C-506/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 11. mája 2006 1

I — Úvodné poznámky II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva 1. Toto prejudiciálne konanie sa týka, po­ dobne ako paralelné konanie o nesplnení povinnosti členským štátom 2, otázky, v akom vzťahu sú záruky smernice Európ­ 3. Podľa článku 1 ods. 1 smernice má táto skeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. feb­ smernica uľahčiť trvalé vykonávanie advokát­ ruára 1998 o uľahčení trvalého výkonu skej profesie ako samostatnej zárobkovej právnického povolania v inom členskom činnosti alebo v platenom pracovnoprávnom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifiká­ vzťahu v inom členskom štáte, ako je ten, cia 3 (ďalej len „smernica“), k vnútroštátnemu v ktorom bola získaná odborná kvalifikácia. predpisu, podľa ktorého sa advokáti z členských štátov Spoločenstva musia pri registrácii do zoznamu advokátov hostiteľ­ ského členského štátu podrobiť ústnemu prevereniu ich jazykových znalostí vnútro­ štátnych jazykov hostiteľského členského 4. Podľa článku 2 prvého odseku je každý štátu. advokát oprávnený trvale vykonávať na základe profesijného titulu domovskej kra­ jiny v ktoromkoľvek členskom štáte činnosti uvedené v článku 5.

2. Okrem toho je predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania určenie 5. Článok 3 smernice, ktorý upravuje regis­ požiadavky smernice týkajúce sa vnútroštát­ tráciu na príslušnom orgáne, znie: nych opravných prostriedkov v prípade zamietnutia uvedenej registrácie.

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Vec Komisia/Luxembursko, C-193/05. „1. Právnik [Advokát — neoficiálny preklad], 3 — Ú. v. ES L 77, s. 36; Mim. vyd. 06/003, s. 83. ktorý chce vykonávať činnosť v inom člen-

- v Spojenom kráľovstve a v Írsku sa právnici [advokáti - neoficiálny pre­ klad], ktorí vykonávajú povolanie pod iným profesijným titulom, aké sa pou­ žívajú v Spojenom kráľovstve alebo „1. Pokiaľ v odseku 2 a 3 nie je ustanovené v Írsku, zaregistrujú buď na orgáne, inak, právnik [advokát — neoficiálny pre­ ktorý má na starosti profesiu ,barrister* klad ktorý vykonáva činnosť na základe ], alebo ,advocate*, alebo na orgáne, ktorý profesijného titulu svojej domovskej krajiny, má na starosti profesiu ,solicitor*; vykonáva tie isté činnosti ako právnik [advokát — neoficiálny preklad], ktorý vyko­ náva činnosť na základe príslušného pro­ fesijného titulu, ktorý sa používa v hostiteľskom členskom štáte, okrem iného — v Spojenom kráľovstve je orgánom, dáva [právne — neoficiálny preklad] rady, ktorý má na starosti ,barristera* z Írska, ktoré sa týkajú práva jeho domovského ten, ktorý je zodpovedný za profesiu členského štátu, práva spoločenstva, medzi­ ,barrister* alebo ,advocate*, a orgánom, národného práva a práva hostiteľského člen­ ktorý má na starosti ,solicitora* z Írska, ského štátu. V každom prípade sa uplatňujú je ten, ktorý zodpovedá za profesiu procesné pravidlá platné na vnútroštátnych ,solicitor*; súdoch.

I - 8617

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

2. Členské štáty, na ktorých území existuje „V rozhodnutí o zamietnutí registrácie podľa predpísaná kategória autorizovaných právni­ článku 3 alebo o zrušení takejto registrácie kov [advokátov — neoficiálny preklad], ktorí a v rozhodnutiach o uložení disciplinárnych pripravujú zmluvy oprávňujúce spravovať opatrení sa musia uvádzať dôvody, ktoré majetok zosnulých a zakladať a prevádzať k nim viedli. pozemkové práva, ktorých príprava je v iných členských štátoch výhradne rezervovaná pre iné profesie ako pre právnikov [advokátov — neoficiálny preklad], môžu z týchto činností vylúčiť právnikov [advokátov — neoficiálny Proti týmto rozhodnutiam je možné podať preklad], ktorí vykonávajú činnosť na základe opravný prostriedok na súdny orgán v súlade profesijného titulu domovskej krajiny udele­ s ustanoveniami vnútroštátneho právneho ného v niektorom z týchto členských štátov. poriadku.“

I - 8618

WILSON

11. Zákon z 13. novembra 2002 5, ktorým sa Gray's Inn, ako aj člen komory advokátov pozmenili niektoré predpisy luxemburského Anglicka a Wales od roku 1975. práva 6, prebral smernicu do vnútroštátneho V Luxembursku vykonáva povolanie advo­ práva Luxemburského veľkovojvodstva. káta od roku 1994.

12. Podľa článku 8 ods. 3 zákona z roku 1991 v znení článku 14 zákona z roku 2002 existujú štyri zoznamy advokátov: zoznam I (advokáti spĺňajúci podmienky podľa článku 15. Dňa 29. apríla 2003 predvolala Conseil 5, to znamená registráciu, a podľa článku 6 de l'ordre des Avocats du Barreau du upravujúceho podmienky registrácie Luxembourg (Rada advokátskej komory a zloženie sľubu a advokáti, ktorí zložili v Luxembursku, ďalej len „rada advokátskej skúšku), zoznam II (advokáti spĺňajúci pod­ komory“) pána Wilsona na ústne preverenie mienky podľa článku 5 a 6), zoznam III jazykových znalostí podľa článku 3 ods. 2 a zoznam IV (advokáti vykonávajúci svoju zákona z roku 2002.

činnosť na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny).

13. Ďalšie predpisy vnútroštátneho práva sa nachádzajú v prílohe k týmto návrhom. 16. Dňa 7. mája 2003 sa pán Wilson dostavil na skúšku v sprievode luxemburského advo­ káta. Rada advokátskej komory však jeho prítomnosť nepripustila.

2. Konkrétne, predstavujú také odvolacie orgány ako disciplinárna a správna rada a odvolacia disciplinárna a správna rada ‚opravný prostriedok podľa vnútroštát­ 20. Rozhodnutím z 13. mája 2004 vyhlásil neho práva‘ v zmysle článku 9 smernice Tribunal administratif svoju nepríslušnosť. 98/5 a má sa tento článok vykladať tak, že vylučuje opravný prostriedok, ktorý ukladá predložiť vec na jeden alebo viacero orgánov tejto povahy ešte pred možnosťou predložiť právnu otázku ‚súdnemu orgánu‘ v zmysle uvedeného článku?

21. Proti tomu podal pán Wilson 22. júna 2004 odvolanie na Cour administrative. Cour administrative považuje za nevyhnutný výklad článku 9 ods. 2 smernice pre roz­ hodnutie o príslušnosti správneho súdnictva a tým jeho vlastnej príslušnosti. Okrem toho 3. Sú príslušné orgány členského štátu pochybuje o zlučiteľnosti uvádzaného pre­ oprávnené podmieniť právo advokáta verenia jazykových znalostí so zárukami tejto z [iného] členského štátu trvalo vyko­ smernice. návať povolanie advokáta na základe

I - 8620

WILSON

profesijného titulu domovskej krajiny v Luxembursku, ďalej len „advokátska v oblasti činností vymedzených v člán­ komora“) a luxemburská vláda považujú za ku 5 smernice 98/5/ES požiadavke neprípustné prvé dve prejudiciálne otázky, ovládať jazyky tohto členského štátu? Komisia považuje za neprípustnú druhú prejudiciálnu otázku.

24. Podľa názoru advokátskej komory nie je 4. Konkrétne, môžu príslušné orgány určiť Súdny dvor príslušný podať výklad článku 9 podmienku, aby právo výkonu tejto smernice vo svetle luxemburského práva. profesie bolo podmienené zložením Okrem toho sú údaje v návrhu na začatie ústnej skúšky zo všetkých (alebo nie­ prejudiciálneho konania k prvej otázke koľkých) troch hlavných jazykov hosti­ nedostatočné. teľského členského štátu, aby príslušné orgány mohli overiť, či advokát ovláda tri jazyky a, v prípade kladnej odpovede, aké sú procesné garancie, ak existujú, ktoré sa vyžadujú?“

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

v žiadnej súvislosti s realitou alebo pred­ Zodpovedanie tejto otázky je potrebné na metom konania vo veci samej, keď má vyriešenie právneho sporu do tej miery, ako problém hypotetickú povahu alebo keď to povoľuje posúdenie príslušnosti, najmä Súdny dvor nedisponuje skutkovými vnútroštátneho súdu, pri opravných pro­ a právnymi informáciami, ktoré sú potrebné striedkoch voči rozhodnutiam rady advokát­ na účelné zodpovedanie predložených otá­ skej komory. O príslušnosti ako takej roz­ zok. 7 hodujú bezpochyby luxemburské súdy.

28. Údaje o predpisoch uplatniteľných na 31. S ohľadom na rozdelenie príslušností konanie vo veci samej sú síce veľmi strohé, v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ES z dokumentov sa však dajú odvodiť dosta­ nie je samozrejme úlohou Súdneho dvora točné dôkazy o podstatných znakoch právnej definitívne posúdiť zlučiteľnosť právnej ochrany. ochrany poskytnutej luxemburským právom s právom Spoločenstva.

29. Okrem toho je zrejmé, že vnútroštátny súd žiada taký výklad ustanovenia práva Spoločenstva, ktorý následne povoľuje posú­ B — Vo veci samej denie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov.

1. Úvodné poznámky

30. Vnútroštátny súd žiada najmä výklad pojmu „opravný prostriedok [podaný] na súdny orgán“ v zmysle článku 9 smernice.

34. Napriek rozdielnym formuláciám sa však obsahovo sleduje ten istý cieľ. Na základe 37. Na druhej strane nemusí formulácia týchto súvislostí je potrebné preskúmať obe znamenať, že o veci musí vždy rozhodnúť prejudiciálne otázky spoločne podľa nasle­ súd v klasickom zmysle, keďže rozhodujúce dujúcich aspektov: všeobecné právne požia­ vnútroštátne právo — ako v tomto prípade davky Spoločenstva kladené na koncepciu — môže upravovať niečo iné. systému opravných prostriedkov; kritérium nezávislosti súdu; kritérium nestrannosti súdu. V tejto súvislosti ako kritérium slúži pritom najmä článok 234 ES, ako aj článok 6 ods. 1 EDĽP. 38. Podľa judikatúry Súdneho dvora je z dôvodu nedostatku právnej úpravy Spolo­ čenstva v tejto oblasti určenie príslušných súdov a úprava konania o žalobách, ktoré majú občanom zabezpečiť priamu ochranu práv, ktoré im vznikli z priameho účinku 35. Nakoniec je potrebné pripomenúť, že práva Spoločenstva, vecou vnútroštátneho v rámci spolupráce súdov v prejudiciálnom konaní prináleží vnútroštátnemu súdu kon­ štatovať a posúdiť skutkový stav právneho 8 — Pozri najmä rozsudky z 11. apríla 2000, Deliège, C-51/96 sporu, zatiaľ čo úlohou Súdneho dvora je a C-191/97, Zb. s. I-2549, bod 50; z 22. mája 1990, Alimenta, 332/88, Zb. s. I-2077, bod 9, a z 3. júna 1986, Kempf, 139/85, poskytnúť vnútroštátnemu súdu oporné Zb. s. 1741, bod 12.

I - 8623

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

právneho poriadku jednotlivých členských 41. Článok 9 smernice a luxemburské štátov. 9 zákony je preto potrebné vykladať vo svetle týchto dvoch zásad.

I - 8624

WILSON

Existujú však určité minimálne požiadavky a v súlade s právom rozhodovať súdne spory, práva Spoločenstva, ktoré Súdny dvor 13 ktoré sú podľa zákona v jeho kompetencii. vyžaduje. Podľa ustálenej judikatúry pouka­ Okrem toho môže pojem súd vo svojej zuje pri posúdení čisto právnej otázky podstate označovať iba orgán, ktorý má vo Spoločenstva, či má uvedený orgán povahu vzťahu k orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, súdu v zmysle článku 234 ES, na rad znakov, ktoré predstavuje predmet žaloby, vlastnosť ako je vznik orgánu na základe zákona, jeho tretej osoby. 15 trvalý charakter, záväznosť jeho judikatúry, sporové konanie, aplikácia právnych noriem orgánom, ako aj jeho nezávislosť. Okrem toho sa môžu vnútroštátne súdy obrátiť na Súdny dvor iba vtedy, keď začali prejednávať súdny spor a musia rozhodnúť v rámci konania, ktoré smeruje k súdnemu roz­ hodnutiu. 47. Práve posledný znak je sporný. Zamiet­ nutie registrácie zo strany rady advokátskej komory, ktorá sa skladá z advokátov zapísa­ ných do zoznamu I, opätovne posudzujú výlučne advokáti zapísaný do zoznamu I. Z toho vyplýva, že tie osoby, ktoré majú rozhodovať o veci nezávisle, nie sú síce identické s jedným z účastníkov konania, menovite s radou advokátskej komory, ale 45. Problematické je v uvedenom prípade nenachádzajú sa ani v postavení tretej osoby, kritérium nezávislosti, ktoré je najdôležitej­ oveľa viac stoja takpovediac „v tom istom ším rozlišovacím znakom pre rozlíšenie tábore“. Spojenie je možné vidieť aj v tom, že vnútroštátneho súdu od správneho prezident luxemburskej komory advokátov, orgánu. 14 ktorý je členom rady advokátskej komory, stojí ako „Chef de l'Ordre“ (predseda rady) podľa článku 21 zákona z roku 1991 hierarchicky nad všetkými zúčastnenými advokátmi.

50. Okolnosť, že podľa luxemburských pred­ pisov nesmú byť členovia odvolacích súdov zároveň členmi rady advokátskej komory, sa nezdá podľa toho byť dostatočná. Počas výkonu svojho mandátu by museli aspoň na základe zákona požívať súdnu nezávislosť a nesmeli by byť odvolateľní. 17 Je tiež potrebné konštatovať, že chýbajú osobitné predpisy o vylúčení pre zaujatosť a zdržaní sa hlasovania členov súdu, ako aj ochrana proti neprípustným zásahom alebo neprípustným 49. Táto skutočnosť vyplýva zo súvisiacich tlakom zo strany správnych orgánov, naprí­ okolností sporu, ktorý bolo vtedy potrebné klad prostredníctvom zákonom upravenej rozhodnúť, ktoré však v tomto prípade rozhodovacej slobody. 18 Takže nestačí všeo­ chýbajú: v uvedenom rozsudku bolo záko­ becná zásada nezasahovania do činnosti nom upravené, že predkladajúci Vergabeü­ rozhodovacieho orgánu v spojení berwachungsausschuss (dozorný orgán s povinnosťou zdržať sa hlasovania, aby sa verejného obstarávania) vykonáva svoju čin­ zaručila nezávislosť osoby, ktorá má roz­ nosť nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. hodnúť spor. Oveľa viac sa musí tento Rovnako boli členovia Vergabekammern podstatný predpoklad súdnej právomoci (komory verejného obstarávania) nezávislí orgánu garantovať na základe ustanovení, a podliehali iba zákonu. Nemecký sudcovský v ktorých musia byť jasne a jednoznačne zákon o neplatnosti a späťvzatí odvolania, uvedené dôvody pre zdržanie sa hlasovania, ako aj o nezávislosti a odvolateľnosti sudcov vylúčenie pre zaujatosť a odvolanie jeho sa vyhlásil za aplikovateľný na poverených členov. 19 členov komory. Nakoniec sa nestrannosť čestných členov zaručuje tým, že sa na základe zákona nemôžu zaoberať prípadmi, pri ktorých sa sami účastnili na rozhodovaní 17 — Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 2. marca 1999, Eddline El­ -Yassini, C-416/96, Zb. s. I-1209, bod 21, a z 22. októbra 1998, o verejnom obstarávaní, alebo pri ktorých sú Jokera a Pitkäranta, C-9/97 a C-118/97, Zb. s. I-6267, bod 20. 18 — Rozsudok zo 4. februára 1999, Köllensperger a Atzwanger, C-103/97, Zb. s. I-551, bod 21. 19 — Návrhy vo veci De Coster, už citované v poznámke pod čiarou 14, bod 25, a rozsudky Syfait a i., už citovaný 16 — Rozsudok zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C-54/96, v poznámke pod čiarou 13, bod 29, a zo 6. júla 2000 Zb. s. I-4961, bod 34 a nasl.; pozri aj návrhy vo veci De Abrahamsson a Anderson, C-407/98 Zb. s. I-5539, body 36 Coster, už citované v poznámke pod čiarou 14, bod 21. a 37.

I - 8627

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

potrebné mať na pamäti, že nezávislosť nie je 59. Takéto predpisy však v tomto prípade vedľajším, ale podstatným znakom súdov. 23 neexistujú. Navyše uvedené právne úpravy požadujú napriek tomu znak nezávislosti príslušného stupňa vo vzťahu k účastníkom konania. Takže v tomto zmysle nie sú požiadavky obsadenia rozhodovacieho orgánu upravené v predmetných predpisoch voľnejšie, aj keď by nemuselo ísť o súd 56. Vzhľadom na to, čo už bolo v zvyčajnom zmysle. k predloženému prejudiciálnemu konaniu povedané, ako aj na skutočnosť, že na prvom stupni rozhodujú iba luxemburskí advokáti nachádzajúci sa na zozname I, ktorí by skutočne mohli mať záujem na tom, aby ochraňovali „svoj trh práce“ pred zahranič­ nou konkurenciou, sa za súd v zmysle článku 234 ES nedajú považovať ani disciplinárna 60. Iný druh smerníc nakoniec predpokladá, a správna rada, ani odvolacia disciplinárna že rozhodnutia, ktoré nepodliehajú „súd­ a správna rada. nemu preskúmaniu“, podliehajú v každom prípade preskúmaniu orgánom nezávislým na orgáne, ktorý prijal rozhodnutie, ktorým podľa článku 234 ES musí byť súd. 25

57. Navyše sa ponúka porovnanie s inými smernicami s podobným obsahom právnej úpravy ako článok 9 smernice. 61. Takúto možnosť však príslušná smernica neupravuje.

58. Existuje určitý druh smerníc, ktoré výslovne upravujú, že v prípade orgánov prijímajúcich sťažnosti, ktoré zriaďujú člen­ ské štáty, nemusí ísť nevyhnutne o súd 62. Preto sa z porovnania s predpismi iných v zmysle článku 234 ES. 24 smerníc s podobným obsahom právnej

64. Toto ustanovenie síce upravuje výslovne iba záruky, ktoré musia byť splnené v spravodlivom súdnom konaní, avšak boli by napriek tomu neúčinné, ak by sa neuz­ nalo, že najprv musí existovať nárok na súdnu ochranu. 26 67. V prípade obsadenia rozhodovacieho orgánu nemusí ísť nevyhnutne o súd v klasickom zmysle. Práve v technickej oblasti (napríklad patenty) môžu existovať dobré dôvody pre iné obsadenie. 29 V prejednávanej veci však nejde o takú špeciálnu oblasť, ktorá predpokladá osobitné 65. Aj judikatúra Spoločenstva uznala právo alebo technické vedomosti. prístupu na súd, ktoré jednotlivcovi umož­ ňuje uplatniť práva a oprávnené záujmy pred príslušným súdom na účely ich účinného 27 — ESĽP, rozsudok Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko, z 23. júna 1981, séria A, bod 43, § 55 nasl., a ESĽP, presadzovania, ktoré im priznáva právny rozsudok Campbell a Fell v. Spojené kráľovstvo, z 28. júna poriadok Európskej únie. Články 6 a 13 1984, séria A, bod 80, § 78. 28 — ESĽP, rozsudky Campbell a Fell v. Spojené kráľovstvo, už Dohovoru o ochrane ľudských práv citovaný v poznámke pod čiarou 27, § 79, a Bryan v. Spojené kráľovstvo, z 20. novembra 1995, séria A, bod 335-A, § 38. 29 — ESĽP, rozsudky Campbell a Fell v. Spojené kráľovstvo, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, § 76; Lithgow a i. v. Spojené kráľovstvo, z 8. júla 1986, séria A, bod 102, § 201, 26 — Pozri návrhy vo veci De Coster, už citované v poznámke pod a British-American Tobacco Company LTD v. Holandsko, čiarou 14, bod 88. z 20. januára 1995, séria A, bod 331, § 77.

I - 8629

30 — Pozri GRABENWARTER, C.: in: Europäische Menschen­ rechtskonvention: ein Studienbuch, 2. vydanie 2005, § 24, bod 33. 31 — JARASS, H.: in: EU-Grundrechte: ein Studien- und Hand­ buch 2005, § 40, bod. 28. ,74.Rozhodovacie orgány, ako sú discipli­ 32 — VELU, J., ERGEC, R.: in: La convention européenne des droits nárna a správna rada a odvolacia discipli­ de l'homme, zväzok VII, 1990, bod 539. 33 — ESĽP, rozsudok Le Compte, Van Leuven a De Meyere nárna a správna rada, nie sú preto nezávislé v. Belgicko, z 23. júna 1981, séria A, bod 43, § 57. v zmysle judikatúry ESĽP.

I - 8630

WILSON

4. O kritériu nestrannosti súdu 78. Zatiaľ čo sa vláda dotknutého štátu na základe okolností konkrétneho prípadu obrá­ tila proti týmto argumentom, Komisia pre ľudské práva v podstate podporila názory žalobcu. Súd pre ľudské práva sám tento problém neriešil, a vychádzal z práva na spravodlivé súdne konanie a jeho verejnosť.

75. Z uvedených vyjadrení sa dá dospieť k záveru, že disciplinárnej a správnej rade a odvolacej disciplinárnej a správnej rade chýba nestranná povaha súdu podľa článku 6 ods. 1 EDĽP, keďže medzi nezávislosťou a nestrannosťou existuje funkčná súvislosť, keď jedna je predpokladom druhej. 34 79. Podľa luxemburského práva rozhodujú na prvom stupni taktiež výlučne luxemburskí advokáti [zapísaní] v zozname I, ktorí by mohli mať oprávnený záujem na ochrane „ich pracovného trhu“ pred zahraničnou konkurenciou.

76. Zároveň sa v tejto súvislosti ponúka prirovnanie k veci De Moor. V nej ide rovnako o právny spor týkajúci sa zamietnu­ tia registrácie do komory advokátov, a síce 80. Z tohto dôvodu neexistuje nestrannosť rozhodnutím disciplinárnej rady 35, ktorá je príslušného rozhodovacieho orgánu podľa tvorená výlučne z advokátov. luxemburského práva.

5. Predbežný návrh

83. Na prvé dve prejudiciálne otázky je teda potrebné odpovedať, že smernica 98/5 sa má 86. Na tretiu prejudiciálnu otázku, ako aj na vykladať v tom zmysle, že jej odporuje prvú časť štvrtej prejudiciálnej otázky je konanie o opravnom prostriedku, ktoré je preto potrebné odpovedať, že smernica sa upravené v zákone z roku 1991 v znení má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje zmenenom a doplnenom zákonom z roku vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej 2002. môžu orgány členského štátu podmieniť výkon advokátskeho povolania na základe profesijného titulu domovského členského štátu v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, úspešným zložením predošlého jazykového testu.

V — O tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke: Preskúmanie jazykových vedomos­ tí

87. Na základe tohto výkladu je zbytočné 84. Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka sa odpovedať na druhú časť štvrtej prejudiciál­ v podstate týka právnych problémov, ktoré sa nej otázky. objavujú aj v konaní o nesplnenie povinnosti

38 — Návrhy takisto prednesené v dnešný deň (11. mája 2006) vo 37 — Pozri aj ESĽP, rozsudok Capital Bank AD v. Bulharsko veci Komisia/Luxembursko, už citované v poznámke pod z 24. novembra 2005, bod 49429/99, § 98. čiarou 2.

I - 8632

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

Príloha

Predpisy vnútroštátneho práva

Zákon z 10. augusta 1991 týkajúci sa advokátskeho povolania

…

Článok 6

c) má luxemburskú štátnu príslušnosť alebo štátnu príslušnosť členského štátu Európskych spoločenstiev. Rada advokátskej komory môže upustiť od tejto podmienky po tom, čo obdrží stanovisko ministra spravodlivosti, na základe dôkazu o reciprocite zo strany krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ktorých je uchádzač štátnym príslušníkom. To platí tiež pre uchádzačov s postavením politických utečencov majúcich právo na azyl v Luxemburskom veľkovojvodstve.

…

Článok 24

1. Týmto zákonom sa zriaďuje disciplinárna a správna rada zložená z piatich advokátov zapísaných do zoznamu I advokátov, z ktorých štyroch volí pomernou väčšinou všeobecné zhromaždenie Advokátskej komory v Luxemburgu a jedného všeobecné zhromaždenie Advokátskej komory v Diekirchu. Všeobecné zhromaždenie Advokátskej komory v Luxemburgu volí štyroch náhradníkov a všeobecné zhromaždenie Advokátskej komory v Diekirchu jedného náhradníka. V prípade prekážky výkonu funkcie každého aktívneho člena nastupuje náhradník tej istej komory podľa poradia s najvyšším počtom odpracovaných rokov a v prípade prekážky náhradníkov jeho komory náhradník druhej komory. I - 8635

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-506/04

2. Funkčné obdobie členov je dva roky od 15. septembra nasledujúceho po ich zvolení. V prípade uvoľnenia miesta aktívneho člena alebo člena náhradníka jeho ďalšieho náhradníka kooptuje disciplinárna a správna rada. Funkcie aktívnych členov a kooptovaných náhradníkov končia dňom uplynutia funkčného obdobia nahrádzaných volených členov. Členov disciplinárnej a správnej rady možno voliť opakovane.

Článok 26

…

7. V prípadoch, v ktorých bol zapísaný advokát vymazaný, registrácia alebo opätovná registrácia advokáta bola zamietnutá alebo postavenie registrovaného advokáta bolo spochybnené, ako aj v prípadoch uvádzaných v článkoch 22 ods. 2, 23, 34 ods. 3 a 40 ods. 1 môže dotknutá osoba počas 40 dní po odovzdaní, doručení alebo zaslaní napadnutého rozhodnutia podľa postupu upravenom v odseku 6 podať návrh na disciplinárnu a správnu radu. Pre konanie nie je potrebné splnomocniť právneho zástupcu.

…

Článok 28 (v znení zákona z roku 2002)

1. Účastníci konania, štátna prokuratúra a príslušná Rada advokátskej komory môžu podať odvolanie proti všetkým rozhodnutiam disciplinárnej a správnej rady s výnimkou rozhodnutí podľa článku 22 ods. 2. I - 8637

Odvolacej disciplinárnej a správnej rade predsedá najstarší sudca v poradí. I - 8638

WILSON

3. Odvolanie je potrebné podať v kancelárii Najvyššieho súdneho dvora v rámci lehoty 40 dní, ktorá začína plynúť pre účastníkov konania, štátnu prokuratúru alebo radu dotknutej Komory dňom doručenia oznámenia predsedu discipli­ nárnej a správnej rady v doporučenom liste s návratkou.

4. Pre odvolaciu disciplinárnu a správnu radu sú analogicky uplatniteľné ustanovenia článku 26 o vyšetrovaniach a konaní.

Článok 29

1. Proti rozsudku v odvolacom konaní môžu účastníkov konania, štátna prokuratúra a rada dotknutej Komory podať kasačný opravný prostriedok.

2. zmene a doplnení zákona z 31. mája 1999, ktorým sa upravuje zriadenie adresy na doručovanie pre spoločnosti

…

Článok 3

1. Na účely výkonu advokátskych činností v Luxemburskom veľkovojvodstve na základe profesijného titulu jeho domovskej krajiny musí Európsky advokát dosiahnuť zápis svojej osoby do registra jednej z luxemburských advokátskych komôr.

K tomu musí podať u predsedu Komory advokátov pre súdny obvod, v ktorom sa chce usadiť, úplnú žiadosť vo francúzskom jazyku. Okrem predloženia podkladov a informácií označených v odseku 2 musí európsky advokát vo svojej žiadosti uviesť, či je členom združenia v domovskom členskom štáte a prípadne podať všetky vecne užitočné informácie o tomto združení. I - 8640

WILSON

sú podľa článku 26 ods. 7 a nasl. zákona z 10. augusta 1991 napadnuteľné podľa v ňom uvedených podmienok a spôsobov.

4. Pokiaľ Komora advokátov Luxemburského veľkovojvodstva uverejní mená advokátov, ktorí sú u nej registrovaní, uverejní aj mená európskych advokátov, ktorí sú u nej registrovaní, ktorí vykonávajú advokátske činnosti na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny.

5. Pokiaľ vykoná registráciu advokáta, ktorý je zapísaný v Komore advokátov Luxemburského veľkovojvodstva, príslušný orgán iného členského štátu než Luxemburska, údaje označené v článku 3 ods. 2 smernice 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 sa poskytnú predsedovi tej komory advokátov Luxemburského veľkovojvodstva, u ktorej je tento advokát registrovaný.

…

Článok 14

Zákon z 10. augusta 1991 týkajúci sa advokátskeho povolania v zmenenom a doplnenom znení sa mení takto: