C-479/04

LASERDISKEN

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 4. mája 2006 1

1. Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho 4. Podstatou prejudiciálnej otázky položenej parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája Østre Landsret, Dánsko, je, či článok 4 ods. 2 2001 o zosúladení niektorých aspektov bráni tomu, aby si členský štát ponechal vo autorských práv a s nimi súvisiacich práv svojej legislatíve pravidlo medzinárodného v informačnej spoločnosti 2(ďalej len „smer­ vyčerpania práva (a to pravidlo, že právo sa nica o autorskom práve" alebo „smernica") vyčerpá bez ohľadu na to, kde sa prvý predaj vyžaduje, aby členské štáty poskytli autorom uskutočnil) a ak áno, či je uvedený článok výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať platný. akúkoľvek formu verejného šírenia.

Smernica o autorskom práve 2. Článok 4 ods. 2 stanovuje, že uvedené právo sa v rámci Spoločenstva nevyčerpá s výnimkou prípadov, keď prvý predaj v rámci Spoločenstva uskutoční držiteľ práv alebo sa uskutoční s jeho súhlasom. 5. Smernica o autorskom práve bola prijatá na základe článku 47 ods. 2 ES a člán­ kov 55 ES a 95 ES.

3. V prípade, že sa toto právo vyčerpá, 6. Článok 47 ods. 2 splnomocňuje Radu na nemôže sa ho jeho držiteľ naďalej dovolávať, vydávanie smerníc na koordináciu vnútro­ aby tým zabránil ďalšiemu šíreniu. štátnych ustanovení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárob­ kovo činných osôb. Článok 55 aplikuje 1 — Jazyk prednesú: angličtina. články 45 až 48 v oblasti služieb. Článok 95 2 - U. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230. splnomocňuje Radu na prijatie opatrení na

I - 8094

LASERDISKEN

centov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu siacimi právami. V článku 151 zmluvy a verejnosti ako celku. Duševné vlast­ sa požaduje, aby spoločenstvo pri tejto níctvo sa preto považuje za integrálnu činnosti zohľadnilo kultúrne aspekty. súčasť vlastníctva.

10. Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produk­ 14. Táto smernica sa snaží podporiť vzde­ tov, ako sú zvukové záznamy, filmy lávanie a kultúru prostredníctvom alebo multimediálne produkty a služby, ochrany diel a iných predmetov ako sú služby „na požiadanie", sú ochrany, pričom zároveň pripúšťa značné. Primeraná právna ochrana práv výnimky alebo obmedzenia vo verejnom duševného vlastníctva je nevyhnutná na záujme s cieľom vzdelávania zaručenie dostupnosti takejto odmeny a vyučovania v školstve. a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.

11. Jedným z hlavných spôsobov zabezpe­ čenia potrebných zdrojov pre európsku kultúrnu tvorivosť a produkciu a zabezpečenia nezávislosti a dôstojnosti umeleckých tvorcov 28. Podľa tejto smernice do ochrany autor­ a interpretov je prísny a účinný systém ských práv patrí aj výlučné právo ochrany autorských práv a súvisiacich kontrolovať šírenie diela obsiahnutého práv. v hmotnom článku. Prvým predajom originálu diela alebo jeho rozmnoženín v spoločenstve zo strany nositeľa práv, alebo s jeho súhlasom zaniká právo kontrolovať ďalší predaj tohto predmetu v spoločenstve. Toto právo by nemalo zaniknúť vo vzťahu k originálu alebo 12. Z hľadiska kultúry má tiež veľký význam k jeho rozmnoženinám, ktoré predal primeraná ochrana chránených diel držiteľ práv, alebo ktoré boli predané a predmetov ochrany chránených súvi­ s jeho súhlasom mimo spoločenstva..."

I - 8096

LASERDISKEN

používať pojem „regionálne vyčerpanie 14. V roku 2003 žalobkyňa podala na práva". 6 Landsret proti ministerstvu kultúry žalobu, v ktorej tvrdila, že novela Ophavsretslov sa nevzťahuje na jej dovoz a predaj DVD nosičov legálne uvedených na trh v krajinách mimo EHP.

Spor vo veci samej a prejudiciáble otázky 15. Landsret konanie prerušil a položil Súd­ nemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

13. Do roku 2002 žalobkyňa, spoločnosť s ručením obmedzeným, predávala v troch obchodoch v Dánsku kinematografické diela. Predávané diela boli väčšinou dovážané „1. Je článok 4 ods. 2 smernice Európskeho žalobkyňou priamo z iných členských štátov parlamentu a Rady 2001/29/ES EÚ alebo z tretích štátov. Žalobkyňa sa z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých sústredila na širokú ponuku filmov pre aspektov autorských práv a s nimi súvi­ nadšencov filmov, napríklad špeciálne vyda­ siacich práv v informačnej spoločnosti nia, vrátane pôvodných amerických znení, neplatný? vydania zaznamenané prostredníctvom oso­ bitnej technológie a diela, ktoré neboli vydané v Európe.

16. Žalobkyňa, poľská vláda, Rada, Parla­ 19. Článok 9 ods. 2 smernice o nájomnom ment a Komisia predložili písomné pripo­ práve a výpožičnom práve 7je formulovaný mienky, pričom všetci, s výnimkou poľskej podobne ako článok 4 ods. 2 smernice vlády, sa na pojednávaní zúčastnili. o autorskom práve. Stanovuje, že výhradné právo na rozširovanie, ktoré článok 9 ods. 1 priznáva umelcom, výrobcom fonogramov, výrobcom filmov a vysielacím organizáciám sa „vyčerpá len v prípade, keď sa uskutoční prvý predaj takéhoto predmetu ochrany [prípadne záznamov ich výkonov, ich fono­ gramov, originálov a ich rozmnoženín a záznamov ich vysielaní, vrátane ich roz­ 17. Aj keď prvá otázka nie je výslovne množenín] v spoločenstve nositeľom práva formulovaná tak, že vzniká len v prípade alebo s jeho povolením". kladnej odpovede na druhú otázku, zodpo­ vedá to zmyslu návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či v prípade, že článok 4 ods. 2 bráni tomu, aby si členský štát ponechal vo svojej legislatíve medzinárodné vyčerpanie práva, je tento článok z tohto dôvodu neplatný. Ako poznamenáva Komi­ sia, je logické odpovedať najskôr na druhú otázku (či článok 4 ods. 2 bráni tomu, aby si členský štát ponechal vo svojej legislatíve medzinárodné vyčerpanie práva?) a až potom 20. Iné ustanovenia sú vyjadrené pozitívnej­ na otázku prvú (je článok 4 ods. 2 platný?). šie a možno aj jednoduchšie. Článok 4 písm. c) smernice o právnej ochrane počíta­ čových programov8 stanovuje, že „prvý predaj rozmnoženiny počítačového pro­ gramu v spoločenstve uskutočnený nosite­ ľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto roz­ množeniny". Podobne článok 5 písm. c) smernice o právnej ochrane databáz 9 stano­ vuje, že „prvý predaj duplikátov databázy Právna úprava Spoločenstva o vyčerpaní v rámci spoločenstva, a to majiteľom práv obdobných práv alebo s jeho súhlasom vyčerpá právo kon­ troly ďalšieho predaja tohto duplikátu v rámci spoločenstva".

10 — Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských Štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92). 27. Dôvodová správa navyše jasne uvádza, že 11 — Článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ uvedené ustanovenie (ktoré v podstate ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, 1998, s. 28; Mim. vyd. 13/021. s. 120). 12 — Článok 5 ods. 5 smernice Rady 87/54/EHS zo 16. decembra 1986 o právnej ochrane topografii polovodičových výrobkov (U. v. ES 1. 24, 1987, s. 36; Mim. vyd. 13/008, s. 120). 13 — Uvedený v bode 7 vyššie.

I - 8099

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-479/04

zostalo rovnaké ako v prvom návrhu júcich z ochrannej známky, ale len pone­ 15 smernice ) „vylučuje možnosť, aby členské cháva členským štátom možnosť prijať pra­ štáty uplatňovali medzinárodné vyčerpanie vidlá vyčerpania, ktoré idú nad rámec tých, práva". Znenie bolo teda zvolené zámerne. ktoré sú výslovne stanovené v uvedenom ustanovení. Takéto pravidlá teda môžu zahrňovať medzinárodné vyčerpanie práva.

28. Po ďalšie, Súdny dvor už rozhodoval o podobnej otázke v súvislosti so smernicou o ochranných známkach. 16 Vo veci Sil­ houette 17 bola Súdnemu dvoru položená 30. Súdny dvor uvedený argument odmietol. otázka, či vnútroštátne predpisy upravujúce Rozhodol, že vnútroštátne právne predpisy vyčerpanie práv k ochrannej známke, pokiaľ upravujúce vyčerpanie práv k ochranným iďe o výrobky uvedené na trh mimo EHP pod známkam vo vzťahu k výrobkom uvedeným takouto známkou jej majiteľom alebo s jeho na trh mimo EHP sú v rozpore s článkom 7 súhlasom, sú v rozpore s článkom 7 ods. 1 ods. 1 smernice v znení Dohody o EHP. smernice o ochranných známkach. 18

Prvá otázka 37. Najskôr je vhodné povedať niekoľko slov o zásade týkajúcej sa vyčerpania práv k duševnému vlastníctvu v Spoločenstve.

33. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 4 ods. 2 smernice o autorskom práve je neplatný.

38. Vo veci Deutsche Grammophon 23 sta­ novil Súdny dvor pravidlo vyčerpania práva 34. Žalobkyňa a poľská vláda zastávajú v Spoločenstve v súvislosti s právom súvisia­ názor, že odpoveď na túto otázku by mala cim s autorským právom 2 4 , kde uviedol: byť kladná. Rada, Parlament a Komisia majú opačný názor.

„Ak právo súvisiace s autorským právom má 35. Súhlasím s uvedenými orgánmi, že za cieľ zabrániť tomu, aby boli v členskom článok 4 ods. 2 nie je neplatný. štáte uvedené na trh výrobky šírené držite­ ľom práva alebo s jeho súhlasom na území iného členského štátu len z dôvodu, že sa takéto šírenie neuskutočnilo na vnútroštát­ nom území, takýto zákaz, ktorý by legalizoval izoláciu vnútroštátnych trhov, by bol 22 36. Ako je uvedené vyššie , z návrhu na v rozpore so základným cieľom Zmluvy, začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ktorým je spojiť vnútroštátne trhy do jednot­ vnútroštátny súd chce vedieť, či v prípade, že ného trhu. článok 4 ods. 2 bráni tomu, aby si členský

23 — Rozsudok z 8. júna 1971, Deutsche Grammophon/Melro SB, 78/70, Zb. s. 487. 22 - Bod 17. 24 — Pozri poznámku pod čiarou 3.

I - 8101

27 — Bod 12. 28 — Rozsudok z 31. októbra 1974, Centrafarm/Winthrop, 16/74, 25 — Body 12 a 13. Zb. s. 1183. 26 — Rozsudok z 22. januára 1981, Dansk Supermarked, 58/80, Zb. 29 — Rozsudok z 31. októbra 1974, Centrafarm/Sterling Drug, s. 181. 15/74, Zb. s. 1147.

I - 8102

LASERDISKEN

42. Na zaklade vyššie uvedených úvah o nájomnom práve a výpožičnom práve 30 budem teraz skúmať jednotlivé argumenty nechcela, aby článok 9 ods. 2 stanovil zákaz predložené žalobkyňou a poľskou vládou. medzinárodného vyčerpania práva.

30 — Návrh smernice Rady o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva z 24. januára 1991 (Ú. v. ES 44. Ako sa zdá, žalobkyňa tvrdí, že Komisia C 53, s. 35). 31 — KOM(90) 586, konečno znenie, komentár k článku 7 ods. 2, pri predložení svojho návrhu smernice ktorý predchádzal článku 9 ods. 2.

I - 8103

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-479/04

možné tvrdiť, že k takýmto situáciám všetky členské štáty. To sa však nenavr­ v minulosti nedošlo; niekedy je to dokonca huje. 32 Ako už bolo uvedené vyššie 33, nevyhnutné. Za takýchto okolností má dané vnútroštátny súd sa pýta, či článok 4 ods. 2 ustanovenie vykladať Súdny dvor. smernice o autorskom práve bráni tomu, aby si členský štát ponechal medzinárodné vyčerpanie (pozri druhá otázka, preskúmaná vyššie) a ak áno, či je uvedené ustanovenie neplatné. Súdny dvor sa v rozsudku Sil­ houette výslovne zaoberal otázkou, či by nepovinné medzinárodné vyčerpanie práva 34 47. Ak by mal Súdny dvor vykladať článok 9 predstavovalo prekážku pre vnútorný trh. ods. 2 smernice o nájomnom práve Dospel k záveru, že vylúčenie takejto mož­ a výpožičnom práve, zastávam názor, že by nosti je „navyše, jedinou interpretáciou, ktorá jeho záver bol rovnaký ako vo veci Sil­ je v celom rozsahu schopná zabezpečiť houette. Dané ustanovenie však nie je pred­ dosiahnutie účelu smernice [o ochranných metom otázok položených Súdnemu dvoru známkach], a najmä zabezpečiť fungovanie v prejednávanej veci. vnútorného trhu. Situácia, kedy by niektoré členské štáty mohli zabezpečiť medzinárodné vyčerpanie práv, zatiaľ čo iné by zabezpečili iba vyčerpanie práv na území Spoločenstva, by nevyhnutne mohla viesť k vzniku bariér vo voľnom pohybe tovarov a slobodnom poskytovaní služieb." 3 5

51. S týmto nesúhlasím. Súdny dvor rozvinul nosť vyčerpania bola rovnaká pri všetkých teóriu vyčerpania práva v Spoločenstve právach duševného vlastníctva harmonizova­ v súvislosti s rôznymi oblasťami duševného ných právom Spoločenstva. Súhlasím však vlastníctva na základe použitia článkov 28 ES s Radou, že by bolo ťažké odôvodniť väčšie a 30 ES. 36 Zákonodarca Spoločenstva obmedzenie práva na šírenie, ktoré má autor výslovne stanovil vyčerpanie práva literárneho alebo umeleckého diela ako to, v Spoločenstve vo vzťahu k rôznym ob­ ktoré má autor databázy. Taký audiovizuálny lastiam duševného vlastníctva v niekoľkých materiál, akým je materiál dotknutý harmonizačných smerniciach založených na v prejednávanom prípade, bude navyše často článku 95 ES. 37 Zásada, z ktorej vychádza okrem autorského práva a s ním súvisiacich teória vo vzťahu ku všetkým oblastiam práv chránený takisto právami k ochrannej duševného vlastníctva vyplýva priamo známke. Stanovenie medzinárodného vyčer­ z požiadavky voľného pohybu tovaru na pania práva autora na šírenie by teda nemalo vnútornom trhu. Podobne ako smernica taký účinok, aký zamýšľa žalobkyňa o ochranných známkach aj smernica v prejednávanej veci, pretože držitelia o autorskom práve je založená na článku takýchto práv k ochranným známkam by 95 ES. Ide o harmonizačnú smernicu a z jej v každom prípade mali možnosť zabrániť obsiahleho odôvodnenia vyplýva, že jej súbežným dovozom nahrávok, ktoré nie sú základným cieľom bolo ,,zabezpeč[iť], aby predávané v Spoločenstve týmito držiteľmi na v n ú t o r n o m trhu nedochádzalo práv alebo s ich súhlasom. k deformácii konkurencie", ,,pomô[cť] uplat­ ňovať štyri slobody vnútorného trhu" a „zabezpečiť „plynulé fungovanie vnútor­ ného trhu". 38 Nevidím dôvod nepoužiť roz­ sudky Súdneho dvora týkajúce sa podobných ustanovení prijatých v obdobnom kontexte.

duje, aby bolo uložené medzinárodné vyčer­ uvedeného ustanovenia. V každom prípade panie namiesto vyčerpania v Spoločenstve. zastávam názor, že skutočnosť, že výlučné právo na šírenie nie je vyčerpané v prípade nelegálne získaných pirátskych rozmnože­ ním (pretože takéto rozmnoženiny nie sú uvedené na trh so súhlasom autora) doka­ zuje, že článok 4 je naozaj primeraným ustanovením pre boj proti protiprávnemu šíreniu. 54. Zásada proporcionality je často rele­ vantná pre posúdenie konkrétnych opatrení a možností urobených v rámci všeobecnej politiky prijatej zákonodarcom Spoločenstva. Nemožno ju však použiť ako prostriedok pre určenie legality zásadnej politickej voľby zákonodarcu Spoločenstva medzi povinným medzinárodným vyčerpaním a povinným 57. V podstate sa mi zdá, že jadrom celej regionálnym vyčerpaním. Súdny dvor nie je žaloby je v skutočnosti žalobkyňou dôrazne príslušný posudzovať takéto politické zastavaný názor, že zákonodarca Spoločen­ úvahy. 39 stva tým, že stanovil regionálne vyčerpanie namiesto medzinárodného vyčerpania, urobil nesprávnu politickú voľbu. Aj keď je bez­ pochyby legitímne, aby žalobkyňa zastávala tento názor a usilovala sa o to, aby bol potvrdený, Súdny dvor nie je príslušný sa týmto zaoberať.

55. V súvislosti so zásadou proporcionality žalobkyňa takisto argumentuje tým, že zásada regionálneho vyčerpania nesúvisí s bojom proti porušovaniu autorského práva, čo je legitímnym cieľom článku 4 ods. 2 smernice o autorskom práve. Komisia preto zneužila svoje právomoci. Hospodárska súťaž

56. Rada a Komisia však správne tvrdia, že 58. Žalobkyňa a poľská vláda tvrdia, že boj proti pirátstvu nebol hlavným cieľom pravidlo o vyčerpaní práva v Spoločenstve sledovaným zákonodarcom pri prijímaní porušuje základný cieľ Spoločenstva, ktorým je podporovať rozvoj hospodárskej súťaže v Európskej únii. Vyčerpaním práva v Spoločenstve je rovnováha záujmov príliš 39 — Bod 51 návrhov vo veci Silhouette. Treba tiež poznamenať, že narušená v prospech držiteľa práv a je ním otázka vnútroštátneho súdu sa netýka uloženia povinného medzinárodného vyčerpania. obmedzená voľba spotrebiteľa.

63. Zákaz medzinárodného vyčerpania nie je samozrejme možné prirovnať k zákazu dovo­ zov z tretích krajín. Znamená to však, že niektoré predmety chránené autorským prá­ vom a s ním súvisiacimi právami, ktoré nie sú šírené v Spoločenstve, nemusia byť v Spoločenstve sprístupňované alebo môžu 60. Žalobkyňa uvádza, že zásada vyčerpania byť sprístupňované len za cenu vyššiu, ako je práva v Spoločenstve je v rozpore so slobodou prejavu zakotvenou v článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských 41 — Prijaté Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Otto- -Preminger-Institut/Rakúsko, A 295-A (1994). 42 — Článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sú zopakované zásady rozvinuté judikatúrou (pozri napríklad 40 — Je možné poznamenať, že rovnaký argument bol neúspešne rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. uplatnený vo veci Silhouette: pozri body 48 až 53 návrhov. s. I-5659, body 71 až 73, a v ňom citovaná judikatúra).

I - 8107

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-479/04

najnižšia cena dosiahnuteľná mimo Spolo­ vodnené. Článok 10 ods. 2 Dohovoru stano­ čenstva. vuje, že výkon slobody prejavu, „pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustano­ vuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme... ochrany... práv iných". 64. Vzhľadom na to, že autor takéhoto predmetu môže jeho uvedením na trh v ktoromkoľvek členskom štáte zabezpečiť jeho sprístupnenie na celom území Spolo­ čenstva, je zjavné, že zásada vyčerpania práva v Spoločenstve neporušuje slobodu autora vyjadriť myšlienky.

43 — Rozsudok Leander/Švédsko, A 116 (1987), bod 74, kurzívou 44 — Rozsudok Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čia­ zvýraznila generálna advokátka. rou 42, body 80 a 81.

I - 8108

LASERDISKEN

o dosiahnutie takejto rovnováhy: odôvodne­ slobody neprispieva k diskusii o verejnom nie zdôrazňuje význam vnútorného trhu 45 záujme 4 8 a ak navyše vzniká v kontexte, kedy a potrebu vysokej ochrany duševného vlast­ členské štáty majú určitú diskrečnú právo­ níctva. 46 Odôvodnenie č. 3 navyše zdô­ moc, je preskúmanie obmedzené na kontrolu razňuje, že zákonodarca si bol vedomý vhodnosti a primeranosti zásahu. To platí aj rozdielnych záujmov, keď stanovil, že navr­ pre uplatnenie slobody prejavu na obchodné hovaná harmonizácia „sa zhoduje so základ­ účely. 49 nými princípmi zákonnosti, a najmä s vlastníctvom, vrátane duševného vlastníc­ tva a so slobodou vyjadrovania a s verejným záujmom".

71. Zdá sa mi, že v prejednávanej veci nič nenaznačuje, že by volba povinného vyčer­ pania v Spoločenstve prijatá zákonodarcom Spoločenstva namiesto nepovinného medzi­ národného vyčerpania bola nevhodná alebo neprimeraná. 69. Súdny dvor uviedol, že so zreteľom na článok 10 ods. 2 Dohovoru, „konkrétne obmedzenie výkonu slobody prejavu môže byť v podstate odôvodnené legitímnymi cieľmi ochrany práv tretích osôb". 47

Rovnosť zaobchádzania

I - 8109

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-479/04

turecký výrobca môže kontrolovať turecké štátmi. Žalobkyňa žiaľ nepredkladá žiadny vydania v EÚ, zatiaľ čo grécky výrobca túto ďalší argument na podporu týchto tvrdení. 50 možnosť nemá. Naopak grécky držiteľ licen­ cie, napríklad k určitej knihe, má prístup do celej EÚ, zatiaľ čo turecký držiteľ licencie ho nemá.

73. Tieto príklady sa však týkajú držiteľa práva alebo držiteľa licencie, ktorý je usadený v treťom štáte a takisto držiteľa práva alebo držiteľa licencie usadeného v Spoločenstve. Uvedené situácie sú teda zjavne odlišné. Zásada rovnosti vyžaduje, aby sa porovna­ 75. Pokiaľ ide o právny základ, súhlasím teľné prípady neposudzovali odlišne a odlišné s Radou a Komisiou, že článok 47 ods. 2 ES prípady sa neposudzovali rovnako, ak takéto a články 55 ES a 95 ES 51 pripúšťajú, aby posúdenie nie je objektívne zdôvodnené. Ako zákonodarca prijal opatrenia nevyhnutné pre tvrdí Rada, Parlament a Komisia, zásada fungovanie vnútorného trhu prostredníc­ rovnosti teda v žiadnom prípade nevyžaduje, tvom harmonizácie vnútroštátnej právnej aby sa uvedené situácie posudzovali podob­ úpravy autorského práva. Cieľom smernice, ne. osobitne článku 4, je vytvorenie vnútorného trhu (pozri osobitne odôvodnenie č. 3 52). Stanovením harmonizovaného kritéria na úrovni Spoločenstva pre vyčerpanie práv na šírenie nesporne umožňuje dosiahnutie tohto cieľa, keďže inak by na vnútornom trhu existovali súčasne dva rôzne režimy — čo práve predstavuje situáciu, ktorá Súdny dvor vo veci Silhouette 53 viedla k potvrdeniu, že obdobná harmonizácia v súvislosti s ochrannými známkami môže Právny základ a dohody s tretími štátmi byť založená na článku 95 ES. Žiadne ustanovenie smernice nenaznačuje, že by mala nejaký iný cieľ. Skutočnosť, že na podniky v tretích štátoch a na podniky

76. Pokiaľ ide o dohody s tretími štátmi, žalobkyňa netvrdila, že by nejaká medzi­ národná zmluva alebo dvojstranná dohoda uzavretá Spoločenstvom vyžadovala, aby Spoločenstvo prijalo medzinárodné vyčerpa­ nie práva. Netvrdila ani to, že by Rada bola pri prijímaní smernice povinná brať do úvahy postavenie držiteľov práv k duševnému vlast­ níctvu v tretích štátoch. Akákoľvek diskrimi­ nácia takýchto držiteľov práv preto nemôže spôsobiť neplatnosť tohto opatrenia. Opatre­ nia na vnútornom trhu sa vo svojej podstate môžu dotýkať dovozov z tretích štátov. Môžu však byť založené na článku 95 ES. 54 78. Zdá sa, že žalobkyňa tvrdí, že dochádza k porušeniu práva na vzdelávanie a rozkvetu dánskej a európskej kultúry, lebo obchodníci v členských štátoch nemusia mať možnosť dovážať predmety z tretích štátov, osobitne z USA. Pokiaľ ide o článok 153 ods. 1 ES, Rada, Parlament a Komisia v podstate tvrdia, že cieľom smernice je takisto vzdelávanie (pozri odôvodnenie č. 14), ktorý je realizo­ vaný prostredníctvom povolenej výnimky z autorského práva stanovenej článkom 5 Vzdelávanie a kultúrne dedičstvo ods. 3 pism. a), vzťahujúcej sa na „použitie na výhradný účel ilustrácie pri vyučovaní alebo vedeckom výskume". Rada zobrala do úvahy aj kultúrne aspekty, tak ako to vyplýva z odôvodnení č. 9, 11 a 12. Komisia dodáva, že jej nie je jasné, ako by mohol článok 4 poškodzovať dovolávané práva. Nie je to 77. Žalobkyňa nakoniec tvrdí, že zásada jasné ani mne. vyčerpania práva v Spoločenstve porušuje

55 — „V Spoločenstve v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov 54 — Pozri tiež bod 46 návrhov vo veci Silhouette, kde je a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva vysvetlené, prečo článok 7 ods. 1 smernice o ochranných k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov známkach, pokiaľ bude vykladaný v tom zmysle, že bráni spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, medzinárodnému vyčerpaniu, „nemôže regulovať vzťahy osvetu..." medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami", a body 56 — „Spoločenstvo prispieva k rozkvetu kultúr členských štá­ 28 a 29 rozsudku v uvedenej veci. tov..."

I - 8112