C-496/04

3. Režim, ktorým bol uložený dodatočný poplatok 4 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov, bol zavedený v roku 1984. 5Jeho cieľom bolo obmedziť zvyšovanie výroby mlieka a umožniť nevyhnutný štrukturálny vývoj a adaptáciu vzhľadom na rôznorodosť vnútroštátnych, regionálnych situácií a zón výberu v Spoločenstve.6 Podmienky uklada­ nia poplatku sú stanovené základným naria­ dením. Poplatok je povinný platiť každý výrobca mlieka, ktorý dodáva nákupcovi alebo predáva priamo na spotrebu mlieko 2. V predmetnej veci sa College van Beroep alebo mliečne výrobky v objeme prekračujú­ voor het bedrijfsleven (Holandsko) pýta, či com stanovené referenčné množstvo. 7Súhrn členský štát môže vo svojich vnútroštátnych referenčných množstiev nesmie prekročiť predpisoch uložiť výrobcovi takých výrobkov účtovné požiadavky, ktoré presahujú rámec povinností stanovených právom Spoločen­ 4 — Takto nazvaný preto, že v čase jeho prijatia už existoval stva s cieľom zabezpečiť vyberanie dodatoč­ „poplatok spoluúčasti'' (ktorý bol napokon zrušený) v odvetví mlieka dodávaného mliekarňami, ako aj pri určitom predaji ného poplatku, ktorý je splatný v prípade, ak mliečnych výrobkov farmami. výroba prekročí vymedzené množstvo. 5 - Nariadením liady (EHS) č. 856/84 z. 31. marca 1984 (Ú. v. ES L 90, s. 10), ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 804/68 z 27. júna 1968, týkajúce sa spoločnej organizácie trhu v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny prektad] [ďalej len „základné nariadenie" ( 0 . v. ES L 148, s. 13)]. 6 — Článok 5 c ods. 1 základného nariadenia v znení nariadenia 1 — Jazyk prednesú: angličtina. č. 856/84. 2 - Rozsudok z 12. februára 20O1, Slob I. C236/02, 7b. s. I-1861. 7 — Pozri článok 5 c ods. 1 a 2 základného nariadenia v znení 3 - Nariadenie Komisie z 9. marca 1993 (Ü. v. ES I. 57, s. 12). nariadenia č. 856/84.

6. Článok 4 tohto nariadenia obsahuje pra­ vidlá týkajúce sa pridelenia jednotlivých referenčných množstiev výrobcom.

„Členské štáty musia disponovať primera­ 8 — V základnom nariadení sú podrobnosti celkových garantova­ nými prostriedkami spätnej kontroly na ných množstiev vymedzené v článku 5 c ods. 3. účely overenia, či, a v akom rozsahu, sa 9 — Nariadenie Rady z 28. decembra 1992, ktorým sa stanovuje dodatočný poplatok v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 405, s. 1). Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené s účinnosťou od 24. októbra 2003 nariadením Rady (ES) č. 1788/2003 z 29. septembra 2003, stanovujúcim poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov 10 — V tretom odôvodnení bolo vysvetlené, že do vnútroštátnej (Ú. v. ES L 270, s. 123; Mim. vyd. 03/040, s. 391). Následne rezervy sa vložia všetky množstvá, ktoré z akéhokoľvek každá séria nariadení Rady zachovala v platnosti dodatočný dôvodu neboli jednotlivo pridelené. poplatok po prvýkrát zavedený v roku 1984. 11 — Už citované v poznámke pod čiarou 3.

I - 8260

SLOB

poplatok vyberá v súlade s platnými ustano­ prekračuje referenčné množstvo tohto veniami;... takéto overenia musia zahŕňať výrobcu, alebo ak nedošlo k prekročeniu, prinajmenšom niekoľko transakcií, ktoré uhradiť pokutu rovnajúcu sa výške poplatku treba špecifikovať." [neoficiálny preklad] splatného za 0,1 % prekročenia referenčného množstva, ktorým disponuje. ...

11. Článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariade­ nia č. 536/93 stanovuje: V prípade, ak nebolo vyhlásenie podané pred 1. júlom, 30 dní po doručení oznámenia členského štátu sa uplatní článok 5 druhý odsek nariadenia (EHS) č. 3950/92." [neofi­ ciálny preklad]

za obdobie troch rokov, na jednej strane, 14. Nariadenie č. 536/93 bolo nahradené skladové účtovníctvo, za obdobie dva­ nariadením (ES) č. 1392/200112s účinnosťou násť mesiacov, uvádzajúce množstvo, od 31. marca 2002 (teda po tom, ako nastali podľa mesiacov a jednotlivých výrobkov, skutkové okolnosti vo veci samej). Článok 6 mlieka a/alebo mliečnych výrobkov ods. 1 nariadenia č. 1392/2001 preberá predaných priamo na spotrebu a/alebo článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariadenia veľkoobchodníkom, prevádzkam na č. 536/93. dozrievanie syrov alebo maloobchodom a, na druhej strane, register zvierat využívaných hospodárstvom na výrobu mlieka v súlade s článkom 4 ods. 1 s m e r n i c e Rady 92/102/EHS... a podklady umožňujúce vykonať kon­ trolu tohto skladového účtovníctva. 15. Článok 6 ods, 2 druhý pododsek naria­ denia č. 1392/2001 okrem toho uvádza:

„Členský štát môže požadovať od výrobcov s referenčnými množstvami na priamy predaj vyhlásenie o tom, že počas príslušného obdobia nepredali žiadne mlieko, ak je to 3. Členský štát je povinný fyzicky preveriť skutočne tak." 13 presnosť zúčtovania množstva mlieka a náhrad mlieka uvedeného na trh a na tento účel je povinný kontrolovať prepravu mlieka počas zhromažďovania na hospodárstvách a vykonávať na mieste predovšetkým kon­ trolu: 16. Až po zrušení a nahradení nariadenia č. 1392/2001 nariadením č. 595/2004 stano­ vili pravidlá práva Spoločenstva po prvý raz osobitnú požiadavku, že účtovníctvo výrob­ cov musí presne uvádzať „každý predaj alebo prevod mlieka alebo mliečnych výrobkov,

12 — Nariadenie Komisie z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92 (Ú. v. ES L 187, s. 19; Mim. vyd. 03/033, s. 104). Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené s účinnosťou od b) u výrobcov s referenčným množstvom 3. apríla 2004 nariadením Komisie (ES) č. 595/2004 na priamy predaj dôveryhodnosť ohlá­ z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1788/2003 (Ú. v. ES L 94, senia uvedeného v článku 4 ods. 1 s. 22; Mim. vyd. 03/043, s. 333). a skladového účtovníctva uvedeného 13 — Táto zmena bola potvrdená podobným spôsobom, hoci v širšom zmysle, v článku 11 ods. 2 druhom pododseku v ods. 1 pism. f)." [neoficiálny preklad\ nariadenia č. 595/2004.

14 — Zdôrazňujem ćlánok 24 ods. 6 prvý pododsek nariadenia c. 595/2004. 15 — Nederlandse Staatscourant 1993, ć. 60, s. 18. 16 — PBO-blad 1994, s. 26.

I - 8263

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-496/04

neho alebo spracovaného mlieka, ktoré 23. Pán Slob uznal tento rozdiel. Tvrdil, že odobral a ktoré dodal, ako aj s tým súvisiace prebytočné mlieko spracoval na maslo, aby finančné údaje, ako aj uchovávať tieto tak získal cmar, ktorý sa používa na výrobu registre a tieto údaje počas obdobia najmenej syra. Ďalej tvrdil, že takto vyrobené maslo, 1 troch rokov." celkovo 10 000 kg 8, bolo zničené ihneď po výrobe vyhodením do kompostovej jamy.

Vnútroštátne konanie 24. Pán Slob zdôraznil, že maslo nebolo predané veľkoobchodníkovi ani priamo spo­ trebiteľom.

21. Pán Slob je výrobcom mlieka v Holandsku. V spoplatnenom období 1996/1997 mal vo vlastníctve osobné refe­ renčné množstvo 647 910 kg určené na 25. Písomné pripomienky holandskej vlády priamy predaj mlieka. svedčia o tom, že pán Slob takisto odpovedal, že o tejto výrobe a zničení masla neviedol žiadne skladové účtovníctvo, pretože takéto účtovníctvo je povinné len pre vyrobený syr. 19

29. Takisto spochybnil tvrdenie Product- schapu, podľa ktorého v dôsledku neexisten- cie účtovníctva o zničení masla bolo možné dospieť k záveru, že ho predal. 27. Pán Slob podal proti tomuto rozhodnu­ tiu sťažnosť. Dňa 4. apríla 2000 sa Product­ schap rozhodol znížiť výšku dodatočného poplatku, avšak vo zvyšnej časti svoje roz­ hodnutie potvrdil. Preukázal, že pre približne 250 000 kg mlieka nebolo vedene žiadne 30. Productschap tvrdil, že pán Slob bol skladové účtovníctvo. 20 Productschap dospel povinný viesť o predmetnom mlieku účtov­ k záveru, že v spoplatnenom období níctvo. 1996/1997 pán Slob neviedol presné a úplné účtovníctvo o výrobe, zásobách a dodávke mlieka a mliečnych výrobkov, ako stanovuje článok 7 nariadenia č. 536/93 spolu s článkom 31 ods. 1 Regeling super­ heffing a článkom 11 Zuivelverordening. 31. Vnútroštátny súd vyjadril pochybnosti o výklade požiadavky stanovenej v článku 7 ods. 1 prvej vete a v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 536/93. Preto predložil v konaní Slob I Súdnemu dvoru túto otázku:

35. V priebehu ďalšieho pojednávania pred vnútroštátnym súdom 1. októbra 2004 Pro­ ductschap uviedol, že stanovenie množstiev 33. Vo svojom odôvodnení Súdny dvor masla nevychádzalo len z článku 7 ods. 1 potvrdil: prvej vety a článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 536/93, ale tiež samostatne z porušenia povinnosti podľa článku 11 ods. 1 Zuivelverordening. Toto ustanovenie podľa Productschapu vyvodzuje svoju legi­ timnost zo všeobecnej povinnosti prijať „Na úvod je vhodné spresniť, že výlučne všetky kontrolné opatrenia nevyhnutné na vnútroštátnemu súdu prislúcha vymedziť zabezpečenie primeraného vyberania doda­ predmet otázok, ktoré má v úmysle položiť točného poplatku a kontrolovať na mieste Súdnemu dvoru. Súdny dvor nemôže na skutočný predaj mlieka a náhrady mlieka, návrh účastníka konania vo veci samej a osobitne dôveryhodnosť sldadového účtov­ skúmať otázky, ktoré mu neboli predložené níctva, ktorú členským štátom ukladá článok vnútroštátnym súdom. Ak tento posledný 7 ods. 1 a 3 nariadenia č. 536/93. uvedený súd na základe vývoja sporu pova­ žuje za potrebné získať dodatočné podklady pre výklad práva Spoločenstva, musí sa nanovo obrátiť na Súdny dvor...

36. Productschap konštatoval, že článok 11 ods. 1 Zuivelverordening ukladá výrobcom Predmetom prejudiciálnej otázky nemôže byť prípadná právomoc členských štátov, prerokovaná na pojednávaní, pre prijatie 21 — Body 29 a 30.

I - 8266

SLOB

povinnosť zaznamenávať pre správne orgány 2. V prípade kladnej odpovede na prvú všetko nimi vyrobené a použité maslo, aj keď otázku, treba rozhodnúť, pokiaľ ide bolo zničené alebo použité ako krmivo pre o pravidlo, podľa ktorého je výrobca dobytok. povinný odôvodniť pred správnymi orgánmi množstvo vyrobeného masla a jeho použitie, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok, že takéto pravidlo zostáva v právomoci posúdenia členského štátu?"

42. S odvolaním sa na všeobecné zásady úplne alebo čiastočne uvádzaná na trh práva vytvorené počiatočnou judikatúrou prostredníctvom priamych predajov. Naproti Súdneho dvora pán Slob zdôrazňuje požia­ tomu systém Spoločenstva vychádza davku, podľa ktorej sa poplatky majú uplat­ z predpokladu, že priamo spotrebiteľom sa ňovať s rovnakou záväznosťou vo všetkých predáva len menej významné množstvo. 22 členských štátoch; okrem toho pripomína, že z dôvodu priamej uplatniteľnosti nariadení Spoločenstva je vylúčené, aby mohli členské štáty prijímať opatrenia, ktorých účelom je zmeniť rozsah pôsobnosti alebo doplniť ustanovenia týchto nariadení. 23 Nariadenia č. 3950/92 a č. 536/93 výslovne nepriznávajú členským štátom právomoc prijať doplňujúce pravidlá, pričom existujú závažné finančné sankcie, ktoré táto právna úprava ukladá výrobcom a ktoré sa musia v rámci Spolo­ čenstva uplatňovať jednotne. Povinnosť ulo­ žená členským štátom uplatňovať režim dodatočných poplatkov neumožňuje člen­ skému štátu samostatne zavádzať dodatočné požiadavky. Iné členské štáty ako Holandsko nezaviedli prísnejšie účtovne požiadavky pre spoplatnené obdobie 1996/1997. Ak je to nevyhnutné, je úlohou Spoločenstva prijať 44. Holandsko uvádza dve hlavné tvrdenia. podrobnejšie pravidlá. Po prvé členské štáty musia byť spôsobilé vykonávať primerané kontroly výroby mlieka a mliečnych výrobkov na účely boja proti podvodu. Vzhľadom na osobitnú situáciu v Holandsku s ohľadom na priamy predaj je článok 11 ods. 1 Zuivelverordening potrebný na zabezpečenie správnosti predkladaných údajov o výbere a priamom predaji. V opačnom prípade môžu nastať závažné finančné alebo škodlivé dôsledky pre Spolo­ čenstvo, ktorým sú členské štáty podľa článku 280 ES povinné predchádzať. 24 43. Holandsko tvrdí, že právna úprava Spo­ V rozsudku Slob I Súdny dvor nevylúčil ločenstva uplatniteľná v čase skutkových možnosť, že mechanizmus kontroly je nedo­ okolností dostatočne neupravovala skladové statočný. 25 V súčasnosti vyplnil túto účtovníctvo výroby mlieka v Holandsku. medzeru na úrovni Spoločenstva článok 24 Tento problém vznikol z dôvodu, že ods. 6 nariadenia č. 595/2004. v uvedenom členskom štáte sa na výrobe mlieka podieľa značný počet veľkých mlie­ karenských hospodárstiev, ktorých výroba je 24 — Podla článku 280 ods. 1 ES Spoločenstvo a členské štáty zamedzia podvodom a iným protiprávnym konaniam poško­ dzujúcim finančné záujmy Spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktoré majú odradzujúci účinok a poskytujú člen­ ským štátom účinnú ochranu. 22 — Rozsudok z 13. decembra 1967, Neumann, 17/67, Zb. s. 571. 25 — Pozri odkaz v bode 36 už citovaného rozsudku Slob I na „... 23 — Rozsudok z 18. februára 1970, Bollmann, 40/69, Zb. s. 69, akékoľvek nedostatky tohto mechanizmu kontroly v prípade, bod 4. akým je ten vo veci samej...".

17. Ustanovenie vnútroštátneho práva do­ tknuté v prejednávanej veci nie je v rozpore Posúdenie so všeobecnými zásadami práva Spoločen­ stva. Článok 11 ods. 1 Zuivelverordening nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie legitímnych cieľov v súlade so zásadou proporcionality; a tieto požiadavky boli výrobcom známe, čo zodpovedá zása­ dám právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 49. Vnútroštátny súd sa v prvom rade snaží zistiť, či článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia č. 536/93 obsahuje taxatívny výpočet povin­ ností, ktoré môžu byť uložené výrobcom 26 - Rozsudok z 15. januára 2004, Penycoed, C-230/01, Zb. s. I-937. bod '40. mlieka a mliečnych výrobkov v oblasti účtov­ 27 — Tamže, bod 38. nej evidencie, alebo či môžu byť tieto

I - 8269

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-496/04

28 — Tamže. 29 — Rozsudok z 25. marca 2004, C-231/00, C-303/00 a C-451/00, Zb. s. 1-2869. 30 — Rozsudky Penycoed, už citovaný v poznámke pod čiarou 26, body 37 a 41, a Cooperativa Lattepiù a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 29, body 55 a 56. V rozsudku z 2. júna 1994, Exportslachterijen van Oordegem (C-2/93, Zb. s. I-2283), Súdny dvor uplatnil podobný prístup v rámci výkladu článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 ofinancovaníspoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13), ktoré 53. Rovnaký štruktúrovaný prístup, ako ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho a správneho vykonania finančných uplatnil Súdny dvor v rozsudku Cooperativa transakcií Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), Rozhodol, že článok 8 ods. 1 je L a t t e p i ù a i., m o ž n o použiť aj v tejto osobitnej oblasti vyjadrením povinností uložených v prejednávanej veci. členským štátom článkom 5 Zmluvy o EHS (v súčasnosti článok 10 ES). Tento článok, ako spresňuje Súdny dvor, „ukladá členským štátom všeobecnú povinnosť prijať opa­ trenia potrebne na zabezpečenie skutočného a správneho výkonu transakciífinancovanýchEPUZF-om, hoci povinnosť prijať takéto kontrolné opatrenia nie je stanovená osobitným 31 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 41. aktom Spoločenstva ..." (body 17 a 18). 32 — Pozri body 57 a 58.

I - 8270

SLOB

54. Po prvé je taká povinnosť, aká je ods. 1 ukladá členským štátom povinnosť zakotvená v článku 11 ods. 1 Zuivelverorde- prijať „všetky" kontrolné opatrenia nevyh­ ning, v súlade so znením príslušných usta­ nutné na zabezpečenie vyberania poplatku novení nariadení č. 3950/92 a 536/93? a stanovuje výpočet požiadaviek pre uľahče­ nie takýchto kontrol. 34 Článok 7 ods. 3 ukladá členským štátom povinnosť fyzicky overiť presnosť účtovania množstiev mlieka a náhrad mlieka uvedených na trh a na tento účel pristúpiť k osobitným kontrolám.

34 — Tieto požiadavky obsahujú povinnosť uloženú výrobcom 33 — Nariadenie Komisie z 3. júna 1988, ktorým sa stanovujú podla článku 7 ods. 1 p(sm. f) viesť skladové účtovníctvo podrobné pravidlá vykonávania dodatočného poplatku u ve­ mlieka a/alebo mliečnych výrobkov predaných priamo na 33 e n oho v článku 5c nariadenia (KUS) č 801/68 [neoficiálny spotrebu a/alebo veľkoobchodníkom, prevádzkam na dozrie­ prekladi (U. v. ES L 139, s. 12). vanie syrov alebo maloobchodom.

I - 8271

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-496/04

62. Po druhé otázku, či sú dodatočné kontroly zavedené článkom 11 ods. 1 Zui- velverordening nevyhnutné, možno skúmať takto. Holandsko vysvetlilo, že holandské mliekarne vykazujú určité charakteristické vlastnosti — týkajúce sa rozsahu, v akom sa mlieko uvádza na trh prostredníctvom pria­ mych predajov — ktoré nie sú obvyklé v mliekarenskom odvetví v Spoločenstve. Pán Slob ani Komisia nespochybnili dôvery­ hodnosť tohto tvrdenia. Rovnako nebolo uvedené (v kontexte týchto priamych preda­ 59. Po tretie je článok 11 ods. 1 Zuivelve- jov), že taký druh krížovej kontroly ohlásenej rordening v súlade so všeobecnými zásadami výroby mlieka stanovený opatrením, ako je proporcionality, právnej istoty a ochrany článok 11 ods. 1 Zuivelverordening, nie je legitímnej dôvery? Hoci odpoveď na túto nevyhnutný na účely overenia pravdivosti otázku patrí vnútroštátnemu súdu, Súdny ohlásenia výrobcu. Zákonodarca Spoločen- dvor môže poskytnúť užitočné usmernenia.

36 — Podobne ako štruktúra Galie: pozri CAESAR; De Bello 35 — Návrhy prednesené 13. júla 2003, body 32 až 34. Gallico, I, s. 1.

I - 8272

SLOB

stva totiž zaviedol presne takúto dodatočnú zásadami právnej istoty, pretože narúšajú krížovú kontrolu na úrovni Spoločenstva. jednotné uplatňovanie nariadenia č. 536/93. Na základe uvedeného materiálu, ktorý Ako som už uviedla, členské štáty sú zahŕňa všetky poznatky predložené Súdnemu oprávnené doplniť účtovné požiadavky ulo­ dvoru, zastávam názor, že Holandsko mohlo žené týmto nariadením. Práve z toho dôvodne predpokladať, že takáto dodatočná dôvodu, že každé dodatočné pravidlo musí kontrola bola nevyhnutná. dopĺňať, nie však meniť povinnosti zakotvené na úrovni Spoločenstva, nebude ohrozené jednotné uplatňovanie pravidiel Spoločen­ stva.

I - 8273

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-496/04

67. Nakoniec musím preskúmať dôležité 69. Článok 1 nariadenia č. 3950/92 stano­ tvrdenie, ktoré pán Slob uviedol na pojedná­ vuje, že poplatok sa vyberá „z množstiev vaní v snahe odlíšiť predmetnú vec od mlieka dodaných nákupcovi alebo predaných rozsudkov Penycoed a Cooperativa Lattepiù Ęi-iamo na spotrebu" [neoficiálny preklad]. a i. 38 v tom smere, že dodatočné vnútro­ Článok 2 ods. 1 ďalej stanovuje, že poplatok štátne pravidlá v prejednávanej veci nevypĺ­ sa musí rozdeliť medzi výrobcov, ktorí ňajú len medzeru v právnej úprave, ale menia prispeli k prekročeniu. samotný základ pre uloženie dodatočného poplatku. Je to tak preto, že článok 11 ods. 1 Zuivelverordening nestanovuje poplatok na základe účtovných údajov o priamych pre­ dajoch, ale na základe preskúmania údajov týkajúcich sa výroby. Dôsledkom rozhodnu­ tia Productschapu preto bolo uložiť pánovi Slobovi povinnosť zaplatiť dodatočný popla­ tok výlučne na základe vnútroštátneho práva. Tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že poplatok možno uložiť len na základe práva 70. Účelom podrobných pravidiel nariadenia Spoločenstva (presnejšie nariadenia č. 536/93 je umožniť členským štátom č. 3950/92), je tento postup protiprávny. kontrolovať, že poplatok bol skutočne vybratý v súlade s platnými pravidlami (teda v súlade s nariadením č. 3950/92). 39 Sami osebe nie sú základom pre uloženie doda­ točného poplatku. A fortiori, ak členský štát (v súlade so zákonom) uloží dodatočné požiadavky podľa vnútroštátneho práva, ktoré dopĺňajú kontrolné opatrenia stano­ vené nariadením č. 536/93, samotné doda­ točné požiadavky nemôžu vytvoriť právny základ pre stanovenie poplatku.

72. V prvej situácii predmetný výrobca fing s cieľom určiť dodané množstvo a uložiť nerešpektoval účtovnú požiadavku; na vhodný poplatok, ak boli porušené doda­ základe všetkých dôkazov však vnútroštátny točné vnútroštátne pravidlá. 42Productschap orgán zistil, že neexistuje podklad pre záver, je však oprávnený uložiť dotknutému pre­ že výrobca je zodpovedný za „množstvá vádzkovateľovi vhodnú a primeranú sankciu mlieka dodané nákupcovi alebo predané za porušenie (vnútroštátnej) povinnosti viesť priamo na spotrebu", ktoré prekračujú prí­ účtovníctvo. slušné individuálne referenčné množstvá pridelené výrobcovi podľa článku 4 nariade­ nia č. 3950/92. Kontroly uskutočňované vnútroštátnymi orgánmi dávajú dôveryhodný obraz mliekarenskej prevádzky na úrovni výroby, ktorá zodpovedá ohláseniu výroby 4 0 , ktoré tento prevádzkovateľ predložil o „množ­ stvách mlieka a/alebo iných mliečnych výrobkov predaných priamo na spotrebu a/alebo veľkoobchodníkom, prevádzkam na dozrievanie syrov alebo maloobchodom". 41 Účtovníctvo o priamych predajoch je takisto dôveryhodné. Výrobca nie je (v tejto situácii) jedným z „výrobcov, ktorí prispeli k prekročeniu" [neoficiálny preklad] (článok 2 ods. 1 nariadenia č. 3950/92). Práve z toho dôvodu neposkytuje nariadenie č. 3950/92 žiadny základ, ktorý umožňuje uložiť výrob­ covi povinnosť zaplatiť dodatočný poplatok; preto sa domnievam, že by bolo protiprávne 74. V druhej situácii je porušenie dodatočnej požadovať úhradu tejto dávky. povinnosti viesť účtovníctvo uloženej vnú­ troštátnym právom potvrdené ďalším dôka­ zom, ktorý je výsledkom overenia vykona­ ného podľa článku 7 nariadenia č. 536/93. Pri spoločnom posúdení narúšajú tieto dôkazy dôveryhodnosť ohlásenia výrobcu o priamych predajoch. Údaje o výrobe sa nepoužijú na zmenu základu vyberania dodatočného poplatku (ktorý, ako som uviedla, bol protiprávny), ale na vykonanie dôležitého krížového overenia účtov o priamych predajoch. Za týchto okolností môžu vnútroštátne orgány legitímne vyvodiť 73. Za týchto okolností nie je Productschap záver, že tento jednotlivý výrobca bol zodpo­ oprávnený vykonávať právomoci, ktoré mu vedný za „množstvá mlieka dodané nákup­ priznáva článok 31 ods. 2 Regeling superhef­ covi alebo predané priamo na spotrebu," ktoré prekračujú individuálne referenčné

77. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené College van Beroep voor het bedrijfsleven odpovedal takto:

1. Článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 536/93 umožňuje členskému štátu prijať pravidlo, ktorým sa ukladá výrobcom mliečnych výrobkov usadeným na jeho území povinnosť viesť účtovníctvo nad rámec povinnosti stanovenej

I - 8276

SLOB

v článku 7 ods. 1 pism. f) za predpokladu, že je takáto dodatočná požiadavka nevyhnutná a rešpektuje všeobecné zásady práva Spoločenstva, najmä zásady proporcionality, právnej istoty a legitímnej dôvery.

2. Na základe materiálu, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, sa musí také vnútroštátne opatrenie, aké stanovuje článok 11 ods. 1 Zuivelverordening považovať za opatrenie, ktoré spĺňa uvedené kritériá. V prípade nedodržania takéhoto vnútroštátneho pravidla je členský štát oprávnený uložiť primeranú sankciu. Vnútroštátnemu súdu ako jedinému súdu, ktorý je oprávnený skúmať skutkové okolnosti, však prislúcha, aby zabezpečil, že akýkoľvek dodatočný poplatok bude uložený výlučne na základe nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92.