodou usadiť uplatňuje pred začatím hospodárskej čin­ sa treba preukázať inak. Rozhodujúce potom nosti; tieto ustanovenia najmä garantujú, aby je, ako to správne poznamenala nemecká štátny príslušník členského štátu mohol odísť a holandská vláda, aby v okamihu, keď sa do iného členského štátu a zdržiavať sa tam dotknutá osoba odvoláva na slobodu usadiť pri hľadaní samostatnej zárobkovej činnosti alebo závislej činnosti 23 24 — V rozsudku Kraus (už citovanom v poznámke pod čiarou 20, bod 18 a nasi.) sa Súdny dvor jednoducho oprel o skutočnosť, že získanie univerzitného titulu v zahraničí predstavuje výhodu v profesijnej kariére tak zamestnanca, ako aj 22 — Tamže. samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto skutočnosť stačila 23 — Rozsudok z 8. aprila 1976, Royer, 48/75, Zb. s. 497, body 31 Súdnemu dvoru na to, aby uplatnil slobodu pohybu až 33. pracovníkov a slobodu usadiť sa.

I - 7422

N

sa, existovali konkrétne dôkazy začatia sa­ tatnej zárobkovej činnosti aj naďalej. mostatnej zárobkovej činnosti v inom člen­ Pôvodne napríklad nemohol nakladať skom štáte. Iba hypotetická možnosť, že s časťou svojho majetku, pretože ho musel k tomu jedného dňa dôjde, by nestačila na poskytnúť ako zábezpeku. V dôsledku toho, to, aby bolo možné odvolávať sa na slobodu keď začal pán N v roku 2002 vykonávať usadiť sa. samostatnú zárobkovú činnosť v Spojenom kráľovstve, mohol sa odvolávať na slobodu usadiť sa aj proti svojmu štátu pôvodu.

54. Sporné holandské daňové ustanovenia však majú tú zvláštnosť, že nepostihujú osoby ako pán N jediný raz, zdanením v čase odchodu. Naopak ich účinky trvajú až desať rokov. Počas tohto obdobia daňový dlh, ktorého zaplatenie bolo odložené, exis­ tuje v latentnej podobe; pred prijatím novej 57. Na druhú prejudiciálnu otázku treba právnej úpravy bolo dokonca potrebné teda odpovedať v tomto zmysle: sloboda poskytnúť aj zábezpeku. Napokon, daň sa usadiť sa zaručená v článku 43 ES sa stáva splatnou v prípade, ak dôjde k predaju neuplatní iba na základe toho, že fyzická majetkových účastí do desiatich rokov od osoba, ktorá je jediným spoločníkom kapitá­ odchodu. lovej spoločnosti, premiestni svoj osobný domicil z jedného členského štátu do iného členského štátu. Štátny príslušník členského štátu sa však môže odvolávať na článok 43 ES proti svojmu členskému štátu pôvodu, ak z neho odchádza a ak v čase, keď sa odvoláva na túto základnú slobodu, konkrétne dôkazy 55. Opísané účinky daňovej úpravy, ktorá sa nasvedčujú tomu, že v tomto inom členskom uplatní v prípade odchodu z vnútroštátneho štáte začne vykonávať samostatnú zárobkovú územia, sťažovali pánovi N. začatie samos­ činnosť. Článok 43 ES možno uplatňovať

I - 7423

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

proti členskému štátu pôvodu počas celého 60. Článok 18 ods. 1 ES priznáva občanom obdobia, počas ktorého opatrenie spôsobu­ Dnie „právo slobodne sa pohybovať júce ujmu, ktoré tento štát prijal v súvislosti a zdržiavať sa na území členských štátov, s odchodom dotknutej osoby, vyvoláva rešpektujúc obmedzenia a podmienky stano­ účinky a prekáža usadeniu sa vené v tejto zmluve a v predpisoch prijatých v hostiteľskom členskom štáte. na ich vykonanie".

I - 7424

N

63. Súdny dvor vo svojej judikatúre ustálené 65. V prípade klasických základných slobôd zdôrazňuje, že štatút občana Únie má byť Súdny dvor najčastejšie považoval nerovnosť základným štatútom príslušníkov členských v zaobchádzaní s cezhraničnými situáciami štátov, ktorý umožní tým z nich, ktorí sa a prísne vnútornými situáciami za obmedze­ nachádzajú v rovnakej situácii, aby sa im 31 nie. Mnoho skutočností nasvedčuje tomu, dostalo rovnaké právne zaobchádzanie bez že aj takéto opatrenia predstavujú zakázané ohľadu na ich štátnu príslušnosť a bez toho, obmedzenie, keď patria do pôsobnosti článku aby boli dotknuté výnimky v tomto ohľade 18 ES. 32 Článok 18 ods. 1 ES teda pred­ výslovne stanovené. stavuje kritérium, podľa ktorého treba posu­ dzovať všetky opatrenia, ktoré prekážajú právu občana Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať v iných členských štátoch33alebo ktoré predstavujú prekážku, ktorá môže občana Únie odradiť od využitia všeobec­ ného práva voľného pohybu. 34

s garanciou rovnakého právneho zaobchá­ 32 — V rovnakom zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 20. novembra 2003 vo veci Pusa, už citovanej, dzania pri výkone slobody pohybu. 30 body 18 až 20 a 22, a 30. júna 2005 vo veci Standesamt Stadt Niebüll, C-96/04, v konaní pred Súdnym dvorom, bod 52 a nasi., ako ai návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 2. februára 2006 vo veci De Cuyper, C-406/04, v konaní pred Súdnym dvorom, body 104 až 108. Okrem toho pozri moje návrhy prednesené v rovnaký deň ako tieto 28 — Pozri okrem iného rozsudky z 20. septembra 2001, Grzel- návrhy vo veci Tas-Hagen a Tas, C-192/05, v konaní pred czyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 31; D'Hoop, už citovaný Súdnym dvorom, bod 50. v poznámke pod čiarou 25, bod 28, a Pusa, už citovaný 33 — V tomto zmysle pozri rozsudok Schempp, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 16. v poznámke pod čiarou 9, bod 43. 29 — Rozsudok Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, body 34 — V t o m t o zmysle pozri r o z s u d o k Pusa, už citovaný 18 a 19, s odkazom na rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 19. v poznámke pod čiarou 25, body 30 a 31. 35 — Pozri bod 22 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát 30 — Rozsudok Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod Jacobs vo veci Pusa, už citovanej v poznámke pod čiarou 27, 20, s odkazom na rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke a bod 51 mojich návrhov vo veci Tas-Hagen a Tas, už pod čiarou 25, body 34 a 35. citovanej v poznámke pod čiarou 32.

I - 7425

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-470/04

69. Vo veci Pusa dotknutá osoba po pre­ sťahovaní do Španielska naďalej poberala dôchodok zo svojho štátu pôvodu, Fínskej 72. Sporné zdanenie sa zakladá na okolnos­ republiky. Časť tohto príjmu bola vo Fínsku tiach, ktoré nastali počas pobytu pána N chránená proti exekúcii. Výpočet chránenej v Holandsku, t j. na výnosoch z podstatných sumy zohľadňoval daň z príjmov zaplatenú účastí. Daň je vyrubená so spätným účinkom na v n ú t r o š t á t n o m ú z e m í , ale nie k dátumu bezprostredne predchádzajúcemu v Španielsku. Vnútroštátna právna úprava odchodu. Dôsledky vyrubenia dane však sa teda zakladala na vnútornej skutočnosti, pretrvávajú počas obdobia, ktoré môže trvať t j . na exekúcii dôchodku vyplácaného vo až desať rokov po odchode. 40 Pán N je teda Fínsku. V tomto prípade však už tiež naďalej dotknutý sporným vnútroštátnym neexistoval vzťah aktívneho zamestnania opatrením, ktoré bolo prijaté iba preto, že v štáte pôvodu. vykonal svoju slobodu pohybu.

36 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo 39 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, Baumbast a R, C-413/99, veci Pusa, už citovanej v poznámke pod čiarou 27, bod 21. Zb. s. I-7091, body 81, 83 a 84. V rovnakom zmysle pozri aj 37 — Rozsudok z 19. októbra 2004, Zhu a Chen, C-200/02, Zb. rozsudky zo 7. septembra 2004, Trojani, C-456/02, Zb. s. I-9925, bod 31. s. I-7573, bod 40, a z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, bod 37. 38 — Rozsudok Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 19. 40 — Pozri k tomu aj body 54 a 55 vyššie.

I - 7426

N

73. Na prvú otázku treba teda odpovedať v prípade vysťahovania sa za súčasných tak, že štátny príslušník členského štátu, podmienok. V druhom rade bude potrebné ktorý premiestňuje svoj domicil zo svojho zaoberať sa ďalšími skutočnosťami, predov­ štátu pôvodu do iného členského štátu, sa šetkým povinnosťou poskytnúť zábezpeku, môže proti štátu pôvodu odvolávať na ktoré ešte zhoršovali účinky vyrubenia dane, slobodu pohybu zaručenú článkom 18 a to až do zmeny právnej úpravy. ods. 1 ES v prípade, keď ho vyrubenie dane vykonané v súvislosti s jeho odchodom znevýhodňuje vo vzťahu k vnútroštátnym daňovníkom, ktorí nevyužili svoju slobodu pohybu.

43 nia skutočne predá svoje majetkové účasti. S výnimkou dlhšej doby sa však holandská právna úprava takmer nelíši od francúzskej právnej úpravy. Aj pri samostatnom posú­ dení predstavuje vyrubenie dane v čase odchodu bremeno, ktoré zaťažuje len tých, ktorí využili svoju slobodu pohybu. 81. V druhom rade neboli zníženia hodnoty, ku ktorým došlo po odchode, pôvodne zohľadňované na účely zníženia daňového dlhu. Daň z príjmov vyrubená v čase vysťa­ hovania a splatná pri neskoršom prevode majetkových účastí tak mohla prevyšovať daň, ktorú by bolo treba zaplatiť, ak by bol 79. Daňové priznanie vyžadované v tejto v rovnakom čase skutočne vykonaný prevod súvislosti je dodatočnou formalitou, ktorá v krajine pôvodu. V krajine pôvodu by totiž môže prekážať odchodu. 44 Iste, ako pozna­ daň bola vybraná z príjmu skutočne dosiah­ menala holandská vláda, aj vnútroštátny nutého pri prevode (ktorý mohol byť nižší). daňovník bude musieť niekedy predložiť daňové priznanie týkajúce sa výnosov dosiahnutých z podstatnej účasti. Táto povinnosť sa však podľa všetkého vzťahuje na vnútroštátneho daňovníka iba v čase skutočného prevodu jeho majetkovej účasti. Ak si ponechá svoje majetkové účasti, nie je povinný predkladať daňové priznanie týka­ júce sa latentných (ešte nedosiahnutých) 82. Zmena právnej úpravy v roku 2004 výnosov. priniesla zlepšenie v oboch týchto ohľadoch. Otázka, či uvoľnenie zábezpeky, ktoré nasle­ dovalo po tejto zmene, úplne odstránilo obmedzenie, bude preskúmaná v rámci odpovede na štvrtú otázku.

80. Až do novelizácie právnej úpravy v roku 2004 treba okrem toho zohľadniť dva ďalšie aspekty. V prvom rade bol odklad platenia dane vyrubenej v prípade vysťahovania povolený iba oproti poskytnutiu zábezpeky. 83. Nie je možné definitívne sa vysloviť k tomu, či novelizácia článku 26 ods. 5 IW viedla k úplnej rovnosti zaobchádzania, 43 — Treba predpokladať, že desať rokov po odchode daňový dlh zanikne (pozri článok 26 ÍW, už citovaný v bode 10). 44 — Pokiaľ ide o obmedzujúci účinok povinnosti podať priznanie a iných formalít, pozri rozsudok z 28. apríla 1998, Safir, 45 — Pozri rozsudok De Lasteyrie du Saillant, už citovaný C-118/96, Zb. s. I-1897, body 26 a 28. v poznámke pod čiarou 3, bod 47.

87. Aby však výber úrokov z dane neznevý- hodňoval osobu, ktorá premiestňuje svoj 85. Napokon pán N považuje za diskrimi­ domicil, treba na jednej strane znížiť poža­ náciu skutočnosť, že sporné rozhodnutie dované úroky úmerne k čiastočnému zníže­ ukladá zaplatenie úrokov z dane. Povinnosť niu daňového dlhu poskytovanému podľa článku 26 IW. Na druhej strane nesmie existovať podstatný rozdiel v dĺžke konaní, podľa toho, či je daň vyrubená v súvislosti 46 — Vo svojom rozsudku z 8. mája 1990, Biehl (175/88, Zb. s. I-1779, bod 18), Súdny dvor konštatoval, že na vylúčenie s odchodom do zahraničia alebo v súvislosti obmedzenia nestačí, aby vytvorenie situácie, ktorá je v súlade s právom Spoločenstva, bolo ponechané na volnú úvahu s vnútroštátnym prevodom majetkových daňového orgánu. účastí, pretože takýto rozdiel vo všeobecnosti 47 — Naopak v prípade zvýšenia hodnoty po odchode nie je namieste zvýsit sumu dane, lebo v tomto prípade má právo z n a m e n á výber vyšších úrokov uložiť daň nový štát domicilu. v cezhraničných situáciách.

I - 7429

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-470/04

2. Odôvodnenie 90. Vlády, ktoré vstúpili ako vedľajší účast­ níci do konania, predovšetkým zdôraznili, že daňová úprava, ktorá sa uplatní v prípade vysťahovania, zabezpečuje spravodlivé roz­ delenie daňových príjmov v súlade so 88. Vnútroštátna právna úprava, ktorá zásadou teritoriality. Ako ďalšie odôvodnenia obmedzuje slobodu usadiť sa, je platná iba uviedli tieto vlády aj zachovanie koherencie v prípade, keď sleduje legitímny cieľ zluči­ daňového systému a účinnosť daňových teľný so Zmluvou ES a ked je odôvodnená kontrol. naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Okrem toho musí byť vhodná na dosiahnutie sledovaného cieľa bez toho, aby prekračovala to, čo je na tento účel nevyhnutné. 48 Rovnaké kritériá sa uplatňujú na odôvod­ nenie zásahu do slobody pohybu občanov Únie. 49

I - 7430

N

92. Vo svojom rozsudku Marks & Spencer ktorého rezidentom je prevodca. V súlade Súdny dvor konštatoval, že zachovanie roz­ s touto zásadou teritoriality rozdeľuje článok delenia daňovej právomoci medzi členskými 13 ods. 4 zmluvy o zamedzení dvojitého štátmi je legitímnym cieľom, ktorý môže zdanenia uzavretej medzi Holandskom 52 odôvodniť obmedzenie slobody usadiť sa. a Spojeným kráľovstvom v roku 1980 55

53 V tejto súvislosti zásada teritoriality daňovú právomoc. — zakotvená v medzinárodnom daňovom práve a uznaná právom Spoločenstva — môže slúžiť ako riadiaca zásada, na základe ktorej členské štáty rozdeľujú daňové právo­ moci.

95. Článok 13 ods. 5 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi Holand­ skom a Spojeným kráľovstvom 56 ako výnimku umožňuje každému zmluvnému 93. Presná definícia zásady teritoriality však štátu, aby podľa svojich vlastných daňových neexistuje. Praktickým dôsledkom tejto ustanovení zdanil scudzenia majetku, ktoré zásady je vo všeobecnosti najmä to, že štáty uskutočnila osoba usadená v druhom zmluv­ môžu podriadiť neobmedzenej daňovej nom štáte, ktorá však bola rezidentom povinnosti iba osoby usadené na svojom prvého štátu počas piatich rokov bezpro­ území a v rámci obmedzenej daňovej povin­ stredne predchádzajúcich scudzeniu nosti zdaňujú iba príjmy osôb usadených majetku. v zahraničí, ktoré pochádzajú z vnútroštátneho zdroja.

96. Na prvý pohľad sa zdá, že zmluva 94. Zásada teritoriality nachádza svoj výraz o zamedzení dvojitého zdanenia na tomto aj vo vzorových zmluvách vypracovaných mieste pripúšťa porušenie zásady teritoria­ OECD, na základe ktorých môžu členské lity. Ak by sme sa pridržiavali jej znenia, štáty racionálne rozdeliť daňovú právo­ mohlo by Holandsko zdaniť celý zisk moc. 54 Príjmy z prevodu majetku sú, z prevodu ešte počas piatich rokov po s určitými výnimkami, ktoré sú v tomto vysťahovaní. Bez ohľadu na to, či zmluvu prípade irelevantné, zdaňované v súlade treba skutočne vykladať takto, je potrebné s článkom 13 ods. 5 vzorovej zmluvy OECD uviesť, že sporné holandské ustanovenia o príjme a majetku v zmluvnom štáte, nejdú až tak ďaleko. Skôr upravujú, že

97. Holandské ustanovenia teda vychádzajú z kritéria teritoriality, ktoré spájajú s časovým kritériom, a to pobytom na vnútroštátnom území počas obdobia, v ktorom bol dosiahnutý zdaniteľný zisk. Aj napriek tomu, že sa daň stane splatná až v okamihu, keď už daňovník nemá rezidenciu 100. Na prvý pohľad sa zdá, že toto posú­ v Holandsku, sa možno domnievať, že denie daňovej úpravy, ktorá sa uplatní daňová úprava, ktorá sa uplatňuje v prípade v prípade vysťahovania, je v rozpore vysťahovania, je v súlade so zásadou terito­ s rozsudkom vo veci De Lasteyrie du Saillant riality. V tomto rozsudku Súdny dvor odmietol

odôvodnenie

z dôvodov zachovania rozdele­ nia daňovej právomoci. 59 Cieľom sporných ustanovení v tejto veci bolo totiž podľa francúzskej vlády výlučne zabrániť daňo­ vému úniku a nijako nemali „všeobecne zabezpečiť zdanenie výnosov nadobudnutých počas pobytu daňovníka na francúzskom území v prípade premiestnenia domicilu 98. Napokon členské štáty môžu slobodne daňovníka mimo Francúzska". 60 určiť spôsob, akým zohľadnia časové krité­ rium a kritérium teritoriality na účely roz­ delenia daňovej právomoci v konkrétnom prípade, sú však povinné zachovať daňovú 57 — Možno si položiť otázku, či v tejto veci skutočne ide o rozpor, pretože daň je vyrubená až bezprostredne pred odchodom koherenciu a vyhnúť sa nezákonným dvoji­ a vybraná vtedy, keď na základe skutočného prevodu dôjde k ukončeniu odkladu platenia. Možno sa teda domnievať, že tým zdaneniam. článok 13 ods. 5 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa vôbec neuplatní, lebo daň bob formálne vyrubená bez­ prostredne pred odchodom, a teda uložená osobe, ktoré je ešte rezidentom štátu. 58 — Gerechtshof te 's-Hertogenbosch (rozsudok z 15. septembra 2005, V-N 2005/47.11) považoval za porušenie očividne podobnej belgicko-holandskej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia to, že po uzavretí tejto zmluvy novela Wet IB jednostranne predĺžila obdobie pre výber dane z piatich na desať rokov (pozri poznámku pod čiarou 2 vyššie). Holandská vláda poznamenáva, že Holandsko chcelo, aby táto doba bola stanovená na desať rokov aj v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, podobne ako to už v medziobdobí bolo 99. Rozdiel medzi dobou piatich rokov d o h o d n u t é v zmluvách s Belgickým kráľovstvom a Portugalskou republikou. v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia 59 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 68. a dobou desiatich rokov upravenou vo 60 — Tamže, bod 65.

102. Odôvodnenie založené na koherencii daňového systému podľa judikatúry vyža­ 105. Pri posúdení tvrdenia o koherencii je duje, aby existovala priama súvislosť potrebné najprv pripomenúť rozsudok medzi poskytnutím daňovej výhody X a Y 63, ktorý sa týkal právnej úpravy a kompenzáciou tejto výhody prostredníc­ s podobným cieľom, ako majú prejednávané tvom uloženia dane. 61 V dôsledku toho je daňové ustanovenia, ktoré sa uplatňujú namieste považovať za dovolené predovšet­ v prípade vysťahovania. Ustanovenia, kým ustanovenia, ktoré zabraňujú tomu, aby o ktoré išlo v tejto veci, upravovali zdanenie bol ten istý príjem zdanený niekoľkokrát výnosov z majetkových účastí na spoločnosti alebo ani raz. 62 usadené na vnútroštátnom území v prípade ich prevodu na spoločnosť kontrolovanú tým istým spoločníkom, ktorá však mala svoje 61 — Rozsudky z 28. januára 1992, Bachmann, C-204/90, Zb. sídlo v zahraničí. Cieľom zdanenia bolo s. I-249, body 21 až 23; zo 14. novembra 1995, Svensson a Gustavsson, C-484/93, Zb. s. I-3955, bod 18, a z 18. septembra 2003, Bosal, C-158/01, Zb. s. I-9409, body 29 a 30. 62 — Pozri moje návrhy z 18. marca 2004 vo veci Manninen, už 63 — Rozsudok z 21. novembra 2002, už citovaný v poznámke pod citovanej v poznámke pod čiarou 31, bod 51. čiarou 10.

I - 7433

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

zabezpečiť, aby nedochádzalo k prevodom 108. Napokon koherenciu holandských majetkových účastí do zahraničia bez zdane­ ustanovení nemožno spochybniť len nia latentných výnosov. Súdny dvor v tejto z dôvodu, že upravujú 65 zápočet dane veci uvažoval nad odôvodnením založeným zaplatenej v zahraničí. 66 Pokiaľ sú totiž na koherencii daňového systému, a aj keď rešpektované hranice vymedzené právom napokon toto tvrdenie odmietol, bolo to iba Spoločenstva, môžu sa členské štáty slo­ preto, lebo okamžité zdanenie nebolo naj- bodne vzdať svojich daňových pohľadávok miernejším prostriedkom. 64 v určitých prípadoch, predovšetkým vtedy, ak je na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zaručená vzájomnosť. Takéto čiast­ kové výnimky v skutočnosti podporujú koherenciu, keďže ich cieľom je zabrániť dvojitému zdaneniu. Za žiadnych okolností vo všeobecnosti nespochybňujú daňovú pohľadávku a jej vymáhanie.

I - 7434

N

b) Proporcionalita miestnení svojho domicilu do iného člen­ ského štátu, pretože chce v určitom čase dostať späť svoju zábezpeku.

110. Opatrenia musia okrem iného zodpo­ vedať zásade proporcionality, t. j . musia byť vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú prekračovať to, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. 69

113. Existujú však menej obmedzujúce pro­ striedky, ktoré sú menej nákladné pre daňovníka a menej prekážajú výkonu slobody pohybu. Smernica 77/799/EHS 70 tak na jednej strane umožňuje, aby si členský štát vyžiadal od príslušných orgánov iného člen­ — Pôvodný právny stav ského štátu všetky informácie, ktoré mu môžu umožniť správne stanovenie dane z príjmu. 71 Na druhej strane smernica 76/308/EHS 72 ukladá členským štátom, aby si poskytovali vzájomnú pomoc pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa niektorých daní 111. Najprv treba preskúmať pôvodnú z príjmu a majetku. verziu spornej právnej úpravy, v ktorej odklad platenia ešte vyžadoval poskytnutie zábezpeky. V tejto podobe boli sporné opatrenia iste vhodné na dosiahnutie sledo­ vaného cieľa, ale neboli na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

115. Rovnako je neodôvodnené to, že vo 118. Sporné ustanovenia však nad rámec svojom pôvodnom znení sporné ustanovenia tohto účelu majú rovnako zabezpečiť kohe­ neumožňujú primeraným spôsobom zohľad­ rentné zdanenie na základe zásady teritoria- niť zníženia hodnoty, ktoré nastali po lity. Podľa zmenených podmienok už vyru­ odchode z krajiny. benie dane nepredstavuje neproporcionálnu prekážku odchodu. Je vhodné a potrebné na účinné zdanenie príjmu dosiahnutého v prípade neskoršieho prevodu podstatnej účasti.

— Nový právny stav

119. N e v i d í m m e n e j o b m e d z u j ú c i a z právneho a skutkového hľadiska usku­ 116. Vo svojom súčasnom znení naopak točniteľný spôsob zdanenia výnosu holandská daňová úprava, ktorá sa uplatňuje z majetkových účastí, ku ktorému došlo do v prípade vysťahovania, rešpektuje zásadu dátumu odchodu. Predovšetkým sa nezdá proporcionality. Prekážka vyplýva iba príliš možné, aby štát pôvodu vyrubil daň po z vyrubenia dane v prípade odchodu. Odklad odchode, k dátumu skutočného prevodu. platenia dane sa však poskytuje bez toho, aby bolo potrebné poskytnúť zábezpeku. Okrem toho je predvídané zníženie dane, ktoré má zohľadniť neskoršie zníženie hodnoty majet­ kových účastí.

120. Hoci by bolo právne možné určiť časť dane patriacu Holandsku až a posteriori, k dátumu prevodu, nijako by to pre daňov­ níkov nepredstavovalo miernejší a menej obmedzujúci prostriedok. Daňovníci by totiž 117. Bolo by iste neprimerané, ak by jedi­ boli povinní uchovávať nielen doklady na ným účelom vyrubenia dane v súvislosti určenie hodnoty a posteriori, ale aj doklady s o d c h o d o m b o l o v y s p o r i a d a ť sa s nebezpečenstvom daňového úniku. Všeo­ becnú domnienku daňového úniku alebo daňového podvodu totiž nemožno založiť 73 — Rozsudky De Lasteyrie du Saillant, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 50, a z 21. novembra 2002, X a Y, už na skutočnosti, že fyzická osoba chce pre­ citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 61.

124. Táto otázka sa týka v podstate toho, čo musí členský štát urobiť, aby odstránil možné 123. Na tretiu a piatu prejudiciálnu otázku dôsledky toho, že v rozpore s právom treba teda odpovedať v tom zmysle, že Spoločenstva mohlo byť platenie dane

I - 7437

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/04

pôvodne odložené iba oproti poskytnutiu okrem toho vyžaduje, aby boli odstránené zábezpeky. všetky negatívne dôsledky jej poskytnutia.

125. Pred zodpovedaním tejto otázky treba 128. V tomto ohľade treba poznamenať, že pripomenúť, že vyrubenie dane súvisiace poskytnutie zábezpeky môže zahŕňať s vysťahovaním ako také stále existuje výdavky. Ak je zábezpeka zložená a, ako bolo uvedené vyššie, je prípustné. v hotovosti, dotknutá osoba stráca úroky. Skutočnosť, že bolo pôvodne spojené Bankové zábezpeky zahŕňajú platenie poplat­ s povinnosťou poskytnúť zábezpeky, neov­ kov. Zriadenie záložného práva na majetok, plyvňuje jeho platnosť. Treba skôr jasne ako sú majetkové účasti na spoločnostiach, rozlišovať medzi vyrubením dane na jednej môže napokon znižovať dôveru v solventnosť strane a skutočnosťou, že odklad platenia bol daňovníka, voči ktorému sa potom uplatnia poskytnutý iba oproti poskytnutiu zábezpeky menej priaznivé podmienky poskytnutia na druhej strane. úveru. Tieto finančné dôsledky nie je možné napraviť samotným uvoľnením zábezpeky.

126. Podľa zistení vnútroštátneho súdu bola zábezpeka, ktorá bola vyžadovaná v rozpore 129. Pán N však podľa všetkého netvrdí s právom Spoločenstva, uvoľnená. Povinnosť žiadny dôsledok tohto druhu. Možno teda poskytnúť zábezpeku bola okrem toho zo tvrdiť, že štvrtá otázka vnútroštátneho súdu zákonných ustanovení vypustená. Pán N nastoľuje hypotetický problém, a preto na ňu spochybňuje, že majetkové účasti poskytnuté Súdny dvor nemusí odpovedať. Napriek ako zábezpeka boli uvoľnené v náležitej tomu však v záujme úplnosti túto otázku forme. To je však otázka, ktorú musí roz­ stručne preskúmam. hodnúť vnútroštátny súd na základe vnútro­ štátneho práva.

131. Podľa zásady ekvivalencie by bola holandská daňová správa povinná nielen uvoľniť zábezpeku, ale aj nahradiť výdavky spojené s jej poskytnutím v prípade, 133. Zásady, ktoré sa uplatňujú na zodpo­ ak to v n ú t r o š t á t n e právo predvída vednosť členských štátov za porušenie práva v porovnateľných vnútroštátnych situáciách. Spoločenstva77, predstavujú možný záchytný Zo zásady efektivity nemožno vyvodiť žiadne bod pre prípadné ďalšie práva okrem práva ďalšie právo. Podstatné je totiž samotné na uvoľnenie zábezpeky. Na vznik zodpoved­ uvoľnenie zábezpeky, čomu vnútroštátne nosti musia byť splnené tri podmienky: právo zjavne neprekážalo. Zásada efektivity cieľom porušeného právneho pravidla je nepriznáva všeobecné právo na odstránenie priznať jednotlivcom práva, porušenie je všetkých škodlivých dôsledkov. dostatočne kvalifikované a existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodení. 77

137. Výrazy použité vnútroštátnym súdom („preberá otázku, ktorú v tomto ohľade 135. V dôsledku toho treba na štvrtú otázku položil..." — v holandčine: „sluit... aan") by odpovedať takto: ak členský štát v rozpore mohli znamenať, že tento súd chce položiť aj s právom Spoločenstva podmienil odklad túto otázku, aspoň v rozsahu, v akom ešte platenia dane poskytnutím zábezpeky, môže o nej nebolo rozhodnuté v rozsudku vo veci mať povinnosť nielen uvolniť zábezpeku, ale D. Celú túto časť by však bolo možné aj nahradiť daňovníkovi škodu, ktorá mu vykladať aj tak, že s ohľadom na návrh na vznikla v dôsledku jej poskytnutia, pokiaľ začatie prejudiciálneho konania vo veci D. sa vnútroštátne právo predvída túto možnosť vnútroštátny súd vzdáva toho, aby Súdny v porovnateľných prípadoch. V zásade môže dvor preskúmal túto otázku znovu. Tento okrem toho existovať aj právo na náhradu druhý názor zjavne zastávajú všetci účastníci škody na základe zásad týkajúcich sa zodpo­ konania, pretože žiadny z nich sa touto vednosti členských štátov za porušenie práva otázkou nezaoberal. Spoločenstva.

138. Tiež zastávam názor, že vnútroštátny súd nechcel znovu položiť túto otázku. Za dôkaz považujem, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je inak pod­ F — O úprave uplatniteľnej na náhradu trov robne podložený, neposkytuje ani informá­ konania cie, ani dôvody týkajúce sa tejto otázky. Okrem toho vnútroštátny súd po vyhlásení rozsudku vo veci D. nedoplnil svoj návrh napriek tomu, že Súdny dvor v tomto roz­ sudku nezaujal stanovisko k otázke náhrady trov konania.

141. Napriek tomu však podľa ustálenej judikatúry treba, aby vnútroštátny súd vyme­ dzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo prinaj­ menšom objasnil skutkové predpoklady, na 144. Okolnosti týchto vecí však boli oso­ ktorých sa tieto otázky zakladajú. 8 0 Informá­ bitné. Vo svojom rozsudku vo veci Crispol- cie poskytnuté v rozhodnutiach vnútroštát­ toni a i. Súdny dvor odkázal na konania nych súdov nemajú len umožniť Súdnemu m e d z i tými i s t ý m i ú č a s t n í k m i . 82 dvoru poskytnúť užitočné odpovede, ale V rozsudkoch vo veciach Albany 83 84 musia tiež dať vládam členských štátov, ako a Brentjens' išlo o právnu úpravu, ktorá aj ostatným oprávneným subjektom možnosť bola predmetom série návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor pozna­ menal, že chýbajúce informácie, o ktorých mal vedomosť vďaka prebiehajúcim kona- 78 — Pozri bod 24 informácií o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 143, 2005, s. 1). 79 — Rozsudok z 29. novembra 1978, Pigs Marketing Board, 83/78, Zb. s. 2347, bod 26, a uznesenie z 27. februára 2003, 81 — Rozsudky Lehtonen a Castors Braine, už citovaný Oliehandel Koeweit a i., C-307/00 ai C-311/00 Zb. s. I-1821, v poznámke pod čiarou 80, bod 23, a My, už citovaný bod 105. v poznámke pod čiarou 6, bod 17, ako aj uznesenia 80 — Rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., Banchero, už citované v poznámke pod čiarou 80, bod 5 C-320/90 až C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6; z 13. apríla a Cannito a i., už citované v poznámke pod čiarou 80, bod 8. 2000, Lehtonen a Castors Braine, C-176/96, Zb. s. I-2681, 82 — Rozsudok z 5. októbra 1994, C-133/93, C-300/93 a C-362/93, bod 22, a My, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 17, ako aj uznesenia z 19. marca 1993, Banchero, C-157/92, Zb. Zb. s. I-4863, bod 18. s. I-1085, bod 4; z 30. júna 1997, Banco de Fomento e 83 — Rozsudok z 21. septembra 1999, C-67/96, Zb. s. I-5751, Exterior, C-66/97, Zb. s. I-3757, bod 7, a z 11. februára 2004, bod 42. Cannito a i., C-438/03, C-439/03, C-509/03 a C-2/04, Zb. 84 — Rozsudky z 21. septembra 1999, C-115/97 až C-117/97, Zb. s. I-1605, bod 6. s. I-6025, bod 41.

148. V prípade, ak by sa Súdny dvor napriek tomu chcel vecne zaoberať ustanovením o trovách konania, zdá sa mi, že generálny 146. Kvôli spôsobu, akým bola táto otázka advokát Ruiz-Jarabo Colomer už vo svojich položená, účastníci konania buď nemohli návrhoch vo veci D. poskytol niekoľko s istotou vedieť, či ustanovenia o trovách dôležitých usmernení, s ktorými sa stotož­ konania boli alebo neboli predmetom pre- ňujem. 8 7 Predovšetkým poznamenal, že judiciálneho konania alebo nedisponovali zásade efektivity práva Spoločenstva by informáciami potrebnými na zaujatie stano­ mohla odporovať úprava paušálnej náhrady viska. Platnosť takýchto ustanovení o trovách trov konania vtedy, ak by táto úprava v praxi konania by však mohla mať význam pre mimoriadne sťažovala výkon práva vyplýva­ veľký počet členských štátov. Súdny dvor by júceho z práva Spoločenstva. Iba Gerechts­ sa teda mal zdržať odpovede na túto otázku hof te Arnhem môže povedať, či to je prípad v prípade, ak členské štáty nemali skutočnú spornej holandskej právnej úpravy, pretože možnosť vyjadriť sa. Súdny dvor nemá žiadne informácie o rozdiele medzi sumou náhrady, na ktorú existuje nárok, a skutočne vynaloženými 85 — Rozsudky Brentjens', už citovaný v poznámke pod čiarou 84, nákladmi. bod 42, a Albany, už citovaný v poznámke pod čiarou 83, bod 43. V tomto zmysle pozri aj rozsudok z 11. apríla 2000, Deliège, C-51/96 a C-191/97, Zb. s. I-2549, bod 38. 86 — Rozsudok z 12. novembra 1998, C-399/96, Zb. s. I-6965, bod 24. 87 — Návrhy z 26. októbra 2004, body 107 až 112.

I-7442

N

V — Návrh

— pod podmienkou, že zaplatenie tejto dane je odložené bez splnenia ďalších podmienok až do času skutočného prevodu majetkových účastí, a

— pod podmienkou, že daň skutočne vybraná v prípade prevodu, ku ktorému dôjde po odchode, nie je vyššia ako daň, ktorá by bola vybraná za inak rovnakých okolností z prevodu na vnútroštátnom území.

4. Ak členský štát v rozpore s právom Spoločenstva podmienil odklad platenia dane poskytnutím zábezpeky, môže mať povinnosť nielen uvoľniť zábezpeku, ale aj nahradiť daňovníkovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku jej poskytnutia, pokiaľ vnútroštátne právo predvída túto možnosť v porovnateľných prípadoch. V zásade môže okrem toho existovať aj právo na náhradu škody na základe zásad týkajúcich sa zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Spoločenstva.

I-7444